Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.6.2017 o 19:21 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 11:06 - 11:07 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pridám len príklad. Aj predkladatelia si určite uvedomujú, čo to znamená extenzia, rozšírenie zmlúv o napríklad o minimálnej mzde na slovenských kamionistov v Nemecku alebo v Rakúsku. Vedia to veľmi dobre. Vedia, aké to je nebezpečné a že to môže zničiť naše firmy. Ale ten istý princíp keď aplikujú na Slovensko, tak zrazu sa im zdá, že už je možné ho aplikovať. Ale tie dôsledky sú rovnaké na tie firmy, ktoré nie sú súčasťou tej dohody, a vzťahuje sa na nich extenzia, môže dopadnúť tvrdosť tejto regulácie takisto ako na našich kamionistov napríklad v Nemecku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 9:54 - 9:55 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Jurzyca, keď si vystupoval a posťažoval si sa, že sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, asi to bolo tým, že naozaj to bolo jasné a zrozumiteľné. A jediné, čo by som k tomu fakticky vedel dodať, je tiež otázka, že prečo to doteraz funguje takto a prečo sa to nezmenilo už dávno, prípadne prečo to nebolo zavedené takou formou, ako navrhuješ v tom pozmeňujúcom návrhu, už dávno. Čiže tiež sa pripájam k otázke kolegu Klusa. A keď tu máme pána ministra, tak tiež by ma zaujímalo, že čo si o tom myslí on.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2017 9:53 - 9:54 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a najmä pánovi poslancovi Jurzycovi, že vecne, jasne a zrozumiteľne pomenoval, v čom je problém, s ktorým sa ja stretávam najmä v súvislosti s tým, že do dôchodku odchádza práve generácia mojich rodičov a niektorí veľmi citlivo vnímajú práve tieto skoky, ktoré nám tu jasne popísal. A preto by som rád počul možno aj od pána ministra, že či je nejaký problém s takýmto niečím, že by sme išli do dňového a nie do takéhoto skokového spôsobu vymeriavania dôchodkov, pretože ukazuje sa, že toto naozaj spôsobuje veľké napätie v spoločnosti a u niektorých až pocit krivdy. A myslím, že sme tu práve na to, aby sme takéto pocity zo spoločnosti odstraňovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.6.2017 9:40 - 9:53 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Dobré ráno, dámy a páni. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci a všetci vážení ostatní, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Poviem najprv vlastnými slovami, ako to vidím, potom ešte tie náročnejšie pasáže zopakujem a nakoniec, keď už sa mi nebude rátať čas, tak prečítam pozmeňujúci návrh.
Takže môj návrh sa týka ustanovení súvisiacich so systémom predlžovania veku do dôchodku. Iba, teda iba tej časti predloženého návrhu.
Začnem príkladom, na ktorom budem ilustrovať podstatu toho, čo sa v systéme veku odchodu do dôchodku deje. Predstavte si, že by ste prišli k mobilnému operátorovi a ten by vám ponúkol 50-sekundovú tarifikáciu. Nie sekundovú tarifikáciu, ale 50-sekundovú tarifikáciu. To znamená, že - preženiem to - za 50 sekúnd hovoru zaplatíte 1 euro, za ďalších 50, aj začatých 50 sekúnd zaplatíte tiež 1 euro. Deje sa teda to, že ten, kto telefonuje iba 51. sekundu, zaplatí za tú jednu sekundu euro. Čiže je to neférové, ak chcete takýto výraz, ale aj to deformuje motivácie. Nie je to ekonomické, nie je to efektívne, pretože to núti ľudí telefonovať v iný čas, než je pre nich najefektívnejšie.
V minulosti sme predložili návrh zákona, ktorým sme chceli dosiahnuť sekundovú tarifikáciu, aby plynule rástla cena hovoru podľa, približne podľa sekúnd, a nie takto skokovo. Na to ministerstvo zareagovalo, že by to bolo zložité, a teraz prichádza s návrhom, ktorý predlžuje, predlžuje tie skoky, to obdobie skokov akoby z 50 sekúnd na jednu minútu.
Čiže teraz už prichádzam do toho návrhu zákona, čiže tie skoky nebudú po deviatich až približne desiatich mesiacoch, ale po kalendárnych rokoch. No tak povedzme, že je to jednoduchšie, ale stále budú tie skoky.
