Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja naozaj len veľmi stručne. Máme totižto v legislatíve dva druhy tzv. tupých zákonov. Jeden, ten prvý je napríklad zákon o preukazovaní pôvodu majetku. On je tupý v tom, že nikdy nebol využitý. On možno bol dobre myslený a možnože aj zámer na začiatku bol dobrý, ale nejak v procese jeho prijímania bol tak vykastrovaný a nakoniec bol prijatý tak nefunkčný, že v zásade k ničomu neslúži a bolo to iba politické gesto. Takže prvý druh tzv. tupých zákonov je taký, ktoré boli prijaté ako výsledok nejakej politickej hry, ale nikdy sa už odvtedy nepoužili.
A druhý druh tzv. tupých zákonov sú také, o ktorých v zásade vieme, že by mohli byť veľmi škodlivé, ale kým sa neozve ten, ktorý ich má vymáhať, tak ich nechávame tak niekde spať v kúte. Keď si spomínate, ako sa začalo rozprávať o zákone o SOZE, tak to bolo kvôli tomu, že SOZA zrazu začala vymáhať peniaze a pokuty za to, že niekto, čo spieval folklórne pesničky na vystúpení detskej folklórnej skupiny, alebo niečo také, proste zrazu začali právomoc, ktorá bola nezmyselná, ešte aj nezmyselne vymáhať. A to už bol ten prípad, kedy sa povedalo, kurnik, treba im švihnúť po prstoch.
No a toto je presne to isté. Kým sme mali tupú právomoc vyberať pokuty za to, že novinár neuvedie celý názov Veľkej Británie vo svojom článku, ale nikto ju nikdy nevymáhal, ani ju nikto sa nesnažil vymáhať, ani neupozorňoval na to, že by za to mohla byť pokuta, tak to tam nejak tlelo, nejak to tam bolo. Ale on sa, ten úrad, teraz ozval a dokonca samotnému - jak to bolo, Ondrej - samotnej ambasáde Veľkej Británie, ktorá napísala na ten úrad, že im to v zásade nevadí, ako sa o ich krajine hovorí, povedal, že ale tuto sa to vymáhať musí, lebo tu vládneme my. A to je podľa mňa ten posledný klinec do rakvičky, že keď ešte aj hlúpy zákon sa dostáva do rúk ľuďom, ktorí ani nemajú ten chochmes, že aspoň sú ticho, tak ho jednoducho treba zrušiť alebo zmeniť.
A preto by som bol naozaj rád, keby ste nám pomohli túto jednu vec, ktorá v zákone je naozaj navyše a nemala by tam byť, zmeniť a aby ten zákon bol zmysluplný a týmto by som rád v mene teda všetkých troch nás predkladateľov požiadal o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, milá snemovňa, dovolím si začať drobnou fikciou. Uvediem korektnú dlhšiu vetu zo vstupnej informácie športovej strany printového média: "V otváracom zápase Majstrovstiev sveta vo futbale v Belo Horizonte sa stretli mužstvá Spojených štátov brazílskych a Spojených štátov mexických za rozhodovania rozhodcu Davisa zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, na čiarach boli Gruevski z bývalej Juhoslávskej republiky Macedónsko a Schwarztaler zo Švajčiarskej konfederácie." Toto je absolútne korektná printová informácia v duchu "kat-astrálnej" vôle zákona. Iste poslucháč a čitateľ takejto športovej strany by si mohol povedať, či tým chlapom v tej redakcii nešibe. No nešibalo by im, lebo sa chcú len uchrániť pred pokutou, ktorú my chcem zrušiť.
Drobná epizóda. Pred niekoľkými dňami zasadal európsky výboru pre európske záležitosti. Ako referujúci pred cestou do Bruselu vystupoval bystrý a šikovný mladý muž, štátny tajomník Parízek. Informoval nás, že nosným prvým bodom bude diskusia o brexite a diskusia teda o európskom postupe vo veci odchodu Veľkej Británie. Keď povedal túto vetu, tak sa takmer chytil za ústa a povedal: "Ach, dúfam, že ma nebudú pokutovať."
