Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, tak dovolíte teda, aby som ja len pár otázok aj z toho, keď som počúval vašu úvodnú reč, aj vlastne vystúpenie pani Žitňanskej, aby som to možno tak zadefinoval, že práve mne ide o to, aby tu bola tá spravodlivosť, na tom sa, myslím, že zhodneme, aby teda aj na trhu bola spravodlivosť, aby niektorí podnikatelia neboli zvýhodnení na úkor druhých a ja preto som sa chcel opýtať, že keď vy vidíte, vlastne prichádzate s týmto zákonom, že čo to môže spôsobiť ako keby z hľadiska takej atmosféry tých podnikateľov, že ktoré subjekty sa môžu cítiť aj na základe toho, čo povedala pani Žitňanská, že by mohli byť ako keby diskriminované a iné zase zvýhodnené a čiže toto by ma tak zaujímalo, ak by ste vedeli sa k tomu vyjadriť.
A zaujímala by ma tam ešte jedna vec, že tá premlčacia doba, lebo ak to správne chápem, tak vlastne s tými exekúciami sa spája určitá premlčacia doba. Vy ste povedali, že sa to zastaví a on, že môže ten ako keby veriteľ znovu si požiadať o to, ak teda chce naďalej vymáhať. A chcel som vedieť, že do akej miery to zasahuje do tej premlčacej doby a či sa nemôže stať, že ak on to nestihne, resp. ak to skončí na konci toho obdobia tej premlčacej doby, či sa môže stať, že niekto teraz by aj chcel, ale nebude môcť. Čiže toto len (reakcia navrhovateľa), ja viem, ja preto využívam tú príležitosť, že som tu v ústnej rozprave, ale hovorím, ako stačí mi jednou vetou odpoveď, keď vás tu teda máme.
Ale druhá vec je ten elektronický výber exekútora. Tam sa chcem opýtať opäť otázku, príležitostnú, na záver dňa, ale že ako to bude, že či teda bude ten digitál, ktorý bude priraďovať, lebo či toto nie je jeden z nástrojov, ktorý môže spôsobiť, že vám priradia exekútora, ktorý možno nie je až tak šikovný a zase na druhej strane, tá profesia (povedané so smiechom), pozeráte, čiže to je skôr taká technická otázka, že lebo predsa ten exekútor, áno, máme možno tam v tom vreci ako keby aj dobrých exekútorov, ktorí to vedia urobiť čestne a poctivo. Máme takých, ktorí to možno nevedia urobiť a potom takých, ktorí to neurobia čestne a poctivo, lebo používajú rôzne praktiky. V tomto ste vy doma, ale ja sa na to pozerám z pohľadu teda toho trhu, že keď niekto je v tej profesii dobrý, tak je schopný ako keby vymôcť tomu veriteľovi tú pohľadávku a ak niekto nie je, tak ten veriteľ vlastne má smolu. A keď mu digitál priradí exekútora, ktorý zhodou okolností nie je taký šikovný, tak vlastne doplatil na ten digitál a nemohol si ako keby tú službu ten veriteľ nakúpiť.
A aj na trhu, keď nakupujeme služby, tak si nakupujeme od tých najlepších, alebo teda človek si môže vybrať, koho považuje, či chce ísť na cenu, alebo či chce ísť na kvalitu. Ak chce ísť na kvalitu, tak si vyberie kvalitnejšieho, lepšieho, ale toto, myslím, že digitál teda zabráni, ak tomu správne chápem. Takže, čiže tuto by ma zaujímal váš názor, pán minister, keďže vy už asi jediný môžte vystúpiť (povedané so smiechom). Takže, a teda neviem, či máte tie dáta, to by som sa tiež pridal k tomu, čo hovorila aj pani Žitňanská, že koľko je teda tých dlhších ako päť a respektíve, koľko je tam tých nemajetných a koľko je takých, ktoré sú ešte vymožiteľné, čiže ak by ste k tomu mohli povedať pár takých bližších informácií.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie, aj bolo zaujímavé počúvať ten rozmer, ktorý ste do toho vniesli. Ja by som, mňa tam zaujalo to masívne preskupovanie pohľadávok, ktoré ste spomenuli, a teda by som sa chcel tiež pridať k tej vašej otázke aj na pána ministra. Mňa zaujíma aj tento, aký bude mať tento zákon dopad na podnikateľské prostredie, pretože on je kľúčový z hľadiska nejakej tej disciplíny a nastavenia nejakého toho organizmu, ako tak poviem. A pozeral som vlastne v dôvodovej správe a ak to dobre čítam, tak sa mi zdá, že by mal, píše sa, že aj pozitívne aj negatívne, ale keby ste možno vedeli, tak stručne potom vo svojom vystúpení, neviem, či záverečnom, ale pridávam sa k pani minis... (povedané so smiechom), pani poslankyni v otázke na pána ministra, ako nadväzujem na to, na to vystúpenie a ešte ma tam určite zaujíma a sa pridávam teda k pani Žitňanskej v tom, že ten samotný, tá samotná dôvodová správa uvádza aj pomerne veľké výdavky, ktoré sú teda spomenuté, takže ja viem, že teraz oslovujem vás, pán minister, ale ako smerujem to k vám a ak to nemám, tak ja vystúpim v tej ústnej rozprave a v pohode. Dobre, tak ďakujem.

