Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, v prvom rade chcem povedať, že predškolské vzdelávanie je veľmi potrebná vec, veľmi potrebná. Veď vidíme, že množstvo rodičov túto možnosť predprimárneho vzdelávania od päť rokov využíva, množstvo rodičov. Ale využíva to slobodne. A to je celý problém.
Viete, okamžite, ak začnete zasahovať do autonómie rodiny, tak ja veľmi silne spozorniem. Ako kolega tiež hovoril niečo o slobode, predrečník. A predškolské vzdelávanie je veľmi potrebná vec, je veľmi potrebná činnosť pre každé dieťa, pre ktorékoľvek dieťa, jednoducho či už má nejaké špeciálne výchovno-vzdelávanie potreby, alebo ich nemá. Ale rodičia, ktorí zabezpečujú všetky funkcie, ktoré rodina zabezpečovať má, a ktorí sú funkčnou rodinou a starajú sa o deti, nezanedbávajú ich, títo rodičia majú právo sa slobodne rozhodnúť, či túto dobrú činnosť predškolského vzdelávania využijú.
Takže my vás, páni predkladatelia, pani predkladateľka, nekritizujeme ani tak za to, že by sme s vami polemizovali a kritizovali predškolské vzdelávanie. Ale takto sa to nerobí. Taký dôležitý zákon, ktorý sa dotýka rodín, a v tomto prípade všetkých rodín, lebo to nariaďujete, tak takto sa do parlamentu nepredkladá.
A ak som správne teraz počúvala, nie od začiatku vašu odpoveď na faktické a na vystúpenie pána kolegu Dostála, pochopila som, pán Petrák, dobre, že bola taká rozsiahla diskusia v medzirezortnom alebo by bola, ja som si niečo ešte pripravovala, že sa to nedalo obsiahnuť? (Reakcia z pléna.) Nie? Pretože presne, tak prepáčte, ale presne na to by malo byť medzirezortné pripomienkovacie konanie. A vy musíte počúvať všetkých tých, ktorí majú do toho čo povedať. A do tohto návrhu zákona má čo povedať, odborníci majú čo povedať a majú čo povedať rodičia. Neberte, prosím vás, slobodu rodinám a nezasahujte do jej súkromia.
Je pravdou, že ho predkladáte namiesto ministerky školstva, a to práve preto, aby sa vyhlo mnohým takýmto pripomienkam. A potom sa nečudujte, že máte toľko kritiky.
Právo na vzdelanie je základné ľudské právo. Ale právo na vzdelanie znamená, že povinnosť má štát, to je právo na vzdelanie, že povinnosť má štát vytvoriť a poskytnúť vzdelávanie, predškolské vzdelávanie každému, kto oň prejaví záujem. To je právo na vzdelanie. A tu chýba desaťtisíc či aj vyše desaťtisíc miest v škôlkach. Tak najprv asi treba vytvoriť tú infraštruktúru a potom dávať nejaké povinnosti.
Štát nesmie zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná. Nadmerné zasahovanie štátu je porušením práv rodiny. Ale, samozrejme, kde sa rodina, kde si neplní tieto funkcie, nie vždy len naschvál, často rodina nemôže alebo nevie, čo robiť, a teda neplní tieto funkcie, vtedy zase má štát povinnosť zasiahnuť, nie právo. Má povinnosť zasiahnuť tam, kde sa nestarajú dostatočne dobre o deti, kde sú niekedy dokonca deti ohrozené na živote, na zdraví. Tam máte povinnosť! Ale či sa rodina rozhodne dať dieťa do predškolského vzdelávania, to je právo rodičov. Vy máte iba zabezpečiť to tak, aby si to mohol vybrať každý rodič. Každý.
Moja neter teraz porodila dieťa a ona by mala dávať svojho päťročného chlapca pri dvojmesačnom narodenom dieťati do druhej obce. Každý deň ráno. Jej manžel chodí na zmeny. Ako to zabezpečí? Je sama, nemá rodičov ani starých rodičov pri sebe.
Ešte Peter Polák, kolega, ktorý tu bol v Národnej rade, si dal v tom čase, kedy tu bol, vypracovať štúdiu Parlamentnému inštitútu a je zrejmé teda, že členské štáty EÚ dlhodobo riešia tento problém. Aj tu sme to počuli, že dlhodobo diskusie prebiehajú. Ale čo sa zatiaľ riešilo? Žiadna infraštruktúra sa zatiaľ nevybudovala. To sa malo robiť.
Vrátim sa späť, že členské krajiny dlhodobo riešia tento problém, ako majú byť zaškolené deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, lebo o to vám asi ide. To sú deti s jazykovými, kultúrnymi bariérami, rómske deti, deti cudzincov. Takéto deti riešia takisto všetky krajiny EÚ. Veď už všetko sa určite vymyslelo.
A, áno, je pravdou, že sú krajiny, kde je povinná táto predškolská výchova. Ale sú aj krajiny, napríklad Fínsko, kde sa im podarilo v priebehu jedného desaťročia zvýšiť účasť rómskych detí v predškolskej príprave päťnásobne. Za jedno desaťročie. A nie tak, že dali povinné predškolské vzdelávanie. Tam je predškolský ročník vo Fínsku povinný, iba ak má dieťa zistené špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Takže aj tak sa dá, aj tak sa dá. Ja nehovorím, že nie sú krajiny, ktoré majú povinnú školskú, predškolskú výchovu, vzdelávanie od päť rokov.
Ale tá, ten protest rodičov je obrovský u nás. A vy sa nemôžete vyhnúť tejto diskusii tým, že predložíte poslanecký návrh zákona, aby tu za mesiac tento zákon platil.
My sme v hnutí OĽANO predkladali povinné predškolské vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov, pretože je jasné a odborníci to hovoria, že ak chcete riešiť zaostávanie detí z marginalizovaného prostredia, nebude stačiť ani jeden rok. Školský zákon hovorí o sociálne znevýhodnenom prostredí. My takú klauzulu tam máme, my vieme, čo to znamená, nemusíte sa toho obávať, pretože aj v iných krajinách povinnosť škôlky je iba pre deti s rôznymi bariérami alebo s rôznymi špeciálnymi potrebami.
Takže ešte raz zhrniem. Kritizujem, že takýto vážny návrh zákona, takáto dôležitá vec pre rodiny, neprešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, kladie požiadavky na mestá a obce, ktoré na to nie sú pripravené priestorovo ani kapacitne, znemožňuje vykonávanie vzdelávania v zariadeniach, ktoré nie sú v sieti škôl a predškolských zariadení.
Nesúhlasím s návrhom povinného predškolského vzdelávania pre všetky, zdôrazňujem, pre všetky deti od päť rokov. Keby ste naozaj poctivo počúvali všetkým rodinám, tak nikdy by ste si nezobrali na svoje plecia bremeno tohto návrhu, ktoré vám vlastne teraz prináleží.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, aj mňa by to veľmi zaujímalo, ako tento zákon v skutočnosti vznikol. Škoda, že kolega Petrák je až po mne, ale možno to povie na záver. Pretože ak by to naozaj bolo tak a ak by to tak aj nebolo, že teda naozaj by to kolegovia, že vytvorili sami, tak si myslím, že toto je tak závažná téma, že ju treba najprv otvoriť a treba dať priestor naozaj na celospoločenskú debatu, pretože naozaj čas takého znásilňovania musíme opustiť. Proste my sme v demokratickej spoločnosti a je dôležité, aby proste prichádzali, by som povedal, riešenia, ktoré sú dobré, ktoré majú celospoločenskú podporu a o to viac, ak sa rozprávame o vzdelávaní, ktoré dlhodobo krváca, keď tak poviem, na Slovensku.
Čiže mňa by to tiež veľmi zaujímalo, že či to je zo strany ministerstva pripravené. Pretože ak to tak je, tak je to veľmi neúprimná komunikácia. A musím povedať, že toto ľudí na politikoch veľmi hnevá, že nie sú k nim úprimní. A to je, to je podľa mňa úplne zlé.
Veľmi dobre si poznamenal, že ak by sa jednalo o výnimočnú situáciu, tak to sa dá odôvodniť. Veď, veď vysvetlíme. Ale vidíme, že toto nie je tá výnimočná situácia, lebo tu proste nič ako kebyže nehorí niečo také, že včera vypukol požiar a dneska má enormného rozsahu. Že tu sa to dlhodobo, školstvo sa dlhodobo zanedbáva, a keď chceme urobiť nejaké systémové opatrenie, tak k tomu naozaj musí byť tá celospoločenská debata preto, aby sa mohli vyjadriť všetci zainteresovaní - a toto sa dotýka všetkých - a môže z toho naozaj vzniknúť vďaka tej celospoločenskej debate niečo úplne nové a omnoho lepšie, ale bude to mať v prvom rade celospoločenskú podporu. A toto je podľa mňa to najkľúčovejšie.
