Videokanál klubu

Pán poslanec Budaj, očakával som vystúpenie, ktoré by svedčalo poslancovi Budajovi. Očakával som niečo konštruktívne a autentické od Budaja, a zatiaľ vy ste skĺzli ku Matovičovej rétorike. Aj vám poviem prečo.
Prirodzene, že v spoločnosti je veľa vecí, ktoré treba naprávať. To je jasné. A ja sa to snažím robiť nielen v parlamente, ale u nás v kraji rovnako. Ale vy ste tu spomenuli presne tú istú rétoriku, ktorú hovorí váš šéf. Hovoríte o širokej koalícii. Ako je možné, že sa ocitne v jednej vláde SNS a MOST - HÍD? Nuž asi žijete ešte v 90. rokoch. Je to možno prejav práve toho, že slovenská spoločnosť trošku vyspela. A hovoríte o tom, že so škrípajúcimi zubami.
Tak mi potom povedzte, aké škrípanie zubov by bolo, keby SNS išlo s OĽANO-m, ako to kreslil váš predseda alebo líder, ktorý hovoril o nejakej hrubej čiare. Na to ste už zabudli?
Naviac tá Matovičova rétorika je aj v tom, vy ste použili výraz "užitoční černosi"? Pán poslanec, to je rasizmus. A mali by ste sa všetkým černochom ospravedlniť.
Hovoríte o tom, že my nedávame nič konkrétne, ale pritom ste pod lídrom, ktorý schválil absolútne nekonkrétne programové vyhlásenie. Tak ja vám poviem nejakú konkrétnu vec, keď ste ju tam nenašli. Zaväzujeme sa tam zníženie nezamestnanosti pod 10 % a zároveň 100-tisíc pracovných miest, pán poslanec. Môžete sa, koľko chcete, smiať, ale vy hovoríte len o negatívnych veciach. Ešte aj o tom, čo je práve naopak výhoda našej republiky. Chodia sem investori, a vy poviete, že postupne v regióne strácame konkurencieschopnosť?
Pán poslanec, vy žijete niekde inde a mrzí ma to, lebo som očakával, že budem počuť vystúpenie človeka, ktorý bude autentický, konštruktívny, ale vy ste Matovičov rétor. Nič iné.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, povedali ste, že strana SMER - sociálna demokracia je odkázaná na príspevky od ľudí, ktorých ste nazvali obchodníkmi. No chcem vám pripomenúť, že v roku 2012 získala naša strana viac ako 44 %. V nedávno konaných voľbách sme získali 28,28 % a určite si uvedomujete, že v tom minulom období sme získali od štátu, teda legálne, veľmi slušnú sumu finančných prostriedkov a takisto to bude aj v tomto volebnom období. Takže mýlite sa, keď tvrdíte, že sme odkázaní na nejaké iné finančné prostriedky.
Čakal som, že sa dotknete aj témy akejsi demokracie spoločnosti. Chcem vám povedať, že v roku 1989, kedy ste boli vy s pánom Kňažkom tribúnom ľudu, som mal jedenásť rokov a pamätám si len to, že som mal vďaka svojim rodičom veľmi pekné a šťastné detstvo, navyše sme bez problémov mohli trebárs aj do kostola chodiť. Ale ako vyštudovaný historik viem, že obdobie bývalého režimu je spájané s veľmi nepeknými praktikami a mnohým ľuďom sa žilo ťažko.
Ale vadí mi to, že hovoríte o tom, že dneska už nie je ľavica a pravica, ale sú to ľudia, ktorí sú na tej vašej strane nejaký občiansky a demokratický princíp proti tým, ktorí sú vo vládnej koalícii, ku ktorým sa zaraďujem aj ja, a nazvali ste ma, že sme tí, ktorí kazia charakter krajiny, sme kriminálnici, a použili ste aj ďalšie slová, ktoré nechcem. Takže vadí mi, že vy polarizujete spoločnosť, pán poslanec.
Prial by som si, aby toto bol súboj hodnôt, demokratický súboj opozície a koalície, ale obávam sa, že aj vy ste nastavili úroveň nejak inak, ako by sme si v Národnej rade Slovenskej republike... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že tak rozsiahly prejav, že som sa trošku aj stratila, takže budem len na určitú časť reagovať. A začnem, myslela som, začnem takou jednou vetou, ktorú ste povedali, že "odpoveď nám dá každej vlády prax". To ste povedali asi tak v tretine svojho prejavu, ale potom ste vzápätí povedali, ako to bude všetko zle vyzerať, aké strašné vízie budú na Slovensku, a preto by som bola naozaj rada, aj mnohých poslancov, nielen vás, poprosila, aby odpoveď nám dala prax.
