Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2019 o 18:28 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:32 - 10:34 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ja len krátko k tomuto návrhu zákona, lebo som sa nemohla dostať k vyhodnoteniu pripomienok. Tak ja by som sa, pán minister, chcela opýtať, ako ste sa vysporiadali s pripomienkami Generálnej prokuratúry, ktorá hovorí, že ústavné postavenie prokuratúry ako orgánu nedovoľuje, aby jednotlivé orgány prokuratúry boli koordinované výkonnou mocou, súčasťou ktorej ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepochybne je. V opačnom prípade prichádza do úvahy aj koordinácia súdov, ktoré taktiež nemalou mierou participujú pri ochrane detí pred násilím. Vypustenie orgánov prokuratúry z koordinácie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ale neznamená, že prokuratúry nemôžu rozpracovávať úlohy.
Čo sa týka ministerstva školstva, oni vlastne hovoria, že sú ústredným orgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké, jazykové. Preto nie je možné, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny koordinovalo školy a školské zariadenia. A ministerstvo zdravotníctva, "žiadame z návrhu zákona vypustiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjekty, ktorých postupy koordinuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny".
Keďže vnímam tento návrh zákona ako niečo, čo teda mali ste asi taký cieľ, aby to ministerstvo mohlo rýchlejšie konať v tých jednotlivých prípadoch a žiadali alebo teda vypracovali ste návrh zákona, aby teda ste mali ako keby navrch, ale pripomienky ukázali, že aj tieto ministerstvá to zrejme chápali inak. Tak ako ste sa s tým vysporiadali?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 10:21 - 10:22 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Áno, tejto problematike sa venujem dlhodobo. Preto som prišla do politiky, aby som upozorňovala, že ľudia trpia a že ten systém je potrebné v dnešnej dobe už nastaviť inak. Prichádza veľké množstvo ľudí s rôznymi diagnózami a ten sociálno-zdravotný systém je potrebné prepojiť. Bez toho sa nám to nepodarí. Určite treba navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti, služby z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Ak toto neurobíme a nevstúpime a nebudeme sa báť ísť do reformy, tak vonku ľudia sa utrpenia nezbavia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 10:17 - 10:19 hod.

Červeňáková Elena Zobrazit prepis
Ďakujem. Roky sa už hovorí o dlhodobej starostlivosti, či v zariadeniach sociálnych služieb, či v domoch ošetrovateľskej starostlivosti, či v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti . Roky. Roky sa robia konferencie, roky sa tu poukazuje, aký máme problém v našej spoločnosti a, žiaľ, žiaľ, zmena vždy je len čiastková. Ja si dovolím tvrdiť, že v zariadeniach sociálnych služieb s ošetrovateľskou starostlivosťou sú tu umiestňovaní klienti, pacienti, imobilní pacienti, s nazogastrickými sondami, s PEG-mi, s tracheostomickými kanylami, kde sa poskytuje ozaj vysoká špecializovaná ošetrovateľská starostlivosť. Ošetrujú sa tu vredy predkolenia, dekubity sa tu ošetrujú. Musia sa títo ľudia polohovať, kŕmiť, dávať im piť. A toto majú v niektorých zariadeniach ľudia, čo sú umiestnení, odopierané. Žiaľbohu, čo sme pre nich urobili, pre tieto zariadenia sociálnych služieb, akým spôsobom sme im pomohli?
Zariadeniam tieto výkony, samozrejme, zdravotné poisťovne vôbec nepreplácajú alebo im preplácajú len v minimálnej miere. Je na štáte, vláde, príslušných ministerstvách, aby sa vedeli postarať o našich občanov, o občanov, aby mali zvýšenú kvalitu svojho života a aby pri odchode z tohto sveta, zo života mali také podmienky, aby sme boli hrdé na tieto zariadenia. Lebo títo občania pracovali, odvádzali dane za našu spoločnosť a je naším záujmom sa o nich postarať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 10:15 - 10:17 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj príspevok. Spomenula si, ako často sa mení zákon o sociálnych službách. Nuž, asi už mám svoj vek, pretože ja si ten rok 2008 veľmi dobre pamätám, ako tento zákon pripravovali pri okrúhlych stoloch zo všetkých sekcií, oblastí, verejných, neverejných, z praxe, z akademických obcí a jednoducho so štátnou správou, ľudia, ktorí rozumeli veci. A potom sa tu v pléne v 2008 množstvom pozmeňujúcich návrhov tak zmenil, že odvtedy je v podstate, prepáčte, hoci je to zákon, ale musím povedať paškvil. Preto sa práve dookola takto neustále novelizuje a opravuje. Ľudia, ktorí podľa neho pracujú, pre ktorých je jednoducho zákon zákonom, majú obrovské problémy a ťažkosti.
Keď som sem vstupovala do Národnej rady, tak som išla aj s jedným predsavzatím, že sa podarí konečne vyhodiť zo zákona o sociálnych službách aj tú odpornú mantru rozdeľovania poskytovateľov na verejných a neverejných. A myslím tým odpornú preto, lebo ani občana nerozdeľujeme na neverejného a verejného. To sa doteraz nepodarilo, ale napríklad my sa v Žilinskej župe snažíme o to, aby bol naozaj rovnaký meter na každého poskytovateľa, pretože vidíme pred sebou človeka, občana, ktorým tento poskytovateľ poskytuje službu.