No, ja som, priznám sa, nevypýtajúc si slovo od kolegu Blahu, mu povedal: "Pozrite sa na tých šesť junákov na druhej strane miestnosti oproti mne. Povedzte im, aby o štyri dni podporili novelu Dostála, Poliačika a Osuského a už sa nebudete musieť báť hovoriť o tom, že budete rokovať s Veľkou Britániou."
Na tomto malom príklade chcem poukázal na absurdnosť toho, čo existuje a čo chceme zrušiť.
Ako historický exkurz si dovolím ešte jednu vec. Iste si spomínate na pamätnú scénu, keď popijúc nejaké to liguére Anton Špelec, ostrostřelec, sa dopustil urážky majestátu, konštatujúc, že "císař pán je vůl" a ešte k tomu "korunovanej", ako dodal v opravnej verzii toho výroku. Musím zároveň povedať, že Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, ale špeciálne Rakúsko bolo legendárne veľkolepou byrokraciou. C.A.K. byrokracia spĺňala tie najvyššie nároky. Napriek tomu, milí priatelia, by nebol Anton Špelec odsúdený za to, že nepoužil kompletný titul jeho cisárskeho a kráľovského veličenstva. Nechcem vás zdržovať jeho čítaním, ale ten titul obnášal asi osem riadkov štandardného textu a končil slovami "a tak ďalej". Teda kompletný titul rakúskeho a uhorského cisára a kráľa bol na čítanie na štvrť hodinku. Ani rakúska byrokracia netrvala, aby sa pri každom oslovení panovníka používal dlhší titul ako cisár pán alebo cisár a kráľ František Jozef I.
Chcem teda povedať, že tak ako ste si vypočuli tú fikciu správy z majstrovstiev sveta vo futbale, iste uznáte, že tento návrh nie je zameraný ani proti vládnucej koalícii, ani proti strane SMER, HÍD či každému zvlášť. A tak ako povedal kolega Dostál, je to kauza Dzurindovej vlády. A tak sa teraz zamýšľam, že keď odmietnete túto novelu, komu tým slúžite, resp. že či by kritériom pre hlasovanie za nemal byť prostý ľudský zdravý rozum.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pokiaľ sa týka upresnenia bytu, ktorého sa týka kauza Gorila, kde teda údajne pán premiér, sa nedozvieme, či bol, alebo nebol, lebo je to kauza druhej Dzurindovej vlády, ale k tomu, čo povedal v prvej časti reakcie, tak budem teraz robiť advokáta nie diablovi, ale Úradu geodézie, kartografie a katastra. Oni, samozrejme, vedia, že existuje aj termín Veľká Británia, ale oficiálny názov štátneho útvaru je, samozrejme, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, prípadne skrátene Spojené kráľovstvo. Ale aj keď, aj keď takto to uvádzajú a takto to žiadajú, aby to bolo oficiálne uvádzané, názov veľvyslanectva tohto štátneho útvaru na Slovensku je British Embassy. Bežne to používajú oni sami na označenie svojho zastupiteľského orgánu. Takže v tomto prípade by sme asi nemali byť britskejší od Britov.

Ďakujem. Aby som bol presný, tak by som uviedol to, čím reagujem na, v rozprave na kolegu Dostála. Je zaujímavé, že úrad kartografie má námietky proti používaniu termínu Veľká Británia, pretože to je geografický termín a znamená ostrov Veľká Británia. Čiže nie som si istý, či to tunák títo súdruhovia majú správne pochopené, pretože je rozdiel medzi Veľkou Britániou a štátom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
No a pokiaľ ide o ďalšiu zaujímavú geografickú, ktorá bola uvedená vo vystúpení kolegu Dostála, myslím si, že by si mal dávať pozor a uvádzať veci správne. To znamená, pýtať sa, že či Robert Fico bol nie na Vazovovej, ale na Vazovovej ulici v Bratislave.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, dôvodom, pre ktorý predkladáme novelu zákona o geodézii a kartografii, je skutočnosť, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa asi v marci tohto roku obrátil na redakcie viacerých médií a upozornil ich na povinnosť používania štandardizovaných geografických názvov. Úrad upozornil najmä, a najmä asi v súvislosti s brexitom, na porušovanie zákona zo strany médií spočívajúce v používaní názvu Veľká Británia, resp. Británia, hoci štandardizovaný názov pre daný štátny útvar je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, pripadne v skrátenej forme Spojené kráľovstvo.
Úrad, to je zaujímavé a to je vlastne ten dôvod, pre ktorý prichádzame s návrhom novely, upozorňuje médiá, že za používanie iného než štandardizovaného geografického názvu v tlači alebo v inom prostriedku masovej komunikácie môže byť príslušnej právnickej osobe udelená pokuta až do výšky 3 300 eur a pri opakovanom porušení zákona až do výšky 6 600 eur. Pre fyzické osoby, ktoré sa môžu dopustiť rovnakého priestupku, sú tie pokuty desaťnásobne nižšie, čiže 330 eur a pri opakovanom porušení 660 eur.
Takže tento zákon by sme mohli nazvať aj lex Británia, keby sme nemali zmenený rokovací poriadok, tak by som tu možno ukázal britskú vlajku, ale keďže nechcem byť tretím poslancom, ktorý po Igorovi Matovičovi a Miroslavovi Beblavom bude ukazovať vizuálnu pomôcku v rozpore s rokovacím poriadkom, tak to neurobím.
Znenie zákona má rozmer ústavnoprávny, politický aj praktický.
Ten ústavnoprávny rozmer spočíva v tom, že podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené a podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Záväznosť štandardizovaných geografických označení v tlači a iných médiách a prípadné pokutovanie médií či iných subjektov za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov nemá podľa nášho názoru oporu v ústave a zasahuje do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec vymedzený ústavou.
Riešili sme na tejto schôdzi zásah do vlastníckych práv, ktoré sú tiež garantované ústavou, a znova ho budeme riešiť o chvíľu, pretože pán prezident vetoval váš diaľničný zákon, alebo teda novelu diaľničného zákona. Toto je podobný prípad, aj keď ide o zákon, ktorý platí už dosť dlho.
Vymáhanie používania štandardizovaných geografických názvov v médiách prostredníctvom dozoru zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a pokutovanie používania iných názvov však nepochybne nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ktorý z týchto účelov má byť prostredníctvom pokutovania za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov chránený? Ktorý z týchto legitímnych cieľov pre zasahovanie do slobody šírenia informácií je inými ako štandardizovanými geografickými názvami ohrozený a naozaj ide o nevyhnutný zásah? Ak v médiách sa nebude používať Spojené kráľovstvo, ale Veľká Británia? Nepochybne to nie je nevyhnutý zásah a nepochybne tam nie je evidentný žiadny z cieľov, ktoré pre obmedzenie slobody šírenia informácií predpokladá ústava.
Keď sa o tejto kauze začalo hovoriť, tak veľmi často sa spomínalo, že ide o zákon z čias tretej Mečiarovej vlády a že teda pokutovanie je na základe mečiarovského zákona. Áno, ide o zákon z roku 1995, ale tie pokuty sa tam dostali až v roku 2003. Pokuty nie vo vzťahu ku kartografickým dielam, ale vo vzťahu k používaniu názvov typu Veľká Británia v médiách.
Čiže aj SMER by mohol mať vôľu zmeniť tento zákon, keďže, aby som použil slová ich predsedu, ktoré často a rád používa, keď sa ho pýtajú, že či bol v byte na Vazovovej, tak hovoril, dajte mi s tým pokoj, to je kauza druhej Dzurindovej vlády. Tak aj toto, toto znenie (reakcia z pléna), toto znenie zákona, nevykrikuje, prosím, pán poslanec, aj to znenie zákona je svojím spôsobom kauza Dzurindovej vlády, takže verím, že nebudete brániť do roztrhania tela pokuty pre médiá, ktoré sa tam dostali za druhej Dzurindovej vlády. Nie za Mečiarovej vlády, ani za vašej vlády.