V čom tie skoky spočívajú? Človek, ktorý by mohol odísť do dôchodku na Silvestra 2016, môže doňho odísť, o 24 hodín mladší človek nepôjde o 24 hodín neskôr do dôchodku, ale pôjde do dôchodku, keďže sa narodil už v novom roku, o 76 dní neskôr. Je tam teda obrovský skok a to je, znova použijem ten výraz, neférové. Ale to, čo je, to, čo je kľúčové z hľadiska ekonomického, je, že to pôsobí demotivačne pri predčasnom dôchodku. Pretože pri predčasnom dôchodku nastáva situácia, že človek, ktorý by chcel ísť do toho predčasného dôchodku a povedal by si, že ide, že si o rok skráti tú prácu, tak dostane nejaký skrátený, skrátený dôchodok. Ak ale, ak ale robí v tom zlome o jeden deň dlhšie, o jeden deň dlhšie, tak sa dostane do iného režimu a ten predčasný dôchodok mu utečie od 76 dní, a teda sa mu bude skracovať oveľa viac. Čiže ten človek, keď bude robiť o deň dlhšie a zarobí nejakých 50 eur za ten deň, tak dostane trest od štátu v podobe skrátenia dôchodku pri 76 dňoch, teda dva a pol mesiacoch to robí, to robí asi 1 440 eur za, ak predpokladáme, že ten človek sa dožije ešte 20 rokov v dôchodku, tým, že bude mať krátený ten predčasný dôchodok celý život, tak príde o 1 440 eur. Čiže jeden deň robí, zarobí 50 eur, príde o 1 440 eur. Aj druhý deň keď robí, tak sa mu to neoplatí. Ani tretí deň sa mu neoplatí robiť, ani tretí týždeň, ani štvrtý týždeň, pokiaľ nemá čistých 1 440 eur, a neoplatí sa mu možno robiť ani druhý mesiac a menej sa mu oplatí robiť ďalšie mesiace.
Toto pôsobí demotivačne. Všetci hovoríme, aký máme nedostatok pracovných síl na trhu práce. Ale v systémoch máme takéto pasce, ktoré ľudí demotivujú pracovať. Normálne ich tlačia k tomu, aby skôr vypadli z pracovného procesu, pričom Slovensko je krajina, ktorá nie je bohatá na prírodné materiály, my žijeme z dobrých, efektívnych pravidiel, ktoré motivujú ľudí pracovať. Nie nútia, nie nútia ako otrokov, ale motivujú tak, aby dostali odmenu za to, že robia a nie penalizáciu za to, že robia. Ten systém, tak ako je nastavený, práveže túto motiváciu má takúto, takúto nesprávnu, neekonomickú.
Čiže tvrdíme, že ten náš pozmeňujúci návrh je férovejší, to som vysvetlil prečo, ale on je aj jednoduchší. My sme dostali odpoveď z rezortu, že by to bol príliš zložitý systém. Ale on je zložitý možno pre ten softvér v Sociálnej poisťovni, že tam by bolo treba urobiť nejaké zmeny. Ale pre človeka obyčajného to zložitejšie nie je. Ten sa pozrie na web, kde bude mať vek odchodu do dôchodku podľa toho, kedy sa narodil, a nemusí veľmi špekulovať. Jednoducho to uvidí veľmi jednoducho.
Čiže podľa mňa neplatí, že je to, že je to zložitejší systém. Je teda férovejší a je motivujúcejší najmä z hľadiska toho, toho systému odchodu do predčasného dôchodku, kde teda, ako som hovoril, v súčasnosti je to skrátenie o dva a pol mesiaca, a keďže predčasný dôchodok sa ráta tak, že sa zoberie riadny a ten sa zníži o počet percent, kde keď sa dvomi vydelí počet mesiacov, o ktoré ide človek do dôchodku predčasne, a ten sa zaokrúhli nahor, tak preto hovorím, že ten človek, ktorý pôjde za týchto podmienok do predčasného dôchodku, že príde na celý svoj život o 1,5 % svojho dôchodku, a teda je to tých 1 440 eur, kvôli jednému odpracovanému dňu. To by sa nemalo stávať.
Ešte chcem uviesť, že tento pozmeňujúci návrh nemá v porovnaní s tým návrhom, ktorý momentálne ministerstvo predkladá, nemá vyššie nároky na verejné financie. Čiže približne za rovnaké peniaze by sa dosiahol taký efekt, že by sa vek odchodu do dôchodku zvyšoval postupne, vláčne, nie skokovo. Tak verím, že sa mi to podarilo vysvetliť dostatočne.
Pokiaľ nie, tak... Asi áno, keď nie sú faktické zatiaľ, takže môžem pristúpiť k prečítaniu pozmeňujúceho, pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Bod 1. V čl. I bod 1 znie: V § 65a ods. 1 sa za slová "1. januára 2017" vkladajú slová "do 16. októbra 2017".
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. júla 2017, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Bod 2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: 2. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
"§ 65b
(1) Od 17. októbra 2017 sa dôchodkový vek určuje pre každý príslušný deň príslušného roka samostatne ako súčet dôchodkového veku k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla vyjadrujúceho počet dní, ktoré k príslušnému dňu ubehli od 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému roku a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) strednou dĺžkou života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčným vekom je dôchodkový vek k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvým referenčným obdobím je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhým referenčným obdobím je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušným kalendárnym rokom je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje,
f) príslušným dňom je deň príslušného kalendárneho roku, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný deň pre každý deň príslušného kalendárneho roka a referenčný vek na príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, zostáva zachovaný."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 16. októbra 2017, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2017 19:34 - 19:36 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú. No, však tá debata snáď môže pokračovať aj ďalej.
Ja som dal to na zváženie práve preto, že samospráva by mala byť čo v najväčšej miere nezávislá od štátnej správy, a tuto nastáva, nastáva nejaký moment prepojenia, ale napokon nie je to niečo, čo by bolo úplne neznáme. Rovnako existuje možnosť, alebo teda povinnosť miest a obcí zverejňovať zmluvy, inak tie zmluvy nenadobudnú platnosť a majú tú, majú tú povinnosť zverejňovať to na vlastných, na vlastných weboch, pokiaľ vlastnými webmi nedisponujú, tak ich zverejňujú v Obchodnom vestníku. Teraz sa uvažuje tiež o tom, že by to išlo všetko na jedno miesto a že by to bolo v centrálnom registri zmlúv tak, ako sú zverejňované zmluvy štátnych, štátnych orgánov a iných povinných štátnych osôb, takže jedna z úvah je, že by tam mohli byť zverejňované aj, aj zmluvy, zmluvy samospráv. Ale tak to je, to je také, že z hľadiska možností vyhľadávania a prehľadnosti, zase argument, že z hľadiska, z hľadiska občanov tej obce je tým prirodzeným miestom webová stránka ich vlastnej obce a väčšinou oni sú adresátmi takýchto právnych predpisov všeobecne záväzných nariadení.
A posledná vec ešte, asi by do budúcnosti bolo dobré ošetriť aj, aj tie všeobecné záväzné nariadenia, ktoré boli schválené v minulosti, lebo to mi z toho návrhu nie je celkom jasné, že čo by sa stalo s tými, lebo, alebo či sa to bude týkať iba novoschválených všeobecne záväzných nariadení, alebo aj tých, ktoré existujú, lebo aj tie sú záväzné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2017 19:21 - 19:31 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, tak rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej a neskončíme za tri týždne, ale za týždeň. A ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc, ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka, a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem.
S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme, aké všeobecné záväzné opatrenia platia, a čo je horšie, nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku, a teda mestá to majú povinné zo zákona, a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2 900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku, je, je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo, lebo tam nie sú, nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme tak, ako boli prijaté, a potom ich, ich novely. Nikde nie je záruka, že, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné, a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktorých sa vzťahujú, sú povinní ich dodržiavať, a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste.
