Videokanál klubu

Ďakujem. Súhlasím s rečníkom, tento návrh ilustruje, komu slúži. No slúži majiteľom klubov. Je to ďalší z mnohých, pri ktorých SMER - SD ako by sa chcel spreneveriť svojmu vlastnému názvu, nezavádza žiadne, nestojí na strane tých ľudí dole, ale veľkých majiteľov, veľkých boháčov. (Ruch v sále.)
Namiesto sociálneho štátu zavádzate ranný kapitalizmus a ošklbávanie týchto športovcov, ktorí sa budú mať horšie, než sa mali doposiaľ.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel som poctiť aj pána spravodajcu Eduarda Adamčíka, že vystúpim aj pri jeho bode, takže som si pripravil pár poznámok. Nie, trošku žartujem, ale (povedané so smiechom) je to dôležitý bod, opäť chcem oznámiť jednu informáciu, ktorá zaznela na výbore, keďže, pán minister, myslím, že vy ste neboli vtedy prítomný, lebo vy máte povinnosť byť na týchto bodoch na finančnom výbore, tak sme sa pýtali vlastne pani CO, ako teda znel jej titul, Eximbanky.
Ešte predtým, než ju poviem, tú dôležitú informáciu, pán minister, chcel by som len zareagovať kratučko na ten predchádzajúci vstup. Ak ste hovorili teda o tých, ja som citoval vyslovene výročnú správu, čiže ja som nepoužíval žiadne vlastné parametre, to sú parametre ministerstva financií. Aj parameter čisté bohatstvo, aj štrukturálny deficit. Ste to vysvetľovali, aby teda bolo jasné, že tu nie je, že teraz ja som si vymyslel nejaký parameter a niečo som tu počítal, takže to sú vlastne zamestnanci ministerstva financií pod vašou taktovkou. Ak sa vám tam niečo nepáči, samozrejme, môžte to riešiť priamo s nimi. Ja hovorím, ja som len citoval tie samotné parametre.
Takže a teraz späť k Eximbanke. No, je tam dôležitá vec, čo možnože viete, možnože neviete, Eximbanka, samozrejme, teda dáva záruky za rizikové investície, ktoré podnikajú slovenskí podnikatelia v zahraničí, a teda máme tu, keď som sa pýtal pani CO, že či teda sú nejaké rizikové, a tak by som povedal, s vysokou mierou rizika, záväzky, ktoré by mohli v konečnom dôsledku skončiť vo výdavkoch štátneho rozpočtu, pretože ak by sa nenaplnili tie predpokladané podnikateľské zámery, tak to je, práve o tom je tá záruka, že v konečnom dôsledku sa bude musieť zaručiť, ten posledný prvok v tej záruke je Slovenská republika. Takže som sa jej pýtal, či existujú teda nejaké takéto vysoko rizikové úvery, keď tak poviem, za ktoré sa Slovensko zaručilo prostredníctvom Eximbanky, však na to je zriadená, tak povedala, že áno, sú takéto dva v rádovo výške vyše 200 mil., nepamätám si presné číslo. Maňa, nepamätáš si presne? Sme to počuli na výbore. Neviem, či 220-270, už tých čísiel bolo tam veľa, takže rádovo vyše 200 mil., čo teda neni malý peniaz.
Pýtal som sa aj, že kedy by sme sa to teda mali dozvedieť a kedy by mohlo dôjsť teda k tomu buď riziku, alebo dúfajme, že sa to riziko nenaplní, ale ak by sa naplnilo a musela by sa slovenská za tento záväzok postaviť, takže kedy by to bolo, a teda informácia zaznela, že v roku 2021, čo neni zase až tak ďaleko. A v takom prípade by to bola svojím spôsobom taká, nazvem to, že nášľapná mína budúcoročnej vlády, ktorá by musela sa s touto, s touto nie malou sumou popasovať, takže opäť chcem to na známosť aj tomuto plénu, že máme tu takéto riziko. Aj teda vám, pán minister, však a vy ste určite informovaný, ale, ale ako je to niečo, čoho by sme mali mať niekde tuto otáznik, lebo presne aj táto sála tu prijíma rôzne zákony, teda už posledná schôdza, ako sme počuli, a tak, tak uvidíme, ale, ale ak by sa aj títo poslanci dostali do ďalšieho volebného obdobia, tak aby si niesli ten odkaz, že je tu takéto riziko, treba to podrobne sledovať, treba to vidieť. Ja som sa snažil opýtať aj nejaké bližšie informácie, nedostali sme sa hlbšie.
Ak by ste mali, pán minister, vy k tomu mali možno nejaký väčší vhľad a vedeli by ste nám viacej povedať, že čoho sa to konkrétne týka. Neviem, či myslím, že či hovorila aj o krajine, kde sú tieto investície, to si presne nepamätám. Takže ak by ste chceli k tomu niečo doplniť, samozrejme, budeme, budeme vďační. Tak to len na doplnenie k tomuto rozpočtu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za tento dôvetok. Tým pádom vlastne keby aj toto tam bolo, ak som to správne pochopil, tak ak by tieto veci tam boli zakomponované, tak by ten prepad bol ešte väčší, čiže tá chudoba Slovenska by sa ešte zväčšila. Čiže rád si počkám na to vaše vystúpenie v rozprave, aby sme sa mohli dozvedieť, čo v konečnom dôsledku teda určite nebudú potešujúce správy. Takže to len na doplnenie aj pre zvyšok kolegov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže ideme rozprávať o roku 2018, tak myslím si, že pán minister môže pokojne vypnúť a nemusí sa nejako na to sústrediť, keďže toto nie je zodpovednosť jeho pôsobenia. Takže si to len, pán minister, užite (povedané so smiechom), lebo budú prichádzať v piatok ťažšie body, rozpočet, tam to, tam to bude, samozrejme, závažnejšie.
Ale chcel by som vypichnúť len možno pár vecí, práve, budem hovoriť teda viacej k samotnej vláde, pretože ten, je to asi adresnejšie v tomto momente, keďže tu nemáme zástupcu, ktorý ten rozpočet vykonával.
Ale chcel by som len povedať vlastne pár takých údajov, ktoré budem citovať priamo zo správy, alebo budem teda na ne poukazovať, ktoré hovoria, myslím si, že také nepotešujúce správy. Na jednej strane vidíme, že v roku 2018 vláda, a to je to potešujúce, mala podstatne, podstatne vyššie aj daňové, aj odvodové príjmy ako rozpočtované. A rádovo o vyše 1 mld. eur. Keď sa na to pozrieme, čo je naozaj, to je práve to, čo, pán minister, často hovoríte, že vy vlastne ste, nemáte ten benefit. Áno, nemáte. V roku 2018 pán minister ten benefit mal a bol to enormný benefit. Bol to naozaj enormný vankúš. A dalo by sa povedať, že práve tento enormný vankúš sa dal využiť aj napríklad na bezbolestné znižovanie deficitu v roku 2018. Ak sa však pozreme na samotný deficit, tak vidíme, že ten deficit dopadol, dopadol inak dobre, časť bola metodika, časť bola metodika, ako aj zmena metodiky európskej, časť bola zmena metodiky slovenskej, ale v každom prípade teda ten deficit dopadol horšie, určite nedopadol lepšie, ako mohol dopadnúť. Čo je však veľmi, veľmi smutné, je aj to, že tu, teda dovoľujem si zacitovať samotnú správu a dotknem sa štrukturálneho salda, lebo to je, to je ten kľúčový ukazovateľ. (Reakcia z pléna.) V pohode, v pohode, kľud, kľud, tuto... Tie, tie malé, je nás tu málo, takže kľud.
Dobre, takže zacitujem priamo zo správy, kde sa teda píše nasledovné: „Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.“ To čítam priamo z tej správy, teda nie sú to moje výroky, aby nedošlo k nejakej zámene. „Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2018 hodnotu mínus 1,5 % HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2017 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP.“ To znamená, že konsolidačné úsilie na jednoročnom horizonte nenaplnilo požiadavky európskych fiškálnych pravidiel o jedno..., alebo teda 1 %, o jeden percentuálny bod HDP. Na dvojročnom horizonte je kumulatívna konsolidácia na úrovni 0,8 percentuálneho bodu HDP, čo predstavuje mierne odchýlenie o 0,1 percentuálneho bodu HDP. V zátvorke je tam tak zjemnené, čiže mierne, aby sme to teda pochopili, že to naozaj sa toho netreba báť, tak tá správa tam uvádza, že nevýrazné, ale, samozrejme, názor si urobme každý, každý svoj.