Takže vďaka aj za tú otázku, aj za to vystúpenie a chcel som sa dotknúť hlavne tohto a čakám teda tiež na odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým za faktické pripomienky, zopakujem to, čo stále, som vám vždy vďačný, ak ich dostanem, pretože mám tým aj spätnú väzbu k svojmu vystúpeniu ako učiteľ nie bývalý, ja sa stále považujem za učiteľa napriek tomu, že mám tu takúto prestávku.
Ku konkrétnym veciam, ktoré boli povedané.
Myslím si, že Spoločnosť pre predškolskú výchovu celkom jasne formulovala vo svojom stanovisku, určite sme ho dostali aj všetci ostatní, akým spôsobom treba pozerať na ten sporný bod, ktorý tu bol spomenutý. Citujem priamo z ich stanoviska: "Za veľmi sporné až neprijateľné však považujeme súčasné nahradenie odloženia nástupu do základnej školy formou odkladu povinnej školskej dochádzky za opakovanie ročníka predprimárneho vzdelávania. Tento krok má zrejme znížiť počet bezdôvodných odkladov povinnej školskej dochádzky, prípadne pomôcť v rozhodovaní sporných prípadov. Podľa nášho názoru však pri dnešnom ponímaní opakovania ročníka učiteľmi i rodičmi i dieťa tento krok predčasne diskvalifikuje. Omnoho lepšou cestou je nástup všetkých detí vo veku šiestich rokov po absolvovaní jedného roku povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole a tam podľa aktuálnych rozvojových schopností detí, vytvorenie vyrovnávacích tried alebo vytvorenie vyrovnávajúcich opatrení v základnej škole a zvýšenie podpory rizikových skupín detí priamo v materskej škole a ich nástup do materskej školy v treťom roku veku, k čomu by malo smerovať naše snaženie."
Totižto jednu vec som zabudol, za čo sa ospravedlňujem, tu povedať, a nie, cítim potrebu to otvoriť potom ešte v ústnej rozprave, nám reálne hrozí, upozorňujú na to odborníci, že práve zavedením tohto opatrenia nám môže, nie môže, určite vytlačí menšie deti, čím vlastne táto služba nebude môcť byť zabezpečená pre rodičov, ktorí budú ju potrebovať. A toto je dôležité, aby jednoducho to zaznelo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, ty teda hovoríš tak pomalšie, teraz si hovoril aj tichšie, ale naozaj ti verím to, že ti ide vždy o vec a že si naozaj bývalý učiteľ, a teda vieš, z čoho vychádzaš.
Ja tiež sa dotknem takých troch vecí, ktoré si spomínal, a to vlastne to tvoje upozornenie, že teda to, že dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia neprejde predškolským vzdelávaním a prepadne, bude pre neho a pre jeho budúcnosť naozaj tragédiou. A tomu by sme sa mali každopádne vyhnúť, pretože už len to, že bude oproti iným deťom ako keby dvakrát v tej škôlke, tak to sa deje aj vlastne v tých základných školách, že ak to dieťa opakuje ten ročník, tak už si tie deti medzi sebou hovoria, že, no, to je ten taký trošku prihlúptavý.
Takže naozaj toto si myslím, že bude dôležité nielen z takého hľadiska pozerať, že teda však my ho chceme viac vyvzdelávať, tak nech ešte ostane jedenkrát, ale pozerajme sa, ako to funguje reálne tých v školách a aké sú deti k sebe tvrdé a čo to prinesie v konkrétnom ročníku a či ho naozaj tie deti nebudú selektovať.
Druhá vec je bezpečná cesta do školy. Áno, hovoríme o tom, že teda nie je problém, že peniaze sú vyčlenené na výstavbu, ale my keď sme si chceli požiadať o finančný prostriedok, bol nízky a oproti tomu, koľko sme potrebovali na výstavbu tej škôlky v tej osade, takže je to tiež nemalý problém pre samosprávu.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, ctené panie poslankyne, vážení poslanci, milí hostia, táto diskusia, ktorá tu práve prebieha, mňa osobne zarmucuje hlavne z tohto dôvodu, že určité veci by sme vôbec si tu nemuseli navzájom hovoriť, keby sa dodržal postup, ako by sa pri takejto vážnej systémovej zmene, akou je zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania, urobilo tak, ako sa má, to znamená vládnym návrhom zákona. Vládnym návrhom zákona, ktorý prejde riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, tak ako to vždy doteraz bývalo dobrým zvykom. Veď predsa tento spôsob, ktorý tu fungoval roky, nebol zavedený len tak pre nič za nič. Svedčí o tom, aby sa naozaj vždy mohli vyjadriť všetci kompetentní, aby mohli dávať svoje pripomienky, buď zásadné, alebo aj tie menej zásadné, a aby práve vláda, ktorá, teda práve ministerstvo školstva, ktoré je zodpovedné za túto úlohu, ich vyhodnotilo, komunikovalo s nimi a spoločne po riadnej hĺbkovej diskusii prišla potom s takým návrhom, kedy by vychytal množstvo vecí, ktoré tu už boli spomínané a možnože ešte aj budú spomenuté.
Navyše pokiaľ toto bola domáca úloha pre pani ministerku Martinu Lubyovú, tak si ju mala splniť a mala sem prísť ona. Preto vám osobne ako predkladateľom sa osobne čudujem, že robíte to miesto nej, pretože teraz musíte počúvať kritiku ku konkrétnym jednotlivým veciam, ktoré sa možno budú častokrát aj opakovať a pokúsim sa ich trošku aj zhrnúť, aby sme boli na čistom, že o čo tu vlastne ide.
Jednou z prvých vážnych chýb je, čo sa chystáme urobiť ako svetový unikát, že ideme, dá sa povedať, spojiť povinné predškolské, čiže to predprimárne vzdelávanie, aj s povinnou školskou dochádzkou. Ako som už viackrát uviedol, vytýkajú to odborníci, z ktorých spomeniem len napríklad pána profesora Púpalu, ktorý sám osebe aj na svojom blogu na postoji nebol a priori až proti takémuto druhu riešenia ako povinného predškolského vzdelávania, ale o tom postupe a spôsobu opatrení, ktorými ste nimi zaviedli alebo chcete zaviesť.
A ja by som tú myšlienku ešte rozviedol viac, aj vychádzajúc z idey Učiaceho sa Slovenska, kde sa práve definoval prechod od povinnej školskej dochádzky k povinnému vzdelávaniu a snažil sa byť trošku taký obrazný, tak je to presne o zmene, kvalitatívnej zmene riešenia nôh, to znamená dochádzky, k samotnému vzdelávaniu, čiže k tomu, čo chceme dosiahnuť.
Pretože uvedomme si jednu vec, všetci hovoríme o tom, že nám ide o tie deti, aby boli čo najlepšie pripravené, keď začnú chodiť do školy, bez ohľadu na región, bez ohľadu na komunitu, jazykové vybavenie, socioekonomické postavenie a všetko ostatné.
Ale kľúčové je si uvedomiť, že nie je cieľom zaviesť si nejakú povinnosť, tá má byť nástrojom, ktorou chceme čosi docieliť. A ako nástroj, tých nástrojov môžeme mať množstvo, musíme zvažovať a správne posudzovať, aký ten konkrétny nástroj použijeme. Ak si vyberieme túto konkrétnu cestu, že chceme to urobiť celoplošne, čo je ďalšia moja výhrada, tak my dnes jednoducho nevieme, či tým skutočne niečo poriešime. Argumentujeme slabými výsledkami rôznych testovaní a tak ďalej a tak ďalej. Počúvame to už predsa veľmi dlho. A vieme dobre, kde nás tlačí topánka. A vieme, že tak málo sa venuje príprave aj pedagógov na tú veľkú zmenu, ktorá sa udiala, ktorá okolo nás prechádza, ale my si ju ani nevšímame. Ten spôsob, čím žijú rodiny s deťmi, sa výrazne za posledných, desaťročia zmenil. A školstvo na to nestíha dostatočne rýchlo reagovať.
Preto sa musíme sústrediť presne opačne. Nie na nohy, ale hlavu. To znamená prichádzať s opatreniami, ktoré pôjdu nie do kvantity, bolo tu spomenutých množstvo čísiel, ale do kvality tej prípravy konkrétneho dieťaťa na to, aby zvládalo meniaci sa svet. A to sa dá iba tým, že sa zapoja rôzne faktory, ktoré to priamo ovplyvňujú.
Už som spomínal, tá konkrétna príprava pedagógov, či materských, ale aj základných škôl, najmä pri práci s deťmi, ktoré nemali to šťastie a narodili sa v oblasti, v komunite, v osade, skrátka, v prostredí, kde prakticky nemajú žiadnu šancu.
Bol som pri začiatkoch projektu Teach for Slovakia, ktorý je tu už pár rokov, a upozorňuje na tento problém, získal preňho aj mediálnu pozornosť, aj pozornosť verejnosti. A práve v tomto projekte sa vygenerovala celá kohorta, ako oni seba nazývajú, ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú veľmi hlboko. Vytvárajú metodiky, menia postupy, píšu odborné publikácie, pracujú s pedagógmi, ale je to stále málo, pretože my potrebujeme tieto veci podchytiť inštitucionálne.