Dobre, ďakujem. Takže vážený pán predseda, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorá sa konala 10. mája 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 98 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 98 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 98 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Z 98 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Róberta Puciho za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet hlasovalo za 86 poslancov, proti 8 poslancov, zdržali sa 4 poslanci. Na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet zvolený Róbert Puci.
Overovatelia poverujú svojho člena Miroslava Sopka oboznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Ja len stručne. Nie som úplne involovaný do hĺbky tejto problematiky, ale čítal som si listy, ktoré išli zo Žilinskej univerzity. Takisto určite ste s nimi viackrát rokovali. Zjednodušene, polopatisticky, že v čom je tá nejaká obava. Trošku tá obava z tej strany odbornej verejnosti alebo aj tých malých letísk mi trošku príde ako keby v opozícii k tomu, čo hovoríte teraz, že vy hovoríte o tom, že by mal byť taký silnejší dohľad štátu a väčšia kontrola, aby si každý nelietal, ako chce, kde chce. V tejto súvislosti ma zaujíma tá problematika vydávania tých povolení na tie územné konania tých letísk, lebo podľa tých mojich informácií práve ako keby sa to dostáva z tej centrálnej úrovne dohľadu štátu na jednotlivé tie stavebné úrady okolo miest. A teda, že aká je tá garancia. Oni mali teda obavy, že sa stane, že no nejaký developer s pomocou miestnej samosprávy sa postará o to, aby malé letiská boli, boli zlikvidované, lebo si brúsi zuby na nejaké tie lúky, ktoré sú tam, aby mohol robiť nejaké svoje rozvojové projekty. A že teda im ako keby že dávame kompetenciu, aby o tomto mohli rozhodovať. Ale to je troška v kontraindikácii s tým, čo teraz nejak naznačujete.
Tak ja sa len chcem opýtať, pán minister, s úctou, že akým spôsobom tie diskusie skončili. Či boli akceptované pripomienky napríklad aj Žilinskej univerzity a ďalších odborných organizácií, ktoré sa k tomuto vyjadrovali, a či naozaj sa nemusia obávať tieto malé letiská zániku, likvidácie alebo nejakých nevyhovujúcich podmienok.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, no som prekvapený tou reakciou, pretože asi to nereflektuje na moje vystúpenie. Ja som v prvom rade nepovedal, že je nepodstatný v zmysle, že je ako zbytočný. Práve naopak. Ocenil som, že je dôležité, že sa zavádza, elektronické faktúry aj na strane štátu, to som vyslovene vyzdvihol. Čiže, čiže vidím ho ako dôležitý a pri tej príležitosti som hovoril práve o tom, že je to jedna z tehličiek dôležitá, hoci malá, lebo to stojí len 7 miliónov, máme tu omnoho väčšie, drahšie informačné systémy, takže a napriek tomu je dôležitá a poukázal som na dôležitosť efektivity. Neviem, akú znôžku neprávd, alebo zahmlievanie tam bolo, pretože používal som dáta, ktoré sú publikované vládou, takže nerozumiem pravdupovediac tej reakcii. Privítal som ministra, ak to je teda naozaj nemiestne a v rozpore s rokovacím poriadkom, tak to je asi vec pohľadu. Ja si myslím, že nejaká slušnosť by do tejto sály, sa hodí a keď príde kolega na stoličku ministra, tak ako som povedal v úvode, hoci to je zákon, ku ktorému by som možno nemusel vystúpiť, ale chcel som to využiť, lebo tu je prvýkrát novozvolený pán minister, novovymenovaný pán minister.
