Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
10.5.2017 o 18:16 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a podpore, rozvoji verejného zdravia. Chcem sa v úvode poďakovať za konštruktívnu diskusiu – či na pôde výboru pre zdravotníctvo, ale aj s pánom ministrom – a snahu porozumieť si a hľadať riešenia, ktoré možno nájdeme aj mimo legislatívneho nejakého procesu s cieľom teda naozaj chrániť zdravie našich obyvateľov.
Teraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody.
Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný.
Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie.
Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje.
Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov.
A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe.
Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov.
To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu.
A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody.
Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou.
Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený.
Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: "zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné.
Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú.
Zhrniem zdravotné riziká. Čiže najrizikovejšie je okrem požitia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite pitie podzemnej vody. Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní detí v rodinných domoch, respektíve pre účely bazénov, potom ďalšie, vplyvom vzájomného pôsobenia kontaminantov a toxínov, ktoré sú dnes neidentifikované a ich ohrozenie je vlastne dlhodobo ohrozujúce zdravie obyvateľov dotknutých oblastí.
Chcem pre úplnosť uviesť, že v apríli tohto roku ministerstvo životného prostredia vyhlásilo verejné obstarávanie na realizátora sanácie skládky Vrakuňa, kde ide o sanáciu samotného telesa. Vybrala sa forma sanácie kapsulácia, to znamená na mieste, že nebude skládka vyvezená, ale bude tzv. obetónovaná a bude z nej odčerpávaná voda, ktorá by sa tam mohla vyskytovať, tak, aby sa eliminovalo vyplavovanie znečistenia do okolia. Tu však treba povedať, že tá kapsulácia nebude stopercentne účinná, jednoducho to sa nedá tak spraviť v tých geologických podmienkach, čiže to vyplavovanie jednak bude trvalé, i keď v menších koncentráciách, a druhá vec je, že už to samotné okolie je tak znečistené, že bude trvať tiež stovky rokov, pokým sa to znečistenie odtiaľ vyplaví.
Informácie, ktoré som teraz čítala, sú z materiálu, ktorý je pripravený na rokovanie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja teraz v piatok, ktoré by malo o tejto veci tiež rokovať, lebo sa chce aktívne do tohto zapojiť a najmä z toho titulu, že v materiáloch, ktoré ministerstvo životného prostredia pripravilo, sa vychádzalo z ukazovateľov, ktoré sú v nariadení vlády, v budúcej vyhláške a ktoré nedefinuje všetky možné chemické znečistenia, ktoré tam môžu byť. A vyrobilo sa pátranie po tých látkach, aby sa identifikovali, aké druhy znečistenia tam majú byť, aké druhy znečistenia sa potom následne majú hľadať v zdrojoch pitnej vody samotného Žitného ostrova. V tomto smere Bratislavský samosprávny kraj chce spolu s vedcami z Akadémie vied a z Univerzity Komenského pristúpiť k projektu, ktorý by napomohol vyhľadávaniu celého toho spektra znečisťujúcich látok, ktoré by následne mali napomôcť hygienikovi, pretože tak smeruje môj pozmeňovací návrh, hygienikovi, ktorý by mal právo a povinnosť monitorovať tieto látky, aby ich ľudia nepožívali. A keď sa takéto látky budú vyskytovať v miestach, kde ľudia môžu túto vodu požívať, aby boli upozornení, že tak nemajú konať, lebo si poškodzujú svoje zdravie.
Alarmujúcu situáciu chcem dokumentovať aj na komunikácii medzi Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia, nebudem čítať celú, ale vypichnem len jednotlivé vety, ktoré sa v tej komunikácii opakujú, kde sa píše, že Úrad verejného zdravotníctva nezodpovedá za kvalitu podzemnej vody zo súkromných studní a táto zodpovednosť zostáva na vlastníkoch pozemkov a studní, odkiaľ sa voda čerpá. Áno, to je pravda, že tí ľudia, ak raz majú súhlas, že, a v dobrej viere čerpajú vodu vo vodohospodárskom chránenom území a zrazu tam príde toxický mrak, tak mali by byť o tom upovedomení, majú na to svoje zákonne právo garantované v ústave, aby o tomto vedeli, a mali by, Úrad verejného zdravotníctva by ich mal proaktívne informovať.
Ďalšia veta ohľadom vody, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kontaminovanej skládky v mestskej časti Vrakuňa, v lokalite, ktorá je mimo tohto chráneného, vodohospodárskej oblasti. Píšu: "Posúdenie používania na polievanie poľnohospodárskych plodín nie je v pôsobnosti orgánu verejného zdravotníctva." Čiže v podstate im je jedno, že tí ľudia takouto vodou môžu polievať potra..., lát..., teda zeleninu, ktorú potom požívajú.
Potom je tu list, kde minister životného prostredia píše poslancovi mestského zastu..., pardon, poslancovi Európskeho parlamentu pánu Štefancovi, kde sa on dotazoval a píše, že "ministerstvo životného prostredia v súvislosti s predmetnou environmentálnou záťažou oslovilo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorého kompetencii je obmedzenie alebo zakázanie užívania vody z domových studní". Tak na jednom mieste úrad hovorí, nie je to v našej kompetencii, ministerstvo životného prostredia je v mienke, že je to v kompetencii. Čiže určite nejaký problém, pán minister, tuná je a buď je to v zlej aplikácii súčasného zákona, vy hovoríte, že je tam tá možnosť aj v súčasnom zákone. Ja si myslím, že pre to, že na Slovensku sú stovky environmentálnych záťaží, by sa hodilo, aby tá kompetencia bola v tom zákone explicitne uvedená a nie, aby každý hygienik si vysvetľoval tie možnosti a povinnosti podľa seba.
Takže som sa dostala vlastne teraz k tomu svojmu pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 425).
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 4 ods. 1 písm. g) sa slová "§ 12 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 12 ods. 8"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Vzhľadom na doplnenie nového odseku 6 do § 12 a nadväzujúce prečíslovanie odsekov v § 12 je potrebné upraviť v § 4 vnútorný odkaz. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť environmentálnych záťaží. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky nie sú v zozname sledovaných chemických ukazovateľov a je potrebné rozšíriť kompetenciu úradu, aby mohol v konkrétnych prípadoch uložiť špecifické opatrenia. Ide napríklad o šírenie kontaminovaného mraku z vrakunskej skládky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Veľmi zlá situácia je aj na východe Slovenska, kde sa do podzemných vôd dostávajú znečisťujúce látky z environmentálnej záťaže z bývalej prevádzky Chemko Strážske. Z uvedeného dôvodu už boli odstavené niektoré vodárenské zdroje a obmedzené užívanie Zemplínskej Šíravy.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 12 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže sú:
a) zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody,
b) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb,
c) zákaz používania podzemnej vody na pitné účely,
d) zákaz alebo obmedzenie používania podzemnej vody na závlahy,
e) zvýšenie rozsahu alebo početnosti monitorovania ukazovateľov pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov pitnej vody."."
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Pán spravodajca, tu by som chcela poprosiť o, preklep sa stal v návrhu, že teraz ďalší bod je bod 4 a vlastne bod 4 je bodom 5, je to len taká preklepová chyba, tak keby ste boli taký láskavý pri hlasovaní, keďže budem, chcem poprosiť o oddelené hlasovanie o každom bode, tak je tých bodov 5.
Čiže bod 4. V čl. I v bode 21 § 17 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová "epidemiologickú situáciu" vkladajú slová "alebo vplyv znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže".
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Čiže teraz ten bod 5. V čl. I bode 22 § 17a ods. 1 písm. b) sa bodka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: "okrem používania pitnej vody z verejného vodovodu ako odberateľ", odkaz 24ca.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24ca znie:
"§ 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z."
Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačné vymedzenie pojmu "dodávateľ pitnej vody", ktorý pri súčasnom navrhovanom znení zahŕňa aj odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu a ukladá mu povinnosti priameho dodávateľa pitnej vody. Návrh zosúlaďuje znenie s definíciou odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu definovanom v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ďakujem pekne za pozornosť, pán podpredseda, skončila som.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 10:57 - 10:59 hod.
Dostál OndrejChcem sa teda poďakovať za informáciu, že na príprave návrhu zákona sa podieľali právnici, ak som dobre zachytil, ministerstva dopravy, spravodlivosti a Advokátske kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA. Tu by som mal možno doplňujúcu otázku, keďže o tejto advokátskej kancelárii som zachytil informáciu akurát v súvislosti s tou medializovanou kauzou, že poskytujú právne služby železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktorá tiež patrí do vášho rezortu, a sú tam okolo toho nejaké pochybnosti. Tak sa len chcem spýtať, že či to konzultovali len v rámci nejakých priateľských vzťahov alebo to bola normálne zákazka zo strany ministerstva dopravy, aby pripravili návrh zákona alebo konzultovali návrh zákona, alebo ako sa to vlastne udialo. Ale teda hlavne mi ide o to, že akým spôsobom ste dospeli k tomu, že to musí byť skrátené legislatívne konanie. Kedy ste prišli na to, že treba s tým niečo robiť, treba to ošetriť a treba to spraviť takto rýchlo? Veď o tom, že sú tam problémy, sa vie dlhodobo, nie?
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 10:55 - 10:57 hod.
Rajtár JozefAké je riešenie? Riešenie je akási rýchla fixácia, narýchlo sa schváli akýsi zákon, ktorý možno v tomto prípade dočasne pomôže. Je otázne, či je v súlade, alebo nie, s ústavou. Ale nepočul som o reálnej alternatíve jednak toho, že tu je bezprávny štát, a potom toho, že naozaj je tu kopec skupín, trvalo parazitujúcich na činnosti štátu. A teraz si vyriešite, možno si vyriešite jeden konkrétny problém, ale milióny ľudí, ktorí napríklad niečo stavajú a nevedia sa domôcť povolenia, na ktoré majú nárok, alebo ich rôzne tie skupiny ohrozujú, Kočner a spol., tak oni budú mať problém trvalo a stále. A od strany MOST, ktorá má ministerstvo dopravy, kde patria stavebné úrady, a ministerstvo spravodlivosti, by som čakal systematické reformy v tejto oblasti. Nieže vyriešim si narýchlo svoj vlastný problém, ktorý pociťujem, ale zvyšok systému bude v takom neporiadku, ako bol doteraz, lebo ten neporiadok vyhovuje pri Kaliňákovi, pri Bašternákovi. A ja, keď mi pri niečom nevyhovuje, tak si ako vládna koalícia to rýchlo, rýchlo, účelovo opravím.
Ďakujem za slovo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 10:51 - 10:54 hod.
Zemanová AnnaJa sa pýtam, pán minister, čo na to povie Európska investičná banka, ktorá úveruje v hodnote 426 mil. eur tento projekt? Ako sa jej bude páčiť to, že tu budú pošliapavané vlastnícke práva ľudí, ktorí do dnešného dňa nemajú usporiadané pozemky pod stavbou?
A ešte na záver, hovorilo sa tu o tej Triblavine. Pán minister, do dnešného dňa ministerstvo, Národná diaľničná a Bratislavský samosprávny kraj majú platne uzavretú zmluvu o výstavbe kolektorov diaľnice a súbežných kolektorov pozdĺž diaľnice D1. Vy nemôžte povedať, že vás to nezaujíma, že vás kolektory netrápia, lebo to je regionálna stavba. Vy máte platne uzavretú zmluvu, kde ste podpísaný, ako je podpísaný minister, Národná diaľničná spoločnosť a so svojimi záväzkami aj Bratislavský samosprávny kraj. Ak je tak, ako vy hovoríte, tak dodržujte kultúru vzájomného obchodovania, oslovte samosprávny kraj a túto zmluvu vypovedajte a zdôvodnite kraju, ale aj ľuďom, prečo zrazu táto zmluva, ktorú ste vy iniciovali ako ministerstvo, zrazu nemá byť a prečo zrazu tie kolektory tam nechcete stavať. A to je vyvolané zmenou D4-ky, D1-ky, jeden z dôvodov. A jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 10:48 - 10:50 hod.
Kiššová JanaJa som sa pýtala, že aké hospodárske škody hrozia, pre ktoré sa využíva tento postup, a vy hovoríte o tých škodách, ktoré môžu vzniknúť rozdielom v cene, ktorú ste vy ako ministerstvo ochotní dať, a v cene,...
Ja som sa pýtala, že aké hospodárske škody hrozia, pre ktoré sa využíva tento postup, a vy hovoríte o tých škodách, ktoré môžu vzniknúť rozdielom v cene, ktorú ste vy ako ministerstvo ochotní dať, a v cene, ktorú títo majitelia alebo vlastníci pozemkov pýtajú. Samozrejme, aj ja by som toto považovala za škody, ktoré môžu vzniknúť. Ja sa chcem spýtať, prečo nie sú uvedené v tom zdôvodnení? Pretože ak zdôvodnenie hovorí o tom, že majú vzniknúť škody a len pri takomto zdôvodnení je možné použiť takéto zrýchlené konanie a zrovna tie dôvody tam neuvediete, tak to, samozrejme, vyvoláva mnohé otázky a možno aj nie celkom, celkom nejakú dôveru v takýto proces, pokiaľ tieto veci naozaj nie sú jasne pomenované, jasne vyčíslené.
Ďalej ste na otázku, že prečo sa teda využíva tento rýchly postup, ste povedali, že čas vás tlačí, pretože je tu zmluva s koncesionárom. No ale tú zmluvu ste nedostali na stôl tento týždeň, ani tie termíny a lehoty v tej zmluve nie sú známe tento týždeň. Čiže konať sa určite dalo aj nie v takto zrýchlenom konaní, dalo sa konať s predstihom tak, aby bolo zohľadnené aj pripomienkové konanie, aj riadna diskusia, aj prizvanie odborníkov. Čiže ja chápem, že dnes už tie termíny tlačia, ale pred mesiacom, pred dvomi, pred tromi, kedy sme aj my na to upozorňovali, netlačili natoľko, aby sa musel takýmto spôsobom používať takýto nátlakový a skrátený proces.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 10:14 - 10:15 hod.
Kiššová JanaVystúpenie v rozprave 11.5.2017 10:04 - 10:12 hod.
Kiššová JanaV návrhu, ktorý nám bol včera doručený, sa uvádza, že dôvodom tohto skráteného legislatívneho konania je nutnosť zefektívnenia procesu povoľovania a výstavby. Takže na prijímanie zmien, ktoré majú zefektívniť procesy, sa ide využívať takto šialené zrýchlené legislatívne konanie. Veď my tu denne rokujeme o návrhoch na zmeny, ktoré majú niečo zefektívniť a ktoré majú niečo vylepšiť, a nevyužíva sa na to inštitút takto šialene zrýchleného legislatívneho konania.
A to, že je proces neefektívny a že sa procesy na výstavbe diaľnice nestíhajú, to je predsa dávno známa vec. Ak ste to nevedeli vy, tak opozícia to vedela, pretože na to upozorňovala, upozorňoval na to môj kolega Miroslav Ivan, upozorňovali na to aj ďalší kolegovia. Toto nie je nová vec, ktorú treba riešiť v hodine nie dvanástej, ale päť minút po dvanástej v takomto šialenom konaní. Toto sa nestalo včera, toto ste sa ani len nedozvedeli včera. Vláda nekonala, a preto máme dnes takú situáciu, akú máme.
V návrhu sa ďalej uvádza, že skrátené legislatívne konanie sa využíva z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody. No materiál, ktorý sme dostali, žiadne hospodárske škody alebo hrozbu hospodárskych škôd nekonkretizuje ani nekvantifikuje. Nehovorí, aké môžu vzniknúť, ani koľko budú stáť, ani čo konkrétne by sa malo udiať. A preto ja sa pýtam úplne konkrétne, pán minister, prečo, ak takéto škody hrozia, nie sú v návrhu uvedené, prečo nie sú v vyčíslené a prečo nie sú vysvetlené? Prečo, ak hrozia preto, že proces nie je efektívne nastavený, lebo toto jediné tá dôvodová správa uvádza, prečo sa nekonalo k zefektívneniu, prečo sa návrh na zefektívnenie nekonal v štandardnom procese? Aký je, prosím, dôvod toho, že ak sa o neefektívnom procese vedelo, nepristúpilo sa k systémovej zmene v štandardnom legislatívnom procese? Z akého dôvodu na toto nebol čas? Čo sa tak dôležité dialo, že sa to nemohlo meniť v predstihu?
V celej veci ide totiž o zásah do vlastníckych práv. To je tak mimoriadne vážna vec, že povedať, že ide o špekulantov, jednoducho nestačí. Nestačí povedať, že pár jednotlivcov sa šprajclo a pár znalcov sa s nimi pokútne dohodlo a títo stavajú svoje nároky na zlých alebo na nereálnych alebo na vami neakceptovaných posudkoch, a preto sa pristupuje k takémuto silovému riešeniu. Preto voči týmto špekulantom a týmto jednotlivcom ideme použiť silu zákona. Toto sú tak dnes komunikované dôvody, ale ani len tá dôvodová správa ich neuvádza, nie sú tam uvedené.
Samozrejme, nikto nechce a ja posledná nie, nehájiť verejný záujem, nikto nechce, aby štát platil viac, ako má, nikto nechce, aby bol štát vydieraný nejakými špekulantmi. Ale na druhej strane hovoríme o vlastníckych právach. A aj tie požívajú akúsi ochranu, dokonca ústavou garantovanú ochranu. Ak má vyvlastnený strpieť pohyb cudzích osôb na svojom pozemku aj stavebné práce, možno nejaké iné obmedzenia, tak je nevyhnutné prijímať takéto zmeny, ktoré do tohto zasiahnu, v štandardnom legislatívnom procese tak, aby bolo súčasťou týchto zmien riadne pripomienkové konanie, aby boli do tejto diskusie prizvaní odborníci, a to naozaj aj s ohľadom na situácie, ktorú sme tu už v minulosti mali. Bol to rok 2007. Veľmi podobné, hovorili o tom kolegovia, nebudem to opakovať. Aby tento návrh prešiel tzv. testom ústavnosti, aby k nemu existovala riadna diskusia, riadna odborná diskusia, riadne pripomienkové konanie, aby sa do tejto diskusie zapojila odborná verejnosť. Práve preto, aby sa predišlo možným škodám a aby neboli pošliapavané práva vlastníkov.
Tento zákon sa dotkne mnohých občanov dotkne sa ich vlastníckych práv, a preto sú aj detaily tohto celého veľmi dôležité. No o nich dôvodová správa vôbec nehovorí, nijak sa nekonkretizujú.
Faktom je, a to nikto nespochybňuje, že dopravná situácia je dnes katastrofálna, že dotknuté komunikácie sú preťažené, že sú tam denne zápchy a že okrem neúmerného časového zaťaženia ľudí, ktorí ich využívajú, je tu aj zvýšené riziko dopravných nehôd. A nikto nespochybňuje, že túto situácia treba riešiť, ale treba ju riešiť riadnym, zodpovedným a tomu potrebným postupom a konaním. A toto vláda neurobila. Toto je vážne zlyhanie vlády, ktorá nekonala, a dnes sme postavení pred situáciu, kedy už sa stretávame, a predpokladám, že aj vy sa stretávate s takými názormi ľudí, sú dotknutí touto dennou situáciou a týmto denným stresom, že nech už to stojí čokoľvek, nech už spravíte čokoľvek, len nech už to funguje. A toto presne vláda dnes dosiahla, že dnes je jej neodborným konaním, resp. nekonaním situácia natoľko vyeskalovaná, že ľuďom pomaly už prestáva záležať na tom, koľko to bude stáť a či sa niekoho vlastnícke práva dotknú alebo nedotknú, už každý chce, aby to bolo vyriešené. A toto je mimoriadne vážny a nebezpečný precedens takýmto spôsobom prijímať zákony.
Musím povedať, že sa mi vôbec tento postup nepáči, nepodporím ho, rozhodne budem hlasovať proti zrýchlenému konaniu v tejto veci. A rovnako budem veľmi rada, keď aj kolegovia, ktorí si tieto vážne veci uvedomujú, budú postupovať rovnako.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 11.5.2017 9:08 - 9:20 hod.
Dostál OndrejZákon bol v roku 2011 Ústavným súdom uznaný za protiústavný v tých podstatných častiach, ktoré umožňovali stavať na cudzích pozemkoch bez toho, aby boli vykúpené alebo vyvlastnené. Zákon bol následne o rok neskôr za vládnej koalície, ktorej bol súčasťou aj MOST, teda za vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou a z návrhu poslancov OKS zmenený a upravený aj v tých častiach, ktorý riešil náhrady. A ako všetci vieme, diaľnica do Košíc do roku 2010 postavená nebola, nestojí dodnes. Takže načo to bolo?
Dnes prichádza vláda z iniciatívy ministerstva vedeného nominantom strany MOST – HÍD s podobným návrhom. MOST - HÍD, ak sa dobre pamätám, tak v roku 2007 ten vládny návrh kritizoval, odmietal, hlasoval proti. Myslím, že aj jeho poslanci sa podpísali pod podanie na Ústavný súd a v roku 2012 hlasovali za zmenu tohto zákona. A dnes ministerstvo vedené zástupcom tejto strany pánom Érsekom prichádza s veľmi podobným návrhom, s akým pred desiatimi rokmi prišiel pán minister Vážny zo SMER-u a, samozrejme, že sú tam drobné úpravy, ktoré reagujú na závery Ústavného súdu, ktoré hovoria o tom, že nemôže to byť také brutálne, že budeme stavať bez ohľadu na to, či bolo vyvlastnené alebo nebolo vyvlastnené, a nezaoberáme sa náhradami, to tam už nejako je upravené. Nazveme to nejako dočasnou držbou, vytvoríme nejaký nový právny inštitút a už to bude v poriadku. Ale podstata je vlastne tá istá. Opäť sa bude môcť stavať na cudzích ešte nevyvlastnených pozemkoch. Teda to, čo Ústavný súd označil za protiústavné. Stavebné konanie bude môcť začať bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť prebehnúť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť skončiť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stačí, aby sa to vyvlastňovacie konanie začalo. A rovnako sa bude môcť začať stavať.
Keď som si prvýkrát prečítal ten návrh, tak som si povedal, dobre, no tak začne sa stavať, ale iba také stavebné práce sa budú môcť diať, ktoré umožnia návrat nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ale čo sú to stavebné práce, ktoré umožnia návrat nehnuteľností do pôvodného stavu? No však, veď aj keď tam postavíme tú diaľnicu, tak teoreticky, ak súd následnej konštatuje, že nebol daný dôvod na vyvlastnenie, tak je možné uviesť tú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Čiže v čom je tá zmena? V tom, že to nazveme nejako inak?
A ten môj pocit déja vu sa týka aj toho postupu. Lebo aj v roku 2007 nebol proces schvaľovania samotného zákona úplne štandardný. Ale to, čo nebolo štandardné, bolo iba to, že sa skrátila lehota, počas ktorej bolo možno pripomienkovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona, čo je teda nepríjemné napríklad z hľadiska verejnosti, ktorá o tom nevie vopred a chce sa k tomu vyjadriť a ak chce dosiahnuť napríklad rozporové konanie, potrebuje zozbierať 500 podpisov, čo je v krátkom čase väčší problém ako v dlhšom čase. Ale bolo to iba skrátenie tej doby. Inak ten proces prebehol štandardnou formou. Bolo medzirezortné pripomienkové konanie, bol návrh zákona prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a v parlamente bol normálnym spôsobom v štandardných troch čítaniach bez skracovania legislatívneho konania prijatý.
Tuto sme svedkami úplne expresného procesu, keď predpokladám, že okrem nejakej úzkej skupiny zainteresovaných nikto ešte predvčera nevedel, že takýto návrh zákona je pripravený. Včera sme sa to dozvedeli na webovej stránke vlády. Včera to vláda schválila, včera to vláda doručila parlamentu, dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, dnes zrejme schválime návrh zákona v prvom čítaní. Predpokladám, že zajtra schválime v druhom a treťom čítaní a v pondelok by už mal byť zákon účinný, mal by vyjsť v Zbierke zákonov a mal by byť už od pondelka účinný.
Nerozumiem takémuto, takémuto chvatu a nerozumiem mu o to viac, že áno, stretávame sa tu úplne bežne a ja zvyknem skoro vždy vystupovať, keď je daný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože tento inštitút sa veľmi často zneužíva, keď na to nie sú dôvody. Tie dôvody podľa môjho názoru nie sú dostatočne zargumentované ani v návrhu, ktorý nám doručila vláda. Hovorí sa tam samozrejme o hrozbe značných hospodárskych škôd, ale nie je to nijako vysvetlené, nijako zdôvodnené. A hrozba značných hospodárskych škôd alebo ohrozenie základných práv a slobôd, nestačí to iba konštatovať. Treba vysvetliť, v čom to spočíva. V tomto materiáli, ktorý nám doručila vláda, to vysvetlené nie je. Ale to je taká pomerne štandardná situácia, že vláda povie, že hrozia značné hospodárske škody. Nevysvetlí v čom a myslí, že to stačí a že tým pádom je to v súlade s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ale dnes, dnes je to ešte niečo vážnejšie, pretože doslova zo dňa na deň máme schváliť novelu zákona, ktorá zasahuje do vlastníckych práv, ktorá zasahuje do ústavou garantovaného vlastníckeho práva, do ktorého možno zasiahnuť, ale možno do neho zasiahnuť iba spôsobom a za podmienok, ktoré vymedzuje ústava. A tento zákon do nich zasiahol a zasiahol do nich spôsobom, ktorý bol v rozpore s tým, čo predpokladá ústava. Konštatoval to Ústavný súd. Národná rada sa k tomu vrátila, aby ten zákon opravila. A vieme, že sa to stalo, to nie je, že názor opozície proti názoru koalície. A však nakoniec aj vy, ktorí ste ten zákon schvaľovali v roku 2007, ste vedeli, že to nie je v poriadku z hľadiska ústavy, ale schválili ste to, lebo Slovensko potrebovalo mať do roku 2010 diaľnicu z Bratislavy do Košíc.
Ale dnes už vieme, že to riešenie, ktoré bolo vtedy prijaté, je podľa názoru Ústavného súdu, ktorý jediný o tom môže rozhodnúť, v rozpore s ústavou. A teraz existuje taká istá pochybnosť a napriek tomu nás žiadate, aby sme zo dňa na deň, nie aspoň v štandardnom legislatívnom procese, ale zo dňa na deň rozhodli o tom, že ten zákon novelizujeme podobným, nevravím, že identickým, podobným spôsobom, ako bol zákon schválený v roku 2007. Toto podľa môjho názoru nie je korektné. Nie je to korektné ani voči poslancom a nie je to korektné ani voči ústave, ani voči pravidlám pre schvaľovanie návrhov zákonov. Tým viac, že ten zákon neprešiel štandardným, dokonca ani skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého by sa k nemu mohli vyjadriť iné rezorty, inštitúcie, ktoré sa tým zaoberajú, aj verejnosť a kde je priestor na to, aby sa rozdiskutovala tá téma, vychytali sa prípadné protiústavnosti.
Rád by som pripomenul, čo vláda schválila vo svojom programovom vyhlásení. "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významným faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch."
Veľmi pekne ste to v tom programovom vyhlásení napísali, ale to, čo práve teraz robíte, je v úplnom rozpore. Je popretím tých slov, ktoré ste tam napísali.
Takže ja sa na záver chcem spýtať, že prečo, prečo to robíte? Prečo to robíte takto narýchlo? Kto s tým prišiel? Kto vymyslel? Vymyslelo to ministerstvo, Národná diaľničná spoločnosť? A kto ten návrh zákona pripravil? Lebo teda zaujíma ma aj kto, aj prečo, aj kedy. Teda bolo to ministerstvo, bola to Národná diaľničná spoločnosť, bola to nejaká externá firma? Spomínali ste napríklad, ak som dobre zachytil vaše verejné vyjadrenia, že ste to konzultovali s nejakými právnikmi. Tak by ma zaujímalo, že ktoré právne autority stoja za tým, že toto riešenie je v poriadku a toto riešenie je v súlade s ústavou.
Čiže vzhľadom na uvedené myslím, že je zjavné, že ten, kto si ctí, v tomto prípade nielen zákon o rokovacom poriadku a pravidlá rokovania parlamentu, ale aj ústavu, lebo toto je vec, ktorá sa týka ústavných práv, musí hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 18:56 - 18:59 hod.
Klus MartinVychádzajúc aj z politologickej praxe naprieč svetom, ale najmä Európou, je...
Vychádzajúc aj z politologickej praxe naprieč svetom, ale najmä Európou, je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa niektorých miest a obcí, ak by tento zákon začal platiť, na niekoľko mesiacov, dokonca možno hovoriť až o roku, chopili v podstate nikým nevolení úradníci alebo poslanci, ktorí sú na miestach viceprimátorov alebo vicestarostov, ktorí majú mizivú podporu verejnosti. Ja hovorím napr. o príklade z Banskej Bystrice, dnes máme na miestach viceprimátorov dvoch konkrétnych ľudí, ktorí mali vo svojich obvodoch menej ako 1 350 hlasov. Je ťažko predstaviteľné, že títo by boli de facto primátormi alebo primátorom, ak hovoríme o konkrétne jednom z nich, 80-tisícového krajského mesta. My sme tento návrh zákona pracovne v našom klube nazvali lex Raši, pretože nám je jasné, že sa týka predovšetkým Košíc, ale ako som povedal aj tu na tomto mieste, je dosť možné, že sa bude týkať aj niektorých ďalších krajských miest, okresných miest, možno niektorých obcí.
Keďže spomínam obce, máme tu živý príklad toho, že starostom obce sa môže stať niekto aj v doplňujúcich voľbách na pol roka, ak sa ukáže ako akcieschopný, ako človek, ktorý dokáže vykonávať svoju funkciu zodpovedne, tak môže byť tento zvolený aj na ďalšie funkčné obdobie. Takže myslíme si, že aj vecne je tento návrh zákona nesprávne poňatý, hovorím, samozrejme, o kolegovi Milanovi Laurenčíkovi.
Preto si dovolím podať procedurálny návrh v mene teda poslaneckého klubu SaS, ktorý bude vyzerať nasledovne.
Vážený pán predsedajúci, podľa § 34 v spojitosti s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Uvedený poslanecký návrh zakotvuje pravidlá, aby sa tzv. doplňujúce voľby na uprázdnené miesta starostov obcí a primátorov miest mohli vyhlásiť len do 31. 10. 2017, inak povedané, po tomto termíne nebudú môcť byť vyhlásené tzv. doplňujúce voľby. Potreba doplňujúcich volieb bola aktuálna najmä po voľbách do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých avizujú kandidatúru viacerí starostovia a primátori, ktorí by po prípadnom volebnom úspechu vo voľbách do týchto orgánov samosprávnych krajov opustili posty starostov a primátorov. V demokratickej spoločnosti je sotva mysliteľné, aby posty starostov a primátorov zostali neobsadené viac ako rok, a obhájiť to nemožno ani argumentmi o finančných nákladoch na organizáciu volieb. Z uvedeného dôvodu podávam tento procedurálny návrh a žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky o ňom rozhodla hlasovaním.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2017 18:45 - 18:47 hod.
Zemanová AnnaA ďakujem, keď si nájdeme ten, že zadefinujeme si ten cieľ, čo chceme dosiahnuť, ak sa dosiahne takouto formou, budem rada, ak sa ukáže, že potvrdia moje slová, tak verím, že keď prídem následne s poslaneckým návrhom, že takýto poslanecký návrh potom bude prijatý, ak sa zadefinuje, že naozaj tá legislatívna zmena bola potrebná. Ale bola by som radšej, keby, samozrejme, ste akceptovali moje návrhy a bola už schválená v rámci tohto čítania.
Ďakujem vám pekne.
Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 18:16 - 18:41 hod.
Zemanová AnnaTeraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody.
Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný.
Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie.
Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje.
Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov.
A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe.
Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov.
To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu.
A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody.
Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou.
Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený.
Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: "zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné.
Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú.
Zhrniem zdravotné riziká. Čiže najrizikovejšie je okrem požitia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite pitie podzemnej vody. Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní detí v rodinných domoch, respektíve pre účely bazénov, potom ďalšie, vplyvom vzájomného pôsobenia kontaminantov a toxínov, ktoré sú dnes neidentifikované a ich ohrozenie je vlastne dlhodobo ohrozujúce zdravie obyvateľov dotknutých oblastí.
Chcem pre úplnosť uviesť, že v apríli tohto roku ministerstvo životného prostredia vyhlásilo verejné obstarávanie na realizátora sanácie skládky Vrakuňa, kde ide o sanáciu samotného telesa. Vybrala sa forma sanácie kapsulácia, to znamená na mieste, že nebude skládka vyvezená, ale bude tzv. obetónovaná a bude z nej odčerpávaná voda, ktorá by sa tam mohla vyskytovať, tak, aby sa eliminovalo vyplavovanie znečistenia do okolia. Tu však treba povedať, že tá kapsulácia nebude stopercentne účinná, jednoducho to sa nedá tak spraviť v tých geologických podmienkach, čiže to vyplavovanie jednak bude trvalé, i keď v menších koncentráciách, a druhá vec je, že už to samotné okolie je tak znečistené, že bude trvať tiež stovky rokov, pokým sa to znečistenie odtiaľ vyplaví.
Informácie, ktoré som teraz čítala, sú z materiálu, ktorý je pripravený na rokovanie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja teraz v piatok, ktoré by malo o tejto veci tiež rokovať, lebo sa chce aktívne do tohto zapojiť a najmä z toho titulu, že v materiáloch, ktoré ministerstvo životného prostredia pripravilo, sa vychádzalo z ukazovateľov, ktoré sú v nariadení vlády, v budúcej vyhláške a ktoré nedefinuje všetky možné chemické znečistenia, ktoré tam môžu byť. A vyrobilo sa pátranie po tých látkach, aby sa identifikovali, aké druhy znečistenia tam majú byť, aké druhy znečistenia sa potom následne majú hľadať v zdrojoch pitnej vody samotného Žitného ostrova. V tomto smere Bratislavský samosprávny kraj chce spolu s vedcami z Akadémie vied a z Univerzity Komenského pristúpiť k projektu, ktorý by napomohol vyhľadávaniu celého toho spektra znečisťujúcich látok, ktoré by následne mali napomôcť hygienikovi, pretože tak smeruje môj pozmeňovací návrh, hygienikovi, ktorý by mal právo a povinnosť monitorovať tieto látky, aby ich ľudia nepožívali. A keď sa takéto látky budú vyskytovať v miestach, kde ľudia môžu túto vodu požívať, aby boli upozornení, že tak nemajú konať, lebo si poškodzujú svoje zdravie.
Alarmujúcu situáciu chcem dokumentovať aj na komunikácii medzi Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia, nebudem čítať celú, ale vypichnem len jednotlivé vety, ktoré sa v tej komunikácii opakujú, kde sa píše, že Úrad verejného zdravotníctva nezodpovedá za kvalitu podzemnej vody zo súkromných studní a táto zodpovednosť zostáva na vlastníkoch pozemkov a studní, odkiaľ sa voda čerpá. Áno, to je pravda, že tí ľudia, ak raz majú súhlas, že, a v dobrej viere čerpajú vodu vo vodohospodárskom chránenom území a zrazu tam príde toxický mrak, tak mali by byť o tom upovedomení, majú na to svoje zákonne právo garantované v ústave, aby o tomto vedeli, a mali by, Úrad verejného zdravotníctva by ich mal proaktívne informovať.
Ďalšia veta ohľadom vody, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kontaminovanej skládky v mestskej časti Vrakuňa, v lokalite, ktorá je mimo tohto chráneného, vodohospodárskej oblasti. Píšu: "Posúdenie používania na polievanie poľnohospodárskych plodín nie je v pôsobnosti orgánu verejného zdravotníctva." Čiže v podstate im je jedno, že tí ľudia takouto vodou môžu polievať potra..., lát..., teda zeleninu, ktorú potom požívajú.
Potom je tu list, kde minister životného prostredia píše poslancovi mestského zastu..., pardon, poslancovi Európskeho parlamentu pánu Štefancovi, kde sa on dotazoval a píše, že "ministerstvo životného prostredia v súvislosti s predmetnou environmentálnou záťažou oslovilo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorého kompetencii je obmedzenie alebo zakázanie užívania vody z domových studní". Tak na jednom mieste úrad hovorí, nie je to v našej kompetencii, ministerstvo životného prostredia je v mienke, že je to v kompetencii. Čiže určite nejaký problém, pán minister, tuná je a buď je to v zlej aplikácii súčasného zákona, vy hovoríte, že je tam tá možnosť aj v súčasnom zákone. Ja si myslím, že pre to, že na Slovensku sú stovky environmentálnych záťaží, by sa hodilo, aby tá kompetencia bola v tom zákone explicitne uvedená a nie, aby každý hygienik si vysvetľoval tie možnosti a povinnosti podľa seba.
Takže som sa dostala vlastne teraz k tomu svojmu pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 425).
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 4 ods. 1 písm. g) sa slová "§ 12 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 12 ods. 8"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Vzhľadom na doplnenie nového odseku 6 do § 12 a nadväzujúce prečíslovanie odsekov v § 12 je potrebné upraviť v § 4 vnútorný odkaz. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť environmentálnych záťaží. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky nie sú v zozname sledovaných chemických ukazovateľov a je potrebné rozšíriť kompetenciu úradu, aby mohol v konkrétnych prípadoch uložiť špecifické opatrenia. Ide napríklad o šírenie kontaminovaného mraku z vrakunskej skládky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Veľmi zlá situácia je aj na východe Slovenska, kde sa do podzemných vôd dostávajú znečisťujúce látky z environmentálnej záťaže z bývalej prevádzky Chemko Strážske. Z uvedeného dôvodu už boli odstavené niektoré vodárenské zdroje a obmedzené užívanie Zemplínskej Šíravy.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 12 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže sú:
a) zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody,
b) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb,
c) zákaz používania podzemnej vody na pitné účely,
d) zákaz alebo obmedzenie používania podzemnej vody na závlahy,
e) zvýšenie rozsahu alebo početnosti monitorovania ukazovateľov pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov pitnej vody."."
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Pán spravodajca, tu by som chcela poprosiť o, preklep sa stal v návrhu, že teraz ďalší bod je bod 4 a vlastne bod 4 je bodom 5, je to len taká preklepová chyba, tak keby ste boli taký láskavý pri hlasovaní, keďže budem, chcem poprosiť o oddelené hlasovanie o každom bode, tak je tých bodov 5.
Čiže bod 4. V čl. I v bode 21 § 17 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová "epidemiologickú situáciu" vkladajú slová "alebo vplyv znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže".
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Čiže teraz ten bod 5. V čl. I bode 22 § 17a ods. 1 písm. b) sa bodka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: "okrem používania pitnej vody z verejného vodovodu ako odberateľ", odkaz 24ca.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24ca znie:
"§ 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z."
Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačné vymedzenie pojmu "dodávateľ pitnej vody", ktorý pri súčasnom navrhovanom znení zahŕňa aj odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu a ukladá mu povinnosti priameho dodávateľa pitnej vody. Návrh zosúlaďuje znenie s definíciou odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu definovanom v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ďakujem pekne za pozornosť, pán podpredseda, skončila som.