Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja vystúpim len veľmi krátko, pretože myslím si, že tú úlohu, aby zhodnotili rozpočet, zvládli kolegovia predo mnou výborne. Ale ja nemôžem, nemôžem vynechať tradične témy, ktoré sa týkajú ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré sa týkajú teda ministerstva práce a kde treba niekedy poukázať na niektoré tie konkrétne kroky, ktoré potom z takto nastaveného rozpočtu vyplývajú.
V prvom rade si treba povedať, že už teraz sa objavilo za posledné obdobie niekoľko, niekoľko projektov, kde sa peniaze stratili, a to sú napríklad kauza služobných bytov, mýto cez SkyToll alebo nákupy na ministerstve obrany. To sú tie, tie zdroje, ktoré nám uchádzajú.
Na druhej strane tu máme niekoľko, niekoľko položiek, kde sa, kde sa peniaze vyberajú, ale nekončia na príslušných miestach, a to v tomto prípade je napríklad odvod pri nezamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím. Vyberá sa, platí sa, stále tie štatistiky sú veľmi slabé, nie, nedostávajú sa na miesta, kde by boli potrebné. Rovnako sú to pokuty na základe stavebného zákona, ktorý, ktoré proste nie sú oddelené. Ja, samozrejme, narážam predovšetkým na to, že či sa udeľujú, alebo sa neudeľujú za, za nedodržanie podmienok bezbariérovosti alebo v podstate ich nemáme nastavené ešte základné. Takže sú? Nie sú. Všetci sa tvária, že sú. Nie sú. Toto sú prostriedky, ktoré by sa dali efektívne využívať. Úplne sú to možno také smiešne, smiešne položky, ale, ale, áno, mali sme tu aj to parkovanie na vyhradených parkovacích miestach. Kontroluje sa? Keď sa opýtate na ministerstve vnútra, tak vám žiadnu štatistiku nedajú. To znamená, znovu, máme tu nejaké opatrenia, ktoré, sa tvárime, že máme, z ktorých sa prostriedky vyberajú, ale tie prostriedky sa niekde strácajú. Nie sú nijako zadefinované, informácie o nich nemáme. Toto sú také tie drobné detaily, ktoré treba riešiť.
Ja som už v minulosti hovorila o tom, že, že vlastne to hovorím už hádam štvrtýkrát, ako som tu, že v Čechách majú vládny program na odstraňovanie bariér, kde sa, kde majú aspoň nejaký rozpočet. My nemáme zadefinovaný žiadny konkrétny rozpočet na odstraňovanie bariér. Všetko sa to stráca pod jednotlivými položkami. Všetko sa to stráca pod jednotlivými kapitolami. Nemáme žiadny, žiadny nejaký prehľad o tom, ako to vyzerá.
A už som neraz upozorňovala na to, že my tu máme naozaj kolabujúci systém v školstve aj z pohľadu bariér, pretože stále to nemáme nijakým spôsobom systémovo doriešené a treba to finančne zastrešovať. Jednoducho nemôžeme to nehať na to, na tom, aby, aby si prostriedky na debariérizácie zabezpečovali riaditelia škôl. Oni sú tam úplne za iným účelom. To isté platí pri zdravotníckych zariadeniach, pri nemocniciach. Nemôžeme to nehávať len na samotné nemocnice, pretože to sú, toto sú, toto sú prostriedky, ktoré by sa mali nájsť v štáte systémovo. Netvrdím, že sa dajú, že sa musia nájsť všetky naraz. Treba urobiť postupné kroky, aby sa to dostalo všade, aby sa, aby sa naozaj tie kroky robili podľa toho, aby, aby sa, aby sa k nim dostali, aby k nim mali prístup všetci na rovnakom základe.
A tak sa znovu pýtam, lebo som sa pýtala ministra pána Kažimíra, že kedy sa tu nájde aspoň prvý milión na to, aby sa na rok našlo na debariérizáciu alebo minimálne kedy sa to dá, kedy, kedy to uvidíme ako, ako nejakú súhrnnú správu, pretože, pretože aj toto je problém.
Ja napríklad vnímam, máme tu Národný program rozvoja životných podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím na ministerstve práce, ale tento program nemá žiadny rozpočet. Ako je možné, že my tu máme program, ktorý v podstate nemá žiadny rozpočet? Toto by malo byť tiež súčasťou rozpočtov, že ak my vyhlásime nejaký národný program na hocijakú tému, môže to byť, máme tu Národný program duševného zdravia napríklad, máme tu, neviem, Národný program reforiem, ako to je zabezpečené všetko? Toto by sme mali mať prehľadne zastrešené aj z pohľadu financií. Ak my budeme robiť národné programy len na papieri, ak my budeme len dávať vízie bez toho, aby to bolo podložené aj položkami rozpočtu, my sa nikdy nedopracujeme nikam.
Takže ja apelujem aj na túto stránku veci, aby, aby sme aj, aj takéto čiastkové veci dokázali nájsť, lebo ja sa už prácne snažím dlhodobo na niektoré odpovede (otázky, pozn. red.) nájsť odpoveď a nenachádzam ju. Tak keď, keď mám pocit, že mali by sme mať v tom prístup všetci a jednoducho. A potom sa nám nestane, že tu budeme mať také príbehy ľudí, že niekto má, musí dávať doplatky na, na lieky a vypadáva zo systému, systém mu nevie pomôcť, pretože budeme mať vytvorenú nejakú rezervu aj na takýto účel a ten človek bude vedieť, kde sa má obrátiť, a budeme, budeme vedieť nakoniec riešiť aj tie dôchodky, ktoré, ktoré sa nám budú z roka na rok zvyšovať. Ten počet ľudí, ktorí sú odkázaní, nám pribúda, tá, tá prognóza nie je veľmi pozitívna a my pokiaľ nenastavíme náš systém na udržateľnosť a pokiaľ sa nebudeme venovať aj takýmto krokom, tak sa nikdy nikam nedostaneme a tento systém nám skolabuje.
Tak to je odo mňa všetko.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, ďakujem pekne za reakcie.
Zareagoval by som na teba, kolega Martin Poliačik. Áno, tie výdavkové stropy, to je to, čo som spomenul, že to je, to je prvá berná minca, ktorú treba urobiť jednoznačne, a to druhé som vám spomenul ako úvahu, ktorú môžme zobrať do úvahy práve kvôli tomu, aby aj tí ministri, pretože dnešným problémom je, že tí ministri nerešpektujú tieto opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, a tým pádom vlastne absentujú pretavenie do rozpočtu a toto považujem naozaj za veľkú chybu.
Čo sa týka, pán minister, ešte chcem taký dovetok (dôvetok, pozn. red.) kvôli časovému limitu, nebolo to myslené osobne, samozrejme, dúfam, že to tak chápete, ale to, že vás to vyhnalo z kresla, sám ste hovorili, že idete na horúce kreslo, a to je horúce kreslo a to, čo podkúrilo pod tým kreslom a čo spôsobilo, že to kreslo je horúce, sú práve tie zlé výsledky celého vládnutia a aj tohto roku. Ja viem, že vy ste si nenapísali vyrovnaný rozpočet, ale ako predseda výboru ste zaňho hlasovali a ten sa neudial. Toto bol začiatok práve tejto, tejto horúčosti a podkúrenia pod vaším, pod vaším kreslom, pod vaším sedadlom.