No a tu chcem povedať, teda že na jednej strane boli tu enormné teda tie, nárast príjmov nad rozpočet o vyše 1 mld., vyše 1 mld., na druhej strane prichádza k zhoršeniu, pretože keď si pozreme aj samotný vývoj štrukturálneho salda, a tá samotná správa nám to ponúka, tak vidíme, že štrukturálne saldo verejnej správy bolo v roku 2016 mínus 2,4. Potom v roku 2017 kleslo na mínus 1,1 a v roku 2018 vystúpilo na mínus 1,5. Vidíme tam ten trend, že na jednej strane stúpalo, a zrazu proste prepadlo. Ale stále majme na pamäti, že prišlo omnoho viac peňazí. To je to kľúčové, čo tu treba povedať. A môžme sa vždy pýtať, dobre, však teda míňalo sa viac, teda enormne sa, určite sa míňalo viac. Minulo sa dokonca ešte aj o tú miliardu viac, zjednodušene povedané, malo by to byť cítiť. A to už je otázka, ktorú si môžme každý zodpovedať za seba. A my, ktorí sme tu boli, videli sme, aké opatrenia sa schvaľovali, videli sme, že to nebolo ani zďaleka v týchto, v týchto sumách, aj keď teda, samozrejme, táto vláda opäť pripravovala sociálne balíčky, ako to zvykne, ale v podstate, v podstatne menších peniazoch, ako je napríklad teda to štrukturálne saldo vo výške 1,5 % HDP. Takže toto je, toto je to, čo tu jednoznačne nehraje.
To je to zlyhanie aj v roku 2018 tejto vládnej garnitúry, že nebola schopná pretaviť ten, tie úrodné roky, ako to zvykneme nazývať, a ten rok 2018 bol naozaj enormne úrodný, nedokázali zotaviť ani na to, aby priniesla kvalitnejšie služby a nedokázala ich pretaviť ani na to, aby nás pripravila na budúcnosť. Práve naopak, tú, ten, tú vyhliadku na budúcnosť ešte zhoršila práve tým, že sme videli, že to štrukturálne saldo tu je vyššie ako ten rok predtým, hoci na to neboli najmenšie dôvody. Takže z tohto pohľadu sa teraz odhalili ako keby tie črevá toho hospodárenia práve aj vďaka tomuto ukazovateľu, ktorý som citoval priamo zo správy, kde sa samotná správa, čiže predkladateľ ho nazýva jeden z kľúčových ukazovateľov a je to vlastne, sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Takže to je, to hovorím priamo z úst, keby niekto chcel spochybniť môj pohľad na hodnotenie týchto, týchto parametrov, hoci, myslím si, že každý ekonóm by si to nedovolil, lebo chápe, že tento ukazovateľ naozaj je ten očistený, a teda ten najvýstižnejší.
Takže toľko k tomu a tu môžme si naozaj povedať tú otázku, ale, pán minister, keďže vy ste neboli minister, hoci bol ste koaličný poslanec, ale tak dobre, že prečo ministerstvo financií a vláda robila takúto nezodpovednú hospodársku politiku, lebo to sa nijako ináč nedá nezvať, a to je ešte pekne povedané, ak to nazveme nezodpovednou hospodárskou politikou.
Ďalší dôležitý parameter, o ktorom sa zvykne čím ďalej, tým viacej rozprávať, a myslím si, že je to dobrý parameter, hoci môžme o jeho metodike ešte hovoriť a vylaďovať ho, je čisté bohatstvo štátu. Ak sa pozrieme na vývoj čistého bohatstva štátu, tak vidíme, že z roka na rok aj počas tejto vlády sa výrazne zvyšovalo, a keby som teda chcel vám dať nahliadnuť do tých čísel, tak za minulý rok, za minulý rok, za rok 2018 sa zhoršilo bohatstvo štátu, čiže ako keby, môžme povedať, že štát schudobnel o ďalších 61 mld. eur, 61 mld. eur. Keď sa dnes bavíme o polpercentnom deficite, čo je rádovo, teda no nebavíme sa dnes, ale teda aj sme ho tu spomenuli pri tom skrátenom, tak to je, to je rádovo 500 mil. Bohatstvo štátu za minulý rok sa zhoršilo o 60 alebo schudobneli sme o 61 mld. eur a to opäť čítam priamo z tej správy.
A ja vám to aj (reakcia z pléna), nie, nie, nie, to je tu vyslovene v miliardách, lebo to sú tie implicitné záväzky, ktoré, ktoré vyskočili výrazne. Samozrejme, to čisté bohatstvo sa pozerá (reakcia z pléna), no áno, áno, však teraz, ale to je práve to, ktoré, aby sme, ja to trošku možno, pán minister ako poukázal na jednu, jeden údaj, ktorý tu treba spomenúť, aby to bolo jasné možno aj vám, páni poslanci a panie poslankyne, čisté bohatstvo štátu sa neuvádza v zmysle, že teraz ako sme možno zvyknutí pri deficite, ale je to, že v danom momente, však to je asi vám známe, v danom momente koľko máte bohatstva. Tak v danom momente keď máte byt a auto, tak máte bohatstvo v hodnote toho bytu a auta. Ak máte hypotéku, tak máte, samozrejme, záväzok výšky tej hypotéky. Samozrejme, ona sa nejakým spôsobom bude vyvíjať, ale v danom momente máte takú veľkú hypotéku. (Reakcia z pléna.) Áno, to sú presne tie budúce záväzky, čo je vlastne, aj hypotéka je svojím spôsobom budúci záväzok.
Takže my sme minulý rok práve tým, ako sa hospodárilo, a tam sú viaceré vplyvy, aká legislatíva sa schvaľovala, Slovensko schudobnelo o 61 mld., a preto vlastne môžme aj vidieť ten vývoj toho čistého bohatstva, ktoré na konci roku 2016 bolo mínus 120 mld., mínus 120 mld., čiže sme v mínuse, to nieže bohatstvo, my sme ako keby čistá chudoba, keby som tak povedal (povedané so smiechom), ale volá sa ten ukazovateľ čisté bohatstvo štátu, takže je mínusové vďaka práve tým implicitným záväzkom. Na konci roku 2017 to bolo mínus stosedemdesiat - rádovo - šesť miliárd a na konci roku 2018 to bolo mínus 237 mld. Čiže tam je ten, a to opäť hovorím teda priamo zo správy, je tam vidieť, že zrazu pokleslo to bohatstvo, teda išli sme do mínusu hlbšie o 61 mld..
Toto sú veľmi dôležité ukazovatele, lebo musíme si uvedomovať, že toto je také to jarmo. My na jednej strane máme tu istý dlh, ktorý si nesieme práve z tých minulých rokov, a to je pekný, tento ukazovateľ je dobrý v tom, že ten dlh vidíte ako keby tie minulé hospodárenia, tie sa akumulujú, tie minuloročné dlžoby alebo dlžoby minulých rokov sa akumulujú v tom dlhu. Ale keď vy sa zaviažete, že do budúcnosti budete platiť takéto a takéto veci, a nemáte k tomu príjmy, tak sa vlastne, si uväzujete druhé jarmo a to je tzv. to budúce jarmo. A toto, to naše budúce jarmo je, bolo na konci roku 2018 mínus 237 mld., čo určite nie je potešujúca správa.
Takže, a preto to aj chcem povedať, aby to tu zaznelo, aby sme si uvedomili, že nie je dôležité pozerať sa len na ten samotný dlh, ktorý si ťaháme z minulých období, ale na to, ako sa pozeráme aj do budúcna, a to nám môže pomáhať potom plánovať aj tú tzv. dlhodobú udržateľnosť financií, ktorá je kľúčová pre to, aby sme nenabehli na tú cestu grécku, pretože to Grécko bolo pekným príkladom, a vidíme, že dnes po mnohých rokoch a naozaj tvrdej fiškálnej politiky už sa aj oni dostávajú do primárnych prebytkov a veľmi zaujímavých, áno, primárnych. To znamená, že ak zarátame do toho úroky ich dlhu (povedané so smiechom), ktoré sú teda vysoké, lebo ten dlh bol vysoký, tak, tak to vyzerá inak, ale je dôležité, že potom na tú cestu našli, ale ten úvod a to, prečo sa dostali do takého zlého stavu, bol práve kvôli tomu, že zle hospodárili, a to môže byť pre nás poučkou.
Takže je veľmi dôležité aj v tomto momente mať na pamäti jednak dlh, ktorý nesie Slovensko, a naozaj vankúš sa nevytvoril a opäť tam spomeniem tú vyše 1 mld. nadpríjmov, ktoré boli minule, v roku 2018, ktoré sa nijako nezužitkovali, takže to je veľká, veľká škoda a veľká hanba vlády, ktorá spravovala tento rozpočet minulý rok, a takisto aj v tom prepade čistého bohatstva štátu. Toto je niečo, čo zanecháva táto vláda za sebou alebo pred sebou pre ďalšiu vládu, s čím sa bude musieť tá vláda popasovať, a ten ukazovateľ je preto dôležitý, lebo tam výrazne teda zasiahli do toho, do toho vývoja, a keď si pozrieme, tak aj v rámci svojho vládnutia vlastne tá najväčšia sekera sa udiala, tých, ten nárast tých 56 % práve v tom roku 2018. Takže predtým to bolo, myslím, že 50-percentný nárast. Takže vidíme, že tieto zásahy boli enormné. Určite bude zaujímavé vidieť potom výročnú správu aj tento ukazovateľ za rok 2019, bude zaujímavé si to pozrieť, keď sa to vypočíta a vlastne v správe sa to ocitne.
