Videokanál klubu

Dobrý deň, pán predseda, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. V prvom rade chcem poďakovať za kvalitnú správu, pán predseda, ktorú ste nám predložili do Národnej rady. Myslím si, že každý zodpovedný poslanec by si mohol zobrať z nej množstvo príkladov, ktoré v rámci svojej oblasti by dokázal dotiahnuť do nejakého konca, a teda zlepšovať Slovensko tak, aby sa tí naši občania mali na Slovensku lepšie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky za rok 2018 zverejnil správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. Okrem iného sa zameral aj na oblasť sociálnych služieb. Je to téma, ktorej sa venujem, a rada by som preto upozornila na kľúčové fakty, ktoré správa prináša, a aj teda, čo je ich takým hlavným poslaním, a teda, aký je message toho, čo ste teraz povedali. Ja z neho čítam jednu podstatnú vec, a to je to, že sociálne služby pre seniorov sú stále viac potrebné a sú nedostupné.
Ja by som sa dotkla takých kľúčových vecí, ktoré považujem aj teda za argumentáciu. Ja sa tejto problematike venujem dlhodobo, ale teda vďaka aj vašej správe môžem povedať, že problémy, na ktoré som poukazovala od začiatku môjho vstupu do parlamentu, sa teraz dostali na papier. A teda musím povedať, že v rámci Slovenska máme problém s dostupnosťou služieb práve pre chronicky chorých ľudí. Máme problém s financovaním opatrovania na Slovensku. Máme problém s chýbajúcim personálom v sociálnych službách. A štvrtú vec, ktorú absolútne nerozvíjame, kde je potenciál pre krajinu, je príležitosť pre nový sektor v ekonomike, a teda tzv. striebornú ekonomiku.
Čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb, tak práve, podľa NKÚ je práve táto dostupnosť limitovaná najmä kapacitou zariadení sociálnych služieb. Podľa registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného vyššími územnými celkami výraznejšie než kapacita zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení za obdobie rokov 2015 a 2017 rástol počet žiadateľov. To znamená, nerástol nám počet kapacít, ale rástol nám počet žiadateľov.
Čo sa týka jednotlivých druhov, teda zamerali ste sa práve na zariadenia pre seniorov a špecializované zariadenia, ako aj domovy sociálnych služieb. Celkový počet žiadateľov oproti roku 2016 teda stúpol o 1 887 osôb a teda v roku 2016 bol počet žiadateľov 7 699 seniorov.
Pýtam sa práve z tohto miesta, čo sme za tieto roky, keď sme vedeli, že nám starne obyvateľstvo, pripravili, aby sme zabezpečili dostupnosť týchto sociálnych služieb? No nič. Dokonca si trúfnem povedať a poviem to aj ďalej, že z výsledkov, ktoré Najvyšší kontrolný úrad zverejnil cez svoju správu, môžme vidieť, že aj naďalej v podstate nič sa nehýbe. A poviem prečo.
NKÚ urobila aj kontrolu vyšších územných celkov, kde vlastne zhodnotila koncepcie viacerých vyšších územných celkov, ako nadviazali teda na národné priority rozvoja sociálnych služieb. Kontrola poukázala na zvyšujúcu sa potrebu zabezpečenia sociálnych služieb pre seniorov pobytovou formou. Kontroly vyšších územných celkov poukázali na značné rezervy pri nastavovaní koncepcií a stratégií v oblasti sociálnych služieb. Koncepcie rozvoja sociálnych služieb okrem troch vyšších územných celkov časovo nenadväzovali na národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 a 2020 a teda nebola zabezpečená ani ich obsahová nadväznosť na stanovené národné ciele, špecifické ciele v plnom rozsahu. Vo väčšine prípadov boli koncepcie vypracované na roky 2004 a 2011, a teda nevychádzali z reálnych potrieb obyvateľov samosprávnych krajov. Pri ich vypracovaní nevychádzali okrem malých výnimiek ani z komunitných plánov miest a obcí. Dôvodom toho bolo aj to, že mestá a obce v mnohých prípadoch neprikladali význam ich spracovaniu napriek platnej legislatíve. To je vlastne dôsledok toho, na čo ste vlastne prišli, že ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, samozrejme, že dostupnosť služieb nie je koordinovaná. Každý sa stará o svoju kapustu a jednoducho človek ostáva bez pomoci a hodený do, do vákua.
Čo sa týka vyšších územných celkov, tak preveril sa aj proces vypracovania tých koncepcií z hľadiska spolupráce samosprávnych krajov s obcami a iba v troch prípadoch boli koncepcie čiastočne vypracované, resp. aktualizované na základe komunitných plánov obcí. A to, Banskobystrický kraj vychádzal z komunitných plánov 20 obcí, čo tvorilo 3,88 % z celkového počtu obcí v územnom obvode kraja, a Prešovský samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 63 obcí, to znamená 9,46 % z celkového počtu. Trenčiansky samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 5 okresných miest. To znamená, ak neurobíme poriadok s tým, že si skoordinujeme národnú politiku priorít rozvoja sociálnych služieb, tak ako môžme zabezpečiť dostupnosť služieb? Nemôžme.
Pán minister Richter jednoducho nezosúladil a teda nevidel význam zosúladenia koncepcie viacerých VÚC s jeho národným programom. A teda tým, že nesledoval, ako oni nastavujú koncepcie, tým pádom vznikol počet ľudí, ktorých nemožno umiestniť v zariadeniach sociálnych služieb. A teraz sa vyhovára ministerstvo, že je to právomoc vyšších územných celkov, obce hovoria, že nemajú na to peniaze, a obyčajný občan čaká do nekonečna na nejakú pomoc, ktorá mu neprichádza, pretože jedni na druhých sa jednoducho sťažujú.
Ja som sa teda dostala k porovnaniu jednotlivých samosprávnych krajov, ako teda zareagovali samosprávne kraje v tomto roku oproti minulému roku práve na to, že je nedostupnosť sociálnych služieb, ktoré vy ste avizovali v konkrétnej správe, a musím, musím konštatovať, že naozaj len dva samosprávne kraje navýšili počet kapacít. Ďalšie dva samosprávne kraje si udržujú rovnakú výšku kapacity, ale ide o pomerne dosť vysoké číslo oproti iným krajom. A niektorí dokonca ponížili počet kapacít, čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb.
Osobne si myslím, že ak takto reagujeme a koordinujeme na správy, ktoré prichádzajú v rámci kompetentných organizácií, robíme ľuďom vonku zle. Pretože buď sa zakrývame, že teda my to máme v poriadku, alebo na druhej strane sa tvárime, že teda takto to len oni zle prepočítali, alebo oni si to vysvetlili po svojom a tak ďalej a tak ďalej. Ale tí ľudia nás tlačia k tomu, že skutočne nemajú sa kde umiestňovať tí chronicky chorí ľudia. A toto dobehne každú politickú stranu, či je pravicová, či je ľavicová, keď sedí v parlamente, jednoducho musíme vedieť, čo robí pravá ruka a čo robí ľavá ruka.
Ja si myslím, že dlhé roky práve SMER má v gescii ministerstvo práce a mal dohliadnuť, aby koncepcie vyšších územných celkov vychádzali z počtu občanov, ktorí nám starnú. Ak si zoberiete počet ľudí nad 80 rokov, tak je to v obrovskej miere. To znamená, že tam zdravý sedliacky rozum povie to, že je potrebné sa pripraviť na starostlivosť o takýchto ľudí. A naozaj nie sme pripravení. Takže musím skonštatovať, že aj napriek tomu, že ste teda vydali túto správu, nebolo to zapracované do jednotlivých vyšších územných celkov.
A teda čo pozitívne vnímam, tak moja kolegyňa Jurinová, ktorá teda pôsobila v sociálnej oblasti a hájila, tak naozaj patrí medzi kraje, kde sa postarala o najvyšší počet práve ľudí, ktorí potrebujú pomoc. A teda možnože je pod obrovským tlakom iných územných celkov, ktoré sa tvária, že jednoducho oni finančné prostriedky na to také nebudú vydávať a hotovo.
Čiže určite by bolo potrebné a nenašla som to teda vo vašich odporúčaniach, aby sa pripravilo tzv. sieťovanie podľa počtu starnúceho obyvateľstva v jednotlivých regiónoch a teda vyšších územných celkoch, aby sa zabezpečila základná sieť. A teda aj podiel na službách, čo sa týka, v podielových daniach by mal byť určite stanovený. Tak ako v školstve ide normatív za žiakom, tak by podielové dane mali ísť na sociálne služby v rámci určitého percenta. Čiže ja možno pridávam k týmto výsledkom na zváženie, aby teda ste sa neskôr aj vrátili k tomu, a teda možno sme dotiahli do samého konca, aby sme ukázali tým aj vyšším územným celkom, aj ministerstvu práce, že jednoducho nemôžu ustúpiť z tej verejnej funkcie, kde sa máme postarať o ľudí, ktorí to potrebujú.
Čo sa týka možno takých konkrétnych vecí a to má dosah na konkrétnych ľudí, tak podľa NKÚ vybavenie žiadostí trvá viac ako 60 dní u takmer 55 % prípadoch vybavených žiadostí a len takmer 30 % bolo umiestnených žiadateľov v termíne do 30 dní. Ak si zoberiete, že tie najťažšie stupne, piaty, šiesty stupeň odkázanosti, kedy sa tá rodina nedokáže postarať o toho človeka v domácom prostredí, tak len 30 % z týchto ľudí, sa dokážeme o nich postarať v zariadeniach do 30 dní. To znamená, tá rodina je celá rozháraná a nedokáže sa postarať o toho človeka v domácom prostredí. Tridsať percent podaných žiadostí bolo poriešených do 30 dní. To je proste katastrofa pre tých ľudí. Reálne, kto ste to zažil, musíte vedieť, že naozaj mnohokrát je tá rodina úplne celá rozhádaná, lebo nevedia, ako sa majú postarať, nevedia, kto tam má z tej rodiny k tomu človeku. Ja chcem len pripomenúť, že naozaj lehoty, ja som na to upozornila pána ministra, na posudok, to je vypracovanie 60 dní a na rozhodnutie 30 dní. Jasné, že to potom nahráva úradom a tí ľudia sa ku konkrétnej službe vôbec nedostanú. A nehovoriac o tom, že je to úplne nedostupné, lebo nemáme dostatočný počet kapacít a nemáme zabezpečené sieťovanie.
V zariadeniach sociálnych služieb sme mali 34-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. A teda musíme povedať, že len v roku 2020 nad 64 rokov je to milión 6-tisíc ľudí, ktorí môžu potencionálne dostávať pomoc. A v roku 2040 to bude takmer milión 400-tisíc ľudí. To znamená, my musíme poskytnúť reálnu koncepciu ako ďalej so starnutím obyvateľstva na Slovensku. My nemôžme sa hrať len s guličkami. My jednoducho musíme nastavovať systémové zmeny, ktoré aj na konci prečítam.
Čo sa týka naplnenosti, tak máme v špecializovaných zariadeniach a zariadeniach pre seniorov 26-tisíc lôžok, ale viac ako 7 500 čakateľov na túto službu. Ide o zariadenia, kde naozaj prichádzajú ľudia, ktorí sa už nedokážu postarať sami o seba v domácom prostredí. Nie je to tak ako v minulosti, že tam išli ľudia, že predali dom a potom ešte prišli, ako keby mali náhradné bývanie v tých zariadeniach pre seniorov. Dnes to je naozaj človek, ktorý je odkázaný. Jednoducho nemá sa kto o neho doma postarať a prichádza do konkrétneho zariadenia.
Problém v konkrétnych zariadeniach je so zdravotnou starostlivosťou, ktorú ste tak elegantne spomenuli. Naozaj poukázali ste na to, že je problém s dohľadom zdravotnej starostlivosti práve v týchto zariadeniach sociálnych služieb. A musíme povedať, že v súčasnom systéme nemáme okrem domov ošetrovateľskej starostlivosti žiadne zariadenia s komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Iba v zariadeniach sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom, čo však zariadenia nezaväzuje poskytovať celodennú komplexnú 24-hodinovú starostlivosť. Čo je obrovský problém práve, ako som povedala, u ľuďoch, ktorí sú umiestnení s ťažkým stupňom odkázanosti, pretože naozaj potom médiami prechádzajú informácie, že injekcie pichá upratovačka a opatrovateľka a neviem kto všetko.
Ďalší moment, ktorý by som chcela spomenúť, tak je opatrovateľská služba. Jej ste sa nejako tak nevenovali, ale ja chcem povedať, že naozaj máme obrovský problém aj s opatrovateľskou službou, ktorá sa poskytuje priamo človekovi v jeho prirodzenom prostredí. Tak by sa nevytváral tlak na práve pobytové služby, keby fungovala veľmi dobre a koordinovane práve opatrovateľská služba.
Máme nedostatok verejných zdrojov v rozpočte samospráv. V podstate minulý rok pripravil štát nové opatrenia, ktoré opatrovateľskú službu ešte zdraželi, a to teda rast minimálnej mzdy, zvýšenie príplatkov, a keďže verejné zdroje sú nedostatočné a obce to platia len teda z podielových daní, tam v podstate sa neprispieva verejnému poskytovateľovi opatrovateľskej služby, tak jednoducho tie obce, ak nefungujú eurofondy, nie sú schopní to zafinancovať. A hlavne ak ide o menšie obce a ak chceme hovoriť o vysťahovaní východu, musíme povedať o tom, že naozaj tam ostáva len prestarnuté obyvateľstvo, ktoré práve tieto služby potrebuje.
Je narastávajúci dopyt, nevedia to teda samosprávy zabezpečiť. Nízke, nízka platba, čiže schopnosť odkázaných zaplatiť vyššiu, sa nedá, odoberá, pretože majú zase nízke dôchodky a tým pádom, že sme do zákona dali, že nejaká časť im musí ostať, na to som tiež ministra Richtera upozorňovala, tým pádom vlastne si nemôžu tí ľudia dovoliť opatrovateľskú službu, keďže musí im ostať určitá časť, a obce nevedia navýšiť cenu tej opatrovateľskej služby tak, aby aj bola litera zákona splnená, aj teda človek dostal opatrovateľskú službu.
Absentuje účasť štátu na plnení sociálnych práv občanov pri poskytovaní opatrovateľskej služby. Je nerovnaký prístup k financovaniu pobytových a terénnych služieb, čo sa premieta práve aj do tej opatrovateľskej služby. A, samozrejme, máme nedostatok odborného personálu, ktorý nám uteká za hranice.
Nakoniec by som povedala, čo je riešením. Riešením je to, že máme zle nastavenie financovania opatrovania. To znamená, finančný prostriedok musí ísť nie za inštitúciou, musí ísť za človekom. Ten rozhodne, či sa oňho niekto postará v domácom prostredí alebo pôjde do zariadenia.
Po b, máme nedostatočnú štruktúru u sociálnych služieb. Musíme urobiť nové typy sociálnych služieb, kde zohľadníme diagnózy, ktoré prichádzajú, parkinson, autizmus a tak ďalej, lebo teraz je to vlastne nedôstojné, ako sa o nich dokážeme postarať. Nie je prepojený sociálno-zdravotnícky systém. Tam hovoríme o reforme ako prepojiť tento systém. Pracujeme na nej. Nejednotná posudková činnosť, ktorá komplikuje ľuďom, keď sa, dávajú posudzovať svojho príbuzného. A problémy sú aj s financovaním podielových daní. Ako som hovorila, nastaviť nový systém ako z podielových daní ufinancovať kompetencie, ktoré aj malá obec má.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dve veci, jednak to, že naozaj táto správa je správou pre všetkých poslancov a naozaj by som čakal, tak ako si povedal, že aj koaliční poslanci by tu veľmi, by som povedal, tvrdo vystupovali práve k tomu, ako ich vláda hospodári so zdrojmi Slovenskej republiky. To sa tu však vôbec nedeje, ako vidíme, kto je prihlásený do rozpravy, tak vidíme, že toto je naozaj čisto opozičná politika. Čo je veľmi žalostné, pretože toto je Najvyšší kontrolný úrad, toto nie je nejaký opozičný nástroj, práve naopak, toto je nezávislý úrad.
Po druhé, ako si spomenul, presne tak, tie úrodné roky, tých sedem úrodných rokov tu bolo a boli to jedny z najúrodnejších rokov aj preto, že Európska centrálna banka chcela po kríze pomôcť a tlačila veľmi veľa peňazí. A vidíme, že okolité krajiny vyťažili z týchto úrodných rokov omnoho, omnoho viac, podarilo sa im dostať omnoho ďalej, a ten rast, na ktorý sa my odvolávame, aj miezd a pod., tak je z pohľadu strednej Európy jeden z najnižších. Takže vezieme sa na vlne a to je naozaj trestuhodné, že sme prejedli tieto roky, že vláda prejedla tieto roky, nepripravila Slovensko na budúcnosť. A prichádzajú teraz časy ochladenia, uvidíme, aká veľká zima príde, ale to vyrovnané hospodárenie, ako zvykol hovoriť bývalý minister financií, je ako teplý kabát, ktorý nás, práve v takomto ochladení dokáže zachrániť život. Takže o to viac je to trestuhodné, že samotní poslanci si nezobrali zo slov vlastného ministra ponaučenie a naďalej šafária a aj tu v Národnej rade ich to nejako netrápi, keď Slovensko dostane takúto vizitku od svojho Najvyššieho kontrolného úradu, čo je opäť len smutné a žalostné.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Ďakujem poslancovi Hegerovi, kolegovi, ktorý naozaj vyzdvihol tú ekonomickú hrozivosť tejto správy. Je to správa o tom, že sme prežrali najlepšiu šancu na dlhé roky, kedy mohla Slovenská republika akumulovať rezervy, splácať dlhy a vytvárať, investovať do oblastí, ktoré by jej zabezpečili naozaj vzdelanostnú ekonomiku a zabezpečili by jej budúcu prosperitu aj, aj v dobách, keď odídu automobilky, alebo v dobách, keď sa proste Európa bude otriasať v nejakej ďalšej kríze.
Toto je povinnosť poslanca, mala by to byť aj povinnosť poslanca koalície. Ja som bol vo vládnej koalícii a môžem vám povedať, kolegovia, bola to prvá Dzurindova vláda, že práve pre správu NKÚ som tú vládu vystavil ráznej kritike. Išlo dokonca, vláda sa ju pokúsila jakýmsi spôsobom utajiť, bola to správa, ktorá prinášala prvé náznaky, že ani táto vládna koalícia nedodrží niektoré svoje etické vízie.
Dnes sme o dve desiatky rokov ďalej a sme na pokraji konca tej dobrej konjunktúry, počas ktorej sme mohli predísť mnohým tým rizikám, na ktoré správa NKÚ upozorňuje a na ktoré upozornil aj poslanec Heger. Je veľká škoda, že medzi poslancami koalície nieto nikoho, kto by zdvihol hlas za verejný záujem. Plnia iba záujem koalície, a ten v tomto prípade nie je totožný s verejným. Malo by sa biť na poplach, biť na poplach pred premárnením jedinečnej historickej šance, aby sa Slovensko dostalo ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Asi prvé, čo by som povedal, že Najvyšší kontrolný úrad má svoje miesto v ústave a je mu venovaná veľmi zaujímavá časť, ktorá hovorí o tom, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislý orgán kontroly hospodárenia, a mohol by som čítať ďalej, prostriedkov s rozpočtom, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a tak ďalej. A je to podľa mňa z hľadiska hospodárenia a fungovania štátu ten najkľúčovejší orgán, preto je veľmi dôležité, aby bol nezávislý. A keď sa prerokúva správa tohto úradu, tak si myslím, že by tu naozaj mali sedieť všetci poslanci, pretože je to, tak kľúčové informácie, ktoré aj zazneli z úst samotného pána predsedu, tak som veľmi prekvapený, že naozaj hlavne z radov koaličných poslancov tu máme len dvoch zástupcov, pretože je to v prvom rade do radov aj vlády. A teda koaliční poslanci by sa určite mali zaujímať o chod vlády, mali by sa určite zaujímať o to, ako vlastne nimi delegovaní vládni zástupcovia napĺňajú všetky tie princípy hospodárnosti, na ktoré dozerá aj kontrolný úrad, a pre nich by mala byť táto správa takým veľmi alarmujúcim dokumentom, aby si teda s jednotlivými ministrami aj s premiérom určite sadli a veľmi to dôkladne prebrali. Som prekvapený, že sa tak nedeje.
Ja by som chcel, aj z tej správy potom zacitoval, pretože naozaj to, čo zaznelo aj z vašich úst, tak je veľmi dôležité a vlastne vy ste orgán, ktorý kontrolujete, ktorý idete do hĺbky, máte prístup ku všetkým údajom a tie zistenia, ktoré máte, sú veľmi relevantné. Naozaj mnohokrát, alebo teda to, čo ste, to, čo ste predniesli, mnohokrát potvrdilo vlastne to, čo aj my ako opozícia, na čo poukazujeme. A ja v tom vidím naozaj aj súzvuk toho, že čerpáme proste z dát, mnohokrát aj tu zaznieva v sále ako keby kritika na opozíciu, že argumenty sú nejaké vymyslené alebo nie sú dostatočne hlboké, ale toto je váš dokument ako Najvyššieho kontrolného úradu, to je podľa mňa samo osebe, ten názov sám o sebe hovorí o tom, že to je tá najvyššia inštancia, po druhé, je zakotvený v ústave. Takže vaše závery sú určite veľmi záväzné a kľúčové a mali by sa nimi naozaj riadiť všetky, všetky útvary, ktoré spravujú Slovensko, spravujú túto krajinu.
Vlastne to, čo ste aj povedali, ja to nejdem úplne opakovať, lebo ten odpočet bol veľmi, veľmi kvalitný, ale je vidieť, že stále je veľký priestor na úspornejšie hospodárenie. Dávam dôraz na to, veľký priestor. Vidíme, že rozpočtové organizácie, ministerstvá, štátne spoločnosti, samospráva, je tam množstvo nedostatkov a sú na to rôzne dôvody a tých dôvodov je veľa. Vidíme, že samotné tieto inštitúcie alebo tieto orgány, akokoľvek ich nazveme, sa neriadia, nemajú ten funkčný systém vnútornej kontroly. Tým vlastne je povedané, že kontrola ako nástroj riadenia nie je dostatočne využívaná a jednak aj špecifikovaná. To je to, čo tu často aj s kolegom Jurzycom hovoríme, že ak sa veci nemerajú, tak veľmi ťažko sa dá potom vyhodnotiť, ako štát hospodári efektívne a či dosiahol to, čo chcel. A tu vidím úplne najkľúčovejšiu práve tú úlohu aj vášho, vášho úradu, pretože jednak je veľmi dôležité mať stanovené ciele a po druhé, potom merať, či sa tie ciele napĺňajú. A nejde tu len o nejaké formálne napĺňanie, pretože v tomto si myslím, že súčasná vláda sa snaží ako keby robiť maximum, ale vieme, že formálne napĺňanie akéhokoľvek cieľa je úplne irelevantné, pretože v skutočnosti ide, aby bola naplnená podstata toho cieľa, a nie nejaké, ako by som to nazval, Potemkinove dediny, ktorú tu častokrát vidíme aj z dielne súčasnej vlády.
Vlastne tá vaša správa hovorí, ja by som sa chcel chvíľku povenovať tej správe z hľadiska rozpočtového, dodržiavania rozpočtovej disciplíny, pretože tam ste to veľmi dobre zhodnotili a vy sami hovoríte to, čo hovoríme my, že návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020 vytvoril na jednej strane predpoklady pre pokračujúcu konsolidáciu verejných financií, na druhej strane bol posunutý tento cieľ niekoľkokrát, bol revidovaný celkom 4-krát a to smerom k jeho zmäkčovaniu. Čiže aj tu vidíme, že vláda nevyužíva ten potenciál, ktorý tu má, ktoré, ten potenciál, ktorý súčasné časy poskytujú vláde na to, aby jednak konsolidovala, aby nás pripravila na to ochladzovanie, do ktorého vstupujeme, a podobne, čiže sami na to poukazujete. Ja už by som len doplnil, že prvýkrát bolo hovorené, že bude Slovensko mať vyrovnaný rozpočet, prvá zmienka o tom bola v decembri roku 2015, keď sa to plánovalo v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až ´18, a vidíme, že sa to nestalo, že bol zmäkčovaný, až nakoniec bol opustený, máme ho teraz stanovený na rok 2019, ale vidíme, že pravdepodobnosť naplnenia tohto cieľa je veľmi nízka až nereálna.
Taktiež hovoríte o tom, že v rámci, ďalšou stránkou je teda, ktorú vytýkate, nezáväznosť strednodobého rozpočtového plánovania, to som vlastne ukázal teraz na tom príklade. A v rámci úrovní prísnosti ustanovení z hľadiska plnenia rozpočtových cieľov v uvedených strednodobých plánovacích dokumentoch sa Slovensko zaradilo do poslednej šiestej skupiny, medzi krajiny ako Chorvátsko, Nemecko, Slovinsko, kde stropy, ciele môžu meniť podľa uváženia vlády bez akéhokoľvek hlbšieho verejného zdôvodnenia. Taktiež tam uvádzate, že vláda v časoch prosperujúceho hospodárstva ide cestou zvyšovania výdavkov a nie tvorby prebytku pre prípad hospodárskeho poklesu a je všeobecne považovaný za vážnu slabinu rozpočtovej politiky. Toto znie z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Navyše, v štruktúre výdavkov je i vysoký podiel určený na spotrebu – to je to, čo hovoríme, že vláda prejedá, vláda prejedá úrodné roky, je to tu krásne zadeklarované – ktoré nezabezpečia trvalo udržateľný rozvoj a neriešia zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a ďalších deficitných oblastí, na ktoré NKÚ svojimi správami z kontroly dlhodobo poukazuje. Že opäť, vážení kolegovia z koalície, zaznieva to tu veľmi jasne, že spôsob, akým vláda má nastavenú štruktúru výdavkov, je jej vysoký podiel na spotrebu a nezabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj a nerieši, vláda nerieši zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a tak ďalej.
Udržanie vyrovnaného rozpočtu a rozpočtových cieľov v ďalších dvoch rokoch však môže byť oveľa zložitejšie, ako sa predpokladá, práve preto, že vlastne bude dochádzať aj k ochladzovaniu. V nasledujúcich rokoch bude sa, bude spomaľovať a bude sa, vláda sa bude, teda bude sa spoliehať na domácu spotrebu a oživenie čerpania európskych fondov. Kontrolná činnosť NKÚ v oblasti čerpania a využívania eurofondov však poukazuje na množstvo problémov a predpoklady potrebného čerpania týchto zdrojov môžu byť optimistickejšie než realita. Opäť sa to zhoduje s tým, čo hovoríme aj my. Naďalej tu poukazujete práve na to spomaľovanie a ochladzovanie, ktoré nás čaká. Ja by som tu chcel spomenúť práve to, čo tu zaznelo, lebo to sú naozaj veľmi, veľmi dôležité argumenty a je dôležité, aby tu zazneli na tejto pôde, pretože sú predmetom mnohokrát diskusií a dnes tu sú deklarované práve z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Slabým miestom rozpočtového procesu sa javí aj dosahovaná výška dlhu verejnej správy, najmä opatrenia na jeho znižovanie. Toto je večná, večná polemika, ktorá tu je, a tu sa pridáva nezávislá veľmi dôležitá inštrukcia, ktorá hovorí, že je to slabým miestom rozpočtového procesu.
Dlh verejnej správy mal byť v roku 2018 podľa odhadov a podľa odhadu ministerstva financií dosiahnuť úroveň 48,7. Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu na rok 2019 by mal byť na 47,3. K tomu, aby sa dlh verejnej správy dostal do bezpečnejšieho rizikového pásma, by bolo potrebné, aby dosahoval oveľa nižšie hodnoty. Opäť deklarovanie zo správy NKÚ.
Taktiež dlhodobo poukazujete na nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov jednotlivých kapitol a nefungujúce programové rozpočtovanie. Toto je ďalší veľmi dôležitý, veľmi dôležitá výtka voči súčasnej vláde. Rozpočtové opatrenia podávajú do určitej miery obraz aktivity finančných tokov konkrétnej kapitoly počas roka. Čím viac rozpočtových opatrení kapitola zrealizuje, tým je vyššia aktivita v oblasti finančných operácií, čo zároveň znamená aj rastúcu administratívnu záťaž rozpočtového procesu a rastúce výdavky s tým spojené. Veľmi sa mi páči, ako ste tam uviedli vlastne za jednotlivé roky tie rozpočtové opatrenia, ako, v akých veľkých objemoch sa nachádzajú. Opäť to plánovanie tu vidíme, tak ako ste vlastne povedali, že to plánovanie vlastne nefunguje, keďže sú tu takéto vysoké čísla dosahované.
Taktiež poukazujete na to, že tu nejde teda len o počty opatrení, ale najmä o sumy presúvaných prostriedkov, osobitne na strane výdavkov. Len nevyčerpané prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania z predchádzajúcich období dosiahli na výdavkovej strane spolu takmer 4 miliardy. Je tak evidentné, že tieto prostriedky sa nečerpali v období, keď boli rozpočtované. To je ďalší dôležitý, dôležitá výtka. Aj po takmer pätnástich rokoch, a toto je, myslím si, že taká veľmi silná veta, že aj po takmer pätnástich rokoch čerpania prostriedkov Európskej únie sa opakuje stále ten istý, dalo by sa povedať, až chronický problém, a to je rozpočtový proces Slovenskej republiky, že vidíme, že pätnásť rokov sa tu čerpajú európske fondy a stále, stále narážame na to isté. To znamená, že z tých pätnástich rokov, keď vidíme, že dvanásť rokov vládol SMER v rôznych zoskupeniach, tak vidíme, že je nepoučiteľný a že nevie to zabezpečiť. Všetci vieme prečo.
NKÚ dlhodobo upozorňuje na nevyhnutnosť zlepšenia manažmentu procesov týkajúcich sa oblasti rozpočtovania vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie. Taktiež vážnym problémom medziročných presunov je aj to, je fakt, že často ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou aj dvoch či viacročných rozpočtov a niekedy sa použijú na iné účely, než boli pôvodne schválené. Čiže vidíme, že sa tu naozaj šafári, ako by sa povedalo, od buka do buka.
Programové rozpočtovanie bolo zavedené v roku 2004 v rámci reformy riadenia verejných financií. Merateľné ukazovatele priradené k programom boli a naďalej sú len formálne, neviažu sa na kvalitu výsledkov, ktoré sa programom majú dosiahnuť. Ďalšia veľmi dôležitá výtka. Poskytujú tak minimálnu hodnotu pri posudzovaní hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti ich použitia. Toto je práve to, že uvedomme si tie neskutočné miliardy, ktorými štát disponuje, a tu vidíme, že Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že poskytujú minimálnu hodnotu pri posudzovaní práve tej hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Toto sú tri najdôležitejšie parametre, ktoré sa posudzujú práve pri hospodárení a mali by sa posudzovať na to, aby sa zabezpečili. A ďalšia veta hovorí: "Možno konštatovať, že síce vieme, kam výdavky smerujú, ale ťažko je posúdiť, akú pridanú hodnotu občan a spoločnosť za túto sumu skutočne aj dostali." To hovorí Najvyšší kontrolný úrad, ktorý to analyzuje. Keď toto vyjde z úst, tak potom čo viac k tomu dodať?
Ďalej tu uvádzate, ďalej tu uvádzate, že na základe týchto poznatkov vlastne Najvyšší kontrolný úrad prostredníctvom tejto správy upozorňuje plénum Národnej rady na potrebu prijatia prísnejších rozpočtových pravidiel, ktoré by zvýšili rozpočtovú disciplínu rezortov. To je to, o čom hovoríme aj my častokrát, že máme tu aj Útvar hodnoty za peniaze, ale tá disciplína tých rezortov je tu naozaj veľmi, veľmi nízka. A v odôvodnených prípadoch umožnili vyvodzovať potrebné dôsledky za jej nedodržiavanie. Toto je úplne kľúčové, pretože vidíme, že naozaj doposiaľ vláda si s tým nerobila ťažkú hlavu a správala sa veľmi nedisciplinovane. To je to, čo tu vychádza aj z tejto správy.
Podľa názoru NKÚ je potrebné, aby sa o princípoch tejto rozsiahlej reformy, ktorú predstavila aj komisia v roku 2017, začala aj u nás široká odborná diskusia, ktorá by vyústila do spoľahlivejšieho a jednoduchšieho systému výberu DPH. Vieme, že tuto je naozaj stále ešte veľký, veľký gape, veľká medzera vo výbere DPH, sme stále na chvoste a vlastne sme sa dostali iba na úroveň roku 2006, keď Robert Fico preberal vládu. Čiže za pôsobenia jeho vlád sme sa dostali iba do väčšej priepasti do výbere DPH a po dvanástich rokoch svojho vládnutia sa dostávame na úroveň, kedy štát preberal, čo je úplne žalostné. Svedčí to len o tom, že za jeho vládnutia tu uniklo neskutočne veľa miliárd eur práve na DPH.
Rok 2018 sa vyznačoval pozitívnym plnením príjmovej stránky rozpočtu. Príjmy boli v skutočnosti o 1,4 mld. vyššie, ako bol plánovaný rozpočet. Čiže tu opäť vidíme, že príjmy rástli, že táto vláda dostávala neskutočné darčeky v podobe nadpríjmov, a napriek tomu, hospodárila horšie, ako si zaumienila. To opäť ukazuje jasnú neschopnosť riadenia tejto krajiny. O to viac, keď samotný NKÚ hovorí o tom, že ľudia nevideli, nedá sa odmerať tá kvalita, ktorá by tu bola v podobe kvalitnejších služieb. Samozrejme, poukazujete tu aj na ďalšie veci, čo sa týka dopravy, ktoré, ak dovolíte, preskočím.
Chcem sa ešte chvíľku povenovať práve tým európskym fondom, ktoré ste spomínali. A tam je proste, vlastne opäť kontrolami deklarujete vy, že bolo zistené nasledovné nedostatky: Výrazný kvalitatívny rozdiel úrovne verbálneho hodnotenia hodnotiteľmi, nesúlad a nedostatočné zdôvodnenie slovného hodnotenia a prideleného počtu bodov pre jednotlivé kritériá, rozpor medzi individuálnymi hodnotiacimi hárkami a spoločným hodnotiacim hárkom, nízka kvalita overovania výstupov odborných hodnotiteľov, riziko možného neobjektívneho spôsobu žrebovania a prideľovania žiadateľov o európske fondy odborným hodnotiteľom.
Všetky tieto nedostatky považuje NKÚ za mimoriadne závažné. Teraz to tu máte, poslanci z koalície, máte to aj z úst samotného Najvyššieho kontrolného úradu. Často o tom robí tlačové besedy kolegyňa Remišová, ktorá na to poukazuje, ktorá je často spochybňovaná aj samotnými ministerstvami. Dnes to máte tu od nezávislého Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý má zakotvenie v ústave, pripomínam. "Okrem rizika korupcie a netransparentnosti je tu riziko, že je nedostatočne posúdená kvalita žiadosti a nedostatočná pripravenosť žiadateľa splniť predpokladané parametre projektu, spôsobia, že prostriedky z operačného programu, nenaplnia spoločné očakávania." Čiže vidíme tu naozaj veľké zlyhanie na strane vlády, či už sa to týka samotného rozpočtu, alebo či už sa to týka naplnenia tých jednotlivých cieľov, ktoré, ktoré si stanovuje.
Ja by som chcel ešte na záver, tieto tri minúty, ktoré mám, využiť na to, že vidíme, že ste spomenuli aj práve tú reformu ESO, ktorá je naozaj neslávna, a minulo sa na ňu neskutočné množstvo peňazí. Táto reforma si dávala za cieľ, že bude znížený počet úradníkov, výrazné zlacnenie služieb. A sľubovala úsporu 700 mil. eur. Ak sa však pozrieme, koľko ESO stojí po jednotlivých rokoch, tak vidíme, že sa to hýbe stále cez 1 mld. eur a nikdy to nekleslo pod túto sumu. Čiže vidíme, že ESO si nedokázalo poradiť so skutočnosťou, že Slovenská republika je byrokratická veľmoc. Keď si zoberieme štatistiku Medzinárodnej organizácie práce a Eurostatu, tak vidíme, že priemer úradníkov v EÚ na tisíc obyvateľov je tridsať. Na Slovensku ich máme okolo štyridsať. Toto číslo sa neznižuje ani po masívnych investíciách do elektronizácie a za vlád SMER-u počet úradníkov rastie. Za druhej vlády SMER-u sľuboval Robert Fico, zníženie počtu úradníkov o 20 percent. Ukázalo sa však, že asi sa pomýlil v slove "zníženie" a v konečnom dôsledku nastal nárast. Z toho vyplýva, že ESO dopadlo zle a nestali sme sa, nestali sme sa krajinou, ktorá by bola efektívna, ktorá by mala efektívny štát, ktorý dokáže poskytovať kvality. A toto je podľa mňa ďalšie veľké zlyhanie, na ktoré teda poukazuje aj Najvyšší kontrolný úrad, a je tam viacero ďalších vecí, ktoré verím, že rozoberú aj kolegovia.
Ja v každom prípade som rád, že takéto, táto správa prichádza do parlamentu a že teda poukazuje na všetky tieto nedostatky. I keď myslím si, že dokázalo by ich tam ešte byť omnoho viac. Čo je smutné, že naozaj poslanci koalície tu nesedia a nepočúvajú. Pár pribudlo, áno, áno, musím pochváliť, pribudli ďalší traja poslanci oproti dvom, ktorí tu boli na úvod. Takže prosím, tlmočte to vo svojich kluboch, nech naozaj si na to posvietia poslanci koalície, lebo táto správa má veľmi, veľmi, veľmi zásadné, alarmujúce závery.
Ďakujem pekne, skončil som.

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Ďakujem, že máme tu znovu správu, kde máme, myslím si, že povedaný veľký odpočet prác, ktoré sa snažila cez inštitút verejného ochrancu práv pani navrhovateľka realizovať a poukázať, kde nás päta tlačí. Ja keď dovolíte, tak klasicky si vyberiem dve oblasti, ktoré tu boli, a síce Úrad geodézie a kartografie a katastra a reštitúcie, pretože som rád, že v týchto správach rok čo rok sa nám, dá sa povedať, objavujú tie nedostatky, ktoré tam máme.
Tak ako ste uviedli, pani ombudsmanka, že nemôžme urobiť nápravu po troch rokoch v určitých správnych konaniach. To je tiež podľa mňa taká brzda, ktorú by sme mohli odstrániť nejakým spôsobom. A to tým, že sme ten možnože dali na päť rokov, pretože mnoho tých konaní do päť rokov aj o nehnuteľnosti, ľudia si neuvedomia, že niečo prebehlo, a zrazu zisťujeme, že vlastne už nemôžme nijakým spôsobom na to zareagovať. A potom už len žaloba na súd a už platíš, už všecko možné a zistíš, že, aha, opravný prostriedok už nefunguje, a si doma. Takže ja každopádne budem veľmi rád, keď v tejto vládnej garnitúre sa to asi už nestihne, ale ďalšia vláda, ktorá tu príde, aby aj s týmto, by som povedal, časovým harmonogram niečo robil pri opravných prostriedkoch.
Uvádzate v tejto správe, že našli ste aj veľa prípadov, na ktoré ste boli upozornení cez zákon 180 o registroch obnovených, evidencie práv, resp. o mnohé vlastníctva, kde vôbec neboli vydávané rozhodnutia zo stránky Úradu geodézie, teda, katastrálnych odborov. Musím povedať, že to isté bolo aj pozemkových odboroch, kde prakticky sa to tak pri tichosti akože dalo a už je to po 5, 10, 15 rokoch. A viac-menej tam nebola možnosť ani odvolania sa tohto dotknutého občana, aby mohol sa odvolať na rozhodnutie. Na list sa odvolať nemôžte. A mnoho takýchto vecí bolo iba listom riešené. A som rád, že aj na toto ste poukázali.
A to ESO, naše slávne, ktoré je, efektívna, spoľahlivá, otvorená, tak plne sa s vami stotožňujem, že mnoho tých bývalých špecializovaných štátnych správ volá po obnove a vrátení sa späť tohto režimu. Lebo momentálne tá všeobecná štátna správa, to znamená, ministerstvo vnútra, žiaľ, v mnohých prípadoch nemá vedomosti o obšírnosti, dôležitosti a profesionalite určitých štátnych zamestnaneckých miest, ktoré má pod sebou, a potom sa nevie adekvátne k tomu ani vyjadriť. Keď som sa pýtal tu na tomto fóre pani ministerky Sakovej, že aký má dosah ministerka pôdohospodárstva, to znamená pani Matečná na svojich metodicky riadiacich pracovníkov, aby ich mohla stimulovať, tak mi tu bolo povedané, že skoro žiadny, hej. Pretože metodicky niekoho riadiť, tak to je tak akurát, viete, že buď doporučím niečo, čo tu môžeš robiť. Ale keď mu nedám stimul, či už materiálny alebo nejaký iný, tak prakticky nemáš ho ako stimulovať. A, žiaľ, my na to ako keby sme rezignovali alebo nechceli to, aby tie štátne správy bývalé, ktoré boli špecializované, aby tá kvalita v tom ESO sa zlepšila.
Ministerstvo vnútra, ako ste aj vy, uvádzate v tejto správe, nejak nereflektuje na podnety, ktoré idú z Úradu geodézie a kartografie, a nejako to, by som povedal, anuluje. A to sa mi teda, to vlastne uberá ten vietor z plachát pre tých ľudí, ktorí na týchto úradoch robia. Mal som, ja rád chodím, keď som teda akože mimo Národnej rady, chodím aj po tých úradoch a poviem otvorene, že u nás na katastri v Prešove majú dve kopírky, jednu na pôjde, druhú v pivnici. Aj to jedna nefunguje, druhá funguje priebežne, keď dáte heslo, lebo ináč nič, obrazne povedané. No a keď toto má byť v tom ESO nejaká tá, zlepšený prístup k obyvateľom a k riešeniu problém, tak to neberiem.
Som veľmi rád, že znovu ste upozornili na reštitučné konania, v ktorých už neplatí žiadny 30-dňový, 60-dňový, 90-, 120-dňový režim, pretože tu ani desaťročné režimy neplatia. Tu už sme v takom marazme, že tu už ani, ľudia už aj pozomierali, čo si uplatnili nárok, a ich dedičia mnohí ani nevedia, že ešte možno na tých lesných odboroch a pozemkových, resp. na fonde, že ešte niečo majú. Som rád, že aspoň niečo pani ministerka pôdohospodárstva vzala vážne z vašich upozornení z minulej správy, kde citujete napríklad a ste hovorili teda, že treba personálne to posilniť. Nie každý, ani z občanov, nebude čítať túto správu. Pretože viete, ako majú dosť veľa svojej roboty, tak aspoň tu pripomeniem, aby sme im upozornili, že v ktorých okresných úradoch bolo navýšenie tých pracovníkov na reštitúcie, pretože to bolo vaše odporúčanie, pretože je to, samozrejme, o tej persone, ktorá bude vedieť riešiť alebo nebude vedieť riešiť tie reštitučné podania.
Takže najhoršie, samozrejme, dopadá Bratislava, kde prakticky, tam to je katastrofa. Tam sme cez niekoľko tisíc reštitúcií ešte neukončených, 2 150 neukončených, a to bolo k 1. 1. 2018. Tak neverím, že dve tisíc poriešili, neporiešili. Majú znovu neukončené reštitúcie. A tam sa prijalo, podľa všeckého, jak je v tejto správe, štyroch pracovníkov, ktorí sa tomu majú venovať. Som rád, že aj Malacky reagovali a dvaja ľudia boli vyčlenení, ktorí budú na pozemkovom odbore riešiť iba reštitučné podania. V Senci jeden človek bol vyčlenený. Dunajská Streda nevyčlenila nič. Tam to ešte stále horí. A pri Dunajskej Strede hovorím o nejakých 200 nevybavených reštitučných konaniach a na roky, to je na desať rokov ešte konania, takže to je znovu ako keby na hlavu, ja tomu hovorím, pretože socializmus tu bol 40 rokov. A my ani po 30 rokoch nemáme reštitúcie ukončené. Tak my budeme ešte viacej, dlhšie robiť reštitúcie jak socializmus celý trval. Však to je, ľudia boží, na hlavu. A to treba skoordinovať robotu, vážení. Iba skoordinovať robotu. Nič iné. To znamená, keď sme išli, ešte raz poviem, lebo ja som išiel z pozemkového odboru. Ja som musel vedieť riešiť reštitúcie, registre, záhradkárske osady, vyňatia z pôdneho fondu a ešte pozemkové úpravy. A na to sme robili skúšky. A keď si ich neurobil, tak si nemohol. A teraz malo by to byť operatívne. Už nemáš registre? Tak ideš riešiť reštitúcie. Nemáš záhradky? Ideš riešiť pozemkové úpravy. Nemáš vyňatia z pôdneho fondu? Ideš riešiť záhradky, napríklad. A tak by to malo byť, vážení, len to treba zorganizovať. Asi sa niekomu, nieže nevie, ale nechce ísť do toho, lebo asi v mútnych vodách dobre loví. A to ma vytáča. Pretože, vážení, to len treba zorganizovať a už to bude bežať. A môžete mi hovoriť všecko, čo chcete, že je to najkomplikovanejšia agenda.
Vážení, najťažšie prípady sme riešili na začiatku, ktoré boli konfiškácie. Kde sme museli dokazovať, či ten Maďar a kolaborant, jak bol vyhlásený, zradca národa, či bol odsúdený, nebol odsúdený, kde mal ten majetok, náhradné. Všecko to boli ťažké detektívky. Ale krásna robota, hovorím, krásna robota, lebo si vracal majetok občanom. Hovoril si za štát, prepáč, občan, tu máš novú, nové zriadenie, to ti hovorí, že odpúšťa, nech sa páči, dáva ti naspäť.
Teraz? Mnoho ľudí hovorí, že v demokracii, socializmus sme prežili, v demokracii sme prišli o majetok. Aj pri tých registroch, ktoré, hovorím, proste, ktoré sme mali predtým. No neskutočne.
A musím povedať ešte jedno, že keď tu niekto povie, že personálne netreba posilňovať tieto úrady, tak ja poviem, že tam, kde nám to horí, by v prvom rade malo byť personálne a motivačné posilnenie, aby tí ľudia, keď ja tam prídem, na katastre prišli aj v sobotu, v nedeľu, pretože vedeli, že vedúci im dá nejakú odmenu a budú môcť. Momentálne teraz z ministerstva vnútra takéto stimuly vôbec nevidím v týchto nejakých štátnych správach.
Som veľmi rád, že držíte líniu a stále doporučujete, aby boli zvýšené tabuľkové miesta. Nie ako ministerstvo financií navrhuje, aby sa z vlastných zdrojov preorganizovalo kadečo. Proste nie. Takže ja budem tiež, čo budem môcť, budem hájiť tú vašu filozofiu, pretože tak ja to vidím, tiež ten výsledok, že by tam mohol byť.
No, samozrejme, najhoršia situácia je v Košiciach, kde sú teda kritické, ale ešte je tam aj Kežmarok, a to je ten vojenský obvod Javorina, kde máme veľa reštitučných nárokov. Aj tam tých 12 ľudí, ktorí sú tam už vyčlenení aj z toho, z tých vojenských lesov a majetkov. Áno, okej, sú tam. Myslím si, že keď sa tam zorganizuje, tiež by sa to mohlo pohnúť do lepších vôd a nemuseli by sme tu čakať ešte ďalších 5 rokov, 10 rokov, lebo každý má iba jedno katastrálne územie a má ho poriešiť.