Takže preto bolo veľmi potrebné práve pri prerokovaní rozpočtu si naliať čistého, čistého vína. A ja som povedal hneď v úvode, že vás nebudem šetriť, pretože tu sa potrebujeme baviť veľmi vážne. Toto neni žiadna selanka ani nič podobné, tu musíme podrobiť každé číslo, pretože, áno, ochladzovanie prichádza, zasahuje najviac Slovensko, tak ako som povedal, čo tiež má svoj dopad a tiež má veľký podiel na tom vláda, a preto sa tu nemôžme čičíkať nejakými peknými číselkami alebo peknými rozprávkami, ale musíme veľmi podrobne a kvalitne a kvalifikovane ho prebrať, každé číslo, a podrobiť ho.
Takže toto je dôvod, prečo som aj tak rázne vystúpil, pretože tento čas neni na žiadnu oslavu, to ste si dopriali minulý rok pri oslave vyrovnaného rozpočtu na papieri a vieme, ako to skončilo. Žiadne ďalšie takéto papierové deficity tu oslavovať nebudeme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem za vystúpenie môjmu poslaneckému kolegovi Edovi Hegerovi, za takto hlbokú analýzu a pohľad na celú túto problematiku.
Ja až tak hlboko nepôjdem. Len si dovolím doplniť a možno aj pripomenúť, že rozpočet má byť aj o tých prioritách, ktoré si jasne povieme. Pokiaľ si ale nevieme ich povedať jasne, pravdivo a najmä do očí a budeme zahmlievať a skrývať za ňou stále, čím by mali byť naše priority, tak môžeme mať veľmi krásne napísané čísla, ktoré budú iba bezduchými a nereálnymi. A konkrétny príklad, veď tu máme aj súčasný problém, ktorý je vedcami spomínaný, členské poplatky do CERN-u, ktoré sa dlhodobo naťahujú, a dnes výsledkom je, že v pondelok 2. decembra bude musieť Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach vypnúť najväčší vedecko-technický uzol, ktorý máme na Slovensku.
Ja nebudem tu analyzovať a špekulovať nad tým, či je to neschopnosťou úradníkov alebo kto všetko sa v tom vezie, ale pointa je aj zároveň tá, že na druhej strane vieme desiatky miliónov dať do registrov, ktoré majú zisťovať budúce povolania, a tieto peniaze sa tam lejú už dlhodobo, tie veci sa nevyužívajú reálne v praxi. A toto je podľa mňa koreň celého problému o tejto debate, keď sa bavíme o nejakej efektivite. Neuvedomujeme si, čo sú skutočné priority a čo skutočne nám prináša tú hodnotu, hodnotu za peniaze, o ktorej sa tu často veľa hovorí.
Ale my si vôbec neuvedomujeme, že tým skutočným zlatom pre Slovensko je práve šikovnosť našich ľudí, našich vedcov, výskumníkov, ktorí, keď do nich budeme investovať, vráti sa nám to mnohonásobne. A toto si, bohužiaľ, neuvedomujeme ani pri zostavovaní, alebo neuvedomili sme si pri zostavovaní tohto rozpočtu.

Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoje vystúpenie. Pridal by som ešte možno aj kritiku Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je zároveň aj mojou vlastnou kritikou toho rozpočtu, keď vidíme, že tento rozpočet je nejakým zhlukom suchých čísel, ktoré hovoria o tom, že koľko budeme dávať na fungovanie štátu. Ale v zásade je tento rozpočet neprehľadný a netransparentný. A vôbec z neho nevidíme, že aké politiky má štát, čomu sa chce venovať, a zároveň tam nemáme nastavené merateľné ukazovatele, na základe ktorých by potom boli, ako si aj ty spomínal, braní na zodpovednosť jednotliví ministri.
NKÚ doslova hovorí, že je potreba mať transparentnejší štátny rozpočet, ktorý na základe analýz jasne definuje priority krajiny. Rozpočet, to nemajú byť len suché čísla, ale má ponúkať aj istú pridanú hodnotu, hodnotu za peniaze. Lebo napríklad podľa tohto rozpočtu v rámci výstavby cestnej infraštruktúry sa dozvedáme, že v roku 2020 má štát cieľ odovzdať iba jeden kilometer novej, resp. zrekonštruovanej cesty I. triedy.
Čiže ďakujem za tvoje vystúpenie a naozaj sa prihováram za to, že štátny rozpočet by mal byť prehľadný. Mal by obsahovať politiky štátu, zároveň hodnotu za peniaze, aby ľudia prehľadne videli, že čo za ten daný rok od politikov môžu očakávať. A takisto aj konkrétne merateľné kritériá a ukazovatele, že čo sa nám podarilo alebo nepodarilo. Tento rozpočet je v skutočnosti len znôžka klamstiev a bublín.

14.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctené plénum, chcel by som vás na úvod poprosiť, keďže máme limit 30 minút, mal by som to stihnúť, ale chcel by som vás poprosiť, ak by náhodou mi chýbalo pár minút, či by ste boli ochotní ma dopočúvať do konca. (Reakcia z pléna.) Tak ďakujem veľmi pekne. Pokúsim sa nebyť dlhšie ako 30 minút.
Pán predsedajúci, dajte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR

15.

Keď budem vidieť, že to nestíhate, opýtam sa na všeobecný súhlas.

Heger, Eduard, poslanec NR SR

16.

Aha, dobre, dobre. Ďakujem pekne.

Takže, pán minister, poďme na to. Nebudem vás dnes vôbec šetriť, pretože naozaj na to nie je dôvod. Priniesli ste zákon roka a ten si zaslúži pravdivé zhodnotenie. Ja som si dnes ružové okuliare nedával.
Situácia s rozpočtom je taká, dovoľte, kolegovia, aby som vás, trošku vám to priblížil, že po schválení vládou sme k rozpočtu okamžite zvolali dvakrát mimoriadny finančný výbor. Koalícia ho však opakovane zablokovala. Dôvodom zvolania na tento mimoriadny výbor boli odhady deficitu verejných financií na tento rok a hlavne budúci zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska, ale aj Európskej komisie, to znamená všetkých troch najdôležitejších inštitúcií. Najmä tie domáce, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Národná banka Slovenska, analyzujú náš rozpočet vyslovene detailne, majú na to naozaj kapacity, čiže nemôžme považovať, že tento, táto ich analýza je nejaké číslo od boka alebo nejaká vycucaná. V žiadnom prípade. Sú to ľudia, ktorí sa tu majú, na to kapacity a veľmi detailne sa tomu venujú, čo je veľmi dobré a tak to má byť.

Z nich vyplýva, že ministerstvo financií v tomto roku výrazne nesplní svoj hlavný cieľ vyrovnaného rozpočtu, ku ktorému sme ho zaviazali my, kolegovia, vy, kolegovia, ste ho zaviazali, táto Národná rada zaviazala k vyrovnanému rozpočtu ministerstvo financií. Ale výrazne nesplní tento cieľ. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v rozpočte je nekrytá diera vo výške 1,2 mld. eur, podľa Národnej banky Slovenska takisto veľmi podobných 1,1 mld. eur. To znamená, že pán minister rezignoval, rezignoval na svoju prácu.

