Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, priznám sa, že nemal som v pláne vystúpiť k tomuto bodu, keďže výdavkové limity sú dôležitou súčasťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a tento zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy má byť len takým v týchto ustanoveniach vykonávacím predpisom, čiže tá dôležitosť tam nemala byť v porovnaní s ústavným zákonom taká veľká, ale prinášame teraz, dúfam, že dočasne, výdavkové limity do tohto zákona, tak nedá mi sa aj k procesu, aj k nejakým ďalším veciam aj vyjadriť.
Ten zákon sám osebe bez toho, aby sa novelizoval aj ústavný zákon, nebude úplne dobrým, pretože dôležitejšie teraz z môjho pohľadu sú hlavne tie ustanovenia, ktoré sa týkajú dlhovej brzdy, pretože všetky pásma už dva roky máme prestrelené a je dôležité, aby sme tie pásma aktualizovali, a to sa teraz momentálne nedeje, a tým by som chcel ešte povedať, že ten začiatok procesu prijímania novely toho ústavného zákona, ktorý bol pred jeden a pol rokom, začal podľa mňa dobre. Bola tam širšia politická diskusia, aj sa tie samotné ustanovenia prijímali po nejakej širšej diskusii alebo konsenze, bohužiaľ, tá debata potom, keď prišla do parlamentu, tak vlastne od prvého čítania bola úplne zastavená a ja som viackrát vyzval aj ministra financií, aby sme ten priestor využili, kým sa rokuje, na to, aby sme skonsolidovali tento ústavný návrh zákona o tie nové výdavkové limity a znovu ho predložili do medzirezortného pripomienkového konania, pretože si myslím, že by to len mohlo priniesť pozitívne návrhy, ktoré by mohli prísť aj zo širšej alebo odbornej verejnosti. Takýmto spôsobom, keď to robíme, tak nielenže obchádzame nejakú odbornú diskusiu, ale myslím si, že aj znižujeme kvalitu samotného návrhu.
Včera večer prišiel teda pozmeňujúci návrh, ktorý nie je veľmi rozdielny od toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol pripravený už predtým, avšak naštudovať si podrobne tých 19 strán vyžaduje viacej času a k obsahu bude podľa mňa potrebné ešte otvoriť ďalšiu odbornú diskusiu, pretože za ten krátky čas som tam našiel niekoľko vecí, ktoré podľa mňa bude treba buď dovysvetliť, alebo možno ešte upraviť, aby fungovali v prospech udržateľnosti verejných financií.
Verím teda, že, tak ako to bolo povedané aj na výbore, že je to vlastne len také dočasné riešenie to zavedenie výdavkových limitov do tohto zákona a v júni sa tie výdavkové limity presunú naspäť do ústavného zákona. Nechcem teraz vyjadrovať nejaké pochybnosti vzhľadom na to, ako ten proces už rok a pol prebieha, ale verím teda, že to tak naozaj bude, že si teraz splníte len nejaký, nejakú úlohu kvôli plánu obnovy a že bude vytvorený priestor na to, aby sme mohli ďalej pokračovať v odbornej diskusii nielen o výdavkových limitoch, ale aj o dlhovej brzde, prípadne o daňovej brzde, ak bude taká požiadavka vznesená.
Myslím si, že je veľmi dôležité hovoriť aj o prechode na čistý dlh, aby sme zamedzili tým udalostiam alebo tým veciam, ktoré sa stali v minulosti, kedy len kvôli nejakému zlepšeniu ukazovateľov sa potom rozpúšťali tie likvidné aktíva, aby sme mali možnosť pri takýchto krízových situáciách sa vyhnúť tomu, že potom nemáme k dispozícii prostriedky na to, aby sme napríklad jednorázovo urobili nejaké opatrenia, avšak táto diskusia, si myslím, že bude musieť byť potom prenesená do tej, do toho zákona, ústavného zákona o rozpočtových pravidlách, teda ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Teda, ako som povedal, ja sa k samotnému obsahu nebudem teraz vyjadrovať, avšak ešte raz apelujem na to a aj na vás, pán minister, aby ste do júna vytvorili priestor k ďalšej odbornej debate komplexne, o všetkých týchto troch nástrojoch spoločne a aby sme našli zhodu cez celé politické spektrum, teda nielen koalícia, ale aj opozícia a spravili taký zákon, za ktorý nám budú potom občania Slovenskej republiky vďační.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky a ešte raz dávam do pozornosti uznesenie Martina Beluského o vyhlásenie referenda za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO.
Vážení členovia vládnej koalície, veď nemôžte sa brániť vôli národa, ak obyvateľstvo, ak národ jednoducho v referende by rozhodli chceme zostať v NATO, kolega Beluský povedal, a musíme sa k tomu pripojiť aj my, že áno, výsledky referenda, výsledky vôle národa budeme musieť, aj keď sa nám nebudú musieť páčiť alebo nebudú možno páčiť, budeme musieť rešpektovať, akceptovať. A na druhej strane ak národ, ak obyvatelia sa v referende rozhodnú, že áno, nechceme sa zapájať do žiadnej vojny, chceme si kľudne žiť, chceme mať svoju prácu, venovať sa svojim rodinám a neriešiť žiadnu vojnu, žiadne rakety, žiadne proste ohrozenia ani to, že nám vypadne elektrika a nebudeme mať ako kúriť, a rozhodnú sa pre vystúpenie z NATO, tak potom vy budete musieť taktiež toto rozhodnutie, aj keď sa vám možno páčiť nebude, rešpektovať.
Ale nebráňme ľuďom, nebráňme občanom, aby tento nástroj do rúk dostali, aby svoju vôľu vyjadriť mohli, a keď tu v pléne či už z úst pána ministra alebo vládnych poslancov zaznelo, že ľudia chcú zostať v NATO a že všetky európske krajiny, teraz ešte aj tie, ktoré nie sú v NATO, sa pridávajú, takže to je nezmysel, tak potom sa nemáte čoho báť, potom sa nemáte čoho báť, nechajte ľudí hlasovať a podľa hlasovania uvidíme. Takže ešte raz, referendum za vystúpenie z NATO nie je nič iné, len to, aby národ, aby obyvateľstvo dostalo možnosť sa slobodne vyjadriť na túto vážnu tému.
Ďakujem pekne.

Kolega Kotleba správne poukázal na vojenskú doktrínu Spojených štátov amerických, ktorú dlhodobo presadzuje, a naozaj dlhodobo, mám na mysli to, že sa snaží preniesť teda tie vojnové konflikty, do ktorých sa Spojené štáty zapoja, na cudzie územia, tak aby sa nebojovalo na území Spojených štátov amerických, napokon stačí sa pozrieť do histórie do prvej svetovej vojny, do druhej svetovej vojny. Ani v jednom prípade sa nebojovalo na území Spojených štátov amerických, ak teda nerátame útok na Pearl Harbour, na Havajské ostrovy, ale nikdy to nebolo na území kontinentálnych Spojených štátov. A takisto aj ešte do väčšej minulosti by sme mohli ísť, je naozaj veľmi málo konfliktov, kde Spojené štáty boli zapletené a kde by bojovali na svojom vlastnom území. A naozaj celý tento, celé toto naše vystúpenie, toto naše volanie po tom, aby sme boli neutrálni, je práve o tom, aby sme sa nezapájali do týchto konfliktov, do ktorých sa zapájajú Spojené štáty americké bez ohľadu na to, na ktorej strane stoja a čo momentálne použijú ako zámienku.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som k tomuto vystúpeniu, ktoré si vlastne, pán poslanec Kotleba, Marian Kotleba, jasne zdôvodnil, že umiestnenie vojsk členských štátov NATO na našich východných hraniciach alebo vôbec na našom území zdôvodňovať akože si plníme si záväzky alebo že to je v našom záujme, je absolútne gébeso... goebbelsovská propaganda, takže to bolo úplne jasne vyvrátené.
Chcela by som k tomu poznamenať jednu vec. Spojené štáty americké od skončenia ich občianskej vojny pred vyše 200 rokmi nezažili na svojom území vojnu. Nikdy, nikdy na ich území neprebiehal vojenský konflikt, neboli napadnutí. Naopak, za to, za posledných sto rokov sa stali vyše desať alebo pätnásťkrát agresorom a oni napádajú cudzie územie, vyvolávajú na cudzích územiach konflikty. Z toho vyplýva, že naše územie potrebujú na to, aby ho mali k dispozícii pre ďalšiu budúcu agresiu. Je to absolútne neospravedlniteľné. Preto nemôžeme za tento návrh hlasovať.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán minister, najprv pán minister, taká krátka reakcia, pretože vy ste v tom úvodnom vystúpení, na ktoré sa nedalo reagovať, spustili takú spŕšku úplne od veci útokov na našu stranu aj na mňa osobne. Pán minister, naša strana nie je platená naozaj ani z Ruska, na rozdiel od vás ani z Ameriky, ani z nikade inakade a každá vaša pripomienka a narážka na moje súdne konanie iba potvrdzuje to, že je to politicky motivované a vláda by mala obrovskú radosť a obrovský záujem na tom, aby som bol odsúdený. Takže nech sa páči, kľudne v tom ďalej pokračujte.
No a teraz k tomu, načo tu sme, aj keď je tu trošku málo poslancov vzhľadom na dôležitosť témy - vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenskej republiky. Poďme sa na to pozreť pohľadom tých, ktorých sa to najviac týka.
Vladimír Zelenský dnes 15. marca 14.42 hod. na svojom účte na Twitteri: „Pochopili sme, že Ukrajina sa nestane členom NATO.“ Ukrajina sa nestane členom NATO a my tu dnes rokujeme o tom, že na Slovensko má prísť 2 100, za istých podmienok až 4 200 vojakov členských armád NATO, ktoré majú podľa vystúpenia pána ministra v zmysle čl. 5 kolektívnej zmluvy o obrane v rámci NATO zabezpečiť to, že ak by Ruská federácia z nejakého nezisteného a nepochopiteľného dôvodu zaútočila na Slovenskú republiku, tak nám všetky členské krajiny NATO prídu na pomoc. Znova musím zopakovať, že ak by mala situácia sa riadiť podľa tohto článku 5 tejto zmluvy o NATO, tak nie je potrebné sem voziť žiadnych ďalších vojakov členských štátov NATO, pretože Slovenská republika tu má svojich vojakov, ktorí sú tiež vojakmi členských alebo členského štátu NATO, a útok na Slovensko a útok na týchto vojakov je rovnako ako útok na vojakov, ja neviem, holandských, českých alebo amerických útokom na NATO, takže by tiež platil tento článok 5, takže pán minister zjavne v časti, keď hovoril, že je to dôležité kvôli naplneniu tohto bodu, úplne zavádzal, pretože to nemá s kolektívnou obranou NATO absolútne nič spoločné.
S čím má však prítomnosť vojakov iných členských krajín NATO na Slovensku a najmä vojakov Spojených štátov amerických spoločné veľmi veľa, to je niečo úplne iné. V Spojených štátoch totiž existujú dokumenty označované spoločným pojmom ako Grand strategy, ktoré podpisuje priamo prezident Spojených štátov amerických. Medzi týmito dvoma dokumentami sa nachádzajú aj dokumenty s názvom World fighting Concept a US Global Leadershift: Priorities for Twenty-First-Century Defense, to znamená koncept bojových operácií a priority obrany v podstate Spojených štátov amerických z pohľadu globálneho, nejakej globálnej dominancie vo svete.
A keď si prečítate tieto dva dokumenty, tak zistíte, že dva primárne ciele, ktoré sú v súčasnej vojenskej doktríne USA definované, sú zaistiť vojenskú prítomnosť Spojených štátov amerických v krajinách alebo regiónoch, v ktorých by mohol byť ohrozený vojenský záujem Spojených štátov amerických, a druhý cieľ, prioritou Spojených štátov je projekcia vojenskej sily Spojených štátov do oblastí, v ktorých by inak alebo v inom prípade mohlo dôjsť k narušeniu regionálnej dominancie Spojených štátov amerických. Tieto, tieto priority Spojených štátov v podstate iba napĺňajú tú vojenskú teóriu USA, ktorá hovorí o tom, že základným a prvotným cieľom Spojených štátov amerických pri akomkoľvek vojenskom konflikte je preniesť tento konflikt mimo územia Spojených štátov amerických, na územie svojich spojencov, na územie zástupných štátov v tomto konflikte. Vojenskou prítomnosťou armády USA na území Slovenskej republiky sa nestane nič iné, len naplnenie vojenskej doktríny Spojených štátov amerických predchádzať konfliktu na vlastnom území tým, že ten konflikt bude prenesený v tomto prípade na územie Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu, vážené poslankyne, vážení poslanci, nikto, kto nechce, aby sa ukrajinsko-ruský alebo rusko-ukrajinský konflikt pod akoukoľvek zámienkou preniesol aj na naše územie, nemôže hlasovať za to, aby na slovenskom území, na území Slovenskej republiky sa v tejto súvislosti zvyšovala vojenská prítomnosť iných členských štátov NATO, najmä však vojenská prítomnosť Spojených štátov amerických. Skutočne ak máme z tejto situácie ako Slovenská republika vyjsť s čo najmenšími škodami, tak najlepšie a dlhodobo najudržateľnejšie a najstabilnejšie riešenie pre Slovenskú republiku je vyhlásenie vojenskej neutrality. Vojenská neutralita by bola stavom, v ktorom by Slovenská republika úplne jasne a nahlas povedala, že nemá absolútne žiadny záujem na tom, aby sa akýmkoľvek spôsobom miešala do konfliktu veľmocí, pretože na Ukrajine nejde o nič iné ako o konflikt veľmocí, a to Ruskej federácie a Spojených štátov amerických a ich regionálnych a teritoriálnych záujmov. Vyhlásením vojenskej neutrality by sme zároveň pre občanov Slovenskej republiky priniesli obrovskú mieru uspokojenia alebo upokojenia v tom zmysle, že by sme nemuseli traumatizovať obyvateľstvo ďalším nezmyselným zvyšovaním cien plynu, pohonných látok a energií, ktoré jednoducho a nevyhnutne nastanú v prípade, že sa Slovenská republika bude chcieť preorientovať z ruských energetických zdrojov na energetické zdroje zo Západu. Vyhlásenie vojenskej neutrality Slovenskej republiky v podstate v súčasnej situácii nenesie žiadne riziká a prináša, naopak, len benefity pre obyvateľov Slovenskej republiky. Reči o tom, že by sa tým Slovenská republika vydala Ruskej federácii, sú tak nezmyselné a tak neopodstatnené a tak veľmi zavádzajúce, že ani nemá zmysel na ne nejako hlbšie reagovať.
Preto prosím, vážené poslankyne, vážení poslanci, zvážte uznesenie, ktoré tu pred malou chvíľou navrhol poslanec Martin Beluský, a síce uznesenie o tom, aby mali občania Slovenskej republiky právo sa v najvyššej forme demokracie, a to je v referende, všeľudovom hlasovaní, vyjadriť, či majú záujem aj naďalej, aby Slovenská republika ostala súčasťou Severoatlantickej aliancie, NATO, alebo či majú záujem na tom, aby Slovenská republika z tejto aliancie vystúpila a stala sa štátom vojensky neutrálnym.
Ďakujem pekne.

... prišli. Ale veď tak, veď tak zahlasujte za toto uznesenie, nech sa to referendum vypíše. Keď neprídu, to znamená, nebude to referendum platné. A keď ich príde dostatok, tak potom budeme aj my, aj pán minister, aj celá vláda vedieť ako sa majú aj pri tomto konflikte zachovať a čo majú spraviť, pretože budeme musieť tento názor ľudí rešpektovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Polláka. Nie, pán poslanec, nikto mi to nepodsunul, bola to moja vlastná myšlienka. Aj sám som si to spracoval. Môžem vám to ukázať v počítači, keď chcete potom vidieť.
Ale trošku vás opravím. Ja nenavrhujem uznesenie, ktorým by Slovenská republika vystúpila z NATO. Aj som to povedal v rozprave, že to nie je uznesenie o tom, že Slovenská republika vystupuje z NATO. Je to uznesenie o tom, že máme sa spýtať občanov Slovenskej republiky, čo si aj v tejto aktuálnej situácii, pri tejto eskalácii toho napätia aj približovania sa toho frontu smerom k Slovenskej republike, čo si o tom proste myslia. A aj som povedal, aj to zopakujem, ja budem rešpektovať výsledok toho referenda, nech bude akýkoľvek.
Keď občania Slovenskej republiky povedia, že chcú zostať v NATO, tak v poriadku, ja to budem rešpektovať. Ale takisto aj vy by ste mali rešpektovať aj opačný názor, kedy občania Slovenskej republiky prišli k referendu a povedali, že nie, neprajú si, aby Slovensko zostalo naďalej v NATO. A predsa od toho sme tu my, politici, aby sme rešpektovali vôľu väčšiny občanov. Veď o tom to je. Ja len využívam prvok priamej demokracie, ten jeden z najvyšších inštitútov demokracie.
A vy hovoríte, že, že sa nenájde dostatok ľudí, ktorí by k tomu referendu prišli. Ale veď tak, veď tak zahlasujte za toto uznesenie, nech sa to referendum vypíše. Keď neprídu, to znamená, nebude to referendum platné. A keď ich príde dostatok, tak potom budeme aj my, aj pán minister, aj celá vláda vedieť, ako sa majú aj pri tomto konflikte zachovať a čo majú spraviť, pretože budeme musieť tento názor ľudí rešpektovať.
Ďakujem.
===

Martin Beluský, absolútne kultivované, vecné vystúpenie a títo obhajcovia vojnového štvania nemajú na to ani čo povedať, pretože vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenskej republiky zo zločineckej organizácie NATO je maximálnym naplnením demokratických princípov. Maximálnym naplnením toho, že ľudia budú môcť slobodne, nie prostredníctvom vládnych krikľúňov alebo zaplatených médií, ale slobodne vyjadriť svoju vôľu, či naďalej chcú, aby Slovenská republika ostávala v organizácii NATO, Severoatlantickej aliancii, alebo či vidia perspektívu bezpečnostnej stability, keď to tak poviem, v tom, že Slovenská republika by bola štátom neutrálnym, štátom, kde by vojenskú neutralitu garantovali nielen západné veľmoci, ale aj Ruská federácia ako veľmoc z východu. Jednoducho, aby sme sa viac nenechali žiadnym spôsobom zatiahnuť do akéhokoľvek konfliktu, ktorý prináša iba utrpenie, pretože každá vojna prináša len utrpenie.
Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem aj za to uznesenie.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci aj pán minister, dovoľte aj mne prispieť to tejto debaty, kedy sa rozprávame o tom, že by na Slovensku mali prísť príslušníci zahraničných ozbrojených síl. Áno, toto vyslanie súvisí, samozrejme, s konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, ale ja si myslím, že my by sme sa mali na to pozerať trošku širšie alebo komplexnejšie, lebo v skutočnosti tu ide skoro o konflikt medzi Západom a Východom alebo konflikt medzi NATO a Ruskou federáciou, alebo Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou. A tá eskalácia toho napätia tu je naozaj už v oveľa dlhšiu dobu a tie provokácie obojstranné môžeme zaznamenávať oveľa ďalej do histórie ako len za posledných pár týždňov.
Máme tu teda teraz také dve strany. Na jednej strane tu máme teda Ruskú federáciu, ktorá, áno, ja to priznávam, sa správa agresívne, je to agresor momentálne voči Ukrajine. A na druhej strane tu máme NATO alebo jednotky NATO, ktorá sa však tiež v minulosti správala vo viacerých prípadoch ako agresor. Aj Spojené štáty americké niekoľkokrát napadli krajiny v rozpore s pravidlami OSN a podobne. Mohli by sme o tom rozprávať. Ale tu zase vy na druhú stranu nespochybňujete, alebo teda nechcete to spochybňovať.
Ale treba spomenúť, že máme tu aj krajiny, ktoré nepatria ani na jednu z týchto strán, a momentálne je to napríklad k nám veľmi blízky sused Rakúsko alebo Švajčiarsko, ktoré sú vojensky už dlhodobejšie neutrálne, alebo treba spomenúť možno aj to Maďarsko, ktoré je síce členom NATO, ale pri tomto konflikte sa správa trošku miernejšie. Aj tie vyjadrenia, aj tá pomoc je teda spravená trošku iným spôsobom, ako to robíme tu na Slovensku.
Ja si dovolím tvrdiť, aj sme to tak navrhovali v minulosti a naozaj nie je to vec, ktorú by sme teraz hovorili krátkodobo, ale je to, v podstate od vzniku našej strany hovoríme o vojenskej neutralite alebo potrebnej vojenskej neutrality Slovenska. Ale dôležité je aj to, akým spôsobom o tom hovoríme, lebo my nehovoríme, že teraz prídeme k moci a okamžite vystúpime z týchto, z týchto zväzkov, ale my dlhodobo hovoríme aj sa snažíme zozbierať podpisy pod petíciu, aby bolo vyhlásené referendum, aby sa k tomu vyjadrili občana Slovenskej republiky. A takisto sme navrhovali návrh novely ústavy, aby v prípade, že na Slovensko majú prísť príslušníci zahraničných ozbrojených síl na dlhodobejší pobyt, a teda nielen na nejakú mierovú misiu alebo krátkodobé cvičenie, tak nech o tom rozhodnú občania Slovenskej republiky v referende. A ja si dovolím tvrdiť, ja by som ten názor väčšiny obyvateľov rešpektoval, len, bohužiaľ, my sa tu rozprávame o svojich názoroch a, samozrejme, je legitímne, keď niekto si myslí, že, že alebo to vníma niektoré jeho sveta je, že je dobré, že sme v NATO, že jednoducho nás, budeme teraz chránení. A potom tu máme tú druhú stranu tých názorov, ku ktorým patrím aj ja, a tvrdíme teda, že byť členom NATO znamená zatiahnuť sa priamo do tohto konfliktu, ale
dôležité je, samozrejme, názor občanov Slovenskej republiky, ktorí o tomto môžu rozhodnúť prostredníctvom referenda. Ja teda do tejto diskusie nechcem prispieť len nejakým príspevkom ústnym, ale mám tu aj konkrétny návrh na uznesenie, ktoré najprv odôvodním, a potom ho doslovne prečítam.
A teda navrhujem, aby sme hlasovali aj o ďalšom uznesení, v ktorom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vyhlásime referendum s otázkou, či občania Slovenskej republiky sú za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO. Nech sa jednoducho občania Slovenskej republiky vyjadria, či súhlasia aj práve v tejto dobe, kedy každým dňom eskaluje to napätie medzi Západom a Východom a ten vojenský konflikt sa čím ďalej tým viacej približuje k slovenským hraniciam, by si mala Slovenská republika zachovať vojenskú neutralitu a neprovokovať zahraničné ozbrojené sily či už prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, alebo rôznymi cvičeniami, umiestňovaním zbraní a munícií, ale taktiež aj dodávaním zbraní za hranice územia Slovenskej republiky.
Ja teda nenavrhujem, aby sme prijali uznesenie, po ktorom by sme automaticky vystúpili z NATO, ale navrhujem, aby sme sa opýtali tých, od ktorých moc pochádza, teda od občanov Slovenskej republiky, aby túto situáciu v kontexte aj aktuálnych udalostí, ako to vnímajú, a či súhlasia, alebo nesúhlasia s vojenskou neutralitou Slovenskej republiky.
A teraz, vážené dámy, vážení páni, si dovolím doslovne prečítať návrh uznesenia.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.
Národná rada Slovenskej republiky
a) schvaľuje podľa článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesenie o vyhlásení referenda s touto otázkou: „Ste za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO?“
b) ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne zabezpečiť doručenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda prezidentke Slovenskej republiky.
Pán spravodajca, prosím vás, aby ste dali o tomto uznesení hlasovať.
Ďakujem pekne.

To sú krajiny, ktoré nie sú ani v EÚ, ani v NATO. Prijatie cudzích vojsk je cesta do pekla. My sa totižto priamo, priamo, úplne priamo zapájame do konfliktu. Konfliktu, ktorý rozvíjame aj našimi, teda nie našimi, ale západnými

agentami, užitočnými idiotmi Európskej únie a NATO, ktorí zúrivo chcú odpojiť plyn a ropu z Ruska. Ha, ha. Z tej ropy, od ktorej sme závislí od Ruska na 100 % a toho plynu z Ruska, na ktorom sme závislí na 85 %. Toto je čudná vojna. Asi niekto rozmýšľa vodkou, ktorú predával niekedy.
Tieto snahy našich predstaviteľov spolu s vysielaním našich vojakov mimo nášho územia a prijímaním cudzích vojenských bagandží na našom území znamená definitívny verdikt pri budúcom konflikte, ktorý už nebude konvenčný, ale bude jadrový. Sme malá krajina, ale aj my sa týmto podieľame na budúcej apokalypse.
Pred nejakou chvíľou nevojak minister obrany Naď povedal, že to bol nevyprovokovaný útok. Tak ja poviem jeden neodškriepiteľný fakt. Ak to, keby chcel, sa najprv porozmýšľal a potom sa rehotal, hej, pán Krúpa. Poradca Zelenského Olexij Arestovič už v roku 2019 úplne presne odhadol, ako sa bude vyvíjať ukrajinská zahraničná politika. Vyjadril sa takto, dobre počúvajte: „Pre Rusko by bol vstup Ukrajiny do NATO hrozbou, hrozbou a termínom útoku.“ To povedal poradca Zelenského Olexij Arestovič. Aj teraz je poradca Zelenského.
Takže, minister nevojak, pri svojej úvodnej reči ste hovorili všeličo, všeličo ste namotal. Ale tak ja vám pripomeniem to, čo ste nepovedal. Pán minister, celá vaša kariéra bola založená na fungovaní v mimovládkach, napríklad Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, taktiež aj GLOBSEC. Boli ste a aj ste hovorca geopolitických záujmov USA. Činnosť týchto spolkov financovalo veľvyslanectvo Spojených štátov.
Takže, vážený vplyvový agent minister Naď, absolvent George Marshall Center a škola NATO v Nemecku a ďalších US kurzov v USA či v Belgicku, takže tak, bývalý člen SMER-u Naď, ste aspoň konzistentný - aj za jedných, aj za druhých robíte to isté, to, za čo vás platili a platia.
A ešte jedna poznámka. Týka sa tejto rozpravy. Keď som povedal slávnemu bojovníkovi proti samostatnej Slovenskej republike pánovi Osuskému, že Američania zdrhli z Afganistanu pred pastiermi kôz a svojich spolupracovníkov nechali napospas Talibancom, napospas bradáčom z Talibanu a tiež aj že zdrhli z južného Vietnamu, tak mi pán MUDr. Osuský povedal, že na tie nezmysly nebude reagovať. Tak neviem, čo si o tom mám myslieť. Toto je politika vlády. Človek povie historický fakt jeden dosť nedávny, to by si pán doktor mohol spomenúť na to aj vďaka svojmu pokročilému veku, ako ušli Američania. Nie, ale on povie, že je to nezmysel, čo ja hovorím. Tak potom ja už neviem, čo je zmysel. Či kocka je guľatá, alebo štvorec je plocha, alebo čo to je?
A nakoniec tých 2 100 vojakov neznamená nič, absolútne nič z vojenského hľadiska. Je to symbol podriadenia, je to symbol budúceho obetovania, pretože ďalšia vojna bude vojna rakiet.
Ďakujem.