Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Uznesenie ústavnoprávneho výboru bolo podstatne iné a ja som riadne zvolený člen výboru SIS, ako aj pán poslanec Šeliga je riadnym, takže dávam námietku, pán predseda, a naozaj žiadam, aby sa táto vec riadne vyriešila, pretože sú porušované moje práva ako členky osobitného kontrolného výboru na činnosť SIS a žiadam, aby som bola riadne prizývaná na riadne rokovania tohto výboru.

Ja by som sa chcela spýtať pána predsedu výboru SIS, že teda koho pozval na výbor, pretože ja som pozvánku nedostala ako členka výboru.

Ďakujem pekne za udelenie slova tentokrát, nakoľko nasledujúci bod by mal byť môj návrh o majetku obcí, ktorý je tu už na tretej schôdzi, a vlastne celý čas som čakal na vyjadrenie k pozmeňujúcemu návrhu aj od vášho klubu, aj od klubu OĽANO, tak v tomto prípade vás vzhľadom na to, čo ste oznámili na grémiu, vás chcem pekne poprosiť, či by sme ho nemohli (reakcia predsedajúceho: "Áno, rešpektujem.") či by sme ho nemohli termínovať prípadne na dvadsiateho druhého o druhej, kedy nič termínované neni, či je možné všeobecným súhlasom.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcela poprosiť taký procedurálny, nie je to návrh, ale k vedeniu schôdze pripomienku a prosbu na predsedajúcich, že v prípade, že poslanec v rámci rokovania schôdze akože pod procedurálnym návrhom kritizuje a robí si predvolebnú kampaň, aby bolo odobraté slovo. Dnes to zneužil pán poslanec Suja voči poslaneckému klubu, no a vzápätí na to on, samozrejme, nebol v sále a nestihol sa pripraviť, prihlásiť do rozpravy, takže nebol v práci na bod, na ktorý chcel, o ktorom teraz nebude hlasovať. Takže chcela by som poprosiť naozaj, aby bolo odobraté slovo, keď nejde skutočne o procedurálny návrh k bodu a nerobili sme si tu kampaň. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií pod tlačou 1325.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1502 z 8. februára 2023 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií prerokoval na 80. schôdzi 14. marca 2023 a uznesením č. 207 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Štatútom Medzinárodného centra pre registráciu seriálových publikácií.
Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 209 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a predniesol návrh uznesenia Národnej rade.
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja už len veľmi krátko, ja chcem zasa oceniť pána ministra, že teda vystúpil a že aj takto osobne povedal, teda veľmi pekne ďakujem za tento vstup a, kolegyne, kolegovia, hlasujeme zajtra o 11.00 h. Ďakujem pekne tiež za diskusiu.

Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí reagovali, jednoznačne v podstate s takmer všetkým sa dá úplne súhlasiť. Skutočne začnem asi tým, že táto téma by si zasluhovala ale že výrazne vyššiu pozornosť, skutočne tu by ozaj mal sedieť pán poverený premiér a mal by vysvetľovať, lebo toto je to kľúčové. Od toho, ako vyzerajú verejné financie, sa odvíja všetko. Či budeme mať na zdravotníctvo, na sociálne veci, na akékoľvek zmysluplné zmeny, čiže jednoznačne to len súhlasím. No čo sa týka tých vysokých cien, áno, po jednej z energií, samozrejme, to, to je problém a teda treba to krátkodobo riešiť, to som, to som povedal, no zároveň ale ak by sme toto povedali, že vysoké ceny energií na Slovensku sú jediným problémom, prečo nám či už klesá priemyselná produkcia, alebo pomaličky odskakujú investori, či už teraz odchádza Dr. Oetker alebo posun baterkárne, respektíve že sme vypadli zo súťaže o baterkáreň Volkswagenu, nie je to, samozrejme, len o energiách. Treba povedať, že, a to je to, čo som sa tu snažil vykresliť, že tá nepredvídateľnosť konania a správania sa a menenia zákonov u aktuálnej vlády, ale ja to personifikujem ku osobe pána Igora Matoviča, toto robí obrovský problém v dôveryhodnosti Slovenska a v takej tej reputácii. Prečo by mal ísť na Slovensko investor, ktorý teraz tu pozerá na Slovnaft napríklad, ktorému teda Európa povedala, že mohol by mať pre tento rok, nemusí mať, mohol by mať 33 percenta, percentuálnu solidárnu daň, s čím by sa dalo súhlasiť, ale teda minister financií osobne príde so 70 % a potom ešte v relácii rozpráva, že ale on to zvýši na 90 %. Ako prečo by sa mala nejaká firma rozhodnúť, že pôjde investovať, pôjde pracovať a zamestnávať v tejto krajine ľudí, keď dnes nevie, čo ju čaká za dni. Toto sú všetko tie skutočné škody, ktoré proste, ktoré robíme tejto krajine aj pre jej budúcnosť.

Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za slovo. No bavíme sa teda o zdôvodnení výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie. Ja teda len doplním, že ale to je za rok 2021, hej? Nie čo by sme čakali, že budeme zdôvodňovať rok 2022, ale až teraz prišlo z vlády zdôvodnenie na rok 2021. Fungovať by to malo za normálnych okolností a ak by boli rešpektované všetky pravidlá ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak cca v apríli pri jarnej notifikácii sú známe už výsledky, už výsledky vlastne hospodárenia za predchádzajúci rok, takže tento materiál sme mali mať na výbore a teda, samozrejme, aj v pléne v apríli, prípadne, povedzme, že v máji ale minulého roka. To znamená, že to je asi tá prvá správa k tomu, ako sa aktuálna vláda vlastne o tie verejné financie stará a teda už keď sme v situácii, v akej sme, že sme nad všetkými pásmami výšky hrubého dlhu, to znamená v najhoršej situácii, aká môže byť, a teda vláde vyplýva takúto informáciu dodať, tak ju dodáva o takmer rok neskôr, ako by sa patrilo. To je moja prvá výhrada.
A druhá výhrada je tá, že ten samotný materiál sa volá ´zdôvodnenie výšky hrubého dlhu´, to sa teda, povedzme, stalo, síce o rok neskôr, ale teda áno, to zdôvodnenie sme tam videli, no ale druhá časť toho materiálu sa volá, a ešte teda to ešte dôležitejšie je, že ´návrh opatrení na jeho zníženie´. Takže nieže tie opatrenia že rok meškajú, ale ako aj pán minister, ktorému sa ospravedlňujem, že vlastne jemu idem teraz teda frflať, ale zastupuje, zastupuje pána ministra financií, teda zhodou okolností ešte navyše pána povereného premiéra, aby to teda nebolo, nebolo úplne jednoduché. Takže jednoducho nieže tie ´návrh opatrení´ že mešká, ale on tam jednoducho nie je. Tie slová, ktoré tu padli, že teda ten návrh opatrení bude niekedy teda po jarnej tohtoročnej notifikácii, že potom teda niečo bude pripravené. Jednoducho meškať rok a proste nepriniesť, nepriniesť tie opatrenia je minimálne ako ozaj že, nejak to slušne povedať, no jednoducho nestará sa vláda o to, aby tie naše verejné financie nejak vyzerali.
No ale poďme, poďme konkrétne. Na konci roka 2021, lebo o tom sa bavíme, sa hrubý dlh dostal na 62,3 % hrubého domáceho produktu, čo je, samozrejme, najvyššia výška hrubého dlhu v histórii Slovenska a navyše teda relatívne rýchlo rastie. Čo to znamená? Znamená to, samozrejme, že sme nad všetkými pásmami dlhovej brzdy, teda toho zákona o ústavnej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ako by ten náš dlh mal vyzerať. Pre tento rok v podstate platí, že by sme mali byť pod 45 % hrubého domáceho produktu. Vtedy sme teda v tom úplne bezpečnom pásme, potom je tam päť pásiem nejakých už opatrení a to najvyššie pásmo má výšku 55 %. No my sme teda s prehľadom nad 60. To je, samozrejme, veľmi zlá informácia. V podstate ekonomika, malá, otvorená, tak ako je Slovensko, zvláda povedzme relatívne bezpečne dlh do 60 % hrubého domáceho produktu, čiže my sme na tej hranici, kedy ešte to máme vo vlastných rukách, ale teda už to smerovanie je veľmi-veľmi nepríjemné. Toto treba vlastne jasne povedať už ku koncu roka 2021. Keďže, samozrejme, sme v roku 2023, tak ja poviem aj ten ďalší vývoj.
Samozrejme, máme za sebou rok výraznej inflácie, kde teda aj príjmy štátu, ale v tomto prípade aj hrubý domáci produkt, ten nominálny, bol, samozrejme, nafukovaný a zväčšovaný vlastne tou infláciou. To znamená, nominálne to číslo je väčšie, takže keď sa pozrieme na vývoj hrubého dlhu v roku 2022, lebo to môže byť tá prvá výhrada, že on v ´21. na konci bol 62,3, teraz on klesol. Áno, posuňme sa o rok. Ku koncu minulého roka, ešte nie je známe úplne definitívne číslo, ale ten dlh bude niekde na úrovni možno 58,5, no povedzme, že do 59 %. Čiže klesol. Áno, prosím, skutočne reálne klesol, ale je to matematika, je to efekt menovateľa, lebo sa teda tie existujúce dlhy porovnávajú s veľmi inflačne nafúknutým hrubým domácim produktom. Nie je to žiadna známka toho, že sa krajine podarilo svoj dlh zastabilizovať alebo že sa nám, nedajbože, podarilo urobiť štrukturálne opatrenia na jeho zníženie, ktoré by teda prinášali svoj efekt aj v budúcnosti. Nič z toho sa nám nepodarilo, teda treba toto vnímať, že inflácia krátkodobo pomohla zastabilizovať slovenský verejný dlh v tom jeho hrubom vyjadrení, ale táto situácia sa opakovať nebude a ak neurobí Slovensko žiadne opatrenia, ten dlh postupne začne zasa rásť a začne rásť, ak nebudú opatrenia, do veľmi zásadných výšok. Samotná správa hovorí o tom, že do roku 2040, ak neurobíme žiadne opatrenia, ten dlh presiahne 100 % hrubého domáceho produktu, čo je definitívne problém už potom teda fakt veľkých rozmerov.
Takže takáto, takáto je situácia a teda zároveň, že prečo sa to už nebude zlepšovať. No preto, že to pozitívne z tej inflácie pre štát, nie pre ľudí, pre štát, že tie príjmy nominálne rastú, toto vlastne už končí, tempo rastu príjmov sa bude výrazne znižovať, ale naopak, tá inflácia sa už preliala do tej výdavkovej časti, to znamená, štát platí viacej, valorizované mzdy, drahšie tovary, drahšie služby, drahšie investície. To znamená, že tlak na výdavkovej strane bude stále vyšší a aj to tempo rastu výdavkov bude vyššie. A toto sú vlastne všetky tie veľmi smutné a veľmi, veľmi problémové ingrediencie, ktoré budú zasahovať naše verejné financie v najbližšom období.
Ako samotná správa hovorí, pokiaľ štát neurobí konkrétne a jasné stabilizačné opatrenia, tak ten dlh bude rásť. No zároveň ale, už sa opakujem, tá správa žiadne opatrenia neprináša.
Tak, takže v podstate toto je asi tá informácia, ktorú nám správa doniesla, a, bohužiaľ, a teraz možno sa vrátim k rokovaniu na výbore, kde teda sme mali o problém ešte viac, pretože tam teda neprišiel dokonca ani minister (povedané so smiechom) zahraničných vecí. Tam prišiel, akoby v úvodzovkách, len šéf Inštitútu finančnej politiky. (Reakcia z pléna.) Takže mali sme tam proste šéfa, šéfa teda (povedané so smiechom) Inštitútu finančnej politiky, ktorý v podstate, áno, sám povedal, že máme, máme zásadné problémy.
