Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Čiastočne možno, pán poslanec Dostál, vyriešim tú vašu dilemu, keď ste rozmýšľali nad tým, aký je rozdiel medzi tými dvoma pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne Kuciaňovej a pána poslanca Baláža. Tak rozdiel je v tom, že zatiaľ čo v tom prvom bol už spomínaný kandidát bez politickej príslušnosti, v tom druhom je spomínaný nezávislý kandidát. No a asi k tomu dodám už iba to, že keď toto niekto vidí, akým spôsobom my tu robíme túto legislatívu, tak sa tu fakt môžeme všetci hanbiť.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické pripomienky. Tiež si myslím, že je to len o slovičkárení. A keď sa chceme naťahovať na slovíčka, prosím. Z tohto miesta budem veľmi rád, ak iní moji kolegovia prídete, keď vystúpite a môžete to dať tak presne, aby každý bol s tým spokojný. Tu nejde o to, že ja tu dávam nejaký návrh a ja by som akože mal si nejaký dávať tu zárez. Vôbec o to mi tu nejde. Ide mi o princíp. Princíp, ktorý, počúvam to skrátka tam medzi ľuďmi, čo to tu my vlastne robíme. Akože možnože ste si to, samotní predkladatelia, neuvedomili, ale aj ľudí dolu sa to týka. Jednoducho ľudia si všimli, že tu sa postupne – hlavne tesne teraz pred voľbami – upravujú tie pravidlá.
Jednoducho nerobme to, padá naša vážnosť. Padá vážnosť poslancov a celého parlamentu, celej Národnej rady Slovenskej republiky, ak jednoducho takto sa to robí tesne pred voľbami. Prestaňme s tým! Konečne už ukážme, že sme zodpovednými politikmi, že jednoducho tieto veci robiť nebudeme, že počkáme si a ak chceme nastaviť inak pravidlá hry, volebného práva občanov, tak to robme potom v dostatočnom časovom období za okrúhlym stolom, spolu, zapojení v rámci všetkých politických strán a nerobme tieto hry, prosím vás. Nerobme to!

Ďakujem pekne, pán kolega. Ja si myslím, že týmto návrhom zákona aj budeme porušovať ústavu a on asi skôr či neskôr skončí na Ústavnom súde, lebo občan podľa, myslím, že je to § 26 Ústavy Slovenskej republiky, hovorí ústava, že človek, občan má právo na informácie. To znamená, že my občanov pred voľbami oberáme o informácie, ktoré hovoria o tom, ako sa moji spoluobčania, ako sa celé Slovensko momentálne profiluje vo vzťahu k politickým reprezentáciám. Tieto prieskumy môžu naozaj ovplyvniť správanie mňa ako občana, ktorý idem voliť vo vzťahu k tomu, že či nejaká strana je okolo troch percent alebo šesť percent, sedem percent, a môžem sa rozhodovať, že či nejakú malú stranu chcem posilniť alebo či chcem ísť na istotu a dám nejakej silnej strane.
Chcem pripomenúť, že tieto asociácie, ako je napríklad agentúra FOCUS alebo AKO, ony sú združené v takej organizácii, ktorá je certifikovaná, majú vysoko nastavené aj tie odborné štandardy. Tie metodiky sú transparentné, ako postupujú. A v zásade politické strany seba samé neobmedzujú. Politickí hráči, ktorí sú na trhu, budú vidieť tieto prieskumy, ale občanom to nechcú dopriať. A toto je na tom také že, si myslím, že to je tá protiústavnosť, že my vieme, ako na tom stojíme, ale vám to neprezradíme, nepovieme, aby sme vás mohli dostatočným spôsobom ako keby manipulovať alebo, alebo magoriť, alebo vám zatajovať pravdu o tom, ako reálne tá naša strana stojí. Takže myslím si, že to skončí na Ústavnom súde.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nezvyknem sa veľmi zapájať v iných témach ako v školstve do tých diskusií a rozpráv, ale toto už mi jednoducho nedá, čo sa tu deje. Preto dávam z tohto miesta procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona nehlasovali. Poprosím, aby to bolo zaznamenané.