Takže neviem, no zaujímavá reakcia, ako určite beriem to ako, ako tvoj názor. Samozrejme s tým nesúhlasím, ale však zase každý tu môže povedať svoj názor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hoci tento zákon nie je nejaký extra dôležitý, ale tak je to zákon, kedy prišiel nový pán minister, tak by sa patrilo k tomu vystúpiť, aby teda sme ho aj takto privítali nejakou, nejakou plodnou, plodnou diskusiou. Takže ja teda chcem využiť tento zákon aj jednak na to, aby som privítal pána ministra už v stoličke ministra, pretože na túto sálu je pán minister, teda ešte bývalý pán predseda výboru bol zvyknutý, ale samozrejme, tak ako povedal aj v úvode, tá diskusia sa teraz zmení, keďže teda je na tej opačnej strane barikády. Ja verím, že vláda je tu preto, aby pomáhala občanom, tak verím, že tie barikády nie sú tu v zmysle také vojnové, ale skôr naozaj na to, aby, aby sme prinášali riešenia, aby to ľudia v konečnom dôsledku pocítili. A tá stolička ministra financií je, samozrejme, kľúčová, pretože je to človek, ktorý sedí na peniazoch, tak ľudovo povedané. A to je ten človek, ktorý by mal strážiť, aby tie peniaze boli vynakladané čo najefektívnejšie. Takže to je to, čo očakávame aj od vás, pán nový minister, aby sa, aby sa toto dialo a v tej súvislosti krátko sa chcem vyjadriť aj k téme, ktorá je informatizácia, ktorá skôr teda patrí do gescie pána Rašiho, ale tak, samozrejme, tento zákon je momentálne vo vašej gescii práve z tohto dôvodu, ako ste hovorili.
Takže ja by som na úvod povedal asi len tým, že sme v prvom čítaní, trošku tak k tej filozofii informatizácie, pretože je dôležité si tieto veci pripomínať a naozaj na informatizáciu sú vynakladané veľké enormné peniaze a tá, to tempo informatizácie je stále pomalé. Štát je pozadu a áno, elektronické faktúry je niečo, čo je dôležité, aby bolo dostupné a proste sme v 21. storočí, nie je dôvod, aby, aby štát nebol tiež updatovaný, keď tak poviem, na moderné informačné technológie.
Avšak treba si uvedomiť aj pri informačných technológiách, že vždy, keď sa zavádzajú, a to je taká, taká slovenská neresť, že sa zatiaľ zavádzali mnohokrát izolovane a naozaj máme tu množstvo systémov, do ktorých sa investovalo veľa peňazí, ktoré nie sú vždy kompatibilné, nevedia spolupracovať a naozaj ľudia ešte stále častokrát musia práve kvôli tomu robiť poštárom, poštárom, poštárov úradom, pretože hoci jeden úrad to má vo svojej databáze, druhý úrad to má vo svojej databáze, nevedia si to prepojiť, nevedia si z toho tie údaje poslať, nevedia z toho čerpať. Takže toto je jedna z vecí, ktorá z hľadiska informatizácie ako takej je veľkou neresťou a preto pri akejkoľvek každej novej investícii dbať na, je dôležité dbať na to, aby tu bola tá prepojenosť, aby to bolo využiteľné už z pohľadu tej budúcnosti a dostupné ku všetkým, aby tam tá efektivita bola.
Ja to hovorím aj preto, lebo keď sa pozrieme na dve také dôležité informácie, ktoré možno teraz priamo úplne nesúvisia s týmto samotným zákonom, lebo tu sa jedná práve hlavne o e-Government to biznis a e-Government to e-Government, čiže vládne inštitúcie medzi sebou využívajúc elektronické faktúry a potom vlastne vláda voči sektoru, ktorý bude verejne obstarávať. Ale je tu dôležitý sektor a keď práve chcem využiť tú informatizáciu, a to sú občania, a stále máme ešte veľký počet občanov, ktorý nevyužíva ani občiansky elektronický občiansky preukaz s aktivovaným BOK-om, čiže na to, aby mohol komunikovať so štátom elektronicky, je to menej ako tretina občanov, ktoré to má. A toto, samozrejme, je veľký hendikep toho, aby sa, aby štátna správa vedela poskytnúť kvalitné služby. A na druhej strane to odráža zrejme aj to, že tá informatizácia na strane štátu je, je slabá, pretože ľudia nejavia záujem o to a nechcú vybavovať veci elektronicky, lebo vedia, že by toho veľa nevybavili.
