Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aj mne vyjadriť sa k tejto problematike a hneď na úvod chcem povedať takú myšlienku, že keď sa tak zamyslíme, že ak by na Slovensku alebo aj na celom svete proste neexistovali potraty a teraz nemyslím z dôvodu, že by boli zakázané, ale proste by sa nevykonávali, neboli, neboli proste matky nejak motivované chodiť na tieto potraty, tak v podstate nič zlé by sa nestalo. A práve naopak, malo by to určité pozitívne efekty pre krajiny, ktoré majú dnes demografickú krízu, krajiny, ktoré vymierajú.
Zase naopak, keď si predstavíme taký teoretický scenár, že by sme žili v krajine, alebo že by sme žili na svete, kde by každá matka chodila na potrat, tak vieme si veľmi ľahko predstaviť, čo by sa stalo. Proste celé ľudstvo by do jednej generácie úplne vymrelo.
Máme tu pred sebou dva návrhy zákona, ktoré majú za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Toto umelé ukončenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete a za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre a rovnako aj proti ochrane týchto nenarodených detí. Existuje naozaj množstvo štúdií. Niektoré boli v tejto rozprave citované, rôzne vedecké názory, náboženské aj sekulárne pohľady na danú tému a každý, kto je proti alebo pre, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentnej správnej odpovede nikdy nedočkáme.
Ja si dovolím celú tú problematiku prirovnať k takej veci, ktorá tu už v spoločnosti dnes neexistuje, a to je to, že dnes už asi nikto v dnešnej modernej spoločnosti nevie predstaviť alebo nebude obhajovať, prečo by bolo dobré mať v spoločnosti otroctvo alebo otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov naozaj vo všetkých druhoch spoločnosti a vo všetkých častiach sveta a predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo naozaj mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavili výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jedného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu otroctva, rozvinuli rôzne myšlienky a medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené a ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadradení, napríklad v inteligencii, v morálke, vedomostiach, technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania tradíciami a zvykmi teda, aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva. Jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo. Nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo, alebo ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, že ich nemohol urobiť žiaden slobodný človek a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
A po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom 18. a začiatkom 19. storočia medzi ľuďmi, ako sú George Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne, odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, posledný argument, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že Černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodov ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé. Niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
A pravdepodobne teraz sa pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument č. 1 hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to, že je to isté, ako by sme dnes tvrdili, že potraty sú prirodzené, a že nenarodené deti sa líšia od nás narodených a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencii, morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, a teda že máme právo o ňom rozhodovať.
Argument č. 2. Otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty tu sú a boli už veľmi dlho, už sto rokov. Argumentovať tradíciami a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné.
Argument č. 3 tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takéhoto názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty.
Argument č. 4, argument č. 5, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba, bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa samé o seba, resp. iba z potrebných zdrojov, a starostlivosť o deti by sa rodičia nemohli, by rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpokladám, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať. Napríklad nedostatkom kapacity detských domovov alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov. Nie argument preto, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé ukončenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sú síce, sa síce rodia rovní, ale otroci nie a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako 12 týždňov prenatálneho veku nie? A aký je medzi predpokladom, že ochrana vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a v právach a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé zas, druhé zas túto ochranu potrebujú, vyžadujú.
Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné, ani svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80. Opakovanie tejto témy aj tu v parlamente z môjho pohľadu absolútne vôbec nie je zbytočné, pretože to otvára celospoločenskú diskusiu a ja vyzývam preto koaličných poslancov, aby prišli do Národnej rady Slovenskej republiky s akýmkoľvek návrhom, či už to bude návrh, ktorý bude zakazovať alebo obmedzovať potraty, alebo to bude návrh, ktorý bude motivovať mamičky, aby si tie deti ponechali. Akýkoľvek takýto návrh my určite podporíme a verím, že aj táto diskusia pomôže k tomu, aby takýto návrh do parlamentu prišiel a našiel podporu medzi všetkými poslaneckými klubmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Filip, ty si svoje vystúpenie začal tým, že v podstate kolegynka Cigániková tu v kuse sedí a že si to musí vypiť a tak, ale ja si myslím, že ona to tak chcela, ona tu chcela byť a ja si práve vážim tento prístup, lebo o tom je vlastne tá parlamentná demokracia alebo princíp parlamentnej demokracie, že teda debatujeme a snažíme sa navzájom presvedčiť. A práve v minulosti to nebolo, to vôbec nebolo samozrejmé, že ľudia, ktorí aj boli v nejakom oponentskom vzťahu k nejakej téme, tak že tu sedeli takto poctivo a bojovali. Čiže aj keď ona je úplne na inej strane ako my, ale treba uznať, že ako protivník je férová a kvalitná, lebo niektorí ďalší by ti to neurobili. Niektorí ďalší by ťa odignorovali a proste mali by to na saláme, keď musím tak povedať. Čiže iné je, keď je niekto férový protivník, iné je, keď je niekto zradca, hej? Čiže musíme to vnímať tak, ako to je.
A to, čo si hovoril, že jej to vysvetlíš, ona to možno pochopí, podľa mňa ona to veľmi dobre chápe, ako to je s tým ľudským životom, ako je to s tým embryom, ako je to s tým vývojom, ako je to s tou hodnotou, že ten život je od počatia. Len z nejakého subjektívneho dôvodu to buď nemôže alebo nechce priznať a to sa proste bude musieť v nejakom správnom čase preklopiť, keď to pochopí a podobne ako ten, ten lekár zistí, že to bolo celé omyl bojovať za tie práva na tie potraty, pretože nešlo naozaj o nič iné ako o vraždu. A keď my vytrváme, keď v tomto ťažkom boji, ľútom boji vydržíme, tak ja verím, že s pomocou božou sa raz tá legislatíva naozaj zmení tak, že štát namiesto úplne jednoduchej dostupnosti zabitia dieťaťa ponúkne tej maminke milión iných a omnoho lepších riešení.
Filip, bolo to dobré, ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za také konštruktívne a kľudné, slušné, kultivované faktické poznámky. Zvlášť sa chcem poďakovať pani poslankyni Drábikovej a Sulanovej za to, že zaznel opäť ženský hlas v tejto diskusii.
Viete, kolegyne, kolegovia, podľa mňa môžeme sa hádať, môžeme aj bojovať proti sebe v politických otázkach, v ktorých, v ktorých sú tie naše hodnoty úplne niekde inde. Niekto je za Úniu, niekto je za národný štát, niekto je za sociálny model štátu, niekto je za tvrdý kapitalizmus, okej, ale podľa mňa, keď ide o ľudský život, ktorý sa jednoducho nedá spochybňovať, tak by nejaké politické tričká nemali hrať vôbec žiadnu úlohu. Lebo keď my dnes sa budeme v podstate len dobre zabávať na tom, že v Nemecku postavili kurací život nad ľudský a nezoberieme si z toho ten pozitívny príklad, aby sme sa spamätali a postavili my ten ľudský život nad všetko, tak sa potom možno naše deti alebo vnuci budú čudovať, čo sa s nimi bude diať, lebo sa úplne odhumanizuje spoločnosť a všetko bude podmienené cenou, efektivitou, výkonom a bude sa to týkať aj ľudského života a ľudského zdravia.
Možno niektorí neveríte, ale o pätnásť rokov pochopíte a potom už bude veľmi neskoro plakať. Veľmi možno niektorým bude ľúto vravieť, že boli sme vtedy z Božej vôle v tom parlamente, mohli sme niečo urobiť. Namiesto toho sme tam len tak sedeli a hádali sa o sprostosti a teraz to tak so Slovenskom dopadlo. Spomeňte si potom na to, pretože ak sa na niečom bude lámať chlieb, tak bude to na tom, ako sa ľudia sami postavia k hodnote ľudského života.

Ďakujem za slovo. Marian, správne si to analyzoval. A jedna skutočnosť ma zvlášť zaujala. Áno, tí, čo sú za potraty, tí, čo chcú, presadzujú rôzne zvrátené ideológie, tí, práve tí chcú migrantov a akých, no zvlášť z Afriky a Blízkeho východu. Čo k tomu dodať? Sú to väčšinou moslimovia a tí potraty neuznávajú a nepovoľujú. Čiže v tomto mi akosi chýba logika týchto ľudí, týchto liberálov. No je to náhoda? Ja si myslím, že nie. Myslím si, že je to pekelný plán, ktorý má svojich apoštolov vo všetkých krajinách. Aj na Slovensku je to tiež, žiaľ, realita. Zatiaľ bojujú len s lopárikmi a s nápismi a s ideológiou cez médiá, ale bude to tvrdšie a inšie. Chránia psíkov, mačičky, všetky možné nezmyselné nemožnosti, ale bezbranného tvora, počaté dieťa nie. Tie obrovské kvantá financií, ktoré prešustrovala táto vláda, by, obrazne povedané, zlatom vyvážili každé narodené dieťa, ktoré chceli predtým dať potratiť. Ďakujem za slovo.

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som k tomu, čo bolo včera povedané a čo zdôraznil pán poslanec Marian Kotleba, chcela niekoľko poznámok.
Po prvé, mali by sme používať exaktné pojmy. Vôbec zaužívaný pojem, že prerušenie tehotenstva, prosím vás pekne, keď sa niečo preruší, sa predpokladá, že po nejakom čase sa pokračuje ďalej, hej? Ale tu ide o zabitie dieťaťa, tak aké pokračovanie? Čiže nejde vôbec o prerušenie, ale ide o ukončenie života plodu, to po prvé.
Po druhé, používať pojem potrat. Potrat sa používal aj predtým, je to bežné, že dieťa alebo plod, ktorý nebol schopný života, žena potratila, ale potratila ho prirodzene. No tu sa hovorí o umelom potrate, čiže opäť hovorím, ide tu o zabitie, to po prvé.
Po druhé (zaznelo mimo mikrofónu: "Bože, som zadýchaná."), po druhé chcem povedať, že skutočne tí, čo sme tu, my sme všetci v podstate na jednej lodi, okrem pani Cigánikovej. A viete, ja sa za ňu na to nehnevám. Ona na základe nejakých svojich nadobudnutých skúseností má takýto názor. My by sme jej mali trpezlivo ho vysvetľovať, ale z jej strany je nekorektné, že ona nás sústavne napáda a veľmi vehementne, nechcem povedať že až agresívne nás, jak by som povedala, obviňuje, že stále to tu dávame. Áno, budeme to dávať, pretože z hľadiska nášho svedomia je to naša povinnosť a my to považujeme za správne. My chceme ochraňovať život nenarodených detí. A toto som chcela zdôrazniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Kotleba veľmi správne poukázal na to, že určovať okamih vzniku ľudského života od toho, kedy cíti bolesť, kedy cíti to utrpenie, je čistý, holý nezmysel, lebo ak by sme to uznali, tak potom by sme mohli uznať aj to, že by mohlo byť legálne vraždiť napr. ľudí, ktorí sú, ležia napr. v hlbokej kóme, ľudia, ktorí nevnímajú, tiež necítia bolesť a mohli by sme ich takto jednoducho len tak odpájať od prístrojov, celkom legálne tak týchto ľudí vraždiť.
No a práve takéto vnímanie ľudského života je typické práve aj pre ten tzv. vyspelý, vyspelý Západ, pre tzv. tie moderné demokracie západné, kde už dneska je legálna aj eutanázia, a tá eutanázia sa vykonáva práve takýmto ľuďom, teda nielen tým, ktorí sú dajme tomu v bolestiach, sami o to žiadajú, ale sú vykonávané aj ľuďom, ktorí sú napojení na prístroje, nevedia sa brániť, necítia bolesť, ale jednoducho na základe nejakých súdnych rozhodnutí sa rozhodne, že týchto ľudí treba zlikvidovať, treba ich odpojiť od prístrojov, vykonať im tú eutanáziu.
Čiže aj k tomuto vedie, aj k tomuto vedie to vnímanie, nesprávne vnímanie vzniku ľudského života, teda od interrupcií sa môže dostať v konečnom dôsledku napokon aj k eutanázii.

Ďakujem za slovo. Dobre si to povedal, lebo ani pre mňa to nie je žiadny zhluk buniek alebo to, pretože už v treťom týždni sa začína budovať nervový systém, pečeň, pľúca, kosti, ale pre týchto neofašistov sú to iba nejaké zhluky buniek alebo to nazývajú stredným rodom. V 8. týždni začína tento plod, alebo ten už malý človiečik vnímať prvé reflexy. Tie prvé reflexy sú z miechy a reaguje na podnety, čiže nemôžeme to nazvať to alebo nejaký zhluk buniek.
A ďalšia vec je, keď tu obhajujú potraty z dôvodu ekonomickej situácie, tak predsa peniaze sú, veď boli peniaze na testovanie, peniaze na vyvolanie konfliktov v Bielorusku, na kadejaké pofidérne kšefty ministra vnútra a všetkých možných rezortov, ale na to, aby bolo dosť finančných prostriedkov na podporu aj slobodných matiek, tak na to sa peniaze nenájdu. Tak uvedomme si jednu vec, buď peniaze sú, alebo nie sú. Peňazí je dosť, len sú zle prerozdelené.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som presvedčený o tom, že tu v pléne nie je žiaden poslanec ani pani poslankyňa, ktorá by schvaľovala zabíjanie ako také, ale vlastne celá tá debata sa točí iba okolo toho, že odkedy považujeme alebo odkedy môžeme považovať dieťa za človeka.
To, vlastne to je celá tá debata, okolo ktorej sa tu dokola točíme, a my môžeme s názorom nesúhlasiť, s názorom toho druhého, ale mali by sme sa určite rešpektovať a hlavne rešpektovať tú diskusiu o tom, ako chceme túto problematiku ochrany života zlepšiť, a každý, kto chce túto debatu obmedzovať, tak sa na demokrata podľa mňa iba hrá, pretože to je celá naša práca, diskutovať, debatovať, hľadať proste riešenia, aj keby to malo byť každých šesť mesiacov, každý rok alebo v akejkoľvek inej perióde. A na záver chcem ešte povedať, trošku tak osviežiť tú debatu. Ja mám trošku strach, že to tvoje prirovnanie k tej ochrane tých kuriatok v Nemecku bude zo strany niektorých koaličných poslancov nepochopené a na budúcu schôdzu tu budeme mať zákon na ochranu kuriatok.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegynky, vážení kolegovia, takto na záver dnešného rokovacieho dňa veľmi, veľmi rýchlo 3 myšlienky chcem povedať k tomuto návrhu. Prvá myšlienka, že, pani poslankyňa Cigániková, ja vás pokladám za ženu, nie za muža v sukni, lebo zase nejaké mantinely musia byť. Taktiež chcem povedať, že ja, ako ste povedali, to pokladám za dieťa a ja to pokladám za vraždu.
Druhý, druhý... alebo druhý bod, ktorý by som chcel povedať, druhá myšlienka je, že kolegyne, kolegovia, neviem, či viete, ale 20. mája tohto roku v nemeckom parlamente bola schválená novela zákona o ochrane zvierat - zákaz zabíjania kuriatok. Išlo o parlamentnú tlač 19/27630 nemeckého Bundestagu. Viete, čo je predmetom tejto už schválenej novely, ktorá bude účinná od 1. januára 2023?
Predmetom je to, že kuriatka, počúvajte dobre, kuriatka nemôžu byť zabíjané po 7. dni - nie od vyliahnutia, ale vo vajci, po siedmom dni vo vajci, pretože podľa dôvodovej správy tohto zákona tieto kuriatka po 7. dni vo vajci pri zabíjaní cítia bolesť. Nemecký Bundestag schválil zákon, že po 7. dni kuriatka cítia bolesť, a preto viac nemôžu byť zabíjané. Do roku, do 1. januára 2023 v Nemecku platí prechodné ustanovenie tohto zákona, že táto lehota je nastavená na 14 dní. To znamená od účinnosti tohto zákona asi od septembra tohto roku do 1. januára 2023 nebude môcť byť zabíjané kuriatko po 14. dni v tom vajíčku, lebo cíti bolesť, a od 1. januára 2023 nebude môcť byť zabité po 7., po 7. dni, lebo cíti bolesť.
A my sa tu ideme a my sa tu ideme hádať o to, že či ten malý človiečik v bruchu svojej mamy môže, alebo nemôže byť legálne zabitý. A že teda keď má byť legálne zabitý, tak od ktorého momentu, od ktorého momentu je to už život, nie je to nejaký zhluk buniek a je to ľudská bytosť. Tak ak ideme špekulovať takýmto spôsobom, tak potom je to prechodné ustanovenie 14 dní a skutočné 7 dní. Keď môžu byť kurčatá chránené od siedmych dní, tak ja sa pýtam, čo sme to my za spoločnosť, ak chceme tie deti nechať legálne len tak na požiadanie zabíjať až do 12. týždňa. Ja sa preto aj čudujem niektorým kolegom z OĽANO, ktorí povedia, aj by sme chceli byť za zákaz tých potratov, aj to tak cítime, ale nemôžme ísť na to tak zrazu, nemôžme ísť na to tak prudko a tak, a tak nejako násilne, ale poďme sa postupne posúvať, poďme sa rozprávať, poďme si o tom šuškať, netraumatizujme spoločnosť a popritom sa zabije ďalších 5 000 detí.
Kolegovia, ak niekoho v súčasnej vláde ľudia zvolili s tým, že si mysleli, že pôjde o konzervatívnych politikov, ktorí budú, a poviem to tak, tlačiť na pílu v otázke hodnôt aj kresťanských, aj národných, aj konzervatívnych, tak v tejto vláde to bolo práve hnutie OĽANO. Dobre, možno, že tie národné hodnoty až tak nie, ale tie konzervatívne a kresťanské určite. Však si pamätáme vaše bilbordy o tom, ako Kresťanská únia ide byť silný hlas kresťanov na kandidátke OĽANO. Ale silný hlas neznamená, silný hlas neznamená ťuťuli-muťuli, šepkať si do uška, aby náhodou sa niekto nenahneval. Takto sa bitky nevyhrávajú. Keby takto kresťanské vojská bránili Viedeň proti Turkom, tak už dnes je celá turecká, už je skoro aj tak, ale bola by už vtedy. Keď nebudeme útočiť, tak budeme ustupovať. To povedal zase Napoleon.
A my si ideme len šuškať, a aby, aby tu nebol hnev, aby tu nebol proste niekto nahnevaný, zase niekto iný možno sklamaný, niekto iný, že to trošku treba robiť inak, ale to už stačilo. Veď sa pozrite, kde sme. Slovenská republika vznikla v ’93. roku, dnes je 2021 a máme tu jeden z najstarších socialistických zákonov, ktorý okrem iného alebo okrem iných okolností spôsobil to, že národ vymiera. Národ vymiera.
A zaujímavé je, že tí, ktorí sú tak veľmi za potraty, za právo ženy zabiť svoje dieťa, tí istí druhou stranou hovoria o tom, ako veľmi tu potrebujeme imigrantov, ako im máme pomáhať, ako má Slovenská republika čoraz viac peňazí vynakladať na rôzne programy a neviem čo, schémy pre imigrantov, či už tu, alebo v Európskej únii.
Vy ste vláda, vy máte ústavnú väčšinu. Keby ste tie peniaze, ktoré teraz dávame na rozvojovú pomoc do tretích krajín, ktoré dávame na pomoc pre imigrantov, keby ste to dali pre tie tehotné maminky, tak tie potraty by mohli klesnúť aj bez tohto zákona na nula. Ale vy ani to nerobíte, lebo chcete byť chrumkaví v očiach Európskej únie. Tak buď chcete niečo robiť, buď chcete presadiť nejakú vec, hodnotovú vec, alebo chcete byť chrumkaví v Bruseli, medzi fašistami v Bruseli.
No a tretia myšlienka. Ako vidíme, kolegovia, zaujímavé je aj to, že na jednej strane sa tu odmieta sprísnenie potratov, lebo netreba chrániť život pred narodením, na druhej strane sa bijete do hrude, ako veľmi je dôležité národ postaviť pred očkovanie, ako dôležité je zachrániť ľudí pred koronavírusom, lebo 12 000 ľudí podľa vás zomrelo na koronu. Na potrat, na požiadanie zomrelo 5 000. Ak by sme aj vaše číslo 12 000 uznali, tak tých 5-tisíc z 12-tisíc je 40 %. Tak dajte potom ako vláda aspoň 40 % energie, peňazí, zdrojov, informácií o tom, aký nebezpečný je potrat a ako veľmi chcete tomuto potratu zabrániť. Ale vy ste to nespravili. Ľudí staviate do radu presne ako fašisti. Nútite ich sa očkovať. Počúvame z úst predstaviteľov vlády každý deň, ako veľmi treba vymyslieť nový systém, ktorý ľudí donúti sa očkovať, lebo vraj chcete chrániť zdravie ľudí, lebo to tu je obrovská pandémia a všetci na to zomrú. Ale tie deti, ktoré reálne zomierajú, ktoré reálne sú zabíjané len preto, že vy nemáte odvahu zmeniť tento starý zákon, tak tie sú vám úplne, musím to povedať, žiaľ, úplne ukradnuté. Pretože keby neboli, tak ústavná väčšina o tom rozhodne kedykoľvek a zákon je účinný kľudne aj od nejakého pekného symbolického dátumu, kľudne možno už aj od septembra tohto roku.
Lenže viete, kde je vôľa, tam je cesta. A kde vôľa nie je, tam sa cesta ani nehľadá. Tam sa hľadajú výhovorky. Tam sa hľadajú všetky možné spôsoby obvinenia, výhovorky len na to, aby ste sa k tomu nemuseli postaviť ako zodpovední politici a povedať, že áno, podarilo sa nám spoločne, možno s opozíciou, ale veď vy by ste si poradili aj bez opozície, schváliť novelu tohto potratového zákona tak, aby jednoducho ten potrat na Slovensku bol menej dostupný, aby služba zabitia dieťaťa bola menej dostupná.
A keď už tu niektorí sa bránite tým, že by ste tým obmedzili práva žien, občaniek Slovenskej republiky, tak ja sa vás pýtam, kolegyne, kolegovia z vlády, lebo toto nie je zodpovednosť opozície, čo vám bráni v tom, aby ste aspoň úplne, ale úplne, to znamená v rozsahu 100 % zrušili potratovú turistiku na Slovensku. Na čo je dobré, aby s vaším tichým súhlasom sem naďalej chodili ženy z cudziny, zo zahraničia si vykonávať na Slovensko potraty, aby sa Slovensko naďalej stalo bitúnkom na nenarodené deti pre cudzinky, pre ženy mimo Slovenska?
Keby sme zakázali v prvom kroku aspoň túto potratovú turistiku v celom rozsahu - ani jednej slovenskej žene nijako neobmedzíme jej práva a aspoň trošku umenšíte to zlo, ktoré potratový zákon v súčasnom znení prináša. Porozmýšľajte nad tým.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Štefan, spomenul si istého doktora, ale netreba zabudnúť, že tento starý, nosatý, ušatý ateista predsedal celkom 60-tisíc potratom v jeho centre NARAL, osobne vykonal 5-tisíc potratov a nestránil sa ani takej veci, že vykonal potrat žene, ktorej to dieťa splodil. Čiže toto bol naozaj veľmi nebezpečný človek a aj jeho agenda bola taká, že aj sám si to nakoniec uznal, že oni vlastne zavádzali ľudí a chceli ľudie... ľudí uviesť do omylu ohľadne tých potratov a považovali ten plod - takisto ako táto súčasná liberálna vláda - ako iba nejaký zhluk buniek.
Čiže majú naozaj niečo podobné a tomuto sa treba vyvarovať a musíme spoločne zabojovať za dobrú vec.