Videokanál klubu

Pani Bašistová, ďakujem veľmi pekne za potvrdenie toho, že naozaj tento zákon stále nie je dopracovaný. A myslím si, že ste to tam veľmi, veľmi, veľmi dobre povedali toto, teda aspoň ja som to tak prečítal medzi tými riadkami. Toto má byť vládny návrh zákona (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorý riadne prejde medzirezortným pripomienkovým konaním, a nie, že toto všetko teraz naozaj dobiehame a látame, látame na kolene.
Ďakujem.

Iba zopakujem, Katka, niektoré tie veci, ktoré si aj ty uviedla a ktoré som predtým vravel.
Tento zákon, sama si upozornila, nie je systémový. A, bohužiaľ, nie je systémový. Systémový zákon sa naozaj rieši tak, že máme problém a ideme ho vyriešiť v prospech ľudí. Ale tento zákon nerieši nič v prospech ľudí, ale rieši čisto-čiste otázku, ako získať zopár hlasov na Hornej Nitre pre stranu SMER a ako zabezpečiť lacnú pracovnú pre Hornonitrianske bane Prievidza.
Tiež si vravela o tom, že tí ľudia, tí baníci si túto kompenzáciu alebo takýto príspevok zaslúžia. Ja som na 100 % s tebou, ja takisto s týmto súhlasím. Ale keď to máme urobiť systémovo, tak naozaj najprv treba zohľadniť aj ten proces transformácie, ktorý, ako si sama povedala, ešte ani len nezačal. Ešte stále v rámci tej platformy neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky a my už ideme dnes stavať ten dom od tej strechy a jednoducho posúvať z toho štátneho rozpočtu, z eurofondov, neviem odkiaľ, jednoducho peniaze.
No a veľmi dobrá otázka, ktorú si tam položila, čo s tými, ktorí už dnes odchádzajú. Čo s tými, ktorí pracujú v slovenských elektrárňach? Čo s tými, ktorí sú tým obslužným personálom? Pretože naozaj tento zákon rieši iba tých, ktorí budú, až keď začne transformácia, prepustení, to znamená a až a iba tí, ktorí pracujú v tej, v tom, v tom podzemí. Takže naozaj, načo, načo je takýto zákon? Prečo sme naozaj nepozreli sa radšej na ten zákon o oslobodenom príspevku baníkom z ’87., a tam sa toto všetko nevyšpi..., nevyšpi..., á, pardon (reakcia z pléna), dobre, vyšperkovalo. Povedzme. Ďakujem veľmi pekne.
Takže tento zákon podľa mňa, nie je nijako systémový, a hoci tie kompenzácie tým ľuďom patria, ale nie teraz. Toto sa má riešiť v ’20.-’22. Dnes sme mali riešiť osobitný príspevok baníkom. To by úplne stačilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické. Najprv pán Bublavý. No, kto teda čítal ten zákon alebo nečítal, dovolím si teda zacitovať z § 2 ods. 1: „Na priznanie kompenzačného príspevku je oprávnená fyzická osoba, s ktorou bol z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončený pracovný pomer.“
Prosím pekne, jediný útlmový program schválený vládou Slovenskej republiky je ten, ktorý sa týka Hornej Nitry. Dôvodová správa: „Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnení pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou.“
Stále sa bavíme o uhlí, ja som vám tam vymenoval ďalšie nerasty, o ktorých sa bavíme, a vy priamo v zákone teda tvrdíte, že ja som ho nečítal, a priamo v zákone si oponujete s tým, čo hovoríte.
Druhá vec, to, čo som namietal, že tu sa jedná o vytváranie lacnej pracovnej sily pre HBP. Opäť ste mi potvrdili to, čo som povedal. V ani jednom v tom ods. 2, ani v jednom v tom písmene nie je uvedené, že to nebude vyplácané ľuďom, ktorí si nájdu prácu. Sú tu iba osobitné príspevky, starobný dôchodok a tak ďalej. Jednoducho opäť ste mi iba potvrdili to, čo som ja, na čo som ja v tomto celom upozorňoval. To, že existuje nejaký osobitný príspevok, tento sa mohol iba rozšíriť.
Ale dostanem sa k pánovi Panáčkovi, prečo nemá na to táto vláda morálne právo. To je ten dôvod, pretože ten región, tú, ten marazmus tam ona dlhodobo vytvárala, ona to tam dlhodobo držala a teraz sa ide hrať na nejakého martýra. Máme tu proces a plán transformácií, my sme predkladali desatoro pre Hornú Nitru pred dvoma rokmi, to sú veci, to, čo som ja hovoril, poďme ľudí naozaj naučiť tie ryby chytať, a nie, a nie im ich pchať, aby, a odsudzovať ich na ten zánik. Takže poďme sa naozaj pozrieť na to, kto to s tými ľuďmi naozaj myslí dobre.
A, Ondrej, potom tebe poviem osobne viacej.

Milý závistlivý kolega Karol Galek, no, nestihol si to predložiť skôr ako poslanci SMER-u, tak teraz to jasne že kritizuješ, ale keďže si členom klubu SaS, tak predpokladám, že takéto riešenie by si nikdy nepredložil a určite by si ho, určite by si ho kritizoval, nech by s ním prišiel ktokoľvek.