Tu chcem kratučko len povedať práve k tým výdavkom, pretože keď sa rozprávame o informatizácii a hoci tento systém by mal stáť, povieme si, že iba 7 miliónov, čo z hľadiska tých celkových výdavkov na informatizáciu to je, to je malá čiastka, ale každé euro treba, aby bolo vynakladané efektívne, lebo ako sa hovorí, babka k babce budú kapce, čiže určite je to vždycky o tom, o tej zodpovednosti aj pri malých sumách, lebo kto vie byť zodpovedný v malom, tak vie byť zodpovedný aj vo veľkom. A takže tie sumy, čo sa týka vývoja bežných a kapitálových výdavkov na informatizáciu za roky 2011 až 2018 sú napríklad aj v tej súhrnnej správe implementačnej jednotky, ktorá to vyhodnocuje. A je veľmi dobré a toto je niečo, za čo by som chcel poďakovať vláde, že stále tento útvar je funkčný, že dáva tieto správy, hoci niekedy môžu mať vládni zástupcovia pocit, že je to kladivo do rúk opozície, ale nie je, pretože je to v prvom rade materiál, ktorý prináša transparentnosť do toho, ako ktorákoľvek vláda hospodári s peniazmi. Teraz ste to vy, uvidíme, kto tu bude nabudúce. Ale ide o to, že tento nástroj je dôležitý práve preto, aby aj občania, aby vôbec celá verejnosť vedela, koľko a ako sa peniaze míňajú. Takže ja som vďačný za to aj ako občan, že existuje teda jednak útvar hodnoty za peniaze a že existuje aj implementačná jednotka, ktorá pravidelne vyhodnocuje jednotlivé opatrenia. A to, že je tam mnohokrát tá povestná červená z toho semaforu, je vizitka, za ktorú každý minister musí byť ochotný niesť zodpovednosť, pretože tu sa nehráme, tu naozaj, ak vláda proste je tu na to, aby, aby urobila všetko pre to, aby sa občania mali lepšie. Takže ak dostáva vysvedčenie, tak isto ako v škole sa vysvedčenia neskrývajú, ale žiaci ich dostávajú, aby vedeli a rodičia to vedia tiež, tak je dôležité, aby takéto vysvedčenia dostávala aj vláda, aby tie vysvedčenia boli verejné, čo sa aj deje a je dôležité, aby to bolo zachované.
A teda vďaka tejto správe vieme aj to, že každým rokom vlastne sa investujú enormné peniaze. Od roku 2011, keď sa pozrieme na to, aké peniaze išli na výdavky IT, tak vidíme, že to bolo radovo cez 300, 400, 500, v roku 2015 dokonca cez 700 miliónov eur. Ak to narátame, tak to sú proste miliardy, to sú dve, tri, 3 miliardy, vyše 3 miliardy, teraz tento rok to bude ďalšej pol miliardy, čiže to sú naozaj enormné sumy. A chcem tu poukázať na dve skutočnosti. Jedno je práve tie kapitálové výdavky, to znamená, že za koľko sa tie peniaze, teda kedy sa obstaráva ten softvér, a tam tie kapitálové výdavky radovo tvoria okolo 200, 300 miliónov eur, čo je, hovorím, 250 miliónov bolo, myslím, že posledný alebo predposledný sociálny balíček, čiže to sú naozaj enormné peniaze, ktoré sa do toho investujú, ale treba si uvedomiť, že práve tie bežné výdavky, čiže tie režijné výdavky sa odvádzajú pri informačných technológiách ako percento z kúpnej ceny, z obstarávacej ceny, a to je to najdôležitejšie. Čiže keď sa niečo draho obstará, automaticky to spôsobí aj drahé, drahú réžiu. Ešte keby som to chcel plošne alebo tak ešte lepšie vykresliť, tak ak sa niečo predražene obstará, tak automaticky sa s tým zväzuje aj predražená údržba, pretože sa to odvíja ako percento z obstarávacej ceny.
Takže to je, preto je tak kľúčové byť už veľmi dôsledný pri obstarávaní informačných systémov, pretože ak sa to tam urobí dobre, ak sa tam nastaví dobre cenotvorba a zároveň aj kvalita, zatiaľ sa bavíme aj často len o kvalite, ale nie o cenotvorbe, ak sa nastaví správne tá cenotvorba, tak nám to automaticky znižuje aj tie režijné výdavky, ktoré sú radovo, keď sa pozrieme, radovo tých 200, 300 miliónov, čo je opäť veľmi veľká suma.
