Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Mičovský, tak s týmto návrhom ja zásadne nemôžem súhlasiť, aby sme, aby sme celolesné hospodárstvo dali pod ministerstvo životného prostredia. Je to už iba z pragmatických dôvodov, že ministerstvo pôdohospodárstva je ekonomický rezort a tam sú ekonomické záujmy a ministerstvo životného prostredia je ochranársky rezort, to sú úplne iné záujmy. To je niečo, čo, aj keď sa tu robili programové vyhlásenie vlády, tak sme sa o tom bavili, tak ja som s tým zásadne nesúhlasil. A určite nebude s tým súhlasiť, prípadne keby došiel takýto pozmeňujúci návrh, ani hnutie SME RODINA.
Takým príkladom môže byť napríklad Poľsko. Viete, že ja veľa informácií čerpám v Poľsku. V Poľsku je 9 mil. hektárov lesov, je tam 315-tisíc národných parkov v počte 23, priemerná výmera je okolo tých 13-tisíc hektárov. Patria pod ministerstvo životného prostredia. V roku 2019 už takmer prešiel zákon a tam sú veľké boje presne o to, aby tie lesy prešli z ministerstva životného prostredia na ministerstvo pôdohospodárstva pod ekonomický rezort. A, samozrejme, pri všetkej úcte, zostávajú všetky tie národné parky, to je tých 315-tisíc hektárov pod ministerstvom životného prostredia. A tak by to malo byť. Nemôžme miešať ekonomickú časť a ochranársku časť z pohľadu takého, myslím, globálno-ekonomického. Určite súhlasím s tým, že ten les, čo sa týka funkcie environmentálnej, ekologickej, klimatickej a tak ďalej, to je samozrejmé, že tam nemôžme rozlišovať chránený les alebo strom a nechránený strom.
A z hľadiska hospodárskeho určite nemôžme miešať, miešať ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. Ťažba dreva patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva jednoznačne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Suja, tá aktívna ochrana prírody asi takto bola doteraz, že na jednej strane teraz, keď sa ide niečo diať, tak hovoríme o úbytku poľnohospodárskej pôdy, na druhej strane na Slovensku máme asi 300 000 hektárov bielych plôch. Proste zarastená poľnohospodárska pôda kriakmi a v podstate nie je to ani les, nie je to ani, nie sú to ani pasienky, ani lúky, sú to kriaky. Čiže asi to až tak dobré nebolo. My sme, my sme sa aj spolu, Miro, bavili a s viacerými sme rozprávali, že tento, proste tá reforma je nevyhnutná, to asi sa zhodneme všetci, ten problém je o otázke poslaneckého návrhu alebo vládneho návrhu, lenže asi ten vládny návrh bol, on bol skúšaný v minulom volebnom období a on sa zastavil práve z hľadiska toho procesu, takže asi rozhodnutie bolo ísť inou cestou, ale to, že to je nevyhnutné, to máme taký praktický a funkčný, funkčné porovnanie, to je ministerstvo pôdohospodárstva a lesný a pozemkový odbor na okresnom úrade. To isté ministerstvo životného prostredia a úrad na okresnom úrade a vieme, že je to nefunkčné. Čiže pokiaľ lesy bude spravovať, národné parky, ministerstvo pôdohospodárstva a bude ho metodicky riadiť, tak ako sú okresné úrady, ministerstvo životného prostredia to je ako pes a mačka, a to nefunguje.
Čiže jednoznačne asi nejaká zmena musí byť alebo nech to potom, zrušme štátnu ochranu prírody a nech to ide všetko pod ministerstvo pôdohospodárstva, čo asi je problém, čiže prakticky je výhodnejšie dať to pod jednu organizáciu. Ale súhlasím s tým, že za pravidiel a pozor tá zmena nebude trvať pol roka do 01.07., to určite nie. Ja si myslím, že táto zmena bude trvať minimálne šesť až osem rokov a je to, to zasiahne budúcu a ešte aj ďalšiu vládu, ktorá, ktorá to bude ďalej riešiť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Takáč, my nieže nemáme nejaký priemysel. My nemáme žiadny spracovateľský priemysel. To znemená, že my sme čistý exportéri tak u pšenice, takisto u lesov. Rozdiel je v tom, že pšenica rastie niekoľko mesiacov a lesy desiatky rokov a v podstate robíme tú istú hnusnú devastačnú činnosť. Vyvážame to najcennejšie, čo máme, tú surovinu a neprinášame a nakupujeme z nich hotové výrobky, čiže je to aj environmentálny aj ekonomický nezmysel. A teraz ja sa chcem dotknúť jednej veci.
Pán Mičovský mal také vyjadrenie a ja s ním súhlasím, že lesy nemajú byť bankou pre spoločnosť, ale poisťovňou pre zdravú budúcnosť. Lenže do poisťovne sa platia vklady, poistné vklady. Pýtam sa, od roku 2014 do dnešného dňa sa riadime programom rozvoja vidieka 2014 - 2020, ktoré boli schválené v roku 2014 a platil do roku 2015. Koľko sme do tej poisťovne nainvestovali peňazí od roku 2015? Asi nič. My sme ťahali z tejto poisťovne peniaze, preto je treba spraviť zásadnú zmenu. Ja nehovorím, že všetko je správne, ja verím tomu, že pán minister Budaj, tak ako povedal na Bôriku, že svoje slovo dodrží, to znamená, že spraví revíziu národných parkov, ktoré sú až na dva národné parky z roku 2002 z obdobia pred rokom ´89, lebo národné parky mali byť oblasti s prirodzenými biotopmi a nie lesné škôlky.
A druhá vec, druhá vec, že, že prebehnú tie odborné diskusie a že, tak ako bolo dohodnuté na koaličnej rade, že bude dvojtýždňové medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa líši od štandardného o jeden týždeň, že bude kratšie. Verím tomu, že tak to bude. Ale musíme sa na to pozerať trošku ináč. Príjmy z vidieka nie sú o veľkosti ťažby, ale sú o tom, ako využívame to prostredie a národné... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 591).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegovia, ozaj tieto vaše prejavy by ste si mohli vyriešiť niekde mimo sály. Tisícky mŕtvych, mnoho pacientov dodnes s komplikáciami, mesiace zamrznutá ekonomika, deti bez adekvátneho vzdelania. Ja ešte raz ďakujem obetavosti všetkým lekárom, celému zdravotníckemu personálu, naozaj, ktorí zachraňujú životy, nie ako naši kolegovia z opozície, ktorí na tejto pandémii iba hnusne vytĺkajú politický kapitál, žiaľbohu, na úkor nešťastia životoch ľudí, ale, žiaľbohu, aj vašich voličov.
Kolegovia z opozície, hlavne ĽSNS, ja sa až divím, koľko je medzi vami odborníkov, že absolútne na všetko, absolútne na všetko. Žiaľ, jediné, čo sme od vás počuli napríklad o tejto pandémii, ako by ste to teda vyriešili, bol ten váš už preslávený Bromhexin s vodkou. Asi toľko.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ešte raz vám zopakujem to, čo som hovoril v predošlej faktickej. Nepochopenie faktu, že sa naša civilizácia nevie inak brániť proti šíreniu vírusového ochorenia COVID-19 a jeho nových mutácií, je naozaj lotériou. Ale lotériou, v ktorej ide oveľa viac ako o nejaké výhry, tu ide o ľudské životy. Ja vám ešte raz spomeniem, ako je to v tej Moskve, lebo teda vám tie západné krajiny častokrát hovoríme ako príklad alebo Ameriku, tak sme tu obviňovaní, že je to nejaké sprisahanie.
Moskva je tak zamorená, že jediná cesta ako von z tejto katastrofálnej situácie, je očkovať v čo najvyššej miere, a preto napríklad aj v Moskve pristúpili nielen k motivácií ľudí rôznymi výhrami, tam nejaké automobily vyhrávajú a nejakú finančnú hotovosť, ale aj povinnosti očkovania zatiaľ v určených odvetviach. U nás bez zvýšenia motivácie, nehovorím povinnosti, ale motivácie, nedosiahneme zaočkovanosť v takej miere, aby sme si poradili s príchodom oveľa agresívnejšej forme tohto zmutovaného vírusu COVID-19.
Napríklad USA, Poľsko, Rusko a mnoho, mnoho, mnoho naozaj iných krajín sa snaží maximálne takýmto spôsobom motivovať občanov k zaočkovaniu.
Pán kolega, ale toto je taký bežný vývoj, lebo naozaj donedávna ľudia hľadali seniorov, aby teda nejako nejakým spôsobom sa dostali k tomu rýchlejšiemu poradiu sa zaočkovať a momentálne naozaj je časť populácie, ktorá teda nejakým spôsobom sa zaočkovať nechcela, žiaľbohu, ale aj vďaka vám, lebo ste ich mnohokrát odhovárali, aj keď tu tvrdíte, že nikoho neodhovárate. Napríklad váš kolega pán Kollár, Marek Kollár, ktorý povedal, ja ho budem citovať: "Kto nás normálnych bude chrániť voči zaočkovaným?" Tak ja si myslím, že toto nie je asi motivácia ľudí očkovať alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, je absolútne pravda, že blížiaca sa tretia vlna pandémie je obrovský problém. Všade vo svete sa naozaj hľadajú riešenia, ako motivovať ľudí k čo najväčšej miere sa ísť zaočkovať a brániť proti tomuto ochoreniu.
Napríklad v Rusku spravili lotériu, kde víťazi získali autá. Ja naozaj zámerne spomínam Rusko preto, lebo rôzne fabulácie od našich kolegov z opozície o sprisahaní USA a západných krajín a neviem koho ešte všetkého. Neprijatie faktu, že naša civilizácia sa nevie inak brániť proti šíreniu vírusového ochorenia COVID-19 a jeho nových mutácií, je naozaj lotériou, v ktorej ale nejde ako tak o finančné výhry alebo autá, žiaľ, ide tu o život. Tisícky mŕtvych, mnoho pacientov dodnes s komplikáciami zdravotnými, mesiace zamrznutá ekonomika, deti bez adekvátneho vzdelania. Naozaj, žiaľ, ak opozícia nevyzýva ľudí na očkovanie, tak by to aspoň nemala mariť, nakoľko hazardovať s ľudskými životmi by nemalo byť cieľom politického boja.
Ja ďakujem veľmi pekne obetavosti lekárov a celému zdravotníckemu personálu, ktorí naozaj zachraňujú životy, nie ako kolegovia z opozície, ktorí naozaj na tejto pandémii iba vytĺkajú politický kapitál. Žiaľ, na nešťastí ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 600), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 865 z 30. júna 2021 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť - ústavnoprávny výbor.
Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 1. júla 2021.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán poslanec, obvyklá výška nájmu. Päťdesiat hektárov v katastri vlastním ja, 50 hektárov vlastníte vy. Ja mám pôdu za 100 eur a vy máte pôdu za 50 eur. Obvyklá výška nájmu je 75. Proste bez metodiky, bez zmyslu, lenže ja svoju pôdu 100 eur na hektár nepriznám, lebo to bol systém dotazníkový, absolútne nemetodický, netransparentný, hej? A ja nepriznám a bude to iba vaša pôda a obvyklá výška nájmu je 50. Čiže toto je tá obludnosť a ten paškvil toho, proste to nemá, nemá nič s cenou a s kvalitou spoločné.
A čo sa týka, čo sa týka tých BPEJ-éčiek, no je to nejaký systém, ktorý nehovorí iba o tom, že koľko máme platiť za pôdu. Tam sú vlastne tie kvalitatívne vlastnosti pôdy a my, keď konečne raz dôjdeme, že budeme mať digitalizovanú pôdu, ja verím tomu, že áno, a keď si pozriete v Čechách na softvér, ktorý vlastne popisuje stav pôdy, nájdete tam, samozrejme, od stavieb, od, mimo, mimo nepoľnohospodárskej činnosti, máte zloženie pôdy, klimatické podmienky, máte zásobný dusík, máte zrážkovú činnosť, všetko. A toto keď bude u nás, tak vtedy tá cena bude skutočne, bude zohľadňovať tú úrodnosť pôdy, nie zbytočne piesčitá pôda, ktorá vlastne, môžem maximálne nejakú koreňovú zeleninu tam dať, možno nejaké bylinky, ale v živote tam nebudem pestovať krmoviny pre svoje zvieratá, hej, vôbec ju brať do prenájmu, hej. A aj keď sa nachádza v blízkosti Bratislavy. Ale je vynikajúca pôda niekde v blízkosti malej, malej dedinky, možno najbližšie mesto bude 50 km, máme vynikajúce pôdne vlastnosti a výbornú úžitkovú hodnotu a je desaťkrát drahšia, ako tá, čo je pri Bratislave. Čiže kvalita a pôdna úrodnosť je základom toho všetkého.
A čo sa týka tých, a to už nestihnem, mám iba päť sekúnd.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ešte k tej obvyklej výške nájmu. Ono sa stále deklaruje, že obvyklou výškou nájmu sa cena zvýšila, no nie je to pravda. Možno u 30-40 % sa cena prenájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu ešte znížila a vieme okresy - v Martine zo 17 eur za hektár išla na 12 eur, na 8 eur na hektár. Takže nie je to pravdou, a to z jednoduchého dôvodu, lebo to bolo, to bolo vycucané z prsta. Nebolo tam, nebola tam žiadna metodika k tomu, proste bolo to na základe toho, kto sa ako prihlási a kto akú cenu prizná. Takže ja sa vrátim k tomu, čo som predtým povedal, jediným spravodlivým ukazovateľom je kvalita a pôdna úrodnosť pôdy. Toto dáva hodnotu poľnohospodárskej pôdy.
A čo sa týka malých farmárov, tam pokiaľ chceme tých malých farmárov, určite je to aj záujem Bruselu, je to záujem novej spoločnej poľnohospodárskej politiky podporiť malé, stredné a hlavne rodinné podniky, a preto tie pozemkové úpravy by sa mali v budúcnosti orientovať hlavne na pozemky v správe štátu alebo vo vlastníctve štátu.
Pokiaľ by Slovenský pozemkový fond mal identifikovanú pôdu, a to vieme, že nemá ju všetkú identifikovanú pôdu, väčšinou to je v pôdnych blokoch a nevie ani, kde tá pôda sa nachádza, tak tým pádom nebol by problém aj legislatívne to ošetriť tak, že musí vydať určité percento pôdy pre malých alebo stredných a začínajúcich farmárov, ale musia tomu predchádzať na štátnej pôde pozemkové úpravy.
A to neurobíme nikdy, pokiaľ nezavedieme to, čo teraz sa, čo teraz sa snaží ministerstvo pôdohospodárstva už dlhú dobu, aby to bolo digitalizované, aby to nebolo v papierovej forme, teraz sa robia určité opatrenia, že krajina sa bude digitalizovať, tak pokiaľ sa podarí do dvoch rokov, do troch zdigitalizovať Slovenský pozemkový fond, tak určite sa aj malé dostanú bez problémov k tejto pôde.