Myslím si, že toto všetko by sme tu nemuseli dnes riešiť, keby ministerstvo ešte pred tým, než sa teraz v podstate predposledný rok tohto volebného obdobia snaží dať takúto vážnu systémovú zmenu, viac komunikovalo a riešilo práve ten prechod od nôh k hlave, práve ten spôsob, akým pripravovať odborníkov, ktorí fungujú v celých tímoch, aby sa venovali deťom, ktorých vzdelávacie potreby nie sú naplnené. Nesnažme sa hľadať jednoduché riešenia, ony nie sú. Tieto riešenia totiž vždy budú komplexnejšie.
Musím sa vám osobne priznať, že ako keby som zažíval trochu déja vu, že už som to raz niečo podobné zažil. Tiež tesne pred skončením funkčného obdobia roku 2008 prišla veľká reforma, ktorou sa menil celý pohľad na školstvo, a mali sme mať systém, ktorý by zodpovedal tým európskym štandardom, o ktorých sa tu často hovorí. Ale pozrime sa na výsledky. Akonáhle sa niečo šije horúcou ihlou a robí sa len, aby sa to stihlo, pretože je prirodzené, že každý chce, ak sa nejakej veci venuje, zanechať za sebou určitú čiaru, určité dielo, čosi, čo, na čo môže byť aj hrdý, že vykonal, tak sa stalo to, že sa spustili nepripravené veci a nepripravené opatrenia, ktoré sa potom stále vylaďovali.
Prestaňme používať, prosím vás, takýto výraz, že budeme to riešiť potom v procese, budeme aplikovať tú prax, pretože potom nerobíme systémové zmeny. Robíme čiastkové zmeny v systéme, ktorých dopady dnes nevieme.
Navyše celoplošné opatrenie, ktoré sa tu chystáme zaviesť, nám spôsobí množstvo problémov aj tým, že, áno, počúvam už dlhšiu dobu, že kapacity sa riešia, a to počúvam nielen ja, že sa postupne v niektorých častiach veci zlepšujú a zas na iných aj zhoršujú.
Potrebujeme seriózne odpovede na množstvo otázok. A práve množstvo organizácií reaguje teraz buď otvorenými listami, buď posiela výzvy, niektorí najmä rodičia, ktorí sa považujú za dostatočne kompetentných, aby dokázali svoje dieťa pripraviť na školskú dochádzku, spisujú petíciu a všetko dokopy nám to vytvára neutešený obraz. Lebo čo sa vlastne deje? Ako sledujete aj tú diskusiu, ktorá nielen na sociálnych sieťach, ale prebieha aj medoid, mailovou formou, v médiách, aj pri osobných rozhovoroch s mnohými, my sme svojím spôsobom dosiahli ďalšie rozdelenie odbornej verejnosti, tých rodičov, jednotlivých učiteľov - a toto nie je dobré, ak naozaj nám ide o tie deti.
Konkrétne veci, keďže sme v prvom čítaní, by sme mohli často opakovať a niektoré teda spomeniem, pretože - ako som povedal - tiež som vnímal spôsob, akým prebieha celá táto diskusia. Ale nedá mi, musím to tu spomenúť, moju veľmi vážnu výhradu voči práve spôsobu komunikácie, ktoré zvolilo teraz nedávno ministerstvo školstva na svojej facebookovej stránke. Anketa, či ste za alebo proti, bez vysvetlenia takým zjednodušujúcim spôsobom, to tiež neprispieva k tomu, aby sme hľadali riešenia, aby sme sa spájali pri tom, keď chceme navrhnúť také opatrenia, ktorými konkrétnym deťom pomôžeme v tom, kde je ten vážny problém, že jednoducho sú v prostredí, ktoré im nedáva, nedáva dostatok podnetov.
Mnohí, to pôjdem aj do vlastných radov, z mojich kolegov si častokrát nevie predstaviť, aké to je vyrastať v osade, akým spôsobom potom reagujeme, a keďže nepozná, nemá tú skúsenosť, neprejdú tréningom, nemajú dostatok informácií, neprejdú školeniami, tak samozrejme, že často upadnú do určitej formy zjednodušenia, že tak s nimi sa inak asi nedá. Pokiaľ niekto dospeje k takému presvedčeniu alebo k takémuto názoru, je to veľmi zlé. Akonáhle sa takýto názor začína dostávať hlbšie do podvedomia aj celej spoločnosti, že tu, skrátka, v tichosti nám vyrastá generácia, ktorá, kľudne môžeme nazvať, že bude stratenou, ak sa okamžite nezačne niečo robiť, tak je to veľmi zlé. A preto ja osobne som zástancom, aby sme boli adresní a nie celoplošní, aby sme išli práve cestou aj tých komunitných centier, dokonca máme pripravený a pracujeme na koncepte centier včasnej intervencie, ktoré budú prepájať jednotlivé nástroje, budú kooperáciou rôznych druhov odborníkov, ktorí na tieto veci môžu reagovať. Ale to jednoducho nepôjde. Ak budeme veci si zjednodušovať a budeme sa snažiť si len čosi presadiť preto, aby sa to spustilo a aby sa už konečne niečo urobilo.
Ono totiž sa už veci dejú. Teach for Slovakia bola hneď príkladom. Tých aktivít je podstatne viac. Možno menej sa o nich hovorí, treba o nich hovoriť viac. Možno nemajú takú pozornosť tú mediálnu, nezapĺňa to stránky novín, ale máme množstvo aj pozitívnych prípadov, kedy sa to darí. Ale je a ostane to stále o tých ľuďoch. Ani sebalepšie nastavený mechanizmus, ani najprecíznejšie právne ustanovenie nám neodstráni to, ak nedosiahneme zmenu v ľuďoch, že jednoducho sa tieto veci dajú riešiť, že existuje šanca.
Poučme sa aj z ostatných krajín. Pretože, iste, niekde toto opatrenie zaviedli, najbližšie alebo v najbližšej dobe to bolo vlastne v Čechách a už tam máme množstvo negatívnych ohlasov, že z celej tejto povinnosti sa nám to celé, alebo im sa to konkrétne zvrháva do neustáleho boja o to, ako tie deti dostať do tej školy, byrokracia okolo evidovania, vymeškávania, opatrenia, ktoré ukážu, že jednoducho tie deti prepadnú a už to je podľa mňa dosť vážna, je problém, ktorý, dúfam, že sa podarí vyriešiť v druhom čítaní, pretože aby ich dieťa, ešte ani nevstúpi do školy, tej základnej školy, už aby začalo cítiť ten prvý neúspech práve takouto formou, že jednoducho neprejde predškolským povinným vzdelávaním, to je veľmi zlý štart. Uvedomme si, že častokrát je veľmi dôležité, ako sa začne. Veď to poznáte aj sami podľa seba. V svojich rodinách, v komunitách, kde žijete. Ten štart je mimoriadne dôležitý.
Jednou z vecí, ktoré som tiež počul v diskusiách, bola taká výtka, veď musíme riešiť aj tých rodičov, ktorí si z odkladu urobili nástroje pre to - a vlastne ani presne nevieme prečo, pretože je to na vôli toho rodiča. Ja sa ale potom stále pýtam, zistime si dáta. Argumentujme na základe údajov, konkrétnych údajov, zisťujme príčiny, čím to je.
Ďalšou dôležitou vecou, ktorá sa veľmi málo hovorí, ale v minulosti to aj v médiách zaznelo, je tá dostupnosť pre tieto deti. Je, skrátka, lepšie pre nich, aby jednoducho boli pripravované v blízkosti so svojou komunitou. Pretože ak majú kamsi cestovať a my im nevieme zabezpečiť, nevieme im zabezpečiť bezpečnú cestu do školy, veď si to pamätáme, ten tragický prípad, ktorý sa v minulosti stal, tak nám to stále odkrýva ďalšie a ďalšie problémy toho, že cestou je ísť k tej komunite a pôsobiť na celú komunitu ako celok. A tie pravé príklady osvedčenej praxe, ktoré sa uplatnili, ukazujú, že práve práca s komunitami, práve vtedy, keď si robia svoju poctivú prácu všetci zainteresovaní v prepojení nie jedného rezortu, ale viacerých rezortov, že, skrátka, ten štát ak plní v danom mieste svoju úlohu tak, ako má, ako je jeho povinnosťou, tak sa dostavujú výsledky. Ale pokiaľ sa tak nedeje, tak, prosím vás, nemeňte systém, meňte nastavenia, ktoré jednoducho tou kontrolou, dá sa povedať až možno expresívnejšie, vedú ľudí k tomu, že kašlú na to.
Preto si myslím, že je lepším riešením, podstatne poctivejším, pekne tento návrh vrátiť pani ministerke, nech otvorí riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Veď napokon veľa vecí sa už urobilo. Veľa stanovísk bolo napísaných, odoslaných, ale treba tomu dať tú štábnu kultúru jednoducho, aby to išlo tak, ako sa patrí. Pretože potom sa nečudujme ohlasom, že ľudia sa budú vážne pýtať, načo potom máme ministerstvo školstva? K čomu nám je tá pekná vysoká budova na Stromovej, keď poslaneckým návrhom sa ide zavádzať takáto významná systémová zmena? Zmena, ktorá ovplyvní životy desaťtisícov, stotisícov.