A tento návrh dávam najmä z tohto pohľadu a na základe toho, čo tu momentálne sa deje pred nami. A vychádza to z môjho presvedčenia, že tu ide o principiálnu vec, pretože my tu meníme právo, volebné právo občanov v veľmi, veľmi krátkej dobe pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Jednoducho toto považujem za neprípustné, aby sme takýmto spôsobom urobili takého závažné zmeny. To, čo na začiatku vyzeralo, ako to pán poslanec Fedor naznačoval, teda povedal, že ako niečo nevinné, nám tu prerastá jednoznačne cez hlavu. To, čo bolo pôvodne len snahou o to predĺžiť volebné moratórium a priblížiť nás ku niektorým krajinám Strednej Ameriky a Afriky, tak sa ukazuje, že má asi, zrejme nejaké hlbšie odôvodnenie. A ja sa len nazdávam a hádam, čím to môže byť.
Už kedysi dávno markíz Mirabeau v 18. storočí v období po Francúzskej revolúcii vyčítal mnohým poslancom, že revolúcia, ktorá mala zaviesť rovnosť, prišla s novou úpravou, že ľudia sú si síce rovní, ale niektorí sú si rovnejší. A čo sa nám tu vlastne deje? Niektorí ľudia budú mať skrátka informácie, na základe ktorých sa môžu zariadiť – to budú tí, ktorí budú mať prístup k tým prieskumom –, a niektorí zase nie. A o tomto to celé je. Je skrátka narušená rovnováha. A keď narúšame rovnováhu, nečudujme sa, že dochádza k vážnym zmenám, zmenám, ktoré sú kľúčové pre celé Slovensko a ktoré potom môžu prinášať veľké prekvapenia. Ja varujem z tohto miesta všetkých predkladateľov, aby sa ešte raz zamysleli pred hlasovaním, čo vlastne idú robiť. Tak ako som ich varoval vo faktickej poznámke, keď sa zavádzala alebo zavádzala zmena prechodu z dvojkolovej voľby na jednokolovú. Ten príbeh ako keby mal nejaký súvis, ako keby sme tu pokračovali v tej jednej línii, že nám sa zdá, že my si budeme prispôsobovať realitu tak, ako by nám to malo vyhovovať.
Áno, je to niečo podobné, čo už povedal aj pán Dostál v jednej z faktických pripomienok, myslím, že to bolo na pána poslanca Nedobu. A ukazuje to, že my sme sa naozaj stali krajinou krivých zrkadiel, kde my sa ideme, upravovať si podmienky tak, ako nám to vyhovuje a kedy nám to vyhovuje. Bez ohľadu na to, aké následky to môže prinášať. Jednoducho rušíme základné princípy, nevážime si ľudí. Jednoducho toto môžu navrhovať iba ľudia, ktorí si naozaj skutočne nevážia ľudí a podceňujú ich. Podceňujú ich v tom, že oni vedia lepšie ako tí ľudia, ako majú voliť a čo si majú zvoliť, alebo koho si majú voliť, preto vyhadzujeme už aj kolónku povolanie. Akože toto je už trošku divné, že, akože; pán navrhovateľ, nehnevajte sa, ale to je predsa úplne niečo iné, čo vy ste navrhovali. To môžete byť s tým spokojný? To kde sme sa to vlastne dostali? Čo to robíme s našou legislatívou, čo to robíme s naším štátom? A poviem na vás: Ešte je čas, nerobte to! Meniť takto natvrdo pravidlá v procese prináša a prinášalo vždy len problémy a prinesie ich aj teraz. Aby sme nakoniec všetci neboli veľmi nepríjemne prekvapení a obzvlášť tí z vás, ktorí sa podpísali pod tie pozmeňujúce návrhy, že ten výsledok bude úplne iný, ako očakávate. Pretože, žiaľ, to nám doteraz ukázala prax na Slovensku.
Otvárate dvere pochybným informáciám. Stiahnite to a poďme sa baviť seriózne! Otvorme verejnú diskusiu o tom, akým spôsobom majú fungovať prieskumy, prognózy, akým spôsobom by sme to inštitucionalizovali, akým spôsobom by bola nejaká verifikácia tých zdrojov. Apelujme na to, aby bola prevencia, aby ľudia jednoducho si naozaj filtrovali tie informácie. Ale takto otvárame dvere k tomu, že tých dezinformácií bude stále viac a viac. Jednoducho toto sú fakty. Preto vás žiadam, tak ako som povedal už na začiatku, dávam návrh, aby jednoducho sme o tomto zákone nehlasovali a aby sme prestali meniť pravidlá hry už v procese, pretože skúsenosť nás naučila, že to vždy dopadne zle.
Ďakujem.

Pekne. No ja mám pocit, že práve sme počuli vlastne úplnú transformáciu pôvodného návrhu zákona. Pretože pokiaľ si dobre spomínam, tá práve narážala na tú problematiku, že do tej kolónky zamestnanie boli vpisované buď teda tímy občianskych aktivistov, názvy spolu s vlastnými menami. A keď sme tu v prvom čítaní riešili, že ako by sme tento problém mohli vyriešiť, pamätám si veľmi dobre veľmi trefnú poznámku pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktorá povedala, no tak tú kolónku buď zrušme, alebo doplňme ešte nejakú, kde títo občianski aktivisti by mohli tie svoje zoskupenia uvádzať. Vo mne tá myšlienka veľmi zarezonovala. Tiež som si povedala, že nie je to zlý nápad túto kolónku z kandidátnych listín dať úplne preč. Avšak sú aj ľudia, ktorí sa na základe toho, čo je práve v nej uvedené, rozhodujú.
No, hovorím, že pôvodný zákon niekde sa stratil v priestore a čase, teraz máme ako keby na stole úplne nový aj vďaka všetkým tým pozmeňujúcim návrhom, takže budeme musieť zvážiť a porozhodovať sa, ako pri všetkých tých pozmeňovacích návrhoch zákona hlasovať, pretože takto v podstate na poslednú chvíľu je to aj pre nás nie úplne jednoduché. Ale určite nájdeme riešenie minimálne my, aby sme to, ja ani neviem už ako to, ako to vlastne nazvať, že za aký zákon vlastne budeme v konečnom dôsledku hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Kolega Dostál, veľmi dobré. Ja, keď aj počúvame argumenty vlastne predkladateľov, tak je jasne vidieť, že majú strach, že proste vyslovene chcú ľuďom zakazovať. Toto vidíme počas celej tejto vlády, že mne to až pripomína naozaj také prvky bývalého režimu, že táto vláda by bola najradšej, keby, alebo teda minimálne dvaja jej predstavitelia, keby mohla vyslovene to tu riadiť, ľuďom všetko prikazovať, zakazovať a mať z nich také poslušné, poslušné ovečky. A samotný aj tento návrh jasne ukazuje tú neprofesionalitu, lebo namiesto toho, aby aj čo počujeme z ich argumentácie, riešili teda veci, ktoré im vadia, či už je to to, že nejaké agentúry proste majú odlišné výsledky v priebehu krátkeho času, alebo nejaké nové agentúry vznikajú a podobne, tak sa rozhodli, že proste celé to tu zakážeme a dovidenia, nebudete môcť zverejňovať pomaly už nič. A to naozaj, keby boli v ďalšom volebnom období, tak by sme sa mohli ľahko ocitnúť, že by sme tu rokovali o zákone, že by sa prieskumy celkovo zakázali alebo teda ktoré by nemali dobré výsledky pre ich strany, tak by sa celkovo zakázali. Že naozaj mne to príde celé toto absurdné a o to viac, keď si aj spomenul tie dôvody, naozaj to sú smiešne dôvody, a pritom koľko sme sa tu napočúvali kritiky z ich radov, že argumentujte, dávajte vecné argumenty a podobne, a keď príde na ich zákon, ktorý je celý absurdný, tak počúvame naozaj úplne smiešne, detinské, detinské dôvody.
A celý tento zákon vlastne alebo tento návrh ide proti princípom transparentnosti, však naozaj by nám malo záležať vo vyspelej demokratickej spoločnosti, aby ľudia mali dostatok kvalitných informácií. Ale dostatok kvalitných informácií, čiže nie zabrániť ľuďom, aby tie informácie mali, ale poskytnúť im, im. A ide tu, je to jasné aj, že potierajú taký ten princíp pravdivosti a férovosti komunikácie s ľuďmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prvá je taká technická. Vraj ešte na webe váš pozmeňovák neni, tak neviem, že kde je chyba, či u technikov. (Reakcia z pléna.) Už to bolo? Dobre. Zatiaľ sme to nevedeli nájsť.