Takže určite z týchto dvoch parametrov vidíme, že táto vláda nevyužila úrodné roky, trestuhodne nevyužila úrodné roky, a ak by sme chceli aj uvažovať nad nejakou prípravou na budúcnosť, tak skôr opak je pravdou. Uviazala veľký mlynský kameň Slovensku na krk, a preto aj pán minister dnes v tom poslednom roku vládnutia nazýva svoje kreslo horúce kreslo, hoci ešte tento mlynský kameň nezačal úplne ťažiť na jeho krk, ale sám nám tu hovorí, že by nám nikdy nedoprial, alebo by nám vlastne doprial, aby sme sedeli v tom kresle, aby sme videli veci tak ako. Čiže keď my to vidíme hrozivo a ešte nie sme v tom kresle, tak naozaj asi by sme v kresle pána ministra zošediveli omnoho rýchlejšie ako on, čiže gratulujem k tomu, že šediny nepribúdajú, a zatiaľ pán minister vyzerá, že aj dobre spí, aj celkom dobrú si drží líniu, takže zatiaľ to zvláda, určite by sme mu priali, aby to zvládal omnoho lepšie, aby tie verejné financie vyzerali omnoho, omnoho lepšie.
Takže, páni a dámy, chcel som vás poinformovať o týchto dvoch parametroch, aby ste, lebo predpokladám, že ste si nenaštudovali tú výročnú správu, nie je to vaša povinnosť. My sme to podrobne prevzali, prebrali na výbore, ale tak som cítil, že by bolo dobré, aby aj teda zvyšok pléna, ktorí nie sú z výboru, aby sme vám priniesli také tie najkľúčovejšie dva parametre, aby ste mohli rozmýšľať nad tým, že ako so Slovenskom ďalej.
Takže ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Dostál, keď som teraz tak počúval, tak vlastne som si uvedomil, že ono môžu teda hroziť aj neprijatím tej legislatívy značné hospodárske škody, ale otázka komu.
A myslím, že by mohli hroziť značné hospodárske škody strane SMER, pretože ak neprijmú, ak teda tá legislatíva nebude prijatá, tak bude hanba, že rozpočet nebude môcť mať ten deficit, ktorý má mať, tým pádom by to mohlo mať dopad na zlý volebný výsledok a tým pádom by to malo aj dopad na to, že by táto strana už nebola vo vláde, a to by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody, samozrejme, tejto strane.
Tiež by ma zaujímala tá otázka na, teda odpoveď na tú otázku, že kedy pán minister na to prišiel, a ja si teda dovolím tipnúť, že to mohlo byť po tom, čo strana SNS povedala, že daň na cigarety nebude, lebo tam vlastne zrazu začali chýbať do rozpočtu peniaze, ktoré predtým tam mali pasovať, ale, samozrejme, teda určite ma to bude zaujímať.
A už len posledná, že keď teda naozaj sa chystáme na nejakú krízu, tak potom, ja absolútne potom nerozumiem slovám napríklad aj šéfa finančného výboru, ktorý tvrdí stále, že jaká kríza, o čom to hovoríte, nič tu nehrozí. Tak evidentne je tu veľký rozpor medzi samotným ministrom financií a ministerstvom a šéfom finančného výboru v pohľade na to, či tá kríza bude, alebo nebude, a toto by tiež som rád teda mal v tom jasno.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, chcem pozdraviť aj študentov na balkóne, ktorých je teda podstatne viac ako samotných poslancov v rokovacej sále, chcem pozdraviť aj zamestnancov ministerstva, ktorých, zdá sa, že je tiež viac ako samotných poslancov v rokovacej sále.
Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dôvod, ktorý sme teda počuli aj na výbore a ktorý teda je príznačný a legitímny pre skrátené legislatívne konanie, je, ak hrozia značné hospodárske škody. Značné hospodárske škody. Keď sa pozriem na túto sálu a vidím jej osadenstvo, tak si hovorím, že ani samotní poslanci tomu neveria. (Reakcia spravodajcu.) Áno, pán kolega. Ani samotní poslanci, nielen opoziční, neveria, že hrozia neprijatím tohto zákona značné hospodárske škody, dokonca ani samotní koaliční poslanci nemajú pocit, že by išlo alebo že sme v ohrození a že by mohli nastať značné hospodárske škody.
Viete, keby v tomto parlamente, resp. keby Slovensko čelilo značným hospodárskym škodám, tak som si istý, že tento parlament tomu venuje enormnú, enormnú pozornosť. Ale publikum, ktoré tu pred sebou máme, jasne ukazuje, že o žiadne značné hospodárske škody sa nejedná, takže to je asi to najkľúčovejšie, ktorú si vlastne aj, pán minister, ste dostali odpoveď aj vašich koaličných poslancov, že, že ako veľmi samotní poslanci veria tomu, že by mohlo ísť o značné hospodárske škody.
A teraz len kratučko k samotnému teda skrátenému legislatívnemu konaniu, a vlastne k čomu to je. Je to k bankovému odvodu, ktorý následne, ak sa schváli teda ten proces, že môže ísť do skráteného legislatívneho konania, tak budeme rokovať o bankovom odvode, ktorý má priniesť do rozpočtu, aj o tom sa môžme porozprávať, práve keď príde ten samotný bod, 144 mil. eur. A tu by som chcel položiť takú tú veľmi dôležitú otázku. Keď 144 mil. eur sú značné hospodárske škody, keď nedosiahneme teda tých 144 mil. do rozpočtu, tak keď to sú značné hospodárske škody, tak potom moja otázka je, čo je polpercentný deficit rozpočtu, lebo ak to dobre prepočítam, rádovo, tak tých 144 mil. eur, keby sme to len vydelili teda stovkou, aby sa to ľahšie počítalo, povediac, že HDP je na úrovni 100 mld., tak je to 0,1 % HDP. Keby to bolo aj 0,12 %, čiže 1, 2 % HDP, tak keď takéto percento, 0,1-0,12, sú značné hospodárske škody, tak potom 0,5, čo je plánovaný deficit na budúci rok, alebo 0,49, aby som bol presný, čo je štvornásobok, minimálne štvornásobok, tak to sú potom akože mega hospodárske škody. Čiže nerozumiem úplne tej rétorike samotných predkladateľov, keď na jednej strane hovoria, že nerobme z deficitu nejaký fetiš, čo je to 0,5 % HDP, to neni žiadny problém z hľadiska deficitu, ani 1 % nie je žiadny problém, ale na druhej strane prichádzate do parlamentu s argumentáciou, že 0,1 % HDP môžu spôsobiť značné hospodárske škody, tak tomuto, prepáčte, ja vôbec nerozumiem.
Druhá vec, čo si musíme povedať, že skôr práve zavedením tohto bankového odvodu v skutočnosti hrozia hospodárske škody. Čo tým myslím? Čiže nieže tým, že sa nezavedie, lebo dôvod, prečo vstupujeme, a opäť to zopakujem, do skráteného legislatívneho, lebo ak by sa táto legislatíva neprijala, hrozili by značné hospodárske škody. Ja si však myslím, že opak je pravdou, že práve prijatím môže dôjsť k značným hospodárskym škodám.
Jednak hovorí to samotný pán guvernér a radšej budem, budem hovoriť presnejšie, ako to hovorí, aby nedošlo k nejakej polemike o tom, že vtláčam mu do úst nejaké slová, samotný pán guvernér Peter Kažimír, dnes guvernér, inak skúsený, dlhoročný minister financií hovorí, že práve zavedením tejto legislatívy sa ohrozí finančná stabilita, čo je dosť závažný výrok, ak to znie z úst guvernéra Národnej banky Slovenska, a keď sme ho volili, tak tu bola veľká argumentácia o tom, že by tam mal sedieť kovaný odborník. Tak teda ak toto plénum, hlavne koalícia ho zvolili na toto miesto, tak tým pádom koalícia jednoznačne priznala, že zvolila kovaného odborníka na toto miesto, a preto ich úsudok je pre nich smerodatný, pretože snáď by nezhodili zo slova, teda zo stola slová nimi zvoleného kovaného odborníka Petra Kažimíra, ktorý dnes varuje a zdvíha varovný prst a hovorí, toto spôsobí, keď sa tá legislatíva prijme, spôsobí to pravý opak toho, čo zamýšľate a ohrozí to finančnú stabilitu. A nebudem ďalej pokračovať, lebo to bude toho, ak teda sa pristúpi k tomu, tak tam bude predmetom rokovania, ale však určite ste všetci, ktorí sa o toto zaujímate, postrehli tú argumentáciu, prečo to môže ohroziť finančnú stabilitu. Študenti, ak vydržíte ešte aj na to prvé čítanie, tak určite sa to tam dozviete.