Poučme sa zo zahraničia, poučme sa z jednotlivých príkladov, ktoré sú. V krátkosti vám spomeniem. Napríklad v Nórsku majú okresy, kde je vysoký podiel detí, ktoré sú iné, ktoré sú prisťahovalcov alebo iného etnika, kde je ponúkaných 20 hodín starostlivosti zadarmo týždenne, je to tzv. základný čas poskytnutej pomoci zadarmo. Ďalší prípad alebo ďalší príklad individuálneho prístupu, za ktorý sa prihováram a budem sa stále prihovárať, aplikuje sa v Španielsku, Luxembursku, na Malte, v Rakúsku, v rámci Spojeného kráľovstva v Škótsku. Ďalší individuálny prístup k jazykovým potrebám detí, či už sú to deti etnických menším alebo migrantov, je napríklad v Nemecku a Lotyšsku. Osobitný prístup majú aj napríklad v Španielsku, či týka sa detí z iného rodinného a sociálneho prostredia. Môžeme sa ďalej inšpirovať aj v krajinách, ktoré majú práve, alebo je tou cieľovou skupinou najmä rómska populácia, aby sme ich motivovali k zvýšeniu zaškolenosti a účasti predškolských zariadení. Tak sa to robí aj v Chorvátsku, Slovinsku.
Ale bolo to tu už spomínané. Bez dostatočného množstva odborníkov a tým, že dôjde k väčšej, väčšiemu vzdelávaniu učiteľov, ktorí ovládajú rómsky jazyk a budú vedieť komunikovať úplne v tých začiatkoch s tými menšími deťmi, to je tiež jeden z nástrojov, ktorý sa musí riešiť.
Takže si to zhrňme. Spoločnosť, jednotlivé organizácie teraz zastávajú rôzne postoje, pribúdajú nám tu rôzne stanoviská, ministerstvo si dalo facebookovú anketu, my to tu teraz máme na stole - ale čo tie deti? V konečnom dôsledku vždy musí prísť rozhodnutie a vždy sa musí urobiť, je veľmi podstatné, že čo sa urobí a ako sa urobí. Opakujem ešte raz, to, že si zavedieme niečo do zákona, to predškolské primárne vzdelávanie, toto nesmie byť cieľ. Nástroj, ktorý sa nastaví spolu s ostatnými vecami, spomeňme si, ako dopadlo abo ako dopadajú rôzne opatrenia, ktoré sa týkajú napríklad stravovania zadarmo a podobne.
Preto vyzývam k zodpovednosti a k poctivosti. Žiadam vás, predkladatelia, kolegovia, vráťte tento návrh pani ministerke, nech sa to urobí, ako má, a nech sa to urobí poriadne. Prínos z toho budú mať všetci. A hlavne tie deti, na tie myslime.
A chcem veriť tomu, že mi veríte, že v tomto som úprimný. Ja sa snažím túto svoju prácu tu v parlamente, odkedy som v politike, robiť nie na základe naháňania nejakých politických bodov, ale hlavne preto, že od roku 2010, kedy som bol spoluzakladateľom Slovenskej komory učiteľov a začal chodiť s kožou na trh, mi záleží na tom, aby sme reálne niečo zmenili. Takže moje skúsenosti ma nútia vás ešte raz požiadať o to, aby, ak robíme tak dôležité zmeny, aby sme sa ich už konečne naučili robiť poriadne, aby sme boli k sebe poctiví a aby to nebolo len o tom, že konkrétne riešenia pretavíme len do paragrafu. Pokiaľ k nemu nemáme vypracovaný plán, dostatočne prepracovaný, podchytený a najmä pokiaľ k nemu nemáme ľudí. Bez ľudí totiž žiadne zmeny nedosiahneme.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák. Áno, máte pravdu, že treba zasiahnuť a pripraviť nejaké podmienky pre vzdelávanie, pre primárne vzdelávanie pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. To je pravda. Štát však nesmie absolútne zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná. Tá, ktorá je nefunkčná, tam má štát povinnosť zasiahnuť a, áno, aj takýmto nástrojom predprimárneho vzdelávania, povinného predprimárneho vzdelávania.
My sme v hnutí OĽANO opakovane navrhovali zákon, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia mali povinnú škôlku od troch rokov. Odborníci totiž vravia, že zaostávanie detí z takýchto skupín z takéhoto prostredia málo podnetného a či už je to jazykové, kultúrne bariéry alebo bytové, alebo chudoba, tak neodstráni ten jediný rok prípravy, že je potreba viacej, dlhšia, dlhšia takáto príprava. Takže určite áno, veď s tým každý súhlasí, ale sa pýtame, že prečo sa takto pani ministerka školstva vyhla serióznemu medzirezortnému pripomienkovaciemu konaniu, keď sami hovoríte, že tu existuje diskusia desať rokov.
A zároveň sa pýtam, že ste desať rokov vládli. Však vy sa na nič, vy ste nič nepripravili pre to, aby sme naozaj mohli hovoriť aj o povinnej škôlke pre deti, ktoré to veľmi, veľmi, veľmi potrebujú. Takže v rukách ste to mali celé tie roky, tak sa čudujem, prečo sa teraz pýtate, že čo, čo kritizujeme, čo kritizujú odborníci, čo kritizujú mimovládky, ale zvlášť čo kritizujú rodičia.
Ešte raz chcem povedať, štát sa nesmie, á, zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná, ale tam, kde je rodina nefunkčná, má povinnosť zasiahnuť rôznymi nástrojmi, medzi ktoré považujem aj predprimárne vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného alebo sociálne málo podnetného prostredia. Školský zákon takúto definíciu pozná.

Ďakujem pekne. Ja v záverečnom slove ešte by som trošku rozvinul tú moju včerajšiu debatu týkajúcu sa pozemkových úprav, pretože jeden z bodov, ktorý tu máme, je stransparentnenie, samozrejme, tých agrodotácií a čerpanie hlavne na tú pôdu. A ako som už uviedol včera, podkladom by mali byť aj tie pozemkové úpravy, kde v danom katastrálnom území muselo prebehnúť tzv. ROEP, register obnovenej evidencie práv k pozemkom, a musím povedať, že v mnohých územiach ten ROEP neprebehol tak, ako by si to občania predstavovali.
A preto by som chcel vyzvať všeckých občanov, ktorí pôjdu po pozemkových úprav teraz v tých 162 územiach, kde si myslia a cítia krivdu, ktorá bola urobená v tých registroch, aby žiadali vyčleniť určitú finančnú čiastku aj na opravu tohto registra, pretože na chybe nemôžme robiť spravodlivosť. Tým pádom sa tá chyba znásobí iba kvôli tomu, že tento podklad bol možnože odfláknutý a možnože ináč spracovaný, ako si pôvodne predstavovali.
A myslím si, že musíme sa vysporiadavať s tým naším gruntom aj v ďalších oblastiach. A musím upozorniť a myslím si, že my neradi nejakým spôsobom odstraňujeme pozostatky socializmu, ktoré sme tu zdedili aj v tejto oblasti, a chcem tak markantne upozorniť na jeden problém, ktorý sa týka košickej oblasti, kde Sídlisko Ťahanovce bolo postavené v roku 1990 a neskôr na pozemkoch ne-vy-spo-ria-da-ných a štát do dneska nevie povedať, akým spôsobom by sa táto oblasť mala poriešiť, aby vlastníctvo, aby mohla čerpať aj eurofondy o ďalšie investície, ktoré územia chce dávať, a prakticky nikto jej nevie dať na to odpoveď.
A to sú tie problémy, ktoré my stále len prekladáme ďalej a ďalej neriešime. Tak preto aj toto uznesenie, ktoré chce tu navrhovateľka a ja spolu s ňou, aby nám naša vláda predložila, aby nám dávala aj na takéto otázky odpovede, akým spôsobom si predstavuje majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú v nejakej tej anomálii a v nejakom anomálnom stave dnes v demokracii na Slovensku, ktorú hovoríme, že v ústave je vlastníctvo chránené a nedotknuteľné. Takže toľko.
A chcem veriť, že všetci, je to podľa mňa apolitické uznesenie, že všetci ho podporíte, pretože klimatické zmeny a jej dosahy sa budú týkať každého z nás a nie iba na Slovensku, v Európe, ale na celom svete.
Takže chcem veriť, že chceme vedieť, ako naša vláda pristupuje k týmto klimatickým zmenám, aké robí zásahy, aké opatrenia a tieto by sme mali potom revidovať, prípadne dopĺňať, aby sme pre ďalšiu generáciu pripravili udržateľný život na planéte Zem, zvlášť na Slovensku.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Takže budem pokračovať v tvojom kontexte týkajúce sa hlavne pozemkov a pôdohospodárstva, ako je aj spomenuté, čo vytkla kontrolná skupina poslancov z Európskeho parlamentu, CONT, že je potrebná pozemková reforma.
Ako ste už mnohí zaregistrovali, ministerka dala echo, že začíname s pozemkovými úpravami. Áno, ako keby sme vymysleli teplú vodu, ale ja to takto nevnímam a verím, že ani občania to takto nevnímajú, a prakticky ideme do niečoho, čo už je tu od roku ’91, ale jednotlivé vládne garnitúry, ktoré tu boli, túto prioritu k tomu nie a nie dávať, ale to odkladať na vedľajšiu koľaj.
Takže áno, 162 katastrálnych území je deklarovaných, že ide do hry. A z tejto pozície by som chcel vyzvať občanov Slovenskej republiky, ktorých sa to bude teraz týkať, pretože tieto peniaze sú z eurofondov, a ďalšie pani ministerka plánuje, že vraj budú, zo štátneho rozpočtu a ďalšia vláda, ktorá príde po tejto vláde, fakticky zdedí už rozbehnuté územia a pozemkové úpravy, tak musí zaznieť z pléna Národnej rady výzva aj pre občanov, aby sa správali tak, ako sa vlastník má správať k svojmu majetku, pretože v týchto územiach budú pozemkové úpravy, už sa podpisujú zmluvy, a každú chvíľu by mali začať podľa slov pani ministerky. A preto ja musím ich zacitovať, ktorých obcí sa to týka, pretože tieto veci, v ďalšom poviem, čo by sme v nich mali urobiť, pretože je tu veľký problém, aby sme neriešili nejaké petície občanov, aby tu neboli ďalšie sťažnosti farmárov, agropodnikateľov a nefarmárov agropodnikateľov, my farmárov ešte nemáme zadefinovaných v našom zákone, alebo sťažností, žalôb, petícií ľudí Slovenska, ktorí nebudú s týmito pozemkovými úpravami spokojní.
Budem citovať katastrálne územia, ktorých sa týka. Občania, pokiaľ vám zarezonuje aj územie, v ktorom vy máte svoj majetok, to je jedno, či je to nehnuteľnosť poľnohospodárska alebo lesná, tak láskavo sa informujte, aby ste neprišli skrátka, že v pozemkových úpravách prídete o svoje majetok, lebo aj to hrozí po skúsenostiach, ktoré máme doteraz s pozemkovými úpravami. Je to dobrá vec. Áno, bude riešiť aj tých špekulantských poberateľov platieb na priame plochy, pretože tým pádom, ako sa pozemkové úpravy ukončia, tak končia tieto zmluvy. Takže ja budem teraz citovať okresy a v nich katastrálne územia a, občania, ktorí budete počúvať tento náš záznam, resp. priamy prenos, aby ste si uvedomili, že budete musieť aktívne sa zapojiť, a to vám poviem po odcitovaní posledného katastrálneho územia, ako by ste sa mali aktívne zapojiť, pretože nechcem, aby sa verejné financie vyhadzovali nadarmo a aby naši ľudia prišli skrátka v demokracii pri usporiadaní svojho vlastníctva.
Takže ideme západné Slovensko, ktoré katastrálne územia pôjdu do pozemkových úprav teraz v najbližších troch až piatich rokoch. Troch, lebo pani ministerka sľubuje, že to stihneme do troch rokov, aby sme dodržali nejaký plán čerpania eurofondov. Takže:
Ducové, okres Piešťany, Horné Trhovište, okres Hlohovec, Klčovany - Trnava, Krakovany, okres Piešťany, Lopašov - Skalica, Malá Mača - Galanta, Mokrý Háj - Skalica, Oreské - Skalica, Osuské - Senica, Pavlice - Trnava, Popudiny - Močidľany, Skalica, Stráže - Piešťany, Šoriakoš - Galanta, Trnovec - Šaľa, Vrbové - Piešťany, Bajtava - Nové Zámky, Belek - Nové Zámky, Dolné Turovce - Levice, Dolný Vinodol - Nitra, Dulovce - Komárno, Horný Vinodol - Nitra, Choča - Zlaté Moravce, Kameničná - Komárno, Krátke Kesy - Komárno, Lula - Levice, Malá Maňa - Nové Zámky, Malý Pesek - Levice, Neverice - Zlaté Moravce, Podhradie - Topoľčany, Prašice - Topoľčany, , Stredné Turovce - Levice, Radava - Nové Zámky, Solčany - Topoľčany, Tekovské Lužianky - Levice, Tesáre - Topoľčany, Veselá - Piešťany, Vrbová nad Váhom - Komárno, Briestenné - Považská Bystrica, Brodzany - Partizánske, Čatkovce - Nové Mesto nad Váhom, Dohňany - Púchov, Dolné Šútovce - Prievidza, Horňany - Trenčín, Horné Šútovce - Prievidza, Hôrka na Váhom - Nové Mesto nad Váhom, Hrašné - Myjava, Kostolné - Myjava, Lúka - Nové Mesto nad Váhom, Malá Hradná - Bánovce nad Bebravou, Miezgovce - Bánovce nad Bebravou, Mikušovce pri Pruskom - Ilava, Nitrianske Pravno - Prievidza, Prečin - Považská Bystrica, Opatovce nad Nitrou - Prievidza, Počserová (pozn. red: správne „Počarová“), dúfam, že čítam správne - Považská Bystrica , Poruba - Prievidza, Radobica - Prievidza, Soblahov - Trenčín, Visolaje - Púchov, Vysočany - Bánovce nad Bebravou.
Stredné Slovensko: Beňadovo - Námestovo, Bešeňová - Ružomberok, Blatnica - Martin , Hladovka - Tvrdošín, Kňažia - Dolný Kubín, Konské - Martin, Kremeš, Vlachy, Vlašky - Liptovský Mikuláš, Kysucký Lieskovec - Kysucké Nové Mesto, Liptovský Ján - Liptovský Mikuláš okres, Podbiel - Tvrdošín okres, Podvysoká - Čadca okres, Porúbka - Žilina, Rabča - Námestovo, Radoľa - Kysucké Nové Mesto okres, Rakša - Turčianske Teplice, Sklabiňa - Martin, Svrčinovec - Čadca, Turčianske Kľačany - Martin, Valaská Dubová - Ružomberok, Záborie - Martin, Zástranie - Žilina, Bartošová Lehôtka - Žiar na Hronom, Biskupice - Lučenec, Braväcovo - Brezno, Breznička - Poltár, Čačín - Banská Bystica, Čerín - Banská Bystrica, Dolné Príbelce - Veľký Krtíš, Fiľakovské Kováče - Lučenec, Gemerský Milhosť - Revúca, Horné Príbelce - Veľký Krtíš, Hronský Beňadik - Žarnovica, Jelšavská Teplica - Revúca, Klastava - Banská Štiavnica, Kociha - Rimavská Sobota, Kopernica - Žiar nad Hronom, Kynceľová - Banská Bystrica, Mikolčany - Revúca, Muľka - Lučenec, Nováčany - Revúca, Predajná - Brezno, Príboj - Rimavská Sobota okres, Psiare - Žarnovica, Rimavské Lužany - Rimavská Sobota, Teplý Vrch - Rimavská Sobota, Trebeľovce - Lučenec, Veľké Zlievce - Veľký Krtíš, Vlkyňa - Rimavská Sobota, Záhorie - Veľký Krtíš, Záhorce - Veľký Krtíš a Železná Breznica - Zvolen okres.
Východné Slovensko: obec a katastrálne územie Benkovce - Vranov nad Topľou, Dubinné - Svidník, Dubovica - Sabinov, Gerlachov, tu je to na rozhraní, buď je to Bardejov, alebo Poprad, to sa ešte upresní, takže ospravedlňujem sa, nedohľadal som to, lebo sú Gerlachovy aj v Bardejove, aj v Poprade, myslím, že má byť bardejovský, Gribov - okres Stropkov, Hažín nad Cirochou - Humenné, Hrabské - v Bardejovskom okrese, Chotča - Stropkov, Lipany v sabinovskom okrese, Malá Domaša - Vranov nad Topľou, Ňagov - Medzilaborce, Nižný Hrabovec - Vranov nad Topľou, Parihuzovce - Snina, Roztoky - Svidník okres, Snakov - Bardejov, Stakčínska Roztoka - Snina, Tisinec - Stropkov, Vechec - Vranov nad Topľou, Vojtovce - Stropkov, Volica - Humenné, Vyšná Jedľová - Svidník, Zlaté - Bardejov okres, Arnutovce - Spišská Nová Ves, Betlanovce - Spišská Nová Ves, Bretka -Rožňava, Čakanovce - Košice - okolie, Čečehov - Michalovce, Čerhov - Trebišov, Černochov - Trebišov, Danišovce - Spišská Nová Ves, Ďurkov - Košice - okolie, Gočovo - Rožňava okres, Jablonov nad Turňou - Rožňava okres, Jaklovce - Gelnica, Kečovo - Rožňava, Kristy - Sobrance okres, Lieskovany - Spišská Nová Ves okres, Lipovník - Rožňava, Malá Bara - Trebišov, Malá Tŕňa - Trebišov, Matejovce nad Hornádom - Spišská Nová Ves, Moldava nad Bodvou - Košice - okolie, Nižné Slovinky - Spišská Nová Ves okres, Nižný Žipov - Trebišov, Oborín - Michalovce, Ostrov - Sobrance, Pača - Rožňava okres, Paňovce - Košice - okolie okres, Ploské - Košice okolie okres, Sejkov - Sobrance, Slavec - Rožňava, Slovenské Nové Mesto - Trebišov, Smižany - Spišská Nová Ves, Trhovište - Michalovce, Veľká Bara - Trebišov, Veľká Tŕňa - Trebišov, Viničky - Trebišov a posledné: Vyšné Slovinky - Spišská Nová Ves okres.