Pred nástupom do úradu boli odhady, počúvajte pozorne, pán minister, pred nástupom do úradu, vášho, nástupom do úradu boli odhady oboch inštitúcií medzi 700 až 800 mil. eur. Pán minister, vaša zodpovednosť je tých 400 mil. eur hravo. Uvidím, ako dopadne koniec roka, ale zatiaľ sa nachádzame v týchto odhadoch a to sú čísla najlepšie, aké máme. Takže uvidíme, ako bude koniec roka. Ale zatiaľ 400 mil. je určite vaše maslo. A pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne konštatuje, že takáto vyše miliardová diera nesúvisí, a to chcem zdôrazniť, lebo pán minister to tu tiež tak v úvode chcel navodiť takú atmosféru, nesúvisí s tohotoročným spomaľovaním ekonomiky. Takáto práca by štandardne, štandardne, naše plénum sme si, žiaľ, musím skonštatovať, že sme si zvykli, že funguje inak, ale štandardne by mala byť odmenená či už vyslovením nedôvery ministrovi alebo celej vláde, ale nakoľko sa voľby blížia, už je to v tomto prípade nerelevantné.
A pritom už na základe výsledkov hospodárenia za rok 2018 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúčala okamžité spustenie korekčných mechanizmov podľa platného zákona o vyrovnanom rozpočte. Ale ministerstvo financií toto odporúčanie opätovne ignoruje. Dnes vieme, že Eurostat našiel chybu v našich číslach za, alebo v číslach Slovenska, za minulý rok v sume 2 015 mil. eur. Áno, dostali sme odpoveď na finančnom výbore istú, okej, môžme to prijať-neprijať, môžme si o tom myslieť, ja mám na to svoj názor, ale môžme si všimnúť jednu dôležitú vec, že práve odvtedy sa deficit začal na Slovensku zhoršovať a bývalý minister sa to snažil zakryť účtovnými trikmi. A takto chcem povedať, a ja to tu chcem povedať, že takto to robili v minulosti aj Gréci. Používali triky a to je veľmi zlé, toto určite ja odsudzujem.
A pritom práve rok 2018 Národná banka Slovenska, rok 2018 Národná banka Slovenska považuje za najlepší rok v ekonomike v pokrízovej dobe, kedy ekonomika vyprodukovala miliardové nadpríjmy. Toto je úplne kľúčové. Rok 2018 považuje Národná banka Slovenska za najlepší rok v ekonomike a súčasný rok 2019 je druhý najlepší rok, kedy ekonomika v Slovenskej republike sa naďalej ešte stále prehrieva, a teda znižovanie deficitu by malo byť automatické a bezbolestné. Aj tento rok sú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť daňové príjmy ovplyvnené rastom ekonomiky vyššie o 34 mil. eur, ako tomu bolo plánované.
Keby som vám mohol ukázať, tak by som vám ukázal aj tú produkčnú medzeru, kde by ste mohli vidieť, ako sa ekonomika prehriala, a preto by tie deficity mali sa akože bez problémov znižovať a paradoxne, paradoxne rok 2018, ktorý bol najlepší a priniesol tie najlepšie nadpríjmy, tak paradoxne vtedy sa deficity prestali znižovať. Čo je úplne akože paradox a, a veľmi zlé.

To v plnom svetle odhaľuje totálne zlyhanie súčasného, ale aj bývalého ministra a celej vlády splniť jediný cieľ, ktorý v hospodárskej politike mali, a to bol vyrovnaný rozpočet na konci volebného obdobia. Toto bol jediný cieľ hospodárskej politiky. Nesplnili napriek tomu, že je úžasné počasie, ako hovoril, predchodca minister hovoril, úžasne svietilo slniečko, bolo veľmi pekné počasie, ale nezvládli to, nedali to, zlyhanie totálne.

Vláda nesplnením svojho hlavného cieľa hospodárskej politiky pre toto volebné obdobie by Slovensko vlastne nepripravila na, nieže by nepripravila, vláda nesplnením svojho hlavného cieľa tejto hospodárskej politiky, ktoré mala na toto volebné obdobie, nepripravila Slovensko na možnú krízu v budúcnosti. Vieme, že naša ekonomika má v regióne najhoršie výsledky, čo sa týka spomalenia rastu od II. štvrťroka.
Opäť by som vám rád ukázal graf, žiaľ, nie je to možné. To je takisto vizitka tejto vlády a jej prístupu k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Európska komisia prognózuje Slovensku naďalej tretí najnižší rast z krajín V4, čiže vidíme, že to nie je ochladzovanie nejaké. Áno, je tu nejaké globálne, ale sú krajiny, napríklad Poľsko a Maďarsko, kde napriek ochladzovaniu ich rast bude vyšší, ako plánovali. Preto aj, preto tento aj budúci rok Európska komisia znížila práve odhad rastu Slovenska najviac v tomto regióne.
Ak by som vám mohol ukázať tabuľku, tak by som vám ukázal presné čísla, ktoré sú zo zdroja Európskej komisie a IFP, kde by ste to mohli vidieť, práve to, čo hovorím.
Ako som spomínal, Európska komisia je takisto inštitúciou, ktorá neverí návrhu rozpočtu pre budúci rok. Deficit odhaduje na viac ako dvojnásobnej úrovni, ako sa nás snaží dnes presvedčiť minister financií. Asi by najradšej nám všetkým rozdal ružové okuliare.
Správa EK (Európskej komisie) hovorí, že Slovensko prestalo udržateľne znižovať deficit už od roku 2017. Vtedy dosiahol tzv. štrukturálny deficit, ktorý tu spomínal aj kolega Viskupič, 1,1 % HDP a tento má v budúcom roku narásť na 1,8 % HDP, kde má aj ostať v ďalšom roku. Toto je medzinárodný výsmech plánov ministerstva financií, dosahovať vyrovnaný rozpočet od roku 2021. Nie je možné chcieť jedným dychom plánovať vyrovnaný rozpočet a druhým dychom mať jasne zadokumentované, že tento štrukturálny deficit podľa správy Európskej komisie bude na úrovni 1,8 % HDP.
Európska komisia tak prognózuje, že Slovensko bude neustále porušovať sankčno, sankčné pásmo dlhovej brzdy. Neustále porušovať sankčné pásmo dlhovej brzdy. To je to, čo sa dialo aj toto volebné obdobie. Napriek tomu, že boli úrodné roky, výborné počasie, tak ako som povedal, nadpríjmy, najlepší rok 2018 v histórii a tak ďalej.
Takže môžme zagratulovať dnešnému ministrovi financií, že Slovensko doviedol do najhoršej skupiny krajín v hodnotení Európskej komisie. Žiaľ, toto mu pristálo na hlave. Krajín, kde je riziko značnej odchýlky a kde Slovensko sedí napríklad spolu s Talianskom. Áno, boli časy, kedy sa minister Kažimír mohol pochváliť tým, že sme nejakí premianti a že sme v najlepšej skupine. Toto neplatí a v priebehu roka, dvoch sme, a keby som vám ukázal tabuľku za chvíľku, tak by ste videli teda graf, ako sme proste padli, úplne sme padli. Toto je výsledok tohto volebného obdobia, ako sa Slovensko naozaj prepadlo a dobehli a dobehlo Slovensko to a túto vládu dobehlo, ako zle hospodárili.
Nemôžem vám teda ukázať toto farebné hodnotenie Európskej komisii (komisie, pozn. red.) tohto rozpočtu, ale úsmevné je, že zatiaľ čo na základe umelo zmanipulovaných odhadov ministerstva financií si Slovensko, teda ministerstvo financií si dáva takmer všade zelenú, na základe odhadov Európskej komisii (komisie, pozn. red.) náš rozpočet má takmer všade červené hodnotenie. To je úžasné! To keby som vám mohol ukázať, z 8 farieb má Slovensko 6 červených a 2 oranžované.