Takže, vážení, dá sa to všecko robiť, len musíme chcieť. A ja by som bol veľmi rád, keby sme už konečne raz mohli v niektorom roku, keď budeme bilancovať, povedať, že reštitúcie sú ukončené. Takú veľkú fajfku – ukončené. Ale to musí chcieť aj Slovenský pozemkový fond, to musí aj pozemkový odbor chcieť, to musí aj kataster chcieť.
A ešte jedno by som, pani ombudsmanka, by som povedal, čo by sme mali do toho dať, aby to bola prioritná agenda aj pre úrady, ktoré majú spolupracovať pri riešení reštitúcií. To znamená, keď je potrebné z katastra identifikáciu, tak nieže budem na ňu čakať polroka, aby som mohol rozhodnúť. Keď potrebujem z archívu rodný list, tak nieže budem čakať polroka, že mi rodný list príde. Lebo reštituční pracovníci musia vlastne mať tie podklady také, ktoré sú na súde nepriestrelné, tak by som to povedal. A práve tá súčinnosť tých organizácií, ktoré majú byť nápomocné, tu už chýba. Ja som ju zažil v 90. rokoch. Vtedy to bol ako veľký lauf, reštitúcie, super. Ja som čakal na identifikáciu, či už grafickú alebo písomnú, dva týždne. Po dvoch týždňoch môžeš a môžeš robiť rozhodnutia, pán úradník, 350 rozhodnutí. Teraz čakáme roky aj na geometrický plán, aj ďalšie. Asi toto je ďalšia, čo by som navrhoval, aby bolo lepšie.
Dobre. Takže toľko z mojej strany takým letom-svetom. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani kolegyňa, že si tak zhruba vlastne prešla tú zdravotnú časť, na ktorú pripomienkovala pani Patakyová. Áno, je tu systémový problém, keďže zrušili sme domovy sociálnych služieb pre deti s celoročným pobytom a neurobili sme adekvátnu náhradu. Tým pádom vlastne tá starostlivosť zlyháva či už v školských výchovných zariadeniach, a to v reedukačkách, alebo je to v detských domovov. To znamená, my potrebujeme pripraviť novú štruktúru zariadení. To je vlastne spôsob, ako vyriešiť to, na čo vy poukazujete. Ďakujem.

Príjemne odpoludnie, vážený predsedajúci, vážená ochrankyňa práv, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, na začiatok by som chcela oceniť vašu prácu, ktorá má reálne výsledky. Chcem vyzdvihnúť, že verejná ochrankyňa práv chráni najmä práva tých najslabších, slabých, kde hlas, ktorých hlas v spoločnosti nie je silný alebo sa proste nevedia chrániť sami. Teraz hovorím o deťoch. Bolo tu už dneska viackrát spomínané.
Už v minuloročnej správe pani Patakyová opísala a zdôraznila viaceré podnety poukazujúce na dlhodobo nedostatočnú činnosť úradov práce v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Opisuje ich, bohužiaľ, aj v tohtoročnej správe, či už v prípade matky troch detí, kde starostka radšej prebrala na seba úlohu orgánu sociálnoprávnej ochrany, či pomoc pri vyriešení situácie chlapca so stredne ťažkým stupňom mentálnej retardácie na organickom podklade a s významnou poruchou správania. Žiaľbohu, týchto zariadení v našej republike nemáme a keď ich máme, tak len ako šafranu. Jeho nesprávne zaradenie do reedukačného centra úradom práce došlo k inštitucionalizovanému týraniu dieťaťa bez reflexie na potrebu bezpečia a istoty ako základu pre dieťa s takouto anamnézou. Podľa predloženej správy nie je to ojedinelý prípad, detí s vážnymi duševnými poruchami stále nám pribúda. V systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately však chýba zariadenie pre deti s ťažkými duševnými diagnózami v spojení s vážnymi poruchami správania, ktoré si vyžadujú maximálnu individuálnu, odbornú aj špeciálnu starostlivosť. I keď podobné prípady pozná človek z reality, veľmi zle sa číta táto správa. Nehovoriac o ďalšom z mnohých prípadov a to je 347 detí v exekúcii v meste Žilina vďaka výkladu ustanovenia zákona o miestnych daniach. Až vašou iniciatívou sa začal, začal situáciu riešiť Ústavný súd. Vo vašich ďalších krokoch, a to, aby sa ustanovenie v realite dôsledne uplatňovalo a ochránilo deti a mladistvých, vám držíme palce.
Dotkla som sa len detí, no správa opisuje aj ďalšie vypuklé problémy, a to nedostatočné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v psychiatrických zariadeniach, zariadeniach väzenských, ďalej porušujú sa tu práva seniorov a takisto porušujú sa práva znevýhodnených etník. Čo s tým? Ako to budeme riešiť? Akým spôsobom?
Naše hnutie OĽANO predkladalo za minulý rok a za tento rok už dosť návrhov zákonov, ale, žiaľbohu, realita je taká, že tieto zákony, sme opoziční, žiaľbohu, tieto zákony, aj keď sú dobré, nie sú prijaté.
Dotkla som sa detí, no správa prináša ďalšie vypuklé tieto problémy, ako sú obete nezákonných sterilizácií, či udeľovanie štátneho občianstva osobe bez štátnej príslušnosti. Dotkla som sa ich preto, lebo sú pre vás všetkých najcitlivejším miestom, ich problémy bolia o to viac. A práve verejná ochrankyňa práv a jej kancelária je v momente, kedy úrady, kompetentní, samozrejme, zlyhávajú a verejná ochrankyňa práv je posledným útočiskom a nádejou. Výstupy sú nám predkladané každoročne spolu s návrhmi na riešenia. Preto žiadam príslušné ministerstvá, aby sa zaoberali odporúčaniami, obsiahnuté v správe, a prijali efektívne opatrenia.
Ďakujem vám za vašu správu, držím vám palce vo vašej ďalšej práci, aj vášmu celému kolektívu, lebo je to ozaj veľmi náročná práca, a ako som už povedala, ľudia si to hlavne dokážu oceniť, keď nemajú, nevedia dosiahnuť právo. Ďakujem.

Dobre. Ja chcem len upozorniť, lebo dneska máme aj zasadnutie výboru NBÚ, hoci nie som predsedom, ale som bývalým predsedom, takže dneska 12.05 členovia kontroly činnosti NBÚ. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

Pán kolega, ja musím zareagovať práve na problematiku, ktorú si načrtol v súvislosti s ministerstvom kultúry a LGBT, o tom, že pani ministerka stopla dotácie. Ja som sa jej osobne na tento problém pýtala, lebo ma zaujímalo jej vysvetlenie, keďže som si myslela, že tá téma nebola dobre alebo dostatočne odkomunikovaná. Vysvetlenie, ktoré mi poskytla, ma uspokojilo aj napriek tomu, že som opozičná poslankyňa a som chápavý liberál, ozaj chápavý liberál. Ale myslím si, že tá vlna, opäť raz emotívna, ktorá sa k tejto téme zdvihla, nie je celkom oprávnená. Trošku by som počkala, kým sa veci vysvetlia, dala aj pani ministerke chvíľu času, lebo nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. A tiež ja netvrdím, že to, čo mi povedala, musí byť svätá pravda. Ale dala by som šancu naozaj aj druhej strane a bola trošku zdržanlivejšia, pretože táto téma je veľmi citlivá, vie sa veľmi ľahko využiť a rovnako tak veľmi ľahko zneužiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne a kolegovia, na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny sme sa už vyjadrovali ku správe pani verejnej ochrankyne práv a aj z celého tohto vystúpenia teraz v pléne ste videli, že naozaj sa pani ombudsmanka zaoberala širokým spektrom podnetov a prípadov.