Nechcem vás teda obrať o tú tému, ale, ale chcem zachovať rokovanie k tomuto danému bodu a druhá vec je, že tá argumentácia, a to spomeniem ako aspoň čiastočne aj teda pre divákov na balkóne, že už dnes vieme, že je zavedený bankový odvod v nejakej výške, a napriek tomu alebo vďaka tomu, môžme tu viesť o tom polemiku, rastú poplatky za bankové služby. Teraz, keď sa prirodzene zvýši tento odvod na dvojnásobok, tak tí investori, ktorí sú v tých bankách, sú to tí zahraniční, lebo to tu isto počúvate, že to sú vlastne tie zahraničné banky, zahraniční investori, čiže určite nemajú nejaké cítenie so slovenskými občanmi. Oni žijú úplne v iných krajinách, tí vlastníci. Čiže asi im až tak nezáleží na tom, ako to Slováci, to budú prežívať. Takže zrejme nebudú prihliadať na to, či Slováci budú mať vyššie poplatky, alebo nebudú mať vyššie poplatky, a že kvôli Slovákom teda nezvýšime tie poplatky. Na toto asi prizerať nebudú. A nič im teda nebráni a to im naozaj nič nebráni, aby tie poplatky nezvyšovali. O to viac, že toto opatrenie môže spôsobiť, že bude menej bánk na trhu, čiže konkurencia bude nižšia, a ako dobre vieme, kde je konkurencia, tam, kde je konkurencia dostatočná, tam klesajú ceny, kde je konkurencia slabá, tam ceny môžu stúpať, lebo môžu si to dovoliť, nemajú proti komu hrať, prirodzene.
Takže tu vidíme, že títo investori zrejme si budú chcieť zachovať ten svoj zisk a siahnu občanom do peňaženiek pod tlakom tohto zvýšeného bankového odvodu a budú zvyšovať poplatky. Toto by som si dovolil skôr nazvať hospodárskymi škodami na občanoch, páchaných na občanoch, ktorý tu ide spáchať vlastne táto vláda len kvôli tomu, že potrebuje zakryť vlastnú hanbu, že nie je schopná zostaviť rozpočet s deficitom 0,49 inými cestami, hoci ich má mnoho, tých nástrojov. V prvom rade na strane výdavku. Ak by vláda chcela, mohla by výdavky škrtať. No, ale povedzme si na rodinu, ktorá vláda by chcela škrtať výdavky pred voľbami, že? Takže musíme vymyslieť nejaký, nejaký fígeľ.
Takže ten tu dnes máme, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, aby tento fígeľ mohol dosiahnuť svoje naplnenie, a v konečnom dôsledku aj tak tie peniaze, ktoré sa vyberú, sa nemôžu použiť v prospech výdavkov, pretože sú viazané, takže bude aj tak v konečnom dôsledku, akékoľvek výdavky, ktoré síce toto vybalansuje, idú v skutočnosti na vrub dlhu. A toto je asi to najpodstatnejšie. Takže vidíme, že značné hospodárske škody nehrozia prijatím tejto legislatívy, hrozia skôr neprijatím... Pardon, opačne. Značné hospodárske škody, áno, áno, tak teraz počkajte, aby som dobre povedal, čiže hrozia prijatím... Tak som to povedal? A nehrozia neprijatím, tak aby to bolo správne.
Takže toto sú, toto sú tie scenáre, ktoré tu pred sebou máme, a teda ja určite nebudem podporovať toto skrátené legislatívne konanie a myslím si, že by sme určite týmto krokom sa nemali vyberať, a, pán minister, môžem vás tak vyzvať, aby ste zišli z kratšej cesty späť, čo viem, že neurobíte, lebo zase ste pod tlakom 0,49 % HDP, a už asi napriek tomu, aby sme vás vyzývali už od júla, aby ste urobili opatrenia, ktoré ešte bol čas zapracovať, či už opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, alebo upratovať proste iné výdavky. To sa neudialo, takže sme, ste odkázaný práve na, na toto. Ale myslím si, že som dostatočne vysvetlil, prečo to je zlý nápad.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Iba krátko, lebo som to opomenul.
Chcel by som sa opýtať pani ministerky aj pracovníkov, že aké najstaršie prípravné konanie je akceptovateľné na posúdenie, či ideme do pozemkových úprav v danom území, pretože aj tých 168 území, ktoré teraz je ako schválených, keď po nich chodím a sa pýtam ľudí, tak je, sú to väčšinou prípravné konania, ktoré boli už dosť dávno robené, a súčasný stav nemusí zodpovedať záujmom týchto vlastníkov v tomto území o spustenie pozemkových úprav. Takže ak by ste, pani ministerka teda povedala, že celému národu, či to má byť dvojročné, päťročné, desaťročné prípravné konania, ktoré budete akceptovať na to, aby sme mohli rozbehnúť pozemkové úpravy, a chcem zacitovať, akým spôsobom teda pozmení teda znenie príslušného paragrafu môj pozmeňujúci návrh, aby bolo všetkým jasné, čo sme vlastne vypustili a čo sme doplnili.
Takže v prvom rade poviem ten zákon náš 330, § 14 ods. 7 podľa môjho pozmeňujúceho návrhu bude znieť takto:
„Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom. Po vykonaní zmien v katastri nehnuteľností podľa ods. 4 sa vykoná aktualizácia vo vinohradníckom registri a registri ovocných sadov a chmeľníc.“ Bodka. Nič viac, nič menej.
A keďže tento, by som povedal, že vzťah týkajúci sa pokračovania nájomných zmlúv je, samozrejme, aj v zákone 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, tak sme to museli v mojom pozmeňujúcom návrhu, samozrejme, aj tam upraviť a týka sa to § 13 ods. 2, kde ho budem citovať. Takže ods. 2 § 13 zákona č. 504/2003 Z. z., ako si ho predstavujem, bol upravený tak, že ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok, ktorý nájomca doteraz užíval za nájomné v obvyklej výške. To neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomca blízka osoba alebo prenajímateľa, blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné ako poľnohospodárke účely, alebo došlo k prevodu, alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku a dopĺňam: „alebo k pozemkovým úpravám podľa osobitného predpisu“.
Takže toto, takto sa upravuje podľa môjho pozmeňujúceho návrhu aj zákon č. 503 a č. 504 aj zákon 330 a myslím si, že je to skvalitnenie a danie zadosť s týmto aj vystúpeniam pána Zsolta Simona, aj kolegyni Zemanovej, aby sme to vlastnícke právo mali tak, ako ústava garantuje.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Dobré neskoré ráno, pani ministerka, pán spravodajca, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Takže máme tu v druhom čítaní návrh zákona, novela zákona o pozemkových úpravách, ktorá, myslím si, že mala by aj do budúcna zásadným spôsobom riešiť, akým spôsobom to naše pozemkové právo tu budeme mať uložené, resp. ako sa vlastník bude môcť domôcť svojho práva alebo nedomôcť svojho práva ku pozemkom. Možnože sa budem aj opakovať z prvého čítania, lebo tam som toho povedal trošku možnože viacej, ale musím to zopakovať stále, lebo toto neni na každodennom nejakom poriadku, aby sme tu každý deň, tu mali 330 zákon o pozemkových úpravách.
Ako už spomenula pani ministerka, a som rád, že tlmočí, že prakticky patria tieto konania s pozemkami a pri pozemkových úpravách, komasáciách ku najzložitejším konaniam s viacero ako sto a viac účastníkmi, ktorí prakticky do toho vstupujú. A myslím si, že pokiaľ je to tak významná udalosť, že sa bude robiť v danom katastrálnom území raz za 100-150 rokov, tak nemali by sme to brať na ľahkú váhu. Žiaľ, zdá sa mi, že aj touto novelou v niektorých bodoch si to zľahčujeme, a tým pádom to právo vlastníka, ktoré je garantované aj v Ústave Slovenskej republike, je znovu niekde dané do úzadia, aby sa nemohol v daný čas možnože odvolať, pripomenúť, poukázať na nejaké chyby, resp. opraviť to, čo už bolo zvrzané možnože aj pri tých registroch, alebo ešte možnože aj pri reštitúciách a ďalších konaniach.