A chcela by som povedať také možno z praxe z bývalej vlády, keď preberala Iveta Radičová vládu, tak bola nezamestnanosť 15 %, bolo to v roku 2010, a v 2012 končila s nezamestnanosťou 14,80 %. Dneska musím povedať, že sme pokorili magickú hranicu pod 10 %. Aj toto je prax. Verím tomu, že nielen všetko zlé sa udialo, ale udiali sa aj dobré veci a každý, kto robí, aj urobí chyby.
Chcela by som povedať, že ste tu rozprávali o korupcii, no, pravica alebo bývalá vláda, vlastne pani premiérka, keď tu bola, tak povedala, že "dôvera znamená, že dnešný sľub platí aj zajtra, že dobrý nápad je odmenený a porušovanie pravidiel bude potrestané". Keď si pamätám, tak vlastne bolo to Osrblie, boli rôzne kauzy, ktoré sa takisto dodnes nevyšetrili, a verím tomu, že nielen to, čo spomínate o strane SMER, že možno - možno - boli nejaké pochybenia, lebo všetci sme iba ľudia, ale verím tomu, že všetky kauzy, ale chcela by som povedať, že nemôže to byť v programovom vyhlásení vlády, pretože vláda neni vyšetrovací orgán. Sú vyšetrovacie orgány, ktoré by mali, a preto vláda ani nemôže mať vo svojom programovom vyhlásení, že bude niekoho trestať. To je také najdôležitejšie.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, myslím si, že ste sa vôbec nevymykali z medzí vašich vystúpení a preukázali ste, že ste naozaj nedôveryhodný. Ja som vám to už povedal pri vašom minulom vystúpení. Ja by som vám veril vtedy, keby ste podporili programové vyhlásenie vlády, v ktorej ste vy boli takisto ako koaličný poslanec, ktoré by bolo prešpikované všetkými týmito vecami, o ktorých ste tu rozprávali. Nič tam také nebolo. Nič.
Dokonca ste ani nekričali, keď sa Radičovej vláda zadlžovala. Dokonca ste ani nekričali, keď eurofondy za Radičovej vlády sa rozdávali, a vtedy ste tiež boli ticho. Dnes máte plné ústa dôchodcov, ale vtedy ste si na dôchodcov ani nespomenuli, keď ste boli vo vláde. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Ste nedôveryhodný a len populisticky využívate svoje postavenie a snažíte sa navodzovať atmosféru, že všetko je tu zlé.
Áno, znížil sa deficit, to nikto nemôže popierať. U nás sme urobili aj zníženie celkovej zadlženosti. Bola to strana SMER, ktorá hlasovala napríklad za dlhovú brzdu, keď sme boli v opozícii. Som zvedavý, za čo vy budete hlasovať, keď predložíme my nejaký zákon, ktorý bude ústavný.
Pán Matovič, vy hovoríte o nejakom rodinkárstve? Veď vy ste chceli byť so stranou, ktorá je rodinkárska, vo vláde bez akýchkoľvek problémov. Vy ste chceli robiť hrubé čiary za strany, napríklad SNS, ktorú ste kritizovali, a chceli ste byť s ňou vo vláde. Vy ste dôveryhodný?
!Ja ukončím svoje vystúpenie, tak ako som vám to povedal predtým: "Zlodej nikdy neuverí druhému, že nekradne." A doplním ho ešte: "Klamár nikdy neuverí druhému, že neklame." Zamyslite sa nad sebou.

Ďakujem pekne nielen diskutujúcim, ale aj všetkým kolegom, ktorí v tejto piatočnej obedňajšej dobe sú v sále. A to myslím skutočne vážne, preto, lebo určite majú aj iné povinnosti. A toto je práve taký termín, ktorý skutočne nepraje parlamentnému sedeniu.
