Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podobne ako pri zákone o zálohovaní, o zálohovaní, o zálohovaní fliaš, plastových fliaš, o ktorej sme hovorili pred malou chvíľou, tak samozrejme, že ochrana prírody a náklady, ktoré to nesie, a nestojí to tak, že iba to alebo iba ono a pri každom riešení, o ktorom sa, o ktorom sa rozhoduje, je potrebné prihliadať aj na jednu, aj na druhú stránku.
V prípade novely zákona o ochrane prírody a...
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podobne ako pri zákone o zálohovaní, o zálohovaní, o zálohovaní fliaš, plastových fliaš, o ktorej sme hovorili pred malou chvíľou, tak samozrejme, že ochrana prírody a náklady, ktoré to nesie, a nestojí to tak, že iba to alebo iba ono a pri každom riešení, o ktorom sa, o ktorom sa rozhoduje, je potrebné prihliadať aj na jednu, aj na druhú stránku.
V prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny je to tak, že áno, chráňme lesy, chráňme národné parky, ale máme tu aj vlastníkov a musíme prihliadať aj na práva, vlastnícke práva a legitímne záujmy vlastníkov lesov. Čiže štát si môže povedať, obmedzíme ťažbu, zakážeme ťažbu úplne, ale potom nech to robí na vlastných pozemkoch, nech tie pozemky vykúpi od vlastníkov, alebo keď na to nemá prostriedky, lebo nemá prostriedky na to, aby vykúpiť všetku pôdu, ktorú považuje štát za potrebné chrániť, tak potom je to potrebné kompenzovať tým vlastníkom. Keď zasahujeme niekomu do vlastníckych práv, tak treba dbať o to, aby dostal nejakú náhradu za to, že miesto toho, aby na svojom pozemku mohol hospodáriť a podnikať a mať z neho príjem, tak v záujme ochrany prírody, čo vyhlásime my za verejný záujem, mu to znemožníme, alebo ho v tom obmedzíme. Čiže aj táto téma má nielen jednu stránku a nielenže sa budeme biť do pŕs, že áno, ideme chrániť prírodu, ale musíme rešpektovať aj oprávnené záujmy vlastníkov. A ak ich ideme obmedzovať, tak je potrebné im to kompenzovať.
Podrobnejšie by som sa chcel ale venovať inej téme, ktorá je tiež obsiahnutá v tomto návrhu zákona a ide akoby v protismere k tomu hlavnému deklarovanému záujmu, snahe posilniť ochranu prírody. A konkrétne ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Napríklad výrubových konaní. Aj vrátane výrubových konaní v intravilánoch obcí a miest, ktoré majú tiež dopad na životné prostredie a na bezprostredné životného prostredie náš všetkých, ktorí v tých mestách a obciach žijeme. Zákon upravuje, upravuje tie postupy, upravuje aj účasť, účasť verejnosti v týchto konaniach. Napríklad vo výrubových konaniach. Dotkne sa toho aj moja kolegyňa Anna Zemanová a predloží k tomu aj pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teda môže ovplyvniť postup pri výrubových konaniach v intravilánoch obcí a miest, kde dnes isté konania sú vyňaté z toho režimu, že sa, že sa, že sa o nich rozhoduje orgánom ochrany prírody, teda resp. obcou.
A ja by som chcel upozorniť na tri ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona. Hovoril som o tom aj na ústavnoprávnom výbore. Nedostal som od pracovníkov ministerstva úplne uspokojivé odpovede. Preto považujem za potrebné naniesť to aj na tejto pôde. Nie sú to veci, ktoré by som si ja vycucal z prsta. Ide o podnety z praxe, väčšinou teda mám od pani Kataríny Šimončičovej upozornenia na tie veci, aby to teda nevyzeralo, že, že som s tým prišiel sám.
Prvý problém, ktorý tam vidím, je bod 156 v čl. I, ktorý hovorí o tom, že v § 82 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta a v štvrtej vete sa slová "pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne a elektronicky" nahrádzajú slovami "ak spôsobom podľa osobitného predpisu“. Táto formulácia nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlená. Dôvodová správa je spoločná k viacerým bodom, k bodom 152 až 159. Vôbec tam nie je vysvetlené, prečo sa realizuje táto zmena. Preložené do jazyka paragrafov, vypúšťa sa z ustanovenia o účastníkoch konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny formulácia, že "účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu". A je tam odkaz na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa mení formulácia, že "združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účasť podľa ods. 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní". Čiže vypúšťa sa formulácia, že účastníkom konania je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A zároveň sa tam dopĺňa, miesto toho, že ak osoba, ktorá sa zaoberá ochranou prírody a krajiny, písomne alebo elektronicky potvrdí záujem byť účastníkom konania, napríklad výrubového konania, sa nahrádza formuláciou "ak spôsobom podľa osobitného predpisu" a je tam odkaz na zákon o správnom poriadku a je tam odkaz na podanie.
Čiže, čo sa tam robí? Vypúšťa sa na jednej strane odkaz na to, že účastníkom konania je niekto, komu to vyplýva zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň sa tam akoby sformalizuje ten spôsob prejavenia záujmu, pretože keď môžete písomne alebo elektronicky, nie je tam napísane, že to musí byť so zaručeným elektronickým podpisom alebo autorizované, ak to bude podanie podľa správneho poriadku, tak to prejavenie záujmu bude musieť byť podaním v zmysle správneho poriadku a bude to teda komplikovanejšie.
Pýtal som sa na to na výbore, lebo obe tieto veci sú podľa môjho názoru oslabujúce postavenie účastníkov konania, ktorí sa chcú zapájať napríklad do výberových konaní v záujme ochrany prírody, ochrany stromov. Vysvetlenie bolo nasledovné: Vysvetlenie bolo, že tá veta odkazujúca na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je tam nadbytočná, lebo postavenie účastníkov konania im vyplýva zo samotného toho zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak nemusí to byť aj v zákone o ochrane prírody a krajiny. A zároveň sa vraj tam má doplniť odkaz na správny poriadok z dôvodu, že zákon o správnom poriadku sa aj tak subsidiárne vzťahuje na zákon o ochrane prírody a krajiny, že sa to tam len explicitne uvádza.
Je to taká veľmi zaujímavá situácia, povedal by som, že až jemne absurdná, že na jednej strane vyhadzujeme odkaz na jeden zákon z dôvodu, že je to nadbytočné, je to duplicita a aj tak budú tí účastníci konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a na druhej strane tam dopĺňame explicitný odkaz na správny poriadok, tvrdiac, veď aj tak sa ten správny poriadok uplatňuje. Tak v jednom prípade ako by sme duplicitu rušili a v druhom prípade tú duplicitu tam dopĺňame alebo zavádzame. Robíme úplne opačné veci nielen v tom istom zákone, ale dokonca v tom istom novelizačnom bode a obe tieto veci majú spoločné akurát to, že akoby možno nie reálne, ale akoby oslabujú postavenie účastníkov konania a sťažujú im uplatnenie ich práv tým, že od nich vyžadujú, aby išlo o podanie v zmysle správneho poriadku, pričom z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Čo sa navrhuje tým, keď sa prihlásim za účastníka konania, keď musím byť akceptovaný. To vlastne nie je návrh. A podanie musí byť buď autorizované zaručeným elektronickým podpisom, alebo ho je potrebné, potrebné potom doložiť písomne.
Priznám sa, že vôbec nerozumiem tomuto novelizačnému bodu, ktorý síce vyzerá nevinne, nie je v dôvodovej správe nijako, nijako vysvetlený. Keby som sa nepýtal na ústavnoprávnom výbore, tak nedostanem ani tieto odpovede. Ale prečo to tam má byť?
Druhý bod sa týka výrubu a výrubových konaní podľa osobitných predpisov. Toho sa bližšie dotkne pani poslankyňa Zemanová, teda problematiky toho, že zákon stanovuje výnimky, keď nemusí prebehnúť výrubové, výrubové konanie. A jedna z tých výnimiek sa dnes týka toho, že ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, to je v § 47 ods. 4 písm. e), toto ustanovenie sa má zmeniť tak, že ak výrub nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov, a zároveň dnes je v § 47 ods. 7 upravené, akým spôsobom sa má podľa tejto výnimky postupovať, teda že čo môže urobiť obec ako orgán ochrany, ochrany prírody, že môže v tej 15-dňovej lehote určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo výrub obmedziť, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov alebo prírodných biotopov. V tomto prípade by sa v novele, ak bude schválená, mal podrobnejšie upraviť ten postup a nebolo by to síce konanie výrubové štandardné, ale orgán ochrany prírody by vydával súhlasné stanovisko k oznámeniu výrubu a výrub drevín by bolo možné vykonať len na základe tohto súhlasného stanoviska. Zároveň by určoval podmienky, ale určovanie podmienok nie je to isté čo náhradná výsadba, ktorá je dôsledkom štandardného výrubového, výrubového konania. Tak do istej miery tam môže nastať zlepšenie súčasného stavu, lebo bude podrobnejšie upravený ten postup pri uplatnení výnimky.
Na druhej strane sú tam akoby dva režimy. Jeden režim, kde sa hovorí, že nie je potrebné vôbec výrubové konanie, a je tam odkaz pod čiarou na nejaké zákony. A potom, že nie je potrebné výrubové konanie, ale vyžaduje sa súhlasné stanovisko, a je tam odkaz na nejaké iné zákony, pričom zo samotného znenia zákona podľa môjho názoru nie je úplne zrejmé, kedy sa má podľa ktorej výnimky v tomto prípade postupovať, lebo je tam iba príkladmo odkaz v poznámke pod čiarou.
A ak teda zavádzame, zavádzame systém, že aj v tých prípadoch, keď nie je výrubové konanie, tak má byť nejaký postup, má sa vyžadovať nejaké súhlasné stanovisko, tak otázka je, že prečo nie normálne výrubové konanie v štandardnom procese, najmä hovoríme o intraviláne.
Posledný tretí bod, to budem asi najstručnejší. V bode 152 v čl. I sa z režimu správneho poriadku vyníma aj predĺženie platnosti rozhodnutia podľa § 89 ods. 2, čiže predĺženie, predĺženie platnosti rozhodnutí vydaných v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Preložené do ľudského jazyka, to znamená, že dá sa povolenie na výrub, nedôjde k výrubu a potom uplynie, pred uplynutím lehoty si účastník konania požiada a znova požiada a znova predĺži sa tá lehota a tam už sa nebude postupovať podľa správneho konania a nebudú tam môcť zasahovať, zasahovať iní účastníci konania, hoci tie podmienky sa mohli zmeniť. Hoci strom, ktorý mal objem, objem, ktorý nebolo potrebné posudzovať, môže mať, môže mať iný objem kmeňa a podobne. Tie podmienky sa, samozrejme, mohli zmeniť. Doteraz aj to bolo v režime správneho konania a ministerstvo a vláda navrhli, aby nebolo to v režime, v režime správneho konania, aby to bolo, aby to bolo teda jednoduchšie.
Tento problém má, zdá sa, šťastný koniec, lebo do spoločnej správy sa dostalo ustanovenie, aby to odtiaľ vypadlo, to predlžovanie. A teda zaujímavé je, že v odôvodnení sa uvádza, že, naopak, pod režim správneho konania zahrnúť rozhodovanie orgánu ochranu prírody o predĺžení platnosti ním vydaného rozhodnutia.
Na tom je zaujímavé to, že ono to tam už dnes je zahrnuté. Je to navrhnuté vyňať z režimu správneho konania vládnym návrhom novely zákona a bodom spoločnej správy sa to navrhuje nie zahrnúť pod režim, ako sa to odôvodňuje, ale ponechať v režime správneho konania. A vtipné na tom je to, že to, že sa to má vyňať z režimu správneho konania, to sa z dôvodovej správy k návrhu zákona nedozvieme. Čiže prečo vôbec prišlo ministerstvo s takýmto návrhom, nevieme, lebo v dôvodovej správe to nie je. A prečo, keď s ním už prišlo, prečo to nie je zdôvodnené?
Ďakujem.
Skryt prepis