A teraz by som vám ukázal, no nemôžem, okuliare, ako nás vidí Európska komisia. Tam sú práve tie samé červené čísla a toto sa dá označiť ako začiatok gréckej cesty. V tej krásnej tabuľke, tam sú aj na rok 2019, aj 2020 máte odhad ministerstva financií a máte odhad Komisie. Tuto sú krásne zelené napísané číselká, proste zeleným, a tuto sú že oranžové a červené – varovné. Takže to je, to je, toto je, toto je to čaro, to zlé čaro, ktoré ministerstvo financií prináša do tohto rozpočtu.
A keby som vám teraz mohol ukázať ten graf, ako Slovensko od roku 2016, 2017, 2018, 2019 až 2020 sa prepadávalo zo zelenej, to hodnotenie tých rozpočtových plánov, tak v roku 2018 a 2019 bolo v oranžovej a v 2020, na rok 2020 sa prepadlo do červenej, čiže riziko nesúladu. To je, to je vážne prepadnutie fakt v priebehu jedného volebného obdobia. Proste nabralo to úplne zlý trend. Podotýkam, pod vplyvom úrodných rokov.
Zároveň pripomínam, že posledné zverejnené čísla o medzere DPH, zverejnené Európskou komisiou, hovoria, že Slovensko má naďalej výrazne vyšší únik DPH ako okolité krajiny. Navyše za posledné roky od roku 2013 Slovensko najpomalšie tento obrovský únik DPH percentuálne znižovalo. Mali by sme v rozpočte, kolegovia, spomeňte si na tie debaty aj o bankovom odvode, ako sa tu rozprávame o tom, ako treba do rozpočtu doniesť milióny eur, mali by sme v rozpočte stovky miliónov eur, keby sme dosiahli podobné zlepšenie vo výbere DPH, ako bolo v okolitých krajinách V3. Toto je závažný fakt, toto je závažný fakt.
V tejto súvislosti zopakujem, čo sme na bojkotovanom mimoriadnom výbore žiadali pána ministra, aby vysvetlil, aké urýchlené kroky ministerstvo financií podnikne pre zvrátenie prebiehajúceho rozvratu vo verejných financiách. Dnes vieme, že žiadne, pretože odhady RRZ a NBS sa od septembra zhoršili. Môžme potom vlastne uvažovať, prečo vlastne bojkotovali tento výbor, prečo Eurostat nedôveruje našim údajom o deficite za minulý rok. A tam sme počuli teda tú, tú, to ospravedlnenie formou, formou metodiky, ale to by trebalo, samozrejme, podrobiť hlbšiemu skúmaniu. Prečo ministerstvo financií ignoruje odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj odbornej verejnosti o okamžitom spustení korekčných mechanizmov v súlade s dikciou zákona o vyrovnanom rozpočte už v tomto roku a prečo Slovensko tak zaostáva vo výbere DPH v porovnaní s inými krajinami a aké kroky sa pripravujú na obmedzenie tunelovania DPH našimi ľuďmi. A ak by to mali byť e-kasy alebo nanomarkery, tak o nanomarkeroch by sme tu mohli rozprávať, ktoré ani nevieme, či niekedy budú. A e-kasa, to teraz nebudem sem vôbec miešať.
A hlavne na mimoriadnom výbore sme chceli požiadať ministra, aby sa rozpočet vrátil na vládu na opätova..., na opätovné prerokovanie, prepracovanie, nakoľko je škandalózne nekvalitný a klamlivý. Tento parlament si nezaslúži rokovať o takto nekvalitnom návrhu. Ako uvediem, rozpočet je plný klamstiev a ľudia si zaslúžia pravdu.
Pán minister financií zadal úradníkom, samozrejme, to bol politický rozkaz, aby na papieri napasovali deficit do výšky 0,5 % HDP, aby sme oklamali Európsku komisiu a náš zákon o vyrovnanom rozpočte, že akože plníme pravidlá. A toto je naozaj smutné, že sa pristúpilo na tento scenár. Sledovali sme zápas o tú pravdu a či už medzi ministrom financií Kamenickým, alebo predchádzajúcim ministrom Kažimírom. Vieme, že pán Kažimír už sedí na čele Národnej banky Slovenska a práve tá tvrdí, že deficit budúci rok nebude 0,5 % HDP, ale 1,6 % HDP. Pán Peter Kažimír tvrdí, že bude deficit 1,6 % HDP. Takže tu máme úplné pnutie a aj, kolegovia z koalície, si môžte vybrať, komu budete veriť. Teda o jednu miliardu eur vyšší. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ide ešte ďalej. Má odhad až 1,8 % HDP. Deficit by sa tak blížil skoro dvom miliardám eur, to tu dnes už zaznelo.
A situácia sa z tohto pohľadu naozaj podobá na grécku cestu, v čase odhad, deficit podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť stúpa až k 2,5 mld. eur v roku 2022. To je už nebezpečne blízko tvrdej stopke pravidiel o maximálnom deficite na úrovni 3 mld. eur, ktorý sa predpokladá len v časoch najväčšej krízy. Toto je vyjedanie špajzy pred krízou a nástup, z môjho pohľadu nástup na tú grécku cestu, ak sa naozaj zásadne veci nezmenia.
Pritom vieme, že na ochranu pred krízou, ak kríza naozaj niekedy príde, rozpočet potrebuje trojmiliardový priestor, aby zastabilizoval ekonomiku. Tento trojmiliardový priestor táto vláda napriek, napriek úrodným rokom nepripravila. Zlyhanie, zásadné zlyhanie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dlh v pomere k HDP narastať, nikdy sa nedostane pod sankčné pásma a dokonca v roku 2022 sa ocitne, a opäť to poviem, v gréckom treťom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh.
Pán minister, toto je vizitka. Toto je vizitka vládnutia tejto koalície, toto ste si zlízli a právom vám to patrí, lebo ste nastúpili do tohto horúceho kresla.
Takže, pán minister, snažíte sa nás presvedčiť, že ilúzia, ktorú tu vytvárate, tie ružové okuliare, ktoré nosíte na výbory a kamkoľvek chodíte, je realita. Veriť sa tomu však nedá. A to z viacerých dôvodov, pretože je tam, sú tam zjavné klamstvá, ktoré sa v rozpočte nachádzajú. Na strane príjmov sú to opakovane vymyslené, nafúknuté nedaňové príjmy, ktoré obchádzajú kontrolu Výboru pre daňové prognózy a ktoré takzvane prognózujú spomínaný, spomínaná sekcia aj rozpočtové sekcie, pretože si to môžu doma navariť, ako potrebujú. Tie sú umelo nafúknuté, pardon, medzi tieto príjmy patria umelo nafúknuté výnosy zo štátnych podnikov, nanomarkery, ako sme počuli, nevieme, kedy budú, alebo príjmy z predaja napríklad emisných povoleniek. Pravidelne na to poukazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidelne sa jej odhady napĺňajú. Ministerstvo financií teda nafukuje tieto nedaňové príjmy cez volebné obdobie a vždy vyberie menej, ako si plánovalo. Rozpočtová rada už bez servítky na ústach priamo vyzýva ministerstvo, aby skončilo s takouto praxou klamlivých odhadov. To je z úst Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ešte väčšie klamstvo je, že aby malo ministerstvo na papieri vykázaný nižší deficit, tak si nereálne podhodnotilo aj tento rok výdavky. Snaží sa nás presvedčiť, že verejné investície v budúcom roku budú najnižšie za posledných 15 rokov. Zaráža tá okatosť, ako ministerstvo doslova kúzli s číslami.
