Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
No, pani kolegyňa, čím dlhšie som počúval váš pozmeňovací návrh, tak tým väčší des ma chytal z hľadiska toho, že čo čaká tie rodinné firmy, ktoré urobia tú nepremyslenú vec, že sa pokúsia podstúpiť registráciu ako rodinné firmy v registri ministerstva práce podľa tohto zákona, pretože to, čo ste tu pripravili, je podľa mňa hrôza, byrokratická hrôza. A to, čo tu odznievalo, že aké povinnosti treba plniť, a teda opakujem, tie sankcie, ktoré tam už hrozia, že za nesplnenie, no to si myslím, že je presný opak toho, čo by bolo potrebné urobiť.
A opakujem, hovorím to ako človek, ktorý si doniesol na ministerstvo hospodárstva ako srdcovú záležitosť, ako prioritu podporu rodinného podnikania, ale tú vidím v tom, že treba odstraňovať legislatívne bariéry pre rozvoj rodinného podnikania a tie legislatívne bariéry najmä pri generačnej výmene v rodinných firmách, pri prevode majetku na ďalšie generácie, pri dedení majetku, pri správe rodinného majetku, pretože na to nám chýbajú legislatívne inštitúty. Toto všetko je reálna pomoc pre rodinné firmy.
Tak ako to počúvam aj z tých pozmeňovacích návrhov tejto pomoci, tak ako ste ju zadefinovali vy, a teda nespochybňujem ten dobrý zámer, že sú tu peniaze, tak ich vyčleňme na pomoc rodinným firmám, ale garantujem vám, že váš komplikovaný registračný systém povedie k tomu, že na tú pomoc dosiahnu možno jednotky alebo maximálne desiatky firiem, ktoré sa nazvú podľa vášho rodinnými firmami. Čiže aj na základe toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som počul, podľa mňa najlepšie riešenie je vypustiť rodinné podniky zo zákona o sociálnej ekonomike a riešiť to nanovo.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Tomáš vo svojom úvode, teda v úvode svojho vystúpenia povedal, že by chcel, aby boli viac počúvané sociálne podniky pri tvorbe tohto zákona. Ja by som k tomu dodal opätovne, že by som bol rád, keby boli viac počúvané rodinné podniky, ktoré boli do tohto zákona zaradené bez toho, aby samotné firmy o to prejavili záujem. A môžem to povedať preto, lebo na ministerstve hospodárstva sme mali zriadenú a je ešte stále funkčná skupina, volala sa medzirezortná pracovná skupina pre podporu rodinného podnikania, boli tam všetky reprezentatívne podnikateľské organizácie a kľúčové rezorty vrátane rezortu práce. My sme takúto skupinu mali, počúvali sme rodinné firmy a výsledkom bol ten návrh akčného plánu pre podporu rodinného podnikania. Ministerstvo práce takúto skupinu nemalo, systematicky s firmami nekomunikovalo, napriek tomu jednostranne zaradilo rodinné podniky do zákona o sociálnom podnikaní, o čo teda tie firmy s výnimkou jednej organizácie, a to je asociácia malých a stredných podnikateľov, všetky ostatné firmy zásadným spôsobom boli proti tomu, aby boli do tohto zákona zaradené, pretože nechcú byť, v úvodzovkách, degradované na nejaké sociálne podniky, pretože sú to plnohodnotné podnikateľské subjekty.
A, pán minister Krajniak, ty vieš veľmi dobre, aký bol názor podnikateľskej sféry, lebo si si ho bol nútený vypočuť na tripartite, a teda myslím si, že v tomto prípade si nedostával žiadnu chválu, ale bol si terčom, terčom kritiky. A musím to skonštatovať s poľutovaním, pretože naozaj som vnímal dvojicu Krajniak – Oravec ako tandem na podporu rodinného podnikania, bohužiaľ, niekedy dobrý zámer v prípade ministerstva práce nestačí, potrebná je aj realizácia a nie jednostranná, ale v kooperácii so všetkými ostatnými.
Ďakujem. A to sa nestalo.

Pán Karahuta, v minulosti sa podporili sociálne podniky v stovkách miliónov slovenských korún a tie peniaze sa roztratili, nie všetky chvalabohu, niektoré sa vrátili a bolo to preto, lebo dali sa peniaze na sociálne podniky, ale nijakým spôsobom neboli tie sociálne podniky zadefinované. To znamená, my sme dali stovky miliónov na niečo, nezadefinovali sme to a v nádeji sme očakávali, že to bude fungovať. No tak keď niekomu dáte, určenému človeku stovky miliónov a nedáte mu pravidlá, tak len naivný človek si myslí, že sa to nerozkradne, a rozkradlo sa to. A preto si myslím po tejto skúsenosti, aj keď vznikal zákon o sociálnom podnikaní, tak keď si ten zákon podrobne preštudujete, tak všade vlastne tá prvotná myšlienka bola, aby nebola možnosť tie peniaze rozkradnúť. Najprv ten podnikateľ musí zaplatiť, až potom ten štát mu dá nejaké benefity. Bez tohoto, bez tohoto tam nejde. A ja naozaj, keď ja som mal obecné podniky a vlastne v tejto oblasti som dlhé-dlhé roky pôsobil, a preto si myslím, že práve z tejto obavy, aby sa pripravil komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde sa zadefinujú všetky podmienky, aké štát dá z toho benefity, čo od tých, od tých rodín za to očakáva, alebo od tých rodinných podnikov za to očakáva a to je, to je jediná moja obava.
A druhá vec, ktorá je ešte k tomu, ja si myslím, že nám nehorí pod zadkom, že máme, máme naozaj priestor takýto zákon pripraviť, lebo momentálne nie sú žiadne zdroje ani zo štátneho rozpočtu, ani z európskych fondov na to, aby sme to museli zo dňa na deň pripraviť.

Ďakujem pekne.
No, musím povedať, že k zakotveniu rodinného podnikania ja rovnako ako môj predrečník nesúhlasím s tým, aby bolo v zákone o sociálnej ekonomike. A to hovorím aj napriek tomu, že ja som si podporu rodinného podnikania doniesol zo svojho predchádzajúceho pôsobenia na ministerstve hospodárstva, a preto sme pokračovali v schémach na podporu rodinného podnikania na ministerstve hospodárstva a pridali sme k tomu akčný plán na podporu rodinného podnikania, kde sme sa snažili riešiť legislatívu, ktorá by pomáhala všetkým rodinným firmám, kde sme pripravili návrhy, ako, aby mohol v prípade napríklad smrti živnostníka, podnikateľa, aby mohli disponovať účtom, aby mohla si rodinná firma plniť svoje povinnosti. Navrhovali sme zmeniť zákon o verejnom obstarávaní, aby zase v prípade smrti živnostníka, podnikateľa mohla firma fungovať ďalej. A navrhovali sme rozšírenie výnimky z nelegálneho zamestnania na dvojosobové eseročky.
Všetky tieto opatrenia už boli schválené, napríklad v prípade zamestnávania aj vo výdatnej spolupráci s ministerstvom práce. A ja som vnímal ministerstvo práce ako, a dokonca by som to povedal osobne, seba a pána ministra Krajniaka ako dvoch ľudí, ktorí mali na rodinnom podnikaní a jeho podpore najväčší záujem v predchádzajúcej vláde.
Tam, kde sme sa nezhodli, bolo to, že kde má byť zakotvené rodinné podnikanie. My sme od samého začiatku hovorili, že nie v zákone o sociálnej ekonomike. Bolo to tam dané v lete minulého roka do legislatívneho procesu bez nášho vedomia, jednostranne ministerstvom práce. Väčšina firiem nechce, aby boli označené rodiny firiem, aby boli zakotvené v zákone o sociálnej ekonomike.
A teraz, keď som počúval, že akým spôsobom ste to uchopili, to je absolútna tragédia! Byrokratický proces registrácie a dokonca ešte aj pokuty za to, že tie firmy pri registrácii niečo nesplnia. Katastrofa!

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, rád by som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý dnes najskôr stručne odôvodním.
Na základe požiadaviek z prostredia sociálneho podnikania, ako aj po preštudovaní odborných pripomienok v pripomienkovom konaní a po konzultáciách s ministrami a štátnymi tajomníkmi, ktorí boli na ministerstve hospodárstva a ministerstve spravodlivosti, som sa rozhodol pripraviť tento pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh je v podstate o tom, že vylučuje rodinné podniky z návrhu zákona, práve tento bod, ktorý pán minister spomínal, že je to na diskusiu. Áno, je to na diskusiu, vlastne v tomto zákone ako keby sa len definujú rodinné podniky a nie je tam žiadne nárokové plnenie, ktoré, ktoré bude, ktoré by malo byť v zákone prijaté až potom, keď vlastne ministerstvo financií alebo európske fondy nabehnú a sa definuje, odkiaľ, koľko a za akých podmienok sa tieto zdroje budú čerpať. Ja si však myslím, že oveľa lepšie je to urobiť tak, ako bol urobený zákon o sociálnom podnikaní, to znamená komplexný zákon so všetkým, čo musí, akú pridanú hodnotu musí priniesť ten sociálny podnik a aké mu štát za to zagarantuje zvýhodnené podmienky.
Myslím si, že zákon o sociálnom podnikaní, ktorý sa pripravoval, pripravil sa dobre, nakoniec tie roky, štyri roky, kde funguje, tak je vidieť, že naozaj to neni zákon na to, aby sa niekto na tom obohacoval, ale naozaj, naozaj plnil tú, plnil tie podmienky, ktoré sú tam, a preto, a preto vlastne bol aj ten dôvod, alebo moje, moje nazeranie na to je také, že urobme k tomu komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde komplet zadefinujeme podporu a tak zároveň, čo tie rodinné podniky za to, aký benefit nášmu štátu dajú.
Takže to je odôvodnenie, teraz pristúpim k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I sa vypúšťa 1. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I 5. bod znie:
"5. V § 2 odsek 10 znie:
"(10) Novým podnikom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, podnikateľ, ktorá ku dňu podania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (ďalej len "žiadosť o štatút") existuje najdlhšie jeden rok alebo ktorá v období jedného roka pred podaním žiadosti o štatút nevykonávala hospodársku činnosť viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace."."
3. V čl. I sa vypúšťa 46. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa vypúšťa 50. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa vypúšťa bod 66.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I 67. bode § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová "oblasti rodinných podnikov".
7. V čl. I sa vypúšťa 68. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I 69. bod znie:
"69. V § 25 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
"d) vedie
1. register registrovaných sociálnych podnikov (ďalej len "register sociálnych podnikov"),
2. register organizácií sektora sociálnej ekonomiky,
e) poskytuje alebo sprístupňuje bezodplatne v elektronickej podobe osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov^70ab) na základe odôvodnenej písomnej žiadosti alebo písomnej dohody, ktorá obsahuje účel spracovania, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť, z registra sociálnych podnikov, z registra organizácií sektora sociálnej ekonomiky a z informačného systému sociálnej ekonomiky orgánom štátnej správy, súdom, obciam, vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 70ab znie:
^"70ab) Napríklad zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 358/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."
9. V čl. I v 70. bode § 25 ods. 1 písm. i) sa slová "sociálnych podnikov a rodinných podnikov" nahrádzajú slovami "a sociálnych podnikov".
10. V čl. I sa vypúšťa 71. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťa 72. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I v 73. bode § 25 ods. 4 sa vypúšťajú slová "a na konci sa pripájajú tieto slová "a v oblasti rodinných podnikov"."
13. V čl. I v 88. bode v § 26 ods. 12 a 105. bode § 34 ods. 10 sa slová "§ 27e" nahrádzajú slovami "§ 27c".
14. V čl. I v 96. bode úvodnej vety sa slová "vkladajú § 27c až 27e, ktoré vrátane nadpisov znejú" nahrádzajú slovami "vkladá § 27c, ktorý vrátane nadpisu znie", § 27c a 27d sa vypúšťajú a § 27e sa označuje ako § 27c.
15. V čl. I 97. bod znie:
"97. V § 28 odseky 2 až 4 znejú:
"(2) Ministerstvo práce uloží pokutu 1 000 euro registrovanému sociálnemu podniku za porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 9 alebo povinnosti podľa § 15 ods. 4.
(3) Ministerstvo práce uloží organizácii sektora sociálnej ekonomiky pokutu
a) do 1 000 euro za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 12,
b) od 1 000 euro do 10-tisíc euro za vydanie potvrdenia podľa § 26 ods. 10 v rozpore so skutočným stavom, ktorý poznala alebo musela poznať.
(4) Ministerstvo práce môže uložiť pokutu od 100 euro do 1 000 euro tomu, kto používa označenie "registrovaný sociálny podnik" alebo skratku "r. s. p." a nie je registrovaným sociálnym podnikom."."