To, nad čo dávam taký malý otáznik, a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní, alebo, alebo pri tom zostavovaní vlády, keď, keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť, je, že či to má byť na nejakom štátnom webe, alebo to má byť zverejnené na, zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy, keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe, samozrejme, nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani, ani obecné úrady, že majú starostu, alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok, alebo ale ani to, alebo ani to nie, tak áno, možno ako plán B alebo náhradné riešenie, že by bol nejaký, nejaký centrálny register, aj keď systémové riešenie by bolo, a o tom som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka, systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia, a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali 300 municipalít, tak od tých 300 municipalít by sme mohli, určite mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky, a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia, a dokonca aj to, v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv, je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia. Sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev, tak ako sú navrhnuté, tak ako sú, ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať, aj keď, samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie, aj keď, teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu, tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál, na základe ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva, lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť, ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu, a to je na otázku, či, či zákona o obecnom zriadení, alebo, alebo možno aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám, že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj, aj v rámci pripomienkového konania.
A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev, teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení, pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií, tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu, kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov, a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla a diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej, tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku, ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte, ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúcotýždňovej voľbe člena správnej rady, Súdnej rady, uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný, a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona, tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri.
Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého, teda zase sme zabudli na tú tradíciu, vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra, pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre.
No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu, ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení, najdôležitejšieho zákona, ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely, s ktorým, tiež uvidíme, čo bude, a ktorý minister to bude predkladať, lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadni iní aktéri. ZMOS je, samozrejme, dôležitá organizácia, reprezentuje veľké množstvo samospráv, ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest, kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov, nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí, keď to, keď ten návrh pripravia so ZMOS-om, ale tak to bola iba taká zrejme PR akcia, lebo sa konal snem ZMOS-u, tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOS-om.
Takže sa teším, keď bude pripomienkové konanie, ak návrh, náhodou tento návrh neprejde do, do druhého čítania, tak môžme zvážiť, že ho dáme formou, alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.6.2017 18:46 - 18:47 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca... Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 605). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré sú, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2017 18:22 - 18:24 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegyniam za reakcie a ja som to tiež, tiež chápal tak, že podstatné je to, čo je tam spoločné, a spoločná je tam vôľa riešiť ten problém v podobe nerovnej výšky príspevku. Je to problém, ktorý aj predkladatelia nášho návrhu aj predkladatelia vášho návrhu vnímajú ako nespravodlivosť, ktorý, ktorú treba napraviť, a tá debata o konkrétnych parametroch a riešeniach je úplne legitímna v situácii, keby, keby s takouto iniciatívou prišla vláda, tak zrejme prebehne v rámci medzirezortného pripomienkového konania alebo, alebo teda, keby sme k schvaľovaniu zákonov pristúpili normálne, a nie tak, že to nemôžeme podporiť, lebo to navrhla opozícia, hoci to nie je nič proti koalícii ani, ani žiadny hrebienok by nikomu odnikadiaľ nespadol, tak, tak by tu bol priestor na toto, hovoriť o takýchto veciach, že či šesť mesiacov, alebo zrušiť, alebo, alebo, alebo čo v druhom čítaní, ktoré, však uvidíme, uvidíme v utorok, ale, ale tak nerobme si veľké ilúzie, ale no tak môžme to, brať to tak, že toto je to druhé čítanie a to prvé prebehlo včera, keď, keď tu bolo ešte menej poslancov. Ale teda však možno motyka vystrelí alebo sa, sa môže stať to, že si to koalícia alebo, alebo vláda, ministerstvo osvojí a prídu s tým, a myslím si, že ani vy, ani my nebudeme mať problém takúto dobrú vec podporiť, aj keď ju navrhne prípadne vláda.
Tak keď nie, no tak potom, ako som povedal, tak potom až tá vláda, v ktorej snáď už budeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.6.2017 18:04 - 18:19 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, myslel som, že keď budem po prerušenom hlasovaní vystupovať v prerušenej rozprave a hlasovaní o voľbe generálneho riaditeľa, vystupovať k tomuto návrhu, tak budem v pesimistickejšej nálade, ale našťastie nie som a ešte to neskončilo.
Rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady na novelu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Chcel by som povedať, že obsahovo podobný, technicky trochu iný návrh predložila aj skupina poslancov z poslaneckého klubu SaS, teda s pani poslankyňou Nicholsonovou, s Petrom Osuským a s pánom spravodajcom Jozefom Mihálom sme podali podobný návrh, o ktorom sa rokovalo včera, a dnes sme o ňom hlasovali a neschválili ho, tak nejdem, nejdem tu začínať nejakú pesničku, že kto bol prvý, a práve naopak, to vítam, že, že v opozícii je tvorivá atmosféra, a, a obe opozičné, oba opozičné kluby, ktoré predložili tento návrh, sa snažia riešiť reálne existujúce problémy, pretože toto je reálne existujúci problém. Ten základný problém, ktorý riešia oba návrhy, je rozdiel medzi príspevkom, ktorý sa poskytuje pri narodení dieťaťa, a príspevkom, ktorý sa poskytuje pri prevzatí dieťa do náhradnej starostlivosti. Príspevok pri narodení dieťaťa je vyšší, 829 eur 86 centov, ako príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, ktorý je vo výške 500 eur, a pritom oba príspevky majú v podstate rovnaký účel, majú za účel prispieť zo strany štátu na, na pokrytie zvýšených nákladov, ktoré rodiny majú, keď sa v rodine objaví dieťa, keď to veľmi zjednoduším.
A rozdielnou výškou týchto príspevkov akoby štát hovoril, že vlastne biologický rodič, ktorým sa, ktorému sa naro..., alebo rodičia, ktorým sa narodí dieťa, že to je výnimočnejšia, vhodnejšia alebo viac podporyhodná situácia, ako keď náhradný rodič preberie do starostlivosti dieťa, o ktoré sa jeho vlastní biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Pritom ja som presvedčený, že v skutočnosti by to malo byť, ak nie vyrovnané, alebo dokonca možno aj naopak, pretože rozhodnutie mať vlastné dieťa je, je rozhodnutie každého páru a je to na ňom, a teda primárne má ten pár, jeho rodičia niesť za to zodpovednosť a v prípade prevzatia do náhradnej starostlivosti tam nejde iba o to, to je ten pohľad rodičov, že, že chceme mať radosť z vlastných detí a nemôžme mať vlastné deti, tak si zoberieme nejaké nie vlastné deti, ale treba sa na to pozerať najmä pohľadom tých detí, ide o deti, o ktoré sa nemôžu alebo nechcú, alebo akokoľvek nestarajú ich vlastní biologickí rodičia, a prevzatie do náhradnej starostlivosti znamená, že nebudú vyrastať v detskom domove, nebudeme produkovať nových bezdomovcov a ľudí, ktorí, ktorí celý život sa budú trápiť tým, že nevyrastali v rodine, ale že im poskytneme náhradnú rodinu, čiže ja som presvedčený, že áno, obe situácie, aj keď, aj keď, aj keď rodina prijme vlastné dieťa a narodí sa dieťa, aj keď prijme cudzie dieťa, sú hodné podpory, ale z môjho hľadiska je ešte úctyhodnejšia tá druhá situácia, a preto je úplne absurdné a nepochopiteľné, prečo by, prečo by mala byť znevýhodnená rodina, ktorá preberá do náhradnej starostlivosti detský, detský, teda dieťa.
Ako som povedal, toto majú oba návrhy spoločné a riešia, riešia, riešia to tak, že v podstate zrovnoprávňujú príspevok pri prevzatí dieťaťa do náhradnej starostlivosti s príspevkom pri narodení dieťaťa.
A teraz by som pár slov povedal o odlišnostiach, využijem prvé čítanie, keďže obávam sa, že tak ako v prípade nášho návrhu, ani v prípade návrhu kolegýň a kolegov z OĽANO nebude, nebude druhé čítanie, ale však musíme sa pripravovať na budúce vládnutie, tak môžme si niektoré veci, veci vyjasniť už v tejto chvíli. Je tam, je tam viacero, viacero rozdielov.
