Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Začal by som asi tým, že predpokladám, že cieľom každého poslanca v tejto Národnej rade je spokojný občan. Možno si hovoríte, že ako toto súvisí so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ale súvisí. Myslím si, že každý zákon, ktorý tvoríme v Národnej rade, súvisí s tým, či občan bude spokojný alebo nie. A na úvod by som možno povedal ešte aj to, že súčasná vláda sa neriadi ani vlastnými dokumentami a za chvíľku vysvetlím bližšie.
A prečo je tento zákon taký dôležitý? Pretože podnikateľské prostredie vláda roky zanedbáva a opatrenia, ktoré robí, sú to opatrenia, ktoré by som nazval, že robí len pre seba alebo formou marketingu. Dôkazom toho je aj samotné hodnotenie Doing Bussines v roku, za tento rok 2019, kde Slovensko sa nachádza na 42. mieste spomedzi 190 krajín. Pred tromi rokmi sme boli ešte na 29. mieste, čiže vidíme, že sa prepadávame v tomto rebríčku. A práve vtedy si vláda stanovila cieľ, skončiť v prvej pätnástke do roku 2020. Vidíme, že tento cieľ, nielenže sa k nemu nepribližujeme, ale sa od neho aj veľmi vzďaľujeme. A je to preto, že máme aj veľa regulácie.
Robert Fico sa v roku 2007 zaviazal do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž o 25 percent. Skutočnosť však bola taká, že sa, v roku 2012 bola regulácia v porovnaní so stavom z roku 2007 o 11 % vyššia. Čiže vidíme na jednej strane, že do roku 2020 má vláda plán sa dostať na 15. miesto, napriek tomu z dvadsiateho deviateho klesla na štyridsiate druhé. Vidíme, že Robert Fico v roku 2007 plánoval znížiť administratívnu záťaž o 25 %, namiesto toho v roku 2012 bola o 11 % vyššia. Čiže regulácia stále rastie a regulačné opatrenia stúpajú od roku 2007 kumulatívne. Vtedy ich bolo 1 512, dnes je ich cez 1 812. K ich spomaľujúcemu trendu prišlo iba počas Radičovej vlády alebo teda vlády pani Radičovej.
Byrokratický index, ktorý sa každoročne vyhodnocuje, tak priemerný podnikateľ podľa tohto byrokratického indexu, priemerný podnikateľ v roku 2018 strávil 222 hodín byrokraciou. Začiatok podnikania alebo začatie, vznik novej firmy si vyžaduje 33 úkonov s navyše nákladom 36,5, čiže 36 a pol hodiny.
Ďalší dôležitý alebo teda, by som povedal, kontraproduktívny prvok je, že máme nestabilné prostredie pre podniky. Na sneme RÚZ teraz v apríli zaznelo, že tri miliardy ročne zaplatia firmy na skrytých poplatkoch. To je zhruba toľko, koľko platia spolu korporátnu daň, len pre porovnanie. V roku 2018 sa zmenilo desať najdôležitejších zákonov pre podniky 32-krát. A hovoríme o tom, že Slovensko potrebuje byť konkurencieschopné. Máme tu zahraničných investorov, máme tu, ktorí priniesli kapitál, ale máme tu aj veľa malých a stredných podnikov. Práve tie malé a stredné podniky tvoria 99 % celého prostredia. Zamestnávajú 74,1 % aktívnej pracovnej sily a tvoria vyše 50-percentný podiel pridanej hodnoty. A z týchto 100 % je 97 %, sú to mikropodniky, to znamená menej ako 10 percent. Práve tieto firmy sú veľmi postihnuté akoukoľvek zmenou legislatívy, ktorá má dopad na podnikateľské prostredie, a povedal som, ako som povedal pred chvíľkou, že v roku 2018 sa zmenilo desať najdôležitejších zákonov pre firmy 32-krát!
Uvedomme si, že práve tieto malé podniky nemajú veľké aparáty na to, aby dokázali sledovať zmenu legislatívy. Ak by to chceli alebo ak sa tomu chcú venovať, tak musia preto zamestnať ľudí, ktoré buď, ktoré sú navyše náklady, alebo musia sa tomu venovať samy, čím automaticky nemôžu venovať čas do činnosti, ktorej sa majú ako podnikatelia venovať. Teda do gro ich biznisu. A práve tu vidíme ten veľký potenciál pre rozvoj Slovenska, práve v tej znížení, v znížení administratívnej záťaže.