16. V čl. I sa vypúšťa 98. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. V čl. I sa vypúšťa 99. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I v 100. bode v § 29 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "a na konci sa pripájajú tieto slová: "a konanie o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku"."
19. V čl. I v 101. bode v § 29 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "žiadosti o evidenciu a žiadosti o registráciu".
20. Článok II sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
21. Článok III znie:
"Čl. III
Zákon č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., č. 562/2004 Z. z., č. 24/2007 Z. z., č. 657/2007 Z. z., č. 659/2007 Z. z., č. 477/2008 Z. z., č. 547/2011 Z. z., č. 9/2013 Z. z., č. 537/2013 Z. z., č. 204/2014 Z. z., č. 87/2015 Z. z., č. 272/2015 Z. z., č. 361/2015 Z. z., č. 389/2015 Z. z., č. 91/2016 Z. z., č. 125/2016 Z. z., č. 141/2017 Z. z., č. 264/2017 Z. z., č. 52/2018 Z. z., č. 373/2018 Z. z., č. 311/2019 Z. z. č. 390/2019 Z. z. č. 198/2020 Z. z., č. 312/2020 Z. z., č. 403/2021 Z. z., č. 111/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 7 sa dopĺňa odsekom 21, ktorý znie:
"(21) Pred zápisom údaju o registrovanom sociálnom podniku^15ace) do ďalších právnych skutočností registrovaný súd z predložených listín preverí, či zapísanej osobe bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 15ace znie:
"^15ace) § 7 ods. 10 druhá veta zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2022 Z. z."
Ďakujem, pán predseda, skončil som s citovaním, s citovaním pozmeňujúceho návrhu a doplnil by som ešte pár vecí k uvedenému zákonu.
V uvedenom zákone okrem toho, že do tohto zákona idú, samozrejme, rodinné podniky, kde som dal pozmeňujúci návrh, aby v tomto zákone neboli, tak jedná sa aj o zvýšenie príspevku sociálnym podnikom pre zdravotne znevýhodnených občanov. Ja som rád, že všetky príspevky sa zjednotili. Tam boli veľmi malé rozdiely a vlastne dneska je to, dneska je to 50 % z ceny práce po danú dobu pre všetkých, ktorí nie sú zdravotne, ale sociálne znevýhodnení, to znamená dlhodobo nezamestnaní, alebo inak, iné cieľové skupiny, ktoré sú identifikované, ktoré môžu poskytnúť, ktorým štát môže poskytnúť tento príspevok, takže toto je pozitívne, toto vlastne vyplynulo z praxe.
Ďalej príspevky pre sociálne podniky sa presunuli do zákona o zamestnanosti. Tam mám tiež pozmeňujúci návrh, kde sa pre osoby, ktoré sú, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ale nie sú identifikované ako invalidní občania, po posúdení, po posúdení posudkovým lekárom vlastne zvyšuje, resp. znižuje, ako bola doterajšia čiastka 75 % z ceny práce, ale zvyšuje sa im o 5 %, ako bol návrh, a ja si myslím, že tých 60 %, ktoré je návrh, je dostatočná a spravodlivá, ak sa takáto osoba naozaj potvrdí cez posudkového lekára, že to jeho znevýhodnenie zdravotné je dosť znevýhodnené na to, aby, aby tento príspevok dostal.
Čo je na zamyslenie v tomto zákone, tento zákon to nerieši, ale vyplácania platov v hotovosti. Viete, ten zákon tým, že aby sa tie peniaze naozaj nerozkradli, tak bola podmienka, že ak chce ten žiadateľ, ten sociálny podnik preplatiť časť tej mzdy od štátu, tak najprv musí dať plat a musí dať odvody sociálne a zdravotné a poslať potvrdenie o tom, že to splnil, až tak má nárok, alebo môže si nárokovať na tieto peniaze. Nechápem, prečo to niektorí musia vyplácať v hotovosti. Ja som viedol aj sociálny podnik, aj predtým obecné podniky a tak ďalej, vždycky, a zamestnával som rôznych ľudí a vždycky podmienka bola, aby si zriadili účet. A verte či neverte, za tých dvadsať rokov som nemal taký problém, aby niekto prišiel a povedal, že on si ten účet nemôže zriadiť. Dokonca aj keď bol problém s exekútormi, tak akonáhle na toho zamestnanca sme poslali prvú platbu do Sociálnej alebo zdravotnej poisťovne, tak okamžite sa exekútor na ďalší mesiac ozval. Čiže on si to zistil cez tieto organizácie a predtým, než sme mu tú mzdu vyplatili, sme museli tieto peniaze zadržať a poslať exekútorovi. Takže ani toto neni argument.
