Ďakujem ešte raz za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nedávne vyjadrenia pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v januári tohto roku k stavu našej armády boli kruté a pravdivé. Citujem: "My, žiaľ, niekoľko rokov len sľubujeme a naše záväzky neplníme," uviedol prezident Andrej Kiska. Ďalej dodal, že Slovensko na tom nie je dobre ani v oblasti komunikácie voči občanom či spojencom. Znova citujem: "Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzane občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť a armáda je, a podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme a zostáva len pri sľuboch." Dodal s tým, že nevidí vôľu, aby sa tento stav zmenil. Preto aj požiadal ministra obrany Petra Gajdoša, aby riešenie týchto problémov presadzoval na rokovaní vlády.
Pri prijímaní rozpočtu na obranu pre rok 2017 sme na výbore pre obranu a bezpečnosť upozorňovali, že plán zvyšovania rozpočtu na obranu je málo ambiciózny a problematický. Na rok 2017 je plán minúť na obranu 1,19 % HDP, čo je v absolútnych číslach cirka jedna miliarda euro. Náš záväzok, ktorý odznel na summite NATO vo Walese priamo z úst prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, že Slovenská republika do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 % HDP vo výdavkoch na obranu, bude pri pláne, ktorý má vláda na roky 2017 až 2017, ťažko realizovateľný.
Teraz by som vám rád ukázal graf, ale keďže rokovací poriadok mi to nedovoľuje, tak skúsim ho nejako popísať. Vláda plánuje zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 1,21 % HDP v roku 2018 a 1,22 % HDP v roku 2019. Realizáciu skoku v roku 2020 z 1,22 na 1,6 % už vláda necháva na pleciach nasledujúcej vlády. Nevidím však žiadny kredibilný plán, ako tento záväzok chce vláda naplniť. Je to veľmi nezodpovedné rozhodnutie, a preto budeme oslovovať poslancov hlavne koaličných strán, aby tento plán vlády prehodnotili a priklonili sa k tomu, čo navrhujeme v tomto ústavnom zákone, o ktorom momentálne rokujeme.
Chceme, aby zvyšovanie výdavkov bolo v rokoch 2018 až 2020 plynulejšie a plán splniť záväzok prezidenta a aj náš záväzok voči NATO bol reálnejší. V prístupových rokovaniach pri vstupe Slovenskej republiky do NATO sme sa totiž zaviazali, že vyčleníme ročne 2 % HDP na obranu a tento náš záväzok dlhodobo neplníme. A toto je teda ďalší míľnik, ktorý chceme naším návrhom zákona v reálnej dobe dosiahnuť. Vezieme sa totiž vo vzťahu k Aliancii ako čierny pasažier a navyše sa tvárime, že sa nič nedeje a všetko je v najlepšom poriadku.
Plánovanie výdavkov je pre rezort obrany dôležitý aj preto, aby si mohli naplánovať väčšie investície, aby mali vojaci istotu, že ich v budúcnosti budú vedieť splniť. Ako už kolega predo mnou hovoril, podľa návrhu Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo obrany prednedávnom aktualizovalo, sa v tomto období počíta s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Biela kniha zatiaľ explicitne však vyčleňuje prostriedky iba na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov. Ostatné projekty sa budú realizovať, iba ak bude priaznivý ekonomický vývoj alebo politická vôľa, čo ministerstvu obrany znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a koncepčný rozvoj. Tento stav naozaj nie je dobrý, je priam kritický.
Jedným zo záväzkov, pri ktorom Slovensko mešká, je príprava mechanizovanej brigády, ktorú sme mali mať pripravenú v roku 2010. Je podstatnou súčasťou našej obrannej kapacity. Je kľúčovým záväzkom voči spojencom a je žiadaným príspevkom spoločnej bezpečnosti. A nevyzerá to vôbec dobre, že sme už s jej prípravou siedmy rok po termíne. Pre ministra obrany je to hlavnou úlohou, ale či bude mať dostatok financií, to ešte nevie zaručiť na sto percent ani on sám.