No ako z toho von, aby som len nepopisoval, čo všetko sa nám nedarí, ale čo krajina potrebuje. No v prvom rade si ešte povedzme tento rok. Tohtoročný rozpočet máme vyše osem miliárd deficitu, je to asi 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jeden z najvyšších, ak nie úplne najvyšších deficitov vo všetkých krajinách Európskej únie. Aj toto by ešte bolo v poriadku, keby tie, tých osem chýbajúcich miliárd teda bolo použitých na investície, bolo použitých na zvyšovanie konkurencieschopnosti, na zvyšovanie produktivity, prípadne povedzme na fakt že dlhodobé ciele, na zvyšovanie vzdelanosti, vylepšovanie proste akýchkoľvek inštitúcií vzdelávacích, ktoré by nám teda v budúcnosti priniesli, priniesli nejaké to ovocie, alebo povedzme na podporu priemyslu 4.0, to znamená toho, toho nového konkurencieschopného priemyslu. Takže nie, nič z toho sa nedeje. Áno, čiastočne tieto peniaze idú teda do sanovania energetických kríz, do nejakej miery aj to je potrebné, ale treba zasa mať na pamäti, že to je situácia, ktorá sa nemôže opakovať. My nie sme schopní dlhodobo takto obrovské peniaze používať na, na sanovanie napríklad teda energetických, vysokých energetických cien. Zúfalo nám chýba schopnosť robiť také tie, alebo vláde chýba také tie zložitejšie opatrenia, ktoré teda vylepšujú krajinu, zlepšujú konkurencieschopnosť, dávajú vyššiu slobodu ekonomike, ktoré by zvyšovali atraktivitu Slovenska pre či už domáce, ale aj zahraničné investície. Toto všetko chýba. A do toho nám, samozrejme, chýba aj to, že veľmi slabo čerpáme aj tie peniaze, ktoré sú dostupné, či už eurofondy, ale takisto aj, aj plán obnovy. Toto sú všetko veci, ktoré môžu pomôcť Slovensku, ale nestane sa to samé.
Bohužiaľ, a to je úplne symptomatické, že bývalý minister financií dokáže takto (rečník lúskol prstami), za chvíľku to budeme mať na rokovaní, proste priniesť návrh zákona, ktorý teda každého chce odmeniť za účasť vo voľbách 500 eurami, čo inak, ak by všetci išli voliť, je 2,2 miliardy eur, ale kľudne to môže byť, povedzme, 1,7 miliardy úplne iste, ak by sa to stalo. A to je tá, tá vôbec absurdnosť tej situácie, že keď si tú správu prečítate, tak približne takú sumu by malo Slovensko ušetriť najbližšie dva roky, aby sme sa dostali na nejakú znesiteľnú líniu vlastne toho vývoja verejných financií, tak namiesto toho tam také opatrenia nemáme, ale teda to, že by sme to ešte zhoršili o takmer dve miliardy behom jedného dňa, tak to tu, samozrejme, budeme mať a to, to nám tu bude predkladať práve bývalý minister financií. Ešte keby to predložil ktokoľvek ako, ako zblúdilú myšlienku, ale nie minister financií.
To, a potom ešte, a to už som trošku osobný, a tým ale skončím, a potom ten istý minister financií, bývalý, rozpráva o tom, že on teda, samozrejme, ak tak, ako hovorí každému, že však môže byť výdavok, keď si k nemu nájdete zdroj, tak napohľad našiel zdroje, už tu budeme mať za chvíľku zasa solidárny príspevok z ruskej ropy pre ďalší rok, dobre, do nejakej miery má, dáva zmysel, ale už v samotnom nariadení je písané, že tieto financie majú byť použité na konkrétne, konkrétnu pomoc, konkrétne veci v súvislosti, samozrejme, s krízou. No akože podporovať účasť vo voľbách týmto smerom nie je medzi teda akoby povolenými použitiami, ale to je akoby len časť problému. Druhá časť problému, ktorú by si nikdy nemal minister financií dovoliť, je, že povedal, hm, takže pre budúci rok to možno prinesie, alebo teda pre tento rok to prinesie 400 miliónov, no ešte potrebuje také štyri roky a bude mať tú sumu, ale to nie je rozpočtové krytie, keď to miniete 1,7 miliardy v roku 2023 a finančné krytie do roku ´27 sa vám podarí získať. To je niečo, čo by nemalo zaznievať. A je jedno, či to zaznelo na tlačovke, v médiách alebo tuná v sále, proste takéto niečo by jeden minister financií nemal z úst vypustiť.
No prečo som išiel takto kúsok od témy? Pretože toto celé dokresľuje tú našu situáciu s verejnými financiami a tú cestu, na ktorú sa, bohužiaľ, takto riadené Slovensko vybralo, a, prosím, kolegovia, majme toto na pamäti a skúsme s tým možno aj spoločne niečo robiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania zdôvodnenia výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie (tlač 1427).
