Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec Dostál, to porekadlo, samozrejme, platí pre všetkých.
Čo sa týka stavu, alarmujúci nie je z hľadiska čerpania, to som už dokumentoval číslami, a konkrétnymi, pred chvíľou. A myslím si, že alarmujúci nie je ani z hľadiska systému. Ale naozaj v systéme sú problémy. A poučme sa z minulosti, toto veľmi beriem a platí to a je čo zlepšovať. A preto vítam tiež takýto krok, ktorý spočíva v tých jednoduchých troch krokoch, ktoré som povedal pred chvíľou, povinné plánovanie, povinná kontrola plnenia týchto plánov a povinné postihy alebo krízový manažment. To všetko výrazne pomôže všetkým zúčastneným, ktorí sa na implementácii eurofondov, či už v programovaní, tak aj vlastnej implementácie zúčastňujú. Čiže je čo zlepšovať a tu je prvý krok na to zlepšovanie.
Čo sa týka pani poslankyne Zemanovej. Špecialisti, ťažko mi je, môžem sa porozprávať s tými vašimi špecialistami. A samozrejme najväčší vplyv naozaj na celý systém má politický cyklus, lebo teraz sme to videli v roku 2010. Pri zmene politického cyklu sa ten rozbehnutý vlak zastavil a bolo veľmi komplikované ho znovu naštartovať a rozbiehať, pretože nie je jednoduché tisícky zastavených projektov znova oživiť, ale samozrejme je to výsledkom demokratických volieb, ale toto nám výrazne škodí, ten politický cyklus. Samozrejme, že sú tam chronicky známe veci ohľadne verejného obstarávania, v byrokracii. Myslím, že audit slovenský je veľmi funkčný, takže voči tomu nemám výhradu, ale opakujem, je to treba v osobitnom rozhovore.
A tiež si stojím za tým, čo som povedal, že má význam tá centralizácia. Tie krajiny, ktoré urobili vyšší stupeň centralizácie, dosiahli podstatne vyššie, zmysluplnejšie a oprávnenejšie čerpanie. Čiže podľa môjho názoru príde čas, keď bude zavedený aj vyšší stupeň centralizácie, to znamená vyššia kompetencia, ale aj väčšia, podstatne väčšia zodpovednosť z jedného centra.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No chcem ti poďakovať, pán poslanec Vážny, za tvoje vystúpenie. A práve oceňujem to, že ako bývalý podpredseda vlády si vystúpil a podporil návrh zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že je veľmi dôležité možno poučiť sa z chýb, a keďže programovanie obdobie je iba na začiatku, je dobré prijať také opatrenia, aby sme mohli peniaze z fondov Európskej únie naozaj čerpať efektívne a transparentne. A ja súhlasím s tým, aby bol takýto úrad podpredsedu vlády pre investície vytvorený s tou náplňou, ktorá je v návrhu zákona predložená.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stručne sa vyjadrím ku kolegom, ktorí diskutovali k rozprave k predloženému návrhu zákona. Zaznelo tu veľa výrazov typu nezrovnalosti, najnižšie čerpanie, zlé čerpanie, tak veľmi stručne to zhrniem.
Staré programové obdobie, hovorím o čistých eurofondoch, europrostriedkov – 11,5 mld., alokácia 2,7 až 2,13 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2007 až 2013), zatiaľ je stav tých prostriedkov, ktoré nazývame ako odhad nevyčerpaných prostriedkov, necelých 200 miliónov. Tento stav nikto nevie definitívne povedať, pretože sa to zúčtováva a bude sa zúčtovávať až do novembra 2016, kedy už budú tieto čísla jasnejšie. Ale už teraz vás viem ubezpečiť, že takéto čerpanie je veľmi pozitívne, veľmi vysoké. Samozrejme, jeho nevýhodou je to, že tá obrovská alokácia sa sústredila do záveru programového obdobia a v závere obdobia oprávnenosti. Ale tento stav je naozaj vynikajúci, a uvidíte, že bude najlepší alebo jeden z najlepších v porovnaní s inými krajinami, s ktorými sa porovnávame, napríklad V4.
Čo sa týka nového programového obdobia, 15,6 mld. čisté europrostriedky za obdobie 2,14 až 2,20 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2014 až 2020), z nich je 6,5 mld. v polohe výzvy a vyzvania, to znamená 42 % z celej alokácie už má známe usmernenie, 6,5 mld. eur je v polohe výzvy a vyzvania, ako som povedal, 42 %, z toho 4,4 mld. eur takáto alokácia je už v procese. To znamená, sú to prijaté alebo schválené, to znamená, v procese posudzovania prijatej alebo schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. A zakontrahovaných je 1,6 mld. z tejto alokácie, to znamená, necelých 11 % je už zakontrahovaných a je to takisto pomerne významný úspech a máloktorá krajina z V4 má takýto úspech, aby som povedal. Samozrejme, stále je čo zlepšovať, stále je čo naprávať. A osobne nesúhlasím s tým výrazom, ktorý bol použitý v dôvodovej správe, ktorého ste sa tak hromadne chytali, že stav je alarmujúci. Určite, že je čo zlepšovať, ale nenazval by som to alarmujúci stav, ale to je problém predkladateľa.
A zase len v rozprave zaznelo veľa, veľa výrazov typu "najnižšie čerpanie". Som sa snažil teraz odkomunikovať, že nie je to až také zlé. Ale zlý manažment, všetko je zlé, všetko je zle nastavené a zároveň hovoríte: poučme sa z minulosti. Tuto si rozporujete. Keď sa chceme poučiť z minulosti a odstrániť určité problémy, ktoré samozrejme existujú, a ak je tu navrhovaný v zákone určitý stupeň nápravy, tak je tiež zle, zase to komentujete, ako je zle. Tak potom navrhnite vy, ktorí to kritizujete, čo by bolo treba vylepšiť.
To znamená, touto novelou zákona sa zavádzajú pomerne jednoduché tri kategórie a tie kategórie by sme mali všetci rešpektovať. Je to povinné plánovanie, je to povinná kontrola plnenia takýchto plánov a samozrejme je tu určitý stupeň postihov alebo určitý stupeň zavedenia krízového režimu, ak to plánovanie v skutočnosti nie je plnené. Cieľom toho je, aby sme sa dostali do plynulého čerpania, nie ako to bolo v roku ´7 až ´13 (pozn. red.: myslí sa obdobie 2007 až 2013), že sa nám to naozaj natlačilo. A najmä na tom trvám z titulu politického cyklu a zmeny politických garnitúr počas tohto obdobia, aby sa nám to nenatlačilo na záver, alebo neakumulovalo všetko alebo veľká časť týchto prostriedkov na záver programového obdobia.
Takže kto má čo, aké výhrady k týmto trom kategóriám, ktoré som už povedal, povinné plánovanie, povinná kontrola plnenia podľa tohto plánovania a určité postihy, alebo zavedenie krížového režimu za to, ak to nebude plnené? Ja si myslím, že voči tomuto by ste nemali namietať nič. Ja osobne si myslím a som presvedčený o tom, že musí byť podstatne vyšší stupeň centralizácie, to znamená, že ak sa chceme vysporiadať s problémami eurofondov, ktoré samozrejme existujú, tak musí byť podstatne vyšší stupeň centralizácie, aký je definovaný v tomto návrhu zákona, lebo takýto stupeň centralizácie znamená aj to, že nielenže máš kompetenciu, ale aj zodpovednosť. A na Slovensku je aj kompetencia, aj zodpovednosť pomerne významne rozdrobená a stále nám tu bude aj pri zavedení tohto návrhu zákona a schválení tohto návrhu zákona spôsobovať určité problémy, pretože nebude kompetencia a zároveň z nej vyplývajúca a súvisiaca zodpovednosť centralizovaná. A určité problémy to bude spôsobovať a zrejme príde čas, keď sa bude musieť podľa môjho názoru centralizovať viac aj táto oblasť eurofondov.
Uvedomte si, že za staré programové obdobie to je vyše 12-tisíc projektov, že momentálne je ešte živých cca 2-tisíc projektov, ktoré sa ešte doúčtovávajú, posudzujú z hľadiska oprávnenosti, že je to obrovský rozsah projektov, že sú tam tisíce aktivít, ktoré sa ťažko unifikujú, ťažko sa zhodnocujú, ťažko sa hodnotia. A samozrejme aj takáto realizácia, takáto implementácia spôsobuje určité problémy. Tieto problémy my poznáme, tu je podľa môjho názoru taký prvý návrh na to, ako by sa to malo zlepšiť. To znamená, plníme vaše ustanovenia alebo vaše požiadavky – poučme sa z minulosti, napravme tie chyby. Tie chyby sa tu naprávajú. Opakujem môj osobný názor, že bude sa musieť pristúpiť ešte k väčšej centralizácii, ak to budeme chcieť pohnúť naozaj výrazne dopredu. Takže nechápem, prečo na jednej strane hovoríte, že všetko je zlé, poučme sa z minulosti. Ak sa poučíme z minulosti, zavádzame určitý polkrok v tejto oblasti, aj tak je to zlé. Tak zamyslite sa nad tým, čo vlastne hovoríte. A môj názor, že by ste takýto návrh zákona mali jednoznačne podporiť, ale samozrejme je to na vás.
Posledné, čo chcem skomentovať, lebo viackrát tu zaznela nejaká taká slovná hračka s mojím menom od pána poslanca Beblavého. Chcem len povedať to, že nemienim reagovať na ľudí, ktorí nepoznajú moju prácu a ktorí majú plytkú úroveň poznania, ale vyvodzujú závery z mojej práce. Jednoducho mali by ste sa hlbšie s tým zoznámiť, spoznať, čo som urobil, čo som vykonal. Ja som neurobil to, čo sa všetko mohlo urobiť, ale urobil som maximum a mám za sebou jednoznačné výsledky. Tak tie slovné hračky s mojím menom môžte používať, ale zamyslite sa nad tým. A ja vnútorne som sa s tým vysporiadal, pretože viem sa na to povzniesť. A preto, že pri tom povznesení na takéto konštatovanie ma nejako ubezpečuje v takomto povznesení staré slovenské porekadlo, ktoré v tomto prípade tiež platí a ktoré znie: "Keď ťa hlupák haní, akoby ťa chválil."
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Krajniak, také tri poznámky malé. Tá prvá poznámka je to, akým spôsobom sme sa stali ako štátotvorná krajina nie štátotvornou v tom, že sme stratili všetky, by som povedal, možné strategické podniky na Slovensku? Skúsme troška loviť v pamäti rok 2000, pardon, ´98 až 2002. Ako štátne podniky alebo strategické podniky sa privatizovali, vytvoril systém manažérskej kontroly cez 49 percent? Takýmto spôsobom sa odpredalo škandalózne SPP. Najväčším, viete, podľa mňa je asi ekonomický podvod Slovenské elektrárne a všetky strategické podniky, ktoré sa, v priebehu rokov ´98 – 2002 Slovensko stratilo.
Druhá taká malá poznámka. Neviem, ako si predstavujete jeden zo základných princípov Európskej únie, ktorý funguje, voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb pracovnej sily? Akým spôsobom chcete to ovplyvniť? Ja rozumiem tomu a aj vaše vystúpenie asi malo viesť k tomu, že by to ovplyvnenie malo byť tou ekonomikou činnosťou aj vlády, aj všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní, ktorí vytvoria podmienky pre to, aby tí ľudia zostávali na Slovensku, lebo ten kapitál, teda ten ľudský kapitál je v zásade veľmi dôležitý.
A v neposlednom rade chcem povedať, že to vystúpenie malo logiku. V každom prípade je tu veľa ešte ľudí aj v tejto Národnej rade, ktorí boli prisluhovači práve takejto, by som povedal, škandalóznej privatizácie, ktorá od roku ´98 do 2002 pripravila túto krajinu o možnosť vôbec v tejto krajine rozhodovať o náležitostiach. A preto možno aj vláda Roberta Fica pripravila aj balík opatrení na reguláciu možno niektorých základných produktov na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by som oznámil členom ústavnoprávneho výboru, že som zvolal schôdzu ústavnoprávneho výboru teraz, ihneď po prerušení rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby členovia ústavnoprávneho výboru sa dostavili do rokovacej miestnosti ihneď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán Lipšic, ja si naozaj myslím, že osobné kontroverzie a riešenie osobných problémov nepatrí na pôdu Národnej rady, takže naozaj do budúcnosti sa budem tomu vyhýbať, pokiaľ to bude trošku možné, kontroverzie s vami. Len, predsa len sú niektoré veci, iste ste si všimli, že v mojom vystúpení slová ako zbabelec, zlodej, podvodník, čo je inak bežný arzenál vo vašich vystúpeniach, nezazneli. Takže iba toľko.
A teda ak by ste chceli vedieť, odkiaľ som čerpal údaje, ktoré som tu čítal. Tak jeden zo stručného prehľadu o činnosti Národnej rady za VI. volebné obdobie, to je za roky 2012 až 2016. A ďalej Stručný prehľad o činnosti Národnej rady v V. volebnom období, čo sme všetci ako poslanci dostali v tých materiáloch. Takže tam si môžte moje, moje vystúpenie skontrolovať.
Pán poslanec Simon, asi vám ušlo, že my máme, prerokujeme v skrátenom konaní, to znamená, skúmame podmienky prerokovania a po tomto skrátenom konaní bude nasledovať prvé čítanie, kde sa budeme vecne vyjadrovať k predloženému návrhu. Prepáčte, že vám to ako starému poslancovi hovorím, ale možno z toho dôvodu, že tá emócia je tu predsa len trošičku, že vám tento pohľad na vec ušiel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Číž, ja sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, lebo opäť keď zaznie rozumný hlas v tomto parlamente, tak skutočne treba poďakovať po tých všetkých krvavých očiach a deštruktívnych slovách, ktoré tuná zazneli a znejú stále a budú znieť. O tom som presvedčený preto, lebo niektorí ľudia to majú priam v sebe. Oni už nevedia byť iní, oni sem prídu, do tohto priestoru a sú deštruktívni, sú zlí, proste ide im to z očí priamo, čím horšie, tým lepšie. Konečne príde niekto a racionálne vysvetlí s pohľadom do histórie parlamentnej, ako to tu naozaj bolo, pripomenie niektorým tým krvilačným ich skutky, s ktorými by sa najradšej rozlúčili, a tvária sa ako politicky nepočmáraný papier. Prinesie niekto kus histórie parlamentnej a povie niekoľko rozumných slov, samozrejme, že sa to nepáči tým dotknutým. Vždy niekoho prichytíte na hruškách, pán poslanec, a to tiež niekomu nerobí dobre. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a budem veľmi rád, keď v takýchto prejavoch budete stále pokračovať, lebo je to kus histórie a naozaj treba, aby si to títo takzvaní, takzvaní parlamentári aj uvedomili občas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, skutočne iba veľmi krátko vzhľadom na to, že otázka toho, legitímnosti a nelegitímnosti tohto návrhu skráteného konania a odzneli tu aj z mojich úst veci, ktoré nie sú nepresné, chcem, teda nie celkom presné, chcel by som ich trošku korigovať. Naozaj tých 176, to bol omyl. Zrejme som si to v tej pamäti nedal do dobrého, do dobrého toho oddelenia.
Faktom ale je, že treba uviesť, keď teda počúvam pána Lipšica, tie veľmi razantné, kategorické reči, obvinenia z porušovania zákonov. V predchádzajúcom období počas toho, keď bol pán Lipšic ministrom vnútra Slovenskej republiky, som mal pravdepodobne byť ten, ktorý upozorní členov vlády, že konanie také, onaké je v súlade alebo nie je v súlade so zákonom. Veď vidím, aký hlboký a presvedčivý vzťah má k dodržiavaniu zákonov. No tak faktom je a teraz by som ho rád povedal, že za vlády pani Radičovej bolo prijatých 25 zákonov v skrátenom konaní, z toho 6 pán prezident vrátil. Za obdobie 1,7-8 roka. Za ďalšie obdobie vlády, teda SMER-u, tej totalitnej a, neviem, čo všetko sa tu navyprávalo, bolo schválených 24 návrhov v skrátenom konaní a ani jeden prezident republiky nevrátil. Už len z tohto možno vidieť, že teda pravdepodobne skutočnosť a vzťah k zákonnosti pána kolegu Lipšica je dramaticky diferencovaný.
Ale teraz ešte iba pár slov k tomu, páni kolegovia, zvlášť noví a ktorí sa možno nezaoberáte ústavnými vecami. V každom štáte je klasický problém aj vo vzťahu medzi výkonnou mocou a parlamentom, že každá vláda občas potrebuje veci urobiť rýchlo. A v ústavných poriadkoch je bežne fixované, buď prezidenta alebo šéfa výkonnej moci, že sa prijímajú dekréty s mocou zákona, a má to rôzne názvy, s tým, že spravidla je tam podmienka, že ak do šiestich mesiacov to musí parlament potvrdiť, pokiaľ to parlament nepotvrdí, tak v takom prípade stráca takýto dekrét platnosť. Náš právny poriadok to rieši, pravda, na základe toho, že celé obdobie, čo si pamätám, v parlamente na túto tému sa vždy vedú presne tie isté reči a presne tak už aj my sme si zažili, že sme kritizovali skrátené konanie a potom my sme boli adresátmi aj kritizovania skrátených konaní. Tam treba vedieť jednoznačne, je naozaj v záujme spoločnosti, aby sa nestalo, že sa budú predkladať vládne návrhy, ktoré sú naozaj podstatné, ktoré majú hlboký dopad na spoločnosť, bez toho, aby neprešli štandardným procesom. Aby prešli pripomienkovým konaním, kde zhruba tých šesťsto a ešte neviem koľko subjektov viac, ktorí sa musia k veci vyjadriť, a aby to prešlo riadnym konaním v rade vlády, aby to prešlo riadnym konaním vo vláde a aj v parlamente, aby bol primeraný čas na prerokovanie. Faktom ale je, tento čas presahuje dramaticky 8, len na pripomienkové konanie je čas 6 mesiacov. Čiže v takom prípade musíme hľadať a možno aj pre budúcnosť je, ak sa chcem baviť, skúsme upraviť tento inštitút, pretože v danom prípade naozaj upraviť si pomery vlády je, je jej prirodzená potreba. Je po každej vláde, ktorá má koaličný charakter, sa dohodnú rôzne formy, akým spôsobom vláda bude zabezpečovať a plniť programové vyhlásenie.