Už dnes vieme, že v tomto ministerstvo zavádza v objeme niekoľko stoviek miliónov eur, kolegovia a kolegyne. Toto sú závažné informácie. Sú to fakty. Nič, čo by nebolo pravdou.
Dám iný príklad. V Sociálnej poisťovni výrazne znížilo výdavky na mzdy, a to až o tretinu. Ak by to bola pravda, že by tieto výdavky mali byť o tretinu nižšie, tak by to muselo znamenať dve veci, že tretina zamestnancov dostane budúci rok padáka alebo im o tretinu znížia platy. A pritom sociálka má v pláne postupne najať takmer 300 nových ľudí. Úplne, úplne protichodné tvrdenia.
Rozpočtová rada odhadla podhodnotenie na úrovni aspoň 120 mil. eur. Rozpočtová rada, opäť podotýkam. Na týchto, na takýchto, no takýchto klamstiev je v rozpočte veľa: opakované riziká v zdravotníctve, v železniciach a podobne, a to len preto, lebo vláda sa bojí priznať, že nevie na sebe šetriť cez hodnotu za peniaze a hospodári zle. Zopakujem, vláda sa bojí priznať, nechce to priznať občanom, zakrýva sa, zakrýva svoju hanbu, že nevie na sebe šetriť cez hodnotu za peniaze a hospodári zle. Preto sa utieka ku klamstvám. Veľmi smutné. Toto je veľmi zlá cesta a odsúdeniahodná na plnej čiare.
To, toto však nie je fér, pretože ľudia, ktorí svojimi daňami napĺňajú rozpočet, ako aj tento parlament si zaslúžime poznať pravdu.
Teraz prejdem chvíľku k ratingovej agentúre, ktorá nám dala rating. Neviem, či ste postrehli, ale ratingová agentúra Moody´s nám zhoršila ratingový výhľad z pozitívneho na stabilný. Je to zlé vysvedčenie po štyroch rokoch šafárenia tejto vlády, kedy sa v ratingu opätovne vzďaľujeme Česku. Podobne počas vlád SMER-u sa však približovanie našej životnej úrovne zastavilo. Zastavilo. SMER a jeho vlády tak dostali Slovensko do tzv. pasce stredného príjmu. Dobiehanie a modernizácia ekonomiky sa zastavila. Občania tak môžu strácať akurát nádej do budúcnosti.
A teraz prišlo aj zastavenie dobiehania v ratingu štátneho dlhu. Slovensko prirodzene smerovalo k ratingu A1, ktorý má napríklad Česká republika, smerovali sme tam, Česká republika ho už má. Mali sme horší rating na úrovni A2, ale výhľad bol pozitívny, čo znamenalo, že časom sa mohol rating zvýšiť na A1. Dobiehaniu je koniec. Agentúra odstránila tento pozitívny výhľad a agentúra zhoršenie výhľadu okrem spomalenia dobiehania vysvetľuje tým, že krajina naďalej zaostávav kvalite svojich inštitúcií, v korupcii, v súdnictve a v školstve. Ratingový výhľad sa zhoršil aj kvôli rozvratu dôchodkového systému ústavným zákonom a o dôchodkovom strope pre vek aj zhoršeniu situácie vo verejných financiách. Toto je odôvodnenie priamo odtiaľ. Čiže po vykoľajení znižovania deficitov sa nám vykoľajila aj očakávaná trajektória ratingu. Toto zhoršenie teda ide na vrub nečinnosti aj pána ministra. Moody´s neverí vyrovnanému rozpočtu ani plánom ministra mať rozpočet 0,5 % HDP deficit, teda mínus nula celá v budúcom roku a byť mimo dlhových sankčných pásiem. Táto agentúra predpokladá budúci rok 1,1 mld. eur manko v našich verejných financiách.
Zároveň podľa Moody´s už od tohto roku bude Slovensko kontinuálne nad dlhovým sankčným pásmom, podobne ako sa vyjadrila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska aj Európska komisia. Agentúra upozorňuje, že krajiny s ratingom A1, ku ktorým sa, sme sa približovali, majú priemerný verejný dlh na úrovni 32,6 %. Toto je tá dôležitá informácia, pretože sa tu stále operuje nejakými veľkými krajinami a veľkými dlhmi. Nie. Také krajiny, ako sme my, by mali mať dlh na úrovni 32,6 % HDP a nie blízky 50. Čo je o 15,5 mld. eur menej, ako je aktuálny dlh Slovenska. Ak sa bude výrazne deficit zhoršovať, agentúra varuje, že môže siahnuť na samotné zníženie ratingu. Aj táto nemilá správa nám dáva za pravdu, že dochádza k rozvratu stability verejných financií, ktorá bude mať svoj konkrétny negatívny dopad aj na občanov.
A pritom katastrofálny rozpočet zďaleka nie je jediným účtom za politiku SMER-u v štýle po nás potopa. Jedná sa teda o zničenie stability aj dôchodkového systému ukotveným zákonom, ústavným zákonom pre dôchodkový vek, čo zhoršilo zdravie verejných financií o 1,6 mld. eur každý rok. Toto priznáva aj samotná príloha materiálu.
Ministerstvo financií tam iba tak konštatuje, že došlo k obrovskému nárastu implicitných záväzkov z úrovne 172 mld. na 368 mld. práve v tomto jednom roku. Za jeden rok to vyskočilo takto prijatím tohto ústavného zákona. Ináč spolupredkladateľ je, samozrejme, aj samotný pán minister, ktorý odišiel zo sály. To je nárast takmer o 200 mld. eur v súčasných cenách.
Pokiaľ tento ústavný zákon má byť ufinancovateľný, pokiaľ to má byť ufinancovateľné, a to je ten dôležitý odkaz práve pre občanov, ak teda máte mať tie dôchodky, ktoré vám sľúbila táto vláda týmto zákonom, tak Slovensko by malo zlepšiť okamžite a trvalo deficit o spomínaných 1,6 mld. eur. Čiže malo by mať prebytky! Prebytky! To je to, čo Slovensko nikdy nemalo. A to sú práve tie prísnejšie okuliare, cez ktoré my by sme sa mali pozerať na predložený rozpočet, ktorý nemá žiadnu ambíciu odčinenia tejto záťaže a nepripravuje Slovensko práve na túto sekeru, ktorú títo páni spôsobili, a len ju hádže na budúce vlády. Samotný Medzinárodný menový fond nás vyzýva, aby sme si v Európe pripravili núdzové plány pre prípad horších časov. Až keď príde odliv, tam sa vlastne ukáže, kto plával nahý. Platí to aj pre verejné financie v horších časoch. Keď prišla kríza v roku 2009, tak za jeden rok narástol deficit, obrovských 5,6 % HDP. Toto sú čísla. Nestačilo to a ekonomika napriek tomu prudko poklesla.
Tentokrát všetci dúfame, že taká silná kríza nepríde. Každopádne by sme však mali mať pripravený núdzový fiskálny priestor na 3 až 4 % HDP, aby nás kríza doľahla menej. Takže keďže existuje maximálny strop na deficit v EÚ na úrovni 3 %, znamená to, že pred krízou by mali mať verejné financie v miernom prebytku, v najhoršom prípade vyrovnané. Mimochodom, tam by nám, tam by nás dostal autopilot bez toho, aby vláda musela niečo sa snažiť a nemusela bezbreho míňať. Ekonomika totižto v dobrých časoch produkovala výrazné nadpríjmy v stovkách miliónov eur.