Ja ti chcem poďakovať, Soňa, lebo je evidentné, že ty tejto téme rozumieš a vieš, čo potrebujú seniori, ktorí sú ťažko chorí a potrebujú od nás zo štátu pomoc, podporu aj príbuzní. Takže podporujem ťa veľmi a dúfam, že aj tento pozmeňujúci návrh ti prejde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:59 - 10:15 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán predsedajúci. Dovolím si vystúpiť teda k návrhu zákona a povedať môj postoj k tomuto návrhu zákona, ako je to spravidla vždy. Nedá mi povedať, lebo mrzí ma to, že o sociálnych veciach hovorí veľa politikov, ale ak sa prejednávajú tieto, táto oblasť v pléne, tak je ich tu veľmi málo. Takže vrátim sa k tomu, čo chcem povedať.
Návrh zákona, ktorý predkladá vláda sa mení už štvrtýkrát za tri roky, odkedy som tu. Zhruba by som túto štvrtú novelu nazvala ďalším dôkazom toho, že dlhodobá starostlivosť o odkázaného človeka nebola v centre pozornosti tohto ministerstva desať rokov. Je v tom chaos. Slovensko má problém so zabezpečovaním základnej siete starostlivosti o chronicky choré dieťa či dospelého zdravotne ťažko postihnutého človeka. Dva hlavné okruhy, ktoré riešime po desiatich rokoch, sú teda, riešite teda, riešite vy, sú, aby sa platba za ošetrovateľský paušál neodpočítavala z príspevku, ktorý dostáva poskytovateľ podľa ekonomicky oprávnených nákladov. A druhým okruhom je, že zavádzate informačný systém po desiatich rokoch, lebo v podstate ste zistili, že neviete, aký je reálny stav v poskytovaní sociálnych služieb pre odkázaných ľudí v Slovenskej republike. Bez toho sa v podstate plánovať nedá.
Koncepcie viacerých vyšších územných celkov nenadväzujú na Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020. Dokonca vám nevadilo, že päť vyšších územných celkov odovzdalo svoje koncepcie pred vami vydaným dokumentom národných priorít rozvoja sociálnych služieb. Samozrejme, že potom potrebujeme vytvoriť informačný systém, ktorý nás zorientuje v tom, aké sú problémy v tejto oblasti dlhodobej starostlivosti, lebo máme rovnakých klientov, čo sa týka pacientov s chronickou diagnózou a teda u nás je to klient s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vrátila by som sa k paušálnej dávke, keďže prvý okruh sa týka práve toho, aby poskytovateľom, ako správne ste to v predstavení zákona povedali, aby v jednoduchosti im ostali, ostalo viac peňazí. Ale ja idem upozorniť na to, že v minulosti tiež bolo možné uhrádzať pár úkonov ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a nefungovalo to. Preto sa zdravotná starostlivosť zariadení sociálnych služieb dnes neposkytuje, len sa zabezpečuje a nie sú nútení poskytovatelia sociálnych služieb poskytovať 24-hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Čo je problém, je to, že v podstate sa nám v praxi ukazuje, že ľudia poberajú lieky alebo teda injekcie od rôznych opatrovateľov a tak ďalej. To bolo v minulosti, prešli ste cez tie štyri novely ošetrovateľským paušálom, ale ten opäť neprináša v tej praxi taký efekt, aby sme si mohli povedať, že ideme skvalitňovať sociálny systém a že tí ľudia tú zdravotnú starostlivosť dostanú, ak sú v takzvaných kamenných domoch a pobytových službách už teda do konca svojho života väčšinou.
V tej paušálnej dávke, môžem povedať to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri ošetrovateľskom paušále požaduje od zariadení sociálnych služieb, aby napríklad pre 43 poistencov museli vypracovať 300 listov, nielen návrhov a indikačných formulárov, kontrolných listov, ale prehodnotenie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti a z rôznych dôkazov z ošetrovateľskej dokumentácie v duchu neefektívnej byrokracie na úkor starostlivosti o chronicky chorého človeka. Pritom nič z toho legislatíva nevyžaduje, ak je prvýkrát pacient zaradený ako indikovaný a je doložený aj návrh a kontrolný list v zmysle legislatívy. V zmysle štandardu by teda postačovalo raz za šesť mesiacov pripraviť pre poskytovanie sociálnej služby kontrolný list, nový návrh a ďalšie dôkazy potrebné nie sú. Tým pádom sa brzdí zavádzanie paušálu a zariadenia sociálnych služieb sa naďalej nebudú uchádzať o tento paušál, pretože ak im vyškrtajú finančné prostriedky, tak samozrejme opäť sa do zariadení sociálnych služieb peniaze nedostanú. A dostávame sa zase do bodu a, ktorý bol pred novelou, kde sa uhrádzali len určité úkony v zdravotnej starostlivosti pre ťažko chronického a trpiaceho človeka v zariadení sociálnych služieb.