Takže toto som chcel povedať v súvislosti s práve tou informatizáciou, o ktorej sa bavíme a ktorej jedným, jednou tehličkou je práve aj tento návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme. Je to malá tehlička, ale aj pri nej treba, pri tejto malej tehličke treba dbať na tieto parametre, pretože informatizácia musí byť rýchlejšia. My naozaj, štát veľmi zaostáva za súkromným sektorom. Štát, si musíme uvedomiť, že na to míňa enormné peniaze, čiže nie je problém v peniazoch. Peňazí tu naozaj vidíme, je dosť a sú veľké peniaze vynakladané, a o to viac, že štát je najlepší klient, pretože platí načas a, žiaľ, platí najviac. To, čo zaplatí štát, za čo je ochotný štát si kúpiť dnes informačné systémy, tak za také ceny proste súkromný sektor nenakupuje, nakupuje podstatne výhodnejšie alebo podstatne lacnejšie.
Takže tuto vidím ešte veľký priestor na tú efektivitu výdavkov a to je taký môj apel na vás, pán nový minister, aby ste mali toto na pamäti a naozaj si posvietili na akékoľvek výdavky, ktoré na informatizáciu pôjdu, aj skrze útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mal prehodnocovať každé, každé verejné obstarávanie nad 10 miliónov a aby ste na to tlačili, lebo tu je priestor na tú efektivitu a tým pádom sa uvoľňujú ďalšie peniaze či už na rýchlejšiu informatizáciu alebo do iných, iných sektorov, ktoré tento štát potrebuje. Takže informatizácia určite musí byť rýchlejšia a hlavne lacnejšia, ale nie z dôvodu, že kúpme niečo lacné a nekvalitné, v žiadnom prípade, kúpme, ako som vysvetlil, lacné, pretože lacnejšie to byť môže a ja si myslím, že v písomnej, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Môžeš, môžeš ešte 20 minút.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem. (Povedané so smiechom.) Nie, nie už budem končiť.
Takže nie lacnejšie v zmysle nekvality, ale lacnejšie, pretože stále tieto ceny sú ako keby nafúknuté aj z toho dôvodu, že je ťažké ich benchmarkovať, lebo jedná sa o unikátne ako keby riešenia, ktoré nevieme porovnať, pretože štáty sú odlišne veľké a tak, ale to nám nemôže brániť v tom, aby sme hľadali tú efektivitu a tým pádom aj možnú úsporu práve, ako som povedal, pre to rýchlejšie, rýchlejší nábeh na viac a by som povedal, aby štát bol kompletne zinformatizovaný, ak tak poviem, a hlavne kvalitne.
Takže toto sú také moje postrehy pre pána ministra financií, pretože s pánom podpredsedom vlády Rašim na túto tému diskutujeme a on tu bude mať tiež zákony, o ktorých sa budeme baviť, a tam pôjdem do väčších detailov, ale chcel som využiť práve prítomnosť vás, pán minister, že ste tu dnes nový alebo teda v pozícii ministra ako nový a dať vám apel práve na túto oblasť, pretože sa jedná o enormné, enormné množstvo peňazí. Päťsto miliónov, sám uznáte, že nie je malá čiastka a akákoľvek efektivita, aj keby to bola len 10-percentná, tak 50 miliónov k dobru poteší každého ministra financií, ktoré môže potom prerozdeliť na niečo iné a vyhovieť ministrom.
Takže ďakujem veľmi pekne a skončil som.

Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, iba krátko by som chcel zareagovať na tento zákon, pretože myslím, že je to zákon, ktorý už mal tu byť pred niekoľkými rokmi skôr, ale dobre, je to implementovanie určitej smernice, ako uvažuje Európska únia. Chcel by som dať takýto podnet, lebo máme veľký problém, ako zamestnať ľudí, ktorí sú na verejno-prospešných prácach, resp. tých, ktorí sú v tých obciach a prakticky majú vykonávať nejakú tú činnosť, aby dostali príslušnú dávku.
V zákone je veľmi veľký problém v tejto oblasti, že môžu to robiť v intraviláne. A tu by som, pán minister, chcel, aby ste skoordinovali činnosť s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme mohli využiť na likvidáciu týchto inváznych druhov, teraz mám na mysli, nemám na mysli teraz fyto, teda zoo-zložku, ale fyto-zložku, aby sme prakticky umožnili likvidáciu mechanicky aj cez týchto ľudí, aby sme ich aktivizovali v tejto činnosti, pretože aj teraz, keď idete po Slovensku a vidíte, ako sa nám tam, či už boľševník veľký alebo ďalšie druhy, netýkavky, resp. pohánkovec japonský, ako sa nám tu rozširuje, tak to je katastrofa a nemá to kto zlikvidovať. Áno, teraz dali sme to na správcu a na vlastníka, že má on sa o to starať alebo nejak tak, ale všetko je dobré, pokiaľ bude na to aj príslušná kontrola. Tak chcem veriť, že aj tieto, by som povedal, kontrolné orgány, ktoré spomínate v zákone, kto by to mohol mať, aké právomoci a všetko, aby sme to dodržali tak, aby tá naša krajina tie invázne druhy nejakým spôsobom eliminovala.
Musím povedať aj z mojej trošku tej hobby skupiny, ja som ornitológ aj a musím povedať, že taký norok americký nám robí také problémy, že to je neskutočné, ako nám vykráda doslova celé kolónie hniezd čajok na určitých ostrovoch, kde proste tie čajky hniezdia na našich vodných tokoch a musím povedať, že to je neskutočný dranciar, ja tomu tak hovorím proste, týchto našich pôvodných, by som povedal, že druhov, ktoré viac-menej preduje a viac-menej my prichádzame o určité druhy u nás, ktoré už sa nám vyskytujú v minimálnych množstvách.
Takže, pán minister, chcem veriť, že tento zákon bude konkrétnymi ľuďmi vykonaný v reálnom živote tak, aby priniesol reálny výsledok a aby ste po určitých rokoch aj dali vyhodnotenie, ako tento zákon prispel k likvidácii týchto a eliminácii týchto druhov, či už fyto- alebo zoo-zložky. Toľko iba z mojej strany, aby sme to nejako nepodceňovali a myslím si, že keď sme boli na Ukrajine z nášho výboru, tak ja som si všimol, že na Ukrajine viete, akú majú najväčšiu inváznu rastlinu? Topinambur. Neskutočne veľa topinamburov tam bolo normálne a oni ani nevedeli, že je to jedna z rastlín v rámci EÚ, samozrejme, nie sú ešte členmi. Tak dobre, ja som ich na to upozornil. Oni mi povedali, že veď my to berieme ako sladké zemiaky a je to super, že môžme čo jesť. No a v rámci Európskej únie sa bude topinambur tiež ako jeden z inváznych druhov, takže je trošku iný pohľad na to, ale to len tak na okraj, aby to bolo.
Takže, pán minister, potom dôsledne by som chcel, aby sa po určitej dobe účinnosti a platnosti tohto zákona aj vyhodnotil jeho dosah na reálny život v našej krajine a ako sme ochránili naše pôvodné druhy. Ďakujem.
Takže žime tak, to nám odkazujú naši predkovia, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba.
Ďakujem pekne.

Takže ešte raz, ale kratšie. Súhlasím vlastne s tým, že teda je potrebné naozaj urobiť tzv. oranžovú obálku. Mali sme to vlastne aj my v našom programe. Myslím, že je správne, aby ľudia boli informovaní o tom, ako teda sú na tom v rámci dôchodkového zabezpečenia.
Ale na čo chcem ja upriamiť pozornosť, je novelizačný bod 30 § 110, ktorým sa ukladá povinnosť správcovskej spoločnosti poskytovať bez súhlasu sporiteľov osobné údaje o sporiteľoch z dôvodov, ktoré nie sú bližšie špecifikované. Ide vlastne o značný zásah do ochrany osobných údajov, garantované zákonom č. 18/2018 o ochrane osobných údajov. V tomto zákone v § 7 sa uvádza: "Osobné údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, vyslovene uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom."
V návrhu zákona nie je uvedený žiaden konkrétny účel, a preto považujem túto časť novely za neakceptovateľnú a upozorňujem aj ostatných poslancov, aby si dobre všimli, čo má byť zavedené a či takto náhodou nejde o zásah do základných práv a slobôd občanov tohto štátu.
Preto vás chcem požiadať, pán minister, aby ste povedali vlastne konkrétny účel, pre ktorý sa majú osobné údaje poskytovať v podstate neobmedzenému počtu úradníkov ústrednej štátnej správy.