Prvý rozdiel spočíva v tom, že, že príspevok pri narodení dieťaťa je rozdielny, na prvé tri deti sa dáva príspevok vo výške 829,86 eura a na štvrté a na ďalšie dieťa vo výške 151,37 eura. A ak by sme teda vyrovnali oba príspevky na úrovni príspevkov pri na rodení dieťaťa, tak sa nám stane to, že, že síce polepšíme rodinám, ktoré si berú prvé tri deti do náhradnej starostlivosti, ale teoreticky by sa mohlo stať, že, že by sme pohoršili tým rodinám, ktoré, ktoré, ktoré by si brali štvrté, piate alebo ďalšie dieťa, a to by teda asi nebolo dobré, keby sme to riešili takýmto spôsobom. Takýmto spôsobom to nerieši ani jeden, ani jeden z našich návrhov. My sme to ošetrili tak, že podobne ako pri, pri príspevku pri narodení dieťaťa, tak aj príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tá výška stanovená na tých 829,86 eura a pri štvrtom, ďalšom, ďalšom dieťati ponechávame ten príspevok na úrovni 500 eur tak ako doteraz. Kolegovia z OĽANO paušálne zvyšujú ten príspevok na úroveň 829,86 eur, takže dá sa povedať, že sú veľkorysejší voči štvrtým, piatym a ďalším deťom ako náš návrh pri preberaní do, do náhradnej starostlivosti.
Druhý, druhý rozdiel je valorizačný mechanizmus, keďže príspevok pri narodení dieťaťa sa, myslím, valorizuje novelou zákona alebo je určeným v zákone. Príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti a ďalšie príspevky, nielen ten jednorazový príspevok sa, sa valorizujú opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o teda výšku zvýšeného, zvýšeného životného minima, takže ten valorizačný, valorizačný mechanizmus kolegovia z OĽANO úplne vypúšťajú, a my ho nechávame zachovaný vo vzťahu k tomu štvrtému a ďalšiemu a ďalším deťom, ale zároveň my to nemáme vyriešené, takže sme priamo do zákona napísali, že je to 829 eur a 86 centov, ale priamo do zákona sme dali odkaz na príspevok o, príspevok pri narodení dieťaťa, takže ak by sa zmenil príspevok pri narodení dieťaťa, môže sa, môže sa to zdvihnúť, tak v prípade návrhu kolegov z OĽANO by bolo potrebné urobiť zmenu aj v zákone, zákone o príspevku, o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti. V prípade nášho návrhu by sa to automaticky valorizovalo, lebo je to tam priamo naviazané. Tu mi ten náš návrh príde praktickejší, ale, ale v zásade to nie je žiadny zásadný problém, keď sa otvára jeden zákon, otvoriť aj druhý. Len na to nezabudnúť lebo, lebo teda stáva sa, že sa, že sa na veci zabudne, že máme napríklad zákon o Bratislave, zákon o Košiciach, zákon o obecnom zriadení, a bolo aj v minulosti zopár situácií, že sa niečo zmenilo v zákone o obecnom zriadení, ktorý platí teoreticky, nie teoreticky aj prakticky pre Bratislavu a Košice, ak to v tom zákone o Bratislave a Košice nie je upravené inak, ale urobila sa nejaká úprava v zákone o obecnom zriadení a zabudlo sa na to, že aj v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach to tam je, a tak niektoré veci, napr. voľba alebo menovanie zástupcov primátorov a starostov fungovali v Bratislave a Košiciach inak ako na zvyšku Slovenska len preto, že tam bola odlišná, odlišná úprava. A nebol to zámer, len sa, len sa jednoducho na to nepamätalo.
Tretí rozdiel sa týka, týka podmienok poskytnutia toho príspevku, ako hovorila aj pani poslankyňa Remišová, kde je problém s tým, že príspevok pri narodení dieťaťa sa poskytuje, pochopiteľne, pri narodení dieťaťa, takže tam nie je potrebné určovať nejaký vekový limit, ale príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tam podmienka, že má ísť o dieťa, ktoré má pri prevzatí do šesť mesiacov, a je to ťažko splniteľná podmienka vzhľadom na to, že, že rozhodujú súdy, tak kolegovia z OĽANO tam navrhli, aby, aby to nebolo pri prevzatí, ale pri začatí toho konania, čo je posun správnym smerom. My sme navrhli úplne zrušiť tú hranicu šiestich, alebo podmienku šiestich mesiacov, lebo ak niekto prevezme do náhradnej starostlivosti dieťa, ktoré má šesť rokov, tak takisto má s tým zvýšené výdavky ako ten, kto prevezme dieťa, ktoré, ktoré sa, ktoré sa práve narodilo, a prečo by sme mali, ak teda považujeme prevzatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, niečo, čo má štát ohodnotiť tým, že dá príspevok na ten rozbeh, na ten začiatok. Prečo, keď niekto prevezme, a teraz nehovorím, že sedemmesačné, ale povedzme, že aj šesťročné dieťa do náhradnej starostlivosti, o čo je to horšie, ako keď prevezme to maličké dieťa, to možnože práve naopak, že, že, že rodičia, ktorí sú si ochotní zobrať tie väčšie deti, veď to je, to je skôr vzácnejšie a to by si, to by si zaslúžilo možno väčšiu podporu, alebo, alebo prinajmenšom rozdiel rovnakú. Takže my toto vypúšťame úplne, a potom teda ak náhodou si to koalícia skôr neosvojí, tak potom to môžeme dorieši, doriešiť pri tých rokovaniach možno o zostavovaní vlády.
