Videokanál klubu

Príjemný dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pani ministerka. Ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi povedať možno pár slov na úvod teda k tlači 950, a teda k vládnemu návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a potom aj k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách, o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je tlač 951.
Hneď na úvod hovorím, že som tak trošku v konflikte záujmov, keďže sám som vysokoškolský pedagóg a vnímam tento návrh zákona, jeden aj druhý, ako pomerne dôležitý vstup do kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, ale mám predsa len niekoľko dôležitých otázok, ktoré, verím, že pani ministerka zodpovie.
Ako sa v dôvodovej správe k tlači 950 píše, hlavným cieľom a ústrednou témou predkladaného návrhu zákona je zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom vytvorenia legislatívnych predpokladov na lepšie zabezpečovanie tejto kvality vysokých škôl a zriadenie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Návrh zákona pritom vychádza zo štandardov, ktoré nám pani ministerka v úvodnom slove spomenula, a usmerní teda zabezpečovanie kvality celkovo v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, tzv. ESG 2015.
No a tu sa dostávame k prvému vážnemu problému. Východiskom týchto štandardov a zároveň návrhom vzniku zákona je požiadavka, že za kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania je primárne zodpovedná vysoká škola, tá zabezpečuje kvalitu prostredníctvom svojho vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania implementáciou a sústavným rozvojom vnútorného systému. V praxi to ale bude znamenať aj to, že návrhom zákona sa zriaďuje agentúra ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá disponuje samostatnými rozhodovacími právomocami v oblasti akreditačného procesu a ktorá by mala mať predpoklad, aby sa stala riadnym členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve, tzv. ENQA, a bola tak zaradená do Európskeho registra pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve, čo je zase skratka EQAR.
No a tu prichádzame k tomu problému. Štatutárnym orgánom agentúry bude predseda výkonnej rady, výkonná rada bude prijímať rozhodnutia v jednotlivých konaniach, výkonná rada na účely posúdenia konkrétnej žiadosti alebo preskúmania vlastného podnetu agentúry vytvára pracovné skupiny z odborníkov uvedených v zozname posudzovateľov, ktorých vedie.
No a v čom teda spočíva ten problém? To sú tí odborníci, pani ministerka. Dnes najväčším problémom akreditačnej komisie je, že tam vlastne kolegovia hodnotia kolegov, a buďme celkom úprimní, častokrát sú v silnom konflikte záujmov, keďže hodnotia konkurenčné pracovisko.
Rád by som vedel, ako tomu chceme predísť pri tomto návrhu zákona, pri zriadení takejto akreditačnej agentúry a do akej miery je možné predísť tomu, aby napríklad tým štatutárnym orgánom, tým predsedom výkonnej rady nebol opäť raz človek, ktorý bude v istom konflikte záujmov, a ako bude prebiehať to výberové konanie na tú skupinu odborníkov uvedených v zozname posudzovateľov. Pretože môj skromný názor je, že ak by sme chceli úplne predísť konfliktu záujmov, a teda posudzovania konkurencie, tak by títo museli byť vyslovene len zo zahraničia alebo by nesmeli byť nijakým spôsobom aktívni v akademickom živote na Slovensku.
No a to súvisí trošku aj s tou témou 951, alebo tlačou 951, a to je otázka habilitácie inaugurácií, pretože akreditačná komisia doposiaľ prideľovala práva aj na udeľovanie habilitačných a profesorských alebo teda docentských a profesorských titulov, a teda v rámci habilitačného a inauguračného konania, a toto tiež častokrát slúžilo ako intenzívny konkurenčný boj medzi jednotlivými fakultami alebo, keď chceme, katedrami, kedy posúdenie jedného pracoviska členov akreditačnej komisii v praxi mohlo znamenať ukončenie habilitačného alebo inauguračného konania a nie je žiadnym tajomstvom, že častokrát na základe nie celkom jasných kritérií, alebo že sa použili rôzne kritériá pre rôzne inštitúcie.
Viem o tom, pani ministerka, že ste informovaná o niektorých takýchto prípadoch, a musím povedať, že ja som, mierne povedané, znechutený, akým spôsobom niektorí konkrétni členovia akreditačnej komisie zneužívali svoje postavenie v tomto orgáne. Rád by som teda vedel, akým spôsobom chceme zabrániť takýmto procesom prostredníctvom tejto novely, novely zákona.
Snáď ešte možno pochvala za to, že ste sa rozhodli prekročiť tieň svojich predchodcov na ministerstve, kedy sa už v podstate niekoľko rokov, povedal by som, že až desaťročí, diskutovalo o tom, že by sme mohli mať docentov aj profesorov menovaných na určité časové obdobie a mohli by to byť funkčné miesta vytvorené na jednotlivých katedrách a nepodliehalo by to len tým habilitačným a inauguračným kritériám, ktoré sme poznali doposiaľ. Toto je prax, ktorá je typická pre všetky vyspelé krajiny sveta, privádza to potom adekvátnu kvalitu do fungovania vysokoškolských inštitúcií, takže ak sa nám podarí do praxe dostať naozaj ľudí, ktorí nie sú len teoretici, ale aj praktici, tak predpokladám, že toto je dobrá správa pre vysokoškolské vzdelávanie a ja vám za ňu chcem poďakovať.

Pán poslanec Baška, vy ste položili úplne presnú otázku, že čo je lepšie, či lepšie o potrebách trhu práce vie rozhodnúť trh alebo štát, či reálny záujem žiakov, rodičov môže viesť k dobrým výsledkom, alebo tu máme nejakých štátnych plánovačov, ktorí si zoberú nejaké čísla, vypočítajú, vyjdú im nejaké modely a na základe tých modelov namodelujú, že toľkoto teraz treba prijať do takéhoto odboru a hentoľko do hentakého odboru. To je úplne principiálna otázka, či možno plánovať hospodárstvo. Komunisti za predchádzajúceho režimu neverili v schopnosť trhu poradiť si s ekonomickými procesmi a mysleli si, že trh produkuje chaos, že jediný spôsob, ako môže ekonomika dobre fungovať, je, keď ju niekto naplánuje. Vy teraz chcete v školstve urobiť niečo veľmi podobné. A pokúsili ste sa už o to už tým doterajším stavom.
Už to, že kraje prostredníctvom nariadení určujú počet, počet prvých tried, je zásahom, ktorý vychádza z tejto sociálno-inžinierskej predstavy pripomínajúcej plánovanú ekonomiku minulého režimu, a teraz to ešte idete zosilniť, lebo doteraz aspoň tie župy, ktoré nezdieľali túto vašu plánovačskú predstavu, to mohli nechať na trh. Mohli nechať to na reálny záujem detí a rodičov, aby si to sami určili, a neobmedzovať školy v tom, koľko chcú otvoriť prvých ročníkov. Teraz to už nebudú môcť robiť. Teraz to už nebude robiť zastupiteľstvo. Bude to robiť predseda samosprávneho kraja a ani on to nebude robiť autonómne, lebo mu to v podstate nadiktuje štát.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, 2015 bol naozaj začiatok, z ktorého sme vychádzali, ale ten zákon sa tvoril dva roky predtým a bol tam naozaj obrovský objem financií, takže nevidím dôvod, prečo by sme museli čakať ďalšie tri roky na to, aby sme ho upravovali.
Ale k tomu správnemu konaniu ja chcem dať do súvisu dva paragrafy, § 52, vzťah k správnemu poriadku, kde je vyňatie konania a rozhodovania podľa zákona o spôsobnosti správneho poriadku. Podľa tej dôvodovej správy to je kompetencia samosprávnych krajov určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé odbory, je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že teda je to prenesený výkon. Ale keď to dáte do súvislosti potom s § 29 bodom 6, kde ministerstvo školstva upraví určený počet žiakov 1. ročníka stredných škôl aj z vlastného podnetu, ak sa nedodržia tie záväzné kritériá, je reálne zasahovanie a pre mňa je to, že chcete rozhodovať, ale nechcete niesť tú zodpovednosť, lebo vy rozhodnete, ako to bude, ale ten zriaďovateľ bude niesť tú zodpovednosť.
A toto je možno otázka aj na kolegu Bašku zo župy, že či by sa mu páčilo, že ministerstvo na základe nejakých čísel, o ktorých tu stále rozprávame, zasiahne vlastne do toho plánu výkonu, môže zvýšiť alebo znížiť počet jednotlivých odborov. A tak to v podstate bude. Na základe čoho? Na základe verejného záujmu? Alebo na základe akých ustanovení? A možno, ja viem, že bolo vyslovených veľa otázok, ale ak pani ministerka by v záverečnom slove mohla povedať, aký má názor na to správne konanie a že či vôbec sa uvažuje o tom v druhom čítaní, že by sme to vedeli upraviť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem.

60.
Trochu ma zradila technika, takže som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, skúsim to dať cez tie dve faktické, dúfam, že kolega Baška pôjde. V rámci tohto, tejto novely by sa mali urobiť ešte dve veci, a to je revízia výšky finančných normatívov stredných odborných škôl a vypracovanie návrhu nejakej bonusovej schémy na plnenie ustanovených minimálnych výstupných tých štandardov, ktoré sú. Podľa mňa je potrebné aj upraviť tie normatívy stredných odborných škôl, aby lepšie zodpovedali reálnej finančnej náročnosti jednotlivých odborov, že aby sa neprehlboval modernizačný dlh, ktorý teraz na školách máme, a aby sa vytvorili aj podmienky na ohodnotenie pedagogických zamestnancov.
A druhá vec, ktorá je, ak teda zotrvá kontinuálne vzdelávanie, to ešte uvidíme, ako sa rozhodnete, tak aj tá ponuka relevantných programov, ktoré sú v jednotlivých inštitúciách, ktoré by ich mali poskytovať aj v odbornom vzdelávaní a príprave, prakticky v súčasnosti neexistuje a keď si pozrieme MPC a jednotlivé kontinuálne vzdelávanie, nájdeme tam podľa mňa ani nie 10 týchto modelov na vzdelávanie pre stredné odborné školy.
Ale k tomu, Martin, ešte čo si ty rozprával, je dôležité vysloviť, že táto novela nám nezachráni odborné školstvo. Ja to budem stále opakovať, je to iba čiastka celého odborného školstva a tento zákon a duálne vzdelávanie bol vytvorený iba kvôli čerpaniu eurofondov. Takže my sa neviažme na to, že keď schválime tento návrh zákona, že zrazu odborné školstvo sa nám nejako začne rozkvetať a bude úplne úžasné. My musíme podporovať aj školy samostatne, aj tie, ktoré sa nezapoja do duálneho vzdelávania, lebo aj tam sú žiaci, aj tam sú ľudia, ktorí chcú robiť jednotlivé remeslá. Takže neberme toto ako nejaké spasenie a tým bude vyriešený celý problém.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, z môjho pohľadu je tam dôležitá práve tá otázka určovania počtu prvých ročníkov, ako je to doteraz, alebo najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka na stredných školách, ako je to v návrhu. Ja považujem aj ten doterajší prístup za sociálne inžinierstvo, keď samosprávny kraj formou nariadenia má rozhodovať o tom, že čo zodpovedá potrebám trhu práce, čiže nie trh práce, ale nejaká verejná inštitúcia. Teraz to už nebude robiť samosprávny kraj, teda zastupiteľstvo samosprávneho kraja formou nariadenia, ale bude to robiť predseda samosprávneho kraja. Čiže toto je, toto je naozaj komunistická predstava o tom, že niekto, štát vie lepšie ako rodičia detí, ako trh, aké sú očakávania, aké sú potreby. A keď sa to budeme snažiť nalinkovať, tak zohľadníme nejaké momentálne potreby, ale reálne potreby trhu práce sú predsa tak dynamické, že žiadna štátna inštitúcia ich nedokáže dlhodobo predpovedať a určiť, že koľko budeme potrebovať z akej profesie trebárs o desať rokov. To je úplná ilúzia, sociálne inžinierstvo, ako bolo plánované hospodárstvo do novembra ´89. Ideme zlým smerom.

Ďakujem pekne. Tak ako som avizoval, keďže už ďalšia otázka vyžrebovaná do poradia nepôjde, ale ak dovolíte, pani ministerka, ak by som bol Gustáv Husák, opýtal by som sa, aké je poučenie z tohto krízového vývoja. Aké konkrétne opatrenia teda ministerstvo vnútra pripravuje, aby sa Slovensko nedostalo do takej vlny podozrení, s akými momentálne pracujú najmä nemecké a vietnamské médiá? Ak teda môžte odpovedať aspoň za váš rezort, pretože podobnú otázku budem čoskoro adresovať aj rezortu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede pani ministerky. Napriek tomu, že tu máme teraz takú živšiu hodinu, živšiu hodinu otázok, asi nemôžem veľmi očakávať, že mi odpoviete na prípadnú doplňujúcu otázku, keďže je to iný rezort, ale myslím si, že je úplne bizarné a absurdné, ak tu operujeme s nejakou zásadou proporcionality, ktorá sa týka ochrany osobných údajov, zoči-voči tomu, čo sme sa o priamych platbách a ich zneužívaní dozvedeli v uplynulých týždňoch. Dozvedeli sme sa to od novinárov, počuli sme to, myslím, včera od generálneho prokurátora pána Čižnára.
To, že nie je dostatočne informovaná verejnosť, to, že nie je dostatočne, dostatočná kontrola využívania priamych platieb, je evidentné. A ja chápem, že tri mesiace nazad alebo pol roka nazad ešte bolo možné hovoriť niečo o tom, že musíme tu chrániť osobné údaje, aj keď teda, keď sa to týka právnických osôb, tak o akých osobných údajoch, preboha, je reč, keď sa to pere cez firmy. Takže my sme sa o to usilovali formou hromadnej pripomienky minulý rok. Teraz si podrobné údaje od pani ministerky Matečnej vyžiadal aj pán premiér Pellegrini. Tak ja len pevne dúfam, že nastane zásadná zmena v tom, čo sa zverejňuje ohľadom priamych platieb, pretože ten systém, ktorý tu dnes máme, je doslova kriminálny.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka. Možno došlo k drobnému nedorozumeniu, ja som v žiadnom prípade svojou otázkou nechcel apelovať na to, aby ste urýchlili práce na príprave zákona o kriminalite v rómskych osadách, práve naopak, myslím si, že by bolo lepšie, keby ste tento zámer úplne vyradili zo svojich priorít.
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné slobody a práva na území Slovenskej republiky sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný a sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Takže nemyslím si, že toto je dobrá cesta. Kriminalitu, samozrejme, treba riešiť, ale postaviť kriminalitu na etnický alebo rasový základ je ústavne sporné a je to podľa môjho názoru populistické riešenie, ktoré neslúži na reálne riešenie toho problému.
Pán váš predchodca, pán minister Kaliňák bol desať rokov ministrom a na sklonku svojho funkčného obdobia chodil v uniformách pred rómske osady a búchal sa do pŕs, ako on bude tento problém riešiť, hoci je zodpovedný za to, že kriminalita je, aká je, to je jeho zodpovednosť. A reálne riešenie nie je prijímanie populistických zákonov, ktoré smerujú k vyvolávaniu vášní a napätí, takže myslím si, že by ste v tomto mohli opustiť tú doterajšiu tradíciu a keď chcete byť hrádzou proti extrémizmu ako vládna koalícia, tak tento zákon určite nie je dobrou cestou k tomu.

Ďakujem, pani ministerka. No, myslím si ale teda, že nemožno to celé váľať iba na nejaké komunikačné nedorozumenie na sekretariáte pani komisárky, lebo tak ona nie je jediná, ktorá v súvislosti s touto témou vyjadruje znepokojenie, a teda napríklad nedávno tu bol komisár Rady Európy pre ľudské práva, podľa ktorého je tiež Slovensko problém, lebo nemá konkrétny plán na boj proti segregácii na národnej, regionálnej či miestnej úrovni. A zároveň opakovane poukázal na potrebu systematickej podpory škôl, žiakov vrátane rozšírenia počtu asistentov učiteľov a na potrebu ďalšieho vzdelávania učiteľov a na to, že by takýto systém nemal byť financovaný z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu.
Európska komisia tiež nedávno zverejnila pravidelné hodnotenie politík členských krajín, pričom v správe o Slovensku sa okrem iného konštatuje, že segregácia Rómov je naďalej kľúčovým problémom a miera zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a škôl je mimoriadne vysoká a spojená s diskriminačnými praktikami. Čiže tých signálov je oveľa viac a nie je to len nejaké nedorozumenie alebo nedovysvetlenie podľa môjho názoru.
A teda ďakujem za tú odpoveď, ale teda dozvedel som sa, že koncepcia, stratégia, akčné plány, a ja chápem, že v tej päťminútovej odpovedi nie je asi dostatočný priestor na konkrétnosti, ale teda žiadnu konkrétnu som nezaregistroval, preto by som teda uvítal, ak by som buď mohol dostať zoznam tých opatrení, alebo aj ak by bol zverejnený, lebo to je asi vec, ktorá zaujíma nielen mňa.
Ďakujem.

Ja len veľmi stručne. Ďakujem pekne za odpoveď a keďže mám ešte niektoré ďalšie otázky, ktoré súvisia s touto témou, tak keď tak sa opýtam na konci nejakú dlhšiu doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.