Ďakujem.

Dobrý večer, pán minister, pán predsedajúci, ctené plénum, ktoré je tu pomenej zastúpené, a vždy sa to stáva práve pri dôležitých sociálnych zákonoch, ktoré sa predkladajú v Národnej rade.
Ja by som sa rada vyjadrila teda k vianočnému príspevku. Suma vianočného príspevku je okrem iného závislá aj od sumy životného minima. Účinnosť zákona je navrhovaná k 1. 9. 2019, a pretože životné minimum sa upravuje k prvému júlu bežného roka, v súčasnosti nevieme presne určiť sumy vianočného príspevku.
V priložených materiáloch sa uvádza, že odhady dopadov boli kvantifikované na základe rastu inflácie nízkopríjmových domácností z makroekonomickej prognózy spracovanej Inštitútom finančnej politiky pre rok 2019. Tá uvádza pre rok 2019 infláciu na úrovni 2,4 %. Ale to je odhad vzťahujúci sa len k aprílu tohto roka a nie k júlu 2019. Otázka teda znie: S akou infláciou, rastom spotrebiteľských cien nízkopríjmových domácností boli vykonané odhady dopadov na verejné financie?
Jednou z vlastností dobrého dôchodkového systému je mať algoritmy určovania dôchodkových dávok, aby sa oplatilo platiť poistné na dôchodkové poistenie tak chudobným poistencom, ako aj bohatším poistencom. To si vyžaduje kombináciu zásluhovosti a solidarity, ktorá je výsledkom istého spoločenského konsenzu. To, že sa v našom systéme vyžaduje platenie poistného až do sedemnásobku priemernej mzdy a dôchodok sa vymeriava len maximálne trojnásobok priemernej mzdy, nie je spravodlivé voči nemalej skupine poistencov.
Rada by som teda upozornila na to, že každé nesystémové opatrenie, ktorým sa zvyšujú príjmy iba časti dôchodcov, a kritérium zvyšovania je vyplácaná suma dôchodku, je potrebné posudzovať aj z hľadiska zásluhovosti, aby sa nestalo, že osoby, ktoré nikdy nepracovali, neodviedli ani jedno euro do kasy Sociálnej poisťovne, dostanú priplatené na Vianoce viac ako osoby, ktoré pracovali 35 rokov za minimálnu mzdu. Rozdiel síce činí necelé 3 eura, ale ide o princíp, či práve ľudia, ktorí prispievajú vyššími odvodami do poistenia, či naozaj nestrácajú chuť platiť toto poistené, a teda tieto odvody.
Otázka dva teda znie: Je takýto spôsob určovania vianočného príspevku, v ktorom je prítomné zvýhodňovanie osôb, ktoré získali dobu poistenia výlučne z náhradných dôb, pred osobami, ktoré dlhodobo pracovali, spravodlivé? A aká je filozofia vianočného príspevku?
Vianočný príspevok je štátna dávka, sociálna dávka a je to veľmi špeciálna sociálna dávka. Kým u väčšiny štátnych sociálnych dávok sa testuje celkový príjem žiadateľa, u niektorých aj majetok žiadateľa, u vianočného príspevku sa testuje výlučne dôchodkový príjem. To, samozrejme, vedie k rôznym divným situáciám, keď dôchodca s nízkym dôchodkom, ale bývajúci vo vile, má nárok na vianočný príspevok, ale dôchodca s dôchodkom 700 eur, bývajúci v panelákovom byte, nárok na vianočný príspevok nemá. Ak je záujmom štátu prispievať k bohatším Vianociam dôchodcov, bolo by potrebné prijať iný koncept a do pozornosti štátu by sme mali zapracovať aj ľudí, ktorí počas svojho pracovného života platili nadpriemerné dane alebo odvody. Potom naozaj sa stáva v systéme, že ľudia sa snažia obchádzať tieto veci. A vieme, aká situácia, čo sa týka prognóz starnutia obyvateľstva, nás čaká, aby naozaj sa to nedemoralizovalo natoľko, kedy nám ľudia budú rozdeľovať jeden príjem na dve časti, aby nemuseli platiť odvody také, z ktorých povedia, že nič nemajú. Lebo keď si povieme, že naozaj musí platiť poistné sedemnásobok priemernej mzdy, ale vráti sa mu to len maximálne v trojnásobku mzdy, tak naozaj ide o veľký rozdiel. A naozaj to potom na Slovensku bude fungovať tak, že každý sa bude snažiť tieto veci obchádzať.
