Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, každý zákon je rovnako dôležitý, ja budem hovoriť o zákone o energetike, a teda o zákone, ktorý nám má zabezpečiť, aby sme v najbližšej vykurovacej sezóne a všetkých sezónach potom mali dostatok plynu v našich zásobníkoch a ktorým zavádzame určité povinnosti pre tých dodávateľov. Pretože zažili sme tu naozaj ťažké časy, obzvlášť v tej poslednej vykurovacej sezóne a takisto aj tej sezóne predtým.
A tento zákon nie je nový, tento zákon bol pripravený na ministerstve hospodárstva ešte za éry Richarda Sulíka, následne ho Karel Hirman predložil do prvého čítania, kde ho ešte stále podporoval, bol vedený pod číslom tlače 1111. No ale následne akýmsi záhadným spôsobom pán Hirman ustúpil tlaku, dovolím si povedať, tých, na ktorých sa má tento návrh vzťahovať. A tento zákon prekladal od septembra, pretože prvé čítanie bolo 21. 9., a následne listom zo 14. októbra, 25. októbra, 27. marca takto poprekladal tento zákon trikrát až kým na tejto schôdzi neodmietol, alebo odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, ktorým by sa posunula účinnosť takéhoto zákona, a jednoducho tento zákon, bohužiaľ, potopil. Čakal som, že teda pán minister, ktorý koná v prospech lobistických skupín, tento zákon asi bude chcieť nejakých spôsobom zmiesť zo stola, ale tým, že od toho posledného hlasovania ubehlo viac ako pol roka, tak som tento zákon predložil opätovne na túto schôdzu, aby sme mali ešte naozaj tie dve čítania k dispozícii. Pretože je naozaj mimoriadne dôležitý práve pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Tento zákona je postavený najmä na východiskách, ktoré hovoria o tom, že Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, to znamená, naozaj ten plyn je dovedený, dotiahnutý, tá rúra, prakticky do každého miesta, ktoré si viete iba predstaviť. Jednoducho naozaj plynu na Slovensku, plyn na Slovensku predstavuje jeden z najvýznamnejších energetických nosičov nielen na vykurovanie, ale napríklad aj na, v priemysle na výrobu napríklad dusíkatých hnojív.
Takisto vďaka diverzifikácii dodávok plynu a prechodu na skvapalnený zemný plyn, takzvaný LNG, sa Slovensko dostáva na koniec reťazca všetkých plynárenských potrubí v Európskej únii, čo z nás robí tú najzraniteľnejší krajinu z hľadiska rizika dostatku komodity, ale aj výšky nákladov na zabezpečenie plynu. To znamená, kým k nám išiel ten plynovod cez tú Ukrajinu a neboli, nebolo, nebola vojna na Ukrajine, tak sme toho plynu mali dostatok, vedeli sme sa spoľahnúť na tú rúru, takisto ten plyn prúdil do Európy cez Nord Stream alebo cez ďalšie plynovody ako bol napríklad Jamal. Ale, bohužiaľ, potom ako sa spustila vojna, tak tieto dodávky sú krátené, došlo k diverzifikácii a Slovensko kým predtým bolo na začiatku tej rúry, tej, čo prichádzala z Ruska, zrazu sme na konci všetkých ostatných rúry, ktorými vieme tento plyn na Slovensko dostať.
No a takisto je dôležité povedať, že z hľadiska veľkosti zásobníkov k spotrebe plynu má Slovensko na svojom území tretiu najvyššiu kapacitu v Európskej únii. A toto je naozaj niečo, na čom vieme stavať a na čom vieme zvyšovať tú energetickú bezpečnosť. Totižto vieme si uskladniť až 45 % našej ročnej spotreby, no a to... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) naozaj znižovať riziká maximálnym využitím zásobníkov pred vykurovacou sezónou. Ten zásobník si naozaj treba predstaviť ako nejakú geologickú štruktúru po vyťažení uhľovodíkov, ktorá je uzavretá, keď tam ten plyn natlačíme, tak ten jednoducho neunikne. Pred nami sú iba dve krajiny v Európe, ktoré majú vyššiu kapacitu, ale naozaj mali by sme si toto ceniť a využívať nielen na to, že nejaká spoločnosť, za ktorú opäť zrejme lobuje pán Hirman, bude musieť poskytnúť takýto 20-percentný objem tohto zásobníka pre domácich dodávateľov za regulované ceny a že nebude to zneužívať iba na to, aby si generovali ďalšie a ďalšie zisky tým, že tam bude ukladať plyn pre akýchkoľvek iných dodávateľov zo zahraničia, ale naozaj to poskytne práve pre ten slovenský trh.
A teraz, prečo vznikol tento zákon vôbec ešte na ministerstve hospodárstva. 31. júna 2022 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie publikované nariadenie Európskeho parlamentu, a toto hovorilo práve o tých povinných zásobách. Cieľom tohto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov plynu v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, teda na tú poslednú sezónu, ktorú sme, našťastie, prežili. Toto nariadenie vzniklo na základe skúseností zo zimy ´21 a ´22. To, že dnes po zime ´22, ´23 máme dostatočnú zásobu, ktorá bola, ktorá sa odráža aj vďaka, aj v tom, že tá zásoba bola vytvorená pred tou sezónou dostatočne, tak tomu vďačíme najmä tomu, že bola mierna zima a že tu boli aj úspory a takisto niektorý priemysel ukončil svoju činnosť, tak tá naplnenosť nám stále ostala na úrovni 60 %. Takže pred sezónou sme boli na nejakých 92 a dostali sme sa na úroveň 60. Žiaľ, niekto práve takúto vysokú naplnenosť, a je to opäť končiaci minister, ktorý za pár dní ukončí svoju politickú kariéru, pán Hirman, tak on hovoril, že vďaka tejto naplnenosti týchto zásobníkov sa nemusíme už o nič starať. Jednoducho sme perfektne pripravení na sezónu. Ale, bohužiaľ, nie je to tak. Totižto komunikovať už teraz pripravenosť na zimu, ktorá príde o osem mesiacov, je z pohľadu, šesť mesiacov, je z pohľadu riadenia rizík skutočne veľmi predčasné a neodborné. Ale teraz si dovolím porovnanie.
9. mája 2020 sme mali v našich zásobníkoch uskladnených 33 terawatthodín plynu, čo predstavuje 3,1 mld. kubíkov, a to bez započítania objemu zásobníka v českých Bojanoviciach, čo je zásobník, ktorý vlastní Slovensko, ale je lokalizovaný v Českej republike s priamym napojením na našu sústavu. Toto množstvo je alebo bolo približne o miliardu kubíkov viac, ako máme dnes. Takže hovoriť o tom, že máme úžasne naplnené zásobníky a pritom naozaj v roku 2020 sme na tom boli omnoho lepšie, tak je veľmi, veľmi predčasné. Tok plynu v potrubiach máme síce diverzifikovaný, ale stále tých istých 70 % objemu prichádza od Gazpromu a toto je ako v lete 2022.
No a plán na zimu 2023 môže byť postavený na dokopoch napríklad spotového objemu na burze, ale pokiaľ sa nespoliehame na Gazprom, ktorý dodávky už v minulosti krátil, potom je na mieste dodať nasledovné. Keďže sme súhlasili so zavedením európskeho cenového stropu na plyn, ako vnútrozemská krajina musíme takýto plyn ešte aj prepraviť k nám, a to je to riziko, o ktorom som hovoril, že sme na konci všetkých rúr. Cena prepravy však tento strop nezohľadňuje. Preto je vysoko pravdepodobné, že obchodníci s LNG, skvapalneným zemným plynom, ho budú predávať predovšetkým pobrežným krajinám, čím sa vyhnú rizikám spojených s prepravou plynu. No a kapacita v tých zásobníkoch, ktoré som spomínal, je k dispozícii pre kohokoľvek, kľudne aj pre dodávateľa či tradera, teda toho obchodníka, bez akýchkoľvek obchodných aktivít na Slovensku, tak z toho vyplýva aj to, že keď hovoríme o tej naplnenosti 60-percentnej, iba časť z tohto objemu je určená pre slovenských odberateľov. Väčšinu z tohto plynu, a tu si dovolím ešte jednu poznámku, významná časť plynu v zásobníkoch na Slovensku je, má pravdepodobne status tradingový, to znamená obchodný, a nejde o plyn určený pre koncové portfólio zákazníkov. Spôsobuje to síce vysokú efektivitu zásobníka z pohľadu operátora, avšak s otáznym dopadom na bezpečnosť dodávok plynu potrebných v zimnom období pre koncových odberateľov.
No a keď už som povedal, že väčšinu z tohto plynu určených pre slovenských odberateľov nemáme pod kontrolou, respektíve máme, ale časť z neho má iba SPP, čím sa akákoľvek zodpovednosť v prípade problémov iných dodávateľov automaticky prenáša na túto štátnu firmu, a tieto sa teda vlastne riešia na úkor štátneho rozpočtu. Dnes v podobe zvýšených kompenzácií, v budúcnosti v podobe zvýšených, znížených dividend štátu z hospodárenia SPP. Inými slovami, všetko, čo sa udeje, pokiaľ by nebol dostatok plynu, tak všetko sa prenesie na štátny podnik SPP, a teda v konečnom dôsledku tým utrpí náš štátny rozpočet, pretože uvidí menej dividend. No a zvyšní dodávatelia plynu, ktorých je na Slovensku viac ako 30, v slovenských zásobníkoch nemajú uskladnený prakticky žiaden plyn alebo iba minimum a fungujú iba na báze dodávky v reálnom čase. To znamená, že náklady zabezpečenia dostatku plynu znáša už zmienené SPP aj za ostatných dodávateľov.
