Videokanál klubu

Ďakujem. Keďže hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, tak hovoríme ani nie tak o príjmoch štátneho rozpočtu ako o príjmoch samospráv. A teda nejak asi som to nečítal dosť, dosť pozorne, ale teda zaujímalo by ma, že aké konkrétne to kúpeľníctvo napríklad bude mať dopady na príjmy samospráv. Pretože tuto štát nie je tým istým subjektom, nie je tým istým subjektom ako samosprávy, ale možno je to presne tak, ako hovoril pán poslanec Mihál, že to je tak zanedbateľné, že v zásade ani, ani netreba sa tomu bližšie venovať. Samozrejme, že v doložke to je nejako vyčíslené, ale ide o to, či má štát, alebo teda štát robiť zmeny na úkor samospráv bez toho, aby im to kompenzoval, keď na druhej strane napríklad pripravuje iné ministerstvo novelu zákona o obecnom zriadení, kde teda sa tvári, že je prosamosprávne, v skutočnosti je to prostarostovské, a pre samosprávy sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré nastavujú fungovanie z hľadiska finančných podmienok.

Ďakujem pekne Janke Cigánikovej aj Fedorovi Hegerovi, tam úplne súhlasím. Jasné, že ministri musia viac komunikovať, ale inak vychádza to aj, je to aj doložiteľné cez MPK, že tam boli nejaké nezrovnalosti.
Ale najviac, samozrejme, musím zareagovať na pána poslanca Baláža. Bolo tu kedysi menej kúpeľov. Dobre, nesporím sa, ale z toho nevyplýva, že ich musíme podporovať. Nemusíme podporovať všetko, čoho bolo kedysi menej. Čiže, čiže ten argument musí byť silnejší – či čoho bolo kedysi viacej, pardon, ma tu opravujú kolegovia – a potom, že to pomôže ľuďom, preto treba naštartovať kúpele. No ale v takom prípade ukážte, že práve naštartovanie kúpeľov pomôže ľuďom viac, než povedzme nižšia daň alebo nejaké alternatívne podpory. Prečo práve kúpele? Toto, toto vyčítam, že v tom materiáli nie je vydokladované a samozrejme hlavne to, že ja som zástanca skôr toho, že radšej nižšia sadzba dane a všetci, než vysoká a výnimky udeľuje vláda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Eugen, ja by som ťa len doplnila o takú maličkosť, lebo ako obvykle hovoril si veľmi múdro. Len som si všimla taký detail. Ja viem, že vy v tej vládnej koalícii máte teraz úplnú pohodu a možno by ste sa v rámci tej pohody mohli začať spolu rozprávať, lebo síce v tomto zákone podporujete kúpeľníctvo, ale je na tejto schôdzi predložený iný návrh zákona, tlač 630, kde zvyšujete poplatky za ubytovanie a za stravu. Asi o tom neviete, lebo nie je to váš minister. Ale ešte raz opakujem, bolo by dobré začať v rámci koalície komunikovať, alebo sa na to vykašlite a zložte to. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre mňa je to tiež najväčší, najväčší, ďaleko najväčší problém, tento bod, zo všetkých bodov, s ktorými prichádza pán minister a podpredseda vlády dnes alebo na túto schôdzu. Odkláňame sa od systému jednoduchej dane, tým pádom s nižšou sadzbou k daňovému systému s viacerými a viacerými a viacerými výnimkami. Čiže štát akoby vedel, že človek, ktorý prevádzkuje kúpele, by mal v čistom zarobiť viac než farmár. Alebo človek, ktorý predáva topánky s dizajnom, by mal zarobiť v čistom viac než programátor. Vlastne programátor nie, ten tiež už bude môcť zarobiť viac na základe výnimky, ale než inštalatér. Toto štát čoraz viac hovorí, že vie. S týmto mám strategický problém pri tomto zákone.
A teraz ku kúpeľom. Všeličo sa hovorí, prečo má byť tá podpora kúpeľov. Programové vyhlásenie ale v súvislosti s podporou kúpeľov najviac hovorí o znížení regionálnych rozdielov. Tak sme sa teda pozreli na zoznam 22 kúpeľných miest, či sú tieto mestá naozaj v okresoch, ktoré zákon považuje za menej rozvinuté. A zistili sme, že odkedy tento zákon platí, iba jedny kúpele, a to Číž, sa dostali do okresu, ktorý je menej rozvinutý. Čiže podporou kúpeľov rozdiely medzi regiónmi neznížime, ale zvýšime v rozpore s tým, čo chce programové vyhlásenie vlády dosiahnuť podporou kúpeľov.
Ale uznávam, že existuje aj iná štatistika, a to je priemerná miera nezamestnanosti. Pozreli sme sa na okresy, kde je týchto 22 kúpeľov. Tam bola v júni priemerná miera nezamestnanosti 7 %, kým priemer je na Slovensku 6,9 percenta. Takmer to isté. Cesta k znižovaniu regionálnych rozdielov tadiaľto nevedie, aj keby teda sme nemali, neuznávali výhodu menšieho počtu výnimiek z dane z príjmu.
O ďalšom dôvode dobre hovoril Edo Heger, a to je, to sú tie dopady na zdravie. Myslím si, že ak by mali posudzovať liečbu odborníci zo štátnej správy, čo je teda legitímne, tak skôr potom z ministerstva zdravotníctva než z ministerstva financií, ktorí z ministerstva zdravotníctva tomu rozumejú lepšie, čo podporiť a čo nie. Tiež by bolo pre mňa, je pre mňa čudné, že práve kúpele treba podporiť, pretože kúpele neposkytujú len zdravotnú starostlivosť, ale množstvo iných aktivít, na ktoré by sa tiež táto výnimka vzťahovala.
Tretí taký dôvod, ktorý sa v súvislosti s podporou kúpeľov sa uvádza, je podpora cestovného ruchu. No tak bolo by dobré vydokladovať, nejakou analýzou doložiť, že naozaj takáto podpora vedie k rozvoju cestovného ruchu. Ja som si pozeral nejaké štúdie. Našiel som iba OECD, je to Tourism Trends and Policies z 2016. a tam sa píše, že čisté efekty zmeny podpory, poklesu podpory turizmu sú nejasné. Nejasné. No tak minimálne je legitímne, ak my, alebo ja žiadam predkladateľa, aby zdôvodnil, keď už teda má dôjsť k výpadku z verejných financií, aby zdôvodnil, prečo si myslí, že sa to Slovensku oplatí takýto výpadok verejných financií. Môžete zdôvodňovať emocionálne, ale to bude pre iných prijímateľov. Ja by som uvítal racionálne zdôvodnenie. Teda cez fakty a ich analýzy. Hoci nechcem podceňovať ani tie emocionálne zdôvodnenia.
Ďalej ešte musím uviesť, že sa zavádza úplne nová sadzba dane, ale k daňovému bonusu na hypotéky. Tam si myslím, že, bude o tom hovoriť Miro Beblavý, a určite veľmi dobre. Mne sa zdá ten posun pozitívny smerom k modernejšiemu systému.
Podobné výhrady, ktoré som mal k tomu zavedeniu nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo, mám aj k tomu samostatnému odpisovaniu technického zhodnotenia v prípade budov kúpeľov. A ešte sa vrátim k tej histórii odpisovania u nás, k superodpočtu na výskum. Keď sa zavádzala, tak nám prešiel pozmeňujúci návrh s Mirom Beblavým, aby sa tie projekty, na ktoré sa bude vzťahovať superodpočet na výskum, aby sa zverejňovali. Minister financií podporil takýto pozmeňujúci, takže prešiel. Ja si myslím, že to zdisciplinovalo tých, ktorí tie projekty predkladajú, a možno aj tých, ktorí dávajú tie výnimky. Prečítam z jedného z tých projektov, ktorý bol zverejnený na základe aj toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý má byť výskumný. "Projekt je primárne zameraný na analýzu regionálneho trhu, v ktorom už má naša spoločnosť pôsobnosť, na analýzu regionálneho trhu, expresnejšie získavanie spätnej väzby po dosadení nového produktu na tento trh a teda reálne vykalkulovanie návratnosti investícií vynaložených na technologické, marketingové a personálne zdroje." Mne to nepripadá ako výskum. Bol by som teda opatrný pri rozširovaní toho superodpočtu na výskum aj na základe takýchto informácií. A to sa, samozrejme, týka, a ja už som spomínal tie patenty a počítačové programy, hovorím, znamená to, že vláda ako keby vedela, že ten, čo predáva program alebo topánky s vlastným dizajnom by mal zarobiť v čistom viac než ten, čo opravuje vodovody napríklad.
Mám pocit, že do druhého čítania by sa dali urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy. Teda taký ozaj vypalovák najväčší by bol vrátiť tie odpisy pred časy, kde došlo k zmene urobenej vládou na čele s Robertom Ficom. To ale nepredpokladám, že sa stane. Ale možnože pozmeňovák analogicky tomu, ktorý nám prešiel pri tej superodpočítateľnej položke a ktorý by sa týkal tých rôznych výsledkov výskumu, že taký by mal šancu na realizáciu.
Ešte chcem uviesť, že nielen nám, počuli ste poslanca Hegera, aj mňa, na úvod, že s týmto návrhom máme problémy. Ale nezdá sa to len nám. Keď som si to dobre poznačil, tak v MPK bolo 206 zásadných pripomienok, 160 z toho neakceptovaných. Nebýva zvykom taký vysoký počet zásadných pripomienok a ešte neakceptovaných.
Záver je ten teda, že komplikuje sa systém, zvyšujú sa tzv. transakčné náklady, často sa zamieňajú za transformačné, ktoré sú spojené s výmenou systémov. Transakčné sú tie, ktoré platíme za používanie systému. A je to to, čo naozaj vláda má v rukách, čo keby znižovala, tak rýchlejšie rastie hrubý domáci produkt. Ľudovejšie sa to nazýva byrokracia alebo administratíva. Pripomínam to aj preto, že minulú soboru uplynuli štyri roky od smrti nositeľa Nobelovej ceny Ronalda Coase´a, ktorý rozvinul teóriu transakčných nákladov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Krátke vystúpenie v rozprave. Nie som, nepovažujem sa za odborníka na nedopredané cigarety s nižšou spotrebnou daňou, ale dostal som toľko podnetov a toľkokrát som v médiách čítal sťažnosti ľudí, ktorí strácajú pri tom našom systéme, že som si pozrel nejaké zdroje aj zo zahraničia. A vychádza mi to tak, že tie prechodné obdobia bývajú v zahraničí dlhšie, počas ktorých môže predajca predávať tie staré cigarety. Čiže nie je toto nejaké veľmi asertívne vystúpenie, ale chcem sa vlastne opýtať alebo požiadať predkladateľa, aby do druhého čítania sa ešte pozrel na tieto štatistiky a na to, či by predsa len to prechodné obdobie nemohlo byť oproti tomuto návrhu dlhšie o jeden mesiac. Ďakujem pekne za pozornosť.

Veľmi dobré vystúpenie, Ondro. Oceňujem vyjadrenie, v zásade vyjadrenie podpory tomuto zákonu aj za náš klub a za teba. A to, že si hovoril o tom, že regulačné opatrenia musia byť efektívne, a veru efektívne musia byť aj tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto zákone. A osobitne dobrý príklad podľa mňa je index daňovej spoľahlivosti, o ktorom som si pozrel štúdiu Svetovej banky, vis beigest text audits, ktorá hovorí, čo by mal priniesť, aké zlepšenia. No a toto je príležitosť pre ministerstvo financií, pre predkladateľa, pre Finančnú správu urobiť odpočet takéhoto regulačného opatrenia a dokázať na konci, či bolo dobré, alebo nie. Tam treba ale začať už dnes. Pripravovať si ten súbor parametrov, ktoré sa budú merať. V tej spomínanej štúdii sa hovorí napríklad o tom, že výber daní by mal byť lacnejší, že tie firmy, ktoré sú lepšie, tak sa budú menej stretávať s kontrolami a celkovo výber daní bude efektívnejší. Samozrejme, Ceteris paribus, všetky ostatné premenné nemenné.
Dobre, ďakujem za pozornosť. Ešte poprosím o zrušenie mojej žiadosti o vystúpenie v rozprave, keďže som svoje povedal teraz. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, kolega Beblavý pochválil vládny návrh. Áno, zrejme to bude jeden z tých návrhov, ktorý získa aj širšiu podporu zo strany opozície a nebude schválený iba hlasmi poslancov vládnej koalície. Na druhej strane, keďže som opozičný poslanec, tak nebudem len chváliť a nebudem opakovať, v čom je ten návrh zákona pozitívny a prečo si zaslúži podporu, ale chcel by som upozorniť, že obsahuje aj jeden moment, ktorý je podľa môjho názoru problematický.
Mám na mysli zavedenie povinnosti podávať podania elektronicky, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje na platiteľov DPH. Rozšírenie tejto povinnosti aj na všetky subjekty zapísané v obchodnom registri, čiže firmy a živnostníkov a teda ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú registrované ako platitelia dane z príjmu. Chcel by som sa na toto navrhované opatrenie pozrieť z dvoch hľadísk. Tým prvým je primeranosť a tým druhým je systémovosť.
Primeranosť, alebo dalo by sa povedať aj povinnosť verzus dobrovoľnosť. Je elektronická komunikácia subjektov, či už fyzických osôb alebo právnických osôb, s verejnou správou sama osebe dobrá alebo zlá? No asi sa zhodneme, že je to dobrá vec, že jej rozšírenie bude pozitívne a že uľahčí fungovanie ako verejnej správe, tak i samotným subjektom.
Na druhej strane ale vystáva otázka, prečo by taká komunikácia mala byť povinná? Keď je niečo dobré, keď to prináša úžitok obom stranám, tak by sme mali presvedčiť dotknuté subjekty, že je to pre ne východné a že miesto toho, aby chodili na daňový úrad alebo na poštu, radšej budú využívať elektronický systém Finančnej správy, že to bude pre nich východnejšie, rýchlejšie, lacnejšie, lepšie. My miesto toho plánujeme zaviesť povinnosť, že to bude povinné nielen pre firmy, pre právnické osoby, kde, povedzme, je to v poriadku, ale aj pre fyzické osoby, živnostníkov. Takáto povinnosť pre živnostníkov nebola zavedená ani vo vzťahu k elektronickým dátovým schránkam systému slovensko.sk. Nemajú tú povinnosť zatiaľ živnostníci, nemajú ju zatiaľ, resp. majú ju odložené niektoré právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri.
Tak chcem sa spýtať, že či je to opatrenie primerané. Či je primerané nútiť všetkých živnostníkov, aby komunikovali výlučne elektronicky s Finančnou správou. Nie je to potom obmedzenie práva podnikať iba na tie subjekty, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky? A nie je to niečo bezvýznamné, že keď sa to nebude diať, tak budú naďalej komunikovať papierovo. Taká možnosť tam nie je, pretože už súčasné znenie § 14 ods. 3 hovorí o tom, že na podanie, ktoré bolo doručené inak ako predpísaným spôsobom, teda elektronicky, sa neprihliada. Čiže živnostník, súkromne hospodáriaci roľník, ktorý nepoužíva internet, už nebude môcť podať napríklad daňové priznanie papierovo. A keď ho aj podá papierovo, tak sa bude na neho pozerať, ako keby ho vôbec nepodal. Je toto primerané opatrenie? – pýtam sa.
Druhá vec je systémovosť. Bolo to rozoberané aj v médiách a ide o to, že sa tu vytvára alebo existuje a predlžuje sa životnosť druhého systému. Na jednej strane máme elektronické dátové schránky na stránke slovensko.sk, na druhej strane Finančná správa bude mať aj naďalej vlastný systém, do ktorého sa budú musieť povinne zapojiť ďalšie státisíce subjektov, ďalšie státisíce fyzických osôb. Na informatizáciu sa v tejto krajine v uplynulých rokoch vydalo obrovské množstvo finančných prostriedkov a malo by to smerovať k tomu, že tu budeme mať jeden systém, nie niekoľko systémov komunikácie občanov, firiem a ďalších subjektov so štátom. Tu zavádzame alebo rozširujeme ako povinný systém pre veľmi veľkú skupinu subjektov, nie je to nejaká profesná, profesná organizácia, kde je pár desiatok alebo pár stoviek subjektov. A naďalej budeme mať teda dva systémy, ktoré nebudú navzájom prepojené. Nechcem tým povedať, že by bolo lepšie, keby sa v tejto chvíli zaviedla komunikácia prostredníctvom elektronických dátových schránok pre živnostníkov ako povinnosť, pretože ten systém Finančnej správy je technicky zrejme pre užívateľov jednoduchší, ale v konečnom dôsledku z hľadiska systémovosti tu opäť zavádzame nejakú dvojkoľajnosť a miesto toho, aby sme smerovali k jednému systému, tak tu budeme mať systémy dva.
Takže záverom by som sa len chcel spýtať, pretože v doložke je toto opatrenie charakterizované ako propodnikateľské, chcem sa spýtať pána ministra, či vníma ako propodnikateľské opatrenie zavedenie novej povinnosti pre podnikateľov, nie novej možnosti, tá možnosť tu už dnes je, ale zmenu niečoho, čo je dané podnikateľom ako možnosť na ich novú povinnosť.
Chcem sa spýtať, že aké sú predstavy o tom, že kedy by mali tie dva systémy paralelne fungovať medzi, popri sebe a kedy by sa mali zjednotiť?
A oceňujem drobnú zmenu, ktorá nastala v tom časovom posune, že to nebude zavedené ako povinnosť pre fyzické osoby už od 1. januára, ale až od 1. júla, ale to veci nerieši. Chcem sa teraz spýtať, že či toto považujete z vašej strany za uzavreté, alebo si myslíte, že je možné ešte hovoriť o tom, že by sa to buď teda posunulo, alebo by sa dala možnosť výnimiek pre tie subjekty, ktoré nie sú schopné komunikovať elektronicky, lebo nepochybne existujú ľudia, ktorí sú zárobkovo samostatne činní a zároveň nie sú schopní komunikovať elektronicky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja len malé, za čerpanie do studnice prísloví. Povedali ste, "na hrubú dieru hrubá záplata". To slovenské príslovie hovorí, "na hrubé vrece hrubá záplata". Diera nemôže byť hrubá, môže byť malá, veľká, ale hrubá z podstaty veci byť nemôže. Takže nabudúce, "na hrubé vrece hrubá záplata".

Ďakujem. Ja tiež oceňujem, že pán minister nám dal možnosť reagovať. Dúfam, že mojou reakciou si nevyslúžim zase nejakú emotívnu reakciu od pán ministra. A k tomu, čo uvádzal, tak by som povedal, že jednak aspoň ja osobne podporujem všetko to, čo umožní vyváženie podnikateľského prostredia tak, aby tí, ktorí majú sklony byť drzí a obchádzajú predpisy, aby boli, aby s nimi bolo patrične naložené z hľadiska aj trestnoprávneho.
Pretože naše predpisy to upravujú. A som si úplne istý, že keby sme mali orgány činné v trestnom konaní, ktoré vedia konať aj v zložitejších veciach, tak, a chceli by konať, tak by tieto problémy vedeli relatívne ľahko vyriešiť podobne, ako ich riešia orgány činné v trestnom konaní v rozvinutých demokraciách a v krajinách, kde panuje právny štát. Preto mám, napriek tomu, že podporujem takúto iniciatívu a prístup pána ministra je mi sympatický, musím povedať, že mám výhrady voči tomu, keď on uvádza to, že ako tu všelijakí "bílí koníci" fungujú, a tak. Veď to je vaša zodpovednosť. Vy si dosadzujete ľudí do prokuratúry, vy si dosadzujete ľudí na súdy. Verte, či neverte, je to všetko vaša práca, vaša zodpovednosť vašej strany politickej už roky. Vy si tam dosadzujete svojich ľudí a nevyhovárajte sa ako na niečo, na nejakú vyššiu moc, že súdy nefungujú, pretože za to nesiete vy zodpovednosť. A tiež máte v silách to zmeniť a nerobíte to.

Ďakujem pekne. Tiež oceňujem, už sme si zvykli, že pán minister Kažimír vystupuje a dáva možnosť reagovať. Tiež oceňujem aj tú jeho časť vystúpenia, kde hovoril o tom, že s ministerstvom vnútra ešte do druhého čítania možno urobia nejakú pozitívnu zmenu. Ale mám komentár k tomu, k tej časti vystúpenia, kde hovoril, že na jednej strane my kritizujeme výpadok z VAT napríklad a potom by sme chceli byť milí k firmám. Ale ja som o tom nehovoril, ja som hovoril o tom, že v materiáli chýbajú argumenty, že treba urobiť presne, presne tie veci, ktoré zákon navrhuje. A je to vidno z doložky vplyvov. Lebo tento materiál bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny dopad na podnikateľské prostredie, pričom materiál nehovorí, ktorý prevažuje, a ostatné dopady sú žiadne. Takže tu ten materiál neprináša argumenty, ktoré by mňa, ako poslanca Národnej rady, presvedčili, že treba túto reguláciu. Ja nič iné, nič viac som nehovoril.
Ďakujem za pozornosť.