Ďalší problém je s uhrádzaním tohto paušálu. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári, že platí tento paušál, ale realita je iná. Majú síce zazmluvnené lôžka v zariadení sociálnych služieb, ale druhá vec, že ich neuhrádzajú. V tomto býva v praxi problém, lebo odkedy boli v ozdravnom pláne, hľadajú cestu ako ponížiť poskytovateľom platby. Výsledkom toho je to, že zariadenia sociálnych služieb sa húfne nehlásia k ošetrovateľskému paušálu a dostávame sa spiatočnícky naspäť, kde v podstate opäť nemôžme odkontrolovať 24-hodinovú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb práve s odkázaným človekom, ktorý trpí a je teda väčšinou na lôžku zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom. Indikačné kritéria a v tom je potrebná nevyhnutná a rýchla aktualizácia vyhlášky z apríla 2018, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa dezinterpretuje, čo spôsobuje nenormálnu administratívnu záťaž. Neschvaľovanie pobytov, obavy ďalších zariadení sociálnych služieb vstúpiť do kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Štandard pre zariadenia sociálnych služieb máme platný od 1. 1. 2019. No treba urýchlene prijať aktualizáciu vyhlášky.
Ak aj formálne sa prijímajú nejaké kroky v sociálne oblasti, musia byť nevyhnutne, musia byť nevyhnutne konzultované s ministerstvom zdravotníctva a teda aj so sociálnymi poisťovňami. Dnes napríklad UNION nemá problém uhrádzať 333 lôžok, Dôvera 494 a Všeobecná zdravotná poisťovňa síce má zazmluvnených 3799 lôžok, ale z toho uhrádza veľmi malú časť a odkazuje sa na to, že klienti tam neboli plné obdobie. Ale pravdou je to, že v podstate tou byrokratickou záťažou chcú šetriť na preplácaní paušálu teda zariadeniam sociálnych služieb, a tí o to, jasné, že potom nemajú záujem, aby takýchto klientov prijímali do zariadení sociálnych služieb. Čiže do budúcnosti nás čaká kolaps toho, ako, ako zabezpečiť chronicky chorým ľuďom nie v nemocničnom prostredí dobrú a kvalitnú sociálno-zdravotnú starostlivosť.
Je to jedna časť, kde ešte minister Drucker v podstate 10-tisíc lôžok vyčlenil na to, aby sa zariadenia sociálnych služieb mohli zazmluvniť. Dnes môžme povedať, že nejakých necelých 800, sú to Union a Dôvera, ktoré aj riadne vyplácajú poskytovateľom sociálnych služieb, a Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tvári cez tú byrokraciu, že teda niečo nesplnili a v podstate nemá, nemá, nemá, neuhrádza teda všetku starostlivosť pre tie zariadenia, ktorú tam vykonávajú. Na druhej strane chcem povedať, že 6-tisíc, ďalších 6-tisíc lôžok by mohlo byť k dispozícii, ale nie sú, pretože máme rovnaké problémy, ako sme mali problémy uhrádzania zdravotnej starostlivosti s poisťovňou v minulom období. A skončilo to tak, že tí trpiaci ľudia v podstate tú zdravotnú starostlivosť nedostávajú cez zdravotnícky personál, lebo ten zdravotnícky personál si nevedia konkrétne zariadenia zaplatiť. Takže dnes, keď, samozrejme, je to dobrý krok, teda s tým vzorcom, aby sa to neodpočítavalo od príspevku na prevádzku. Na druhej strane musím povedať, že húfne sa nám nikto do toho opäť nehrnie, pretože máme rovnaké problémy ako v minulosti. Takže aj keď by im nejaké finančné prostriedky mohli ostať navyše, tak práve tá byrokracia a neuhrádzanie týchto lôžok v zariadeniach sociálnych služieb spôsobuje obrovský problém.
Aj keď prichádza táto legislatíva a je v podstate v prospech neverejných poskytovateľov, na druhej strane je tu obrovský problém vôbec rozvíjať ju takým smerom, aby trpiaci človek alebo človek s chronickou diagnózou, ktorý sa nachádza v pobytovom zariadení, dostal to, čo potrebuje. Pretože dostávame sa opäť, ako som hovorila, spiatočnícky naspäť. Ale aby zariadenia sociálnych služieb boli konkurencieschopné voči verejným poskytovateľom, aby v konečnom dôsledku ten občan dostal to, čo má, je potrebné urobiť také krátkodobé riešenia aj dlhodobé riešenia a naliať finančné prostriedky, zmeniť formu nastavenia legislatívy tak, aby sme teda mohli povedať, že o nášho človeka, ktorý sa nachádza v chronickom stave, je aj na Slovensku postarané.
Krátkodobými riešeniami z môjho pohľadu by bol v zákone 48, ktorý je teraz otvorený, vypustiť v § 77 ods. 12, ktorý porovnáva dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú verejnými poskytovateľmi za predchádzajúci rozpočtový rok, znižuje príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Vzhľadom na reálne zvyšovanie obligatórnych nákladov v každom roku je tento odstavec v zákone likvidačný pre neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb.
Po druhé. Dofinancovať zvýšené obligatórne náklady v roku 2018 cez mimoriadne dotáciu v rozpočte ministerstva práce. Zvýšené náklady poskytovateľov sociálnych služieb vznikli najmä zákonným zvýšením minimálnej mzdy, zrušením 10-percentnej úľavy na odvodoch v zdravotných poisťovniach nízkopríjmových skupín, zvýšenie príplatkov od 1. mája 2018, zvýšené náklady na zavádzanie štandardov kvality, zvýšené náklady na aplikáciu vyhlášky 529/2008 o minimálnych technických požiadavkách, zvýšením nákladov na splnenie smernice Európskej únie platnej od 1. mája.