Je podľa vás správne, že štát nemyslí aj na skupiny dôchodcov, ktorí majú vyššie dôchodky? A pokiaľ mi chcete povedať, že majú vyššiu valorizáciu, tak to neberiem, lebo percentuálne k vyplácanému dôchodku majú najvyššiu valorizáciu práve najnižšie dôchodky. Tým pádom my vlastne týchto ľudí vôbec nemotivujeme, aby poistné a odvody platili.
Budem teda mať pozmeňujúci návrh a bude smerovať k tomu, aby z vianočnej pozornosti štátu neboli vynechaní žiadni dôchodcovia, a to zavedením minimálneho vianočného príspevku.
Nemôžem sa teda ubrániť tomu, že 100-percentné zvýšenie vianočného príspevku oproti predchádzajúcim rokom je predvolebné politikum. Mali ste na to viac rokov, aby ste pripravili také riešenie, ktoré by odmenilo ľudí, ktorí prispievali do dôchodkového poistenia. Áno, jedni prispievali viac, druhí menej. Ale obe skupiny si zaslúžia našu pozornosť. Jedni preto, že ich dôchodkové dávky sú nižšie, a tí druhí preto, že vďaka nim mohol štát solidárne prispievať tým, ktorí to ozaj potrebovali.
Aby som dala aj takú paralelu a príklad, tak teraz zavádzate v podstate rodičovský príspevok alebo chcete ho zaviesť diferencovane podľa toho, že či človek odrobil v minulosti, a príspevok, ktorý je štátna dávka, ktorá sa teda štandardne testuje a zohľadňuje sa sociálna situácia, budete podmieňovať tým, či niekto teda pracoval v minulosti alebo nie. A, naopak, tí, ktorí vlastne odvádzali nemalé dane a odvody, tak tí v podstate, keď sú na dôchodku, čo už nemajú ďalší príjem, týchto vlastne vždy nechávame niekde bokom. Takže ak chceme naozaj spravodlivo nastavovať systém, tak v štátnej sociálnej podpore nemôžme robiť rozdiely v rodičovskom príspevku, ale skôr pridať benefity tým, ktorí pracovali, a teda naozaj sa to dá premietnuť do poistnej dávky.
Takže ak chceme robiť systémovo a chceme, aby tí ľudia platili poctivo dane a odvody, tak musíme si urobiť poriadky aj v tom, čo chceme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za všetky faktické pripomienky a som veľmi rád, keď na mňa reagujú kolegovia a kolegyne poslanci, pretože mám nejakú spätnú väzbu. To som mimochodom bol vždy rád aj pri tabuli na vyučovacej hodine. Čo by to bolo za učiteľa, keby nemal rád spätnú väzbu.
K tým konkrétnym výhradám: proces demokratizácie, obmedzovanie. Myslím si, že práve vyžadovanie určitej spätnej väzby zo strany pedagógov, keď môžu dať spätnú väzbu riaditeľovi na zriaďovateľa, je nejakým obmedzovaním jeho právomoci. Pretože si myslím, že práve ten riaditeľ, ktorému mimoriadne záleží na dobrom kolektíve, by mal byť práve vďačný, ak mu túto spätnú väzbu vedia poskytnúť. Práve naopak. On predtým sa tým aj veľa dozvie.
Je veľmi dôležité zároveň aj povedať, že, iste zachytil som aj v minulosti, že sú tu určité rozpory, ako keby riaditelia tvrdili niečo iné ako samotní učitelia. Ale de facto aj tu sa dá nájsť dohoda, pretože každému z nich, každému z nich by malo ísť o to, aby organizácia, ten mikrokozmos, v rámci ktorého fungujú a kde má byť centrom všetkého toho snaženia práve dieťa, by malo fungovať čo najefektívnejšie. Je to práve o tom, aby sme im nechali, nech si tie kritériá často, a pravidlá, nastavujú aj sami.
Čo sa týka opozície a veľa návrhov. Neviem, či je rozumné porovnávať konkrétnu jednu vetu, ktorá sa niekam dopíše, s niekoľko desaťstranovými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som bol svedkom aj v minulosti pri vládnych návrhoch zákonov. Každopádne môžem si túto konkrétnu výhradu vziať k srdcu a budem sa snažiť ešte v budúcnosti, sa snažiť vyškrtávať veci, ktoré by mohli byť problematické na pravej školskej legislatíve.