Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ospravedlňujem sa, pán minister, mám rokovanie s chovateľmi živočíšnej výroby, takže by som rád potom na chvíľu odišiel a niečo s nimi prešiel.
Ja, ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, k vystúpeniu predkladateľa pána poslanca Takáča som si urobil poznámky z toho, čo bolo povedané. Chcel by som v prvom rade poprosiť, aby aj táto rozprava bola o potravinách, aby nebola o politike. Tak ako sme sa, ako sme sa dohodli na prvom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sme si povedali a si myslím, tak verbálne odsúhlasili, že nemáme koaličný a opozičný rohlík, máme len rohlík. Čiže potraviny ani kravy nie sú koaličné, opozičné, ani pšenica, ani ovocie, ani zelenina.
Treba si, treba... (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Poprosím upozorniť pána Pčolinského, aby nevyrušoval.
V prvom rade čo sa týka, čo sa týka pôdohospodárstva a potravinárstva, očakával som v návrhu a verím tomu, že to bude prednesené v rozprave, viac výhrad viazaných k cenám, k potravinám a hlavne očakávam nejaké riešenia. Predpokladám, že pán poslanec s nejakými riešeniami príde. Ja... (Reakcia navrhovateľa.) Nepočul som riešenia. A ja som v podstate trochu, keď poviem, aj rád, že táto schôdza sa otvára, že sa o tom budeme rozprávať, pretože sme, je pravdou, že sme neumožnili opozícii otvoriť schôdzu, mimoriadnu schôdzu, prijatie uznesenia. Takže využili rokovací poriadok, je to v poriadku a túto diskusiu o potravinách otvorili. Avšak mali by sme si hovoriť v prvom rade pravdu.
Naše pôdohospodárstvo a náš vidiek sa v roku 2022, to znamená v druhom roku volebného obdobia, riadi strategickým plánom, ktorý bol schválený v Bruseli v júni 2015 za vlády ministra Jahnátka. Pán minister Jahnátek nastavil pravidlá, ktoré musíme rešpektovať ešte tento rok v rámci prechodného obdobia. To je fakt.
Druhá vec, v rámci tohto strategického plánu bolo schválené vládou, vládou SMER-u kofinancie vo výške nejakých 12 %. Že by toho nebolo málo, tak sa ešte presunulo, bolo to, neviem, 25 % alebo koľko z programu rozvoja vidieka na platby na plochu. Celé slovenské, celý slovenský vidiek, slovenské pôdohospodárstvo vrátane programu Leader, MAS a tak ďalej dostali, keď si dobre pamätám, 1,2 mld. na sedem rokov, na sedem rokov 1,2 miliardy. 26. marca 2016, ak sa mýlim, tak ma ospravedlňte, nastupuje do funkcie ministerky pôdohospodárstva pani Matečná. 26. marca som si prezrel centrálny register zmlúv a z 1,2 mld. bolo, bolo už alokovaných, za sedem mesiacov vlády SMER-u, ktorá schválila strategický plán, 920 miliónov de facto vopred určeným zákazníkom. Môžme to nazvať, že tie peniaze boli, zákazníci boli, to zobrali. Čiže 90 % peňazí, ktoré mali byť využité sedem rokov, boli v priebehu siedmich mesiacov rozdelené. A teraz cítime tie dopady. To sú skutočne dopady, preto je náš vidiek v takom stave, v jakom je.
Určite mám aj ja, mám aj ja výhrady voči ministerstvu. Každý jeden z nás má výhrady aj voči súrodencom, nieto ešte v rámci práce od ministerstva, ale súhlasím s tým, že dávať momentálne do dôvodovej správy presun, presun na ŠOP-ku asi nebolo najsprávnejšie riešenie. My sme ako SME RODINA hlasovali proti, bohužiaľ, naše sily nestačili, ale bol to poslanecký návrh, išlo to mimo ministerstva. Súhlasím s tým, že bola tam spravená chyba, chyba a bola tam politická zodpovednosť za tzv. akciu zlaté prasatá. To bola, to bola politická chyba, za ktorú zobral zodpovednosť štátny tajomník. To si myslím, že bolo vyriešené.