Ten takzvaný veľký kompetenčák, teda upravenie zákonom kompetencie vlády, samozrejme v danom prípade istú mieru flexibility pravdepodobne potrebuje. Legitímne je o tom rozprávať to všetko ostatné, vecné tak alebo onak. Ale v každom prípade myslím si, že strácať teraz tým čas... Myslím si, že obidva návrhy, ktoré vláda predložila v danom prípade, sú, sú pre vládu dôležité. Sú s ňou späté, bude za ne viesť zodpovednosť, v danom prípade žiadna škoda prerokovaním nejakým skráteným nehrozí, pretože v danom prípade žiadne dlhé pripomienkové konania pravdepodobne potrebné nie sú. Veci sú v celku jasné. Takže v takom prípade potom strácať čas neustále týmito rečami asi nie je celkom korektné. A v každom prípade pri istom type výkladu vieme, že ide o veľmi dôležité veci a zásadným spôsobom sa toho návrhu zákona nedotýka.
Veľmi vám pekne ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán Lipšic, no podľa intenzity, razancie vášho vystupovania, človek by mohol predpokladať, že zastupujete väčšinu občanov tejto krajiny. Ale dobre. Problém skráteného konania je, indikuje skôr to, že máme absenciu v našom právnom poriadku mechanizmu na rýchle a okamžité uskutočnenie zmien, ktoré sú potrebné, ktoré sú logické. Zvolili sme mechanizmus skráteného konania. Pán Lipšic, ak si pozrie ktokoľvek parlamentné rokovanie, už trikrát sme si vymenili pozície v tom, že vždy kritizujeme, keď sme, podľa toho, v akej sme pozícii.
Ale pán Lipšic bol ministrom spravodlivosti vo vláde. Pán Lipšic bol ministrom vnútra, bol ministrom spravodlivosti. Za Radičovej vlády bolo 127 skrátených konaní. Nemilosrdne tu vystupoval, podporoval, neviem, čokoľvek a tak ďalej. Stodvadsaťsedem, mám, mám taký údaj, musím ho ešte overiť, ale v každom prípade hrozne veľa. Bez problémov ste schopný, pán Lipšic, sa tam postaviť a bez problémov zdôvodniť každý návrh, že je potrebné ho prerokovať v skrátenom konaní. Ani trošku serióznosti. Jak pani Jurino... No.
Z toho, čo ste povedali, že vláda mala pripraviť niečo v minulom období. Veď vznikli nové koaličné pomery, vznikla nová vláda, nepredvídaná, ktorá rozdelí svoje kompetencie potrebné na základe dohôd, ktoré sa uskutočnili. A v danom prípade je potrebné a je záujmom Slovenskej republiky, aby sa uskutočnili čo najskôr, aby sa vláda usadila, aby dostala sto dní na rokovanie, aby spracovala plán legislatívnych úloh, plán vecných úloh a začala normálne pracovať. Tým, že úplne prestávajú fungovať štandardné politické mechanizmy v tomto parlamente, za to ste okrem iného aj vy osobne, pán Lipšic, zodpovedný. A že tým, ideme týmto, mechanizmus konfrontácie za každú cenu od začiatku a čo možno najrazantnejšie, ja neviem, ja len chcem pripomenúť kolegom, že nech uvedomia si jedno, že keď mám porovnávať konfrontáciu a kooperáciu, pre krajinu je kooperácia tisíckrát efektívnejšia. Konfrontácia tohto typu nám v ničom nepomôže a tento parlament ľudsky dehonest... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)