Čiže, ale zase ministerstvo, keďže každý rok každý sociálny podnik musí poslať nejakú správu, tam si vie vyžiadať, prečo to vyplácajú v hotovosti to zdôvodnenie, dokonca doteraz sú tzv. krajské poradné orgány sociálnej ekonomiky, ktoré chodia na konzultácie alebo kontroly, neviem, jak to správne nazvať, ale tak oni takisto by si, myslím, že mali zisťovať, že prečo, aký dôvod je vyplácať tieto peniaze v hotovosti. Lebo pokiaľ to ide bezhotovostne, tak tam je akási, akási väčšia dôvera a istota že tie peniaze naozaj tí zamestnanci v plne výške, v plnej výške dostanú.
Zachytil som práve pri konzultácii na ministerstve, chcem, pán minister, poďakovať, že naozaj ten váš prístup, že nájdu si vaši pracovníci čas aj vy si nájdete čas, aby proste všetky takéto vážnejšie zásahy do sociálnych zákonov, ako napríklad teraz do týchto dvoch, naozaj ja to obdivujem, že si nájdete čas a máte záujem naozaj hľadať schodné riešenia a nemyslíte si, že ten váš názor ministerský je ten najmúdrejší alebo najsprávnejší, tak toto oceňujem. Ale vlastne pri tej debate vyšlo, že tie sociálne podniky majú na tom medzitrhu práce robiť akúsi tú štartovaciu úlohu a že toto, tie výsledky nie sú až také dobré, ako sme očakávali. Tak je to možno pravda, ale ja zase, ja verím číslam, ja by som si poprosil v tomto smere aj nejakú analýzu možnože od vašich pracovníkov, máte nejaké, Inštitút zamestnanosti, ale aj ja spolupracujem s vysokými školami, ktoré sa venujú tejto téme, či už ekonomická univerzita, alebo univerzita pôdohospodárstva, regionálny odbor v Nitre, tak takisto poprosím pani profesorky, keď majú priestor, aby, aby to nejakým spôsobom vyhodnotili, aby sme sa aj v tejto veci pohli ďalej, lebo podľa mňa práve tento nástroj je veľmi dôležitý na to, aby sme aj ten medzitrh práce riešili. A ja si myslím, že sú opatrenia alebo nástroje, ktoré máme v tomto zákone, ktoré keď niečo nefunguje a vieme vylepšiť, tak to vylepšime.
Keď sa zakladali sociálne podniky, tak jednou z motivácií tých sociálnych podnikov bolo, že naozaj máme na Slovensku mestá a obce, regióny, kde nie sú žiadne aktivity. A aj keď tam máme samosprávu, zvolíme si tam starostu alebo primátora a teraz naozaj myslím tie okresy na juhu Slovenska a prihraničné oblasti na východe Slovenska a ten starosta, primátor napriek tomu, že má snahu, chce, tak vlastne nemal žiadny nástroj rozvíjať nejakým spôsobom tú zamestnanosť alebo akékoľvek aktivity, čo sa týka regionálneho rozvoja. A všetko, čo sa týka regionálneho rozvoja, tak keď tam je najvyššia nezamestnanosť, tak, samozrejme, tento, tento problém musí riešiť ako prvý. A ja som vnímal zákon o sociálnom podnikaní alebo zákon o sociálnych podnikoch ako vhodný nástroj na to, aby, systematický nástroj, lebo tie zdroje sú naozaj nárokovateľné, aby mohol ten, túto vec rozvíjať.
Takže ja som veľmi rád, že súčasná opozícia a koalícia, aj bývalá koalícia a terajšia opozícia a všetci to vnímajú rovnako a že nikto sa nechce túto systematickú pomoc toho sociálneho podnikania snažiť nejakým spôsobom zastaviť alebo zrušiť, lebo naozaj je to nástroj, kde systematicky a si myslím, že aj veľmi účelne je riešiť aktívnu politiku trhu práce. A najväčšiu výhodu majú tie znevýhodnené regióny, kde je ten potenciál tých pracovníkov, na ktorý je možno dostať ten príspevok, lebo je tam najvyššia nezamestnanosť, vlastne najväčší.
Ďakujem veľmi pekne.