Z môjho pohľadu je tam vážny problém aj práve to rozhadzovanie verejných financií, pretože táto vládna koalícia s blížiacimi sa voľbami sa hrá na Mikulášov a pripravuje sa zaseknúť veľmi veľkú sekeru, sekeru, ktorú však nebude splácať ona, budú ju splácať občania, budú ju musieť splácať občania v nasledujúcom období. Čiže reálne si to zlízne až tá budúca vláda, pokiaľ sa vám teda vôbec podarí zostaviť štátny rozpočet na budúci rok, lebo, lebo pri tých výdavkoch, ktoré navyšujete darčekmi, ktoré práve rozdávate, tak naozaj to môže byť vážny problém. A to ste chceli mať vyrovnaný rozpočet už tento rok. No, dúfam, že si nebudete musieť poradiť, bude to ťažké pre tú budúcu vládu, ale dúfam, že sa vysporiada s dôsledkami vládnutia a bašovania SMER-u a jeho koaličných partnerov.
Neštudoval som detailne ten návrh zákona, možno ty mi budeš vedieť povedať, tie kompenzácie majú byť tiež nejako zabalené v alobale alebo myslí sa tam na nejakú inú formu?

Dobré ráno prajem. Rád by som sa teda vyjadril k tomuto predkladanému novému zákonu o kompenzačnom príspevku pre baníkov.
A dovolím si byť naozaj veľmi, veľmi kritický, pretože nevidím zmysel ani význam tohto zákona, nevidím dôvod, prečo by sme takýto zákon mali riešiť dnes, v tomto volebnom období. A k tým konkrétnym výhradám sa dostanem postupne.
Pán Baška včera spomínal, že dnes ešte doplní svoje vystúpenie o niektoré fakty, informácie, tak ja verím, že stihne prísť ešte do konca tejto rozpravy a povie nám k tomu zákonu viacej, pretože z toho, čo nám tu včera prezentoval, som nemal pocit, že by prezentoval ten zákon, ktorý je momentálne predkladaný.
Ten, ktorý je predložený, je z môjho pohľadu obyčajným zákonom predvolebnej korupcie. Nemá naozaj nič spoločné s pomocou baníkov a, naopak, tú, to ich postavenie v tej spoločnosti iba zhorší, poníži a poškodí ich. No a opäť ideme dotovať niečo, čo už v súčasnosti dotované aj tak je.
Ešte skôr, ako uvediem tie konkrétne argumenty, mal by som jednu otázku na predkladateľov. Predkladáte zákon o kompenzačnom príspevku pre baníkov, ale dnes už predsa máme zákon o osobitnom príspevku baníkom, konkrétne je to zákon č. 98/1987 Zb. A dokonca v tom návrhu sa sami na neho, na tento zákon odvolávate.
Ja keď som išiel do parlamentu, tak ako prvé mi bolo povedané, ty nemôžeš šiť zákony na mieru konkrétnej spoločnosti, konkrétnemu človeku, vždy sa to musí týkať nejakej skupiny, nejakej oblasti. A v tomto prípade naozaj to, čo vychádza z toho zákona, je, že toto je zákon šitý čisto čiste na účely spoločnosti Hornonitrianskych baní Prievidza.
A hneď sa dostanem teda alebo prejdem k tým konkrétnym výhradám, ktoré vyplývajú aj z doložky vplyvov. V tejto je povedané, že so skorším vplyvom alebo so skorším ukončením ťažby útlmom bude dochádzať k predčasnému odchodu baníkov, ktorí najmä vzhľadom k veku nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania. Včera pán Baška naozaj začal rozprávať o baníkoch, ktorí odpracovali v bani 15 rokov. Ale takíto baníci predsa už dnes majú nárok na príspevok pri odchode do dôchodku alebo pri dovŕšení veku 55 rokov, na tento príspevok podľa tohto zákona č. 98/1987 Zb.
V skutočnosti v tomto predkladanom zákone sa definujú úplne iné vekové kategórie. Hlavne hovorí sa o tom, že na takýto príspevok, na takúto kompenzáciu budú mať nárok aj tí, ktorí v bani odpracovali tri roky, už od troch rokov. Čiže bavíme sa naozaj o mladých, schopných ľuďoch, ktorí sú flexibilní, a hlavne, ako sa neskôr k tomu vyjadrím, majú nárok, majú iné možnosti, ktoré sú im poskytované v rámci transformácie regiónu Hornej Nitry.
Súčasne týmto spochybňujete schopnosti baníkov, robíte z nich akýsi chránený druh, a pritom sú to naozaj šikovní, flexibilní ľudia. Častokrát som mal možnosť sa s nimi rozprávať na mnohých tých podujatiach. Opisovali mi situácie, kedy si museli priamo v tej bani poradiť s nejakým akútnym stavom, ktorý riešili tam, v tej chvíli nemali čas na študovanie nejakých predpisov alebo na študovanie nejakých nariadení. Títo ľudia sú naozaj schopní pracovať, a to aj ťažko, takže, prosím, nezhadzujte ich. Baníci si zaslúžia naozaj náš obdiv, a nie nejakú ľútosť alebo stavbu nejakej chránenej, ochrannej klietky okolo nich.