A teraz k tej veci. No, veď to je ten problém tých nezávislých kandidátov, že aj tu v parlamente, keď niekto vystúpi z klubu príslušného, hovoria mu všeobecne nezávislý kandidát. No nie, je nezaradený, ale stále sa takto akože vžívalo, že nezávislý kandidát, a preto "obyčajní" vznikli. Veď my sme tu prišli kvôli tomu, aby nezávislí mohli kandidovať aj do Národnej rady. Toto bol zmysel vzniku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pretože ako ste povedali, pán kolega, do komunálu môžu, do VÚC-ky môžu nezávislí, do Európskeho parlamentu môžu, do slovenského parlamentu nemôžu nezávislí kandidovať.
Takže tu je otázka postavená takto, nieže iba povieme, že bez politickej príslušnosti, ale aby sme vôbec dali aj šancu nezávislým kandidátom kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Ako ste povedali, že keď si vybral v komunálnej nejaký počet hlasov, áno, dajme aj tu do Národnej rady. Tristotisíc, päťstotisíc? Je iba technikália, ale by mohli kandidovať aj nezávislí poslanci. A vtedy sa nebudeme potom pýtať, či je príslušník alebo neni, pretože bude na samostatnej listine. To sú tí nezávislí, či sa ich vyzberá 30, 50, to už by bola zase iba technikália, ale preto sa budem biť stále, pokiaľ tu budem, aby aj nezávislí mohli kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo to je o demokracii a nemôžme, ani v ústave nemáme, že máte ísť cez politickú stranu. Nemáme to, ľudia boží, my sme si to dali v tých ďalších zákonoch a teraz sa tvárime, že akí my sme tu veľmi demokrati. Takže v takom duchu.
Samozrejme, toto myslím, že nerieši až tak veľký problém a je dobré, dali ste to, dobre, nebude, bude bez nejakej tej politickej príslušnosti, beriem. Ale hovorím, je to málo, treba ešte, aby aj nezávislí mohli kandidovať do parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja mám presne tú istú nieže obavu, ale otázku, že či je ten vplyv na budúci rok aj v Sociálnej poisťovni, ale teraz najmä nás zaujíma zdravotníctvo, teda tých takmer 15 mil. už zainkorporovaných v rozpočte na budúci rok. Teda že či naozaj to verejné zdravotné poistenie dostane tých 15 mil., lebo keď som pozeral na ten rozpočet, tak opäť sú tam trošililinku aj niektoré nereálne úspory zakalkulované. Chápem, že sa znova tlačí s nejakými financiami na súkromné poistenie, ale naozaj chcem sa opýtať, či tento údaj tam fyzicky je zaznamenaný, lebo priznám sa, nepamätám si.

Pán predseda Štefan, ďakujem, možno som niektoré veci aj zle komunikoval, a tým pádom som ich dovysvetľoval. Samozrejme, úplne súhlasím s tým, čo hovoríš. Možno len s jednou takou malou pripomienkou, že cenotvorba tam nie je. (Zasmiatie sa rečníka.) Takže ty si ju tam mal pozmeňovákom zadefinovať v druhom čítaní (povedané so smiechom) a dať ministerstvu úkol, aby zadefinovalo, že čo koľko bude stáť. Ale to už asi nestihnú.
Takže ja zdieľam tvoje nadšenie pre spravodlivé odmeňovanie v zdravotníctve a povedať si, koľko čo naozaj stojí, a rešpektovať to, ale toto, žiaľ, teraz nie je. A preto, žiaľ, zostáva to, čo som povedal, že celá tá vízia Útvaru hodnoty za peniaze bola tá, ktorú som povedal, že oni chceli preskupiť tie financie z nemocničnej siete do menšieho počtu nemocníc, aby dostali viac zaplatené, hej. Keď teda hovoríme, že nič sa neušetrí. Ale toto takto sa to malo preliať.
A, samozrejme, je na politikoch a je na tebe, aby si mal aj väčšiu autoritu vo svojej strane aj v koalícii, aby tých peňazí do toho zdravotníctva šlo viac a aby boli všetci spravodlivo odmenení.

Ďakujem pekne za poznámku, pán kolega Alan. Na mnohé veci si si priamo hneď odpovedal, ako si to hovoril, súhlasím. A ja som rád, že je to tak, že si len potvrdil, že lekári chcú ísť do lepších podmienok. Samozrejme, treba im ich vytvoriť a treba ich udržať, aby neodišli. Pokiaľ odídu od súkromníkov, ja sa teším.
Chcem, aby štát pripravil kvalitné zdravotnícke zariadenie, v ktorých tí lekári zostanú a od súkromníkov prejdú tam. Takže dúfam, že takto to bude ďalej fungovať.
Ďakujem pekne.