Téma obranných rozpočtov je vždy podstatnou súčasťou diskusií v rámci NATO, pretože v neplnení záväzkov vo výške 2 % HDP nie sme sami. Nijako nás to však ako členský štát NATO neospravedlňuje. Sme takmer na chvoste, až na deviatom mieste od konca z 28 členských krajín NATO, vlastne 29, pretože sme prijali minulý týždeň Čiernu Horu. Za nami sú síce ešte Česi, Maďari, Španieli, ale pred nami sú Chorváti, Bulhari, Rumuni. Lepšie by som vám to znova ukázal na grafe, ktorý, žiaľbohu, z dôvodu, že rokovací poriadok nám to zakazuje, nemôžem ukázať, a tak vám musí stačiť tento môj opis.
Na predchádzajúcej schôdzi sme schválili deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladali koaliční poslanci. Samozrejme, aj my sme hlasovali za túto deklaráciu, ale myslíme si, že samotná deklarácia nestačí. Nestačí na to, aby bola dostatočným záväzkom vládnej garnitúry na plnenie našich záväzkov voči našim ozbrojeným silám. Preto prichádzame s ústavným zákonom, ktorého prijatie by dalo jasný signál, že to s našou bezpečnosťou myslíme vážne, a malo ďaleko väčšiu právnu silu. Nehovoriac o tom, že v deklarácii sa deklaruje len to, že v roku 2020 naplníme záväzok zo summitu NATO, teda výšku 1,6 % HDP výdavkov pre obranu. O dvoch percentách tam nie je žiadna zmienka.
V dnešnej dobe hrozia v Európe a na svete rôzne hrozby. Rozmáhanie terorizmu, politického radikalizmu alebo náboženského fundamentalizmu, hybridné vojny, kybernetické útoky vedú k ohrozeniu nielen našej krajiny, a preto by členské krajiny NATO mali byť schopné flexibilne reagovať a riešiť krízové situácie, zabezpečiť dostatočne pripravené a zabezpečené ozbrojené sily. Spoločnosť verí falošnému pocitu bezpečia, a preto neprikladá veľký význam výdavkom na obranu. Skôr si vie predstaviť, že peniaze nám chýbajú inde, v školstve, v zdravotníctve.
Kybernetické ohrozenia sú tiež jedným z tých, ktorým sa v posledných rokoch celosvetovo venuje obrovská pozornosť. No na Slovensku akoby sa tieto hrozby stále podceňovali a verejnosť si neuvedomuje ich možné negatívne dôsledky. Budovanie kybernetickej bezpečnosti si tiež vyžaduje investície, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne služby občanom a ani neprispievajú k zjednodušeniu a automatizácii procesov a činností. Nakoľko na Slovensku nie sú verejne známe žiadne väčšie dôsledky prípadných kybernetických útokov, nestala sa kybernetická bezpečnosť prioritou pre spoločnosť ani štát. Až v dnešnej dobe sa pripravuje zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme tu už dávno mali mať. Aj pri návrhu tohto zákona sa počíta s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pokryté práve zo zvyšovania výdavkov na obranu, ktoré navrhujeme.
Spoločnosť pod vplyvom falošného pocitu bezpečia dlhé roky nepovažovala za potrebné investovať do modernizácie ozbrojených síl. Bezpečnostné incidenty z posledných rokov však nás presvedčili, aká môže byť bezpečnosť krehká a aké potrebné je byť pripravený.
Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnej politickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen Aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Výška výdavkov 2 % HDP predpokladá, že takto nastavený obranný rozpočet predstavuje minimálny rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečí primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty Aliancie. Podstatou spolupráce členských štátov Aliancie je teda myšlienka globálneho zdieľania bremena zachovania bezpečnosti.
Otázka spočíva v tom, či vyhlásená dvojpercentná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a aj hospodársky rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom na trhu tohto druhu priemyslu a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. Taktiež to môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor. Bezpečnosť nie je zadarmo. Bezpečnosť nie je samozrejmosť a bezpečnosť niečo stojí. V dnešnom prejave o stave republiky pán prezident Andrej Kiska vyslovil jednu myšlienku: Garancia bezpečnosti, ktorú nám poskytuje NATO, je vzácnou devízou. Touto myšlienkou by som zakončil môj príhovor.
A chcel by som poďakovať spolupredkladateľom za podporu ich a ich klubov pri hlasovaní o tomto návrhu a požiadať všetkých ostatných, aby náš návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Tam bude priestor na jeho doplnenie a vylepšenie. My sme na ďalšiu diskusiu pripravení.
Ďakujem vám za pozornosť.