Avšak, pán poslanec, čítať list od pekárov, ja ten list mám na stole, ktorý podpísal šéf toho združenia pekárov, ktorý od, štyri roky bol šéfom sekcie potravinárstva na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, už mi príde trochu pokrytecké a ak mám pravdu povedať, až scestné. Nie politicky, ale skutočne. Keď tento pán, ktorý tento list podpísal, nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva, tak saldo zahraničného obchodu bolo 1,2 mld. eur. Keď tento pán ukončil svoju misiu, saldo bolo 1,8 mld. eur. Pán vtedajší generálny riaditeľ nesplnil svoju misiu a dnes sa pasuje do role najväčšieho odborníka na potraviny. A môžme to vyčítať aj SMER-u, pretože SMER tiež prevzal vládu, vládu so saldom v roku 2012 400 miliónov a odovzdal v roku 2016 pani Matečnej 1,27 mld., čiže strojnásobil záporné saldo. A to nie sú čísla, to je pridaná hodnota, to sú podiely na mzdách, to sú zhruba 500 mil. ročne, ktoré my takto (rečník rozhodil rukami) vyhadzujeme z našich vrecák do zahraničia. Môžme takto sa baviť o stave zvierat, môžme sa baviť o tom, že v roku 2012 sme mali, sme mali... nebudem teraz rozoberať asi cibuľu, cesnak, asi by to nebolo vhodné. A mali sme situáciu takú, že ten skutočný dôvod, prečo je taký podiel potravín slovenských, je to, že v podstate tí naši potravinári ani nemajú kde predávať. Majú iba jedinú šancu, a to je prísť, niekedy požiadať, niekedy poprosiť zahraničné obchodné reťazce.
A teraz prečo to je takto. Dvanásť rokov vlády SMER-u. A teraz nie politická, zase, zase skutočné. Prvý hypermarket bol postavený v roku 1999, bolo to Tesco, prvý hypermarket. Za vašej vlády sa postavili všetky hypermarkety na Slovensku. Za vašej vlády ste neustriehli regulovanie tých obchodných, obchodných možností na trhu, nechali ste masívne likvidovať slovenské malé, menšie všelijaké obchodné systémy a vpustili ste masívne tie veľké markety. To bolo za vašej vlády. Tých dvanásť rokov sa už späť vrátiť nedá. A my dnes máme dve možnosti, alebo prijmeme zákon, že budú musieť mať povinný podiel potravín. Skúšali to v Rumunsku, ale aj keby sme to presadili, lebo určite by sa nejaký spôsob našiel, ja sa pýtam, kde nájdeme producentov 51 % potravín, ktoré by zásobovali slovenský trh. Čiže akonáhle by sme prijali zákon o minimálnom podiele slovenských potravín vo výške 51 %, tak regále by boli väčšinu naplnené minerálkou, pivom, liehovinami, mliekom, máme dosť vajíčok, ale určite by tam chýbali zemiaky, chýbala by tam zelenina, chýbalo by tam to, čo ľudia potrebujú ku každodennému životu.
Mám aj ja výhrady určite voči ministerstvu pôdohospodárstva, ale vieme dobre, že tento strategický plán, ktorý bude platiť od budúceho roku, bude niečo úplne iné ako to, čo bolo za predchádzajúce roky, hlavne v roku 2015. Ešte aj dnes máme nevysporiadané veci znevýhodnenými oblasťami. Ešte dnes bojujeme o ANC oblasti, aby znevýhodnené oblasti mali lepšie financovanie. A pán minister to odo mňa počúva už niekoľko mesiacov a verím tomu, že sa dohodneme, hej? Ale určite sme lepšie nastavili systém špeciálnej rastlinnej, živočíšnej výroby. Je vyššia forma kofinancovania, viac peňazí pôjde na produkciu potravín, aj keď hovoríme, že málo. Ale to, že dnes máme vysoké ceny a že sme totálne závislí na dovoze, nie je tým, že by nákupca v nejakom obchodnom systéme morálne odmietal nakupovať slovenské potraviny. Je v tom, že naše potraviny sú drahé. A prečo sú naše potraviny drahé? Lebo sme podcenili financovanie minulých období. Dnes obrovskí výrobcovia, spracovatelia mäsa, hej, majú 16 až 20 % nižšie ceny, ako sú spracované mäso u nás. Pritom za základ sa berie cena na nemeckej burze. Čiže tie vstupy sú rovnaké, len ten výstup už tam, to stehno, to pliecko je 16 – 20 % drahšie. Lebo tam pracuje veľa ľudí, je vysoká manuálna, veľa manuálnej práce, v podstate nákladovosť sa do toho nevie vojsť.
Ja som o tom presvedčený, že pokiaľ by sme vedeli cenovo konkurovať zahraničným výrobkom, tak asi len blázon mohol by aj z tých obchodných systémov za každú cenu nakupovať iné výrobky ako naše, keď doma to má pohodlnejšie. A to, že to je pravda, pár kilometrov na sever je Poľsko, kde je 90-percentný podiel potravín v Poľsku. Viete čo, aký je rozdiel medzi Poľskom a Slovenskom? Okrem toho že rozprávajú poľsky a my slovensky, my sme mali Dobytkára, oni nemali Dobytkára. To je zásadný rozdiel. Takže ja hovorím, pozerajme, hovorme si pravdu a hľadajme riešenia. Čiže ja očakávam, že aj dnešná diskusia nech je kľudne do siedmej a zajtra doobedu nech je o riešeniach.
A teraz aké máme možnosti znížiť ceny potravín? Veď tých možností je strašne málo. Môžme znížiť DPH? Môžme znížiť, určite že môžme. Je to na rozhodnutí ministra financií, ktorý povie, že znižujeme DPH. Ja som navrhoval zníženie DPH z 10 na 5 % a vyrátal som, čo mi aj pán minister Matovič potvrdil, niekde výpadok z 10 na 5, u tých základných potravín 130 miliónov. Ja si myslím, že bolo by to riešenie. Otázka tá, že nezhodli sme sa na tom, kto ustriehne, že či nebudú zneužité tie ceny na spätné navýšenie v obchodných systémoch. Ale riešenie tu je, to je 130 miliónov.
Vieme, vedeli by sme, vedeli by sme možno znížiť spotrebnú daň, neviem, či je to možné, lebo dépeháčku asi nie, pre tých potravinárov možno áno. Určite jedno z mála riešení je to, čo zatiaľ na tom zhoda nie je a ja sa budem snažiť na september niečo také predložiť, pracujeme na tom, aby sa využili efektívne peniaze z environmentálneho fondu na zníženie nákladov u potravinárov. To by bola cesta, ako im znížiť náklady. Určite keby sme znížili energetické náklady, pekári, obrovská spotreba energie, rôzni výrobcovia potravín má, sú hlavne založené na energii, tie ceny by sme dostali dole. Mohli by sme spraviť to, ako spravili Poliaci, dajme pracovníkom do 26 rokov, odvody za týchto pracovníkov je nula. Ušetríme, zase budú nižšie ceny. Znížme odvodové zaťaženie, len potom, potom zase musíme myslieť na to, že počas dôchodkov to tých ľudí dobehne.
