Videokanál klubu

Áno, práve tie skúsenosti škôl, ktoré sú naozaj skvelé, množstvo je environmentálne zdatných, ale vždy to závisí od toho, od tej samotnej školy, od riaditeľa, od nejakého nadšeného učiteľa, ktorý na škole pracuje, že škola tieto výsledky v ekológii má a že naozaj dokáže deti, mládež takto viesť. Avšak nemalo by to byť len, len na nejakom individuálnom nasadení niekoľkých ľudí. V podstate, keď to nejde dobrovoľne, niekedy je potrebné to napísať na papier, aby vlastne tí, čo vôbec neuvažujú environmentálne, boli nútení sa nad tým zamyslieť. Nehovorím, že toto je tá najlepšia cesta. Ale je to ten hrach, ktorý využívam, aby som znovu ho hádzala, aby sa o téme hovorilo. A snáď sa to semiačko ujme, možno nie v tejto podobe, ako je navrhovaný zákon, ale v nejakej inej, ale aby sa ujal.

Ďakujem pekne za slovo. Človek by ani neveril, že tento zákon bude mať takú rozsiahlu debatu. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila, hoci nie som expertka na školstvo, ale som tímlíderka pre životné prostredie a uvedomujem si, že na to, aby sa zlepšilo životné prostredie, treba cielene deti vychovávať a cez deti dospelých, ale vychovávať aj nielen deti, ale aj mládež a dospelých.
Popri inom poviem tiež, že aj ja som matka, aj ja som študovala za socíku a moje deti študovali už na prelome revolúcie a začiatkom novej doby a študovali potom na prvom súkromnom gymnázium, ktoré kým bolo založené, tak tiež si prešlo veľkými ťažkosťami. A som rada, že boli absolventmi takého, by som povedala, netradičného vzdelávania, akým spôsobom sa vyučuje na tejto škole.
Vrátim sa ale k návrhu zákona, ktorého som predkladateľka. Stala som sa predkladateľkou práve z toho titulu, že som videla príležitosť hovoriť o environmentálnom vzdelávaní, pretože pri prerokovávaní dokumentu Učiace sa Slovensko, hoci som mala na výbore istý priestor, mala som pocit, ako keby som hádzala hrach o stenu. Chcem ho aj teraz hádzať a snáď, keď budem vytrvalo hádzať, tak sa tá stena prelomí a to semiačko sa ujme. Čiže navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu, nechcem o ňom hovoriť, či má byť, nemá byť, bolo to tu kritizované, ale v rámci nášho zákona sa rozširuje tento predmet činnosti o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov.
Spoločenskou objednávkou na túto zmenu je nízke environmentálne povedomie mladej generácie, ale aj viaceré neželané javy v environmentálnej oblasti, ako je zmena klímy, či tlak na zvyšovanie spotreby, čo má negatívny dopad na kvalitu životného prostredia. Nárast nevytriedených odpadov, čierne skládky, znečistenie podzemných vôd, ale tiež vzrastajúci strach rodičov, pedagógov a následne aj deti z prírody a pohybu v nej, poukazujú na nedostatok environmentálneho povedomia celej spoločnosti. Dôsledkom je ľahostajnosť a nekritický postoj k činnostiam poškodzujúcich krajinu, ako napríklad rôzne výnimky a povoľovanie činností v rozpore s princípmi ochrany a tvorby životného prostredia. Hovorím tu o tom preto, že tí ľudia, ktorí už sú na postoch akože vyštudovaní, tak v konečnom dôsledku nemajú ten komplexný pohľad a dopady sú často fatálne. Čiže ekovýchova na všetkých úrovniach spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja Slovenska.
Chcela by som ešte využiť pár minút môjho času a dať odkaz pani ministerke Lubyovej. A odkaz práve k dokumentu Učiace sa Slovensko, a v časti, kde som ja dávala pripomienky k environmentálnej výchove. Učiť sa musia aj dospelí, nielen deti a mládež. Čiže vzdelávanie dospelých a absencia environmentálnej výchovy je ukážkou, že je potrebná reforma nielen školstva, ale reforma myslenia. Do Učiaceho sa Slovenska, do tohto dokumentu som navrhovala doplniť aktivity, ako sú napríklad ako environmentálne, iné formy aktivít, ako sú napríklad environmentálne krúžky. Treba vytvárať viacej priestor na takúto, tento spôsob výchovy a hlavne si zobrať aj príklady z existujúcich foriem vzdelávania, veľmi úspešných projektov, ktoré dlhodobo fungujú na Slovensku, hoci nie sú zaradené do štátneho vzdelávania, ale také programy, ako je Zelená škola alebo jej sesterský program pod názvom Mladí reportéri pre životné prostredie, alebo sú to ďalšie osvedčené environmentálne zamerané programy, ktoré by bolo treba uplatniť nielen na základných školách, ale postupne na všetkých typoch, aj na vysokých.
V materiáli Učiace sa Slovensku, vôbec vo výuke nie je dostatočne využívaný potenciál zdieľania inšpirácii, námetov, rôznych overených programov a príkladov z dobrej praxe. Je potrebné pripraviť systémové opatrenia, ktoré by podporili, aby sa školy všetkých stupňov vrátane vysokých škôl usilovali stať sa udržateľnými školami. Žiaci aj študenti by mali mať možnosť priamo sledovať environmentálne správanie sa svojej školy a tiež prakticky vstupovať svojimi námetmi do zlepšenia súčasného stavu a riešenia udržateľného využívania zdrojov. Príklad je najlepšou formou výučby. Je potrebné výuku o ekológii a ochrane a tvorbe životného prostredia riešiť aj prierezovo, zapojiť do procesov aj príslušné odbory Ministerstva životného prostredia, jeho odborné organizácie a ďalšie subjekty, ktoré zabezpečujú neformálnu environmentálnu výchovu, vzdelávanie a osvetu. No a napokon je to vlastne tiež dôležitá participácia na rôznych projektoch, zapojenie sa do koncepcií, napríklad Miestna agenda 21 a podobne. Čiže tých dokumentov na Slovensku je veľa a treba ich len naozaj implementovať do toho výchovno-vzdelávacieho procesu.
Na vysokých školách, respektíve na všetkých typoch škôl je potrebné zaradiť vlastne prierezovo ekológiu, nemal by to byť samostatný projekt, teda samostatný predmet vyučovací, ale malo by to ísť takou niťou, proste na matematike učiť poznávať prostredníctvom ukážok na, na prírodných javoch, nielen odtrhnuté od nejakého prierezového vnímania, od etiky cez biológiu. Proste ekovýchova by mala byť súčasťou nášho, nášho života. V podstate to je tak zhruba v kocke tie základné pripomienky, ktoré som predniesla pri prezentácii projektu Učiace sa Slovensko, keď bolo na školskom výbore. Bolo prisľúbené, že budú sa pripomienkami zapodievať, do 31. augusta mal byť odprezentovaný nový program. Vieme zo známych dôvodov, zrejme nie je, ale pevne verím, že ten tím, ktorý bol tuná spomínaný, na pripomienkach pracoval a že sa dopočuli, že ten hrach, ako padal na ich hlavy, že predsa len bude, bude úspešný. Takže tuto ho hádžem druhýkrát a pevne verím, že do tretice potom nejaké z týchto mojich pripomienok budú úspešné.
Ďakujem pekne za slovo.

No vidíte, pán Mizík, vy vždy ukážete, jak dokonale nezorientovaný ste. Lebo ten tím, ktorý písal tú reformu, je Ivan Juráš, čo je zriaďovateľ školy, na ktorej ja som učil, Vlado Burian, s ktorým som pred voľbami bol na každej jednej diskusii, ktorá sa týkala školstva, Zuzka Zimenová, ktorá stojí pred, sedí tam dole pod vami. A ja keby som bol ministrom školstva, tak s vysokou pravdepodobnosťou ten dokument píšu presne tí istí ľudia. Ja nepodporujem esenáckeho ministra. Ja podporujem tézu, že školstvo začína byť tak dôležité, že už ani len vláda Roberta Fica a SNS si nedovolila úplne to odfláknuť a nechala tam aspoň pár ľudí, ktorí ten koncept dokážu načrtnúť. A jedným z dôvodov, prečo to tak je, je to, že mladí ľudia volia fašistov a všetkým ľuďom dochádza, že keď s tým niečo nespravíme, tak fašisti ako vy tu narobia bordel v tomto štáte. A tak ako sme doteraz vždycky fašistov dokázali poraziť, tak začneme pri deťoch a porazíme vás znovu.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Začnem tam, kde sa ozval ten pán zhora. Je to pravda, slovenské školstvo je na tom mizerne. Dôkazom toho je aj fakt, že on sám niekedy učil, lebo v normálnom školskom systéme by človek ako vy, pán Mizík, mohol tak maximálne nastavovať katedre nohy, aby sa nekývala, nie aby za ňou stál vo forme pedagóga.
Ale poďme k tomu návrhu, ktorý máme pred sebou. Ja sa budem snažiť teraz nejakým spôsobom spojiť to, čo je v návrhu Karola Galeka a kolegov, s tým, čo hovorila Zuzka Zimenová, pretože si nemyslím, že to je v takom rozpore, ako to ona pomenovala, aj keď úplne rozumiem a prakticky so všetkým súhlasím, čo povedala. Len musíme myslieť aj na krízové situácie. A ja opäť pripomeniem situáciu šesťročného gymnázia v Martine. Šesťročné gymnázium v Martine bol fungujúci koncept s výbornými výsledkami, ktorý práve kvôli tomu, že táto vec v tom chorom systéme nie je doriešená, zarval na rozhodnutí jedného nezorientovaného človeka, konkrétne ministra Čaploviča. Šesťročné gymnázium v Martine mohlo dodnes fungovať, ak by táto zmena bola súčasťou systému.
A preto, kým nie je zavedená veľká reforma, ktorá zavádza ten logický systém plurality na úrovni každej školy a otvoreného priestoru pre kreativitu každej jednej školy zvlášť, tak je potrebné aspoň zahasiť to najchorejšie, čo v tom systéme už máme. Viem, o čom hovorím. Ja som výsledkom experimentálneho školstva. V roku 1998 som bol jedným z maturantov jedného z prvých experimentálnych programov vôbec. A ten vďaka tomu, že toto nefunguje, dodnes ako experiment beží, v roku 2017.
To, čo spomínal Karol vo svojej reči, čo sa týka Waldorfu, je nezákonný stav. To sa nikdy nemalo stať. Ministerstvo školstva nemá právomoc odsúhlasiť experimentálne overovanie nejakého programu len pre jednu školu. Ak už ministerstvo školstva vyhlásilo, že experimentálny program je v poriadku, malo ho zaradiť ako úplne rovnocennú súčasť do siete škôl, tak ako to majú Česi. A keď si teraz porovnáme situáciu napríklad Česka so Slovenskom, tak tam vidno, že to automatické zaraďovanie malo svoj význam. Lebo boli pionierske školy, ktoré dokázali experimentálne overiť, akože napríklad, keď sa pri Montessori povie, že to je alternatíva, tak ja sa musím smiať, hej. Lebo žiadna iná pedagogika na svete nemá za sebou toľko vedecky podložených materiálov, ako má montessori školstvo. Lebo sa v každej krajine zvlášť muselo obhajovať a funguje rovnako sto rokov, stodvadsať. A za tých stodvadsať rokov celý ďalší školský systém, čo beží popri tom ako mainstream, sa zmenil päťkrát dokola. Najprv predmety, potom tematické celky, potom projektové učenie a ja neviem čo všetko. A to boli experimenty, to bola reálna alternatíva. Popri tom montessori školy boli stále rovnaké a dodnes fungujú. Ale my si dovolíme ich nazvať alternatívou a mainstream má byť akože norma. To je choré.
A ja úplne súhlasím, že aby sme sa z toho vymotali na konci v tom veľkom systéme, čo je koniec koncov v podstate napísané aj v Učiacom sa Slovensku, musíme to rozobrať na základné kocky a znovu to vyskladať nanovo. Ale dovtedy je potrebné nejakým spôsobom sa vyrovnávať aj s chorobnými čiastočkami, s chorobnými detailami, ktoré v tom systéme máme. A ja som s každým jedným ministrom školstva, s ktorým som doteraz mal tú česť rozprávať, práve presadzoval to, aby experimenty boli automaticky zaraďované, ale nie na základe toho, aby sa to zabetónovalo, ale na to, aby do času, kým budeme mať niečo nové, sme vedeli predchádzať takým hlúpym chybám, aké sa stali v Martine. Lebo to isté sa môže zajtra stať v hociktorej inej škole. A ja to nehovorím iba o tých najviditeľnejších, lebo Montessori, Waldorf a tak ďalej, to boli viditeľné špičky. Ale popri nich beží možno sedem alebo osem alebo desať tajných experimentov, o ktorých sa moc nevie, a nevie sa o nich kvôli tomu, že oni sami sa boja, že keby sa o nich niekto dozvedel, napriek tomu, že majú výborné výsledky, výborný rekord-kredit, všetko majú, ale sa boja, že keď na nich niekto príde, tak ich zrušia. A toto je choré.
A aj jedna, aj druhá cesta odtiaľ vedie, jedna krátkodobo a druhá naveky. A tie dve nestoja proti sebe, len na časovej osi sú za sebou. Takže čakáme na osvieteného ministra alebo ministerku, čakáme na vládu, ktorá jej dá politický beaucoup, a čakáme na čas, kedy už nebudeme musieť riešiť klinčeky, ale celú budovu. A je úplná pravda, že to, čo tu teraz prebehlo, je kultivovaná diskusia, kde sa odlišujeme v promile a nie ani len v percente v názoroch. Na rozdiel od toho pána tam hore. Ale je dobré, že o tom rozprávame, lebo takto nejak ten tlak vznikol. Pri prvých štrajkoch učiteľov sa začalo hovoriť o platoch, pri druhých štrajkoch učiteľov pred voľbami sa začalo konečne hovoriť o situácii v školstve ako takej. A len vďaka strachu, ktorý vtedy politické špičky začali mať, niečo ako Učiace sa Slovensko mohlo vzniknúť.
Takže bez ohľadu na to, ako dopadne konkrétne táto novela, ktorú ja nemám problém podporiť, všetci, ktorí sme tu zorientovaní, ideme v podstate tým istým smerom. A ja pevne verím tomu, že spolu to budeme schopní raz dotiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani Zimenová, ďakujem veľmi pekne za tieto slová, aj za kritiku, pretože kritika je práve to, čo nás posúva nejakým spôsobom ďalej. Áno, priznávam, počul som aj z iných úst o tom, že keď sa robia zmeny v tom školskom zákone, tak malo by to byť omnoho komplexnejšie. Priznávam aj to, že naozaj táto zmena, ktorú sme navrhovali, vychádzala z nejakého existujúceho stavu.
Vy ste hovorili o tom zalievaní klinca do betónu. Ja by som to skôr povedal, že čiastočne sme skorej ten klinec chceli povytiahnuť. Ale je pravda, že nevieme, ako by ho niekto iný ďalej, zatiaľ ho vytiahol, roztrhol si na ňom nohavice. Napriek tomu si myslím, že tento zákon rieši aspoň čiastkovú, aspoň nateraz, nejakú situáciu. Otvára nejaké nové možnosti. Ide o to, vy ste hovorili aj o tom, že za vlády Roberta Fica sa asi ťažko niečo zmení. S tým plne súhlasím. Vidíme, ako prechádzajú všetky naše ostatné návrhy a na nejaké komplexné riešenia asi naozaj priestor nebude. Len v roku 2020, keď sa my dostaneme, snáď dostaneme k moci, ťažko povedať, kto všetko tam bude, či tam budeme aj my. Ja verím, že hej, verím, že tam budete aj vy. A vtedy bude môj najmladší už aj nastupovať na základnú školu v podstate. Čiže naozaj toto malo byť riešenie, ktoré malo ďalším tisícom detí umožniť niečo inovatívne v tom školstve už dnes. Ale vítam, ako som povedal, tieto slová. Budem rád, ak v budúcnosti sa pozrieme nejak komplexnejšie na tento zákon, pretože mať zákon v šuflíku znamená, že čokoľvek sa zmení, viete ho kedykoľvek vytiahnuť alebo ponúknuť ho niekomu druhému, aby tak urobil za vás.
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem aj za tieto slová, aj napriek tomu, že to nepodporíte, ale hovorím, tá kritika je určite vítaná. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Asi je niektorým z vás čudné, že pred chvíľkou som tu rozprával o hnedom uhlí a teraz idem rozprávať o školstve, ale okrem toho, že som tímlídrom pre energetiku, som aj rodič, a to asi v takom tom prvom rade, dovolím si povedať. Doma máme dve deti, jedno z nich je už dneska dva týždne školopovinné. Priznám sa, v minulosti sme riešili aj s manželkou, dosť, ktorým smerom by sa tie deti mohli uberať, akú im dať budúcnosť, čo im do budúcnosti poskytnúť. A keď naša Kajka nastupovala do škôlky, tak vtedy sme ju proste dali do najbližšej škôlky, ktorá bola pri nás, a bez nejakého overovania tej kvality. A priznám sa, dosť sme na to doplatili. Jednoducho nebolo to celkom v poriadku, nebol v poriadku ten prístup tých pedagógov a po čase sme si to aj my sami uvedomili. A tak sme Kajku zo škôlky zobrali, hľadali sme alternatívy.
No a našli sme, našli sme nie škôlku, ale našli sme jeden lesný klub. Povedali sme si, dobre, však nemusí to byť päť dní v týždni, môže to byť niekedy iba na štyri hodiny, niekedy na celý deň, akokoľvek, a tak sme to s nimi skúsili. Priznám sa, deti nám chodili poobede alebo vyzdvihovali sme si ich zo škôlky špinavé od hlavy po päty. My sme častokrát ani nevedeli, ktoré je vlastne naše dieťa, a to dieťa, ktoré si sadlo s nami do auta, či patrí naozaj nám, zistili sme to až doma, keď sme ich osprchovali a videli sme, že áno, tak to je Kajka, to je Adamko. Práčka išla u nás proste nonstop. Ale deti boli spokojné. Boli vybehané a boli zdravé. Mali perfektnú imunitu. Proste naozaj toto obdobie si my nevieme vynachváliť. Okrem toho, čo im táto, dovolím si použiť ešte raz to slovo, alternatívna škôlka alebo tento klub, dala, začali chápať naozaj niektoré veci v súvislostiach. Takže u nás doma mlieko nie je z chladničky, ale je od kravičky. Vajíčka sa nenakupujú v obchode, ale znášajú ich sliepky, mali priamo v klube takých päť sliepok, ktoré častokrát utiekli do lesa, a sme ich tam ako rodičia spolu s deťmi naháňali. Jablká nie sú zo sáčku, ale jablká sú zo stromu, z ktorého si to tie deti samé nazbierali. Popritom veľa pracovali s hlinou, maľovali, hrali na píšťalke, tancovali. Tie staršie si dokonca vyrezávali z dreva. Skrátka, robili veci, ktoré boli pre mňa, pre mnohých z vás, dovolím si povedať, pre vás všetkých zrejme niečím prirodzeným, úplne prirodzeným, úplne prirodzenou súčasťou toho detstva. Ale dnešné mnohé deti to poznajú iba z rozprávania alebo z televízie. A tie deti sa jednoducho do tej škôlky naozaj tešili.
Keď sme videli, že naozaj niečo také tým deťom prospieva, hľadali sme nejakú alternatívu aj na tej, na úrovni tej základnej školy, kde by Kajka mohla ďalej pokračovať. To znamená školu, ktorá je viacej spojená s prírodou, s tým životom. A naozaj sme zistili, a Martin mi o tom rozprával, v Bratislave fungujú Montessori, máme tu Waldorf a tých škôl, ale, bohužiaľ, je naozaj, ako sa hovorí, ako šafranu. Ten dopyt je strašne veľký, ale tých škôl je strašne málo. Napríklad v prípade toho Waldorfu, jedna je v Bratislave a druhá je v Košiciach. No a keďže sme zvedaví a nestačí nám povedať to, že jednoducho miesto nie je, tak sme chceli vedieť aj prečo. Zistili sme napríklad skutočnosť, že Waldorf bol aj experimentálne overený. Toto experimentálne overovanie reálne prebehlo, ale samotný vzdelávací program bol odsúhlasený iba pri dve školy na Slovensku, ktoré podliehali tomuto experimentálnemu overovaniu.
Ja by som to prirovnal k takej situácii, kedy sa niekto rozhodne na Slovensko dovážať napríklad kozmetiku. Dá si ju otestovať, urobiť nejaké certifikáty nejakým tým certifikačným centrom, ten im ten certifikát vystaví, ale potom povie, ten certifikát sa nevzťahuje na výrobok, ale iba na tento jeden jediný kus, ktorý bol u nás otestovaný. No a presne toto je na Slovensku, tá prax práve v tom na tom ministerstve školstva s týmto experimentálnym overovaním.
Sedeli sme viackrát aj s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú na takej tej, z takej tej úrovne, tej právnej, tej legislatívnej. Sedeli sme s odbornou verejnosťou, sedeli sme s ľuďmi, ktorí by mali záujem prevádzkovať vlastnú Waldorfskú školu. No a dozvedeli sme sa zaujímavé veci.
Ja si dovolím teraz zacitovať z niektorých e-mailov alebo z niektorých pripomienok, ktoré sa k nám dostali. Častokrát sme sa dozvedali, že naozaj tá súčasná právna úprava, experimentálna úroveň na Slovensku nie je až taká zlá. Ale tá prax, to, ako sa toto experimentálne overovanie zaradilo do praxe, tak toto je jedna katastrofa. Tým hlavným problémom je, že ministerstvo školstva neaplikuje tú zásadu uvedenú v ustanovení § 1 ods. 1 zákona č. 71/67, podľa ktorého sa na tento zákon vzťahuje, podľa ktorého sa tento vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
Ministerstvo školstva má teda povinnosť vydať o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania rozhodnutie postupom podľa správneho poriadku, to jest rozhodnutie obsahujúce výrok odôvodnenia, poučenie o opravnom prostriedku. Čo sa však deje dneska? V súčasnosti ministerstvo školstva má povinnosť teda vydať odôvodnené rozhodnutie preskúmateľné riadnymi mimoriadnymi opravnými prostriedkami, prípadne aj súdnou cestou. Toto sa nedeje, ministerstvo školstva rozhoduje maximálne formou nejakého neodôvodneného listu. Mnohé pozitívne experimenty bez právneho povedomia zriaďovateľov v dôsledku toho zapadnú prachom bez toho, aby mali možnosť pozitívne ovplyvniť vývoj slovenského školstva.
Toto som predstavil naozaj tak veľmi v kocke. Ako som povedal, ja nie som učiteľ, ja nie som ani legislatívec, ktorý sa tejto oblasti nejak intenzívne venuje. Ja som energetik, ale som aj rodič. A ako rodič by som si prial, aby na Slovensku, ak raz prejde nejaký vzdelávací a výchovný program experimentálnym overovaním, tak to ministerstvo bude mať povinnosť uviesť ho aj do praxe. A to nielen pre toho, a to nielen s povolením pre toho, na kom to otestovali, naozaj pre každého, kto splní všetky tie zákonné kritériá.
Z tohto miesta by som chcel preto poprosiť o podporu tohto zákona za mňa, za moje deti, za ostatných rodičov, ktorí majú záujem svoje deti možnože vzdelávať aj v takýchto vzdelávacích programoch, a hlavne za tie deti, ktorým, si myslím, že aj toto do budúcnosti veľmi, veľa dá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán predseda. V súčasnosti tento zákon alebo tento zákon pojednáva o experimentálnom overovaní, ktoré je v súčasnosti upravené v § 14 školského zákona. Aj v prípade, že je experiment overovaný hodnotený kladne, konečné rozhodnutie o tom, či metóda, spôsob výučby, dokument, prípadne vzdelávací alebo výchovný program budú zavedené do praxe ostáva v plnej kompetencii ministerstva školstva, ktoré napriek kladnému hodnoteniu garanta nemá povinnosť ho schváliť. Aplikačná prax ukazuje, že v dôsledku tejto právnej úpravy do praxe častokrát nie sú zavedené kvalitné nové spôsoby výučby, prípadne ak sú schválené, tak v zmysle § 7 ods. 10 školského zákona sa považujú len za školské, vzdelávacie programy. To znamená, že ich môže v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu používať len tá jedna škola, ktorá prešla nejakým experimentálnym overovaním.
Účelom návrhu zákona je postaviť schválený alternatívny vzdelávací program, ale to slovo "alternatívny" neberte v zmysle, že tu zavádzame nejaké alternatívy, ale jednoducho schválený vzdelávací program, ktorý prešiel experimentálnym overovaním na rovnakú úroveň ako štátny vzdelávací program. Za účelom zabezpečenia kvality alternatívneho vzdelávacieho programu na požadovanej úrovni vzdelania žiakov základných a stredných škôl sa zároveň zavádza mechanizmus spolupôsobenia štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
Navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov.
A tu by som skončil a prihlásil sa do rozpravy ako predkladateľ.

Ďakujem pekne. Tak ako Anka povedala, naozaj toto nie je, že regulácia v pravom slova zmysle, naozaj sa bavíme dneska o spoločnosti, ktorá má na tom trhu monopolné postavenie a ktorá má ešte k tomu tú výhodu, že tu existuje nejaké nariadenie pre nejakú inú spoločnosť povinne nakupovať tovar, ktorý nikto iný nevie dodať. A z tohto pohľadu si myslím, že naozaj tá regulácia je absolútne na mieste. Toto by mal byť taký ten hlavný "mesidž" a také to hlavné pochopenie tejto problematiky, ktorá musí podľa mňa v hlave zasvieť každému. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, musela som sa presadiť, lebo vypadlo z prevádzky moje zariadenie. Takže je možno prekvapujúce, že práve my prichádzame s reguláciou, my, ktorí sme principiálne proti reguláciám a dotáciám. Hodil by sa možno v tomto prípade výklad slova, a to na stransparentnenie a zreálnenie ceny. Ukončenie všeobecne hospodárskeho záujmu tu v tomto prípade s konkrétnym dátumom uvítajú aj baníci a obyvatelia Hornej Nitry, pretože tí sú naťahovaní a sú v neistote. Oni uvítajú, keď budú mať jasný termín, aby vedeli, ako sa majú pripraviť. Oni vedia, že ťažba uhlia tam končí. Je dôležité posudzovať všeobecný hospodársky záujem, ktorý by v akomkoľvek inom prípade, aj v tomto, mal nejako pokračovať a je potrebné ho posudzovať komplexne. Dopady nielen sociálne, ale aj ekologické pri otváraní aj uzatváraní baní. A treba spomenúť aj ekologický dlh a poškodené zdravie.
Ešte jedna pripomienka k pánu primátorovi Podobovi z Handlovej. Samozrejme, že je jeden, je kritik, pretože on je identifikovaný ako jeden z konečných užívateľov, partnerov verejného sektora, ako akcionár Hornonitrianskych baní zamestnanecká a je jeden z ich konečných užívateľov výhod.

Ďakujem. To tak pre istotu, aby sa nezabudlo.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, máte slovo.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Na tejto schôdzi je to už druhý zákon, ktorý sa týka alebo ktorým sa mení zákon o energetike. Minulý týždeň sme tu mali zákon, resp. dokončovali sme ho tento týždeň, bol to práve ten zákon, ktorým sme aj chceli nejakým spôsobom poriešiť biomasu, aby sa naozaj na energetické účely nerúbali a nepálili zdravé stromy. Dneska tu máme zákon, ktorý zase bude pojednávať o uhlí a súčasne o všeobecnom hospodárskom záujme.
Tento zákon predkladáme v tomto znení už druhýkrát počas tohto volebného obdobia. Napriek tomu si myslím, že tu nastal veľmi výrazný posun. Je to hlavne kvôli tomu, že tu máme dosť zvýšené povedomie práve o tom, ako to tu s tou podporou uhlia, ako to tu s fungovaním baní, ako to tu s fungovaním elektrárne, ktorá toto uhlie spaľuje, ako to tu vlastne funguje. Mali sme tu kauzu Nováky. Možno si spomeniete, keď v novembri v Novákoch začal čmudiť jeden komín, na ktorý bol napojený blok, ktorý nemal žiadne povolenie na prevádzku. Mali sme tu kauzu, kauzu vysokých cien energií, ktorá s tým takisto nepriamo súvisí, pretože do cien elektriny sa nám premieta tzv. tarifa za prevádzku systému, v ktorej je zahrnutá aj podpora výroby elektriny z domáceho uhlia.
Zákon, ktorý vám teda chcem dneska predstaviť, rieši nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ako aj povinnú reguláciu uhlia, ceny uhlia, ktoré práve vstupuje do určenia ceny elektriny vyrobenej z tohto domáceho uhlia. Treba si povedať, že toto uhlie dneska môžu Slovenské elektrárne naozaj nakupovať od jedného jediného výrobcu, dodávateľa, od Hornonitrianskych baní Prievidza, a to práve kvôli tomu nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme. Podľa tohto nariadenia totižto z domáceho uhlia musia vyrobiť 1 350 GW/h ročne elektriny. A taký objem uhlia, aby mohli takýto objem elektriny vyrobiť, im naozaj nikto iný dodať nemá.
No a keďže hovoríme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, toto uhlie si zo zahraničia nakúpiť nemôžu. A preto si myslíme, že takéto uhlie je potrebné aj cenovo zaregulovať orgánom na to určeným, tak ako dneska regulujeme aj iné prirodzené monopoly. Máme tu iné oblasti, ktoré by sme regulovať nemali a, naopak, ich regulujeme. Tam funguje prirodzená konkurencia. V tomto prípade to tak nie je.
Na prvý, na prvé počutie táto problematika môže byť naozaj, sa zdať dosť komplikovaná a poviem úprimne, v tomto volebnom období nás tu sedelo možnože päť, ktorí do detailne vedia, o čom vlastne aj to VHZ-ko – všeobecný hospodársky záujem – aj tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia vlastne reálne je. Jeden z týchto piatich ľudí nám medzičasom odišiel, utiekol na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a týmto zákonom mu chceme poslať taký malý darček práve na tento úrad. Pretože ja som stopercentne presvedčený, a nehovorím to vôbec ironicky, pán Jahnátek by sa určite tomuto potešil, pretože by mu naozaj pribudla nová kompetencia, na základe ktorej by mohol mať ešte lepšie pod kontrolou práve tie ceny elektriny pre toho konečného spotrebiteľa. Preto taký ten môj prvý apel aj do tej, na tú ľavú stranu tejto miestnosti, je to dobré určite aj pre vášho bývalého kolegu.
No a teraz k veci, aby naozaj tomu, o čom tento zákon pojednáva, porozumeli všetci. Takže čo je to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme? Všeobecný hospodársky záujem, toto nie je výmysel Roberta Fica, toto nie je výmysel nejakej vlády, teda je to výmysel, lebo prišiel s tým ešte pán Mikuláš Dzurinda, kedy toto bolo v pôvodnom zákone o energetike, to bola tá 656/2004, ale toto sa iba v podstate, prenášali niektoré ustanovenia z európskych smerníc v podstate, ktoré nám umožňujú nejakým spôsobom podporovať zdroje, domáce zdroje, z ktorých si vyrábame elektrinu.
Prvýkrát takáto podpora bola udelená práve pre tú výrobu elektriny z domáceho uhlia v roku 2005. Vtedy to bolo kvôli tej naozaj veľmi akútnej situácii na tej Hornej Nitre, kde dlhodobo tá produkcia uhlia klesala, veľmi výrazne sa znižovala. Tá nezamestnanosť v tom roku 2005, mali sme tu naozaj túto nezamestnanosť práve pomerne vysokú. To znamená, aj vláda musela nejakým spôsobom zasiahnuť. Ale pripomínam, všeobecný hospodársky záujem, toto nie je riešenie na veky vekov. To je riešenie do, kým jednoducho tá akútna situácia sa nevyrieši, kým neprestane trvať ten akútny stav, či už bude vyriešený práve vďaka tomu, že ten subjekt, ktorý takúto pomoc dostáva, sa dostal z nejakých problémov, alebo sa tu zvýši zamestnanosť alebo čokoľvek. Ale toto nemôže byť predlžované donekonečna tak, ako to máme dneska.
V praxi to funguje tým systémom, že vláda cez ministerstvo hospodárstva vydá tzv. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, v tom prvom rade pre Slovenské elektrárne. Subjekt, ktorý je následne povinný vyrábať elektrinu z domáceho uhlia a teda ju kupovať od toho iného dodávateľa, ako som už na začiatku povedal. Následne takto vyrobenú elektrinu musia distribučné spoločnosti distribuovať, prenosové, prenosová sústava prenášať a dodávatelia elektriny ju dodávať koncovým spotrebiteľom. No a pochopiteľne toto celé sa nedeje zadarmo, ale na to sa všetci poskladáme práve v tej cene elektriny, ako domácnosti, tak aj podnikatelia.
Toto sa deje aj napríklad v prípade obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla. Avšak tu máme tú cenu, tú výkupnú cenu nastavenú dopredu, jasne stanovenú, vypočítanú na základe nejakých nákladov a máme jasne stanovený čas, na ktorý táto podpora trvá. A je to dané zákonom. V prípade nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme netušíme, dokedy toto bude trvať, netušíme, ako sa bude vyvíjať cena, a čo je najhoršie, my netušíme, kam vlastne tá dotácia v konečnom dôsledku putuje.
Táto podpora sa teda premieta do tej tarify za prevádzku systému. Túto sme napríklad na minulej schôdzi navrhovali presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu. Aj sme tam definovali jednotlivé zdroje, ktorými by sa to dalo pokryť, pretože nebavíme sa o malých sumách. Len pri obnoviteľných zdrojoch je to asi 400 mil. eur uhlia, k tomu máme ďalších 95.
Takisto sme napríklad samotnú tarifu a prevádzku systému napadli na Ústavnom súde, pretože táto nebola zavedená zákonom, ale paradoxne vyhláškou. A ústava veľmi jasne hovorí, že akékoľvek nové poplatky alebo dane môžu byť zavádzané iba zákonom.
No a takisto čo tento zákon rieši, je akési, poviem, že očistenie. Ale v minulosti sme mali práve tú kauzu alebo teda tie, tie bane spájané s jednou politickou korupciou, konkrétne s alobalovou kauzou, ktorá bola presne pred rokom. V podstate mohli by sme povedať, že takmer na deň, dneska máme štrnásteho, myslím, že to bolo šestnásteho, 16. septembra zametená pod koberec. Jednoducho skutok sa nestal a vyšetrovateľ sa touto kauzou odmietol zaoberať.