Hovoríte tiež o kompenzáciách pre zamestnancov so stálym pracovní..., pracoviskom pod zemou, teda v hlbinných baniach, ale potom už riešite iba hlbinný uhoľný región, ktorého sa týka tá transformácia, teda riešite už iba Hornú Nitru. A v tomto by som ale chcel opätovne pripomenúť, tým pádom vylučujete z tejto kategórie všetky ostatné hlbinné bane a šijete to na mieru jednej jedinej spoločnosti, Hornonitrianskym baniam Prievidza. Na Slovensku sa ale pritom hlbinne ťaží aj magnezit, sadrovec, mastenec, zlato, striebro, barit, meď, zinok a iné, iné nerasty. Čiže pýtam sa, prečo, prečo je to opätovne zákon šitý na mieru jednej jedinej spoločnosti.
V lete som mal tú česť spolu s kolegami Ankou Zemanovou a Mirom Ivanom navštíviť baňu v obci Poráč. Kedysi sa tam ťažil barit a hematit, dodnes nejakým spôsobom prežívajú. A kedysi to bol naozaj vysoko rozvinutý región. Dnes je to, bohužiaľ, hladová dolina. Títo ľudia nemali to šťastie ako Horná Nitra. Tam nikto neupozorňoval dopredu na to, že tam dôjde k nejakému útlmu, tam jednoducho tie bane boli zo dňa na deň zatvorené. Žiadna transformácia, žiadne milióny z Európskej únie a žiadne príspevky alebo kompenzácie baníkom. Bohužiaľ, toto je, toto je naozaj jediné, čo tam ostalo, zopár, zopár zatvorených baní, zopár osád, schátralých budov.
No a hovoríte, takisto v rámci tej dôvodovej správy aj pán, pán Baška to včera spomínal, že tých baníkov je asi 1 700, ktorých sa to dotkne, pretože naozaj malo by ísť iba o tých, ktorí, ktorí fárajú a ktorí sú hlbinne zamestnaní, ale pritom, pokiaľ si dobre pamätám, vo výročnej správe Hlavného banského..., HBP, nie HBP, ale Hlavného banského úradu, myslím, že to bolo v roku 2016, sa v prípade HBP hovorilo iba o 1 200 baníkoch, ktorí reálne pracujú v podzemí, plus asi o stovke obslužného personálu. Takže bol by som rád, keby naozaj aj tieto čísla, ktoré paradoxne nie sú ani len v tej, ani len v tej správe, v tých prílohách k tomuto zákonu žiadnym spôsobom vyčíslené.
No a súčasne tiež si dovolím upozorniť, že kompenzovaní majú byť títo baníci na úkor všetkých, čo platia dane. Majú byť vybraní zamestnanci spoločnosti, ktorá dnes už takmer 15 rokov prežíva iba vďaka tomu, že sa im na podnikanie skladáme v cenách elektriny, a dodnes to bola takmer 1 mld. eur.
No a k čomu to z môjho pohľadu vedie? Pretože čo vlastne robíme? Robíme, dávame, dávame alebo ideme dať kompenzáciu baníkom. Ale naozaj to ideme dať baníkom? Naozaj toto ideme dať im? Pretože z môjho pohľadu nejde o nič iné ako o vytváranie lacnej pracovnej sily dotovanej štátom, pretože, tak ako ste to zadefinovali v zákone, prosím pekne, nárok má mať každý baník, ktorý odpracoval aspoň tie tri roky, čo sa prihlási na úrade práce. Tento nárok na tú kompenzáciu však nestráca v okamihu, keď tú prácu si nájde. To znamená, že naozaj táto kompenzácia ďalej bude platiť, minimálne tak to čítam v tom zákone, opravte ma, prosím, ak je to inak.
Takže zamestnanec Hornonitrianskych baní môže byť uvoľnený z podniku, prihlási sa na úrade práce a následne sa úplne bezproblémovo môže opäť zamestnať napríklad v Hornonitrianskych baniach Prievidza na pestovanie rajčín, chov sumčeka afrického, ktorí ho veľmi radi zamestnajú, pretože takéhoto človeka budú mať už zo strany štátu pomerne slušne zadotovaného, a tak bude stačiť, aby mu poskytli minimálnu mzdu s tým, že veď štát mu ten zvyšok doplatí a oni predsa sami sa o to postarali. Napokon aj sám pán Baška toto včera potvrdil, že bude, že teda tento zákon bol prerokovaný aj s Hornonitrianskymi baňami.
Toto veľmi silno pripomína to, keď ľudia pracujú za minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú na ruku. Toto je tzv. nelegálne zamestnávanie, v tomto prípade teda tento štatút obchádzame a bude to celé s posvätením štátu. A toto všetko pre jednu konkrétnu súkromnú spoločnosť, ktorá prežíva iba vďaka tomu, že štát inej spoločnosti Slovenským elektrárňam prikazuje vládnym nariadením kupovať ich predražené produkty.
No a teraz v rámci transformácie, tak ako sú nastavené tie jednotlivé projekty, im budeme financovať napríklad pestovanie rajčín, sumčeka afrického alebo rekonštrukciu rekreačného zariadenia použiť. Toto všetko je uvedené ako referenčný, ako referenčný projekt v tom projekte transformácie. Z môjho pohľadu toto je naozaj celé na hlavu, ja sa pýtam, kedy sa pán Čičmanec konečne naučí podnikať na voľnom trhu.
A teda legitímna otázka, ak Hornonitrianske bane žili doteraz naozaj iba vďaka týmto dotáciám, platili sme im, platili sme ich cenách elektriny, akým spôsobom sa táto spoločnosť bude podieľať práve na týchto kompenzáciách, pretože napríklad toto som tam vôbec nenašiel. Nenašiel som tam ani spôsob toho samotného financovania a vytklo to aj ministerstvo financií, k čomu sa za chvíľu dostanem, ale chcel by som sa ešte dotknúť práve toho plánu transformácie regiónu Hornej Nitry, vďaka ktorému do tohto regiónu, chvalabohu, natečú desiatky miliónov eur. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Bašistová, poprosím o kľud v sále.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem, ale pani Bašistová ma naozaj nerozptyľovala. (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedajúcemu.)
V tomto, v tomto pláne transformácie sa bavíme najmä o dobudovaní infraštruktúry, bavíme sa o rekvalifikácii, podpore malého a stredného podnikania a o inováciách. Toto všetko sme mali zahrnuté v desiatich riešeniach pre Hornú Nitru, ktorú, ktoré sme predkladali ako strana SaS pred dvoma rokmi. V lete minulého roku sme takisto, čo sa týka tej sociálnej oblasti, podpísali, spísali tzv. Hornonitriansku deklaráciu, ku ktorej sa pridali aj ostatné opozičné alebo dnes ešte mimoparlamentné strany, SPOLU, OĽANO... V tomto bolo myslené aj práve na to, akým spôsobom si poradiť s tou sociálnou situáciou. No a dnes máme celý ten plán transformácie akceptovaný aj zo strany vlády, ale nemáme ešte ani jeden konkrétny výstrel. (Zaznievanie gongu.) Naozaj, ešte sme s tou transformáciou reálne nezačali, a už ideme hádzať tú flintu do žita a ideme kompenzovať ľudí, ktorým máme v rámci tej transformácie pomôcť, to znamená, staviame dom od strechy, absolútne neodôvodnene.
No a áno, v rámci tej transformácie sa s tým prepúšťaním, alebo teda s tým znižovaním počtu zamestnancov začne už dnes, ale dovolím si pripomenúť, že máme platné nariadenie vlády vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorého, podľa ktorého ten objem výroby dotovanej elektriny, ktorá bude vyrobená z toho domáceho uhlia, ktoré sa ťaží v Hornonitrianskych baniach Prievidza, sa toho roku ’20 - ’23 neznižuje, ostáva na tej jednej úrovni, je to v tom rozsahu minimálne 870 GWh.
No a teraz možnože to najdôležitejšie, čo pre mňa minimálne z tohto, z tohto návrhu zákona vyplýva. Vláda si naozaj konečne priznala, že nekonečné dotovanie elektriny z toho domáceho uhlia bola veľká chyba. To, čo sme naozaj kritizovali dlhé roky, že takto sa nedá z jedného regiónu vytvárať zlatá klietka, že naozaj ten región potrebuje úplne, úplne inú pomoc, tak toto si týmto zákonom priznávajú a idú to naprávať aj tým, že idú alebo chcú tých zamestnancov baní kompenzovať. Ale paradoxne nerobí to vláda, robí to strana SMER, tá, ktorá má v tejto súvislosti to najväčšie maslo na hlave.
No a to, čo sa dnes deje, tie dotácie, ktoré išli do výroby elektriny z domáceho uhlia, to nebolo, to nebolo financované vládou alebo štátnym rozpočtom. Na to sme sa skladali my všetci v cenách elektriny. No a to, čo ideme robiť dnes, ideme zase, ideme zase formou kompenzácie látať takisto situáciu, ktorú vytvorila táto vláda, a ideme to robiť formou, kedy túto ťarchu prenášame na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. A teda v tejto situácii ja sa pýtam dve otázky.
Tou prvou je asi tá najkľúčovejšia, ktorú sa pýtalo aj ministerstvo financií, a to, kde na to vziať. Totižto v ich stanovisku sa píše, že tento návrh nie je rozpočtovo zabezpečený, chýba mu akákoľvek kvantifikácia vplyvu na štátny rozpočet, a súčasne tam upozorňuje, že podľa rozpočtových pravidiel verejnej správy je potrebné v návrhu zdôvodniť všetky finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu vzniknutých výdavkov. Toto tam naozaj nie je.
Takže aké máme, aké máme možnosti, kde na to vziať? Jedna cesta je štátny rozpočet. Ale s touto transformáciou, ako som už uviedol na začiatku, sa ešte ani nezačalo a bavíme sa teda o budúcich rozpočtoch. Tieto rozpočty, pevne verím, že už nebude zostavovať strana SMER, ale je to ich poslanecký návrh, a teda nie vláda, ale strana SMER ide takýmto populistickým opatrením zaťažiť rozpočty budúcich vlád. Toto sa bude týkať možnože rokov ’22, ’23. No a toto sa deje, prosím pekne, druhé čítanie bude asi na tej októbrovej schôdzi, ak bude, dúfam, že nie, necelých 5 mesiacov pred voľbami. A čo je toto, ak nie kupovanie si baníkov ako voličov?
No a tou druhou možnosťou sú eurofondy. Áno, na samotnú transformáciu sú vyčlenené eurofondy, ale máme tam, keď hovoríme o kompenzáciách, Operačný program Ľudské zdroje. A, prosím pekne, toto je dôležité si uvedomiť a toto naozaj všetci dobre, veľmi dobre počúvajte. Je ten istý zdroj, pri ktorom sa bavíme, že z neho pôjdu aj prostriedky na vzdelávanie či rekvalifikáciu. Ale tento rozpočet nie je nafukovací. Takže čo dáme baníkom na tom príspevku, tak to im zoberieme na možnosti sa vzdelávať alebo rekvalifikovať, a teda nejako trvale vyriešiť ich situáciu. Asi poznáte to príslovie, kedy dáte človeku rybu a nakŕmite ho na deň, ale ak ho naučíte tie ryby chytať, tak ho nakŕmite na celý život. A teda prečo ide strana SMER dnes tou cestou, že ide ľudí kŕmiť rybami, a ešte aj cudzími?
No a druhá otázka v tejto súvislosti je, čo na to tie ostatné odvetvia, pretože my stojíme naozaj pred nejakou ďalšou ekonomickou krízou, už to tu bolo aj včera párkrát spomenuté, aj iné odvetvia prepúšťajú. VSŽ, to je taký čerstvý príklad. A prečo táto strana SMER ide kompenzovať iba baníkov, a to ešte k tomu v zlých časoch, ktoré nás čakajú? No a toto, toto veľmi výrazne môže uškodiť práve tým baníkom v očiach ostatných, ktorí takisto prídu o prácu.
Minulý týždeň sme tu mali študentov z Gymnázia v Prievidzi. No a viete, čo sa pýtali títo študenti, čo ich zaujímalo? Nie koľko dáme ich rodičom, príbuzným alebo susedom, ktorí pracujú v baniach, ale oni sa nás pýtali na to, kedy bude dokončená R2. Pýtali sa nie na to, čo im štát môže dať, ale na to, čo pre nich štát môže urobiť. Toto sa pýtali študenti alebo žiaci gymnázia, pretože to bolo osemročné gymnázium a oni boli z tej, z tej prvej várky.
Takže veľmi stručne zhrniem, mám ešte dve a pol minúty. Tento predkladaný zákon, tak ako som povedal na úvod, je duplicitný k existujúcej legislatíve. Áno, rozširuje niektoré kategórie, ale tieto kategórie kľudne mohli byť riešené v rámci zákona č. 98/1987 Zb. úplne iným, transparentným spôsobom. Neni tam zalimitovaný ten samotný vek, čo bude určite aj podmienkou, pokiaľ by také niečo mala financovať Európska komisia. Nemá vyčíslený dopad finančných vplyvov, hoci tento je negatívny, nemá zabezpečené ani krytie. Zákon predbieha akékoľvek riešenia, výsledky transformácie regiónu a zaťažuje rozpočty budúcich vlád. No ak na záver takejto transformácie bude skupina baníkov, ktorých bude potrebné odškodniť za rozhodnutie vlád Roberta Fica, ktorým bolo práve to dotovanie elektriny vyrobené z domáceho uhlia, ja sám s tým nebudem mať najmenší problém. A pokiaľ budem mať na to ten dosah a budem tu sedieť, alebo budem mať to možnosť ovplyvniť, budem prvý, čo povie áno, kompenzujme túto skupinu, ale toto robme naozaj na záver. Stavajme ten dom od tých základov, a nie od strechy, ako sa to deje dnes pri tomto zákone.
Táto zlá vláda, obzvlášť strana SMER, totižto ona takýto zákon tým, ako pristupovali k tým baníkom v minulosti, nemá žiadne morálne právo predložiť ho. Tento zákon povedie k ďalšej izolácii baníckeho povolania a ich poškodzovaniu. A toto všetko iba kvôli, kvôli pár hlasom, ktoré ale už aj tak máte dávno isté, takže nejde naozaj o nič iné ako o predvolebnú korupciu. Súčasne ide o vytváranie lacnej pracovnej sily pre jednu konkrétnu spoločnosť. A zo všetkých týchto dôvodov dávam návrh, aby sa v tomto, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Áno, v podstate môžem súhlasiť a veď to, to bol zmysel, že to zvýšenie pomôže, vlastne bude najvyššie u tých, čo to najmenej potrebujú. U tých, čo by im pomohlo aj tých pár euro, to zvýšenie v podstate nebude, ale myslím si, že tie obce nepotrebujú peniaze a VÚC-ky nepotrebujú ich pre seba, veď tie ich premietajú do služieb pre občanov. Čiže myslím si, že váha toho, že tie peniaze budú VÚC-kam a obciam chýbať, je vyššia, než príjem alebo zlepšenie situácie tých občanov, ktorým tých pár euro teda pribudne. (Reakcia z pléna.) Takto nejak, a áno, veď som to aj povedal. Samozrejme, pre SaS-ku je znižovanie daní základnou agendou, len tak, ako aj Jožko Mihál povedal, to musí celé hrať, to musí mať koncept a to musí nebyť výstrel do tmy. Takže tiež máme túto dilemu podporiť-nepodporiť a my, čo teda robíme aj v samospráve, tak sa blížime k tomu, že je to veľký problém podporiť. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po takmer štyroch rokoch zvyšovania odvodov, daní, poplatkov a všetkého, čo sa čo i len trochu dalo zdvihnúť, prichádzajú teraz tesne pred koncom volebného obdobia návrhy na zníženie daní. Návrhy, ktoré však už všetky zasahujú do budúceho volebného obdobia, aby som bol presný, práve v prerokovanom návrhu je to teda zvýšenie viackrát už spomenutej nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 21 %, 21-násobok životného minima.
Zvyšovanie (rečník si odkašľal), pardon, znižovanie daní a odvodov je generálne dobrá správa, pre nás v SaS je to spolu s konceptom štíhleho štátu naša základná ekonomická agenda. Naša ekonomika nepotrebuje nič viac, než urobiť poriadok v daňovo-odvodovom zaťažení. Zákon o dani z príjmu doznal od roku 2004 desiatky, možno stovky zmien, ale len máloktorá bola zmenou k lepšiemu. Väčšinou to boli novelizácie prinášajúce nové povinnosti, sadzby či výnimky, ktoré postupne nakladali na plecia všetkých daňových poplatníkov ďalšie a ďalšie povinnosti. Áno, posledné roky sa ekonomika Slovenska rozvíjala, dovolím si však povedať, že nie vďaka opatreniam vlády, ale i napriek opatreniam vlády.
Na ilustráciu spomeniem len jeden prípad, 8-percentný poistný odvod z predpísaného poistenia. Na prvý pohľad zdaňuje úspešné a ziskové poisťovacie spoločnosti, ale ako hovorí základná ekonomická poučka, akékoľvek zvýšenie nákladov v reťazci sa v konečnom, v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ. V tomto prípade si myslím, túto ekonomickú teóriu v praxi overil na vlastnej koži takmer každý občan Slovenska, poisťovne automaticky preniesli poistný odvod do zvýšenia poistného. Ak bol zámer zákonodarcu dodatočne zdaniť veľké a úspešné spoločnosti, zámer sa nepodaril. Ak však chcela vláda dodatočne zdaniť každého občana Slovenska, podarilo sa jej to, myslím, dokonale. Nekoncepčné zvyšovanie daní sa míňa účinku, ale to isté platí aj pre znižovanie daní. Ak chceme znižovať dane, vždy to treba robiť koncepčne a sledovať vplyvy. Myslím, že Jožko Mihál skutočne veľmi presne o tom hovoril. Minimálne je vždy potrebné sa pozrieť, komu sa tie dane znížia a prípadne, či sa znižujú teda nízkopríjmovým skupinám.
Návrh, o ktorom práve rokujeme, to robí zle. Myslím si, že by bolo férové, ak sa štát rozhodne znižovať dane, mal by začať od seba, navyše teda, keď vláda deklaruje, že chceme podporovať decentralizáciu štátnej správy. A ja použijem pár údajov zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Navrhované opatrenie ovplyvňuje verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov fyzických osôb o cca 149 miliónov eur. Všetky tieto príjmy sú príjmom VÚC a obecných samospráv. Ešte tie obce sú relatívne v dobrej situácii, že majú teda 20 % rôzne dane, ktoré tu tiež už bolo spomínané, ale pre VÚC je to ich jediný príjem mimo percenta dvoch rôznych drobností. Každopádne v dôsledku zvýšenia disponibilného príjmu pracujúcich vzrastie ich spotreba, čo povedie k nárastu vo výnose dane z pridanej hodnoty cca o 13 miliónov eur, ktorá je príjmom štátu. Ak to preložíme do jednoduchej reči, samosprávne kraje a obce prídu ročne o 149 miliónov na príjmoch a štát bude mať navyše 13 miliónov na výbere DPH. Takto vznikla vlastne finálna suma dopadov na verejné financie 136 miliónov, o ktorej tu v podstate rozprávame.
Ak sa na vec pozrieme touto optikou, nečudujme sa, že VÚC a ich starostovia protestujú. Je síce pravda, že samosprávam rástol daňový príjem nad úroveň rastu daňových príjmov štátu za posledných päť, štátu za posledných päť rokov narástli daňové príjmy o 30 %, samosprávam o 52 %, to sme už spomínali. Nikto však ale už nehovorí, koľko nových povinností, respektíve zvýšenia nákladov existujúcich povinností uložil štát za spomínaných päť rokov bez toho, aby sa k nim viazalo nejaké priame zvýšenie príjmov. Navyše povinnosti zostanú, ale s ekonomikou sa už pomaly dostávame do zostupnej fázy. Počul som aj námietky, že starostovia majú asi veľa peňazí, keď si tak veľmi podvíhali platy, ale komunálna politika je ľuďom najbližšie. Ľudia jej najlepšie rozumejú a myslím si, že ak starosta nepracuje dostatočne v prospech rozvoja obce, voliči mu veľmi ľahko dajú v najbližších voľbách najavo, že nebol hoden svojho platu.
Autori návrhu v dôvodovej správe argumentujú, že cieľom opatrenia je zvýšenie čistých príjmov pracujúcich. Skúsme sa pozrieť teda, ako je to v skutočnosti. Kedysi dávno presadená verzia rovnej dane od zavedenia už dostala veľa faciek a dnes teda nemáme k daňovému zaťaženiu jednoduchú rovnicu, ale zložitý vývojový diagram s výsledkom: moja daň. Zaviedli sa rôzne odpočítateľné položky, minimá, daňové bonusy, pri dôchodku úľavy a podobne. Celý zákon o dani z príjmov je zložitý a ako som už spomínal, je častokrát nekoncepčný.
Teraz si každý občan myslí, že MOST - HÍD mu ide zdvihnúť príjem, veď teda navrhuje zníženie daní. Toto je ale jedna nepravda a poukazuje na ňu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dovolím si zacitovať z jej správy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí: "Navrhované opatrenie povedie k zvýšeniu disponibilných príjmov rodín v priemere o 0,4 %, rodiny si polepšia v priemere o 3,8 eura mesačne. Dopad navrhnutého opatrenia na rodiny však nebude rozdelený rovnomerne."
A ako teda je vlastne rozdelený? Na Slovensku máme 2,9 milióna rodín a dovolím si tvrdiť, že polovici rodín v podstate nezostane ani cent naviac. Tých 1,4 milióna rodín sú zrovna rodiny detné a viacdetné a preto tvrdím, že viac ako polovica Slovenska nebude mať z tohto opatrenia nič, pričom absolútna väčšina z tých rodín - milión - je v pásme s príjmom do 982 euro na rodinu a mesiac a v nich je ešte, ešte dosť veľa skutočne chudobných rodín, v ktorých aj tých priemerných mesačných 3,8 eura by bolo vítaným prilepšením. Ale nie, nedostanú takmer nič.
Priemerná hodnota je veľmi, veľmi zradná veličina. Nemôžem použiť graf, ale teda skúsim, skúsim popísať. Pre ilustráciu rozdeľme rodiny do piatich pásiem podľa príjmu.
V pásme jedna do príjmu 464 euro je 580-tisíc najchudobnejších rodín. Z tejto skupiny 84 % dostane nula euro, skutočne nedostanú nič a iba 16 % si prilepší priemerne o 90 centov, čiže tiež si dovolím povedať, že nič.
V pásme dva je ďalších 580-tisíc rodín, je to pásmo príjmu rodiny do 689 euro. Z nich 60 % tiež bude mať navýšenie čistého príjmu nula euro a len zvyšných 40 % si prilepší priemerne o 2,4 eura mesačne.
Prečo to je takto? Na Slovensku je u určitých skupín vysoké odvodové a daňové zaťaženie, u nízko príjmových skupín tieto prvé dve skupiny je ale daňové zaťaženie absolútne nízke a vysoké je teda odvodové zaťaženie od akéhokoľvek príjmu rovných 12 %. Jeden príklad. Pri príjme 833 euro, 12-percentných odvodoch a 19-percentnej dani takáto rodina platí zo svojho príjmu 12-percentné odvody a 0-percentnú daň. Platia teda 100 euro odvody a 0 euro daň. Práve preto nebudú mať z aktuálne, nič z aktuálne prijímaného opatrenia.
Ak si zoberieme ten, opačnú kategóriu, povedzme už len veľmi rýchlo pásmo štyri, tam je príjem medzi 983 až 1451 euro, čiže zasa asi týchto 580-tisíc rodín príde u 80 % z nich nárastu disponibilného príjmu o 6,3 eura. Takto teda vzniká priemerných 3,8 eura mesačne.
Myslím si, že pomoc a solidarita s nízkopríjmovými skupinami vyzerá inak a aj návrh na daňovú úľavu by mal mať iné kontúry. Mal by teda asi na 100 % uľaviť všetkým nízkopríjmovým skupinám a neriešil by občanov s vyššími alebo s vysokými príjmami. A tu sa kruh uzavrel. Nízkopríjmovým skupinám sme nepomohli a samosprávam a obciam budú tieto peniaze veľmi, veľmi chýbať a už to tu bolo viackrát spomínané. Ak nebude mať obec na prevádzku škôlky, najviac sa to zasa dotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Záverom už len prečítam časť vety z dôvodovej správy: "Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.". No ja si myslím, že vplyv mať bude. Tie peniaze budú chýbať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, vážení kolegovia, za pochopenie. Viem, že my to vidíme inak. Neviem, či sa nám podarí presvedčiť tuto kolegov z koalície, ale robia závažnú chybu, lebo krivia sociálny systém a tento sociálny systém má pomáhať všetkým rovnako v rodičovstve. Rozdelili ste deti na hodné a nehodné. Na deti, ktoré budú od rodičov dostávať 370 a na deti, ktoré budú 270. To dieťa si to ničím nezaslúžilo a vy ste potrestali dieťa za to, či matka stihla alebo nestihla pracovať. Myslím si, že naozaj takéto rýchlokvasné návrhy z vašej dielne už by mohli prestať tiecť do Národnej rady, lebo sú vašou hanbou. Naozaj toto je veľmi silný prešľap proti bežnej, toto, to je krivenie systému, ktoré tu naozaj nemá čo robiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, návrh poslancov SMER-u považujeme za nesystémový a nespravodlivý voči deťom. Zavádza zásluhovosť do sociálnej dávky. Rozdeľuje rodičovský príspevok na dvojstupňový pre pracujúce ženy 370 eur, pre nepracujúce ženy alebo rodiča 270 eur. Ale povedzme si, čo je to rodičovský príspevok? Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov. Tak sa teda pýtam, že či si to naozaj vezmeme na svedomie, že niektoré deti budeme zabezpečovať lepšie a ich starostlivosť, a niektoré deti budeme zabezpečovať horšie, podľa toho, či jeho rodič pracoval alebo nepracoval. Je to štátna sociálna dávka, do ktorej zásluhovosť jednoducho nepatrí. Zásluhovosť sa odráža v materskej, nie v rodičovskom príspevku. Ten by mal byť rovný pre každé dieťa, pretože dieťa nemôže za to, či jeho rodič pracoval alebo nepracoval. Sociálna dávka zásluhovosť jednoducho nezohľadňuje. Preto by mal byť rovný.
Preto predkladáme náš pozmeňujúci návrh, kde sa navrhuje zjednotenie výšky rodičovského príspevku na úroveň 320 eur, čo je priemer pôvodne navrhovaných 270 a 370 eur. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je snaha nediskriminovať poberateľov a poberateľky rodičovského príspevku podľa toho, či sa im pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo alebo, nároku na rodičovský príspevok vyplácalo alebo nevyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte. Čiže teraz poprosím zastaviť čas, idem predniesť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto:
Článok I znie:
"Čl. I Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 513/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 364/2013 Z. z., zákona č. 417/2013 Z. z., zákona č.148/2014 Z. z. (pozn. red.: správne "zákona č. 184/2014 Z. z."), zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 86/2017 Z. z. a zákona č. 83/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 4 odsek 1 znie:
«(1) Rodičovský príspevok je 320 eur mesačne.».".
Ďakujem veľmi pekne.
Ja som si istá, že do sociálnych dávok zásluhovosť nepatrí a mali by predkladatelia v prípade, že tento návrh neprejde, zvážiť stiahnutie jeho a nepokračovanie v rokovaní o tomto bode programu, čím aj týmto dávam procedurálny návrh.

Ďakujem, kolegovia, za reakcie.
Pán poslanec Kresák, ja som vôbec nehodnotil, že kedy ste s tým návrhom prišli, ako dlho ste na ňom pracovali a nemám dôvod spochybňovať, že ste sa o ňom bavili už pred prázdninami alebo na jar. Aj my sme, my sme ten návrh pripravovali dlho, keď bol ten návrh vo výboroch, tak identicky pozmeňujúci návrh ja som predložil na ústavnoprávnom výbore, pani poslankyňa Kaščáková s ním prišla na výbore pre kultúru a médiá. A aj my sme ten návrh mali pripravený do pléna už na júnovú schôdzu, o čom svedčí napokon aj fakt, že pod tým návrhom je podpísaný aj Eugen Jurzyca, ktorý na júnovej schôdzi ešte bol poslancom, ale keďže bol ten bod presunutý, tak sme náš pozmeňujúci návrh nepredložili, nepredložili na júnovú schôdzu, doplnili sme tam podpisy, aby bolo, aby bolo dosť podpisov aj aktuálnych poslancov.
Čiže áno, aj my vieme preukázať, že sme ten návrh, návrh predložili skôr. Ale veď o tom to vôbec nie je. Ja som nehovoril o tom, že kto bol skôr, kto bol prvý, ja som iba upozornil na situáciu, že zhodou okolností, mohlo to byť aj úplne naopak, ale zhodou okolností ten náš návrh bol predložený skôr a bude sa o ňom hlasovať najprv a že som zvedavý, ako budú koaliční poslanci hlasovať o našom návrhu, ktorý je identický s koaličným návrhom, lebo keby to bolo naopak, tak niet najmenších pochybností, že my by sme za pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavreka zahlasovali a nehlasovali by sme proti nemu a potom sa domáhali, aby sa hlasovalo o našom návrhu. Ak sa vy budete správať rovnako, budem, budem len rád a samozrejme, že to ocením. Len po tých skúsenostiach, ktoré mám, mám o tom drobnú pochybnosť. Rád sa budem mýliť.