V treťom antibyrokratickom balíčku z dielne ministerstva hospodárstva priniesli sto opatrenia, sto opatrení alebo teda bolo tam navrhnutých sto opatrení, avšak do života zatiaľ prešlo len štyridsať. Vidíme, že nič zásadné sa u nás nemení a ostatné krajiny nás predbiehajú. My zatiaľ prešľapujeme na mieste. Ak by ste si pozreli rebríček Doing Business a pozreli by sa na krajiny, ktoré boli pred piatimi, desiatimi rokmi na miestach, kde sa nachádzame my dnes, kam za ony za tých desať rokov dostali, tak naozaj to; to, že sa prepadávame, neznamená, tu nejde len o to, že klesáme v rebríčku, ale do akej spoločnosti krajín sa dostávame. Pretože práve tie krajiny, ktoré začínali s nami možno v nejakej rovnakej línii, sa dnes dostali už do tej prvej spomínanej tridsiatky, v ktorom sme my boli. A my sme sa prepadli do spoločnosti krajín Afriky a podobne.
Čiže vidíme, že štát nedokáže využívať voľné kapacity úradov v regiónoch s nižšou mierou podnikateľských aktivít, pričom v ekonomických centrách musia podnikatelia zbytočne čakať. Dlhodobo analyzujú jasnú byrokraciu, udržujú a predlžujú tým tú neefektivitu. Tu už nie je čas na analýzu. Tu je čas na konanie. A to je to, čo som hovoril, že aj samotné vládne dokumenty, samotný dokument RIA 2020, tzv. stratégia lepšej regulácie hovorí, že dlhodobou kontinuálnou prioritou vlády je uľahčovanie podnikania odbúravaním nepodstatných regulačných bariér a byrokracie, ktoré spôsobujú dodatočné finančné náklady či časové zaťaženie. Táto snaha je súčasťou širšej agendy lepšej regulácie, ktorá nie je zameraná iba na podnikateľov, ale prostredníctvom optimalizácie regulačného prostredia aj na všetkých občanov.
Čiže vidíme, že ten cieľ – spokojný občan – je veľmi prepojený práve aj s mierou regulácií. A dokonca v tejto stratégii lepšej regulácie sa na 20. strane píše, že pre zlepšenie podnikateľského prostredia je nevyhnutné rešpektovať požiadavku legislatívnych pravidiel vlády, navrhovať účinnosť regulácií, ktoré upravujú podnikanie, ak je to možné, na začiatok príslušného obdobia alebo na 1. január. Čiže na jednej strane počujeme, že vláda má dlhodobú prioritu, kontinuálnu prioritu uľahčovanie podnikania, dokonca to aj špecifikuje, ale skutek utek. To znamená, že keď sa zmení zákon, desať najdôležitejších zákonov pre podniky 32-krát v roku 2018, tak vidíme, že sa absolútne nedodržuje to, čo si vláda sama stanovuje. Vidíme, aký to má neskutočný dopad v skrytých poplatkoch na firmy vo výške korporátnej dane 3 mld. ročne. Vidíme, že byrokratický index každým rokom rastie. Vidíme, že teda počet regulácií rastie. A krásne to vyzlieka opäť vládu donaha, že jedno hovorí a druhé koná. Víno, teda pardon, víno pije, vodu káže.
A preto, ďalší ten dôkaz toho, že takto to je, je aj to, jednak to, že my tento zákon dlhodobo predkladáme v súlade s dokumentami vlády. Opozícia, paradoxne, robí prácu za ministerstvo hospodárstva, ktoré deklaruje, že toto je jeho stratégiou, a keď to aj prinesieme do parlamentu, tak to, samozrejme, vláda nepodporí. Následne sám pán Pellegrini sa vyjadril teraz na sneme teda Republikovej únie zamestnávateľov, že podporí myšlienku, aby zákony s dopadom na podnikateľské prostredie nadobudli účinnosť jedenkrát v roku. Čiže pán premiér akoby objavil Ameriku, pritom to má v dokumentoch samotného ministerstva hospodárstva, čiže vlastných orgánov. A teraz vlastne v roku 2019 po tom, čo sme počuli, že tou dlhodobou kontinuálnou prioritou povedal, že podporí túto myšlienku, úplne nerozumiem tejto rétorike. A ak teda ju chce podporiť, tak ju má možnosť podporiť skrze svojich poslancov v Národnej rade, keďže práve rokujeme o zákone, ktorý toto vlastne rieši, túto myšlienku rieši.