Takže pani ministerka tam hovorí, že riešime, samozrejme, hlavne tie pozemky, ktoré prešli pod VÚC-ku alebo obce a neboli poriešené. Zákon č. 66, áno, myslím si, že je to východisko, ako to nejakým spôsobom urýchliť a dať zadosť aj týmto vlastníkom, ktorí takto už trpia niekoľko desiatok rokov a nemôžu sa domôcť pozemkov a spravodlivého vysporiadania pod týmito nejakými stavbami, ktoré sú tam. A to je jedno, či sú to líniové, alebo klasické nejaké nehnuteľnosti, budovy a stavby. Samozrejme, pokiaľ chceme hovoriť o tom, že ideme si ctiť to vlastnícke právo, tak podľa môjho názoru by sme mali dať priechod vlastníkovi, ktorý má diktovať, ako pri pozemkových úpravách sa bude to dané územie komasovať.
To, že komasácia je iba časťou pozemkových úprav, pretože druhou časťou je aj krajinotvorba, ktorú by sme, samozrejme, tiež chceli pri týchto pozemkových úpravách zrealizovať, je realita. Potvrdila to aj pani ministerka, že budeme robiť pozemkové úpravy, nie komasácie.
Včera ma oslovil jeden kolega z nás poslancov a povedal, že čo sú komasácie, pretože on bol zaskočený, keď takúto, nejaké, dotaz bol naňho. Tak vysvetlím aspoň tak v kocke, nebudeme tu robiť nejakých veľkých vedcov zo seba.
Proste komasácia je nejaké sceľovanie pozemkov, ktoré by tu malo dôjsť alebo prísť, pretože sme zdedili uhorské právo a to uhorské právo dáva každému dedičovi šancu dediť až na svoj podiel. A v súčasnosti to máme až na meter štvorcový alebo aj menej. Tým pádom áno, komasácia, to sceľovanie pozemkov je tu nevyhnutná realita, ktorá musí prísť, ale, samozrejme, nemôže to byť robené na úkor toho vlastníckeho práva ako takého. Áno, máme tam určité kategórie, aj teraz sa v tejto novele zákona, pani ministerka tiež to uviedla v úvodnom slove, určité veľkostné kategórie, by som povedal, uvoľňujú. Tam už netreba nejaký súhlas, môžme to už finančne odškodniť, ďalšie veci. Áno, myslím, že tie drobné, nejaké tie vlastnícke podiely si potrebujú aj takýmto spôsobom nejako proste byť očistené, a v tomto zákone aby nebolo bránené priechodu ďalším konaniam, aby takto bolo to ukončené.
Čo ma ale najviac trápi, ma trápi to, že prakticky počet účastníkov, počet účastníkov konania, ktoré v mnohých prípadoch sa nám zdajú, že na jednej strane glorifikujeme, že ako je to obtiažne a ťažké, niekoľko sto účastníkov je v každom konaní, a na druhej strane, keď sa majú dozvedieť o určitých, by som povedal, úkonoch, ktoré prebiehajú pri pozemkových úpravách alebo sa chystajú, že budú prebiehať, tak vtedy ministerstvo, resp. správny orgán cez zákon, ktorý teraz tu máme, bude určitú skupinu charakterizovať ako, by som povedal, nad limit, ktorý zákon umožňuje, aby bolo doručené do vlastných rúk určité oznámenie. Mám konkrétne na mysli začatie, či už nariadenie, alebo schválenie, teda rozhodnutie o začatí pozemkových úprav, buď povolenie, alebo nariadenie a musím povedať, že aj tom, tomu sa bude venovať môj pozmeňujúci návrh, ktorý, samozrejme, na konci prečítam.
Myslím si, že, pani ministerka, keď raz za 150 rokov budeme riešiť to vlastnícke právo, ktoré nebudú kozmetické úpravy, to budeme presúvať z jednej strany katastrálneho územia na druhú a bude vznikať nový stav a musíme si zadefinovať všeobecné zásady funkčného usporiadania územia, to znamená, že musíme garantovať aj tým vlastníkom, aby to ich ústavné právo na to súkromné vlastníctvo bolo zachované aj po pozemkových úpravách, tak mali by sa o tom dozvedieť v pravej chvíli, aby mali dostatočný čas na to, aby sa zariadili. Čo znamená zariadiť sa?
Pani ministerka, podľa mňa, resp. kolegovia z ministerstva, zariadiť sa znamená to, aby sme napríklad začali robiť náhradnícke konania, keď tam Slovenský pozemkový fond v každom katastrálnom území zastupuje nezistených, ja hovorím teda neznámych, ja hovorím, že nezistených vlastníkov, pretože my vieme, kto to je, že je to Ján Lukáč, meno tam má, alebo je to nejaký urbár, ktorý má meno v pozemkovo-knižnej vložke v poslednom zápise, ale my nevieme jeho súčasného dediča, jeho súčasného potomka alebo súčasný stav a adresu, aby sme mohli s ním komunikovať. Takže mne sa zdá, že lepšie bude používať nezistený vlastník ako neznámy vlastník, ale to je už iba technikália.
Takže, pani ministerka, práve áno, títo ľudia by mali dostatočný predstih na to, aby si možno že urobili aj to náhradnícke konanie, pretože akonáhle už bude mať v konaní o pozemkových úpravách nejaký doklad, že požiadal o náhradnícke konanie po tých svojich neznámych predkoch, tak myslím si, že už vtedy ho nebude zastupovať Slovenský pozemkový fond, ale bude ho zastupovať on sám seba, resp. tú rodinu. Slovenský pozemkový fond, bola ste jeho šéfkou, aj včera sme mali, a že to je predvčerom, sme mali, včera to bolo, áno, rozdelenie finančného nejakého hospodárenia fondu. Áno, som rád, že idú z fondu Slovenského pozemkového fondu aj na pozemkové úpravy a že sme to odsúhlasili aj na výbore, tak myslím, že je to dobrý počin, keď už vláda hovorí, že pôdohospodárstvo je strategické odvetvie a že pozemkové úpravy a, samozrejme, v rámcovaní komasácií by mali ísť, tak tie financie sa musia nájsť, či sa niekomu páči, alebo nepáči.
V novele zákona riešite aj osobitné predpoklady pracovníkov ministerstva, resp. okresných úradov alebo úradov v sídle kraja, to znamená tých opravných prostriedkov, kde hovoríte, že bude určité preskúšanie, bude určitá vytvorená komisia, aby boli spôsobilí na dané úkony, ktoré ich čakajú, a podľa všetkého nás budú čakať minimálne 20, ak nie 50 rokov, ja hovorím, a preto by som bol veľmi rád, keby v tej komisii, ktorú budete vy zostavovať, lebo asi ministerstvo bude mať hlavný, nejaké hlavné slovo a bude hlavným garantom, aby tam boli ľudia, ktorí konali v súlade so zákonom pri doterajších pozemkových úpravách, ktoré už boli realizované, pretože predpokladám, že tam budú praktici, ktorí neišli v rozpore s týmto pozemkovým právom a s ústavou, pretože aj na niektorých pozemkových úradoch aj keď prišla kontrola a bola, bol udelený protokol, tak na základe tohto protokolu neboli vyvodené určité, by som povedal, že úkony, čo sa má v ďalšom konaní robiť, a nebol by som rád, aby možnože takíto úradníci boli v týchto komisiách, ktoré budú určovať o to, že ako bude spôsobilý ten pracovník po tejto skúške.
Ja viem, že máte ťažkú pozíciu, a chcem veriť, že to, čo ste aj deklarovali, že chceme, aby bola špecializovaná štátna správa pri pozemkových úpravách, pretože vy keď ich môžte metodicky riadiť, tak ich viete, ako riadite. Nemôžte ani finančne, nemôžte ani personálne, môžte akurát metodicky. A nechcem byť, nejak ísť až do extrému, ale zdá sa mi, že v mnohých prípadoch sa to javí až tak, že tí štátni úradníci neplnia vaše metodické pokyny, a potom to vyzerá, že náš kredit, nášho ministerstva ide u občanov veľmi a veľmi dole. A to myslím ja ako tiež pracovník pozemkového úradu bývalého, teraz odboru pozemkového, cítim ako tiež určitú urážku, že takto sa, sme vnímaní našim, našimi občanmi.
Chcem sa opýtať, samozrejme, že ste dali tam opatrovníka, ak zomrie počas konania nejaký účastník, samozrejme, myslím, že je to logické vyústenie nejakej tej novely, áno, že tak to musí byť, lebo je tam problém, nevieme to pohnúť ďalej, takže myslím, že s tým problém neni, že 3-tisíc metrov štvorcových sme dali, že nebudú podliehať drobeniu, dobre aj to môže byť, ale chcem sa opýtať, prečo vypadlo v § 7, že pozemkové úpravy týkajúce sa vysporiadania pozemkov pod určitými osadami tých marginalizovaných skupín, prečo tam vypadlo, že môže to začať iba na podnet obce. Aká tam bola nejaká logická úvaha, keď ste to vyhodili? Pretože podľa novely tam to už nebude, takže pýtam, sa prečo písm. j) nebude môcť byť dané iba na podnet obce, že kto by tam ešte aký, že by sa to nestalo, že tam prídu nejakí developeri a budú si tam robiť nejaké ďalšie veci, ktoré by mohli nejako zle skončiť a nechcem povedať nejakých extrémistických alebo ďalších skupinách, ktoré by tam mohli ísť, takže chcel by som vedieť, že aká je odpoveď, prečo obec bola z tejto nejakej skupiny vylúčená.
Čo sa týka tých lehôt, lebo to som aj minule spomínal, že znižujeme lehoty z 30 dní na 15 dní, kolega Vašek, áno, to nám zdôvodnil tým, že iba v niektorých oblastiach. No takže, vážení, pokiaľ nedáme oznámenie ľuďom, že začínajú pozemkové úpravy, to znamená, že buď sú povolené, alebo nariadené, to znamená, tu sme povedali, že im dáme iba verejnou vyhláškou, teraz to bolo 50 občanov, teda 50 účastníkov, teraz ste to znížili na 20, čiže do 20 im doručíme do rúk, nad 20 už nedoručíme, iba verejnou vyhláškou, tak sa pýtam, že keď ešte dáme zníženie lehôt z 30 na 15 pri úvodných pokladoch, to znamená zverejnenie registra na obci, z 30 dní na 15 dní sme to znížili, to znamená toho registra, ktorý bude podkladom pre pozemkové úpravy, aby sa o tom dozvedelo čo najviac ľudí. Však to má byť zmyslom, nie? Robíme to a hovorím ešte raz, raz za 150 rokov. Veď predsa štát nemôže tlačiť ľudí k múru iba kvôli tomu, že si povie, že zrýchlime to, hurá, ideme rýchlo, rýchlo, rýchlo, teraz sme 30 rokov alebo 10 rokov nerobili nič a teraz zrazu ideme a rýchlo znížime lehoty. A to je register pôvodného stavu, ktorý keď možnože aj na, nejakí náhodní vlastníci keď tam prídu na návštevu na tú obec a prejdú okolo obecného úradu a uvidia tam na tej nástenke to visieť, tak asi im ťukne, že aha, však ja som cudzí, už nebývam v tej obci, ale vidím to tu. Keď to znížime na polovicu, iba na 15 dní, tak znižujeme, samozrejme, možnosť oboznámenia sa s tým, že nejaké pozemkové úpravy v tomto území idú. Nehnevajte sa, toto nemôžem prežuť, a preto budem tam možnože aj v budúcnosti dávať nejaké zmeny, aby toto sa vrátilo späť. To znamená register.
Potom. Kedy môžu podať námietku účastníci proti tomuto registru pôvodného stavu? Takisto znižujeme z 30 na 15. Niektorí za týždeň sa nedokážu, možnože sú to starší ľudia, nedokážu ani svoju rodinu dať dokopy, aby povedali, poďte, lebo niečo mi tu prišlo. Chodím po tých obciach, vidím, počujem, vnímam, ako to ľudia hovoria, my nevieme, čo sa deje. Naša babka, ktorá má 90 rokov, dostala papier, nevieme, rýchlo sme dávali dokopy, aby sme sa mohli nejakým spôsobom odvolať alebo dať nejakú pripomienku, no my to skracujeme z 30 na 15. No nehnevajte sa, neberiem!
Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia, to isté, ktorý je v obvode, z 30 na 15. To znamená, chceme urýchliť čas, ktorý, by som povedal, že mal by byť daný tým vlastníkom, o ktorých hovoríme, že nemajú vzťah k pôde, a štát, žiaľ, im nedopraje to, aby sa mohli s tou pôdou nejaký spôsobom zžiť aj tým spôsobom, že im oznámi, že idú pozemkové úpravy, aby začali o ňu zaujímať, ale potrebujeme asi čím skôr všetko urobiť, aj register pôdneho stavu, aj funkčné zásady čím skôr, aby sme nemuseli riešiť tie námietky možno tých ľudí, ktorí raz za 150 rokov tie námietky môžu vzniesť. Pani ministerka, toto nehovorí o nejakom kvalitatívnom výkone a snahe týchto pozemkových úprav, aby do budúcna sme nemali nejaké sťažnosti, žaloby, petície a neviem čo všetko možné.
Samozrejme, aj dotknuté orgány ku všeobecným zásadám funkčného usporiadania, tiež sa to znížilo na 15 dní, to znamená aj tí, čo tam možnože chcú alebo majú tam určité svoje práva a povinnosti voči nejakým tým nehnuteľnostiam alebo danostiam v danom území, prakticky znovu to majú znížené na 15 dní. Myslím si, že toto neprináša kvalitu, skôr prináša určitý možnože aj chaos do daných riešení a možnože bude o to viac zamestnávať nejaké tie súdy, prokuratúry a iné, pretože mnohí si nebudú ani stíhať za 15 dní uvedomiť, do čoho sme to vošli. Keď takto pôjdeme ďalej, bude to, že za 2 mesiace im tam preberieme všetko, a zistíme, že fíha, však už sme schválili aj funkčné zásady a už ideme drobiť to územie na drobné, že tu bude ten, ten bude henten, a títo ešte ani nevedia o tom, že tam vôbec niečo sa dotýka ich majetku.
Vážení, toto neni o pozemkových úpravách, toto je o tunelovaní vlastníctva, kde ten vlastník je hodený cez palubu. Nestojí štátu za to, aby raz za 150 rokov oznámil vlastníkovi, že idú pozemkové úpravy?! Nestojí tomuto štátu, tieto peniaze, aby vlastník vedel, že konečne ide sa s jeho majetkom niečo robiť a on ako plnohodnotný vlastník môže do toho nastúpiť a hovoriť. Ako som spomínal, veď tu tí, ktorí boli malí, mali desatinu, mali stotinu v pozemkoch, zrazu budú mať vlastníctvo v jednej jednine, budú sami, oni konečne dostali svoje právo rozhodovať o svojom majetku. Uvedomujete si, akú šancu im dávame? Áno, ktorú majú mať, tak ako to bolo v rakúskom alebo v inom práve, alebo v nemeckom. Samozrejme, že máme im tú šancu dať, a som rád, že im ju dávame cez zákon č. 330, ale nemôžeme to dávať takto, viete ako, že im ani neoznámime, a potom začneme s nimi šibrinkovať, že vy ste nevedeli, vy ste mali.
Viem, čo mi asi poviete, pani ministerka, že vlastníctvo zaväzuje a sú tam práva aj povinnosti a že majú sledovať na súd. Pani ministerka, ale veď sa ani my nechceme, aby všetko sa súdilo. Chcete, aby sa celý slovenský národ súdil? Veď keď budeme robiť ešte, zákony by mali zjednodušovať tie procesy a mali by tým ľuďom pomáhať riešiť ich problémy a krivdy. A zdá sa mi, že tu ešte budú väčšie krivdy, pretože už, možnože aj vy ste dostali list od mladých farmárov a ďalších, ktorí áno, cítia, že tu budú znovu veci, ktoré nemajú nič spoločné s tým, ako pôvodne bol vnímaný zákon o komasácii a o pozemkových úpravách.
Keď sme na výbore debatovali o podnájomných zmluvách, no nehnevajte sa, vážení, veď prečo sme vyčleňovali pätnástku? Náhradné pozemky. Lebo neboli prístupné a mal to iba v podiele, nemal väčšinový podiel. A vy mi chcete povedať, že po pozemkových úpravách budeme ho znovu presúvať z jeho jednej parcely, kde má v jednej jednine a má prístup, ho budeme presúvať inde, na iný pozemok? No nehnevajte sa. A dôvod? Racionálne užívanie pozemkov? Vy mi chcete povedať, že tu chcem mať celú jednu republiku, ktorá bude v jednom hone? V jednom hone? Alebo že by celý chotár bol v jednom hone u jedného užívateľa? Veď to o tom, to sú tí drobní, malí, začínajúci, ktorí potrebujú to mať, a pozemkové úpravy robíme preto, aby ten vlastník v jednej jednine mohol vstúpiť do užívania vlastného majetku. Veď 90 % máme v nájme. Veď pozemkové úpravy sledujú, aby vlastník hovoril a gazdoval na svojom. Pretože kto sa najlepšie stará o svoj majetok? No predsa vlastník sa správa k svojmu majetku najlepšie, nie užívateľ. A ešte keď tam máme podnájomnú zmluvu, že podnájom má prvý podnájomník, druhý, podnájomník tretí, podnájomník piaty, desiaty, tristý, však vy ani nebudete vedieť, kto vám zdevastoval pôdu, ľudia boží!
A vy toto chcete uviesť do praxe? Že podnájomné zmluvy, podnájomné vzťahy po pozemkových úpravách? Nehnevajte sa, neberiem. A budem stále hájiť tých, ktorí majú aj tých 300 metrov štvorcových, aj čo majú tých 5-tisíc metrov štvorcových, nie iba tí, čo majú 20-tisíc hektárov, pretože je to o nich. A kto má najlepší vzťah k majetku? No predsa vlastník, veď si to konečne už uvedomme! Nežijeme v socializme, kde užívacie právo bolo nad vlastníckym. Žijeme v demokracii, kde vlastnícke právo diktuje, čo tam na tom pozemku bude. A keď si to nechceme uvedomiť, tak láskavo ja vám to budem hovoriť stále, pokiaľ tu niekto bude za Obyčajných ľudí a naše hnutie, pretože vlastníctvo je nad užívateľom, a nehovorte, že o tom neviete vy, pretože ste to dali aj do ústavy. A táto ústava zatiaľ platí, pokiaľ viem. Takže chcem veriť, že to aj tými špeciálnymi zákonmi, keď sme definovali pôdu, čo znamená pôda, že je nenahraditeľné dedičstvo, že ju aj tými špeciálnymi zákonmi budeme chrániť, a pri tej pôde aj vlastníctvo, pretože výrobný prostriedok, ktorým v poľnohospodárstve a v lesníctve je pôda, predsa nemôže byť dehonestovaný a musí sa dostať k tomu v prvom rade vlastník až potom užívateľ môže hovoriť, či, pán vlastník, môžem na váš pozemok umiestniť moju výrobu, alebo nemôžem? Nie, že bude sa pýtať užívateľ, teda vlastník užívateľa, že prosím ťa, daj mi, ja sa k tomu nedostanem 25 rokov, blbosť.
Takže, pani ministerka, myslím si, že toto vlastnícke právo, ktoré stále nejakým spôsobom nie a nie uviesť do praxe, aby ten výkon vlastníckeho práva bol, áno, musím povedať, aj s pomocou možnože ministerstva u tých ľudí obnovený, pretože oni stratili, pani ministerka, aj vy to viete, že stratili sme vzťah k pôde.
To sme stratili, áno, 40 rokov, tak to bolo. Ale my predsa nechceme v tom pokračovať. My to chceme uviesť predsa na správnu mieru, ako to beží v kultúrnom, civilizovanom svete. Viete ako, áno, v Rusku mali jedno LV-čko, celé Rusko bolo jeden list vlastníctva, štát, ale celé Francúzsko bolo o tých malých, celé Nemecko, Anglicko je o tých malých a začínajúcich a stredných podnikateľov možno, kde majú tam tie farmy.
A keď som bol vo Francúzsku a som videl, že, pani ministerka, že pri každej farme, viete, čo je ešte? Pri každej rodinnej farme je nádrž na vodu, nádrž na vodu. Oni už to pochopili, my to ešte stále nechápeme, že musíme tú vodu ochraňovať a zdržiavať na území čo najviac, pretože tá mikroklíma a spodné vody, infiltrácia do pôdy a ďalšie veci a čistenie vôd, možnože biologické čističky, to sú ďalšie námety, ktoré môžme, týmto spôsobom v krajine zlepšovať život našich obyvateľov, aby sme tu pili aj zdravú vodu, aj mali zdravé potraviny zo zdravej pôdy, ktorá tam je a ktorá je filtrovaná aj tou nejakou vlahou, ktorá cez ňu prechádza.
Takže, pani ministerka, ja hovorím, že to doručovanie, čo tu má byť raz za 150 rokov, musí byť do vlastných rúk u každého vlastníka, ktorý je dotknutý pozemkovými úpravami, a musí to byť v zákone, takže toto bude sa dotýkať, môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý tu budem dávať, teda v prvom bode, a v druhom bode, aby sme vylúčili to prednostné právo nájmu v..., o pozemkových úpravách, ktoré bolo momentálne upravené do roku 2012 tak, že môže pokračovať tá nájomná zmluva, a vy ste to ešte vyšperkovali, že tých, do tej doby, dokiaľ nedobehne tá stará zmluva, resp. sú tam výnimky, že sú tam začínajúci, mladí farmári a že je pracovníkom alebo je jeho synom, alebo v príbuzenskom pomere. Áno, všetko to tam je, len, vážení, tie pozemkové úpravy predsa majú riešiť aj priestorové usporiadania hospodárenia na pôde a to je tá know-how, za ktorých si tu geodeti a tí ich dodávatelia berú tie peniaze, ktoré budú z toho budgetu pozemkových úprav brať. To je to ich know-how, že urobia tak, aby sme nemuseli podpisovať tie ďalšie podnájomné a neviem aké iné zmluvy, aby ten podnikateľ, keď má štyri pozemky a má so štyrmi pôvodnými, a teraz to bude mať v jednom kuse, že predsa on nevie, s ktorým to má vlastne tú zmluvu predĺžiť, veď to je, nechcem povedať, že volovina, ale proste nehnevajte sa, to je predsa, by som povedal, bluf, že ja neviem si to ani predstaviť, a preto tie pozemkové úpravy musia mať dobrú prípravu. Áno, budú trvať dva až šesť rokov. Vieme o tom. Musia tam dennodenne chodiť do toho terénu tí ľudia a musia sa s tým územím zžiť aj tí v prvom rade vlastníci, aj tí užívatelia.
A, pani ministerka, ešte jedno musím povedať, že kontrolovať iba cez drony, jak ste navrhli, že máme tu kadejaké satelitné družice a všetky ortofotomapy a ďalšie. Nehnevajte sa, však aj vy ste pracovali v nejakej tej našej poľnohospodárskej brandži. Ja som bol veľmi rád, keď som mohol ísť do terénu, a budem stále rád, keď budem môcť si prejsť a naživo si to pozrieť, pretože naše územie sa mení z týždňa na týždeň. Vy pred týždňom ste tam mali možnože krásne pole, o týždeň tam môže byť taká skládka odpadu alebo taká jama vykopaná, alebo taká skrývka ornice, ktorú ste ani nezažili, a keď chcete, ja vám prinesiem aj fotky, konkrétne prípady, aby ste videli, ako sa zmenil ten terén pri pozemkových úpravách v rámci tohto konania, a tí ľudia v mnohých prípadoch sa dostávajú do úzkych, pretože nevedia a nepoznajú terén.
Preto vyzývam všetkých, občania, vyzývam vás, keď budete mať projekty pozemkových úprav vo vašom území, aby ste toho geodeta, ktorý tam príde, vyhnali do terénu, lebo neverím, že bude z vašej obce, z vášho mesta, to bude cudzí človek, ktorý vôbec nepozná terén, nech sa láskavo poprechádza a vy spolu s ním, aby ste všetci vlastníci poznali územie, kde budú jednotlivé bloky honov, kde budú jednotlivé územia, obvod pozemkových úprav, aby ste spoznali územie, ktoré sa bude teraz počas vašej éry, na vás vlastníci, ktorí teraz ste vlastníci v tých daných územiach, je veľká ťarcha, lebo ako to skomasujete a dáte tie pozemkové úpravy, tak vás asi, potomkovia vás budú buď velebiť, alebo vás haniť, ako ste to blbo urobili, a prakticky nevedia sa potom pohnúť s tým majetkom ďalej, naložiť tak, akoby si možnože po dobrých pozemkových úpravách si predstavovali, že to bude urobené. Takže, všetci občania, ktorí idete do pozemkových úprav, a, vlastníci, držte si svoje právo. Dávajte podmienky, dávajte podmienky, lebo to je vaše vlastníctvo, nie toho užívateľa, dávajte podmienky, ako si predstavujete vo vašom území mať scelené váš majetok a aké užívacie vzťahy nastolíte po týchto pozemkových úpravách.
Ja budem stále presadzovať to, aby v prvom rade dostal právo miestny podnikateľ, ak je tam, potom susedný, tak ako je to pri reštitúciách, že môžte si nárokovať v pôvodnom území, náhradný pozemok potom v susednom a potom v okrese, až potom cezpoľných a našich a vašich a kamarátoch a neviem koho, aby v prvom rade miestny, lebo miestny má k danej pôde, k danému výrobnému prostriedku najlepší a najvrúcnejší vzťah a nebude predsa likvidovať svoj vlastný majetok. Takže myslím si, že to je bežná prax pri zdravom gazdovskom rozume, ktorú sme tu my už, ja, za ten socializmus zanedbali, a pôda bola formou užívacích vzťahov, ten užívateľ nadradený nad vlastníctvom.
Takže, pani ministerka, znovu budem apelovať na to, aby sme tých našich geodetov a našich pracovníkov, ktorí budú robiť pozemkové úpravy, aj v teréne videli, aby tam ľudia im konkrétne ukázali, že táto pôda bude teraz vaša, nie iba na mape, ale aj v reálnom živote, lebo tak sa náš rezort pôdohospodárstva dostane na vyššiu kvalitatívnu úroveň, že nechce tých ľudí ošklbať, ale prišiel im pomôcť.
A ešte jedno musím povedať. Chcem veriť, že to neni pravda, že kto platí, tak toho muzika sa bude hrať. A keď tu platí eurofond, a teda ideme z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu, tak chcem veriť, že tu nebude štát diktovať také nejaké krkolomné podmienky, že ten vlastník bude naštvaný, čo sa vlastne deje s jeho majetkom pri pozemkových úpravách, ktoré sú hradené z štátnych, resp. eurofondov, z verejných zdrojov. Pokiaľ, samozrejme, tam budú jednoduché pozemkové úpravy alebo prípadne pozemkové úpravy súkromné, že sa nájde ten kapitál 200 až 600-tisíc, no tak potom by som bol rád, keby štát hájil všetkých tých aj malých, aj všetkých tých účastníkov konania, ktorí budú môcť teda do toho zasahovať. Samozrejme, filozofia demokratická je taká, že dve tretiny plus jeden meter štvorcový, pokiaľ vlastníkov schváli, tak pozemkové úpravy, resp. všeobecné zásady funkčného usporiadania sú schválené, ale aj napriek tomu tá tretina mínus meter štvorcový výmery nemôže byť hendikepovaná a musí to mať v súlade so zákonom. To znamená, aj tých 10 %, 5 % pri hodnote a pri výmere musí byť dodržaných. Takže aby aj toto tam bolo kvalitatívne zhodnotené, a tam musia hájiť ich záujmy tí úradníci, či už z pozemkových a lesných odborov, alebo z katastra, prípadne aj Slovenský pozemkový fond, aby aj on vychádzal v ústrety.
A chcem vyzvať, aby znovu sa ukončili pozemkové, teda reštitučné konania v tých územiach, kde ste zaslali list z mája, myslím, 2019, kde ste vyzvali všetky pozemkové odbory, aby ho ukončovali, tie pozemkové, teda reštitučné konania, tak znova apelujem na všetkých pracovníkov pozemkových odborov, ale aj na fond, aby v tých územiach, kde idú pozemkové úpravy, sme prednostne ukončili pozemkové, teda reštitučné konania, ktoré sú tam. A viete, že máme ich na tisíce ešte aj na fonde, aj na pozemkových odboroch. Takže, vážené riadiace zložky na pozemkových odboroch a Slovenskom pozemkovom fonde, ukončiť reštitučné konania na Slovensku v tých územiach, kde idú pozemkové úpravy, prednostne. Tak ste to mali tlmočené z vašich vrcholných orgánov tu v Bratislave.
Takže, pani ministerka, teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil aj na výbore, kde mi, samozrejme, neprešiel. Na úvod hovorím, že chcem ho dať hlasovať, o týchto troch bodoch, pán spravodajca, tak, že o prvom bode samostatne a o ďalších dvoch spoločne, lebo ja na to stále zabudnem, takže hneď to upravujem na začiatku.
Takže na záver chcem ešte povedať, že pozemkové úpravy sú dobrá vec, občania, poďme do nich, ale musíte vy svoje vlastnícke právo, tak si tam u nich uhájiť, ako si vy pri svojej najlepšej viere svoj majetok ctiť, ak ho chcete mať. Takže do pozemkových úprav áno, ale zmysluplných, statočných, demokratických, poctivých, ktoré nám ten majetok scelia tak, ako by to malo byť. A myslím, že každý minister, ktorý príde, mal by si s takouto nejakou úlohou poradiť, aby to malo kredit veľkej kvality práce pri vlastníctve našich občanov Slovenskej republiky.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1683).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 27 znie:
27. V § 8 odsek 5 znie:
„(5) V konaní o pozemkových úpravách sa rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav doručí do vlastných rúk známym vlastníkom pozemkov, ktorých miesto pobytu alebo sídlo je známe, a účastníkom podľa § 6 ods. 1 písm. f) - h); ostatným účastníkom sa doručí verejnou vyhláškou. 6)“
2. V čl. I bode 67 v § 14 ods. 8 sa vypúšťa tretia a štvrtá veta.
3. V doterajšom čl. III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 13 ods. 2 prvej vete sa na konci dopĺňajú tieto slová: „alebo k pozemkovým úpravám podľa osobitného predpisu 12)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Takže to je pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam pánu spravodajcovi, aby mal aj znenie.
Takže na záver poďme do toho, ale poctivo a statočne a žime tak, občania, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Vážny, ja teda pristúpim trošku na túto vašu argumentáciu a položím vám pár otázok. Chcem sa teda opýtať, že tak potom prečo ten pán predseda úradu, keď vy teda prinášate taký dobrý nápad, tak potom by mal odstúpiť tento pán predseda, keď on vám to blokuje proste takýto dobrý nápad, lebo to je naozaj konflikt akože, keď takúto úžasnú vec, ktorú vy prinášate a hovoríte, že je to úplne že kľúčová, kritická, nezasahuje do toho, do tej súťaže a podobne, a sám pán predseda úradu si dovolí ako keby sa k tomu postaviť. Však je to nezávislý úrad, to by sme zase boli radi, aby takto vystupoval. Ale ja tam nechápem úplne teraz tento, tento konflikt tej argumentácie.
A druhú vec, ktorú sa vás chcem opýtať, prosím vás, povedzte pár príkladov, kde teda doteraz bol problém s obstarávaním tej kritickej infraštruktúry, lebo ja napríklad ako predseda výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, keď ste zobrali do úst tú obranu a podobne, tak ja som nepostrehol, že by sme sa niekedy bavili o tom, že je problém teda vyobstarať nejakú takúto, proste veci, techniku alebo IT a podobne. Takže mňa by zaujímalo možno nejakých takých pár konkrétnych príkladov, ktoré teda odstráni tento váš návrh, a zároveň ostávam pri tej argumentácií tých rizík, pretože žijeme v realite.
Viete, tu si môžme namaľovať akýkoľvek obraz, ale žijeme v realite a vidíme, ako už dnes to verejné obstarávanie je mnohokrát zneužité. A toto, čo vy robíte, rozširujete, to len dáva omnoho väčší priestor, takže poprosil by som, ak viete tie príklady. A potom mi naozaj nesedí tam tá argumentácia, že samotný pán predseda. Tak však navrhnite teda, aby sme ho odvolali alebo čo, keď teda takto prudko; ja teda určite nebudem za to, aby sme ho odvolali, ale pýtam sa vás, keď tak prudko voči nemu vystupujete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, určite nechcem teda upierať žiadne právo poslancom predkladať pozmeňujúce návrhy. To bol dobrý postreh z tejto strany. Ale zase na druhej strane povedzme si, aká bola realita. My dobre vieme, že toto nebolo z ich vlastnej hlavy, že to boli len nositelia, keď to pán Holúbek nevedel vysvetliť na výbore, tak to potom ako kvázi utopil a ponúkol to, alebo ja neviem, či to ponúkol, to nevieme, ako to prebehlo. Zrazu to prinesie pán Marček na poslednú chvíľu do pléna. Takže ako áno, na jednej strane čo už je pravda, na druhej strane vieme, že tá realita bola niekde úplne inde.
Čiže ja len ešte na kolegu Galeka, áno, to je krásne na Robertovi Ficovi. On ešte možno sa cíti ako premiér, že teda asi nepatrí na ten výbor a má riadiť túto vládu a zrejme to aj robí. Lebo však ak sa pozreme na kroky pána Petra Pellegriniho, tak vidíme, že naozaj to tu riadi stále Robert Fico. Čiže tie premiérske povinnosti, samozrejme, oni ako mu neukážu, že však mám výbor, takže preto tam, preto tam nechodí. A naozaj tá arogancia moci je v tom, že nielenže siahnem na svoj vlastný zákon, ale siahnem ešte aj na zákony opozície a zmetiem ich zo stola, tak to už je, to už je vrchol.
Čiže ja by som to vrátil späť ešte teda k tomu samotnému zákonu. Ja som sa snažil v tom celom popise ukázať ten trošku, taký ten kabaret toho, ako koalícia funguje za posledné mesiace v rámci Národnej rady. Samozrejme, ja neviem posúdiť to, že či naozaj z tých všetkých poslancov koaličných niekto naozaj nebol chorý a len nepovedal dôvod a neprišiel na ten výbor, pretože bol chorý, to neviem. V každom prípade som chcel poukázať na to, že zrazu jedného rána proste celá koalícia sa ospravedlní bez udania dôvodu a tým pádom je celý výbor neuznášaniaschopný. Nech si každý urobí úsudok sám, nechcel som tomu vtláčať žiadny úmysel, len som popísal vlastne tie fakty na doplnenie tej celej cesty tohto zákona, lebo myslím si, že je dostatočne alebo je značne výpovedná.
Ďakujem.