Takže ja by som poprosil pána poslanca, teraz odišiel, pokiaľ bude predkladať, rozprávať bude, hovoriť o potravinách, poprosím riešenia. Nechajme politiku bokom. Nevyčítajme si, čo bolo, lebo tí ľudia, ktorí dnes ozaj majú tri až päť eur na deň, hej, tí ľudia chcú počuť riešenia, hej? Vieme, že príčiny, príčiny nie sú ani priamo príčiny u pána Mičovského, ani u pána Vlčana. Tá príčina je v minulosti a my máme pred sebou obrovskú šancu, päťročný strategický plán a pomôžte nám všetci v tom, ktorí sa aj nevenujete poľnohospodárstvu a potravinárstvu, aby ten strategický plán naplnil tie ciele, aby sme mali viac slovenských potravín, aby sme mali zdravší a aj bohatší vidiek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán premiér, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval a predložil, aby som predložil informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Samuelovi Vlčanovi, poverenému riadením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je uvedené pod tlačou 1077a, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 1121 z 28. júna 2022 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výborom do určeného termínu konania schôdze. Zároveň určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali výbory v určenom termíne. Nasledovné výbory neprijali k návrhu uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre zdravotníctvo.
Nasledovné výbory o návrhu nerokovali, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neboli uznášaniaschopní. To je ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre sociálne veci.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor dňa 29. júna nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som bol určený, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol informáciu o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výboroch. Zároveň ako predseda výboru som určil poslancov Martina Fecka, Jána Szőllősa a Jarmilu Halgašovú, aby splnili úlohu alternatívnych spravodajcov.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani poslankyňa Žitňanská, že ste predložili takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh a ja som normálne aj nemilo prekvapený, že v 21. storočí ešte dochádza k takýmto situáciám, že máme pacientov vo vegetatívnom stave a tí rodinní príslušníci musia podstupovať takúto administratívnu, ale možno aj psychickú tortúru každých šesť mesiacov a žiadať o takýto súhlas poisťovne.
Ja si myslím, že určite bude mať tento návrh v pléne podporu a je mi aj ľúto, že práve ešte v tomto období musíme riešiť takéto situácie, že už to dávno malo byť odstránené. Takže za mňa môžem určite povedať, že budete mať odo mňa podporu a veľmi kvitujem takýto postup z vašej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež v súvislosti s týmto vládnym návrhom zákona predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Jedná sa o to, že v bode 1 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 2. V bode 2 sa navrhuje zavedenie nového správneho poplatku za schválenie skúšobnej prevádzky vozidla vo výške 10 eur a sa skúšobná prevádzka vozidla vykonáva ako výskumná úloha a typový schvaľovací orgán má záujem o výsledky tohto výskumu z dôvodu zmeny technických požiadaviek. Napríklad ak výskum inovatívnych technológii vedie k zmene prispôsobeniu technických požiadaviek pre schválenie vozidla na prevádzku v cestnej premávke. V bode 3 sa navrhuje zase vybratie trojnásobku správneho poplatku pri žiadosti o urýchlené konanie do 5 pracovných dní aj v prípade vnútroštátneho schválenia jednotlivo dokončovaného vozidla.
V súvislosti s týmto predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ide o toto znenie: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. II sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA, položka 67 písm. y) sa za slovo "vozidla" vkladajú slová "inej ako v písmene z".
2. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA sa položka 67 dopĺňa písmenom z), ktoré znie:
"z) povolenie skúšobnej prevádzky vozidla, ak sa skúšobná prevádzka vozidla vykonáva v rámci výskumu na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a typový schvaľovací orgán má záujem o výsledky tohto výskumu z dôvodu zmeny technických požiadaviek 10 eur".
3. V sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. DOPRAVA položka 68 v časti - Splnomocnenie v 3. bode sa slová "písm. f)" nahrádzajú slovami citujem: "písm. d), f".
Doterajší bod sa primerane prečísluje. V súvislosti s tým sa primerane upraví aj názov zákona.
Ďakujem pekne skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. To, čo povedala pani poslankyňa Halgašová, s tým súhlasím. Čo sa týka vlastníckych práv, máme tu predsa ústavu a v čl. 20 sa píše, že každý má právo vlastniť majetok, jedine sa zaručuje a v čl. V, a to je rozhodujúce, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosť práv, slobodu iných. Podmienky stanoví zákon. My ideme porušovať ústavu? My ideme zobrať to, čo vlastne, čo je najsvätejšie v demokratickej spoločnosti, a to je vlastniť majetok a vlastne využívať tento majetok vo svoj prospech? Ale veď pozemkové úpravy, keď sa budú zapisovať, to je na okresnom úrade, a to sme trvali na tom, aby to bolo tam uvedené, tak budú trvať sedem rokov, sedem rokov je dostatočná doba na to, aby sa ten nájomca terajší pripravil na to, že dôjde k zmene vlastníckeho vzťahu.
Pán Baránik si neuvedomuje jednu vec, že my tým, že vzniknú pozemkové úpravy, vznikne nový právny vzťah, tie pozemky nebudú na tom mieste, ako boli, tam to bude úplne ináč rozhádzané. Prečo, prečo ideme zase robiť v prospech niekoho, nechcem povedať, že v prospech nejakých skupín alebo v prospech koho? Či ten človek, ktorý čaká dvadsať, tridsať rokov na pozemok, nemá právo posadiť si ani mrkvu na vlastnej pôde? Pretože? S týmto zásadne nebudem súhlasiť a ak takýto pozmeňovák príde na zrušenie týchto článkov, tak určite budem hlasovať proti.
Ja som za to, aby ostali zachované užívacie práva do doby pozemkových úprav, nebudem súhlasiť s tým, aby sa teraz zrušili tieto nájmy, pretože to rozbije komplet celý systém pôdohospodárstva, ale po pozemkových úpravách musíme spraviť poriadok. Vlastník má právo, vlastníctvo ho zaväzuje a nesmieme nikoho, ani jedného občana Slovenskej republiky obmedzovať vo výkone vlastníckych práv.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 o pozemkových úpravách, predkladám taktiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tým dôvodom alebo dôvody sú nasledovné:
Smernicou Rady 92/43 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane prírodných, prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tzv. smernica o biotopoch, sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava osobitne chránených území pod názvom NATURA 2000. Podľa tejto smernice o biotopoch, ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení. Plán alebo projekt musí realizovať z dôvodu vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát je povinný zrealizovať tzv. kompenzačné opatrenia na zabezpečenie toho, že celkovo ako koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená.
Pamätáme si, že aj v rámci okolí Bratislavy došlo k realizácii veľkého PPP projektu výstavby D4 aj rýchlostnej cesty R7 a časť diaľnice D4 medzi Rusovcami a Ketelcom sa v rámci PPP projektu D4R7 realizuje na území Natura 2000. Takže kompenzačné opatrenia sú povinné. Rozsah týchto kompenzačných opatrení určilo osobitne ministerstvo životného prostredia rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť v máji 2017, pričom tento rozsah je tvorený zalesnením a zatrávnením v rôznych katastrálnych územiach s prietočnením Biskupského ramena a zvýšením legislatívnej ochrany súčasných lesných biotopov. Celková výmera týchto kompenzačných opatrení je 198 hektárov rozdelených do deviatich kompenzačných opatrení.
V súčasnosti sa realizujú všetky kompenzačné opatrenia s výnimkou opatrenia č. 1, to znamená zalesnenia v Rusovciach.
Kompenzačné opatrenie č. 1 je v súčasnosti nerealizovateľné z dôvodu odmietavého postoja vlastníka pozemku predať tento pozemok za cenu učenú znaleckým posudkom a vyvlastnenie podľa slovenskej legislatívy v tomto prípade nie je možné. Vzhľadom na túto skutočnosť bola v súčinnosti aj s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a environmentálnymi mimovládnymi organizáciami určená náhradná lokalita s pozemkami vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu práve v katastrálnom území Pataš. Keďže Slovenský pozemkový fond nie je momentálne z legislatívneho hľadiska schopné predať predmetné pozemky stavebníkovi tohto PPP projektu, a to znamená Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ani naňho previesť správu pozemkov, navrhujem týmto pozmeňujúcim návrhom doplnenie tejto kompetencie Slovenského pozemkového fondu do zákona, aby mohol stavebník splniť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývaju z európskej ako aj slovenskej legislatívy a právneho poriadku.
Preto by som teraz prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, o usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde alebo pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde alebo pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 118 vkladá nový bod 119, ktorý znie,
119. V § 34 ods. 4 písm. d) sa za slovo "ťažbu" vkladajú slová "alebo určené ako vhodné na realizáciu kompenzačného opatrenia^23aa) v nevyhnutnom rozsahu na účely umiestnenia stavby vo verejnom záujme alebo líniovej stavby^23ab)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"^23aa) §28 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 356/2019 Z. z.
^23ab) § 139 ods. 3 a 4 zákona č. 50/1976 Zb."
To je záver tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Áno, Filip, absolútne s tebou súhlasím, preto som aj navrhol, že by došlo k tomu rokovaniu, a ak môžem podať takú pomocú ruku, tak môžem skontaktovať predstaviteľov rezortu dopravy aj s tebou, pán navrhovateľ poslanec Taraba, že by sme si k tomu mohli sadnúť a nejak dať hlavy dokopy, že v prípade, ak sú tam ešte nejaké ďalšie veci, ako aj ty si povedal, pán poslanec Kuffa, nejaká notifikácia predtým, ako dôjde k expirácii diaľničnej známky, aby prišla notifikácia formou esemesky alebo mailu. Ja si myslím, že sme v 21. storočí, elektronizácia prebieha v plnom prúde a takáto vec by mala byť automaticky jasná a veľkú väčšinu tých vecí, ktorú som chcel ešte povedať vo faktickej poznámke, povedal pán predseda parlamentu Kollár.
Áno, majú veľmi ťažkú ekonomickú situáciu v štáte a jednoducho naháňať ľudí takýmito drakonickými trestami, si myslím, že je absolútne ekonomicky neúnosné, a máme, bohužiaľ, aj regióny ako na východe Slovenska, kde máme stále zaostalé okresy a jednoducho aj pri tom, že si musíme uvedomiť, že neznalosť práva neospravedlňuje, zase nemôžeme byť štát, ktorý drakonickými trestami trestá ľudí tým, že im berie aj posledné možnosti nejak prežiť a jednoducho z mesiaca na mesiac uspokojiť ekonomicky svoju rodinu. Čiže poďme, poďme do tejto zmeny, ak môžem vyzvať aj kolegov v koalícii, aby sme sa tu nezavzdušňovali, ale normálne pomohli ľuďom, od toho sme tu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, vážený navrhovateľ, a iste viete, že ak plánujete s vozidlom vycestovať na cesty označené ako diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá, je potrebná diaľničná známka.
Diaľničná známka je na Slovensku digitálna, a dá sa kúpiť pomocou internetu, mobilnej aplikácie alebo na vybraných poštách a čerpacích staniciach pri platbe hotovosťou. Zakúpením elektronickej diaľničnej známky sa vozidlo dostane do centrálnej evidencie a elektronickú diaľničnú známku nemusíte lepiť na čelné sklo auta a ani si ju inštalovať vo vozidle žiadnou platobnou jednotkou.
Keďže systém diaľničných známok je elektronický, na dodržiavanie tejto povinnosti nedozerá len polícia, ale aj kamerový systém priamo na spoplatnených cestách úsekov. Pokuta za jazdu bez diaľničnej známky sa pohybuje od 100 euro až do 500 euro a v blokovom konaní od 50 do 200 euro. Priestupok rieši príslušný okresný úrad a v blokovom konaní policajná hliadka. Ak jazdí bez diaľničnej známky cudzinec, priestupok rieši okresný úrad v kraji, v obvode ktorého jazdil bez diaľničnej známky. Peniaze potom priamo poputujú do štátnej kasy, pochopiteľne.
Pokuta za jazdy bez diaľničnej známky sa môže riešiť aj v správnom konaní. Vtedy je pokuta za správny delikt od 150 do 500 euro a na rozdiel od minulosti sa ukladá len jedna pokuta. Viac pokút môžete udeliť len v prípade, ak bez známky jazdil na viacerých vozidlách daný vodič. Konanie o uložení pokuty možno začať do 60 odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky tejto pokuty sa prihliada, samozrejme, na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Tak hovorí zákon o diaľničnej známke.
Väčšinu práce pri kontrole diaľničných známok v súčasnosti vykonáva kamerový systém na diaľniciach a rýchlostných cestách, na ktorých sú tieto zariadenia inštalované. Tie dokážu rozpoznať evidenčné číslo vozidla a porovnať ho s databázou, v ktorej sa toto číslo priraďuje ku kúpenej diaľničnej známke. Systém tak ľahko identifikuje vozidlo, ktoré jazdí bez známky. Okresný úrad potom posiela motoristovi sankciu a pokuta za jazdu bez diaľničnej známky je v tomto prípade vždy 150 euro.
Ak tento predpis poruší cudzinec s vozidlom, ktoré je evidované v inom členskom štáte Európskej únie alebo v tom európskom hospodárskom priestore, tak pokutu dostane v úradnom jazyku svojej domovskej krajiny. Vozidlo ale môže v praxi jazdiť bez... po diaľnici alebo rýchlostnej ceste aj celý mesiac a dostane za to len jednu pokutu. Keby to vodič urobil aj v ďalšom mesiaci, automaticky dostane ďalšiu pokutu. Pokuta sa totiž tiež posiela za každé vozidlo, na ktorom tento vodič na tomto motorovom vozidle tento právny predpis poruší. Navyše ju môže motorista dostať aj za posledné dva roky spätne. Ľudia ale majú možnosť zaplatiť menej, ak pokutu uhradia do 15 dní odo dňa jej uloženia, a vtedy stačí zaplatiť 100 eur, štát tak za skoršie zaplatenie odpustí 50 euro.
Tým, že som teraz vysvetlil, akým spôsobom a procesom prechádza alebo sa aplikuje celý tento proces, prechádzame aj k tejto navrhovanej právnej úprave od pána poslanca. Osobne si myslím, že je spravodlivé, ak by prišla do aplikácie alebo do aplikačnej praxe takáto právna úprava, nebudem tu hovoriť definície alebo benefity, tie sú uvedené v dôvodovej správe a možno záverom by som chcel pánovi navrhovateli... navrhovateľovi odporučiť, že v prípade, ak by sa Národná rada uzniesla, že by z prvého čítania do druhého čítania prešiel tento návrh, tak ideálne by bolo tiež stretnúť sa možno s predstaviteľmi Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Národnej diaľničnej spoločnosti a možno aj ministerstva vnútra, pretože je to celý komplex prepojený medzi jednotlivými informačnými systémami a určite to bude mať aj dopad, táto právna... alebo zmena právnej úpravy na celý tento proces, ktorý som tu vysvetľoval.
Čiže určite odporúčam potom skontaktovať sa aj s predstaviteľmi týchto rezortov a v prípade, ak Národná rada odsúhlasí, že by to išlo do druhého čítania, určite v rámci rokovania výborov možno viac... možno vyšpecifikovať ešte prípadné zmeny pozmeňujúcimi návrhmi po stretnutiach s ministerstvom dopravy, pretože sám môžem z vlastnej skúsenosti povedať, keď som pred rokom dával zmenu zákona, ktorým sa riešila prenositeľnosť evidenčných čísiel vozidiel, malo to enormný zásah na jednotlivé informačné systémy a práve aj z toho dôvodu musela byť posunutá neskoršie účinnosť z 1. marca tohto roku na 1. januára 2023.
Takže za mňa môžem povedať, pán poslanec Taraba, veľmi legitímny návrh, spravodlivý návrh, pre vodičov, myslím si, že tým, že keď sa zaplatí pokuta, automaticky sa potom dostane aj, alebo dostane tento vodič diaľničnú známku, si myslím si, že je to určite legitímne, a jak tiež ide v podstate o špecifikum, je to opozičný návrh, ale myslím si, že mala... mal by tento návrh dostať možnosť ísť do druhého čítania, tak aby sme sa mohli baviť potom o ďalších prípadných zmenách.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Mňa tam zaujali napr. ustanovenia o tom, alebo vaše vystúpenie k prevencii, áno, ja absolútne súhlasím, prevencia je mimoriadne dôležitá a to sa nebavíme len o oblasti životného prostredia, ale aj o ostatných oblastiach.
Prevencia je jednak efektívnejšia, jednak účinnejšia, jednak lacnejšia ako tie riešenia, ktoré sú nepripravené, ktoré sú veľmi narýchlo riešené, a to je v podstate tá situácia, ktorú tu máme teraz pri medveďoch, že jednoducho teraz tie riešenia, odstrel medveďov riešime po zvolaní napr. stretnutí s odborníkmi, po zvolaní mimoriadneho výboru pôdohospodárskeho, po zvolaní tejto mimoriadnej schôdze. Ja sa len pýtam, že čo by bolo, keby sa napr. neozvali ľudia, ľudia z regiónov. Nechalo by sa to tak? Ako ja kvitujem, že sú tu aj nejaké pripravované systémové riešenia, napr. aktualizácia toho dotknutého programu ohľadne medveďov, ktorý ste spomínal. Ako je to super, že sa takto pozeráme do budúcna, dopredu, že sa to bude aktualizovať, že sa budeme pozerať na tento problém takto, ale my teraz absolútne neriešime prevenciu.
Takže ja apelujem aj na ministerstvo životného prostredia, apelujem na jednotlivé orgány ochrany životného prostredia, ktoré sa venujú tejto oblasti, aby fakt tú prevenciu nedávali bokom a neostali sme zase len pri odstrele medveďov, pretože tiež chodím po lese, chodím po Orave, chodím po Liptove, a môžem vám povedať na rovinu, ten... toto leto asi nepôjdem do lesa, lebo necítim sa bezpečne, určite so sebou nezoberiem svoje deti, pretože jednoducho nebudem mať odvahu na to, aby som do toho lesa išiel. Takže opätovne apel na kompetentné orgány, riešte aj prevenciu.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem za tvoje vystúpenie. Nesedíš tu len ty, ja tiež si chcem do konca, do záveru tejto schôdze vypočuť argumenty aj opozície a koalície a áno, sú určité veci, na ktorých sa môžeme zhodnúť, napríklad lepšie personálne postavenie alebo posilnenie zodpovedných orgánov štátnej správy, aby došlo k lepšej regulácii tejto, tohto problému, a na druhej strane máme tu ďalšie problémy.
Ja som veľmi ani nezapočul, že by sa tu napríklad otvorili ďalšie problémy, ktoré sa dotýkajú ministerstva životného prostredia. Ja ti z vlastnej skúsenosti môžem povedať, ja som z regiónu Zemplína, ktorý má 450-tisíc obyvateľov, a máme tam najväčšiu environmentálnu záťaž s PCB látkami na svete. Je to problém, samozrejme, ktorý sa rieši 35 rokov, a mimoriadna situácia tam bola vyhlásená ešte za minulej vlády. Vďaka za to, že bol aj poslanecký prieskum niekoľkokrát, vďaka za to, že sme boli aj ako poslanci z toho regiónu na tom mieste, že sme donekonečna otvárali tento problém, tak ministerstvo vnútra doriešilo aspoň vytiahnutie časti tých sudov s PCB látkami, ktoré spôsobujú strašné problémy, lebo doslova rakovina rozožiera ľudí na Zemplíne kvôli tým PCB látkam, ktoré unikli do tej pôdy, tak sčasti sú tieto sudy už uskladnené mimo pôdy, ale ďalšia úloha tam bola na strane ministerstva životného prostredia, ktoré flagrantne nekoná v tejto veci.
Máme tam uznesenie vlády, ktoré to riešilo, programové vyhlásenie vlády a toto budem vytýkať pánovi ministrovi Budajovi, že to nedoriešil.