A potom, potom je tam ešte, ešte jedna podmienka, ktorá je v zákone, ktorej sme sa my dotkli a ktorej sa kolegovia z OĽANO nedotkli, a je to, že na dieťa nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Čiže v podstate to znamená, že príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti možno vyplatiť iba takému dieťaťu, ktorému nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Opäť je tu podmienka, ktorá sa nám zdá diskriminačná a zbytočná, lebo, lebo v podstate sa týka najmä tých prípadných biologických rodičov, ktorí, ktorí ten príspevok, príspevok dostali, ale keď niekto preberá do náhradnej starostlivosti z detského domova dieťa, tak to, to dieťa ani ten rodič náhradný nemá, nemá nič z toho, že tam bol vyplatený nejaký príspevok pri, pri narodení dieťaťa. Čiže poviem situáciu, že, že prebereme, prebereme, bereme do náhradnej starostlivosti dieťa rovnako staré, a teraz v jednom prípade bol vyplatený, v druhom prípade nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa, tak, tak jeden dostane príspevok pri prevzatí náhradnej starostlivosti a druhý nedostane, a hoci inak to môžu byť úplne identické situácie. Samozrejme, že toto a, samozrejme, že aj celý ten príspevok treba zabezpečiť pred nejakým zneužívaním. To si, samozrejme, môžeme predstaviť, že tam budú nejaké, nejaké účelové, účelové presuny, a teda ak, ak sa zvýši príspevok, tak to môže, môže byť ešte atraktívnejšie, ale v zásade, v štandardnej situácii by sa to malo viazať na tú situáciu, nie na to, v akej situácii bolo dieťa predtým, a či existovali predtým nejakí biologickí rodičia, ktorí ten príspevok dostali, alebo nie.
Napriek týmto drobným odlišnostiam, tak ako kolegovia z OĽANO podporili dneska pri hlasovaní náš návrh, tak aj my a celý poslanecký klub SaS, predpokladám, a teda predpokladám, že aj kolegovia nezaradení, za ktorých bol spolunavrhovateľom pán poslanec Mihál, podporia, podporia návrh, s ktorým prišli kolegyne a kolegovia OĽANO, a potom teda aj ich pribereme do tej debaty o tom, že ako to optimálne nastaviť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

15.6.2017 18:00 - 18:02 hod.

Klus Martin Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 15. júna 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS hlasovalo, alebo teda 0 poslancov neodovzdalo hlasovanie lístky, to znamená, že všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 hlasovacie lístky neplatné, a teda sa počítalo 144 hlasovacích lístkov, ktoré boli platné.
Z platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky. Budem čítať mená v poradí za, proti, zdržali sa hlasovania:
- Peter Abrahám: 0, 123, 21
- Richard Dírer: 0, 119, 25
- Fedor Flašík: 0, 126, 18
- Václav Mika: 53, 83, 8
- Jaroslav Rezník: 73, 58,13
- Michal Ruttkay: 5, 115, 24
- Zuzana Ťapáková: 1, 124, 19
- Stanislav Velitzky: 0, 127, 17.
Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Keďže generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska nebol zvolený, vykonáva sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Na základe výsledkov tajného hlasovania do opakovanej voľby postupujú títo kandidáti.
Z uvedeného teda vyplýva, že sa bude konať druhé kolo voľby, do ktorého postupujú Václav Mika a Jaroslav Rezník.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis