Videokanál klubu

Pán poslanec Mihál, veľmi správne ste upozornili na tie 13. a 14. platy, na to, že dnes, ak koalícia prelomí veto pána prezidenta, tak jednu úľavu, jednu nesystémovú výnimku zrušíme, aby sme v priebehu budúceho roka ďalšiu úľavu, ďalšiu nesystémovú výnimku mohli zaviesť. Ale zasa uznajme koalícii, že 13. a 14. plat znie marketingovo oveľa lepšie ako akási odpočítateľná položka a určite sa to bude aj lepšie predávať.
Pokiaľ ide o predkladanie pozmeňujúcich návrhov poslancami, tak ešte raz môžem zopakovať, lebo zaznelo to aj vo vašom príspevku, dôležitá je jednak závažnosť tých, tých pozmeňujúcich návrhov, ale dôležité je aj to, či v pozmeňujúcom návrhom ide o uplatnenie názoru poslanca, ktorý chce niečo doplniť, ktorý chce niečo zmeniť na tom návrhu, a to je úplne v poriadku, alebo ide o návrh, ktorý de facto pochádza z ministerstva, ktoré takýmto spôsobom obchádza normálny legislatívny proces, vyhýba sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vyhýba sa tomu, aby sa o návrhu, ktorý chce presadiť, hovorilo už po tom, ako je podaný do parlamentu, aby sa o ňom diskutovalo na pôde parlamentu v prvom čítaní, aby v druhom čítaní na pôde výborov sa mohli už k samotnému návrhu, nie k pozmeňujúcemu návrhu, vyjadrovať poslanci. A nech mi nikto nehovorí, že toto je len nejaká individuálna iniciatíva poslanca, ktorý si tak zmyslel v noci a ráno predloží návrh a mirnix-dirnix 100 mil. hore-dole.

Ďakujem kolegom za vecné aj menej vecné reakcie.
Pán poslanec Petrák, jasné, zapojenie verejnosti do procesu prípravy zákonov je žiaduce. No, tak nemáme pri poslaneckých návrhoch medzirezortné pripomienkové konanie. V minulom volebnom období sa uvažovalo o tom, že by v nejakým pripomienkovým konaním prechádzali aj poslanecké návrhy zákonov. Ja som bol za, aj som sa podieľal na tých diskusiách, vtedy bol pán Pellegrini predsedom Národnej rady. Nič z toho nebolo. Takže poslanci nemajú ani teoreticky tú možnosť. Ale pokiaľ riadne dajú do prvého čítania svoj návrh, tak je tam priestor pre to, aby, aby, aby sa verejnosť o tom dozvedela.
Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ešte raz, ja som netvrdil, pán poslanec Blanár, myslím, o tom, o tom hovoril, ja som netvrdil, že nemôžu byť žiadne. Samozrejme, že aj z formálneho hľadiska, ale aj z podstaty veci poslanci majú právo meniť návrhy zákonov. Problém je, keď sa schvaľujú ďalekosiahle zmeny, ktoré majú niekedy väčší význam ako ten predložený návrh zákona, prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. A najväčší problém je, keď sa tým obchádza riadny legislatívny proces. Keď sa vám nespraví preto, že poslanci nemali možnosť uplatniť nejakú pripomienku v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo čo a urobia to, urobia to dodatočne.
A pokiaľ ide o toho Dzurindu a Mikloša, no, nerozumel som celkom, prečo ste tie výčitky adresovali mne. Veď váš premiér Robert Fico opakuje, že ako mu Dzurinda a Mikloš chýbajú. Tak ja som, ja som len reagoval na to, čo hovorí váš stranícky predseda a váš premiér.

Vážené kolegyne a kolegovia, pánom prezidentom vrátený zákon, ktorým sa mení zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pekne ukazuje tri dôležité črty, ktoré charakterizujú spôsob vládnutia tejto vládnej koalície. Sú to: porušovanie pravidiel, nezodpovedný populizmus a zbabelosť.
Porušovanie pravidiel. Prvá vec. Už nás to vlastne ani neprekvapuje, lebo vláda a parlament sústavne porušujú pravidlá, podľa ktorých by mali vládnuť, podľa ktorých by mali schvaľovať zákony. Veľmi často sme svedkami skracovania legislatívneho procesu bez toho, aby na to existovali zákonom stanovené dôvody. Na ostatnej schôdzi, riadnej schôdzi, sme mali príležitosť to vidieť pri platoch ústavných činiteľov, ktorý mal ísť systémom skráteného legislatívneho konania, hoci na to neexistovali žiadne zákonom stanovené dôvody. Ale rovnako napríklad sme v tomto mesiaci zažili aj to, že sa porušuje zákon o pravidlách tvorby právnych predpisov a bez zákonom stavených dôvodov sa napríklad skracuje medzirezortné pripomienkové konanie, teraz myslím na ten zákon o významných investíciách alebo na udelenie osvedčenia o významnej investícii, ktorý pretláčal pán podpredseda vlády Pellegrini pre projekty J&T, HB Reavis v Bratislave. Rovnako na to neexistovali dôvody, ktoré predpokladá zákon pre skracovanie legislatívneho konania. Alebo ten problém, na ktorý upozornil pán prezident, teda predkladanie balíkov pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, či už vo výboroch, alebo nebodaj na rokovaní pléna tesne pred hlasovaním, čo je tiež bežná prax. A balíkov pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa zásadne mení ten predložený návrh.
A, samozrejme, poslanci majú právo predkladať návrhy, poslanci majú právo dopĺňať návrhy zákonov, poslanci majú právo meniť a dopĺňať zákony. Potiaľ je to v poriadku. Nie je v poriadku, keď sa takýmto spôsobom obchádza riadny legislatívny proces, ako je to aj v prípade posudzovaného zákona, keď nie z diskusie poslancov vo výbore, nie z diskusie v prvom čítaní vyplynie potreba niečo zmeniť na predloženom návrhu zákona alebo tam niečo doplniť nebodaj, ale v podstate ministerstvo miesto toho, aby, ak chce niečo presadiť, povedalo, toto je náš návrh, prešlo to medzirezortným pripomienkovým konaním, keď sa k tomu môže vyjadriť aj verejnosť, keď sa k tomu môžu vyjadriť iné inštitúcie, keď sa vyžaduje, aby ten návrh bol zdôvodnený, aby tam bolo jasné, aké bude mať dopady na verejné financie, aké bude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, aby prešiel prvým čítaním, kde je o ňom všeobecná rozprava, riadnou debatou vo výboroch, tak sa jednoducho dá obrovské množstvo návrhov, dá sa na stôl poslancom a poslanci odhlasujú. A toto bol možno výnimočný prípad, keď sa výbor zišiel trikrát, ak si dobre pamätám, a rokoval o tom, ale bežne sa takéto veci dejú, že ministerstvo príde s nejakým návrhom a čiastočne reaguje na povedzme pripomienky legislatívneho odboru, to je v poriadku, ale bežne sa stáva, že prichádzajú aj návrhy, ktoré nemajú nič spoločné s tým pôvodným návrhom zákona, a jednoducho ministerstvo, a nielen ministerstvo zdravotníctva, samozrejme, a nielen zdravotnícky výbor, to tam odsúhlasí.
A táto prax je neblahá, my ako opoziční poslanci na to upozorňujeme, ale obvykle, alebo teda skoro vždy bezvýsledne. Teraz na to upozorňuje aj pán prezident a mne sa veľmi páčilo, ako zdôvodnil to vrátenie návrhu zákona. Lebo pán prezident povedal, že rešpektuje vládu a parlament, aby oni určovali, ako vysoké majú byť odvody, ako vysoké majú byť dane, ako majú byť nastavené. To je, samozrejme, právomoc parlamentu, aby o tomto rozhodoval, a prezident teoreticky môže do toho vstupovať, ale pán prezident hovorí, že v tomto rešpektuje parlament, ale to, čo namieta, je proces.
A keďže to tu doteraz nezaznelo, tak by som rád aj zacitoval z toho, ako pán prezident zdôvodnil vetovanie tohto zákona: "Ako prezidentovi Slovenskej republiky mi z čl. 101 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, medzi ktoré patrí aj Národná rada, pri plnení svojej základnej ústavnej role prijímania zákonov. Riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovania návrhu a diskusie o ňom, slúži ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. Je pravdou, že legislatívne pravidlá umožňujú procesné postupy skracovať, ale iba v presne zadefinovaných prípadoch. Zneužívanie tejto možnosti v neodôvodnených prípadoch sa deje na úkor demokratickej kontroly a dôveryhodnosti zákonodarného procesu. O to viac v prípadoch, keď majú navrhované zmeny významný vplyv na verejné financie či zamestnanosť v krajine.
Z pozície hlavy štátu, som v minulosti upozorňoval, že praxou obchádzania a neodôvodneného skracovania legislatívneho procesu sa pripravujeme nielen o potrebnú spoločenskú a odbornú diskusiu o návrhoch, ale limitujeme tým aj schopnosť efektívne riadiť veci verejné, keď pred prijatím zákona presvedčivo nepoznáme jeho očakávateľné dopady. Predstaviteľov vládnej väčšiny som preto varoval, že prax schvaľovania podstatných zmien v zákonoch na poslednú chvíľu budem ako prezident v budúcnosti pri uplatňovaní práva veta prísne zohľadňovať, a to najmä v prípade zákonov, ktoré sa priamo týkajú zmien vo výške daňového a odvodového zaťaženia.
V podmienkach parlamentnej demokracie je zdrojom legitimity obmedzení práv a ukladania povinností jednotlivcom dodržiavanie ustanovených procedurálnych pravidiel. Keďže tým dochádza k zásahu do slobody jednotlivcov, je ich zapojenie do procesu žiaduce."
Pán prezident veľmi správne argumentuje, že je síce právom parlamentu, aby takéto zmeny robil, ale mal by ich robiť spôsobom, ktorý umožní ako zástupcom verejnosti, ktorými sú aj opoziční poslanci, tak aj samotnej verejnosti vyjadriť sa a mať na to vyjadrenie dostatočný čas. Preto existujú pravidlá, môžme sa sporiť o to, či odpočítateľná položka má byť, alebo nemá byť, v akej výške má byť, aké majú byť odvody, aké majú byť platby, platby štátu, o to sa sporme, ale nesporme sa o to, či dodržiavať, alebo nedodržiavať pravidlá. Pravidlá dodržiavajme.
Druhá vec. Vládnutie tejto vlády aj predchádzajúcich vlád charakterizuje nezodpovedný populizmus. Je to opäť niečo také, čo už sme na to tak zvyknutí, že to nepovažujeme ani za nič nové, ani za nič, čo by sme mali, mali vôbec, vôbec zaznamenať. Odpočítateľná položka od zdravotných odvodov ako nástroj zatraktívnenia zamestnávania nízkopríjmových zamestnancov je nesystémové riešenie. V tom sa evidentne zhodneme. Ale rovnako nesystémové riešenie je jej zrušenie, a teda zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní na úkor najhoršie zarábajúcich zamestnancov. Lebo aj keď sa to formálne dotkne tej časti, ktorá sa odpočítava zamestnávateľom, jednak to zníži atraktivitu zamestnávania práve tých najmenej zarábajúcich a jednak by som si teda vôbec nebol istý, že tí zamestnávatelia nemajú spôsoby, ako v rámci šetrenia nákladov to premietnuť do reálnych príjmov tých najhoršie zarábajúcich.
Čiže miesto toho, aby štát ušetril, ušetril na výdavkoch, ktoré nie sú nevyhnutné, a viacej platil za svojich poistencov zdravotným poisťovniam, tak ideme nedostatok financií pre zdravotníctvo riešiť tým, že to de facto zaplatia tí najhoršie zarábajúci. Čiže jedno nesystémové riešenie nahradíme druhým nesystémovým riešením. Čo iné ako populizmus, čo iné ako nezodpovednosť, čo iné ako absencia jasnej predstavy o tom, kam má krajina smerovať, toto je?
A tá tretia vec, zbabelosť. Tá zbabelosť sa ani tak netýka, netýka tej časti, ktorej sa týkajú výhrady pána prezidenta. Tá zbabelosť sa ale týka celého tohto zákona a nielen v tom, ako sa vyhnúť verejnej debate alebo ju aspoň skrátiť na nevyhnutné minimum tým, že obídeme riadny legislatívny proces, ale tá zbabelosť sa týka tej najdiskutovanejšej časti tohto zákona, tých doplnkových ordinačných hodín a 30-eurového poplatku, alebo teda úhrady mimo systém zdravotného poistenia. A mám na mysli najmä teda reakciu pána premiéra Fica. Že je pán Fico populista, to všetci vieme už dávno a myslím, že aj on sa k tomu hrdo hlási. Že sa zľakne nejakého opatrenia, ktoré navrhne jeho minister, a zruší ho, tak to sme už tiež zažili a nie raz, ale obvykle to malo charakter takého buchnutia si pästičkou a povie, že toto teda nie, toto moja sociálna vláda nepripustí.
Teraz sme boli svedkami niečoho nevídaného. Robert Fico povedal, že 30-eurové poplatky sa nezrušia nie preto, že sú nesprávne, nie preto, že sú nesociálne, ale preto, že on nebude chodiť vysvetľovať to, čo opozícia, opozícia na to hovorí. Nevládze vysvetľovať, nechce vysvetľovať. Čiže on sa ani netvári, že by s tým opatrením vnútorne nesúhlasil, že by ho považoval za zlé. Z jeho vyjadrenia vyplýva iba to, že on nechce, nevládze vysvetľovať verejnosti kritiku opozície, a tak to radšej celé zrušme. Ale čo iné je povinnosťou politika ako vysvetľovať svoje kroky a stáť za nimi?
V poslednom čase sa premiér Fico nie raz vyjadril, že ako mu tu v parlamente chýbajú Dzurinda a Mikloš. No ale Dzurinda a Mikloš a politici ako Dzurinda a Mikloš sa od Fica a politikov ako Fica líšia práve tým, že keď robili nejaké zmeny, robili nejaké opatrenia, ktoré považovali za správne, tak za nimi stáli a vysvetľovali, a nie pri prvom náznaku kritiky pustili do gatí a povedali, že, no, nebudeme to vysvetľovať, radšej to zrušíme.
Úplne na záver poviem, že včera som bol nie v rámci prípravy na toto zasadnutie, ale bol som s kamarátmi na predvianočnom pive a bavili sme sa aj o tejto téme a jeden z nich mi povedal, alebo teda povedal, že ak Fico nechce vysvetľovať svoje kroky, tak nech ide preč. On nepovedal, že ide preč, lebo teda boli sme na pive a on je Žochár, podobne ako pán premiér, takže boli to iné slová, ale nebudem ho tu doslovne citovať, keďže mám rešpekt k inštitúcii parlamentu, ale povedal to úplne presne.
Úlohou politika je stáť za tým, čo urobí, a vysvetľovať to, čo urobil. Takže, áno, pán premiér Fico, ak nechcete ľuďom vysvetľovať svoje kroky, tak choďte preč.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Zelník, začnem tak, že vás veľmi, že vás pochválim, dokonca veľmi pochválim. Pochválim vás za live prenos na zdravotníckom výbore, to viete, ktorý sa dá povedať, že som si vydupala, a veľmi chválim, že ste pochopili, že je tu niečo, niečo, čo je pre verejnosť a pre nás všetkých nakoniec dobré. A spomínam to práve preto, lebo tie live prenosy alebo tá moja motivácia robiť live prenosy bola práve v tom, že sme dostávali pravidelne takéto pozmeňujúce návrhy, to dobre viete, vo veľkom množstve na poslednú chvíľu a nedalo sa na to reagovať. A ja som potrebovala, aby to videla hlavne odborná verejnosť a vedela na to reagovať, a teda povedať mi aj z ich pohľadu, čo si o tom myslia, keďže boli vynechaní z pripomienkového konania.
Vy poviete, že my sme odišli demonštratívne. My sme demonštratívne odišli preto, lebo k tomuto zákonu bolo najprv nejakých 20, 26 pripomienok, potom to bolo tuším 56 a nakoniec to bolo 93. Na každom jednom výbore ste sľubovali, že sa to nestane.
Vy tvrdíte, že tam bola malá časť zmenená. Medzi, tá malá časť je 40 pozmeňovacích návrhov navyše bez vyznačenia, ktoré to boli. Čiže netvárme sa, že to bolo v poriadku. Vy sám ste tu nedokázal, že sa to dá, a ja som vám zmenila iba jednu jedinú vec. Takže netvárme sa, že toto je v poriadku, to namieta aj prezident.
Pán Kotleba, čo sa týka minimálnej mzdy a zoštátnenia zdravotných poisťovní, tam sa jednoducho nezhodneme ideologicky alebo, ale teda myslím si, že toto je na diskusiu a nie je to vec, ktorú si teraz akože ideme oplieskavať o hlavu.
Myslím si, že naozaj tu je dôležité to, že neprebehla diskusia k takto dôležitému zákonu. A samotná diskusia, ktorá prebieha teraz, tá, ktorá prebiehala na výbore, je dôkazom toho, že je potrebná. Ja len chcem, aby sme tolerovali verejnosť, tolerovali spoločnosť, aby ste sa vy naučili tolerovať opozíciu a aby ste tolerovali aj prezidenta republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, dnes sme tu preto, aby sme nastavili zrkadlo tomu, ako vládna koalícia chápe demokraciu, ako chápe podporu malých podnikov, vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A tak pekne vám to pôvodne išlo, milí kolegovia. Poslanci vládnej väčšiny stláčali gombíky presne podľa pokynov, 80 pozmeňovákov, palec hore, hlasujete za. (Ruch v sále.) Ja chvíľočku počkám, dobre, nech sa dorozprávate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
11.
Poprosím o kľud v rokovacej sále. Pán poslanec, jaj, netelefonujete, ja som myslel, že telefonujete, ospravedlňujem sa. Ospravedlňujem sa.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
12.
Ďakujem za kolegiálne správanie.
Tak ešte raz, pekne vám to išlo, milí kolegovia, poslanci vládnej väčšiny stláčali gombíky presne podľa pokynov, 80 pozmeňovákov, palec hore, hlasujete za, potom 2 pozmeňováky, palec dole, hlasujete proti. Schválne, pamätáte si niekto, prečo ste vlastne odmietli svoj vlastný pozmeňujúci návrh? Nebojte sa, nešlo o nič zásadné, proste legislatívnotechnická pripomienka. Ďalších 10 pozmeňovákov, palec hore, hlasujete za, zákon ako celok, palec hore, hlasujete za.
Viete vy, kedy sa v tomto všetkom hlasovalo o 30-eurovej priamej platbe v doplnkových ordinačných hodinách za prácu ambulantných lekárov? Viete, v ktorom z týchto 92 pozmeňujúcich návrhov sa hlasovalo o nízkej platbe za poistencov štátu? Viete, kde sa hlasovalo o zrušení odvodovej odpočítateľnej položky, a teda o zásadnom navýšení ceny práce? Viete, že ste hlasovali o zvýšení regionálnych rozdielov? Že ste hlasovali za zdraženie zamestnávania práve v regiónoch, kde pracovné miesta ťažko vznikajú? Že ste hlasovali za skomplikovania zamestnávania práve malým a stredným podnikom, ktoré budú mať výrazný problém sa prispôsobiť? Tobôž takto nárazovo? Viete, že to, že sme im nedali ani šancu na novú situáciu sa pripraviť, ich prinúti hľadať iné riešenia, ktoré sa nakoniec vždy dotknú práve nízkopríjmových zamestnancov? Takto ich vy chránite?!
Dajme si trochu čísel. Odvodová odpočítateľná položka sa uplatňuje do výšky 570 eur. Takže ide skutočne o najmenej zarábajúcich ľudí. Umožňuje zníženie nákladov pri tvorbe takýchto miezd a zároveň zvyšuje príjem aj samotnému zamestnancovi. Nejde pritom o málo ľudí. Pod hranicou 570 eur je pol milióna pracovných miest. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.)
Rastie nám aj počet ľudí, ktorí majú príjem pod minimálnou mzdou. Ešte v roku 2013 to bolo 12 % populácie, teraz je to už 17 %, 310-tisíc ľudí má minimálnu mzdu a menej. Pýtali sme sa my a teraz sa vás pýta aj prezident, ako je vôbec možné, že opatrenie s takýmto dopadom prešlo cez parlament bez väčšej diskusie či bez poriadnych prepočtov? Väčšie podniky s veľkými ziskami si zrejme s novou situáciou poradia. Ale čo tie malé? Čo v regiónoch, kde je ťažké sa uživiť, v odvetviach, kde sa nezarába veľa, čo podniky, ktoré sa v takýchto regiónoch práve rozbiehajú? Kde majiteľ ešte pár mesiacov bude mať výplatu menšiu ako jeho zamestnanci, ak vôbec.
Podľa výročnej správy štátnej agentúry na podporu malých a stredných podnikov na konci decembra 2015 malé a stredné podniky tvorili súhrnne 99,7 % na celkovom počte podnikov právnických osôb. V roku 2015 tvorili malé a stredné podniky 73,6-percentný podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a skoro 60-percentný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve Slovenskej republiky. Pre tieto malé podniky platí, že majú podiel mzdových nákladov významne vyšší ako u veľkých podnikov.
A čo zrušenie odpočítateľnej položky spraví? No, ešte navýši tieto už tak vysoké mzdové náklady malých podnikov. Malé a stredné podniky tvorili 33,9-percentný podiel na tržbách v priemysle a viac ako tri štvrtiny z celkovej stavebnej produkcie v roku 2015. V malo- a veľkoobchode robia malé a stredné podniky 77 % tržieb. Na malé podniky teda padne väčšina, 70, možno 80 % z tohto očakávaného balíka pre zdravotníctvo. Títo to budú musieť zaplatiť. Presne to nevieme koľko, pretože analýzy sa spraviť tak rýchlo nestihli.
Pán minister sucho povie, že to má dopad na zdravotníctvo, to je dôvod, prečo to musíme zaviesť. No áno, má, v tomto súhlasím, politika podpory trhu práce by sa nemala robiť cez zdravotné odvody. Myslím si, že by sme mali nájsť inú cestu, ako podporiť zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou v rizikových regiónoch, ale kým tento spôsob nájdeme, zamyslíme sa. Ak dopad odvodovej odpočítateľnej položky cíti zdravotnícky rozpočet, do ktorého štát dáva skoro 4-krát menej za svojho nepracujúceho poistenca a ako pracujúci odvádzajú za seba, ako veľmi to pocítia zamestnávatelia, tí nemajú väzobné príjmy v podobe stále vyššieho zdaňovania a zaťažovania ľudí. Od roku 2013 vzrástla hrubá mzda, z ktorej platia zamestnanci svoje odvody, o viac ako 12 %. Za ten istý čas stúpli ešte aj tie smiešne malé platby štátu za svojich poistencov len o 6 %. A štát teraz opäť nastavuje ruku a opäť tým, ktorí vytvárajú hodnoty.
Čo bude ďalej? Zrušíme nezdaniteľnú časť základu dane? Lebo aj tá znižuje príjmy štátu. Prestaneme sa pozerať na jej význam pre ľudí s nízkymi príjmami? Veď práce je dosť. Poviete to ľuďom aj v Bardejove, kde v roku 2016 bola priemerná mzda 658 eur? Nie všetci žijú v Bratislave, vážení kolegovia.
Ako povedal pán Ďurana z INESS-u, tých pol milióna pracovných miest s nízkou mzdou sú práve zaostávajúce regióny. Tieto dostanú tú nepríjemnú správu, pokiaľ tento návrh zákona prejde parlamentom.
Boli ste to vy, strana SMER a váš premiér, ktorý v súvislosti so zavedením v roku 2014 sľuboval, že zavedenie odvodovej položky bude kompenzovať sumou 152 mil. eur formou navýšenia platieb za poistencov štátu. Teda kompenzácia mala ísť z už stanovených a priebežne vyberaných daní a dnes opäť raz historicky znižujete platbu za poistenca štátu, rušíte stropy odvodov, snažíte sa donútiť tých, ktorí do zdravotného poistenia prispievajú najviac, aby si platili za kompletné vyšetrenia bez účasti poisťovne, používate peniaze pracovne aktívnych na nekonečné oddlžovanie zlé hospodáriacich štátnych nemocníc, poisťovní a teraz navyše enormne zvyšujete cenu práce, čo pocítia najmä v regiónoch, kde má SMER najväčšiu podporu. Pretože ste im sľúbili, ako ich ochránite. Toto je tá ochrana?
Malé a stredné podniky sú základ našej ekonomiky, nie sú to naši nepriatelia, ani to nie sú zlí zamestnávatelia, ktorí žmýkajú svojich zamestnancov, pretože sumu, ktorú dostane pracujúci v čistom, skoro takú istú sumu posiela zamestnávateľ za neho štátu, za každého z vás, vážení pracujúci, posiela váš zamestnávateľ súdruhovi Ficovi a spol. takú istú sumu, ktorú dostane vy za svoju mesačnú prácu. Uvážte sami, akej sa vám dostáva protihodnoty. A teraz sa odvody za zamestnancov zase o niečo zvýšia.
Nie sú to zamestnávatelia, ktorí žmýkajú svojich zamestnancov, je to sociálna vláda, ktorá vie dokola len stále brať a prerozdeľovať a najnovšie o tom neplánuje už ani diskutovať s tými, ktorým to berie, proste vám to, milí pracujúci, milí zamestnávatelia, prikáže.
Malé a stredné podniky pomáhajú riešiť dlhodobú nezamestnanosť. Namiesto podpory tejto ich úlohy v málo rozvinutých okresoch, namiesto toho, aby vláda dodržala svoj sľub a kompenzovala výpadok svojho sociálneho balíčka, namiesto toho vláda ide z malých podnikov vziať ďalších 100 mil. eur. Bez prepočtov, bez analýz, bez diskusie, proste sa rozhodla.
Vraj pracovných miest je dosť, no tak verím, že s týmto argumentom sa uspokoja aj ľudia z Prešovského či Košického kraja. Tých 100 mil. mohlo byť vyplatených v roku 2018 ako koncoročné odmeny, ako odmeny pred letnou dovolenkou, malé firmy za to mohli zlepšiť pracovné prostredie zamestnancov, mohli prijať ďalších zamestnancov, zvýšiť platy, mohli sa rozvíjať. Za tých 100 mil. bude mať spoločnosť čo? Koľko pracovných miest zanikne? Koľko nevznikne, koľko už existujúcich miest sa zníži? Koľko úväzkov sa skráti? Koľko tých malých a stredných doslova hrdinov podnikajúcich v našom legislatívnom prostredí, v byrokracii, v právnej neistote, ktorí dokázali napriek všetkému zamestnávať, ktorých potrestáme doslova z mesiaca na mesiac vyššími nákladmi? Nevieme to, lebo analýzy sa nestihli urobiť, pretože zákon opäť raz nešiel normálnym legislatívnym procesom s diskusiou, ktorá by na tieto otázky odpovedala. Ale išiel, ako sme si už všimli, nenápadne cez pozmeňujúci návrh.
Tento zvyk si už všimol aj samotný prezident republiky a namieta presne to, čo sme namietali aj my, násilný až arogantný spôsob pretlačenia takýchto zákonov bez akejkoľvek diskusie. Tak a čo teraz? Budeme po tom, ako sme ignorovali verejnosť, opozíciu, ignorovať už aj prezidenta? Pán Drucker, zdá sa vám to správne? Adekvátne? Ste až taký neomylný, že si nikoho nepotrebujete vypočuť?
Diskusia má prebiehať počas štandardného legislatívneho procesu. Možno sa kolegovia zo SMER-u teraz prihlásia do rozpravy a budú obhajovať, ako treba malým podnikom zvyšovať ich odvodové povinnosti, aby mohol štát viac prerozdeľovať. Keď už vám dal prezident možnosť konečne diskutovať, nech sa páči, využite to.
Páni poslanci za SMER, vo výbore pre zdravotníctvo boli ste si istí, že stačí odhlasovať a bude pokoj, ešte stihnete aj olovrant, že v tej záplave 92 pozmeňovákov si občania nevšimnú, že ste umožnili stav, keď vyšetrenie onkologického pacienta si tento pacient naplno zaplatí zo svojho vrecka. Áno, páni poslanci koalície SMER, MOST a SNS, tak, ako ste nastavili priame platby v doplnkových hodinách, sa pokojne môže stáť, že aj keď zákon jasne hovorí, plne hradí poisťovňa, pacient, ktorý chce mať istotu vybavenia v konkrétnom čase, by musel za ošetrenie platiť, nie za nejaké služby okolo ošetrenia. Vy ste hlasovali za priamu platbu z peňaženky za zdravotnú starostlivosť aj za choroby zahrnuté v prioritnom balíku. 92 pozmeňovákov, pozmeňováky pozmeňovákov a hlasujte ihneď.
To vážne, pýtala som sa opakovane na zdravotníckom výbore, to vážne máme za dve minúty skontrolovať rozdiely v 20- a viacstranovom právnickom dokumente? Na poslednej schôdzi som pánovi ministrovi aj pánovi Zelníkovi dala do rúk kópiu tých istých pozmeňovákov zo zdravotníckeho výboru a poprosila som ich, aby sa vyjadrili k malej zmene, čo som v nich urobila. Poprosila som ich počas môjho vystúpenia, ani jeden z nich však nedokázal reagovať a nedokázal tak, že sa to vôbec dá. Diskutovali sme tu o tom zákone celý deň a ani v záverečnom slove som sa nedozvedela, kde som urobila zmenu a čo si o nej myslia. Pretože to jednoducho nie je možné.
Takéto zrkadlo som vám nastavovala od 21. novembra, kedy sa konalo verejné zasadnutie verejného výboru pre zdravotníctvo a umožnila som verejnosti vidieť, o čom je vašich niekoľko desiatok pozmeňovacích návrhov. Občania a aj vaši voliči vďaka tejto medializácii začali aj vám hovoriť, že navrhujete pre nich zlé riešenia. Takéto zrkadlo vám teraz nastavil aj prezident republiky. A nakoniec, veď vám to vysvetlil aj váš pán predseda, takže pamätajte, on nemieni chodiť po Slovensku a vysvetľovať, že SMER zaviedol nejaké nové poplatky. Načo by to robil? On sám vám odkázal, radšej prijmime rozhodnutie, zrušíme to a bude svätý pokoj. Možno rovnako nebude chcieť predseda strany SMER vysvetľovať, prečo beriete najmenej zarábajúcim ich príspevky zamestnávateľa na dovolenku či vianočné príspevky v malých a stredných firmách. Máte teraz jedinečnú šancu svoju chybu napraviť, kolegovia z vládnej koalície, a získať naspäť dôveru svojho predsedu. Nakoniec, od neho a nie od verejnosti záleží vaše miesto na kandidátke v najbližších voľbách.
Ešte pár slov k priebehu z výboru, ktorý sa teraz pred pár minútami skončil, zdravotníckeho výboru, kde teda konečne tá očakávaná diskusia prebehla v nejakom čase a kde padli určité argumenty. Rada by som ešte v tomto čase teda reagovala vopred, aby sme k tej diskusii neprišli znova.
Prvé, čo chcem povedať, súhlasím s tézou, že odvodová odpočítateľná položka je nesystémový krok. Nemyslím si, že je správne riešiť politiku trhu práce za peniaze, ktoré sú určené na zdravotníctvo. S týmto súhlasím. Avšak to, čo namieta prezident, a to, čo namietame dlhodobo aj my, je jednoducho to, že tá potrebná diskusia k takto veľkému zásahu do ekonomiky, do životov ľudí, do životov firiem, ktoré zamestnávajú, jednoducho je to potrebné prediskutovať a hlavne je potrebné dať im čas na to, aby mohli reagovať.
Bolo povedané na zdravotníckom výbore, že ak budeme hlasovať za pripomienky prezidenta, je to priame ohrozenie pacientov. Ja by som váženým kolegom z koalície MOST, SNS a SMER veľmi rada pripomenula, čo bolo reálne ohrozenie pacientov. Bolo to vaše hlasovanie za menej peňazí do zdravotníctva, za položku vo výške 3,71 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, na ktorú ste znížili príspevok za poistenca štátu. Znamená to to, čo som už hovorila, že pracujúci za seba odvádza 14 % zo svojej mzdy. Štát za svojich nezamestnaných poistencov do zdravotníctva by mal defaultne prispievať 4 %. Boli ste to vy, vážení kolegovia, ktorí, ktorí opakovane znížili túto sadzbu štátu napriek tomu, že daňovo-odvodové príjmy sú naozaj historicky najvyššie. A teraz tento argument, že veď do zdravotníctva išlo málo, za čo ste vy zodpovední, tak tento argument teraz používate pri pýtaní si peňazí od zamestnávateľov v naozaj zaostávajúcich regiónoch? To vám nie je hanba? Veď stačilo nehlasovať za takýto rozpočet, stačilo nehlasovať za zníženie tej sadzby.
Pán kolega Zelník mi pripomenul na zdravotníckom výbore, on za to nebol. Prečo vás nebolo viac, vážení kolegovia? Potom by sme tu nemuseli stáť a nemuseli by sme pýtať peniaze opäť od tých, ktorí vytvárajú hodnoty, ako sme si už zvykli.
Takisto je treba povedať, naozaj, čo sa týka toho, zamestnanosti, nezamestnanosti, výška mzdy, v Prešovskom kraji 14 % ľudí zarába, má mzdu do 501 eur, vyše 23 % ľudí má mzdu do 650 eur. Čiže naozaj my sa tam bavíme summa summarum o 40 % ľudí, ktorí zarábajú do 650 eur. Nežijú všetci v Bratislave. Kolegovia, zasahujete do najcitlivejších regiónov, do najzložitejších životov vy, ktorí ste týmto ľuďom sľubovali ochranu.
Ďalšia vec, ktorá padla od kolegu Rašiho. Čo je to za náklad? 50 eur ročne, veď to neni viacej, 50 eur ročne, viac ho nebude stáť, takého zamestnávateľa, takéto opatrenie. Prečo, aký má dôvod vôbec reagovať negatívne? Tak mám pre vás novinku, kolega Raši. Vy ste schválili aj zvýšenie minimálnej mzdy a toto dokopy robí náklad na zamestnanca s minimálnou mzdou 88 eur. Ako mi určite kolega Jožko Mihál potvrdí, ak som správne pochopila, tak z týchto 88 eur ide 29 eur zamestnancovi a zvyšok ide štátu. Ja si nemyslím, že toto je opatrenie pre ľudí.
Hovorili ste na zdravotníckom výbore, ako to, že prezident nenamietal doplnkové ordinačné hodiny. No, ja vám, ak vám smiem pripomenúť, možno to bolo preto, lebo to namietal sám váš predseda. Možno by ste si z toho mohli vziať ponaučenie, aby sa vám nestalo, že za dva dni vám na tlačovej konferencii povie, že ste nehlasovali správne a že on rozhodol inak a vy všetci budete musieť zas raz poslúchať. Mohli by ste tomu napríklad v tomto prípade predísť.
Takisto bolo povedané, že je dôležitý celkový objem finančných prostriedkov do zdravotníctva pri tej sume 3,71 %. Áno, je pravda, že v konečnom čísle je, je tá suma vyššia. Pretože jednoducho tých ľudí je viacej, ale takisto je tá suma vyššia od zamestnaných ľudí a od zamestnávateľov. Takže nehrajme sa tu, že, že ten štát vlastne dáva dosť. Od roku 2013 stúpla hrubá mzda, ktorá je vymeriavacím základom pre odvody do zdravotníctva, stúpla o 12 %. Za ten istý čas od roku 2013 štát zvýšil svoj príspevok na poistenca štátu len o 6 %. Čiže aj tú úplne malú, smiešnu, štvornásobne nižšiu sumu, ešte, ešte ani tú jednoducho nevalorizuje tak, ako sú valorizované mzdy a odvody.
Pán kolega Zelník povedal doslova, ak zahlasujeme proti týmto pripomienkam, teda ak zahlasujeme za tieto pripomienky, vezmeme peniaze zo zdravotníctva. Ja, niekoľkokrát povedal na výbore, ako je dôležité, že my sme predsa zdravotnícky výbor a ako sú dôležité peniaze do zdravotníctva, ja s vami súhlasím, vy to viete. Preto som tak veľmi orodovala proti zníženiu tej sadzby. Tam bol ale priestor na túto diskusiu. Nie je to fér teraz. To, čo sme my nezvládli, nielen, nielen štátny rozpočet, ale aj my politici, nedokázali ste ani vy ako koalícia zmeniť toto rozhodnutie a urobiť s tým niečo, aby do toho zdravotníctva išlo viac peňazí, a vaše riešenie teraz je, no, zaplaťte to, zamestnávatelia, zaplaťte to, zamestnanci. V tých najchudobnejších regiónoch? Toto je správne riešenie?
Ja si to teda nemyslím a chcem vám povedať, pán Zelník, keď zahlasujeme proti pripomienkam prezidenta, vezmeme tie peniaze zamestnávateľom, ktorí dokážu v tejto byrokracii vo vymožiteľnosti práva, akú na Slovensku máme v regiónoch, kde je ťažké sa zamestnať, ktorí tam doslova sa stávajú hrdinami a dokážu zamestnávať. Tak radšej tie peniaze vezmeme im, ako by sme chceli od ministerstva financií, aby bolo zodpovedné? A aby sa k zdravotníctvu chovalo konečne ako k zodpovednému? (Reakcia spravodajcu.) No, to je riešenie, nech to zaplatí ministerstvo financií, ale práve tým, že ste odhlasovali 3,71, ste mu dali priestor, aby všetky tie ostatné, tie milióny peňazí, kde my sa tu bavíme o veľkom rozdiele medzi 3,71 a 4 %, odvod za poistenca štátu, tých poistencov štátu je väčšina, je to okolo 3 mil., aby, aby ľudia mali predstavu. A za týchto ľudí platí jednoducho štát menej a potom robí všelijaké opatrenia, otvára štadióny a jednoducho politická strana SMER si kupuje voličské hlasy za tie peniaze, ktoré mali ísť do zdravotníctva.
A vy tu dnes stojíte a poviete, no, do zdravotníctva išlo málo. No išlo tam málo, lebo ste za to hlasovali. A teraz poviete, zamestnávatelia, vy to zaplatíte opäť raz. Podľa mňa skúšate ľudí. Čo myslíte, dokedy to vydržia? Dokedy? Vy zrušíte odvodové stropy, odpočítateľnú položku, zvyšujete hrubú mzdu, komplikujete legislatívu, robíte jednoducho zle tým ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty, doslova a dopísmena vyháňate ich z tohoto systému. A ja sa vás potom pýtam, kto vám, kto potom sa postará o tých, ktorí to naozaj potrebujú, ak tých, ktorí vytvárajú hodnotu, vyženiete z nášho solidárneho zdravotného systému, daňového systému? Kto potom to tu bude?
A posledná vec, ktorú by som chcela veľmi dôrazne, na ktorú by som chcela veľmi dôrazne upozorniť. Prebehne tu diskusia o tom, že či, či odvodová odpočítateľná položka je dobrá, nie je dobrá, aké bude mať následky, či je to správne riešenie a tak ďalej. Ja som povedala svoje argumenty k tejto veci.
Ale to, čo je podstatné, pripomienka prezidenta predsa nie je o tom, či je, alebo nie je odvodová položka dobrá. Pripomienky prezidenta sú o tom, že k takto dôležitej téme s obrovským ekonomickým dopadom, k takejto téme neprebehla žiadna diskusia. Nebol tam normálny legislatívny návrh. Účastníci sa nemali, ani, ani odborná, laická verejnosť, nikto sa nemohol k tomu vyjadriť. Je samozrejmým právom opozície hovoriť ústami svojich občanov a podávať nejaké zmeny, návrhy a tak ďalej. Nám to bolo predložené, ako viete, v poslednej chvíli, v nejakom zmätku 92 pozmeňujúcich návrhov, medzi inými aj tento. Nedalo sa o tom hlasovať. My sa tu bavíme o pol milióne pracovných miest, o pol milióne ľudí reálnych, ktorým sa môže možno znížiť mzda, ktorým sa môže skrátiť úväzok, ktorým môže jednoducho padnúť pracovné miesto alebo ďalšie nebude vytvorené v regiónoch, kde naozaj majú problém.
Skúsme trošku vystúpiť alebo vstúpiť si do svedomia. Skúsme si uvedomiť, že Slovensko nie je len Bratislava, a skúsme počúvať naozaj aj, aj pripomienky verejnosti, opozície a teraz už aj samotného prezidenta republiky. Už, ja už neviem, čo vám môže byť väčšou výstrahou ako takto vrátený zákon, a neviem, čo môže byť väčšou hanbou, ak zahlasujete opäť tak, ako ste hlasovali predtým.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážení občania Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vám v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita zapriala krásne a pokojné vianočné sviatky v kruhu blízkych. Rovnako všetkým prajem veľa zdravia, lásky, rozumu a rozvahy do nového roku 2018. Srdečne ďakujeme všetkým kolegom za spoluprácu a milým občanom za podporu. Ďakujeme pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, chcel by som poprosiť, pri tlači 700, hlasovanie č. 170, som bol proti a hlasovacie zariadenie ma vykazuje, že som hlasoval za. Chcel by som požiadať o uvedenie opravy do zápisu.
A keď už mám slovo, tak isto sa pripájam a všetkým kolegom želám krásne Vianoce a do nového roku hodne zdravia.

Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo. Budem sa snažiť byť stručný v maximálnej možnej miere. Každopádne mám to šťastie, že keď vystupujem v rozprave, tak prevažná väčšina príspevkov má veľmi konštruktívny a argumentačný charakter, za čo sa chcem poďakovať najmä kolegom z koalície. A poďme teda pekne po poriadku k tým veciam, ktoré tu boli spomenuté a na ktoré mám potrebu zareagovať ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Začnem kolegom Rišom Vašečkom, ktorý spomínal prípadnú jednokolovú voľbu prezidenta. Áno, aj toto bola téma, ktorú sme otvorili v decembri minulého roku, respektíve počas druhého čítania návrhu o zrušení druhého kola, respektíve pri navrátení tohto zákona prezidentom. Vtedy sa mi vaši kolegovia najmä zo SMER-u svätosväte prisahali, že sa to určite nebude týkať prezidenta Slovenskej republiky. Po tom, ako váš pán predseda ohlásil, že nebude kandidovať na prezidenta, začínam tomu čoraz viacej veriť a verím, že zachováme dvojkolovú voľbu prezidenta aj do budúcnosti a že v tomto prípade nebudeme robiť politický kalkul bez ohľadu na to, kto by mal byť kandidátom, predpokladám a verím, proti súčasnému prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi.
Idem postupne k pánovi poslancovi Čížovi. On hovoril o tom, že máme tu rôzne krajiny, a to spomínala aj pani poslankyňa Laššáková, s rôznymi politickými systémami. Áno, je to pravda. O tom by sme tu mohli viesť siahodlhé debaty v tomto parlamente, len treba povedať, že v týchto krajinách máme aj iný systém politických strán, ktorý zase vyplýva z iného volebného systému. Poučme sa, ak máme pocit, že v týchto krajinách niečo funguje lepšie, skúsme možno vymyslieť nejaký iný typ, ktorý by mohol byť prijateľný aj pre Slovenskú republiku. Ja vychádzam z reálií, ktoré sme tu na Slovensku ešte donedávna mali a ktoré podľa nášho názoru priniesli podstatne viac pozitívneho ako negatívneho, a teda hovorím o znovuzavedení druhého kola voľby županov a rozšírenie na voľbu starostov a primátorov.
Pán poslanec Číž hovoril o tom, že je pripravený na diskusiu o tom, že by sme mohli debatovať napríklad o väčších mestách, obciach, kde by táto dvojkolová voľba mohla mať zmysel, alebo že by táto dvojkolová voľba mohla mať zmysel pri viac ako 20-percentnej účasti. Považujem to za hodenú rukavicu a dúfam teda, že poslanecký klub SMER-u príde s takýmto návrhom zákona. Bavme sa o tom, že napríklad mestá nad 20- alebo 40-tisíc obyvateľov by mohli mať dvojkolovú voľbu, v rámci akejsi pomyselnej salámovej metódy môžme to skúsiť, uvidíme, že to tak bude lepšie, a potom to prípadne rozšírime na ostatné mestá a obce. Takže teraz je pomyselná lopta na vašej strane ihriska. Tomu bude rozumieť najmä pán kolega Galis. Takže verím, že v takomto prípade nájdeme zhodu naprieč celým politickým spektrom.
Pokiaľ ide o tú 20-percentnú účasť, no máme tu prvú lastovičku, v posledných voľbách do vyšších územných celkov sme mali takmer 30-percentnú účasť a v Banskej Bystrici to bolo viac ako 40 %, konkrétne v meste Banská Bystrica to bolo nad 50 %, čo je historický rekord, pokiaľ ide o vyššie územné celky. Verím, že to je trend a obzvlášť v roku 2022, keď budeme mať spojené voľby do miest a obcí a zároveň vyšších územných celkov, tak tá účasť bude výrazne vyššia. A vtedy už tá legitimita, ako hovoril pán poslanec Číž, bude úplne iná a, verím, opodstatnená pre znovuzavedenie dvojkolovej voľby. Čiže opäť veľký priestor pre váš poslanecký klub a budem sa tešiť, keď s takýmto návrhom zákona prídete.
V tejto súvislosti možno ešte reakcia na to vystúpenie, ktoré mal dodatočne, a teda že takéto niečo nemáte vo svojich volebných programoch. Mal, predpokladám, na mysli koalíciu, to znamená strany SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a MOST – HÍD. To rešpektujem a beriem tento argument, ale rovnako ste nemali vo svojich volebných programoch aj to, že chcete zrušiť dvojkolovú voľbu županov a urobili ste to a urobili ste to, s výnimkou MOST-u, súhlasím, a urobili ste to, pretože vám to v tej chvíli malo vyhovovať. V prípade MOST-u je to ale trošičku iné, pretože dvojkolová voľba, a to už som spomínal dávnejšie, sa zavádzala práve preto, aby sme nemali maďarských županov. Takže u vás som povedal, že to rešpektujem a oceňujem, že ste aj vy v tomto smere konzistentní.
Spomínali sa tu prieskumy verejnej mienky. Áno, napríklad ja som obeťou takéhoto niečoho. Nechcem sa dávať do pozície obete, ale som presvedčený o tom, že ak by sme v Banskej Bystrici nemuseli postupovať podľa prieskumu verejnej mienky, tak by tie výsledky vyzerali celkom inak. Napriek tomu sme to urobili, pretože bolo dané čestné slovo, tak ako čestné slovo dali naši zvolení župani, že z parlamentu odchádzajú. My sme dali čestné slovo, že nebude viac demokratických kandidátov, aby sme netrieštili hlasy. Aj o tom bola tá dnešná diskusia v rámci tohto návrhu zákona.
Ak by sme mali dvojkolovú voľbu, nikto z nás by sa nemusel riadiť prieskumami verejnej mienky, ktoré, povedzme si celkom úprimne, žalostne zlyhali. Zoberme si kolegu Rašiho. Myslíte si, že si myslel ešte v deň volieb, že to bude také, aké to nakoniec bolo? Alebo pán kolega Chudík tak isto. Ako hovorili prieskumy, že dopadne v Prešovskom samosprávnom kraji? V Žiline to bolo trošičku iné, takisto v Trnave a v niektorých ďalších, ale povedzme si celkom úprimne, žiadna agentúra ani len náhodou netrafila tie prieskumy tak, ako to nakoniec celé dopadlo. Aj preto je dôležitá dvojkolová voľba, a preto sa prihováram za jej znovuzavedenie na úrovni vyšších územných celkov, ale aj miest a obcí.
Áno, mala by to byť neideologická diskusia. Oceňujem aj toto, že ste spomenuli, pán poslanec Farkašovský, a mali by sme otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, aká by mala byť budúcnosť vyšších územných celkov. V tejto súvislosti dávam do vašej pozornosti, že my sme to urobili v stredu minulý týždeň, keď pán kolega Beblavý hovoril o tom, že treba zrušiť vyššie územné celky. Navrhol veľmi zaujímavú sériu zákonov. My sme povedali, debatujme o tom deň po voľbách. Takže pár dní po voľbách sme túto diskusiu otvorili. Okrem iného s Viktorom Nižňanským, ktorý je tvorcom súčasného modelu vyšších územných celkov. Hovorili sme so zvolenými županmi, či sú pripravení na to byť poslední župani.
Pozývam aj vás, kolegovia z koalície, zapojte sa do tejto diskusie! Asi sa zhodneme na tom, že súčasný model ôsmich vyšších územných celkov s tými kompetenciami, ktoré majú, nie je ideálny. Hľadajme nejaký lepší spôsob, či už sa máme vrátiť k pôvodnej myšlienke prirodzených šestnástich regiónov, dvanástich regiónov, troch regiónov, ktoré spomína pán premiér, alebo ideme do municipalizácie Slovenska, a na ne presuňme potom nejaké kompetencie na nové municípiá a tak, ako to robili Fíni alebo Dáni. To všetko sú otvorené otázky. A ja iba uvítam, keď ich budeme riešiť.
Momentálne však máme platnú právnu normu, ktorá hovorí o vyšších územných celkoch a mestách a obciach, v 2022. roku spojených voľbách a práve preto sme prišli s týmto návrhom zákona, aby sme to neriešili pár mesiacov pred voľbami, ale 5 rokov pred voľbami, aby sa na to všetci dokázali adekvátne pripraviť.
No a to, že by mala byť povinná volebná účasť, dovolím si nesúhlasiť. Napriek tomu, že v Belgicku, Luxembursku, Austrálii, v Južnej Afrike, Argentíne a v mnohých iných krajinách to majú, máme tu silné reminiscencie ešte z minulosti. Bola povinná volebná účasť do roku 1989. Viacerí voliči, občania by to možno práve z tohto dôvodu odmietli a máme na to ešte aj politologické dôvody. Keď sme robili prieskumy na tieto témy, či ísť do povinnej voľby alebo nie, a vychádzali sme aj z príkladov zo zahraničia, ukázalo sa, že volič, ktorý nijakým spôsobom nesleduje politickú scénu, má tendenciu voliť extrémistické alebo populistické politické strany alebo si prípadne náhodným výberom vyberá kandidátov, čo asi nie je ten ideál demokracie, ktorý by sme chceli dosiahnuť. Dokonca sa niektorí v Austrálii vyjadrili, že hádzali ten hlas, ktorého videli naposledy na nejakom informačnom bulletine alebo bilborde, čo tiež asi nie je to najsprávnejšie. Čiže som otvorený tejto diskusii. Možno by to pomohlo v krajine, ako je Slovenská republika, ale porovnávať to s Belgickom, kde je potreba vyvážiť Flámov a Valónov, alebo s Luxemburskom, ktoré má takú vysokú životnú úroveň, že pravdepodobne by tam k voľbám už chodil iba knieža a širšia rodina, to nie je celkom na slovenské pomery správne. Ale som veľmi rád, že ste túto tému otvorili, a teším sa v novom roku, že by sme si k tomu mohli na kávičke sedieť a podebatovať.
Pani poslankyňa Laššáková, tak isto sa s vami lúčim, ako povedal pán poslanec Číž. Držím vám veľmi palce vo vašej novej pozícii. Držím vám palce aj preto, lebo verím, že dokážete, že sa dokážete odosobniť od politickej minulosti a budete dobrou ústavnou sudkyňou. Budem vám držať palce a ďakujem za všetku prácu, ktorú ste pre slovenský národ v Národnej rade Slovenskej republiky a nielen národ slovenský, samozrejme, aj všetky národy, ktoré žijú na území Slovenskej republiky, vykonali. A patrí sa poďakovať, takže, aj za to, že sme ohľadom Banskej Bystrice neraz spolu komunikovali. (Potlesk.)
A na záver zneužívam teda toto moje finálne slovo, chcem vám tak isto popriať všetkým krásne sviatky, úspešný štart do nového roku a verím, že konštruktívna, vyvážená argumentami diskusia bude to, čo bude charakteristické pre rok 2018 pre Národnú radu Slovenskej republiky. Takže sa už na vás všetkých v januári teším. Všetko dobré. (Potlesk.)

Kolegovia, veď už to vydržte, pani Vaľová. Pani Vaľová, správajte sa, prosím vás. Ja by som čakal, pán Číž, že vy sa rozlúčite s Jofom, lebo nikto sa nerozprával s ním tak dlho ako vy v tomto parlamente, ale spravím to aj za vás. Sedem rokov sme tu boli, ja už teda k veci nepôjdem, nepôjdem ani k poďakovaniam za robotu, lebo to spravili tvoji kolegovia. Ja sa chcem iba poďakovať za priateľstvo, lebo do politiky sa kamaráti hľadať nechodia, ale ty si bol výnimka a možnože kolegovia tuto vedľa to úplne nepoznajú. Ale ja som rád, že som mal tú možnosť tu sedem rokov byť. Ďakujem za konfrontácie, ďakujem za diskusie, ďakujem za častokrát výzvy a ďakujem aj za to, že keď sme v 2010 sem prišli s prísľubom novej politickej kultúry, tak vašim zvolením vo vúckarských voľbách sa tá pretavuje aj na úroveň samosprávy. Že to, čo sa sľubovalo v roku 2010 a sčasti bolo naplnené vládou Ivety Radičovej, sa teraz možno vo forme novej nádeje prenesie aj na úroveň samospráv. Veľmi dúfam, že aj ty, aj tvoja práca, aj práca Eriky, aj ďalších zvolených županov na úrovni krajov ukážu, že sa to dá urobiť inak a potom sa to ukáže aj v parlamentných voľbách.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem za slovo.
Jozef, hnevám sa na teba, lebo to rigorózne konanie si nakoniec nezačal riešiť, ale mám informáciu, že budeš aktívne pokračovať v rámci dizertačnej práce okrem iného aj na tieto témy. Takže s mojou pomocou, ak by si ju niekedy potreboval, môžeš určite počítať, vybral si si dobrého školiteľa, dobrú fakultu, moju alma mater, takže verím, že to dobre dopadne.
A tak isto sa veľmi teším, že si dodržal slovo a odchádzaš z parlamentu. Nie preto, že by si nám tu nechýbal, ale preto, že si ukázal, že to ide. A rovnako tak Erika a Juraj Droba, že sedieť na dvoch stoličkách nie je správne. A po tom úspechu, ktorý si dosiahol, mi nezostáva iné, ako ti len popriať naozaj veľa šťastia v Trnavskom samosprávnom kraji a Erike v Žilinskom samosprávnom kraji, pretože vaši občania to potrebujú. Nakoniec veľmi dôležité je spomenúť aj to, že si moja dvojička z iného poslaneckého klubu, venovali sme sa spoločne zahraničnej politike a politickému systému, takže nebudem tajiť, že nám tu v tomto prípade budeš určite chýbať. Nechal si ma tu samého a to si ešte budeme musieť vyriešiť. (Reakcie z pléna.)