Dlhodobým riešením je navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku pre poskytovateľov sociálnych služieb na základe analýzy ekonomicky oprávnených nákladov z pohľadu nákladovosti služby, z účtovníctva, s využívaním ekonomických nástrojov. Čiže museli by sme ísť do veľkej reformy, čo sa týka účtovania.
Po štvrté. Zrovnoprávniť právne formy z hľadiska inštitucionálnej stability verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb formou transformácie rozpočtových organizácií na príspevkové, príp. NO-čky.
Po piate. Vzhľadom na sociálne problémy a starnúce obyvateľstvo zanalyzovať a prehodnotiť financovanie sociálnych služieb novým spôsobom nastavenia financovania opatrovania.
K tomu je potrebné urobiť veľkú reformu. To, čo robíme, v podstate nastavuje len na ten systém, ktorý je. Ale tým, ako nám pribúda počet ľudí, ktorí sú chronicky chorí, ktorí sú ťažko chorí, ktorí sú v bdelej kóme, pribúda autizmus, potrebujeme nastaviť novú reformu o starostlivosti o ťažko chorých ľudí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2019 9:14 - 9:15 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Maroš, čiže práve si mi potvrdil, že je to aj tak zamýšľané, že bude sa vlastne, teda predpokladám, že ty ako z vládnej strany vieš, ale bude ma čakať, teda bude ma zaujímať názor pána ministra, samozrejme, ale potvrdil si, že vlastne je to v poriadku, že sa zbavíme aut za 500 eur, tí bohatí si ich vykúpia a oni za to dostanú zvyšných 9,5 tisíca.
Ja osobne by som od teba čakal, že z teba bude hovoriť sociálna demokracia. A sociálna demokracia práve myslí na tých sociálne slabších a ak im chceme pomôcť tak, že im dáme 500 euro, nejaký boháč im dá 500 euro a on si na tom zarobí 9,5 tisíca, tak to je akože veľmi zaujímavý model sociálnej demokracie. Takto si ja sociálnu demokraciu určite nepredstavujem. Čakal by som od politika, že nájde také riešenie, kde môže tomu človeku dať aj viac. Pretože prečo, keby si ty zobral tomu bohatému z vačku tých 9,5 tisíca, tak môžeš dať kľudne tomu 2-tisíc a štát ušetrí 8- tisíc a môžeš dať človeku, ktorý sa nevie zbaviť starého auta, a zbavíme sa toho starého auta. Takže ak sa chceme zbaviť starého auta, tak vykupujme staré autá za vyššiu cenu, ako by dostali a si sociálny demokrat a šetríš automaticky 8-tisíc a môžeš do rozvoja elektromobility pre bohatých dať 8-tisíc. Čiže pomohol si aj chudákovi, podstatne výraznejšie a pomohol si aj elektromobilite.
Ale ja hovorím o tom, že elektromobilite, ak dávaš peniaze, tak pomáhaš hlavne stredne vyššej triede, lebo iní ľudia si elektromobily nekupujú. To je proste trend. Však sa pozri na tie cesty! Však chodíš medzi ľudí a vidíš, že ľudia, ktorí majú staršie ako 15-ročné auto a ešte ho musia mať, tak to nie sú ľudia, ktorí rozmýšľajú nad nákupom elektromobilu, ani nerozmýšľajú nad nákupom nového vozidla, lebo na to peniaze proste nemajú. Sú radi, že sa vozia na starom aute, ktoré im ešte ako-tak slúži. Takže tuto ja v tebe absolútne sociálnu demokraciu nevidím a čakal by som, že ju u teba uvidím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 9:05 - 9:12 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Nie, nie, však to je taký, myslím si, že pekný, z tohto pohľadu svojím spôsobom pekný zákon. Dobré ránko, páni. Páni, vidím, že dámy tu nemáme.
Pán minister, vitajte!
Ja len kratučko, však toto je vlastne zákon na podporu alternatívnych pohonov. Samozrejme, my vítame aj podporu alternatívnych pohonov, pretože ten trend tu samozrejme je. Ja by som možno len, pán minister, pán otázok k tomu mal na vás a možno poukázať na pár rizík, ktoré, by ma zaujímalo určite, ako sa na ne vy pozeráte. Ja by som len kratučko ešte uviedol, lebo v tom zákone teda sú dva také parametre, ktoré tu v úvodnom slove neodzneli. A ten jeden je ten, že ak kupujúci zlikviduje svoje aspoň 15-ročné auto, tak vlastne výška štátneho príspevku bude 35 %, ak nezlikviduje 15-ročné auto, alebo zlikviduje mladšie ako 15 rokov, tak samozrejme je tam tá štandardná suma, tých 25 % z obstarávacej ceny. Takže ten, tie vozidlá, na ktoré sa to bude uplatňovať, a tuto by, tuto by som chcel aj povedať možno taký náš pohľad, ako sa my pozeráme možno na podporu práve tých alternatívnych pohonov. Pretože v návrhu zákona sa definuje, štyri kategórie. Prvá je pohonná jednotka vybavená nádržou na stlačený zemný plyn, skvapalnený zemný plyn alebo skvapalnený ropný plyn a zároveň môže mať nádrž aj na iné palivo. Ja si myslím, že tuto je dôležité, toto je, myslím, že dobrá kategória, ale poďme sa pozrieť na to, kde nás tlačí najviac topánka. A keď si pozrieme, že naozaj kde vznikajú najväčšie emisie a kde teda to znečistenie je najväčšie, tak sú to práve nákladné vozidlá, ktorých jednak behá po cestách veľa, a po druhé, sú to samozrejme aj dieselové autobusy. A keď si zoberieme naozaj tú škodlivosť, tak si myslím, že práve tuto by sme sa mali zamerať. Takže ja by som napríklad v tejto kategórii A to obmedzil, obmedzil čisto na nákladné vozidlá, lebo samozrejme môže to byť na akéhokoľvek vozidlo, ktoré má takýto pohon. A myslím si, že to by bolo omnoho účinnejšie práve z toho dôvodu, že zameriame ako keby na ten najväčší, najproblematickejšie oblasti, pretože ten balík peňazí je malý. Keď si pozrieme vlastne, koľko firiem alebo teda koľko užívateľov to bude môcť využiť, tak to bude od 500 do 1000 vozidiel. Zrejme viacej sa asi na to, do toho nezmestí, myslím, že tak to uvádza aj dôvodová správa, že počíta s nejakým 1000, počtom 1000 vozidiel.
Ďalšie dve sú najmenej jednu pohonnú jednotku využívajúcu pohonnú látku s obsahom minimálne 15 % objemu biopalív. Toto si myslím, že je na tento čas zbytočné, že naozaj by som radšej tých málo peňazí investoval do tých najpálčivejších, a to teda je buď ten ELG alebo CNG a tam by som to možno nechal. Pretože dnes už je trend a vyrábajú sa nákladné vozidlá na tento ELG, čiže skvapalnený zemný plyn a vidíme, že tento trend bude rásť a akákoľvek podpora práve do tejto nákladnej dopravy by mohla priniesť automaticky aj teda vyššiu ekológiu.
A posledné sú teda, výhradne elektrický pohon, áno, alebo teda jedna ešte predtým je, že najmenej jednu pohonnú jednotku na elektrický pohon, a potom je vyslovene, že výhradne elektrický pohon. Áno, elektrovozidlá určite áno, ale zase poďme sa pozrieť na to, a tuto vidím pár rizík, pretože vlastne je tu tá podmienka na ten prechod, že keď zošrotuje 15-ročné auto. Keď som rozmýšľal nad tým, že kto má dnes 15 ročné auto, tak väčšinou sú to ľudia, ktorí zrejme si lepšie auto kúpiť nemôžu. Lebo prečo by držali? Alebo, dobre, ten počet, ktorý si drží aj staršie ako 15-ročné auto z pasie alebo že ho chce mať, tak je naozaj veľmi malý. Ak už niekto staršie ako 15-ročné auto má, tak zrejme si nevie kúpiť nové auto alebo si nevie kúpiť lepšie auto, pretože dnes na tom trhu opotrebovaných aut sa dajú kúpiť už za pár tisíc mladšie ako 15-ročné autá. Takže ja chápem tú motiváciu potlačiť tých ľudí, že poďte, zbavte sa 15-ročného auta a kúpte si elektromobil, pomôžeme vám, ale neviem, či toto bude dostatočne pre nich možné, že či majú tú kúpnu silu na to, aby vedeli takýto krok urobiť. Vidím tam skôr to riziko takej špekulácie, že bude sa tu diať ako keby výkup ľudí, ktorí si chcú kúpiť elektromobil. Vykúpia staré auto, ktoré je staršie ako 15 rokov, vykúpia ho za 500 euro, ale dostanú zľavu 35 %, čo pri elektromobile, zoberme si, priemerná cena, priemerná cena 30-tisíc, tak automaticky 10-tisíc. Čiže človek, ktorý má peniaze, kúpi za 500 a dostane 10-tisíc. Čiže opäť sme nepomohli v skutočnosti človeku, ktorý by to reálne potreboval, ale pomôžeme človeku, ktorý má peniaze, aby tých peňazí mal ešte viac. A tuto vidím teda to riziko.
Preto by ma aj zaujímalo, lebo vlastne v tom návrhu zákona sa hovorí, že administráciou môže ministerstvo hospodárstva poveriť samostatnú právnickú osobu zo svojho rezortu, že ako toto bude prebiehať, aký tam bude mechanizmus prideľovania. Či to bude taxatívne, kto príde, ten dostane, alebo či tam bude, nejaké výberové kritériá, na základe ktorých, lebo ten zákon to samotný neuvádza, musí splniť pár podmienok, ale neviem teda, že či každý dostane, lebo je tam použité, že môže, takže zrejme to nebude automatické. Čiže akým spôsobom sa budú prideľovať tieto dotácie. Lebo hovorím, tu vidím práve ten, to riziko pre obchod s vrakmi a špekulantov, ktorí si na tom budú môcť pomôcť. A myslím si, že práve títo ľudia tých 5 miliónov nepotrebujú. Ak to má pomôcť, tak nech to pomôže naozaj tým, ktorí prejdú na ten elektromobil. A ako som hovoril, tí, čo ten, tí, čo na elektromobil majú, tak svojím spôsobom sú dostatočne solventní a nemusíme im dávať ešte nejaké dotácie. Myslím si, že tie peniaze vieme využiť akýmkoľvek iným spôsobom. A ak ich chceme použiť do alternatívneho pohonu, tak si myslím, že práve, samozrejme, tá možnosť v tom zákone je, obciam, či už zabezpečiť autobusy a podobne. Takže a tam myslím, že práve by malo to ťažisko byť, že zúžiť tento široký diapazón na práve tie autobusy a nákladné vozidlá, pretože toto bude za tých málo peňazí ako keby najväčšia pridaná hodnota. Tam teda vidím ten, ten, ako ten trend.
Takže ak by som mohol teda sa opýtať, pán minister, že ako teda bude prideľované a ako plánujete sa vyhnúť tomu riziku, ktoré tu je s tým prekupom. A to je asi z hľadiska, z hľadiska vás a z hľadiska tej koncepcie to zúženie teda na možno naozaj na tie najpálčivejšie oblasti, a to sú, a teda, či to aj vy tak vidíte, by ma zaujímalo, ale v každom prípade my to vidíme tak, že tie najpálčivejšie oblasti sú tie dieselové autobusy, dieselové nákladné autá, do ktorých keď zainvestujeme, tak za málo peňazí poriešime najväčší problém.
Samozrejme, je tu celá téma okolo budovania infraštruktúry. Je úplne prirodzené, že pokiaľ sa infraštruktúra nebude rozvíjať, tak asi aj ťažko ľudia budú nejako mať taký drive kupovať tie elektromobily, lebo vieme, že to ich odrádza od toho, že kúpia si auto a ak si ho nemajú, kde dobíjať, ak s ním nemôžu prejsť väčšiu vzdialenosť, tak aby si ho mohli po ceste nejako dobiť, tak to je tiež odradzujúce. Takže samozrejme, investície do infraštruktúry sú dôležité, ale o tom sme hovoril. Takže zúžil som to práve na týchto pár oblastí.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 18:28 - 18:30 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ďakujem, že si vystúpil a vyvážil si túto diskusiu, ktorá naozaj je do značnej miery vedená demagógiou, pretože to veľmi ťažko sa diskutuje, keď sa používajú argumenty, o ktorých ty ako človek, ktorý sa tomu rozumie, vieš, že sú zavádzaním a že sa neopierajú o žiadne fakty, tak to je veľmi dobré, že si vystúpil a vlastne vyvážil si to a vniesol si práve tie fakty a že si vniesol aj tie princípy geopolitiky. Je normálne, že ľudia, ktorí vlastne tú demagógiu používajú, nechcú počúvať tieto fakty, nechcú nad nimi rozmýšľať, ale o to dôležitejšie je, že tu odznelo, čo si povedal.
Som rád, že si vyzdvihol vlastne aj úlohu NATO ako obranného spoločenstva a ja by som tu chcel ešte pridať práve aj tú myšlienku kolektívnej obrany, lebo mňa fascinuje, ako tu proste dokážu ľudia prezentovať, či už nejakú myšlienku neutrality pre Slovensko alebo zabezpečenia si vlastnej obrany. To naozaj, jak si to človek zráta, tak automaticky vie, že Slovensko si to v živote dovoliť nebude môcť a že to je čistá utópia.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 15:33 - 15:35 hod.

Milanová Natália Zobrazit prepis
Už som to povedala na výbore a poviem to ešte raz, že pracovať s variantom, že všetko je pochybné, všetko je zlé a nerobme nič, nepovažujem za správne. Takto by sme mohli postupovať úplne v každej jednej oblasti nášho života a myslím si, že to nie je tá správna cesta.
Čo sa týka tej kontroly. Každý tento projekt je skontrolovaný audítorom. Áno, neznamená to, že audítor vie správne odhadnúť, že či tá faktúra, ktorú má pred sebou, bola, respektíve že tá výška je oprávnená, keďže asi sa nevyzná úplne do toho filmového biznisu, môže to byť preňho problém, na pľaci nebol, nemá to odkontrolované, ale tieto veľké produkcie na výdavky si dávajú veľký pozor. To sú zahraničné účtovnícke oddelenia, ktoré všetky tieto veci spracúvajú, to nie je iba čisto slovenská záležitosť. Tam sa neuplatňuje všade iba chybný charakter, akýkoľvek tu my môžme nazvať, že všade sú iba tí, ktorí chcú defraudovať, ničiť, kradnúť. Ja s touto premisou už odmietam pracovať, skrátka. To už neni ani konštruktívne, ani produktívne a nikam to nevedie. Nehovorím, že opatrnosti nikdy nie je dosť a dvakrát meraj, raz rež, ale nebudem počítať dopredu s tým, že všetci sú zlodeji, všetci chcú ubližovať a všetko je nanič.
Skryt prepis
 

19.6.2019 15:18 - 15:31 hod.

Milanová Natália Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No nadviažem asi na záver kolegyne Kaščákovej a poviem, že áno, som tá časť opozície, ktorá si myslí, že tento návrh je potrebné podporiť. Povedala som to aj na našom výbore poslednom, ktorý sme mali a pokúsim sa teraz uviesť aj dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh zákona je opodstatnené podporiť, hoci v prvom čítaní som mala voči nemu výhrady, ale dala som si ešte tú robotu, že som sa snažila osloviť počas tej doby čo najviac ľudí, ktorí v tejto brandži pracujú. Dokonca som oslovila, respektíve prihlásili sa mi, samozrejme, ako reakcia na moju výzvu aj takí, ktorí priamo vratky poberajú, ktorí určite nepôjdu proti tomuto systému, pretože pre nich je to podporou, ale mnohé sme si vysvetlili. Netvrdím, že absolútne všetkému bezvýhradne verím a myslím si, že lepší spôsob by možno neexistoval, alebo že teda nie je tam stále priestor na nejakú formu špekulácií, to tam bude, na tom sa všetci zhodneme, ale prečo si ja myslím, že tento návrh zákona by sme mali podporiť, sa skladá z viacero takých podporných pilierov.
Jeden z nich je napríklad ekonomický efekt. V krajinách, ktoré s týmto nástrojom pracujú systematicky, možno pozorovať veľmi zásadné pozitívne zmeny v štruktúre priemyslu. Hovorila som o tom už v minulej rozprave. Tým najevidentnejším príkladom je Maďarsko. Tam novelizovali svoj zákon v roku 2004, následne vznikli aj filmové štúdiá Korda. Táto investícia bola súkromná, bola približne vo výške - podľa mojich informácií - 80 miliónov eur. Keby som to zobrala na slovenské pomery, je to približne taká suma, akú mal dostať advokát Bžán za svoje služby, 77 miliónov eur. To znamená, takéto sumy na Slovensku nejakí ľudia v rukách majú.
Keby pán advokát si povedal, že chce podporiť nielen slovenský film, ale aj slovenský priemysel a chcel by, možno by mal nejaký sen, že chce, aby sa tu natáčal Terminátor 9, pokiaľ Schwarzenegger ešte dožije, tak by tie peniaze mohol do tých štúdií investovať. On to tak neurobil, ako to neurobil zatiaľ na Slovensku ešte nikto, ale to je iná téma. A mohlo by sa tak prospieť nielen sebe, ale aj celej spoločnosti, nuž ale to je naozaj na iné fórum.
Keď si pozriete stránku týchto štúdií, je verejne dostupná, tak hneď, keď si rozkliknete jednu z tých líšt, tak tam nájdete informáciu o tom, aké stimuly Maďarsko ponúka. Ja si myslím, že ono to nie je úplná náhoda, že tie stimuly sú naozaj také, že veľmi ľahko dohľadateľné a keď producent hľadá, kde bude svoj film natáčať, tak to tam má rovno čierne na bielom napísané, teda že aké výhody mu Maďarsko vo všetkých oblastiach vlastne, čo sa filmu týka, ponúka. No v prvom roku, aj možno dvoch, tie filmové štúdiá sa rozbiehali pomalšie, pretože boli trošku vzdialenejšie od Budapešti. Budapešť, blízko pri Budapešti boli také menšie štúdiá, no a tu, keď sa filmový štáb presúval, tak to niekedy vďaka zápcham trvalo tri hodiny. Takže chvíľočku trvalo, kým sa o tých štúdiách aj svet dozvedel, ale pravda je taká a dnes už to všetci vieme, že tie štúdiá sa rozbehli. A informácia, ktorá by nás mala zaujímať, je, že koľko vlastne tento filmový priemysel pre Maďarsko dohromady priniesol, odkedy to všetko funguje. Priniesol asi miliardu eur, čo si myslím, že je dostatočná suma na to, aby sme aj my pristúpili k nejakej forme stimulov, ktorá nás nie o rok, nie o dva roky, možno nie o päť rokov, ale o tých desať rokov, keď sa pozrieme dopredu, privedie k tomu, že ten ekonomický efekt sa naozaj ukáže.
Ďalej by som chcela ako druhý pilier povedať, zvýšenie zamestnanosti. Keď príde na Slovensko zahraničná produkcia a opäť budem spomínať vlastnú skúsenosť, keďže na nejednej zahraničnej produkcii, aj väčšej, aj keď nie netflixovej, a teda obrovskej som sa zúčastnila, tak zamestná nielen ten štáb, ktorý funguje možno niekedy v rôznych častiach sveta, trebárs Marco Polo bol natáčaný aj v Malajzii, nielen u nás a ešte myslím na nejakej inej lokácii. To znamená áno, určitá časť štábu funguje stále, ale keď sa rozhodne štáb pre Slovensko, tak zamestná aj tu, samozrejme, členov štábu, ktorí sú k dispozícii. Či už ide, ja poviem našich kaskadérov, či ide o osvetlovačov, či ide o asistentov produkcie, možno aj do nejakého účtovného oddelenia si zoberú. Väčšinou, čo potrebujú, sú dekorácie, ktoré zbytočne by brali, keď na to tu skrátka máme ľudí. Takže tí ľudia z filmového priemyslu si tu skutočne prídu na svoje, a tie peniaze sa do ich rúk dostanú.
Pravda je taká, že tí ľudia, ktorí pôsobili ešte v časoch, keď nám fungovala Koliba, sú dnes už, nechcem to povedať, že postarší, aby som náhodou, ale sú postarší, už aj v dôchodkovom veku a čo sme zanedbali, alebo nepostarali sa o to po tom, čo sme si ten systém rozbili, že nedostatočne sme sa venovali mladej generácii. A ďalší bod, pre ktorý ja som sa rozhodla tento návrh podporiť, je, že aj vďaka nemu by sa tá mladá generácia, ktorá teraz po skončení školy ostáva niekde vo vzduchu alebo sa skrátka musí snažiť o projekty cez Audiovizuálny fond, a my vieme, že Audiovizuálny fond mladých nepodporuje, a na tom sa zhodneme, že to je veľká chyba, že nemajú urobenú schému práve na podporu mladých filmárov, tak práve prostredníctvom či už nárastu slovenských produkcií alebo aj zahraničných produkcií by títo mladí ľudia či už v poslednom ročníku alebo po absolvovaní školy mohli pracovať či už s európskymi alebo teda svetovými ľuďmi z fachu, čo nie je úplne zanedbateľné.
A ja dokonca nevidím, keď som nad tým rozmýšľala, ani problém v tom, že tá produkcia by sa mohla so školou dohodnúť už v rámci, neviem teda, ako by to uskutočnili, ale skrátka bola by dohoda, ide zahraničná produkcia, my z filmovej fakulty ti dáme toľkoto, toľkoto mladých študentov, tí tam budú zaradení, budú, budú na sebe pracovať, budú vidieť, ako to celé funguje, budú sa zapracovávať a možno si teda ich aj osvojí nejaká iná produkcia potom.
Ďalšou a veľmi dôležitou vecou je podpora návštevnosti regiónov, resp. cestovného ruchu. Uvediem zopár príkladov.
Známy seriál Game of Thrones. Kto ho nevidel, aspoň o ňom číta, ako ja napríklad. Tento seriál v Dubrovníku dokázateľne, dokázateľne zdvihol cestovný ruch v lokalitách, kde bol natáčaný, pretože tí fanúšikovia, ktorých je po celom svete neskutočné množstvo, tí tieto lokality vidieť chcú, chcú sa tam minimálne odfotiť, alebo teda chcú tam stráviť nejaký čas, na mieste, kde boli ich hrdinovia.
Seriál Černobyľ sa natáčal na Litve. Nebudem tvrdiť, že len kvôli vratkám, ale vratky boli určite jeden z dôvodov, pre ktorý sa natáčal na Litve. Aktuálne najlepší hodnotený seriál na svete. To, aké má dopady a ako sa o Černobyle začalo minimálne hovoriť, a teda už vieme, že tá návštevnosť aj tam veľmi stúpla, nemyslím si, že je to zanedbateľné.
Keď sa pozrieme na Slovensko, tu je (povedané s pobavením) ten náš filmový turizmus teda v zárodku, by som povedala, ale prejavuje sa s takou ľahkou formou na Oravskom hrade, kde sa natáčal Dracula a keď prídu návštevníci na Oravský hrad, je tam venovaná expozícia práve nielen pre Draculu, ale pre všetky projekty. Aj Kráľ Drozdia brada sa tam natáčal, takže aj tomu je časť venovaná, plus napríklad seriál 1890, ktorý bežal v televízii a natáčal sa v Betliari, takisto zvýšil návštevnosť tohto kaštieľa tak, ako ju dovtedy nemal.
My už momentálne máme fungujúcu filmovú, Slovenskú filmovú agentúru, ktorá by mala ako keby, ako by som to povedala, zhromažďovať, áno, a propagovať všetko to, čo filmári pre vykonávanie svojej práce na Slovensku potrebujú.
Ja som si teda tú stránku pozrela, zatiaľ zbežne. Musím povedať, že ten základný cieľ je splnený. Nepátrala som v nej dopodrobna, že ako sa veci majú, ale myslím si, že v zásade sa snažia ísť podľa modelu presne takom, ako majú štúdia Korda na svojej stránke, a to, že to možno ešte v tejto fáze nie je úplne dokonalé, to mi až tak nevadí, lebo myslím, že to bolo minulý rok, keď sme boli na prieskume v Audiovizuálnom fonde a hovorilo sa, že sa to začína kreovať. A po roku vyniesť súd o tom, že či už je to takto dostačujúce a podobné veci, to si netrúfam, lebo myslím, že keď niečo budujeme, tak ten výsledok sa ukáže naozaj až po dvoch a viacerých rokoch.
Rozmýšľam ešte, čo by som dodala na záver. Na záver by som dodala asi toľko, že na Slovensku existujú odvetvia priemyslu, ktoré veľmi podobne, ako to filmové, po privatizácii, nazvem to "kľakli na kolená" a doteraz sa ich nepodarilo nejakým spôsobom vzkriesiť. Pre mňa je takým evidentným príkladom toho Magnezitka v Lovinobani, kde svojho času pracovali stovky ľudí z regiónu, ktorí nemuseli nikam cestovať, o prácu bolo postarané a skrátka tam sa fungovalo, aj čo sa priemyslu týka, aj čo sa rodinného zázemia týka. Bola to časť nášho priemyslu, ktorá dnes už v Lovinobani, keď idete okolo, žiaľ, nie je.
Filmový priemysel sme takisto do veľkej miery, nechcem to nazvať, že pochovali, ale minimálne sme ho zrazili na kolená v 90. rokoch, ale je tu možnosť, že mu vieme podať pomocnú ruku a postaviť ho, a tým pádom tým ľuďom, ktorí v ňom pracovali, vrátiť či už prácu, či už možnosť uplatniť svoje skúsenosti pri práci s mladými, a ja by som považovala za nesprávne, keby sme možnosť podania pomocnej ruky odmietli.
Keby som mala možnosť podať ruku Magnezitke v Lovinobani a ožila by, urobím to. Keď teraz môžem podať pomocnú ruku filmárom, urobím to. Napriek tomu, že si uvedomujem riziká, napriek tomu, že si uvedomujem, že Audiovizuálny fond má svoje muky, momentálne nič lepšie nemáme, ale nepozerám sa na zajtra, nepozerám sa na pozajtra, pozerám sa desať rokov dopredu. To, čo urobíme dnes, sa ukáže naozaj neskôr.
Ďakujem.
Skryt prepis