Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa dnes cítim trošku mizerne, možno tak trošku ako náš rozpočet, ale aj tak by som chcela k nemu povedať pár slov.
Minulý rok som vystúpila k rozpočtu s myšlienkou, že umenie potrebuje čas a peniaze. Dnes teda na túto tému nadviažem a pridám, že kultúra potrebuje čas, peniaze, ambície, no rozhodne nepotrebuje politiku, lebo tá jej neprospieva. Pred rokom sme riešili, či je rozpočet 255...
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa dnes cítim trošku mizerne, možno tak trošku ako náš rozpočet, ale aj tak by som chcela k nemu povedať pár slov.
Minulý rok som vystúpila k rozpočtu s myšlienkou, že umenie potrebuje čas a peniaze. Dnes teda na túto tému nadviažem a pridám, že kultúra potrebuje čas, peniaze, ambície, no rozhodne nepotrebuje politiku, lebo tá jej neprospieva. Pred rokom sme riešili, či je rozpočet 255 mil. na kultúru dosť. Nie je, hoci je ťažké určiť, koľko by naozaj stačilo. Teraz to isté môžeme riešiť pri 291 mil. eur. Mohli by sme zaplesať, hurá, na kultúru ide viac. Ale v podstate, keď si to rozmeníme na drobné, tak opak je pravdou, ale o tom neskôr. Už počujem hlasy, že kultúra sa nedá počítať, len merať cez peniaze. No áno, pravda je taká, že kultúra nie je exaktná veda, ale napriek tomu nejaké merania či štatistiky by jej určite pomohli. Mali by byť stanovené ukazovatele, aby sme vedeli, či na kultúru dávame dosť, alebo nie, a kde by sme mali pridať alebo kde ubrať. A to myslím nielen finančne. Na základe nich by sme vedeli, či sa hospodári výhodne alebo nevýhodne, kultúrne či nekultúrne. Ministerstvo kultúry si síce dáva do rozpočtu rôzne ciele. A dáva si, aj či ich plní, alebo nie. Ale častokrát tie ciele sú skôr úsmevné ako nejaké iné. Napríklad v jednej kolonke je aj, či si rezort vypracúva strategické dokumenty, a odpoveď je veľavravná: áno. To hovorí hádam za všetko.
Aj podľa sledovaných cieľov ministerstvu kultúry chýba akákoľvek ambícia, ambícia čokoľvek zmeniť. Tridsať rokov nariekame, že kultúra visí niekde na chvoste, ale v podstate nič sa pre zmenu neurobilo a ani sa nerobí.
Čo ma však úplne zaráža, tak to je postup pri čerpaní eurofondov práve v oblasti kultúry. Z pôvodných 280 mil. sa nám podarí na pôvodný účel vyčerpať - a to teraz budem optimista - z môjho pohľadu asi tak 30. A to musíte uznať, že aj pri..., aj pre optimistu je to teda skutočne primálo. Nehovorí sa o tom tak nahlas ako pri eurofondoch v školstve, avšak treba si uvedomiť, že je to len a len naša hanba a naša neschopnosť dôsledne tieto financie čerpať a využívať ich v prospech svojich občanov.
No, objektívne nie všetko je vina ministerstva kultúry, ale napríklad aj rezortu pôdohospodárstva, ktorý doviedol Integrovaný regionálny operačný program k totálnemu rozkladu. Ale o tom by viacej vedeli rozprávať mestá a obce. Ako som spomínala, tak na rok 2020 je rozpočet rezortu kultúry 291 mil. eur a mohli by sme sa radovať. Ale, ešte raz zopakujem, že keď si to rozmeníme na drobné, a tu zacitujem už rétorického klasika, bude to radosť iná, bude to smútok. Medziročné navýšenie rozpočtu do veľkej miery zhltne valorizácia platov, čo, samozrejme, vítam. Mala som možnosť stretnúť mnoho ľudí, ktorí pracovali či už v knižniciach, alebo v múzeách a galériách, a treba si povedať, že zvýšenie platov je niečo, čo kultúre skutočne prospeje, lebo tí ľudia rozhodne tú prácu nerobia pre peniaze. Ďalej v tejto sume zahrnutý výpadok koncesií, či navyše financie pre cirkvi na základe nového prijatého zákona. Keď odpočítame všetky peniaze navyše, tak ministerstvu reálne zostane menej ako tento rok.
Keď sme rozpočet diskutovali na výbore, a mali sme dosť otázok, čo sa, čo sa týka práve financií, ktoré nikde nefigurovali, bola nám daná odpoveď, že na všetko sa myslí v rezerve. Ono rezerva je fajn vec, no táto rezerva ministerstva kultúry mi prišla niečo ako Attilov hrob, také čosi veľmi tajomné. Minulý rok bol totiž schválený zákon o dotáciách pre vysoké školy. Nikde ani cent. Teraz sa zrejme schvália dotácie na folklór a knižnice, nikde ani cent. Plánuje sa vznik novej inštitúcie - Štátne, projekčné a reštaurátorské ateliéry, nikde ani cent. Teda ja osobne verím, že táto inštitúcia ani nevznikne, ale keby náhodou vznikla, tak nikde ani cent.