Zdôvodnenie výšky dlhu pridelil predseda svojím rozhodnutím č. 1505 zo dňa 8. februára 2023 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. marca 2023. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na svojom zasadnutí dňa 13. marca 2023 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny poslancov. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet na 124. schôdzi dňa 14. marca 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru určil za spravodajcu výboru poslanca Národnej rady Mariána Viskupiča, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady v zmysle návrhu uvedeného v tlači 1427 je prílohou tejto informácie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem venovať jednej veci, ktorá je v tejto novele, a to konkrétne garančnému fondu investícií. Ako pán minister v úvodnom slove povedal, tak pridáva sa nová možnosť výplaty počítania poplatkov, alebo teda počítania príspevkov do garančného fondu investícií. Ešte na vysvetlenie, čo to ten garančný fond investícií je, lebo, predpokladám, že asi väčšina z vás o takomto niečom počuje prvýkrát v živote.
V prípade, že skrachuje banka, tak máme tu fond na ochranu vkladov, ktorý bežným občanom u nás na Slovensku garantuje, teda vkladateľom u nás na Slovensku garantuje vklady do 100-tisíc eur, to sa týka bánk a bankových vkladov a niečo podobné je aj pre ich obchodníkov s cennými papiermi. Je to garančný fond investícií, kde každý obchodník s cennými papiermi každý rok dáva nejaký príspevok. Týmito sa ten fond, fond tvorí a v prípade, že by došlo ku takejto škodovej udalosti, tak z toho sa uhradia, uhradia škody. Rozdiely sú dva také podstatné.
Ten prvý je, že ide naozaj pri, že teda ten kapitálový trh u nás neni zrovna rozvinutý a hovoríme asi o 30 subjektoch, ktorý, ktoré, ktoré majú na Slovensku licenciu obchodníka s cennými papiermi, a z toho sú ešte mnohé české subjekty, lebo zhodou okolností, alebo áno, v podstate zhodou okolností naša centrálna banka, národná banka má, má taký liberálnejší prístup ku obchodníkom s cennými papiermi ako Česká národná banka, a tak mnohé české subjekty si zakladajú tých obchodníkov u nás, ale pôsobia v Čechách. To je jeden rozdiel, že tých subjektov neni veľa.
A ten druhý rozdiel je, že, aby došlo k tej škodovej udalosti, aby bola spôsobená nejaká škoda, tak to je pomerne nepravdepodobné. Nechcem to úplne prirovnávať k tomu, že tu pristanú Marťania, ale v prípade že by, ale treba si uvedomiť, že ak máte peniaze u nejakého obchodníka s cennými papiermi, tak vy môžte byť poškodený len v tom prípade, ak v prípade krachu toho obchodníka s cennými papiermi máte niečo uňho na zbernom účte. Ak on vám tie peniaze zainvestoval do nejakého cenného papieru, tak s tým cenným papierom sa nič nedeje, on tam ostáva a vy nie ste poškodený tým krachom. Ešte prípadne, ak by ten obchodník s cennými papiermi obchodoval s vašimi peniazmi na vlastný účet, tak aj v takomto prípade by mohlo dôjsť k plneniu z tohto garančného fondu investícií, ale to by v podstate musel byť vyslovene nejaký fraut, vyslovene podvod, že by skrachoval a zistilo by sa, že tie peniaze, s ktorými investoval na vlastný účet, tam nie sú.
Takže tie možnosti, kedy by mohlo dôjsť k plneniu, sú veľmi, sú veľmi nepravdepodobné a my doteraz v zákone máme tri možnosti, ako sa vypočítava ten poplatok, ktorý tí obchodníci s cennými papiermi majú platiť do tohto fondu. A teraz sa tam pridáva, pridáva štvrtá možnosť. Ono to funguje tak, že ten garančný fond investícií má nejaké predstavenstvo a ony každý rok určia, teda určia na rok vopred, že, že akou formou z tých možností, ktoré sú v zákone, sa bude ten poplatok vypočítavať. Tie možnosti, ktoré tam sú, je, že sa, za prvé, buď sa to vypočíta z ročnej sumy poplatkov, ktoré sú účtované klientom, čo je podľa mňa správna možnosť. Druhá možnosť je, že sa to vypočíta z hodnoty klientskeho majetku ako nejaké percento, to percento sa v tej novele znižuje, bude od 0,001 do 0,2 % z hodnoty klientskeho majetku. Pridáva sa ďalšia možnosť, že by to bolo z hodnoty chráneného klientskeho majetku, lebo ešte je klientsky majetok, ktorý nepodlieha tej ochrane, a toto je vlastne nová možnosť, že vlastne z chráneného klientskeho majetku. A potom je tam štvrtá možnosť, že by sa určil ten poplatok za každého klienta, a to v sume od 1 do 20 eur na každého klienta.
No určite je lepšie, že bude aj možnosť z chráneného klientskeho majetku oproti tej terajšej možnosti, ale ja si myslím a teda po konzultácii s odbornou verejnosťou, že celkovo toto nastavovanie týchto možností, poplatkových, neni dobre v našom zákone o ne ako uchopené, lebo v našom záujme je, aby tí obchodníci s cennými papiermi mali čo najnižšie poplatky pre tých klientov, lebo poplatky, to je to, čo požiera výnos tej investície. A to je to, čo v prvom rade rozhoduje o tom, či, či si nasporíte dostatočnú sumu, či bude to zhodnotenie investície slušné alebo nie. Preto je potrebné vytvárať to prostredie také, aby neboli zaťažovaní títo obchodníci s cennými papiermi zbytočnými poplatkami, obzvlášť keď je to fond, ktorý je relatívne naplnený po tých rokoch a nikdy z neho nebola žiadna škodová udalosť.
My tu máme na Slovensku aj takých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí, ktorí, ktorí účtujú klientom ročne 0,05 %. No a teraz si predstavte, že niekto v tom predstavenstve toho fondu povie, že na budúci rok bude príspevok 0,2 % z hodnoty chráneného klientskeho majetku. Príde vám to ako nízke číslo, bolo by to v súlade so zákonom a v prípade, ak by ten obchodník s cennými papiermi mal klientsky majetok 100 miliónov, tak by to bolo, tak by ten poplatok bol 200-tisíc eur. Ale on ak je naozaj lacný a má, a má, účtuje klientom len 0,05 %, tak vlastne by sme mu povedali, že on má prispieť do fondu štvornásobok toho, čo vyberie, čo vyberie od tých klientov. Rovnako nezmyselné by to bolo, ak by povedali, že ten poplatok je napríklad jedno euro na klienta, čo je, čo je to minimum, ktoré zákon pri takejto možnosti umožňuje, tak on by, on, on, on možno vyinkasuje od toho jedného klienta 50 centov za celý rok, to je jeho príjem, lebo má, lebo má naozaj nízku nákladovú službu a veľké množstvo klientov a my mu povieme, že dvojnásobok svojich výnosov má dať ako, má dať ako príspevok do fondu. Už len to, že zákon umožňuje takúto možnosť je to nesprávne a neexistuje, teda ja neviem o krajine v Európskej únii, ktorá by to mala upravené, mala upravené takýmto spôsobom.
Preto v druhom čítaní budeme žiadať, aby bol tento paragraf preškrtaný a aby tam po vzore napríklad Českej republiky bolo určené, že môže ísť len o nejaké percento zo sumy poplatkov účtovanej klientom. To znamená, že naozaj o percento z výnosov toho, toho, toho, toho obchodníka.
A ešte k tomu uvediem, že ja som si aj pýtal k tomu nejaké podklady, no a bola mi poslaná prezentácia NBS-ky, kde bolo a musím povedať že nesprávne uvedené, že aj v Portugalsku majú určený tento poplatok ako percento z klientskeho majetku, rovnako v Lotyšsku, že ho majú určené ako percento z klientskeho majetku. No keď som si to poriadne pozrel, tak nie je to pravda, oni tam síce, oni tam majú napísané len to, že v prípade, ak sa aktivuje táto schéma a nastane škodová udalosť a budú musieť vyplácať nejakých poškodených, tak len v tom prípade je možné aktivovať mimoriadny príspevok, ktorý je určený ako percento z klientskeho majetku s týmito maximálnymi limitmi 0,2 % na 4 %. Neni to každoročný príspevok do fondu, ako máme možnosť my v zákone, takže len tento detail som tu chcel povedať a budeme v druhom čítaní žiadať, aby sa to upravilo.