Okrem toho je toto zadefinované aj v dokumente, ktorý predložil pán Žiga na vládu, a je to návrh opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku, pretože vieme, že automobilový priemysel na Slovensku je kľúčový. A naozaj musíme sa starať o to, aby sa mohol rozvíjať, aby nebol nejako blokovaný, pretože zamestnáva enormné množstvo ľudí a vytvára vlastne ďalšiu zamestnanosť prostredníctvom firiem, ktoré sú dodávatelia týchto veľkých automobiliek. A je to teda, ako zvykneme hovoriť, práve kostrou našej ekonomiky. Takže predložili práve aj v tomto dokumente, že toto je jedno z kľúčových opatrení. A musím povedať, že teda keďže tam nebolo toto jediné opatrenie, boli tam aj ďalšie, tak vláda vlastne rokovala o tomto dokumente a zatiaľ to rokovanie prerušila. Ale myslím si, že to bolo práve kvôli naviazaniu minimálnej mzdy na, myslím, na rast priemernej mzdy, ak si dobre spomínam. Ale určite teda toto samotné opatrenie je v dokumentoch ministerstva hospodárstva. Teraz ho už podporuje aj samotný pán premiér po tom, čo je to dlhodobou kontinuálnou prioritou vlády Slovenskej republiky, ako píše ministerstvo hospodárstva. A ten dokument teda obsahuje jeden rok, jedny pravidlá. A to je asi to najkľúčovejšie, si treba uvedomiť, práve pre podnikateľské prostredie, že jedny pravidlá v jednom roku sú úplné kľúčové. Predstavte si, že by ste začali hrať nejakú hru s vašimi deťmi, napríklad Človeče, nezlob se, a by ste 32-krát počas hry zmenili pravidlá. Asi by nikto netušil, kto je skutočný víťaz na konci hry.
Takže toto je veľmi jednoduchý zákon. Je to veľmi jednoduchý zákon, ale úplne kľúčový, ktorý vnesie veľký poriadok. A my sme tu hovorili aj v predchádzajúcich návrhoch zákona, ktoré prinášame, o zákonoch, ktoré vnášajú poriadok do správy vecí verejných. A tento zákon prináša veľký poriadok tým, že zákony, ktoré sa budú tvoriť, sa vždy budú, teda vchádzať do platnosti k 1. januáru, aby mali podnikatelia na trhu v jeden rok jedny pravidlá. To je to najkľúčovejšie, čo chceme priniesť práve skrz tento zákon. Pretože myslíme si, že je to, že je to férové, že si to podnikatelia zaslúžia, keďže zamestnávajú, vytvárajú, aj vďaka svojim zamestnancom, teraz nechcem povedať, že len oni sú tí, ale práve tá, ten trh je ten, ktorý potrebuje mať stabilné, stabilné pravidlá a stabilné podmienky a obzvlášť tí malí a strední podnikatelia, ktorých som spomenul v úvode, ktorých je najväčšie percento, 99 % je malých a stredných podnikateľov. A tých mikropodnikov je tých 97 percent. Čiže sú to ľudia, ktorí zamestnávajú menej ako 10 %, teda 10 ľudí. A práve oni nemajú kapacity na to, aby sledovali takto dynamicky sa meniace zákony a neustále sledovali, čo sa tam mení.
Dokonca po diskusii aj so samotnými právnikmi, už oni hovoria, že nie sú schopní si zapamätať, čo všetko, ako jednotlivé zákony, pretože tých zmien je toľko. Čiže vždy musia si sadnúť k tomu a naštudovať si nanovo jednotlivé zákony, aby zistili, čo všetko sa pomenilo, pretože to nedokážu udržať v hlave. Toto je jednoznačným dôkazom toho, že regulácia je na Slovensku enormná, zaťažujúca, vyčerpávajúca finančne aj časovo a kontraproduktívna pre rozvoj Slovenska v tak náročnom konkurencieschopnom alebo teda v tak náročnom konkurenčnom prostredí, v akom sa práve aj v týchto časoch v strednej Európe nachádzame.
Takže verím tomu, že keďže aj pán premiér podporuje túto myšlienku a sme mu ju priniesli do parlamentu, že by tu nemal byť problém so žiadnou podporou tohto návrhu. Samozrejme, že samotné hlasovanie ukáže. V každom prípade ďakujem za pozornosť. Skončil som.