Ja viem, že to bolo skoro 2300 písomností, 740 podaní, z ktorých všetky boli vybavené. Myslím si, že ste sa veľmi dobre zhostili tejto roly, tejto úlohy. Myslím si, že je to poslanie, táto práca, a viem, že komunikujete s množstvom organizácií aj s neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb.
Zaujalo ma dokonca, že ste sa venovali aj podnetom pri vrátení príspevku na chránené dielne. Robili ste aj prieskum zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. To určite sa tuná kolegyňa Soňa Gaborčáková vie k tomu aj vyjadriť. Dookola opakujeme totižto a poukazujeme na tieto problémy. Spomenuli ste aj takzvané československé dôchodky a stále neukončené reštitučné konania. O tom neustále, toto neustále pripomína kolega Martin Fecko. Takže v podstate tieto výstupy z vašej správy sú pre nás nie neznáme. Dookola sa s kolegami a s kolegyňami snažíme prinášať do parlamentu také návrhy zákonov, aby pomohli k odstráneniu týchto problémov.
Taktiež ma veľmi zaujal aj prípad nedostatočnej aktivity úradov práce, ale konkrétne orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. A tam v podstate v správe poukazujete na celkovú nefunkčnosť alebo nefunkčnosť systému v jednotlivých častiach a hovoríte, píšete o dlhodobom zlyhávaní sociálnoprávnej ochrany detí, o dlhodobom zlyhávaní. Citujem zo správy, považujete za alarmujúce, že hoci sú prípady, myslí sa tu realizácia styku dieťaťa s rodičom po rozvode, od samého začiatku v rukách orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ďalších inštitúcií z úradov práce a súdov, ktoré by mali dieťaťu poskytnúť plnú ochranu, po rokoch, rokoch, končia konštatovaním, že vzťahy v rodine sú už natoľko narušené, že náprava sa javí ako nemožná. A od samého začiatku vstupujú do prípadov s týmito deťmi vlastne naše inštitúcie.
Vkladáte nádeje v tomto prípade do činnosti nových centier pre deti a rodiny. Nuž, uvidíme, ja si to až tak nemyslím, ale bolo by dobré. Sama by som sa tešila, keby to bolo tak. A určite budem s vami pozorne túto situáciu sledovať.
Už, keď som už pri deťoch, tak pri nich aj ostanem. Prvé výsluchové miestnosti, vlastne sa ešte len podarilo zrealizovať verejné obstarávania pre, a tak v roku 2019 by sa ešte len mali začať budovať. To taktiež je stále, stále oneskorené a zdĺhavé. Ja som si všimla, že ste sa venovali veľmi intenzívne v roku 2018 aj problémom v Žiline. Zaujalo ma to aj preto, že je to moje okresné mesto, v ktorom v podstate stále prebývam. Je mi to veľmi, veľmi blízke. A že ste sa, veľmi oceňujem, že ste sa venovali problému, kedy sa deti stali poplatníci miestneho poplatku za komunálne odpady akoby a zostalo v exekúcii tak 347 maloletých osôb v meste Žilina. Viem, že ste na mieste aj boli a že ste rozprávali s novým vedením. Taktiež som tam aj ja šla a pán primátor a nové vedenie, ale aj pani viceprimátorka sľúbili, že sa okamžite budú tomuto problému venovať a že prijmú ako mesto všeobecne záväzné nariadenie. Takže vidíte, že vaša práca má naozaj aj konkrétne výsledky, ale samozrejme, že dôležité je, na akú úrodnú pôdu padnú tieto vaše podnety a či vôbec má inštitúcia, ktorej sa to týka, záujem ďalej konať.
Zaujalo ma tiež, aj prípad, za taký najzávažnejší považujete alebo hovoríte o prípade v Moldave nad Bodvou. A oceňujem, že ste požiadali o vstup do konania, že ste teraz ako verejný ochranca práv účastníkom konania na Európskom súde v Štrasburgu.
Čo sa týka, všimla som si aj nedostatky v činnosti cudzineckej polície a tak som reagovala aspoň tak, že som sa tu pani ministerky vnútra pani Sakovej, upozornila som ju na tieto informácie z vašej správy, ale aj z médií a pýtala som aj v hodine otázok, ako to chce riešiť. Sľúbila naozaj ďalšie kroky, intenzívne, v tomto probléme činnosti cudzineckej polície. Hovorila som jej tiež o tom, že v podstate tu bol, som neverila vlastným očiam, keď som čítala, že udelenie trvalého pobytu týmto cudzincom by malo byť pridelené alebo udelené až vtedy, keď stiahnu podnet na, u vás u verejného ochranu práv. To by človek neveril.
Takže veci sa pohnú, vnímam z toho, práve vtedy, keď v takej synergii mnoho inštitútov, ako je aj verejný ochranca práv, ale aj my ako poslanci Národnej rady, ale aj ako neverejní poskytovatelia či organizácie v podstate, ako by som to povedala, zatlačia na tých, ktorí sú kompetentní a ktorí sú zodpovední za riešenie tejto situácie.
Oceňujem tiež, že váš vstup aj do veľmi tragického prípadu, ale to sa už týka teda začiatku tohto roka, sťažnosti alebo podnetu rodičov, ktorí hovoria o tom, že z dôvodu nedostatku alebo nedobre poskytnutej zdravotnej starostlivosti im zomreli deti, ale to už vstupujem do začiatku roku. A chcela som povedať, že oceňujem aj to, že ste vlastne hneď kontaktovali výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. A taktiež výbor uzniesol sa na tom, že žiadal správy od ministra spravodlivosti a ministerky zdravotníctva k tomuto problému, a vieme, že práve aj takýmto tlakom viacerých, ale v prvom rade teda vás, ale že viacerých, a tým hovorím aj v synergii s výborom a ďalšími, aj premiér Pellegrini sa stretol s rodinami týchto detí a hovoril teda, že prijmú sa opatrenia, aby sa niečo takéto nikdy viac nestávalo. Je pravdou, že životy týmto deťom už nikto nevráti, ale naozaj je asi, máme zodpovednosť úplne všetci, aby sa tak už nikdy viacej nestalo. Takže zdôrazňujem tú synergiu, že je veľmi dôležité, že sa obraciate na všetky ďalšie možné inštitúcie, ktoré sú schopné niečo v tomto robiť.
A nakoniec by som ešte povedala, že som si uvedomila po prečítaní vašej správy, ale aj ďalších správ, ktoré teraz budeme mať na programe tohto dňa, že, že všetky tieto podnety sú vlastne výsledkom dlhodobého, dlhodobého neriešenia situácie vo všetkých tých oblastiach, ktoré ste načrtli. Od sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnych služieb k školstvu a ďalej všetkými rezortami. Veľmi ma to mrzí a práve sme sa aj rozprávali s kolegyňami, že veľmi nás to mrzí, že celé tie roky, celé tie roky sa tu prijímajú nejaké ad hocové riešenia, ale absolútne sa nenastavuje systém, ktorý by, ktorý by mal vlastne dôjsť k tomu, že by ste nemali čo robiť. V podstate je to na úsmev, ale zároveň je to na plač. Je to na plač zvlášť pri ochrane maloletých detí. To je asi najdôležitejšie a tam sme všetci veľmi zodpovední za to, čo sa deje v prípadoch, kde účinkujú maloleté deti.
Takže teším sa na spoluprácu s vami naďalej, pani verejná ochrankyňa práv, a apelujem na seba aj na všetkých kolegov a kolegyne poslancov Národnej rady a poslankyne Národnej rady, máme odporúčania v závere tejto správy, a preto vás, vám tak nejak pripomínam alebo vás chcem podnietiť k tomu, že je tam veľa inšpirácie na to, aby sme legislatívne konali, aby sme pripravili také legislatívne návrhy, aby sa zlepšila situácia. A vyzývam vládu, aby naozaj si plnila svoje kompetencie a svoju prácu tak, aby sme konečne mohli nastaviť systém, ale pravdepodobne sa to už na konci volebného obdobia nedá. Tak už len mi zostáva veriť, že nastupujúca a nasledujúca vláda dokáže nájsť tú odvahu nastaviť systém v každej tejto oblasti, ktorý ste spomínali.
Ďakujem vám pekne.