Pár slov k obsahu. Navrhujeme stanoviť, že štandardizované geografické názvy sú záväzné, ale len pre tvorbu, aktualizáciu a vydávanie štátnych mapových diel, nie pre používanie geografických názvov fyzickými osobami a právnickými osobami. Podľa súčasnej právnej úpravy sú totiž štandardizované geografické názvy záväzné aj pre všetkých vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, ako aj na používanie v tlači a iných médiách. A, samozrejme, v úradnej komunikácii orgánov verejnej správy. Navrhujeme, aby sa obmedzila záväznosť týchto štandardizovaných geografických názvov iba na štátne mapové diela. A tu sme sa inšpirovali právnou úpravou v Českej republike, kde zákon o zememeračstve bližšie neupravuje štandardizáciu geografického názvoslovia, a tá je na základe zákonného splnomocnenia bližšie upravená vo vyhláške Českého úradu zememeračského a katastrálneho, ale tá vyhláška stanovuje postup pri štandardizácii geografického názvoslovia a stanovuje, že štandardizované mená geografických objektov sú záväzné pre publikáciu mien geografických objektov, v štátnych mapových dielach a v databáze geografických dát Českej republiky. Pre iné subjekty nie sú v Českej republike štandardizované geografické názvy záväzné, napriek tomu sa tam žiadna katastrofa nekoná.
V súvislosti s tým navrhujeme zrušiť dozor Úradu geodézie, kartografie a katastra nad používaním štandardizovaných geografických názvov, keďže nebudú záväzné a porušovanie, alebo teda používanie iných názvov nebude možné pokutovať, nie je dôvod, aby boli, aby úrad vykonával dozor, čiže úradu ubudne práce, takže možno to bude mať ešte pozitívny vplyv na fungovanie úradu aj na, aj na štátny rozpočet.
Ako som už spomenul, navrhujeme zrušiť sankcionovanie ako fyzických osôb, tak právnických osôb. Pre fyzické osoby za priestupok je tam sankcia 330 eur, pri opakovanom porušení až do 660 eur. Pre právnické osoby je tam sankcia desaťkrát vyššia, čiže 3 300 eur a 6 600 eur. Skúste si to uvedomiť v praxi. Nejaké noviny napíšu Veľká Británia, úrad upozorní, že nie je to štandardizovaný geografický názov, napriek tomu tie noviny znovu napíšu Veľká Británia, šup ho, pokuta 3 300 eur môže byť. A tretíkrát napíšu a pokuta 6 600 eur, za tri alebo dokonca dve napísania slovného spojenia Veľká Británia môžu dostať noviny pokutu vo výške 9 900 eur, keď sa to zoberie súhrnne, je to úplne, úplne absurdné, že existuje takéto niečo v zákone.
Keďže navrhujeme upraviť problematiku priestupkov a porušení zákona právnickými osobami, museli sme navrhnúť do zákona aj premietnutie toho a niektoré legislatívnotechnické zmeny, a pritom sme narazili ešte na jednu zaujímavosť, povedal by som, až bizarnosť, ktorá sa tam do zákona dostala práve pri tej novelizácii v roku 2003. Kauza druhej Dzurindovej vlády, nemáte to na svedomí, nebojte.