Kuntshalle má byť od 1. januára samostatnou inštitúciou. Vieme, že peniaze na ňu rozpočtované sú rozpočtované v rámci Slovenskej národnej galérie, ale tá má v konečnom dôsledku o 187-tisíc menej, ako mala minulý rok. Takže ani tam neviem, že kde, kde teda hľadať tie zdroje.
A predpokladám, že práve rozpočet je priestor, ktorý by mal myslieť na budúcnosť. Minulý rok som dlho hovorila o dlhodobom podfinancovaní kultúrnych pamiatok. V tejto veci som predložila aj pozmeňujúci návrh, ktorým som chcela navýšiť dotácie do dotačného systému Obnovme si svoj dom, a menovala som vtedy niekoľko našich pamiatok. Rusovecký kaštieľ, skloňovala sa suma na rekonštrukciu 70 mil. eur. Pýtam sa, čo sa odvtedy urobilo. Jeden archeologický prieskum a teraz sa ide robiť orez stromov, resp. arboretizácia v sume 850-tisíc. eur. No, ideme robiť arboretizáciu za 850-tisíc eur, ale kaštieľ nám padá. Slovenská národná galéria, minulý rok som tu na tomto mieste spomínala sumu 26 mil. eur. Vtedy minister Kažimír ma opravil, že to bude 50 mil. eur. Dnes už vieme z medializovaných informácií, že to bude 70 mil. eur.
Krásna Hôrka, hoci je stále krásna, tak jej obnova trvá už dlhých 7 rokov a okrem toho, že tam teda ušlo pár miliónov, ďalších 35 mil. sa tam odísť chystá, čomu ja sa, samozrejme, teším a vítam, ale povedzme si tak, že pri všetkých týchto menovaných príkladoch a ďalších iných platí, naozaj že štát je zlý hospodár, minimálne čo sa týka národných kultúrnych pamiatok, bol a stále je.
Minulý rok ste mi, pán poslanec Kamenický, vtedy ste ešte boli, dnes už ste minister, a to si veľmi vážim, ako jediný koaličný poslanec reagovali na moju rozpravu s tým, že na pamiatkach záleží, a teda bude treba im venovať dostatočný priestor a financie, a že teda pokúsite sa urobiť všetko, čo je vo vašich silách. Ja by som si mohla s kľudom vydýchnuť, že sa tak v podstate aj stalo. Otázka je len za akú cenu.
Poviem vám, minulý rok, keď som rozmýšľala, ako získať pre pamiatky viac peňazí, bola som aj v Tipose. Bola som na stretnutí s pánom riaditeľom, bolo veľmi ťažké sa k nemu dostať, ono niekedy ten Tipos mi prišiel ako taký domček na stračej nôžke a na sedem zámkov zamknutý. Skrátka, ozaj ťažký priestor na dobytie sa minimálne pre opozičnú poslankyňu teda. Ale ja som chcela ísť prediskutovať návrh zákona, ktorým by sa zdaňovali výhry Tiposu, a takto získané peniaze by boli viazané práve na obnovu kultúrnych pamiatok.
Pán riaditeľ ma vtedy uchlácholil, že to nie je treba, že vlastne stačí mnou už navrhovaný odvod z kurzových stávok. A ešte som sa pýtala potom, že či by nebolo možné náhodou získať financie aj z toho balíka, lebo aj Tipos má svoj dotačný systém vo forme teda nejakých darov, že či by nemohli byť viazané. No ako som sa dozvedela, tak tento balíček slúži skôr pre ministra financií a členov predstavenstva a tam sa tie financie prerozdeľujú. Podľa výpisov od roku 1999 až po rok 2016 som tam naďabila teda na skutočné perličky. Jednou z nich bola dotácia 500-tisíc eur v roku 2015 pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, v preklade Georgea Sorosa. Zopakujem to ešte raz, vláda Roberta Fica cez Tipos darovala Sorosovej nadácii, ktorú tak nemajú radi, 0,5 mil. eur. Ďalšieho pol milióna pre Bratislavu na zabezpečenie Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. A to ani nehovorím o 405 tisícoch za štyri roky pre Nadáciu TA3 Ivana Kmotríka.
V Tipose by to chcelo ozaj poriadny hurikán alebo, keď sme teda optimisti, tak aspoň poriadku lotériu na záchranu kultúrnych pamiatok. Ja chápem, že každý minister kultúry má iné priority. Aj tie však v konečnom dôsledku siahajú len do výšky ochoty ministra financií. Lenže kde nie je ambícia niečo zmeniť, ale namiesto toho je stranícka kšeftárska politika, tam nepomôžu ani všetky peniaze sveta.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis