Ďakujem veľmi pekne. Pre vás, ktorí sa sústredíte na rozpravu, tak som vám chcel povedať, že hokej zatiaľ je 2 : 1, takže môžem pokračovať ďalej (reakcia spravodajcu), áno.
Chcel by som pripomenúť opäť, lebo som vystupoval len v úvodnom slove, čo sledujeme týmto návrhom zákona, ale keď tak pozerám, že teraz by sme si mohli možno niečo aj odhlasovať všeobecným súhlasom, keďže tu opozícia vôbec nie je prítomná. Čo poviete, máte nejaký dobrý návrh? Všeobecným súhlasom, premyslite si.
Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Ak má niekto procedurálny návrh, samozrejme, má možnosť, stačí, že jeden zakričí nie, napríklad ja, a potom... (Vstup predrečníka.)
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ty by si určite nekričal nie. (Reakcia z pléna: „Predsedajúci nemôže sa k tomu vyjadrovať.")
Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Predsedajúci má takisto hlasovacie právo. (Reakcie z pléna.)
Matovič, Igor, poslanec NR SRN
Najprv musíme odhlasovať, že predsedajúcemu zoberieme slovo, alebo hlasovacie právo, nie? (Povedané so smiechom.)
Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
To neviete, to neviete, nakoľko Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Matovič, Igor, poslanec NR SRN
Ale určite predsedajúci by nebol taký zlomyseľný, že by nepodporil dobrý návrh. Takže vymyslite nejaký, neni sú tu, takže teraz je ten čas.
Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Koaličná zmluva už neplatí, pán poslanec.
Matovič, Igor, poslanec NR SRN
Však nejde o koaličnú zmluvu, ide o zdravý rozum.
Takže v tomto návrhu zákona, ktorý chcem predstaviť aj v rozprave, tak sledujeme tri ciele. Idem od konca tentokrát. V poslednom chceme predĺžiť daňovú výhodu alebo daňový bonus pre rodiny s deťmi aj po skončení roku 2024, keďže teda nebola vôľa predtým odhlasovať túto zmenu na dlhšie obdobie, takže v tomto prípade, ak by sme schválili túto časť zákona, tak 200 eur na dieťa by platilo aj ďalej. Inak povedané, toto hlasovanie nebude len o zvýhodnení matiek a mladých ľudí od daní, ale bude to aj o predĺžení poskytovania 200 eur na dieťa do budúcna, aj teda od roku 2025. Tým chcem len upozorniť poslancov, ktorí by z rôznych dôvodov chceli hlasovať proti alebo nepodporiť tento návrh zákona, že budú hlasovať aj proti veľmi populárnej zmene, ktorú táto, táto vláda presadila. Budú hlasovať proti predĺženiu podpory 200 eur na dieťa aj teda od roku 2025. Ešte raz, chcem ich na to upozorniť, aby to veľmi dobre zvážili, lebo určite by sa im do kampane nezišlo, aby sme na nich mohli ukazovať prstom, že deťom chcú zobrať 200 eur.
Druhá časť, zase idem od konca, je daňové zvýhodnenie mladých ľudí do 25 rokov, aby nemuseli platiť dane. Veľmi zjednodušene, prvých 15 rokov do dovŕšenia 15 rokov, dieťa pracovať na Slovensku legálne nemôže za mzdu, alebo teda byť zamestnané. Od dovŕšenia 15 rokov do dovŕšenia 25 rokov by dieťa pracovať, alebo teda mladý človek pracovať mohol bez platenia de facto akýchkoľvek daní, keďže tam navrhujeme rovnaký princíp ako pri matkách, teda približne do 2 000 eur by žiadnu daň mesačne platiť nemusel, ak by náhodou mladý človek zarábal viac, ktorých je teda veľmi málinko, tak tí by platili dane len z toho, čo zarábajú nad 2 000 eur. Prečo v prípade mladých ľudí navrhujeme takéto zvýhodnenie? Tak je to z dôvodu, že chceme, aby mladí ľudia zostávali na Slovensku, aby si šťastie nehľadali niekde v zahraničí a aby sme im zatraktívnili možno aj teda to prvé zamestnanie alebo teda to zamestnanie, kým dosiahnu vek 25 rokov.
Jeden z vás, neviem, kto tu vystupoval v rozprave, povedal aj veľmi, myslím, že to bol Karol Kučera, povedal aj veľmi zaujímavý dôvod, ktorý, na ktorý som zabudol, alebo nie že dôvod, ale efekt, ktorý, ktorý takéto daňové zvýhodnenie prináša. Či to je už pri mladých ľuďoch alebo pri matkách s deťmi, tak je to efekt eliminovania takého čierneho zamestnávania. Lebo dnes, keď si zoberieme, že koľko vlastne je, poviem tak, že z ceny práce koľko ide štátu, veľmi zjednodušene, že štátu, hoci teda to je Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa aj finančná správa, každý si z tej mzdy zoberie niečo, alebo teda z ceny práce. Tak to dosahuje zaokrúhlene 50 %. Čiže približne 50 % z ceny práce ide, ide štátu. V tomto prípade, ak sa odpustí daň, tak zase veľmi zaokrúhlene, by to bolo niekde okolo 36 %, alebo kebyže chceme veľmi zjednodušene hovoriť, dnes ide z ceny práce polovička štátu a po novom by išla približne tretina alebo niečo viac ako tretina by išla štátu. A to znamená, že tá atraktivita klamať, kde vlastne ľudia sú zamestnaní mnohokrát na papieri minimálna mzda a ostatné ide bokom alebo teda majú výrazne menej napísané na papieri a ostatné ide bokom, alebo majú naschvál práve kvôli tomu, aby zamestnávateľ ušetril dane, odvody, s čím sa čiastočne jasne, samozrejme, podelí s tým zamestnancom, tak sú aj také prípady, kde sa vlastne na papier napíše štvrtinový úväzok, polovičný úväzok, ale v skutočnosti ten zamestnanec robí na celý úväzok.
V prípade, ak teda to zaťaženie, daňové, dramatickým spôsobom klesne, lebo z polovice na tretinu je to naozaj dramatický pokles, tak v týchto prípadoch, či teda pri matkách s deťmi alebo do 15 rokov, alebo pri mladých ľuďoch do 25 rokov, by ten tlak alebo motivácia zamestnávateľa podvádzať bola výrazne, výrazne nižšia. A tým pádom platí to, čo povedal Karol Kučera v rozprave, že by sa eliminovala tá šedá ekonomika, alebo eliminoval by sa ten, ten nelegálny tok, tok financií medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, čo je, samozrejme, v prospech verejných financií a, samozrejme, je to v prospech aj samotného zamestnanca, keďže vlastne určite si skôr dokáže vybaviť či už pôžičku, alebo hypotéku, keď má oficiálny príjem, ako keď to berie, berie bokom. Samozrejme, takisto platí, že ak budú mať oficiálny príjem možno práve kvôli tomuto daňovému zvýhodneniu vyšší, tak sa im to premietne aj v čase, keď budú mať trošku viacej rokov, v starobe, na dôchodku, lebo jednoducho ten oficiálny príjem sa im, keď bude vyšší, tak sa im viacej napočíta do dôchodkového nároku.
Čiže pri mladých ľuďoch preto, aby sme ich motivovali, aby tu zostali, preto, aby sme ich motivovali alebo demotivovali, aby nechodili na vysokú školu len preto, lebo sa chcú nejako tak ponevierať a aby sme zatraktívnili v podstate ten čas do 25 rokov ísť radšej pracovať, čo určite by pomohlo aj kvalite vysokých škôl alebo teda celkovo kvalite vzdelávania a, a samozrejme, že teda aj verejným financiám, lebo pre verejné financie je určite lepšie, ak mladý človek pracuje ako keď dva, tri roky strávi na vysokej škole, ale dopredu vedel, že však vlastne on ani tú vysokú školu urobiť nechce, lebo jednoducho na to nemá. Takže radšej nech takýto človek sa zapojí do pracovného pomeru, bude platiť opäť zase dane, odvody pre štát, z čoho zase môžme financovať možno aj teda samotné toto opatrenie.
Pri mladých ľuďoch, samozrejme, že sú teda to aj dôvody typu, že im chceme zatraktívniť to obdobie, kedy, kedy môžu pomáhať svojim rodičom, lebo teda najmä pri takých rodinách, ktoré žijú z ruky do úst, sú tie deti skôr tlačené do toho, aby išli brigádovať, tak tieto deti by sme tým pádom zvýhodnili, čiže je to v podstate zároveň aj cielená pomoc. Zrejme synáčik nejakého zbohatlíka, ten si to užíva, ten tak ľahko pracovať nepôjde, keď má 15-16 rokov, a preto je zaujímavé vlastne akože aj zvýhodňovať takýmto daňovým spôsobom alebo zvýšením de facto nezdaniteľnej časti základu dane takéto deti, lebo vlastne tá pomoc končí v rodinách, ktoré to potrebujú.
Čiže mladí ľudia do 25 rokov, a teda ten tretí, alebo prvý návrh, ktorý je v tomto zákone, sú mamy bez daní. My sme si aj po celom Slovenku vylepili bilbordy, dnes sa ma pýtal jeden redaktor, že prečo vy ste vylepili vopred bilbordy mamy bez daní. No tak jednoducho vedieme kampaň, aby sme vytvorili verejný tlak, aby politici, a teda najmä chlapi v tejto sále, lebo ja neverím, že sa tu nájde žena, ktorá bude hlasovať proti, ale najmä chlapi, ktorí majú vždy na Deň matiek plné ústa toho, ako im na matkách záleží, aby počas tohto hlasovania zadosťučinili tým svojim slovám alebo sladkým srdiečkovým statusom a kvetinkám, ktoré ľuďom rozdávajú. Pellegrini vraj bude niekedy cez víkend rozdávať v Michalovciach ružičky, tak som fakt zvedavý, že jako by sa potom pozrel do očí tých, tých žien, ktorým bude rozdávať ružičky, keď v utorok bude hlasovať proti týmto ženám a nepodporí ich daňové zvýhodnenie. Takže bude to taká, taký lakmusový papierik na to, ako to chlapi v tomto väčšinovo, výrazne väčšinovom úzkom parlamente myslia úprimne s matkami, a teda, že či sa za ne len skrývajú, keď potrebujú naháňať hlasy, alebo tak keď reálne pre ne niečo môžu urobiť, tak že či to aj naozaj reálne urobia.
Prečo navrhujeme, aby matky alebo mamy dane neplatili, no preto, lebo si to jednoducho zaslúžia, nemali by byť trestané, tak to pekne veľmi zdôrazňovala naša kolegyňa Zitka Pleštinská, kde hovorila o tom, že netrestajme ženy za to, že sa rozhodli byť matkami a de facto to, že tu naozaj desiatky rokov ignorujeme tento problém, len o ňom hovoríme možno raz do roka, keď vyjde nejaká štatistika, zase si niekto zavzdychá na internete alebo vo verejnom priestore, že teda áno, chúďatká naše matky zarábajú o 20 % menej ako muži a nič s tým neurobíme, tak sme, ani neviem jaké slovo by som na to našiel, ale v podstate cynici, ktorí, ktorí zneužívame túto otázku len vtedy, keď nám to vyhovuje, ale vtedy, keď pre matky s deťmi niečo máme urobiť, tak strčíme hlavu do piesku alebo nájdeme si nejakú výhovorku.
Je to zároveň ďalšia tehlička v budovaní takého, poviem naozaj, že Slovenska ako výkladnú skriňu prorodinnej politiky Európy, samozrejme, že nám ešte pár krokov a pár tehličiek chýba, najmä možno takých ústretových, typu, k dispozícii škôlky, jasličky a podobne, možno väčšia podpora zamestnávania matiek na čiastočné úväzky, kde Slovensko je na chvoste Európy, že keď už niekto ide robiť, tak tí zamestnávatelia viac alebo výrazne očakávajú skorej tie plné pracovné úväzky a podobne. Čiže niečo nám, samozrejme, do toho chýba, ale tie tehličky, ktoré sme za tie tri roky postavili, a keďže dnes de facto vláda, vláda poslednýkrát zasadala, tak si myslím, že treba aj, aj spraviť taký, taký odpočet. Tak naozaj či už to je odstránenie krivdy voči dôchodkyniam, ročníky ´57 – ´63, to bolo z dielne SME RODINA, potom zrušenie doplatkov na lieky pre deti do šesť rokov, myslím, že takisto SME RODINA. Presadili sme tehotenský príspevok, absolútny unikát v celej Európe, len slovenské matky majú podporu, finančnú, od štvrtého mesiaca tehotenstva, v priemere to vychádza 2 000 eur dokopy za šesť mesiacov od štvrtého mesiaca do dňa pôrodu. Rodičovský bonus teraz v priebehu mesiaca prvýkrát vyplácaný v priemere vo výške, myslím, že 306 eur na jedného rodiča. To sú zase odmena pre dôchodcov, ktorých deti pracujú na Slovensku, podotýkam. Dvakrát zavedenie, dvakrát vyššie dotácie na obedy v porovnaní s Ficom, Pellegrinim, kedy tá dotácia vtedy za nich bola euro dvadsať, keď si pamätám, teraz je dve tridsať. Čiže naozaj skoro o 100 % vyššia, čiže aby deti mali kvalitnejšie obedy. Zavedenie aby aj príspevok pri narodení dieťa bol aj pri štvrtom dieťati, nielen do tretieho dieťaťa, takisto super vec. No a, samozrejme, výkladná skriňa našej prorodinnej politiky, a to je 200 eur na dieťa. Niečo, čo nám nikto neveril, všetci si robili srandu, potom proti nám bojovali a na konci sme to síce natesno s hlasmi, ale v parlamente presadili. A myslím, že všetci môžme byť na to hrdí.
Cítim to na tých stretnutia s ľuďmi, kedy postupne na začiatku možno boli nejaké spochybňovania a nevedeli si ľudia presne vypočítať, ako to je, ale postupne je vidieť, že každý zamestnávateľ, keďže človek je homo ekonomikus, každý zamestnanec sa opýta tej svojej mzdovej účtovníčky, kde mám tých Matovičových 200 eur? Na konci ona mu to vysvetlí a už dnes cítim to po tých debatách, že ľudia sú úplne presne v téme, vedia, čo treba urobiť preto, aby dosiahli maximálnu podporu, vedia si to nájsť na tej svojej výplatnej páske, vedia, že tých 60 eur, čo im príde z úradu práce, sociálnych vecí, treba k tomu pripočítať a dokopy to je presne tých 200 eur.
Včera, včera alebo predvčerom, teraz už sa mi to motá, predvčerom, áno, som mal stretnutie s jednou dámou, ktorá mi hovorila, že teda jej sestra má šesť detí, ale teda že čerstvo má, teda porodila siedme dieťa, že škoda že tá podpora tých 200 eur je len na tých šesť detí, lebo že jej manžel má veľmi dobrú výplatu a že jej by to aj z toho vyšlo, ale škoda, že to je len do šesť detí. Hovorím, že podľa mňa nie je do šesť detí, aspoň som teda také zadanie pri tom zákone nedával, keď sme ho tvorili, do šesť detí len rastie tá percentuálna miera kvázi náhrady, alebo ako sa to povie, percento z čiastkového základu dane, kde sa vypočítava vlastne nárok. Ale teda potom v stredu mi povedala, že no zistila od sestry, že áno, že jej sestra má 1 400 eur, alebo teda ich rodina tej sestry má navyše 1 400, nie navyše, pardon, to neni pravda, ale teda má, na tých sedem detí dostala 1 400 eur, keďže manžel má teda dosť slušnú výplatu. Ale koľko to je navyše, tak vieme. Na sedem detí za Fica a Pellegriniho 45 eur krát 7, 7 krát 40, skúšam vás, 280, 7 krát 5, 35, čiže 315. A 1 400 je teda sakra rozdiel. Čiže skoro 1 100 eur táto rodina so siedmimi deťmi má navyše preto, lebo aj manžel pracuje, je to tak nadstavené, aby teda to bolo motivačné sa zamestnať. Tak ja som veľmi rád týmto zmenám, ktoré sme zaviedli.
Ale chcel by som vás poprosiť, nemohli by sme tie faktické dať až v utorok? Ďakujem veľmi pekne.