No a kto trpí tými vysokými cenami elektriny? Samozrejme, sú to v prvom rade domácnosti, potom podnikatelia, ale niektorí podnikatelia si paradoxne vedia nejakým spôsobom vybaviť úľavy. Máme tu memorandum so spoločnosťou U.S. Steel, máme tu limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre spoločnosť Slovalco a takto by som mohol pokračovať. No ale opäť v podstate jedno nesystémové opatrenie látame druhým. Toto sa mi takisto nezdá v poriadku.
No a premeňme si to teraz na peniaze, koľko to vlastne je. Takže na začiatku pred tými, dneska už vlastne dvanástimi rokmi, keď sa bavíme o roku 2005, to bolo asi 30 mil. eur. Dneska je to, prosím pekne, viac ako trojnásobok. No a kým v minulosti toto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydávané na rok, maximálne na dva, v roku 2015 vtedajší minister, pán, myslím, že to bol pán Vazil Hudák, toto nariadenie predĺžil, prosím pekne, na ďalších pätnásť rokov, do roku 2030. Čiže kým predtým sme to mali na rok, maximálne na dva, zrazu sme to dostali na pätnásť rokov. Našťastie nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je zákon a dá sa prakticky kedykoľvek zmeniť a dá sa zmeniť takisto zákonom, ktorý dneska predkladáme, pretože my tvrdíme, že tieto nariadenia, tak ako boli prijaté, majú byť zrušené k 31. 12. 2018 a akékoľvek nové ďalšie už budú prijímané práve podľa tohto nášho zákona.
Takže v čom je, v čom je takisto tá nelogika. Ak my dneska sa bavíme o tom, že to všeobecné, ten všeobecný hospodársky záujem sa stále predlžuje a stále narastá, to totižto nerieši to, že by sa tá situácia nepriaznivá dneska vyriešila, odstránila. Toto je liečenie drogovo závislého zvyšovaním dávok. Do dnešného dňa sme na podporu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia zaplatili z našich vačkov 750 mil. eur. Sedemsto päťdesiat miliónov eur. To ani neviem, koľko je núl, priznám sa. A ak by sme ďalej pokračovali v tomto nariadení, tak do roku 2030 by to bola ďalšia miliarda a pol. To už som sa v tých nulách úplne stratil, teraz keď to tak počítam.
No a teraz na čo sa to vlastne skladáme? Takže cena elektriny, ktorá je vyrobená z domáceho uhlia, je regulovaná. Je to tých 95 miliónov a je regulovaná pre Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne dajú raz ročne nejaký návrh ceny a v nej sa nachádza položka Prevádzkové náklady, položka Investície a položka Nákup uhlia. A teraz regulačný úrad príde, zoberie, povie: "Uhm, tak tuto máte prevádzkové náklady, ale tu je položka, ktorú vám my neuznáme, to vyhadzujeme, tuná máte investície, ale však to vy vlastne nepotrebujete, my vám to škrtáme a tuto máte uhlie, dobre." Toto je vždycky uznané 1 : 1, pretože cenu uhlia regulovanú nemáme a túto ani nevieme ovplyvniť.
No a tak sme sa pozreli aj na to, že koľko vlastne to uhlie stojí, koľko stojí u nás, za koľko ho tie bane na základe takejto zaujímavej dohody, nebudem to volať, že dohoda, ale na základe tohto zaujímavého, zaujímavo nastaveného systému, za koľko ho vlastne predávajú tým Slovenským elektrárňam. No našli sme jednu analýzu, ktorú vypracovala v roku 2014 konzultačná spoločnosť Ernst & Young, ktorá sa práve zaoberala benchmarkingom uhlia, hnedého uhlia a lignitu, no a porovnávali tam šesť európskych krajín – Bulharsko, Česko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Takže sedem, pardon. Nie. Dobre, sedem. Šesť. Priemerné náklady v rámci tejto danej vzorky boli, prosím pekne, 1,7 eura/GJ. Na to, aby boli tieto náklady porovnateľné, tak muselo to byť prepočítané práve na ten gigajoule, pretože každé uhlie má nejakú inú výhrevnosť, ale keď to premietnete na tie gigajouly, nemôžete to vyjadriť v tonách, premietnete to na gigajouly a vtedy sa to stáva porovnateľným.
To máte ako keby ste viezli kamiónom, ja neviem, džús, čerstvo ten vylisovaný, alebo naopak iba koncentrát. Toto je presne aj v prípade toho uhlia, to znamená, že máme vyššiu výhrevnosť, nižšiu výhrevnosť, čiže vyššiu koncentráciu, nižšiu koncentráciu tej výhrevnosti.
Čierne uhlie, ktoré sa ťaží za hranicami Slovenska, napríklad v poľskej bani Silesia so silnou finančnou účasťou spoluakcionára Slovenských elektrární, spoločnosti EPH, má výhrevnosť na úrovni 27 až 28 MJ/kg. Hornonitrianske bane Prievidza zase uvádzajú na svojej stránke, že kvalita a výhrevnosť ich uhlia, hnedého uhlia sa pohybuje od 9 do 14, to znamená zhruba na tej jednej polovici až jednej tretine. Čiže 9 až 14 MJ/kg.
Ak vezmeme priemernú výhrevnosť 11 a porovnáme ju s minuloročnou cenou, za ktorú bane predávali práve do elektrární v Novákoch toto uhlie, tak nám vyjde cena 4,5 eura za GJ. Ak by sme zobrali to najkvalitnejšie uhlie práve z bane Handlová, tak sa dostaneme k cene asi 3,5. Takže stále sa bavíme o tom, že sme kdesi pri dvoj- až trojnásobku ceny, aká je v zahraničí. Dvoj- až trojnásobok ceny. Samozrejme, na Slovensku baňa v Handlovej, v Novákoch, v Cígeli, tam sa myslím, že ťažba ukončila, je hlbinná. To znamená, dochádza naozaj k hlbinnej ťažbe, k poddolovaniu územia, zatiaľ čo všade inde sa hnedé uhlie ťaží povrchovo. Asi je každému jasné prečo. Ani v Tatrách nebudeme dneska pestovať banány. No prečo? Lebo by to bolo ekonomický nezmysel. No ale keď to niekto zaplatí a ešte k tomu keď mi to niekto zagarantuje zákonom, nariadením vo všeobecnom hospodárskom záujme, no tak potom kľudne budeme ťažiť aj hlbinne.
No a potom možno ešte k tej produkcii. Ako som upozornil, tá podpora od toho roku 2005 kontinuálne narastá, človek by čakal, že zrejme bude narastať aj tá produkcia, opak je pravdou, tá produkcia dlhodobo klesá.
Povedal som to už viackrát, dal som to do blogu, povedali sme to na tlačovke, keď sa bavíme o tom, že koľko vlastne tvorí tá cena toho uhlia z tej dotácie, ktorá plynie do Slovenských elektrární, alebo do tejto elektrárne v Novákoch, tak práve ten nákup uhlia tvorí asi 90 % práve z tejto ceny. A teda my tvrdíme, že tam dochádza k nedovolenej nepriamej štátnej pomoci. Týmto sa momentálne zaoberá aj Európska komisia. Potom v súvislosti s baňou Nováky som už spomínal prevádzkový pokus, ktorý tu prebiehal od novembra 2016 až do februára 2017, kedy naozaj bez povolení prevádzali nejaký prevádzkový pokus. A tým účelom, jediným účelom bolo práve to, aby to uhlie, ktoré sa hromadilo pri tých baniach, aby sa naozaj aj spálilo. No a vtedy som, predstavte si, zistil, že áno, dneska máme to nariadenie v tom všeobecnom hospodárskom záujme. Ale čo keď mi to tá technika nedovolí, čo keď mám časté odstávky? No a som sa dozvedel, že smola. Slovenské elektrárne jednoducho budú za toto pokutované. To znamená, že ony naozaj boli tlačené do toho, aby to uhlie spálili, ale ony si uvedomovali práve na tomto bloku tú situáciu, ktorá tam dneska prebieha, že naozaj ten blok nespĺňa ani len tie nové predpisy, ktoré tu dneska máme, tie nové normy, ktoré platia od roku 2015. A tak si i povedali, my to robiť nebudeme. Ale tak našiel sa niekto druhý, našli sa práve Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré si tento blok zobrali do prevádzky a spálili toľko uhlia, aby naozaj dosiahli tých 1350 GJ, respektíve ten svoj objem. Tam to vychádza na, myslím, že skoro 2 milióny ton uhlia ročne.
No ale my sme upozorňovali vtedy aj s Ankou Zemanovou naozaj, že tento stav je neúnosný, je škodlivý životnému prostrediu, nemá žiadne opodstatnenie. Dali sme vtedy aj podnet na Generálnu prokuratúru, komunikácia s Generálnou prokuratúrou trvá dodnes, pretože prokurátor akosi nevie pochopiť, že robiť prevádzku na zariadení, ktoré je vyradené z prevádzky, sa jednoducho legálnou cestou nedá. To je to isté, ako keby vám niekto tvrdil, že legálne jazdí s autom po ceste, ktoré nemá STK, nemá emisnú, nemá ŠPZ-ku. No a v Novákoch to predsa len im prešlo a generálny prokurátor ešte povedal, že všetko je v najlepšom poriadku, skutok sa nestal.
Tému, táto téma má naozaj veľmi, veľmi široký záber, pretože Hornonitrianske bane sú aj významným zamestnávateľom v regióne, zamestnávajú dneska asi 3400 ľudí priamo, z toho je asi 1200 baníkov, to je v tom podzemí, to je na tom povrchu. Oni sami tvrdia, že je tam 11-tisíc ľudí, zrejme do toho započítajú aj toho pekára a toho kaderníka, toho vodiča, ale reálne oni sami si v podstate všetky subdodávky robia vo vlastnej réžii. Ale teda nespochybňujem tým naozaj skutočnosť, že 3500 zamestnancov je významný zamestnávateľ dneska.
Túto problematiku ohľadom baní sme riešili aj na verejnej diskusii v Prievidzi. Riešime to koncepčne, hovoríme o infraštruktúre, možnosti, že plnenie eurofondov, reprograming, hovoríme o turizme, hovoríme napríklad aj o tzv. riešení Jaguar Expresse, ktorý ak by naozaj tie bane nemali v budúcnosti nejakého toho relevantného odberateľa, tak aby aj tí ľudia mali možnosť zamestnať sa niekde inde, ten Jaguar Express je naozaj iba názov, to neni, že všetci majú teraz ísť do Jaguaru. Jednoducho toto je obojsmerná príležitosť pre ľudí z regiónu zamestnať sa mimo neho a tak isto pre ľudí cezpoľných dochádzať do toho regiónu za turizmom, za prácou, za podnikaním, za čímkoľvek. O tomto by som vám vedel rozprávať do rána, ale nechcem vás tak dlho zdržovať. (Reakcia z pléna.) Ako predkladateľ si to môžem dovoliť, ďakujem veľmi pekne. Tak vieš čo? Tak ešte aspoň pol hodinu. Ďakujem. Takže môžete sa Edovi poďakovať.
Máme tu zákon o energetike. Čo dneska teda v tomto zákone chceme zmeniť? Ako som už spomenul, dneska máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, toto navrhujeme ukončiť k 31. 12. 2018. Akékoľvek nové nariadenie by bolo vydané do budúcnosti iba na tri roky. Bolo by jeho vydanie podmienené analýzou, kde by sa analyzoval vplyv na cenu plynu a elektriny, verejnú správu, podnikateľské prostredie, a táto analýza by bola rozšírená aj o dopad vplyvov na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy. Toto nariadenie, respektíve táto analýza by bola každoročne aktualizovaná, ak by sa preukázalo, že takéto nariadenie už nemá opodstatnenie po prvom roku, tak pochopiteľne tento všeobecný hospodársky záujem by zanikol. No a čo by bolo k tomu potrebné? Tak isto kladné stanovisko Protimonopolného úradu.
V zákone o regulácii sieťových odvetví, tak tam ideme riešiť to uhlie, tú komoditu, ktorá vstupuje práve do tej ceny elektriny, ktorá je vyrobená z tohto domáceho uhlia. To znamená, aby naozaj boli otvorené tie ekonomické oprávnené náklady a aby k tomu bol priznaný nejaký primeraný zisk. Toto bol napríklad ten hlavný podnet na ten zákon, ktorým sme, kvôli ktorému dneska tento zákon predkladáme, pretože tento zákon ja tak pracovne volám, že antialobalový. Všetci si asi spomeniete na tú kauzu poslanca Jánoša, ako som spomenul, toto vyšetrovanie bolo zastavené. Ale treba si tak isto uvedomiť, že okrem tohto negatívneho vplyvu, a samotné nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme má negatívny vplyv aj na iných, ktorí vďaka tomu vytvárajú stratu. Napríklad pre Slovenské elektrárne je prevádzka elektrárne v Novákoch čisto stratovou záležitosťou. Má to negatívny vplyv na koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa, je tam poddolované územie, znečistené životné prostredie. Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom na Slovensku. Spomeňte si, vo februári na smogovú situáciu v okrese Prievidza. Vtedy bane povedali, veď my sme tú elektráreň zastavili, odstavili práve vtedy, keď bola tá smogová situácia. No áno, zastavili, ale to neni o tom, že my zastavíme a vtedy tá smogová situácia prestane, jednoducho ten popolček, všetky tie emisie sa v tom prostredí držia dlhodobo a postupne padajú. Ja keď som počul, že uvedenie elektrárne, toho tretieho bloku v Novákoch zaznamenali ako prví Švajčiari, tak ja som skoro odpadol. Jednoducho my sme sa tak isto o tom dozvedeli až nepriamo, na základe meraní alebo na základe údajov z jedného serveru, portálu, na ktorý sa dodávajú tieto údaje o výrobe.
No a tak isto treba povedať o tom, že v okrese Prievidza máme o 17 % vyšší výskyt onkologických ochorení. Máme tu správu Svetovej zdravotníckej organizácie o tom, že 9 z 10 ľudí žije v prostredí so znečisteným vzduchom, 92 % miest prekračuje povolené limity. Slovensko samotné žije v oranžovej zóne, to znamená 16 mikrogramov čiastočiek na kubík, Košice majú 18, Bratislava 18 a Žilina 25. Máme tu úmrtnosť na choroby spojené so znečisteným životným prostredím, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to prepočítame na 5,4 milióna obyvateľov na Slovensku, tak sa dostaneme k číslu takmer 3,5-tisíca obyvateľov. Toto číslo možno vám niečo hovorí, ale pred chvíľkou som hovoril, že presne toľko isto majú paradoxne aj práve Hornonitrianske bane Prievidza. To znamená, že ročne v podstate na dôsledky znečistenia životného prostredia zomrú v prenesenom význame všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní.
No a tiež netreba zabudnúť na to, že elektráreň v Novákoch za emisie, ktoré vypúšťa do prostredia, platí za emisie, je to 10 až 15 mil. eur. No a jediný, kto z tejto situácie vychádza vysmiaty, spokojný, je riaditeľ Hornonitrianskych baní. Nedávno sme sa dozvedeli, že vlastní tam ten väčšinový alebo ten 44-percentný, myslím, že balík, to bolo na základe toho registra tých partnerov verejného sektora. Ďalšia zaujímavá informácia, ďalším vlastníkom je napríklad pán Rudolf Podoba, primátor Handlovej, s ktorým sa mala tú česť stretnúť aj moja kolegyňa Anka Zemanová, kolegyňa Renáta Kaščáková, ktorý je naším veľkým kritikom a ktorý tvrdí, že my chceme tie bane iba zavrieť, ale nemáme žiadne ďalšie riešenie. A pritom samotní baníci by asi určite uvítali, keby mohli pracovať v zdravšom a menej rizikovom prostredí.
Ale späť k tým baniam a k tomu zatváraniu. Nie, my ani týmto zákonom nehovoríme, že poďme zatvoriť bane. To by sme urobili, keby sme ten všeobecný a hospodársky záujem dneska z toho zákona vyškrtli. Ale toto, žiaľ, nie je možné, pretože stále máme platnú európsku smernicu o vnútornom trhu s elektrinou. No, ale ak neskorej zistíme, že naozaj o toto uhlie, keď už nebude platiť všeobecný hospodársky záujem, nebude mať nikto iný relevantný záujem, no tak, bohužiaľ, asi sa naozaj dostaneme k tomu, že tie bane budú musieť byť zatvorené. Ale nič im nebráni v tom, aby si našli iných odberateľov alebo aby vyvážali do zahraničia.
Tak isto upozorňujem ešte na jeden dôležitý fakt, elektráreň v Novákoch má svoju technologickú životnosť do roku 2021. Nariadenie je vydané do roku 2030, takže sám som zvedavý, ako sa bude riešiť táto kolízia. Pokiaľ by neprešiel náš zákon, ja verím, že prejde, a pokiaľ budú mať niektorí z vás nejaké pripomienky, tak ho ešte v druhom čítaní vylepšíme.
Ale aby sme nehovorili o tom, že tu vznikne nejaký Armagedon. Hovorili sme už o eurofondoch, reprogramingu, infraštruktúre, máme tu tie eurofondy. Napríklad, napríklad dneska idú 4 mld. eur z Bruselu práve Nemecka a Španielska na uzatváranie nerentabilných baní. Španielsko z toho bude mať napríklad 2,13 miliardy. Je tu možnosť čerpania fondov na rekvalifikáciu. Spomínal som tu už Jaguar, Jaguar Express, máme tu ďalšieho veľkého investora v regióne, je to spoločnosť Bruse, máme tu kúpele Bojnice, ktoré bez problémov, ako nám povedal pán riaditeľ, majú nastavený plán svojho rozvoja tak, žeby vedeli zamestnať ďalších tisíc ľudí v blízkej dobe. A práve napr. kúpele Bojnice majú jednu veľkú, jeden veľký spor s Hornonitrianskymi baňami Prievidza. Tieto sa totižto neustále posúvajú stále bližšie a bližšie k ich ochranným pásmam. No a nebudete tomu veriť, ale naposledy, keď bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré si vyžiadalo alebo predložili práve bane, ktoré sa chceli otvárať, myslím, že to bolo dvanáste alebo trináste ťažobné pole, tak toto pole už má zasahovať do ich druhého ochranného pásma. To znamená, že už priamo tieto kúpele Bojnice budú trpieť touto ťažbou alebo mali by, mohli by, pretože my dneska nevieme naozaj, ako reálne to tam vyzerá s tými zhodenými súvrstviami, ale napr. už dneska vieme, už dneska vieme, že máme tam jeden vrt, kde takisto Hornonitrianske bane, ktorý využívajú na pestovanie rajčín a chov rybičiek, a tento už priamo ovplyvňuje kúpele Bojnice, kedy sa im znížili výdatnosti na niektorých prameňoch na polovicu.
Kúpele Bojnice predložili nedávno, myslím, že to bolo tento týždeň, petíciu na Európsku komisiu. Zaujímavé ale možno, že ešte bolo to, ako prebiehala samotná EIA, ktorá bola zverejnená 22. 12., kde bol nejaký termín na nejaké odvolanie, pripomienkovanie, a termín bol, že pätnásť dní, 22. 12. "Pane učiteli, už je čas!" Ďakujem. Našťastie, minister toto rozhodnutie zrušil.
Ako som povedal, o tomto zákone, o situácii na Hornej Nitre by som vedel rozprávať do nekonečna. Téme sa bude venovať inak v pondelok aj pani Macháčková, ja, bohužiaľ, na tejto diskusii v Prievidzi nemôžem byť, ale myslím, že každý z vás dostal pozvánku. Viem, že tam vystúpi aj Anka Zemanová. Je to téma aktuálna a akútna a mali by sme ju riešiť a môžme ju do značnej miery vyriešiť aj práve týmto zákonom.
Tento zákon bude mať pozitívny vplyv na tarify a prevádzku systému. Bude mať pozitívny vplyv na cenu elektriny, ktorá by sa, pokiaľ by bolo naozaj to uhlie transparentne regulované a tým pádom aj transparentne regulovaná cena elektriny, ktorá sa z tohto uhlia vyrobí, tak táto cena by mala klesnúť. Pokiaľ by sme v nejakom dohľadnom čase dosiahli napr. obmedzenie tohto všeobecného hospodárskeho záujmu alebo jeho zrušenie, to môže mať pozitívny vplyv na zlepšenie životného prostredia. Napokon sami sme sa zaviazali k pristúpeniu k Parížskej dohode, ktorá hovorí o 40 %, o 40-percentnom znížení emisií skleníkových vplyvov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. No hlavne tento zákon prispeje k vyššej transparentnosti v energetike, k tomu, že tu budeme mať menej korupcie. No pre niektorých politikov to bude znamenať aj nižšie príjmy zo zarábania vlastnou hlavou. Ja si myslím, že tieto pozitíva by mali prevážiť. Dúfam, že som vás za tých 32 minút príliš neunavil a poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.