Taktiež treba si uvedomiť, že zároveň tým, že veľká južná časť Európy ešte zažívala svoje problémy a neboli v eurozóne také inflačné tlaky, tak ECB-čka v posledných rokoch uskutočňovala tzv. kvantitatívne uvoľnenie. To znamenalo výrazne výrazný tlak na nižšie úročenie štátnych dlhopisov. A od začiatku kvantitatívneho uvoľnenia tak vládne výdavky na úroky klesli na Slovensku o 0,7 % HDP. Toto je tiež ďalšie, čiže dobré počasie, kvantitatívne uvoľnenie pomáhalo tej minulej vláde, napriek tomu Slovensku dlh rástol.
Kolegyne, kolegovia, zobuďme sa! Toto tu čičíkanie zo strany vlády je neskutočné. Napriek tomu, že tieto darčeky od ECB, darčekom od pracujúcich Slovákov, ktorí prispeli v stovkách miliónov eur každý rok vo forme nadpríjmov, tieto vlády nedokázali ani pod taktovkou SMER-u ani takú základnú vec, ako je rozpočet pripraviť pre horšie časy vo forme aspoň vyrovnaného rozpočtu. Dokázalo to Nemecko, ale nielen to, dokázala to Česká republika a dokázalo to aj dané Grécko, o ktorom sme veľa počuli. Tí všetci majú rozpočtové prebytky už od roku 2016.
Bohužiaľ, SMER to nerobí prvýkrát. Zanechal veľký deficit už po svojej prvej vláde a ten deficit bol na úrovni 8 %. Pamätáte si, ako to je proste. Zodpovedná vláda, samozrejme, musela potom urobiť radikálne kroky a znížiť o 3 % HDP.
Teraz opätovne novej vláde SMER zanecháva rozpočtové míny. A nie je to len prebiehajúci rozpad stability verejných financií. Sú to aj tie menej viditeľné budúce záväzky, o ktorých som hovoril, teda, pardon, ešte ďalšie budúce záväzky, ktoré narástli takmer o 300 mld. eur od roku 2016, a tie, čo som spomínal. Takže toto je totižto, je to, aj súvisí to s tým rozpadom dôchodkového systému, ktorý vôbec nepripravil, SMER rozbil tento systém a nepripravil rozpočet na to, aby ho dokázal zafinancovať, ako ste počuli.
Ako by sme postupovali my v hnutí OĽANO, teraz vám to poviem.
My sme iniciovali zvolanie dvoch mimoriadnych výborov. Koalícia ich nepripustila. Tento prístup po nás potopa by sa mal okamžite skončiť. Treba skončiť s ochranou oligarchov na Finančnej správe pri podvodoch DPH. Tam je, tam sú peniaze, kedy Slovensko za posledných päť rokov nielenže vyberá stále menej, len polovicu toho, čo naši susedia, ale aj zlepšenie je najmenšie. Tam takisto sú stovky miliónov eur, ktoré namiesto štátu možno plynú sponzorom SMER-u. Odpovedzte si každý sám.
Budeme brať vážne, my budeme brať vážne princíp hodnoty za peniaze. Ak kríza naozaj príde, budeme sa snažiť zmierniť jej dôsledky, ale súčasne so silnejším, najlepším ústavným ukotvením zákona plytvania v dobrých časoch zavedením výdavkových stropov. To, čo SMER nebol schopný urobiť.
Návrh rozpočtu vystavuje veľmi zlé vysvedčenie pre zvyšovanie efektivity verejných výdavkov. Výdavkové politiky sú nastavované ad hoc. V miliardovom rozpočte často chýbajú milióny v oblastiach, kde sú nespochybniteľné, potrebné, sami o tom viete najlepšie. Toto si vyžaduje zásadné prestavenie výdavkovej politiky do budúcnosti.
Táto trvalá neefektivita slovenských výdavkov si vyžaduje dva prístupy: treba prestaviť rozdeľovanie výdavkov medzi sektormi tak, aby sme zmodernizovali ekonomiku a tak dosahovali čo najvyššiu životnú úroveň. Dnešné nastavenie často predstavuje tú neefektívnu a skostnatelú štruktúru výdavkov. Ako? Treba sa inšpirovať od vyspelých, najvyspelejších ekonomík sveta. A potom výdavky porovnávame relatívne voči sebe. Dostaneme odporúčania, kde máme pridať a ubrať bez toho, aby sme museli navyšovať celkové výdavky.
To nám napríklad hovorí, že dávame veľa na políciu, ktorá je štedrá aj tento rok. Je tam nárast o 17 % medziročne. A málo na vzdelávanie. Toto sú opäť holé fakty. S výdavkami na obranu by sme takisto nemali preháňať. Tento prístup zatiaľ v našej hospodárskej politike absolútne chýba.
Druhým nadväzujúcim je prístup, je potom zefektívňovanie v rámci jednotlivých sektorov, a to už spomínaným princípom hodnota za peniaze. Tam je identifikovaných, opatrenia z celkových úsporných opatrení 764 mil. sa podalo naplniť iba 118. Zároveň sa počas toho, počas tohto roka zmenila situácia k horšiemu stavu práve v zdravotníctve, kde nové výdavky zaznamenali zhoršenie efektivity.
Sľúbený audit verejnej správy bol zablokovaný koaličnou stranou SNS. Rozpočet ponúka len informáciu, že od roku 2017 má stúpnuť počet ľudí vo verejnej správe o takmer 14-tisíc a z toho zvýšenie v ústrednej správe takmer o 9-tisíc. Priestor pre zefektívnenie ľudských zdrojov a procesov musí byť obrovský. Už len keby 10 % vo zvýšení produktivity administratívy by prinieslo neskutočné peniaze.
To, že to ignoruje táto vláda, je úplne jasné a my by sme preto ponúkli zamyslenie, či by budúca koaličná zmluva nemala obsahovať nasledujúcu klauzulu: „Rezortný minister v prípade, že neplní odporúčania, musí svoj pohľad verejne vysvetliť a obhájiť, inak by mu mala byť vyslovená nedôvera, nakoľko zrejme zastupuje viac rezortných lobistov, ako záujmy daňového poplatníka.“ Takto by to podľa nás malo byť.
Záverom, tento posledný rozpočet tejto vlády je tak silné memento, ako hospodárska politika vlády zadlžovala občanov, dokonca v dobrých, ja si dovolím povedať, v najlepších časoch, a zatiaľ čo okolité krajiny boli schopné hospodáriť vyrovnane a prebytkovo. Naplnili sa tak naše slová, že táto vláda trestuhodne nevyužila úrodné roky, nedodáva kvalitné služby a nepripravuje Slovensko pre budúcnosť. Slovensko sa v hodnotení rozpočtu podľa Európskej komisie postúpilo do rovnakej skupiny krajín, kde je aj toľko kritizované, kde je aj toľko kritizované Taliansko, s nálepkou riziko výraznej odchýlky. Napĺňajú sa tak naše tvrdenia, že takto nekvalitný rozpočet nemá byť poslaný, nemal byť poslaný do hlasovania ani do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale mal byť urýchlene prepracovaný.
Klamanie v rozpočte opisuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a to tak, že návrh rozpočtu opakuje, citujem, „opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty“. Vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadnením metodiky ESA 10, ESA 2010. Prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu je skresľujúce. Návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom a skutočným, skutočne zahrnutým v rozpočte.
Posledná veta. Takto nekvalitný a klamlivý rozpočet, pripravený rozpočet posunutý do Národnej rady je podľa mňa urážkou a výsmechom poslancov, ktorí majú o ňom hlasovať.
My za hnutie OĽANO ho odmietame.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, ďakujem veľmi pekne za úvodné také vykopnutie lopty do tejto dôležitej debaty. Veľmi kvalifikované, veľa, veľa dobrých čísel, teda neviem, či dobrých, ale určite prednesených veľmi dôkladne.
Páčila sa mi tá úvodná poznámka o počte poslancov. Pamätáte si, keď sme rokovali o bankovom odvode, tak naozaj ako záujem o túto tému, pričom podľa argumentu hrozia nám značné hospodárske škody, tak poslancov to nijako nezaujíma, bolo tu možno dvaja koaliční poslanci. Teraz som to tak rátal, priebežne prichádzali, odchádzali, ale tak medzi osem až dvanásť je záujem teda koalície o tento rozpočet. Áno, pán Fico to zrejme, ako povedal predsedajúci na začiatku, zrejme pozerá na tablete.
Ale ešte chcel by som sa krátko vyjadriť aj k tým číslam a práve k tomu roku 2020 a ´21, pretože tam si veľmi dobre povedal, že hrozí teda ten deficit 2-percentný až 2,5-percentný HDP a je to tak úplne, poviem to v úvodzovkách, nádherne napísané, že treba urobiť dodatočné opatrenia, len táto vláda sama dobre vie, ako, ako je ťažké urobiť dodatočné opatrenia v takej veľkej výške, aby mohol byť vyrovnaný. A pritom sa snaží deklarovať aj nás presviedčať, že teda v týchto rokoch ten vyrovnaný rozpočet bude, čo teda dobre vieme, že ak by táto vláda ostala pri vláde, tak určite by nebol vyrovnaný a naozaj by sme sa veľmi rýchlo blížili práve k tým trojpercentným povestným, deficitu HDP. Takže toto tiež považujem za taký veľký podfuk.
A druhý, ten bankový odvod, si hovoril, že riziká sa znižujú. Áno, číselne, ale zase dobre vieme, že banky, viete, pracujú s peniazmi. Tie peniaze nepoužívajú iba občania, tie používajú aj firmy, to živí celú ekonomiku. Ako tam by sme naozaj mali byť veľmi citliví, na čo siahneme. To jak keby sme pekárom zobrali múku a povedali, že však bude dobre. Tak tam treba byť naozaj, naozaj citlivý pri tom, ako pracujeme.
Pán minister sa na mňa usmieva, ale asi, asi potom na to niečo povie. Trošku som ho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som rozmýšľala, či bude ešte pred kým hovoriť. Tak som rada, že ste ešte ostali. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, naozaj nebudem hovoriť dlho, len by som chcela zopakovať, že na podporu a na dotácie aj v oblasti folklóru, aj v oblasti knižníc tu máme dobre fungujúci, transparentný a nezávislý Fond na podporu umenia, ktorý už od roku 2014 tieto dve oblasti dotuje. Samozrejme, že nie každý žiadateľ môže byť uspokojený, ale tak to funguje v rámci dotačných systémov. Niektoré projekty majú určite svoje nedostatky, vďaka ktorým nie sú podporené. A viem, že ten názor na Fond na podporu umenia hlavne zo strany mojich koaličných kolegov je nie docenený. Ja verím, že mu časom pridajú väčšiu váhu, lebo naozaj nášmu kultúrnemu prostrediu prospieva. A návrat účelových dotácií, o ktorých bude rozhodovať iba osoba ministra, považujem za návrat do minulosti. A hoci možno aj, neviem, aké obnosy bude rozdávať, v konečnom dôsledku, to sme sa nedozvedeli ani na výbore, napriek našim otázkam, áno, môže pomôcť aj takýto kvázi nový zdroj týmto dvom oblastiam, avšak nepovažujem to za správne, ani tou cestou poslaneckého návrhu, ale to už sa toľkokrát zopakovalo, že to už len, len recyklujeme.
Skrátka a dobre, nepodporím tento návrh, nepodporí ho celý náš poslanecký klub, lebo je to cesta do minulosti a takými spiatočníckymi, veľkými, priam dinosaurími krokmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no inak, tie naše kultúrne zákony, to vždy chodia tak na úrovni večerníčka. Takže ja dúfam, že nebudem úlohu uspávača vás. Je pravda, že my sme si na výbore rozprúdili veľkú diskusiu o tomto návrhu zákona. Aj v prvom čítaní som k nemu celkom siahodlho vystúpila. Ale chcela by som ešte povedať z tohto miesta niekoľko vecí, ktoré tu v prvom čítaní neodzneli. Pretože v prvom čítaní som sa viac zamerala na kvázi spor Komory reštaurátorov a Pamiatkového úradu, ktorý vyústil do protiústavného stavu, ktorý následne vlastne táto novela teraz rieši.
Existujú riešenia elegantné a potom grundalské. To sú také tie odfláknuté. Keby som mala povedať, za aké považujem túto novelu, tak za to grundalské. Napriek tomu, že poznáme teda to pozadie. Ale viem, že aj vy, predkladatelia, si uvedomuje, že mohlo sa k tomu celému procesu pristúpiť oveľa elegantnejšie. Mohla prísť iniciatíva z ministerstva kultúry. Takto prišla ako poslanecký návrh zo všetkými plusmi a mínusmi, ktoré tento proces obnáša.
Teraz by som chcela povedať, že našla som si čas medzi prvým a druhým čítaním a bola som navštíviť oblastné ateliéry reštaurátorské, ktoré sú súčasťou Pamiatkového úradu v Bratislave. Rovnaká v podstate, nazvem to inštitúcia, funguje aj v Levoči. Máme oblastné reštaurátorské ateliéry v Bratislave a v Levoči. Bola som privítaná ako jediná poslankyňa, ktorá za celú existenciu sa v týchto priestoroch ukázala a reálne sa zaujímala o to, čo sa v nich deje, v akých podmienkach sa deje a prečo sú pre nás dôležité a je dôležité zachovať ich fungovanie. Priznám sa, že vstupom do týchto ateliérov som sa ako keby vrátila aj v čase, pretože tie podmienky, v akých tam reštaurátori a teda aj študenti reštaurátorstva pracujú, nie sú vôbec zďaleka ideálne a vôbec neprináležia tomu, ako by sme sa o pamiatky mali v 21. storočí starať. Tie podmienky sú skutočne spiatočnícke. Nielen čo sa týka vybavenia, ale aj priestorovo s tým, že sa tam opravujú národné kultúrne pamiatky alebo časti, ktoré majú nesmiernu hodnotu. A procesy, ktoré tam všetky prebiehajú v niektorých tých miestnostiach, sú skutočne, až by som nazvala, zdraviu škodlivé. Že tí zamestnanci koľkokrát obetujú aj časť osobného zdravia na to, aby pomohli napríklad takému kusu jedného starodávneho oltára, aby nadobudol tú krásu z minulých čias.
Keď som si uvedomila, že tieto pamiatky by boli vystavené veľkému riziku a veľkému otázniku, čo by sa s nimi stalo, ak by nevznikla nejaká alternatíva tomu, čo existuje teraz, bolo by to minimálne voči nim veľmi barbarské. Avšak pravda je taká, že to, čo my máme teraz na stole, nie je tým, čo skutočne tým pamiatkam v konečnom dôsledku pomôže. Ale chcem zdôrazniť, že si veľmi uvedomujem stav, ktorý treba nutne a rýchlo riešiť. Pretože aj tí ľudia, ktorí tam pracujú, aj tie pamiatky, ktoré tam momentálne sú, nevie sa, čo bude s nimi, ako ďalej, či to prežijú, ďalší presun z miesta na miesto už možno neprežijú. A inštitúcia, ktorú táto novela zákona ide riešiť, by mala teda ponúknuť možno aj nový priestor. Neviem, ako je myslená do detailov. Lebo musím povedať, že spolu s touto novelou kupujeme aj mačku vo vreci. My skrátka nevieme, čo vznikne. Nevieme. Nevieme, za aké peniaze to vznikne, nevieme, kde to vznikne. Možno vieme, akí ľudia tam budú pracovať, lebo to nám bolo oznámené na výbore, že časť by sa teda zamestnancov zobrala z Pamiatkového úradu, časť z nejakej inštitúcie, ale vlastne, že celé zameranie by malo pôsobiť skôr viac v tej projektovej sfére a nie v samotných tých reštaurátorských službách, že by sa to malo iba nejakou formou zabezpečovať.
Ďalej nám bol predstavený pozmeňujúci návrh, ktorý tu o chvíľočku odznie, ktorého súčasťou bolo napríklad aj zadefinovanie platobných podmienok pre členov kontrolnej rady. Tá kontrolná rada má taktiež napríklad jeden problém, pretože jeho súčasťou by mal byť aj člen Pamiatkového úradu, kde môže očividne dochádzať v akomkoľvek čase v tom procese ku konfliktu záujmov, pretože Pamiatkový úrad vždy bude nejakým spôsobom súčinný s touto novou inštitúciou.
Keď sa bavíme o tých odmenách pre členov kontrolnej rady, neviem, prečo tam nebola uvedená odmena pre generálneho riaditeľa. Lebo to je jeden veľký otáznik. A podľa mojich informácií na to generálske, riaditeľské miesto si brúsi zuby jeden konkrétny človek, ktorý bude veľmi rád, pokiaľ na tejto pozícii bude platený niekoľko rokov a bude v podstate neohroziteľný. A musím povedať, že to sa mi minimálne nepáči, ak by tá inštitúcia mala byť zverená človeku, ktorý už dopredu vie, že si tam bude bačovať, a ktovie, ako mu vlastne na našich pamiatkach záleží. No nebudem, nebudem teda menovať, o koho konkrétne ide, veď zainteresovaní hádam vedia.
Potom ale na výbore odzneli informácie, ktoré v rámci rozpravy nám tu nezazneli. Zaznela informácia, že je možné, pracuje sa na tom, aby sa získali eurofondy zamerané na záchranu nášho kultúrneho dedičstva a práve vznikom tejto inštitúcie by sa všetky tie procesy spojené so zabezpečením eurofondov, aby sa teda dostali tam, kam sa majú dostať, tak aby vlastne tento úrad prevzal nad tým záštitu. No ja mám veľké obavy, pretože tie eurofondy v kultúre, nemali sme ich veľa, ale aj to, čo sme mali, sme definitívne a hanebne spackali, teraz zachraňujeme, čo sa dá. Chcela by som veriť, že nová inštitúcia spasí, čo doteraz nedokázal spasiť hádam nikto, ale teda napriek tomu, že som optimista a chcem veriť, že tie eurofondy sa skutočne vybaviť podarí, v tomto prípade som mimoriadne skeptická a teda inštitúcia nám krajší zajtrajšok určite nespraví.
Ešte sme sa, áno, však to je, to je fakt, že štát už vlastne dnes nevlastní veľké percento spomedzi všetkých tých kultúrnych pamiatok, ktoré na Slovensku máme. V podstate ide o, tuším, 9 percent. No ale aj pri tých si povedzme, že mohli by sme si pri nich vlastne povedať, že je to taký obraz toho, že štát je zlý vlastník, lebo mnohé z nich sú v dezolátnom stave, katastrofálnom, a tie, ktoré sa opravujú, sa opravujú za tak predražené ceny, ja tu môžem uviesť napríklad Slovenskú národnú galériu. Mala stáť podľa mojich informácií pôvodne 25 alebo 29 miliónov. Minulý rok ma tu pán, vtedy minister financií upozornil, že ono sa to vyšplhá asi na 50. No a dnes to bude 70 miliónov. Takže a áno, a prepáčte, ale ja to musím povedať (vyslovené s pobavením), pre mňa ten rusovecký kaštieľ, skrátka je pamiatka, ktorá je dokonalým obrazom toho, ako táto vláda k pamiatkam pristupuje. Všetci sme očakávali aspoň nejaký posun k tomu, že už sa niečo začne realizovať. No podľa mojich informácií jeden archeologický prieskum a v rádiu informácia, že 900-tisíc by malo ísť teda do obnovy parku a s prácami by sa malo začať na zimu, čo mi teda ako informácia nedávala veľmi zmysel. Ale veď tie peniaze z tej kultúry a na tie pamiatky sa vedia rozkotúľať všade, všade, kde ten priestor je, a v takej záhrade sa vedia tiež dokonale vlastne stratiť.
Čo sa týka vzniku tejto inštitúcie, skúsim to zhrnúť. Je nepripravená. Je to mačka vo vreci. Nikto nevie, ako sa bude realizovať, tým už sa bude v podstate potom zaoberať ďalšia vláda. Jediné plus a teda dobrý úmysel, čo musím povedať, že z mojej strany naozaj to hodnotím ako dobrý úmysel, bola snaha akýmsi spôsobom zachrániť protiústavný stav, ktorý momentálne funguje. Ale nemyslím si, že takto by sa mali nové inštitúcie zriaďovať. A preto určite nebudem hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážim si, pán, pán predsedajúci, že ste predĺžili čas, o to budem stručnejší. Ja to zhrniem do jedného slova. Hanba! Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Dostál, oceňujem tvoju vytrvalosť a bojovnosť. A myslím si, že je to dôležité presne tu takýmto spôsobom argumentovať a zápasiť touto argumentáciou.
Veľmi sa mi páčila tá otázka, ktorú si položil, a viem, menej si na ňu aj odpovedal, a to bolo to, že čo je dobré na tom, že teraz tu vlastne prerokuvávame, alebo teda že sa zavedie ten bankový odvod, a ty si to trefne pomenoval, že sa tým len vylepší bilancia, že v skutočnosti naozaj to neznamená žiadny príjem do rozpočtu. A je to ako, keby sme to prirovnali, že niekto si odloží peniaze na kúpu práčky v prípade, že sa mu jeho súčasná práčka pokazí, tak aby mal rezervu na kúpu novej práčky, a potom sa rozhodne, že by chcel ísť na dovolenku, nemá na to peniaze, a tak použije tieto peniaze z tej práčky práve na tú dovolenku. No ale potom môže nastať práve ten deň, že sa mu tá práčka pokazí, a tak si bude musieť vlastne na ňu požičať.
Skrátka, znamená to, že aj tuto vlastne vidíme, že zadlžujú, napriek tomu, že navýšia tie peniaze a bilančne si prilepšia, tak v skutočnosti všetky tie výdavky idú na vrub dlhu a zadlžujú občanov. A ten, kto tomu rozumie, tak vidí, že mu nemôžu takýmto spôsobom zalepiť oči. A o to je to ešte falošnejšie, celé toto riešenie. Takže veľmi dobre si to odkryl.
Ďakujem.