Až do roku 2003 obsahoval zákon o geodézii a kartografii desať priestupkov, ktoré boli upravené v § 23 ods. 1 písm. a) až j). V roku 2003 bol schválením vládneho návrhu novely doplnený nový priestupok pod písm. k). Vládny návrh obsahoval aj stanovenie výšky pokuty za tento priestupok prostredníctvom úpravy § 23 ods. 2. Parlamentu sa však tie zmeny, lebo mali sa upraviť pokuty aj za iné priestupky, nepozdával, a tak ten príslušný bod, konkrétne bod 40, z vládneho návrhu prostredníctvom spoločnej správy vypustili. A v dôsledku toho sa stalo, že od roku 2003 je v zákone o geodézii a kartografii, § 23 ods. 1 písm. k), priestupok, ktorý spočíva v nezabezpečení autorizačného overenia výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností. Zákon však za jeho porušenie nestanovuje žiadnu sankciu, pretože sankcie sú iba za písm. a) až j), v odseku 1 je písm. k) vymenované, ale v odseku 2, kde sa stanovuje výška sankcií, sú sankcie iba za písm. a) až j). Čiže máme jedenásť priestupkov a pri desiatich z nich je sankcia a pri jednom sankcionovať nemôžeme.
Stalo sa to v roku 2003, dnes je rok 2017, odvtedy bol zákon o geodézii a kartografii štyrikrát novelizovaný, z toho raz sa priamo upravovala výška pokút, čiže bolo otvorené alebo zmenené aj ustanovenie § 23 ods. 2, keďže sme museli v roku 2008 upraviť to alebo zmeniť z eur, teda z korún na eurá, ale toto si akosi nikto nevšimol a naďalej tam ostalo, že máme jedenásť priestupkov, za desať priestupkov je pokuta a jeden je tam len tak pre krásu vymenovaný.
Ak by sme schválili náš návrh zákona, tak tento problém ošetrujeme, ak ho neschválite, tak dávam vládnej legislatíve do pozornosti, že keď sa najbližšie bude meniť zákon o geodézii a kartografii, tak aj tento očividný nezmysel, ktorý trvá pomaly štrnásť rokov, je potrebné napraviť.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, v doložke vybraných vplyvov sme uviedli, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne. Tak sme si mysleli, že teda tie pokuty nebudú až nejaká významná položka, a teda to, čo sa ušetrí na tom, že sa nebudú vyberať pokuty, tak teda o čo budú nižšie príjmy rozpočtu v dôsledku nevybratých pokút, tak sa ušetrí na tom, že nikto nebude musieť vykonávať dozor a zaoberať sa tou administratívou, ktorá je s tým spojená.
Ale ministerstvu financií sa to nepáči. Ministerstvo financií v stanovisku, ktoré dalo k návrhu, tvrdí: "V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vzhľadom na navrhované zrušenie možnosti udeľovanie pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách je možné predpokladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súlade s § 33 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť finančné dôsledky návrhu na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce roky, pričom spolu s tým je potrebné uviesť aj návrh na úhradu úbytku príjmov."
Takže asi sme spravili chybu, keď sme tam nepočítali s tými pokutami, ktoré ochudobnia príjmy štátneho rozpočtu, tak sme si nasypali popol na hlavu a dali sme žiadosť o informácie na Úrad geodézie, kartografie a katastra, že koľko v rokoch 2012 až 2016 riešili takýchto priestupkov, konštatovali spáchanie priestupkov a koľko vybrali na pokutách, aby sme mali nejaký prehľad a nerobili to len tak od stola a mohli prípadne doplniť ten návrh.
Úrad odpovedal a konštatoval: "V období rokov 2012 až 2016 nebolo v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vedené žiadne priestupkové konanie, a teda ani nebola udelená žiadna pokuta. Skutková podstata porušenia poriadku bola v tomto období zistená v jednom prípade, porušenie poriadku sa týka právnických osôb, bolo to v roku 2015, ale nebolo zámerom udeliť pokutu a bol dotyčný subjekt upozornený a vec nebola riešená v priestupkovom konaní." Nad rámec toho, čo sme sa pýtali, sme sa dozvedeli: "Obdobným spôsobom boli vybavené i všetky porušenia poriadku, prípadné priestupky tohto druhu pred rokom 2012. Nikdy od platnosti uvedených ustanovení nebola uložená pokuta za naplnenie ich skutkovej podstaty."
Úrad geodézie, kartografie a katastra je, samozrejme, presvedčený, že napriek tomu je dobré, že máme v zákone pokuty. Ja len na základe tej odpovede, ktorú sme dostali, tak môžem konštatovať dve veci, že jednak je zvláštne, že ministerstvo financií nás upozorňuje na rozpočtové dopady, a pritom ani netuší, že žiadne pokuty nebudú v príjmoch štátneho rozpočtu chýbať, pretože žiadne pokuty nikdy neboli udelené a žiadny príjem z nich štátny rozpočet nemal. Taktiež som tu čakal, že keď ministerstvo financií dáva nejaké stanovisko, tak dáva na základe nejakých dát, ktoré majú k dispozícii, a nie na základe len voľnej úvahy. Ale zaujímavé je aj to druhé zistenie, načo máme v zákone priestupok, ktorý reálne neuplatňujeme, lebo vieme, že je to blbosť, vieme, že blbosť dávať novinám pokutu za to, že napíšu Veľká Británia, ale máme to tam, lebo ja vlastne neviem prečo, lebo to dobre znie alebo možno niekto, niekto vysvetlí, že prečo by to tam malo byť, ale v každom prípade deje sa to, že médiá bežne používajú iný ako štandardizovaný názov, úplne bežne sa to deje. Od roku 2003 je to priestupok, alebo teda porušenie zákona právnickou osobou. Je za to možné dať veľmi mastné pokuty, úrad má na to dozerať, úrad to môže pokutovať, a nič sa s tým nedeje.
A ja teraz nenabádam, aby úrad dával pokuty, práve naopak, navrhujeme tie pokuty zrušiť, ale je nezmyselné, aby sme mali v zákone nejaké ustanovenie, ktoré sa reálne nepoužíva, našťastie, že sa nepoužíva, lebo je nezmyselné a riešením je ho zo zákona vypustiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 507). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona ruší možnosť udeľovania pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách a v kartografických dielach.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii od začiatku stanovoval záväznosť štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel, avšak na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí stanovoval záväznosť, ale nestanovoval sankciu. Až novelou zákona o geodézii a kartografii z roku 2003 sa rozšírila skutková podstata tohto priestupku a porušenia poriadku právnickými osobami aj o použitie iných než štandardizovaných geografických názvov v tlači alebo iných prostriedkoch masovej komunikácie.
Predloženým návrhom navrhujeme zrušiť možnosť pokutovania za použitie iných ako štandardizovaných geografických názvov a zároveň obmedziť záväznosť štandardizovaných geografických názvov na štát na mapové diela, podobná úprava existuje napríklad v Českej republike.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie sa k našim dôvodom a k obsahu návrhu zákona vyjadrím v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil.

Áno, v rámci rozpravy. Takže ďakujem ešte raz za slovo. Ako som povedal, účel zákona je liberalizovať podmienky podnikania v osobnej doprave a teraz by som možno porozprával bližšie k tomu, o čo nám ide.
V našom návrhu zákona zavádzame možnosť voľnej, voľnej živnosti, konkrétne s názvom "zmluvná nepravidelná doprava". Toto bude podľa zákona živnosť, ktorá bude jediná postačujúca na to, aby niekto mohol vykonávať zmluvnú nepravidelnú dopravu. Boli otázky k tomu, ako ochrániť spotrebiteľa, a toto sme v zákone poriešili tak, že skôr než jazda je vykonaná, klient, pasažier musí byť informovaný o maximálnej cene za vykonanú dopravu. To dnes môže byť riešené dvoma spôsobmi. Tí, čo používajú aplikácie, tak dnes už aj tie aplikácie obsahujú v rámci objednaných služieb informáciu vopred, aký je rozsah tej ceny dopravy na danom úseku z bodu A do bodu B. Samozrejme, je tu aj veľká skupina dopravcov, ktorí vozia napríklad v tých vozidlách typu Van ľudí pre rôzne firmy na účely služobných ciest alebo z miesta pracoviska na nejaké vyslané miesto pracoviska, či už sú to stavby, alebo nejaké kongresy, títo všetci dnes musia podnikať v zmysle licencie taxislužby. Náš návrh podnikanie v tejto oblasti zjednodušuje.
Druhou oblasťou, ktorú v tomto zákone riešime, je výrazné zníženie byrokratických prekážok, ktorými sú dnes zaťažené firmy podnikajúce v oblasti taxislužieb. Prakticky naším návrhom rušíme všetky, všetky regulácie okrem jednej, to znamená, rušíme povinnosť mať státia, rušíme limity veku vodiča, rušíme limity typu psychotestov spôsobilosti, technických požiadaviek na vozidlá, ako je vek vozidla, ako sú rôzne veci typu počet dverí, objem batožinového priestoru a tak ďalej. Jedinú vec, tak ako v prvom prípade, ochranu spotrebiteľa ponechávame, a to je mať taxameter.
Taxameter bude jedinou podmienkou pre výkon služieb v doprave formou taxislužby, ale zároveň práve tí, ktorí splnia túto podmienku mať ten taxameter, budú jediní využívať výsadu mať vozidlá označené ako taxi, tak jak to je dnes. Akurát že dnes je v zákone to, že medzi podmienkami a povinnosťami tých, čo vykonávajú dopravu formou taxislužieb, majú označenie taxi ako povinné. My zavádzame možnosť toto dať ako výsadu a právo len týmto, ktorí splnia podmienky koncesie. A podmienka pre vydanie koncesie bude len taxameter.
Čo to teda bude v budúcnosti znamenať? V prípade, že náš zákon bude schválený, budeme mať na trhu dve formy ponúkaných služieb založených na dvoch princípoch: prvý je, že cena prepravy je dohodnutá vopred, a druhý, že cena je tarifikovaná v priebehu jazdy na základy na základe certifikovaného taxametra.
Tak ako som povedal už v úvode, keď som zákon predstavoval, výsledkom bude širšia ponuka na trhu v osobnej doprave, čo prinesie nové možnosti podnikania, a to sme hovorili aj v minulom bode o tom, že ak nebudeme, ak nezačneme riešiť odstraňovanie bariér v podnikaní, bude nám čoraz viac ľudí z našej krajiny odchádzať. Je tu potenciál, ten potenciál je potvrdený už tým, aký veľký záujem je dnes o registrácie na strane vodičov v rôznych aplikáciách, ktoré sú vám verejne známe, a myslím si, že tak sa vytvorí ďalší potenciálny priestor pre tých, ktorí majú vozidlo, napríklad sú a sú nezamestnaní a dávame im možnosť jednoducho využiť statky, ktoré majú doma, majú k dispozícii a môžu vstúpiť na trh. Samozrejme, širšia konkurencia ponúka a výsledkom širšej konkurencie je vždycky lepšia kvalita služieb.
Aplikácie, ktoré sú dnes na trhu známe, dnes už využívajú rôzne formy kontroly kvality poskytovaných služieb. Klient hodnotí dnes cez aplikáciu kvalitu vodiča. Klient a nositeľ aplikácie, platformy, ktorý je vlastne akýsi dispečing, na základe takýchto hodnotení potom vodiča si ponecháva alebo s vodičom spoluprácu končí. To práve dnes napríklad v taxislužbách častokrát chýba, pretože tam je len interakcia: 1 pasažier a 1 konkrétny taxikár. Na základe jednej negatívnej skúsenosti potom častokrát prichádza k tomu, že ten pasažier má averziu voči všetkým taxislužbám, hoci neprávom.
Boli sme aj nedávno svedkami, že v spoločnosti narastá napätie medzi tými, ktorí dnes fungujú podľa taxikárskych licencií, a tými, ktorí fungujú pod jednou aplikáciou. Nechcem polemizovať nad tým, že či samotný držiteľ aplikácie je legálny, alebo nie je legálny, lebo on dopravu neposkytuje, výhrady môžu byť voči tým, ktorí samotní vykonávajú tú dopravu, ale som presvedčený, že nielen to, že by sme naším návrhom vyriešili širšiu ponuku na poli poskytovania služieb v osobnej doprave, ale myslím si, že by sme aj odstránili to napätie, ktoré tu medzi týmito dvoma skupinami eskaluje.
A to je možno všetko, ak sú nejaké otázky, nech sa páči, budem rád.
Okrem toho možno na záver by som ešte povedal, že som zachytil aj vyjadrenia ministra financií Kažimíra, ktorý rovnako sa prihovára za dereguláciu tých služieb, ktoré na trhu máme, a zároveň som včera počul aj vyjadrenia pána podpredsedu Pellegriniho, ktorý je za to, aby sa vstúpilo do tejto problematiky a umožnilo a podporili sa služby vzdelanej ekonomiky.
Dnes som zachytil správu, že nielen v automobilizme je už táto, tieto aplikácie sú využívané a platformy, ale dokonca, a tí, čo chodíte do Chorvátska, budete svedkami, že aplikácie tohto typu už budú využívané aj na lodných taxíkoch medzi pevninou a ostrovmi chorvátskymi. Takže aby sme len vedeli, že technologický postup, technologický vývoj nezastavíme, našu legislatívu by sme, naopak, mali pripravovať tak, aby sme pod dáždnik legálneho podnikania skryli čo najviac ľudí, ktorí o tento segment podnikania majú záujem.
Takže to je všetko nateraz. Ďakujem pekne za slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 504). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolu s kolegami Eugenom Jurzycom, Janou Kiššovou a Vladimírom Slobodom predkladáme návrh na novelu zákona č. 56/2012 o cestnej doprave. Dôvodovú správu ste si, predpokladám, prečítali, preto budem skôr hovoriť veci, ktoré v dôvodovej správe nie sú a ktoré, o ktorých by mohla sa viesť diskusia.
Cieľom nášho návrhu je liberalizovať podnikanie v osobnej doprave, a to dvoma formami: otvoriť priestor na podnikanie viacerým, teda zavádzame novú formu voľnej živnosti, a tiež zjednodušiť podmienky podnikania už tým, čo túto formu podnikania vykonávajú, a to sú taxislužby.
Zároveň je náš návrh reakciou na prienik internetových technológií, rôznych platforiem, ktoré párujú ponuku a dopyt. Vieme, že súčasný stav v taxislužbách je preregulovaný a podľa nášho názoru je neudržateľný.
Podľa zákona o cestnej doprave smie vykonávať osobnú dopravu do 9 miest vrátane vodiča len ten, kto splní podmienky licencie, a to formou taxislužby. Prienik rôznych platforiem, ktoré by som mohol menovať, sú už, už možno známe aj desiatky, nám dokazuje, že je tu dopyt po aj moderných formách takejto formy zdieľanej dopravy, a nie sú to len platformy. Vidíme to dnes aj v rámci sociálnych sietí, kde už predovšetkým mladá generácia hľadá rôzne možnosti, ako zdieľať automobil k účelu, aby sa prepravili z bodu A do bodu B a aby nemusel každý vynakladať toľko finančných prostriedkov, ako keby zvolil formu individuálnejšiu.
Náš návrh má teda ambíciu umožniť čo najširšiemu okruhu ľudí disponujúcich s motorovým vozidlom využívať ho na podnikanie. V osobnej doprave tak budú mať z toho osoh tí, ktorých dnes vysoká byrokracia a regulácie odraďujú od toho, aby podnikali v tej jednej jedinej možnej forme, v taxislužbách, a zároveň náš návrh, ktorý by liberalizoval túto formu podnikania, vo výslednom efekte bude mať prínos v tom, že na trhu bude väčšia konkurencia a bude mať z toho osoh hlavne ten, pre koho to je určené, teda pasažier, klient, pretože len pri veľkej konkurencii môže sa zlepšiť kvalita služieb v danej oblasti.
To je na úvod. Ja potom chcem, aby ste sa mohli prípadne prihlásiť s faktickými poznámkami. V rozprave poviem potom viac o konkrétnych veciach, ktoré sme v zákone upravili.
Ďakujem nateraz.