Takže, vážení občania, keď z týchto území, a teraz idú veľké peniaze na tie pozemkové úpravy, ktoré by mali byť komplexné, nie iba komasačné za mapou, nad mapou, ale mali by aj v teréne verejnoprospešné zariadenia, tak, vážení, buďte aktívni. Aktívni - znamená to, že nemá to byť, tie pozemkové úpravy o úradníkoch či zo Slovenského pozemkového fondu, či z katastra, či z Pozemkového úradu, teda odboru lesného a pozemkového okresného úradu, či to majú byť geodeti. Nie, vážení, títo ľudia majú robiť pre vás, pre vlastníkov pozemkov v týchto katastrálnych územiach 162, ktoré teraz tu som citoval.
A bol by som veľmi rád, keby ste si, občania, vy stanovili ako vlastníci pozemkov v danom katastrálnom území pravidlá, aké chcete mať svoje majetky do budúcnosti, ako ich majú zdediť vaše deti, vnúčatá, pravnúčatá, pretože keď si to nedáte, tak nebojte sa, že tí, ktorí vás budú chcieť ošmeknúť, tam bude dosť a zistíte, že zrazu budete mať veľké problémy, ako sa zorientovať vo vašom vlastníctve. Uvedomte si, že takáto situácia, že tam vyčlenili financie a jedno katastrálne územie stojí od 200- do 600-tisíc eur, to sú ťažké peniaze, tak uvedomte si, že toto sa nebude opakovať. To bude raz za sto rokov, ako sa hovorí. A je to iba o vás, či sa na dedičstvo vašich predkov vyfláknete, alebo budete ho chrániť, tak ako ho vaši predkovia chránili.
Doporučujem, aby ste v Združení účastníkov pozemkových úprav, ktoré v každom katastrálnom bude, uskutočnite to zhromaždenie tých ľudí, aby ste tam aktívne vystupovali, a napríklad taká rada pre vás, aby ste si urobili zóny, napríklad od obce, ja neviem, do 200 metrov je prvá zóna, kde prakticky sú stavebné pozemky, toto je najväčšia bitka. Druhú zónu si dajte nejakú strednú, kde bude od 200 do 400 alebo do 500 metrov. Tretiu si dajte až do konca katastrálneho územia, pretože súčet majetku vášho pred pozemkovými úpravami a po pozemkových úpravách musí byť plus-mínus 10 % v cene, hovorím o hodnote. Samozrejme, píše sa tam potom aj o výmere, resp. o hodnote a o výmere. Takže jedno je tak, druhé tak. Ale každopádne nemôže to skákať hala-bala.
Ešte na jedno musím upozorniť, a to to upozorňuje aj ministerstvo, pretože my ešte nemáme poplnené domáce úlohy a my sa už hrnieme do veľkých pozemkových úprav. A to mi nedá nepovedať, pretože to je u mňa ďalšia taká menšia krádež na našich občanoch, a myslím, že už tých krádeží sme tu mali dosť. Takže ľudia sa spamätajme a poďme robiť tú stavbu, ktorá by mala byť tá pozemková reforma tak, ako sa robiť má, nie na krivdách, ktoré budú pri týchto konaniach uskutočňované po novembri ’89.
A akú krivdu mám momentálne na mysli? O čo ide? Že okrem okresov Bardejov, Galanta, Nové Mesto nad Váhom a možnože tam, možno je aj Zvolen, nikde nie sú ukončené reštitučné konania. Hovorím o reštitučných konaniach na pozemkových odboroch. Nehovorím o reštitučných konaniach na Slovenskom pozemkovom fonde.
Takže, vážení, v okresoch, ktoré som teraz čítal, tie katastrálne územia, kde idú pozemkové úpravy, nikde v zákone nie je uvedené, že by ste mali prednostne urobiť aj príslušné ukončenie reštitučných nárokov ako na pozemkovom odbore, tak aj na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože zmyslom reštitúcii na pozemkovom odbore, bývalom pozemkovom úrade bolo to, že ste mali dostať pôdu vašu pôvodnú, čo vašim predkom alebo vám konkrétne brali. A preto v katastrálnych územiach Košice - okolie, Michalovce, Nitra, Námestovo, Prievidza, Žilina, Vranov nad Topľou, Humenné, Martin, Rimavská Sobota, Považská Bystrica, Svidník, Trenčín, Komárno, Trnava, Lučenec, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Žiar nad Hronom, Čadca, Ružomberok, Topoľčany, Dolný Kubín, Nové Zámky, Veľký Krtíš, Stropkov, Trebišov, Bánovce nad Bebravou, Brezno, Banská Bystrica, Šaľa, Rožňava, Spišská Nová Ves a možnože aj ten Zvolen sa vám budú biť, sa vám budú biť konania pozemkových úprav s reštitučnými. Čo je pre mňa nemysliteľné.
Chcem veriť, že ministerstvo zaujme správnu pozíciu, pretože my to alebo tá ďalšia vláda to zdedí, a chcem sa vyvarovať žalôb, ktoré budú dávané na ministerstvo a na konanie pozemkových úprav, pokiaľ tam nebudú ukončené pozemko..., teda reštitučné konania. Toto som hovoril o okresoch, kde sú dotknutí, konania cez pozemkový úrad. Koľkože to má ešte Slovenský pozemkový fond, ktorý má riešiť náhradné pozemky zo štátnej pôdy, koľkože to má nevyriešených tých žiadostí, 16-tisíc? V ktorých katastrálnych územiach sú vyriešené a nie sú vyriešené? Na to som nedostal odpoveď od Slovenského pozemkového fondu. Tak sa aj tu budem znovu pýtať, nech mi ukážu, v ktorých územiach sú už vysporiadaní. A keď ešte k tomu prirátame 9 198 žiadostí na pozemkových odboroch, ktoré sa teraz dorábajú, možnože z toho bude polovica z týchto reštitučných nárokov povinná uspokojovať tento nárok cez pôdu Slovenského pozemkového fondu, to znamená štátu, v ktorých máme 255 000 ha. Takže, vážení, tu sa nám bijú dve konania, ktoré jedno už malo byť doslova že v archíve ukončené, a druhé, ktoré teraz ide prekvitať v nebývalom rozsahu a v nebývalej výške aj finančnej, aj objemovej, a prakticky my tam nemáme ešte ukončené základné veci. Základné veci, ktoré hovoria o tom, čo tam už malo byť ukončené. Takže keď nám hovorí reštitučný zákon, že pozemok náhradný, ktorý máš dostať, dostaneš od Slovenského pozemkového fondu ponuku v prvom v tom katastrálnom území, keď tam neni, tak v susednom, a keď ani tam nie je, tak v okrese, tak okresy, ktoré ešte nemajú vysporiadané pozemkové reštitučné konania nemôžu predsa prioritne ísť do pozemkových úprav, to je volovina, ja hovorím. A chcem vedieť, ako sa s tými pozemkami vôbec naloží, pretože pri pozemkových úpravách, vážení občania Slovenskej republiky, obyčajne neostane kameň na kameni, pretože vaše vlastníctvo bude presúvané a resp. zveľaďované spôsobom, že budete mať, po prvé budete vlastníkom v jednej jednine, občania Slovenskej republiky, budete mať, samozrejme, aj cudzinci tam môžu byť, takže ale hovorím to občanom Slovenskej republiky, ktorých momentálne zastupujem, budete tam mať obrábaniaschopný tvar toho vášho pozemku, ktorý bude v pozemkových úpravách a ku každému pozemku budete mať prístupovú cestu.
A ešte, vážení občania, chcem by som vás upozorniť, keď budete robiť tie pozemkové úpravy, to, po čom volajú naši agropodnikatelia, pretože to by mala byť jedna z tých, jeden z tých liekov, ktorý by mal povedať, že no stačilo tým agrobarónom a tretím špekulantom, kšeftárom, ktorí za tým vidia iba zisky bez nejakej prácnosti, tak je tu ešte jeden veľký problém a to je ten, že prakticky my ešte nemáme poriešený stav po pozemkových úpravách. My znovu budeme dediť na drobné. Znovu budeme dediť na drobné. Ministerstvo avizovalo cez tú konferenciu, ktorá bola v Bratislave, avizovalo, že budeme sa to snažiť nejakým spôsobom do budúcna otvárať, teraz to už asi nie, lebo to neni populárne a neni to ja neviem jaké, vezme nám to možnože hlasy, áno, som si toho vedomý, ale, ľudia Boží, my predsa nemôžme balvan tlačiť pred sebou do nekonečna a raz to rozseknúť musíme, takže si povedzme, čo vlastne chceme. Kolegyňa Zemanová bude možnože dávať nejaký návrh zákona, aby sa to drobenie trošku menej teda..., alebo zmiernilo, a k tomu vystúpim potom asi aj tiež.