No a hoci končiaci poverený minister hospodárstva už teraz deklaroval tú pripravenosť, z pohľadu riadenia rizík sú takéto vyhlásenia veľmi predčasné a naozaj neodborné a existujú indikácie, teda že ten plyn vôbec v tých zásobníkoch nie je určený pre nás.
Vzhľadom aj na trhové signály, ktoré hovoria o tom, že príde tá údržba plynovodu Turkish Stream, tam je plánovaná údržba, takisto je plánovaná septembrová údržba a odstávka nórskeho plynovodu, aby sme predišli opakovaniu situácie z roku 2022, navrhujeme takzvanú skladovaciu povinnosť každému dodávateľovi plynu, ktorý dodáva plyn odberateľom na Slovensku. Táto povinnosť spočíva v uskladnení plynu len v slovenských zásobníkoch v objeme vypočítanom ako súčin jeho trhového podielu za predchádzajúci rok a celkovej skladovacej povinnosti. Celková skladovacia povinnosť predstavuje 20 % priemernej ročnej spotreby plynu za predchádzajúcich päť rokov. Pretlmočené do ľudskej reči, keď raz na Slovensku funguje nejaký dodávateľ plynu a má už nejaké známe dodávky z predošlého obdobia práve tých piatich rokov, vypočíta sa, koľko je tých zákazníkov na Slovensku, aký je ich objem, aký je ich trhový podiel a povie sa, dobre, z tohto objemu, ktorý vám prináleží a ktorý máte zazmluvnený, tak budete musieť v slovenských zásobníkoch si držať 20 % plynu. Ak by niekto otočil tým kohútikom, ak by sa čokoľvek stalo, jednoducho 20 % plynu je to, čo máte mať pred začiatkom vykurovacej sezóny fyzicky držané v slovenskom zásobníku. Totižto plyn sa na rozdiel od elektriny dá skladovať. A keď máme tie kapacity, tak by sme ich rozhodne mali aj takto relevantne využívať. Toto opatrenie zvyšuje energetickú bezpečnosť Slovenska a hoci tu boli rôzne reči o tom, že to zaťaží neprimerane tých dodávateľov, no alebo tak koho zabezpe... zaťaží? Dodávateľov, alebo to necháme všetko naozaj na ten štátny SPP?
Boli tu rôzne snahy o zavedení „poplatku", v ktorom by sa kumulovali nejaké zisky a slúžili by práve na uskladnenie takéhoto plynu, ale toto by sa opäť prenieslo iba do koncovej ceny plynu. Naším riešením sa to síce tiež prenesie, ale iba do regulovanej časti odberateľov, v neregulovanej časti to bude predmetom súťaže, to znamená, ak dodávateľ si bude vedieť v rámci súťaže alebo bude chcieť v rámci súťaže nejakým spôsobom zvýhodniť práve tú svoju ponuku, tak takýto náklad jednoducho na to skladovanie neprenesie. Navyše sa bavíme približne o jednom eure dvadsať, jedno euro dvadsať pri cenách plynu, ktoré naozaj v tom najnevhodnejšom období 25. augusta minulého roku sa pohybovali na úrovni 330 eur na megawatthodinu. Ja sa pýtam, aká je najdrahšia energia? No jednoducho tá, ktorú nemáme. Takže ja si myslím, že naozaj to euro dvadsať, ktoré bude takýmto spôsobom prenesené do nákladov, za tú energetickú bezpečnosť stojí.
A naozaj úplne na záver to, čo je dôležité povedať, tých 20 % nie je potrebné, aby držal ten dodávateľ celý čas, ale iba pred začiatkom vykurovacej sezóny. V návrhu zákona je nastavená konkrétna trajektória, kedy sa začína 1. apríla, kedy je požiadavka na nula percent, 1. mája 4 % z toho objemu 20 %, 1. júna 15 %, 1. júla 29 %, 1. augusta 52 %, 1. septembra 74 %, 1. októbra 90 % a 1. novembra 100 %. To znamená, aby sme naozaj v tom čase mali tento plyn tých 20 %, nie my, ale teda tí dodávatelia k dispozícii.
Toto, čo som tu dnes prečítal, mám zhrnuté aj vo forme one pageru, ktorý dám k dispozícii určite rád komukoľvek, kto má o túto tému záujem. Všetkých vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože naozaj je to o energetickej bezpečnosti Slovenska. Je to o tom, že odchádzajúci minister nehovorí pravdu, keď hovorí, že sme perfektne pripravení na tú budúcu vykurovaciu sezónu a práve takýmto opatrením si vieme naozaj zabezpečiť aspoň to, že tých 20 %, ktoré dodávatelia majú dodať tým slovenským odberateľom, bude na Slovensku, bude v našich zásobníkoch, bude k dispozícii pre prípad akejkoľvek krízy, ktorá môže nastať.
Ďakujem veľmi pekne.