Ale k obsahu faktických poznámok. Ešte raz veľmi pekne ďakujem.No politickí nominanti, pán podpredseda, tak ako ste to vy povedali v tom vašom prejave, sú politickí nominanti, ale vyznelo to tak, ako keby to boli politickí nominanti súčasného ministerstva kultúry, respektíve väčšiny, ktorá v období štyroch rokov vládla. Ja si myslím, že to tak nie je, a skutočne si myslím, že na slová „politický nominant“ by sa všetci tí riaditelia, sú riaditelia, ktorí sú riaditeľmi či už filharmónie alebo divadiel, ktoré patria priamo pod ministerstvo kultúry, mali právom uraziť. Jednak sú to ľudia, ktorí svojou činnosťou, svojím dramaturgickým plánom, svojou činnosťou v rámci divadiel a svojou prevádzkou tých divadiel, ktoré fungujú, dokazujú, že nech by boli akíkoľvek politickí nominanti, čo nie sú, preto, lebo sú tam roky, určite nie za vlády SMER-u, aj tak tie divadlá by fungovali. Sú skvelé predstavenia v Košiciach, v Bystrici, v bratislavskom národnom divadle (Slovenskom národnom divadle, či už v činohre alebo v opere, alebo v balete). A to vôbec nemá nič spoločného s tým, akí sú riaditelia. Tie predstavenia sú tak či tak skvelé.
No a o koncesionárskych poplatkoch určite tuná bude jedna veľmi živá debata, keď tento návrh zákona z dielne ministerstva kultúry príde. Čiže v tejto chvíli hovoriť áno alebo nie? Určite koncesionársky poplatok, jeho zvýšenie je aj vecou politickej odvahy, máte pravdu, plne sa k tomu hlásim, ak k takémuto niečomu príde. Ale hovorím, to je debata na tie ďalšie mesiace.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja chcem vysoko oceniť váš prejav v oblasti kultúry. A teda je to také symptomatické, keďže ste hovorili o kultúre. Ten prejav bol aj kultúrny, mal aj obsah, mal aj formu. A tak to má byť. Na rozdiel od toho, čo tu zaznievalo predtým, aj keď musím zase objektívne povedať, že vcelku z väčšiny hodnotím túto diskusiu k programovému vyhláseniu vlády ako vecnú, tak zaznievajú tu aj veci, ktoré sú veľmi kontroverzné, a zaznelo aj v niektorom z vystúpení, že ak by sme neboli v politickom kolbišti, tak by sme sa rozumeli. Ja si osobne myslím, že je konečne potrebné v prospech veci pomenovávať veci tak, ako sú, napriamo, pomenovávať problémy, spôsoby riešenia a dohodnúť sa, ako môžeme pomôcť, aby aj oblasť kultúry napredovala.To politické, ktoré je, je hlasovanie, ktoré bude nakoniec. Nikto nepredpokladá, že opozičná politická strana v pléne Národnej rady Slovenskej republiky bude hlasovať za programové vyhlásenie vlády a za vyslovenie dôvery vláde týmto svojím hlasovaním, ale každá politická strana, ktorá má záujem na riešení problémov, môže sa racionálne vyjadrovať a pomenovávať vecné problémy, na ktorých sa vieme dohodnúť, a môže byť súčinná pri ich plnení. Preto vysoko oceňujem opätovne vaše vystúpenie, ktoré dávalo tomuto dostatok podnetov alebo, ak chcete, nahrávok na smeč, aby aj druhá strana barikády mohla zmysluplne a aktívne zareagovať. Ďakujem.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby aj ja som mohol niekoľkými vetami ohodnotiť programové vyhlásenie vlády, ktorého sme všetci tuná súčasťou. A v podstate už niekoľko dní debatujeme o jeho podstate, a teda aj obsahu.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, sme dnes svedkami a spoluaktérmi skutočne historického okamihu. V dejinách nášho štátu po prvý raz vzniká vláda, ktorej program nie je pretavením predstáv iba pravice alebo iba ľavice o správe vecí verejných. S trochou zveličenia možno povedať, že dnes máme možnosť byť pri tom, ako vzniká vláda a vládny program, ktorý chce byť projekciou toho objektívne v súčasnosti najlepšie možného spravovania štátu. A treba skutočne veľmi zodpovedne povedať, že je to istým spôsobom historická udalosť, keď dianie v tejto republike už nie je o pravici alebo o ľavici, ale výlučne o existencii tohto štátu. Sú oblasti, v ktorých dospieť k dohode nebolo veľmi komplikované, pretože niektoré ciele sú, skrátka, objektívne podstatné a dôležité, počnúc jasne artikulovanou geopolitickou orientáciou Slovenskej republiky cez naliehavé ekonomické úlohy, znižovanie nezamestnanosti, rozvoj vytipovaných území, odstránenie či aspoň minimalizácia škôd spôsobovaných korupčným správaním jednotlivcov, skvalitnenie zdravotníctva, justície a školstva, dobudovanie diaľničnej siete a podobne až po podporu cestovného ruchu.
Chcem sa však pristaviť pri oblasti, v ktorej sa profesijne pohybujem po celý život, teda kultúre.

Ja si na rozdiel od niekoľkých svojich predrečníkov, ktorí sa venovali kultúre, dovolím tvrdiť, že minulé volebné obdobie bolo obdobím veľmi úspešným, že to bol veľmi úspešný príbeh Slovenskej republiky v oblasti kultúry a hlavne v porovnaní s inými ministrami kultúry aj kultúra rástla po stránke aj formálnej. A myslím si, že už len to ohodnotenie, že počas tých štyroch rokov nebola zrušená jedna jediná kultúrna inštitúcia spravovaná nad štátom, je hodné obdivu. Porovnajte tieto obdobia napríklad s obdobím Milana Kňažka alebo pána ministra Chmela. O týchto dvoch ministroch hovorím náročky, preto, lebo to boli tí tzv. zaradení pravicoví ministri, koľko inštitúcií za ich vlády bolo zrušených, koľko inštitúcií za ich vlády prestalo existovať. A nemám na mysli len veľké inštitúcie, ale aj komorné telesá, ktoré sú v každom prípade súčasťou kultúrneho diania každej vyspelej republiky. Jednoducho dnes môžeme konštatovať, že takéto čosi za posledné štyri roky sa nestalo.

Som veľmi rád, že programové vyhlásenie deklaruje obraz kultúry ako jednu zo základných strategických zložiek rozvoja slovenskej spoločnosti. V dobe neobyčajnej akcelerácie migračných pohybov a globalizovanej ekonomiky si tento fakt musíme uvedomiť obzvlášť naliehavo, pretože národy a štáty bez kultúrneho ukotvenia môžu v tomto veľkom mlyne veľmi rýchlo prísť o svoju identitu a jednoducho sa rozpustiť, tak ako sa historicky vytratilo množstvo svojho času dôležitých a veľkých národných spoločenstiev, spomeňme, hoci z čias dávnych Skýtov a z čias relatívne nedávnych, Lužických Srbov.

Musíme si uvedomiť, že kultúra nie je len súčasná umelecká tvorba, ale aj vzťah k hodnotám našej minulosti, ochrana toho, čo sme zdedili po svojich otcoch a dedoch. Programové vyhlásenie vlády hovorí, citujem: „Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu.“ V posledných decéniách akoby sme zabúdali, že kultúra má nielen výrazný vplyv na tých, ktorí kultúrne hodnoty sami tvoria, ale aj schopnosť ovplyvňovať aj širšie vrstvy obyvateľstva a je teda aj vhodným prostriedkom pre výchovu cez reflexiu historických skúseností či artikuláciu mravných problémov doby. Tu je veľký priestor nielen pre súčasnú tvorbu, ale aj pre naše pamäťové inštitúcie, v prvom rade Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici alebo Múzeum holokaustu v Seredi.
Trvalým problémom vo všetkých postsocialistických štátoch je vynímanie kultúry ako sektora, ktorý je „neproduktívny“, ktorý odčerpáva verejné zdroje, ale ktorý neprináša do príjmových kapitol rozpočtu dostatok peňazí. Programové vyhlásenie vlády s touto tézou polemizuje poukazom na vyššiu kvalitu spoločenských vzťahov, bolo by ale možné pripomenúť aj viacero zahraničných analýz, ktoré jasne dokázali, že investície do viacerých oblastí kultúry dokážu vygenerovať veľmi efektívny ekonomický pohyb v naviazaných sektoroch, najmä v oblasti služieb. Pred niekoľkými rokmi, keď som tuná takto stál, sme si pripomínali rakúsku štúdiu, z ktorej vyplýva, že dotácia operného divadla sa mestu Viedeň bohato vracia cez ubytovacie, stravovacie, dopravné a ďalšie služby. Kto si myslí, že návštevníci divadla pricestujú autobusom na devätnástu hodinu a po predstavení utekajú na najbližší spoj domov, tomu odporúčam prejsť sa medzi 17.30 hodinou a 24. hodinou po nákupnom centre pri novostavbe Slovenského národného divadla a skutočne tam uvidíte plné kaviarničky ľudí, ktorí debatujú, ktorým sa ešte nechce ísť tzv. domov a rozoberajú všetko to, vrátane tých umeleckých zážitkov, ktoré v tých dvoch divadlách, tých dvoch scénach, respektíve troch scénach národného divadla, ktoré občas hrajú aj spoločne, mohli vidieť.

Mimochodom, dodnes som nezaregistroval jediný ospravedlňujúci výrok spomedzi tých, ktorí novostavbu Slovenského národného divadla označovali za bieleho slona a podporovali zámer druhej Dzurindovej vlády predať ju a premeniť ju na nákupnú galériu. Nebolo by možno márne, keby na znak istého spoločenského zmierenia, ktoré reprezentuje aj vznik tejto koaličnej vlády a prijímanie jej programu, také priznanie si omylu zaznelo, hoci je fakt, že hlavní iniciátori tohto hanebného kšeftu, teda páni okolo pána Ruska a Mikloša a ani strany, ktoré reprezentovali túto pochybnú teóriu a filozofiu, tu už nie sú. Iste si pamätáme na to pamätné stretnutie, keď sa muselo meniť parlamentom uznesenie vlády, ktoré už rozhodlo o novostavbe Slovenského národného divadla. Rozhodlo hanebným spôsobom, že z istej časti národného divadla tuším tam, kde bola činohra, mali byť garáže a v tej ďalšej časti mali byť okrem iného televízne štúdio Markízy, okrem iného tam mali byť nákupné centrá a tak ďalej a tak ďalej. Proste tento tzv. biely slon mal byť absolútne vykynožený z mapy divadiel na Slovensku. Našťastie vďaka parlamentu, ktorý toto uznesenie vlády zmenil, respektíve dal návrh na zmenu vládneho uznesenia, ktoré, pochopiteľne, nemalo šancu v tomto parlamente prejsť, sa stalo, že novostavba Slovenského národného divadla bola dokončená, no a dnes presne aj tí, ktorí boli proti tomuto, proti tejto novostavbe Slovenského národného divadla, sa v tomto národnom divadle veľmi dobre cítia. A ja som veľmi rád, že tomu tak je. Ale, viete, žiada sa mi aspoň to jediné, aby títo ľudia povedali, že: „No, prepáčte, mýlili sme sa.“ Totiž toto divadlo dnes dokazuje každým dňom opodstatnenosť svojej existencie.
Dámy a páni, nazdávam sa, že treba jasne pri tejto príležitosti povedať, že v rezorte kultúry sa faktom široko koaličnej vlády nič zásadne nemení. Od nástupu pána ministra Maďariča do čela tohto rezortu je totižto jeho prvoradým zámerom kultúru vnímať ako priestor, ktorý občanov štátu spája, kde idú bokom parciálne stranícke záujmy.

Nedá mi, aby som sa nedotkol prejavu pána Viskupiča, ktorý, keď tu stál za týmto pultom, hovoril o straníckosti výberu riaditeľov divadiel, ktoré patria pod ministerstvo kultúry. Myslím si, že toto je hlboký omyl a je to obyčajné klamstvo, preto, lebo kto z týchto riaditeľov je stranícky nominant SMER-u? Je to pán Himič v Košiciach, ktorý tam je niekoľko rokov, bol dávno predtým, ako SMER sa ujal vedenia, alebo hádam pán riaditeľ Hromada v Banskej Bystrici, kde môžem zopakovať pri jeho mene to isté, alebo pán Polák v Činohre Slovenského národného divadla, alebo pán Chudovský, generálny riaditeľ? Pán poslanec Viskupič, ja by som veľmi pekne poprosil, aby ste si doplnili vedomosti v tomto slova zmysle, lebo naozaj pracujete možno s nejakými informáciami, ktoré vám niekto napísal, ale vedomosti z tejto oblasti sú niekde inde.

Dôkazom toho, že je to tak, je rozpočet. A nie je náhoda, že na rozdiel od dávnejšej minulosti sa oblasti kultúry vyhli všetky eskalácie spoločenského napätia, ktorých najmä v uplynulých mesiacoch nebolo málo. Neznamená to, samozrejme, že by v rezorte vládla úplná spokojnosť. Veď úroveň odmeňovania prevažne vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných slovenských knihovníkov, pracovníkov múzeí a galérií, hercov, hudobníkov, organizačných pracovníkov je nesmierne biedna, určite biednejšia ako našich zdravotných sestier či učiteľov, vítam preto zámer vlády, citujem, zlepšiť sociálne postavenie kultúrnych pracovníkov v spoločnosti, prostredníctvom zvýšenia rozpočtov jednotlivých kultúrnych inštitúcií v rezorte ministerstva kultúry zlepšiť ich mzdové ohodnotenie.
V tejto súvislosti by som rád vyjadril aj spokojnosť so zámerom uskutočniť významný krok k diverzifikácii disponibilných zdrojov v rezorte kultúry aktivovaním súkromných finančných zdrojov. Je pochopiteľné, že tieto zdroje môžu veľmi efektívne pomôcť pri naliehavých úlohách v oblasti rekonštrukcie pamiatkových objektov, ale časom ich možno pocítia aj tvorcovia novovznikajúcich kultúrnych a umeleckých hodnôt, napokon už v medzivojnovom období bolo ambíciou každej zreteľa hodnej bankovej inštitúcie mať vo svojich priestoroch verejne prístupnú a pravidelne aktualizovanú výstavu vynikajúcich diel súdobých umelcov, no tak by bolo fajn podobné tradície zachovávať a rozvíjať.

Čaká nás teda všetkých spoločne ešte úloha efektívne skončiť veľkolepý projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktorý bol prioritou minulého volebného obdobia a vyžiadal si nemálo úsilia i finančných zdrojov. Všetko dôležité dnes jestvuje v digitalizovanej podobe. Teraz bude dôležité, aby sa zabezpečilo sprístupnenie týchto obsahov verejnosti. Nie je to len úloha organizačná. Ale viacerých správcov nášho kultúrneho dedičstva bude potrebné presvedčiť, že sú len jeho správcami, nie majiteľmi a že s digitalizovanými obsahmi nemajú podnikať ako so zdrojom svojich perspektívnych príjmov, ale musia si uvedomiť, že verejnosti slúžia, teda neobchodujú s ňou.
Vážim si zámer vlády zrekonštruovať v tomto volebnom období areál Slovenskej národnej galérie, ale na okraj pripomínam, že túto úlohu si vytýčila kedysi druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Realizácia vtedy široko medializovaného zámeru zostala na tejto vláde.

Vítam aj vôľu a odhodlanie začať s komplexnou rekonštrukciou historickej budovy Bratislavského mestského divadla, teda pôvodnej budovy Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí, ktorá 55 rokov po predchádzajúcich opravách je už značne poznačená časom a intenzívnym využívaním.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemôžem nespomenúť, že po Audiovizuálnom fonde začal v tomto roku fungovať aj Fond na podporu umenia a vládny program predpokladá aj vytvorenie Fondu pre financovanie menšinových kultúr. Skúsenosti hovoria, že tieto kroky odstraňujúce priamy vplyv štátu na rozdeľovanie podporných zdrojov sú efektívne, hoci istú mieru subjektivizmu v rozhodovaní odstrániť asi nie je možné. Vždy bude časť žiadateľov nespokojných, pretože ich projekty neuspeli. Vždy bude diskutabilné, prečo žiadať o prostriedky ten subjekt môže a iný nemôže. Rozhodne ale tento trend zodpovedá praxi, obvyklej vo vyspelých demokratických spoločnostiach, kde však je tiež obvyklé, že ten, kto projekty posudzuje, sa správa nezaujato a objektívne. Azda aj k tomu smerujeme a raz dospejeme. Tu ťažko čakať nejaký zásah od ministerstva kultúry, keďže ide skôr o obyčajnú mravnosť tých oných konkrétnych ľudí, ktorí majú možnosť v rozhodujúcom grémiu vysloviť svoj názor.

Nezávideniahodná úloha čaká ministerstvo kultúry v súvislosti so zabezpečovaním funkčnosti médií verejnej služby.

Bude nevyhnutné riešiť výšku takzvaných koncesionárskych poplatkov, ktoré sa už vyše desaťročia nemenili a nezodpovedajú súčasným potrebám.

Je jasné, že televízia verejnej služby potrebuje akútne tretí program, aby uspokojila nároky divákov najmä v oblasti športových prenosov, ale aj aby dôslednejšie a efektívnejšie plnila svoje povinnosti voči menšinovým spoločenstvám divákov, ktorí sa ich oprávnene dožadujú. Je len na vedení televízie, akým spôsobom a kde a ako bude tretí program zameraný a akej oblasti sa tretí program Slovenskej televízie bude venovať.
Televízia verejnej služby sa musí znova zapojiť aj do nepriamych výchovných aktivít. Veď uvidíme, aký zhubný vplyv majú tie takzvané vzory správania šírené komerčnými vysielateľmi najmä na hodnotové preferencie mladých občanov. Proti rozličným smotánkovým celebritám by mala televízia verejnej služby postaviť programy propagujúce reálne hodnoty a ich konkrétnych predstaviteľov a nositeľov.Rozhlas a televízia verejnej služby musia ďalej pokračovať v úsilí o poskytovanie objektívnych a vyvážených informácií. Mali by nájsť vnútorné mechanizmy garantujúce názorovú pluralitu a zabraňujúce prenikaniu straníckych vplyvov do ich vysielania. Bude preto dôležité pripraviť kvalitnú informačnú kampaň, aby občan už v predstihu vedel, čo médiá verejnej služby chcú ponúknuť v prípade, že k úprave výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska príde.
V tejto súvislosti treba tiež spomenúť potrebu nových legislatívnych aktivít v oblasti regulácie mediálneho priestoru, keďže prax ukazuje, že doteraz prijaté právne predpisy majú isté medzery. Určujúci je tu vplyv spoločnej európskej legislatívy, ktorú ako členská krajina postupne zapracúvame do našich zákonov.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, považujem predložený program vlády za dokument neobyčajne ambiciózny. Základným predpokladom pre jeho naplnenie bude schopnosť nás politikov presvedčiť verejnosť, že v tomto parlamente nenašli útočisko nejakí stroskotanci a samozvanci, ale že sme zástupcami našich voličov, že naozaj vážne počúvame, o čom si ľudia hovoria, že vnímame ich problémy a starosti a hlavne sa ich usilujeme aj riešiť. Migračná hrozba je veľká, viditeľná, paneurópska, medializovaná, ale malé tragédie našich spoluobčanov musia byť pre nás rovnako znepokojujúce. Budeme teraz pol roka na očiach celej Európy. Máme dve možnosti, buď sa predstavíme ako normálny, vyspelý, demokratický štát, ktorý vie riešiť si svoje vnútorné diskusie a dospieť k dohode, alebo sa všetkým predvedieme ako rozhašterené klbko do seba zahľadených egoistov, ktorí svoje nenaplnené ambície prenášajú na medzinárodné fóra a zaťažujú ostatných tým, čo si majú riešiť sami.
Vláda svojím programom vyslovila vôľu ísť tou prvou cestou. A verím a dúfam, že ju v tom väčšinovo nielen podporíme, ale aj budeme nasledovať. Preto sa z tohto programového vyhlásenia vlády úprimne teším a držím mu palce, aby sa realizovalo, predpokladám, aj spolu s vami, bez ohľadu na to, či ste v koalícii alebo v opozícii. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, pravdupovediac povediac neviem, kde sa vo vás vzala tá dramatická prísnosť za tých posledných niekoľko dní odvtedy, ako sme sedeli s ministrom kultúry. Chcem pre všetkých len povedať jednu poznámku, že programové vyhlásenie na výbore pre kultúru a média prešlo ústavnou väčšinou a pán Viskupič nebol proti nemu. Podľa tohto, čo tu dnes čítal, ja s tým, samozrejme, nebudem polemizovať, hoci mám na množstvo vecí úplne odlišný názor ako on, budem o tom hovoriť trošku vo svojom príhovore, nebol proti nemu. Tam vládla jedna priateľská atmosféra, ba až nadštandardná. Pán poslanec Viskupič, prečo ste toto všetko nepovedali pánovi ministrovi kultúry do očí a tak dramaticky, ako ste to tuná hovorili pred touto... (Ruch v sále.) Nevykrikujte, pán poslanec Viskupič z miesta, nepatrí sa to, pán poslanec Viskupič, pán podpredseda. Prečo ste to nepovedali pánovi ministrovi kultúry do očí? Prečo to hovoríte tuná v pléne a takýmto spôsobom, úplne neprístojne dramaticky. Preto, nehnevajte sa, potom to vyznieva celé ako veľmi falošne z vašej strany. Ja mám na to svedkov na tom výbore. A neboli ste proti programovému vyhláseniu, tak ste to aj prezentovali tam na tom výbore. Tie dopyty, čo ste mali ohľadne programového vyhlásenia, to nebolo ani nič z toho, čo ste tuná dneska rozprávali. Škoda, mohli ste si to s pánom ministrom vyjasniť zoči-voči a určite by to bolo korektnejšie, preto, lebo takto to vyše vystúpenie vzhľadom na výbor, na ktorom sme skutočne všetci boli, no aby som sa vyjadril veľmi zmierlivo, vyznieva tak trošku falošne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Vašečka, súhlasím s tým, čo ste hovorili. Súhlasím s tým, že teda tá rodina a dôležitosť teda v demografii je na Slovensku dôležitá, ale chcem upozorniť na niekoľko faktov. Od roku 2004 máme poistný systém nezabezpečujúci systém ten, ktorý každý tu chcel na Slovensku, čiže rôzne úvahy o tom, akým spôsobom odpúšťať odvody tým, ktorí majú deti alebo rôzne možno kalkulačné náležitosti, sú dosť náročné. Ale veľmi rád si vypočujem, povedzme, vaše návrhy. Už tu boli poslanci za KDH, ktorí takéto návrhy dávali. A väčšinou boli také, by som povedal, utopistické.
Po druhé, chcem upozorniť na to, že všeobecne objímajúca náležitosť podpory rodín naráža na jeden fakt, že ten fakt predstavujú ľudia, ktorí do budúcna nebudú vytvárať hodnoty. Ono už to bolo možno nejako spomenuté, ale ide o to, že práve preto v Maďarsku zaviedli ten systém na daňové úľavy, práve preto aj na Slovensku sú vlastne nielen rodinné prídavky, ale daňová výhoda alebo daňová odpočítateľná položka práve na počet detí. Čiže treba rozmýšľať systémom tým, kde vytvoriť predpoklady na to, aby tá demografia mala aj ten výrazný účel. A je tu niekoľko príkladov a jeden príklad chcem spomenúť ako to, čo aj bývalej vašej opozícii bolo proklamované, to znamená to, že napríklad rodičovský príspevok bol niekedy rozdelený pre tých, ktorí pracovali 270 dní pred nástupom na materskú dovolenku, a pre tých, ktorí nepracovali vôbec alebo kde bol veľký predpoklad, že nebudú pracovať ani potom. A práve aj takouto malou, by som povedal, kozmetickou úpravou sme znechutili týchto ľudí. A tí pracujúci by mali o 100 až 120 eur vyšší rodičovský príspevok, čo by im pomohlo k lepšiemu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Na niektoré veci by som rád reagoval, pretože ten príspevok by som skôr tak charakterizoval, aj keď teda robíte v samospráve, práve by som povedal, že možno v Trenčíne sa tieto veci takto javia, ale v regiónoch, ktoré sú naozaj zaostalé, tak sa minulý rok prijal konečne komplexný zákon o pomoci menej rozvinutým okresom, ktoré tie iniciatívy, ako a čo robiť, idú práve zdola. V mnohých veciach, ktoré ste tam spomínali, nechcem povedať tvrdšie, boli ste mimo podľa môjho názoru, napriek tomu teda, že vidím, že robíte v samospráve v Trenčíne. A tie akčné plány, ktoré sa teraz pripravujú, sa práve pripravujú zdola. Napríklad v Rimavskosobotskom okrese je takmer hotový akčný plán, ktorému predchádzalo možno desať, možno dvanásť stretnutí, vytvorila sa funkcia splnomocnenca pre menej rozvinuté regióny. V tých akčných plánoch sa nájde podnikateľské prostredie, školstvo, mestá. To znamená, že napriek tomu, že predchádzajúce vlády mali snahu nejak pomôcť regiónom, ale boli to len také čiastkové veci, ktoré nejak možno minuli sa účinku, napriek tomu tento zákon je komplexnejší a zasahuje celé to pole. A myslím si, že pokiaľ budú, tak ako bolo deklarované, podporené tieto veci finančné, tak myslím si, že nie v až tak dlhej dobe pocítime aj nejaké to zlepšenie.Čo sa týka eurofondov, takisto aj mestá participovali pri tvorbe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)