Ale my predsa nemôžme ísť tak, že tie peniaze dáme, aby sme nejaký stav zlepšili, a ten stav sa nám o 20 rokov vráti. To nehnevajte sa, to je u mne nehospodárne gazdovanie s verejnými financiami, či sa vám to páči, alebo nepáči. A môže tu byť taký minister, taký premiér, taký podpredseda vlády, pretože toto, keď my nezastabilizujeme tie peniaze, aby priniesli reálny efekt, nie iba pre jednu generáciu, ale možnože na desať generácií, tak potom sme to vyhodili do studne, von oknom a je to o ničom. A tieto peniaze, ešte raz hovorím, neverím, že budeme my mať každý rok deficit 100 mil. na pozemkové úpravy naviac, lebo dodneska ich nemáme. Takže toto si nemaľujme tu červené okuliare a ružové, pretože aj požadovaných 30 mil., ktorá pani ministerka na tejto konferencii požadovala zo štátneho rozpočtu, nie z eurofondov, zo štátneho rozpočtu na budúce roky, ktoré nám porieši asi 120 katastrálnych území každoročne, budeme musieť krvopotne vydobyť, tí, ktorí tam budú vtedy zodpovední za tieto financie a za pokračovanie pozemkových úprav v našom, na našom slovenskom území.
Musím povedať ešte jednu vec, že, a to upozorňujem všeckých spracovateľov, ktorí robia tzv. jednoduché pozemkové úpravy, lebo aj potom naši poľnohospodári, dá sa povedať, siahli a v mnohých prípadoch sa to rieši, musím povedať, že neodborne. Kolegovia geodeti, ospravedlňujem sa aj Komore pozemkových úprav, pretože to, čo zažívam u nás na východe pri jednoduchých pozemkových úpravách, je pre mňa katastrofa. A vy aj v zákone 330 o pozemkových úpravách, páni geodeti a páni spracovatelia a navrhovatelia a sponzori a neviem, ako vás nazvať, tí ktorí idete do jednoduchých pozemkových úprav, to znamená, nejde celé katastrálne územie, iba jedna časť, vy tam máte v zákone 330 o pozemkových úpravách z roku ’91, v tom veľkom zákone o pozemkových úpravách máte predpísané, že máte skúmať aj vzťahy so susedným územím, ako ich nabúrate alebo nenabúrate. Lebo keď iba si vyseknete časť z toho vášho územia a ostatné hony nejdú do pozemkových úprav, či už jednoduchých, alebo veľkých, to je jedno, prakticky vy nemôžte obmedziť ich kvôli vašim jednoduchým pozemkových, že napríklad im nedáte cestu. Tá tam bola a zrazu po jednoduchých pozemkových úpravách tam cesta neni. Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens. Takže nechcem maľovať čerta na stenu, nechcem už hovoriť o zásahoch, ktoré myslím si, že mali by sme si ich ctiť. A tie zásahy sú také, pri pozemkových úpravách, že by sme tú krajinu kreovali udržateľne. Dneska už to bolo tu spomínané v tejto rozprave, čo znamená pre ďalšie generácie. Ale bojím sa, že tak ako hovorí zákon o pozemkových úpravách, že čo všecko majú projektanti zahrnúť, a, by som povedal, sa, nedotknúť sa akých daností územia aj v rámci aj ochrany prírody, to znamená chránenie vtáčích území, národných parkov, chránených zón, chránených ložiskových území, ja neviem čo, soľ, ja neviem, čoho všeckého možného, tak, vážení, bojím sa, že pokiaľ tam nebudú pri tvorbe projektu pozemkových úprav krajinotvorci, nie technokrati, tak my tú krajinu zľumpujeme tak, že zistíme, že v tej krajine nie že bude chránené vtáčie územie, z toho chráneného vtáčieho územia urobíme Disneyland normálne a my z toho urobíme zábavný park pre deti. Viete, s jakým odôvodnením? Že predsa nejaký vtáčik nebude brániť rozvoju individuálnej bytovej výstavby, a pritom možnože ten vtáčik ti zabezpečuje to, pán občan, že nemáš možnože problémy s komármi, možnože nemáš problémy s krtonôžkou, ktorá ti vyžerie zospodu mrkvu, a zistíš, že máš problém, pretože to je biologická ochrana a chránia nás tieto vtáci, nás ľudí, aby nás tie ostatné parazity a ostatné kadejaké červy a všecko možné doslova tu nezdecimovali. Takže majú aj ten vtáčik má v tej nike biologickej svoju úlohu. A keď si to vy pri pozemkových úpravách neuvedomujete, tak bude vám musieť povedať asi zákon alebo ten nejaký kontrolný orgán, ktorý povie, že, vážení, nie, lebo tak sa to nedá robiť pozemkové úpravy. Vy tam máte chrániť aj biotu pri pozemkových úpravách, ale nie tak ibaže na papieri, ale priamo v teréne.
A pokiaľ ten terén vy nepoznáte, tak ani do toho nejdite. Dávam vám dobrú radu, nechoďte do toho, urobte si ten terén poriadne, aby ste mali všetky podklady, tak ako sa majú robiť podklady pri rozhodnutí vo veci, lebo súd vám vráti, keď ste nedosledovali určité podklady, ktoré ste mali v rozhodnutí zodpovedne pojať a vy ste ich nepojali. Takže, vážení, nieže vaši - naši, ale všetci občania Slovenskej republiky, to sú dotknutí a vlastníci pozemkov, majú právo do toho hovoriť. A keď sme už v Európskej únii, tak musíme aj tie smernice a dané usmernenia, ktoré máme a sú nad našimi zákonmi, akceptovať aj pri pozemkových úpravách. To je jedno, či budeme robiť veľké alebo jednoduché pozemkové úpravy, vážení. Takže toto láskavo si, občania Slovenskej republiky, uvedomme a vlastníci, ešte raz vás vyzývam, buďte aktívni, aby ste neťahali za kratší koniec v tomto konaní, lebo potom sa aj ja budem trápne cítiť, aj moji kolegovia, že sme vás na to neupozornili a neurobili to, čo máte.
A teraz, nakoľko sa na rezort pôdohospodárstva znášajú mnohé a mnohé sťažnosti podania, petície, no predsa aj žaloby a všecko možné, ja si považujem za povinnosť ako poslanec Národnej rady aj za mojich kolegov, ktorých by sme tu mali mať 150. To, že ich dneska tu máme, ja, na jednej ruke to spočítame, je jedna vec, takže ja si považujem za povinnosť upozorňovať občanov na termíny, ktoré im môžu spôsobiť ujmu. A jeden z takýchto termínov, aby nám nechodili a nemuseli sme prijímať takéto uznesenia, aj na ministerku našu pôdohospodárstva, že niečo sa prepáslo, lebo sa to nedalo vopred občanom na známosť, tak, občania Slovenskej republiky, dovolím si vás upozorniť na jeden dátum. A ten dátum je 31. október 2019. Opakujem, 31. október 2019. Do tohto termínu podľa zákona 330 o pozemkových úpravách musíte všetci vlastníci a užívatelia, budem to citovať, § 42v zákona 330 o pozemkových úpravách: „Vlastníci a užívatelia, ktorým boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania rozhodnutím o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007, sú povinní do 31. októbra 2019 si usporiadať svoje užívacie vzťahy podľa osobitného predpisu.“
A ten osobitný predpis je zákon 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Takže, vážení občania, všetci, ktorí ste mali vyčlenené podľa tej, § 15, my to voláme pätnástka slangovo, pracovníci pozemkových odborov, pokiaľ ešte to užívate a nemáte žiadnu podnájomnú zmluvu alebo nájomnú zmluvu, tak láskavo musíte si ten svoj vzťah do konca októbra, či už s tým družstvom, alebo čo je, taký je tam agropodnikateľ, ktorý tam teraz gazduje, alebo bolo to od jeho vymerané do toho 1. 1. 2008 a vy na tom gazdujete naďalej, máte to rozhodnutie pozemkového odboru, vtedy to bol pozemkový úrad, tak musíte do konca októbra ísť minimálne na pozemkový odbor a si ujasniť, čo máte robiť. To vás vyzývam, lebo keď to neurobíte, tak vaše užívanie po 1. novembri 2019 skončí. Bola už jedna lehota minulý február 2018, na to som upozorňoval tiež, myslím si, že veľa občanov to pochopilo a reagovalo, ako som sa dozvedel z pozemkových odborov, že boli tam tie žiadosti. Tu je ďalší termín, ktorý je už konečný. Po tomto termíne už žiadne nejaké vyhováranie sa, že a ja som si myslel a ja som nevedel a ja som nebol informovaný a ja neviem, všecko možné, nebude platiť. Takže upozorňujem teraz a budem to pri každom mojom vystúpení, čo sa týka pozemkov upozorňovať, lebo to je naša povinnosť, páni poslanci. Keď to nestíha vláda, ktorá nám skladá účet, tak my by sme mali za vládu ju suplovať a povedať, že áno, občania, toto musíte, lebo keď nie, budete mať finančné, zdravotné aj časové problémy. A to si ja na svoje svedomie nevezmem. Takže, občania, to by som bol len rád, keby ste sa takto k tomu postavili.
A ešte by som chcel upozorniť na jednu vec, ako tu kolegyňa už spomínala, že málo chceme udržateľné aj to naše lesné hospodárstvo nejako kreovať. To znamená, aby sme tam prírode blízke hospodárenie hospodárenie do toho zaviedli, ako môj kolega, už teraz tu neni pán Mičovský, keď bol v minulom volebnom období, proste to permanentne dával. Tak ja chcem upozorniť na jednu vec, ktorá sa urobila teraz na tejto schôdzi, kde sme schválili vyčleňovanie lesných pozemkov. Asi ste zaregistrovali najmä zákon 229, ktorý tiež súvisí s týmto, s týmto, s touto tu, s týmto opatrením, ktoré tiež napádajú aj poľnohospodári a lesníci, že prakticky my znovu degradujeme aj v lesných pozemkoch degradujeme vlastnícke právo. To vlastnícke právo, ktorý žiada aj ten, tá kontrolná skupina kont, aby sme mali nejaký kontrolný orgán, ktorý bude určovať, kto má ten prednosť, nemá prednosť, jako to tam je vlastne s tými vlastníkmi. Tak si predstavte, že je tu znovu aj pri lesných porastov odsúhlasené na tejto schôdzi, že lesné porasty sa budú vracať vlastníkom v lesných dielcoch, v lesných dielcoch. To znamená nie podľa vlastníctva, to znamená, ako ten môj prapredok alebo predok kúpil, aj tak, ako to socializmus zakreslil les v jeho parcele. To znamená, vy keď tam máte, ja neviem 40 %, tak môžte celý celok doslova dostať alebo nemôžte dostať, pretože nemáte nadpolovičnú väčšinu a máte problém. Ako by sme nevedeli, že môžme, predsa ja nemôžem si zvýšiť majetok, keď mám iba pol hektára. Tak jak môžem mať štyri hektáre? No nemôžem mať. A vy ma nútite, aby som sa združil s ďalšími, lebo vy nemôžte odovzdať, lebo je tam lesný blok, lesný dielec. No, nehnevajte sa, to je čo za dehonestácia vlastníckeho práva, ktoré je garantované v ústave? A na to, neviem, či to bol vzor, neviem, či to bol vzor pre tie kultúrne diely pre poľnohospodársku pôdu. Či si to vzali vzor z lesných dielcov a urobili ešte diely aj na poľnohospodársku pôdu, kde takisto nedávame vo vlastníctve, ale dávame im normálne v nejakých dieloch, ktoré sú, ja hovorím, maľovánka, viete ako, a to sú tie veľké anomálie, ktoré, my hovoríme, že je to systémová chyba, a môže mi tu neviem kto hovoriť, že to neni systémová chyba. A pán Hogen mi to potvrdil aj tu,
na tejto pôde, na našom výbore. A budem sa opakovať, pretože to stojí za zopakovanie. Pretože nie Brusel, my sme tu a pán Hogen, pani kolegyňa tam bola tiež, keď som sa ho pýtal na poľnohospodárov, samozrejme, že keď vy ste Ír a u vás v Írsku chce váš farmár dať právne platby na výmeru, čo musí tej inštitúcii doložiť. On sa na mňa pozrel, či takú naivnú otázku sa ho pýtam. Vtedy som mu povedal, že áno, lebo u nás je aj s tým problém, a teraz ste toto napadla, že toto isté bude aj v lesnom, lebo vy tam nebudete musieť nič, iba lesné diely vám dajú, tak vybavené, super. A on vtedy povedal, že priamu platbu na poľnohospodársku pôdu na výmeru bere užívateľ - áno, v poriadku, akceptujem -, a pokračoval vo vete: „... a zvyšné podmienky si určí členský štát.“ A zopakoval to na našom výbore dvakrát, som ho žiadal, aby to zopakoval.
Takže, vážení, nie Brusel, my si máme tu určiť tieto podmienky a dokonca, povedal by som tak, že pôdospodárov už to prestáva baviť, musím vám povedať, pretože to je naháňanie si vlastného chvosta, a nie, aby sme sa zastavili a povedali, že stačilo. Takže berte tak, že ja to vnímam, že znovu to vlastnícke právo, ktoré má evidovať katastrálny odbor, je na vedľajšej koľaji. A zrušme listy vlastníctva ináč. Mi povedzte, načo sú listy vlastníctva na lesný pozemok a na poľnohospodársky pozemok? Povedzte mi, načo? A dokonca o lesnom pozemku mi ešte povedia, že odovzdajú pozemok obchôdzkou v teréne. Bez merania. No výborne! No výborne, páni kolegovia, no nehnevajte sa!
Páni lesníci, to je dehonestácia u mňa vlastníckeho práva, ktoré sme tu 40 rokov, áno, dehonestovali a do dneska ho nevieme napraviť, po 30 rokoch. Veď predsa nemôžeš odovzdávať majetok bez hranice. Čo to je za odovzdanie majetku? Veď to je pri lesnej pôde a pri lesnom poraste hovoríme o storočných dobách, nehovoríme o september - október. Hovoríme o storočných dobách, dokiaľ nám ten strom vyrastie. A vy chcete odovzdať cudzí majetok cudziemu vlastníkovi, aby ho vyrúbal, a potom poviete mu, že nech sa páči, a odovzdáme rúbaň. Veď sa spamätajme. Sa spamätajme.
Ja som bol teraz, konkrétne poviem, na urbariáte v Osadnom, koniec sveta. Koniec sveta v urbariáte. Vám poviem otvorene, v urbariáte koniec sveta. Ako kto chce, kde chce, koľko chce. Koniec sveta, ja tomu hovorím. V užívaní lesných pozemkov urbariátom Slovenska.
Keď takto si predstavujeme výkon štátnej správy, odboru lesného, áno, aj pozemkového na okresných úradoch, keď takto si predstavujeme výkon kontroly štátnej správy, tak potom sme v hlbokom, ale v hlbokom socializme a v hlbokom bahne, ktoré by sme za tých 30 rokov už predsa len mali trošku mať odstránené, ale my to ešte stále len, doslova my tie nánosy ešte zvyšujeme. Niežeby sme to vyhádzali a povedali, stačilo, ale my ich ešte zvyšujeme. Viete kvôli čomu? Pre biznis. Tak vás netrafí? Pre biznis. Vlastníctvo? No môj biznis je tam, iď do hája i s vlastníkom. Čo ty tam chceš, vlastníku malý?! Máš tam... (pozn. red.: nezrozumiteľne a veľmi rýchlo vyslovené), čo ty tu chceš?
Vážení, a to je ten marazmus, ktorý my si musíme uvedomiť, či sa nám to páči, alebo nepáči. A je jedno, či tu Fecko, alebo Zemanová bude o dva roky, o päť, o desať rokov. To je jedno, proste je to proti našim ľuďom, proti vlastníctvu, ktoré máme deklarované v ústave, že je nescudziteľné, je garantované dedičstvo a má sa fungovať tak, aby to riešilo všetky veci, ktoré je potrebné.
Takže, vážení, toľko z mojej strany. Myslím, že občania, ktorí budú toto možnože počúvať, možnože sa trošku zamyslia nad svojím majetkom. Nedajte sa oklamať úradníkmi, ešte raz hovorím a iďte tvrdo za svojím majetkom a diktujte podmienky na vašom území také, ako vy si predstavujete, ako by to územie malo vyzerať podľa vašich predstáv ako vlastníkov pozemkov daných v 162 územiach, ktoré teraz idú teraz do pozemkových úprav.
Takže žime tak, občania Slovenska, to vám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj neba, aj chleba, alebo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakuje pekne. Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, kolegyňa, kolegovia, vážení hostia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1528 z 24. apríla 2019 pridelil na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku, Renáty Kaščákovej a Karola Galeka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne a ako gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom návrhu skupiny poslancov žiadne stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zaujal výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nasledovné stanovisko.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Informácia výborov k predmetnému návrhu skupiny poslancov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 277 zo dňa 9. mája 2019, kde ma výbor určil za spoločného spravodajcu výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.

Takže zajtra, ste povedali, že budeme rokovať o správach. Rokovanie, prosím, upresnite, kedy má skončiť rokovanie. To je prvá vec. Prosíme upresniť, či sa rokuje v pondelok, alebo sa nerokuje, a či voľba ústavných sudcov a šéfa NBÚ ostáva tak, ako bola termínovaná, v utorok. Ďakujem.