Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Kolegovia, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh, žiadam, aby sa o bode 112, o tlači 1712, to je toto stanovisko, ktoré práve prejednávame, nehlasovalo po dorokovaní zajtra, ale až vo veľkom balíku vo štvrtok o 11.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Juraj Krúpa a Marián, áno, to som zabudol spomenúť, že dnes v Nemecku 30 % elektroáut jazdí de facto na uhlie a to, že tento, toto percento poklesne, je teda momentálne dosť v nedohľadne. 30% áut jazdí na uhlie, to je možnože argument, na ktorý by si mohol, Jano, reagovať a nie tu stále dokola opakovať tú pesničku o civilizačných neviem čo. Ja som predniesol niekoľko argumentov, áno, pri niektorých mohla alebo mohlo ministerstvo hospodárstva v minulosti robiť viac. Určite teda pri dostavbe Mochovce 3, ktorá sa až nám podarila. Ale napríklad jeden z argumentov je, že sa dostávame do ťažkej závislosti od Číny a tam si, toto si prehliadol, pričom, pričom toto je presne taký istý problém, ako byť v závislosti od Ruska, len ty to ešte nevidíš.
Druhá vec je, čo robilo, čo som robil ja doteraz. No my nie sme, Peter, my nie sme strana jedného človeka, ja mám kopec kolegov, čiže Eugen Jurzyca bol proti dlhodobo, systematicky v europarlamente. Jano Oravec spolu s Karolom Galekom, moji štátni, vždy zaujali stanovisko, ktoré bolo proti ministerstvu hospodárstva, otočilo až teraz, keď tam váš stranícky kolega Karel Hirman začal bačovať. A ešte raz zopakujem, ministerstvo životného prostredia, Peter, je správcom tohto procesu. No a, a koľko mám ešte? 30 sekúnd mám, to je celkom dobre.
V Nemecku teda jazdí 30 % áut na uhlie, v iných krajinách to bude možnože aj viac, ale zároveň my sme zakázali autá na biopalivá, na etanol, na plyn. No, Jano, nehovor mi, že auto na etanol viacej zaťaží životné prostredie ako auto, čo jazdí na uhlie. Ale toto sme, presne toto sme urobili. A ja len hovorím, že chráňme sa, chráňme sa, teda chráňme životné pros... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Richard, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, presne ako si uviedol, nebojujeme proti elektromobilom alebo proti elektromobilite, bojujeme za zdravý rozum. No a čo napríklad zdravý rozum nie je, je ak teraz v Nemecku ide z ich asi jedného milióna elektromobilov asi 300-tisíc, asi tretina na uhlie, ako to asi nie je úplne to správne. Proste dnes vidíme, že to, ako si vypli atómové elektrárne, no tak vypli funkčnú, dobrú atómovú elektráreň a zapli staré a veľmi CO₂ produkujúce uhoľné elektrárne. Jednoducho žiadna závislosť nie je dobrá, ani na fosílnych palivách, ani na rope, ani stolička, ktorá má jednu alebo dve nohy, na nej sa nedá sedieť. My potrebujeme pestrosť, variabilitu, to je to, čo hovoríme o tej technologickej neutralite, aby boli aj spaľovacie, aj spaľovaním vodíka, aj palivové články vodíkové, aj elektrické, aj CNG, aj LNG, aj možno akýkoľvek iný vývoj, pretože práve to prinesie stabilitu, ak, ak bude veľa rôznych druhov pohonov. A tá voľná súťaž, väčšinou história ukazuje, že najlepšie, najefektívnejšie riešenia práve voľná súťaž, technologická, prinášala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len dodám jednu takú informáciu z Nemecka. Tým, že teda odstavili tie atómové elektrárne a kompenzujú tú výrobu elektrickej energie cez uhoľné elektrárne, tak Nemci sa rozhodli masívne investovať do alternatívnej alebo zelenej energie. A tým, že to teda vypli, tak pred, pred, tak skôr pred tým termínom, kedy majú dostatok tej alternatívnej energie, tak to vyzerá tak, že sa tej uhoľnej energie nebudú môcť dlho zbaviť, pretože výpočty v Nemecku hovoria, že do roku 2030 budú schopní vygenerovať a vykompenzovať 70 % elektrickej energie, ktorú produkuje, produkujú uhoľné elektrárne v Nemecku, čiže ani nie 100 %, ale 70 %. A teraz si predstavme, že tá náročnosť a požiadavky na zvyšovanie produkcie energie ako takej sa budú zvyšovať, to znamená, že Nemci sami nevedia, či budú do roku 2035 vôbec schopní vypnúť tieto uhoľné elektrárne. Takže si vypli atómové elektrárne a budú produkovať naďalej energiu z uhoľných elektrárni možno ešte ďalej, oveľa ďalej ako po roku 2035, čo vychádza natoľko, že vlastne tie elektrické autá budú jazdiť na uhlie. A zároveň si uvedomme, na Slovensku akú infraštruktúru máme, my nemáme ešte ani cestu do Košíc. Ako chceme, prosím vás pekne, vybudovať infraštruktúru, aby sme tu mali takú infraštruktúru, ktorá bude dostačujúca pre komplexnú, pre komplexné zabezpečenie jazdou elektrickými autami na celom Slovensku. Zoberme si, ako dlho to bude trvať, koľko sú tie projekty naplánované, máme vôbec nejaké, ako dlho bude ich realizovateľnosť trvať a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, dobrý deň prajem. Na úvod chcem spomenúť dve veci, ktoré by mali byť úplne jasné. Po prvé, ja osobne a takisto aj strana SaS sme jednoznačne za ochranu životného prostredia. Spomeniem len dva príklady. Bol som to ja, ktorý ešte ako riaditeľ OLO Bratislavu obšťastnil tisíc žltými kontajnermi, aby sa konečne začal recyklovať plastový odpad. Bol som to ja, ale najmä Karol Galek, s ktorým spoločne sa nám ešte za minulej vlády podarilo odstaviť uhoľné elektrárne Nováky o deväť rokov skôr a síce v závere už koncom tohto roka a nie 2031 alebo ´2, ako to bolo pôvodne naplánované. Čiže naozaj mne tu vyčítať, že by sme nechceli chrániť životné prostredie, či ja osobne alebo ako SaS-ka, je, je jednoducho od veci.
Len teda zároveň hovoríme, že nechráňme to životné prostredie dogmaticky stoj čo stoj, lebo potom dopadneme ako Nemecko, ktoré si odstavilo štrnásť funkčných atomiek, ktoré produkovali 30 % potreby elektrickej energie (zaznenie gongu), a, prepáčte, ruší ma tunák vaša porada, kolegovia, ďakujem.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, vráťte čas pánovi Sulíkovi.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Dobre, áno, ďakujem, pokračujem.
Odstavili si všetky atómky. Dnes je v Nemecku realita taká, že spália historicky najviac uhlia. To uhlie dovážajú Nemci skadekadiaľ a kľudne ho môžu dovážať v budúcnosti aj z Ruska, ako dovážali plyn a ropu. Momentálne ho dovážajú najmä z Brazílie, ale produkujú toľko CO₂, že keby fungovali tie atómky, tak sú na tom ďaleko lepšie. Čiže chráňme životné prostredie, bez debaty, ale nerobme to dogmaticky. Robme to so zdravým rozumom.
A tu chcem do tretice ešte spomenúť, Jano, no nehnevaj sa, to naozaj si zaťal vedľa, že petrochemické impérium Ruska my tu nejak živíme, podporujeme. Nie. My bojujeme za zdravý rozum. A áno, chráňme životné prostredie, ale robme to so zdravým rozumom.
Štvrtá vec, ktorú chcem poznamenať, že my podporujeme elektromobilitu a elektroautá a možno je to naozaj naša budúcnosť, ale to jeden nikdy nevie, čo je budúcnosť, a kľudne sa môže stať, že v budúcnosti budú autá fungovať na spaľovacie, so spaľovacími motormi na vodík a je tam ešte aj niekoľko ďalších možností. Môže byť, že sa ukáže, že hybridné autá sú nakoniec lepšie riešenie ako čisté elektroautá, preto lebo to, čo robí Európska komisia veľmi-veľmi nekorektne, je, že zohľadňuje emisie, CO2 emisie a iné, iba počas prevádzky toho auta, ale nezohľadňujú celý výrobný cyklus. A toto je problém preto, lebo všetci sa tvária, že to elektroauto už hotové, vyrobené, spadne z neba.
Takže toľkoto na úvod. A teraz k tým samotným elektroautám. Ešte raz, nie sme proti nim, robme to, podporujme ich, fajn, ale aj elektroautá majú svoje nevýhody.
Po prvé, je to cena elektroauta. Obstarávacia v tomto momente. Neviem o aute, ktoré by stálo, okrem jedného prípadu, menej ako 30-tisíc eur. A to, čo sa tu deje, že my veľkej mase ľudí ideme obmedzovať individuálnu mobilitu pod rúškom, vy sa musíte zrieknuť nejakého výdobytku civilizácie preto, lebo idete chrániť. Musíte priniesť na oltár nejakú obeť. Toto sa robilo pred päťsto rokmi, pred tisíc rokmi, keď zabili kozu a obetovali ju bohom, alebo niektorí, niektorí mladé dievčatá zabíjali, lebo si mysleli, že budú mať lepšie, lepšie podmienky pre život. No my tu ideme teraz prinášať obete vo forme toho, vo forme tej, že veľkej mase ľudí obmedzíme elektromobily, individuálnu mobilitu. Aký to má, to ja tam nevidím žiaden zmysel.
Druhý problém elekroáut je dobíjacia infraštruktúra. Teraz tu odznelo, však 12 rokov je strašne ďaleko. No 12 rokov vôbec nie je tak ďaleko, keď to človek porovná s tým, koľko trvá postavenie približne 300-kilometrového vedenia z Mochoviec na východ. Tak, prosím pekne, 84 mesiacov po všetkých možných skratkách, toto viem pomerne čerstvo a zodpovedne, lebo sme pre Volvo potrebovali tam posilniť vedenie. Osemdesiatštyri mesiacov je sedem rokov. Sedem rokov trvá postaviť štyri káble, teda šesť, prepáčte. No a z tohto pohľadu 12 rokov vôbec nie je tak ďaleko.
Ešte väčší problém je, že nebude elektrická energia. Nebude. Keď si prerátate, že koľko potenciálne všetky elektroautá spotrebujú pri nejakých 13,5-tisíc kilometra, čo jedno auto ročne najazdí a áut je dva milióny na Slovensku a tá spotreba je niekde 12-15 kWh na sto kilometrov, vyjde vám približne 6 terawatthodín, to je presne to, čo spotrebujú domácnosti. Je to 1,5-krát Mochovce 3, lenže žiadne Mochovce 3 1,5-krát nie sú na ceste. Dostavajú sa do dvoch-troch rokov, Mochovce 4, dúfajme teda. S Mochovce 4 bude akurát pokrytá spotreba elektrickej energie na Slovensku a všetko navyše by mal kryť nejaký ďalší zdroj, ale ten je v nedohľadne. Až ja ako minister hospodárstva som rozbehol projektovanie, teda je to teraz ešte ani nie projektovanie, ale vo fáze iba prvotného plánovania, robí sa štúdia na piaty blok v Bohuniciach. Ten bude hotový najskôr, keď všetko dobre pôjde, 20 až 25 rokov. Mochovce 3 sa stavali 40 rokov a z tohto pohľadu tých 12 rokov naozaj nie je veľa.
No a ideme ďalej. Závislosť od Číny. No mne sa tiež nepáči závislosť od Ruska. Kupovali sme od nich plyn a ropu, aj teda ešte do veľkej miery kupujeme. Nie je pekné byť od nich závislý, ale je závislosť od Číny dlhodobo lepšia? Lebo tie baterky, baterky potrebujú šesť, šesť surovín: kobalt, meď, nikel, lítium a kovy vzácnych zemín. Na každú jednu z týchto šiestich surovín má Čína zazmluvnených 60 % celosvetovej produkcie. Buď teda to ťažia priamo v Číne, alebo majú dlhodobé zmluvy v Afrike, ktoré tam už 10-15 rokov si budujú túto zmluvnú základňu a priemyselnú.
Čiže my ideme do veľkej závislosti od Číny. Ideme takto tu šmahom ruky hodiť 150 rokov vývoja, excelentného vývoja v strojárenstve, lebo také motory, ako vyrába Európa, také nevyrába nikto na svete, lebo to nie je jednoduché, tak jednoduché ako vyrobiť elektromotor. Toto ideme hodiť do koša. Preto lebo Volkswagen mal Dieselgate, mali obrovský prúser a oni teraz potrebujú vniknúť do elektroáut. Ale tie elektroautá ony nie sú lepšie k životnému prostrediu, keď zohľadníme celý životný cyklus, nie sú. Ja si dovolím tvrdiť, že moderný hybrid štvrtej generácie so spotrebou možno 3,5 litra je z pohľadu celej, celého životného cyklu, zaťaží životné prostredie menej ako čisté elektroauto. Menej. Na toto sú štúdie, overené, potvrdené.
Recyklácia nie je doriešená. Ona možno do tých 12 rokov doriešená bude, ale teraz sa plašiť? Teraz? Lebo to je, to nie je tak, že tie automobilky budú vyvíjať spaľovacie motory ešte 12 rokov. Ony s vývojom prestanú teraz. A ten vývoj zastane. A aký má toto zmysel? A čo keď sa potom zistí, že tá recyklácia nie je až tak super? Rakúsko komplet vsadilo na veternú energiu, tam je životnosť tých vrtúľ 20 rokov a dnes čo s tým robia? Lebo nedá sa to recyklovať. Tak to zakopú do zeme. Ako chránime životné prostredie, keď tie veterné vrtule zakopeme do zeme? Napríklad.
No a ďalšia vec je tá, ďalšia vec je cena. Cena elektriny. Preto lebo nebude dosť elektriny nielen kvôli spotrebe elektroáut, ale vo veľkom prechádzame na elektrinu. Významne sa podporujú tepelné čerpadlá elektriny, v budúcnosti budú domácnosti omnoho viac vykurovať elektrinou.
Po druhé, v U.S. Steele sa plánuje prechod na elektro... na odlukové elektropece. Len tie dve pece majú väčší výkon ako komplet celý východ, všetky domácnosti na východe spotrebujú menej ako dve elektropece. A nemáme tam ani káble dotiahnuté, nemáme tam žiaden zdroj odkedy sa Vojany zavreli, a toto sú reálne problémy, ktorých riešenie trvá 84 mesiacov, 15 rokov a takéto časy. A z tohto pohľadu 12 rokov je naozaj, naozaj blízko a toto je jednoducho nezodpovedné. Toto spôsobí nášmu priemyslu šok. Priemysel nemá problém aj ekonomika všeobecne nemá problém sa prispôsobiť nejakému vývoju, pokiaľ to nie je príliš rýchlo. Potom sa stane to, že cena vyletí hore a potom miliardami eur musí štát dotovať preto, lebo elektrina nestojí štyridsať, čo by tak u nás mohla z jadra stáť, lebo my tu žiadnu nemáme, lebo všetko vykúpili Nemci, lebo oni si pozatvárali svoje atómky, elektrina stojí štyristo a potom budeme tým ľuďom hovoriť, ale však máte elektroautá, len teda bude prevádzka tak drahšia ako, ja neviem, dvakrát drahšia, trikrát drahšia ako diesel. Prečo máme do tohto ľudí nútiť? Ja tu nevidím v tom žiaden zmysel.
CO₂, to zas nie je tak, že kebyže nemáme žiadne CO₂, že je najlepšie, kebyže nemáme CO₂, tu je priemerná teplota tri stupne na zemi a my sme skončili. My potrebujeme CO₂, len skrátka nepotrebujeme ho príliš veľa. To, čo sa robí teraz, dogmatické tlačenie na to, že stoj čo stoj ideme bojovať, nech to stojí, koľko, koľko, jedno koľko, poručíme vetru, dažďu, spôsobuje, že Nemecko dnes spáli najviac uhlia v histórii. A k tomu spáli najviac plynu v histórii. A k tomu ešte masívne musí vykupovať atómovú elektrinu z Francúzska a z Čiech. Toto je výsledok, keď pri ochrane životného prostredia bytostne chýba zdravý rozum.
A vidím, že už mi teda skončil čas, tak, a zároveň aj zisťujem, že vlastne už som všetko povedal, čo som mal na srdci.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Janko, ty si ma toľkokrát spomínal vo svojom vystúpení (rečník si odkašľal), pardon, že by sa mi malo začať aj čkať. Pokiaľ ide o to uznesenie, dnes už slávne, na výbore, ktoré som predložil, tak verím, že aj kolegovia, ktorí tam boli prítomní, mi dosvedčia, že to bolo prijímané v danom konkrétnom čase, kedy boli štyri krajiny proti zákazu, a preto sme ich tam aj spomenuli v uznesení. Ale zároveň sme hovorili, že áno, tie rokovania sa vyvíjajú, sú dynamické, a preto je potrebné reagovať na to, na ten konkrétny vývoj, ale zároveň sme tam dali tú druhú polovicu. To znamená, že nech bude vývoj akýkoľvek, nech tie krajiny zmenia akokoľvek pozíciu, stále platí, že zástupca Slovenska má hlasovať proti zákazu. Deň pred tým spomínaným zasadnutím výboru, ktorý si ty spomenul, povedal, že neprijal stanovisko. Mi volal štátny tajomník Kiča a žiadal ma, aby sme na výbore modifikovali naše uznesenie a odstránili z neho tú časť o zákaze. Ja som to odmietol. Čiže za výbor sa k tomu nevyjadril a teda platilo to pôvodné uznesenie o zákaze.
Pokiaľ ide o to, že SaS-ka má byť proruská a protizápadná. Pýtam sa ťa, Janko, je protizápadný a proruský aj eurokomisár Breton, ktorý mal takisto výhrady proti tomu, ako Európska komisia ten návrh predložila. A vynútil si, že príde v roku 2026 k prehodnoteniu toho procesu, tak aby sa mohol prípadne revidovať. Pokiaľ ide o odbornosť, pýtam sa ťa, Janko, sú neodborní aj, sú neodborní aj vedci z celej Európy. Pretože stovky vedcov z celej Európy podpísali otvorený list, ktorý kritizoval Európsku komisiu a jej návrh ako vedecky nepodložený.

Ďakujem pekne.
No, Jano, akože podozrievať mňa z toho, že ja tu slúžim nejakým záujmom Putina alebo maďarskému MOL-u, je tak nekorektné a podlé ako keby ja som ti teraz vykrikoval, že eštebák a že si donášal na tvojich kamarátov. (Smiech.) Tak, prosím ťa, skúsme, Jano, držať tú diskusiu vo vecnej rovine. Ja som ti toto nikdy nepripomínal a toto, čo si ty tu dnes predviedol, to je teda naozaj štvrtá skupina, cenová.
Po druhé, ty tu nie si na to, aby si hovoril, čo je záujem krajiny. Na to sú tu stanovené procesy a konkrétne tento proces sa volá, že platí to, záujem krajiny je to, čo povie výbor pre európske záležitosti a nie bývalý minister životného prostredia alebo bývalý minister. No a čo chcem ešte povedať je, že teda tu si nám vykrikoval, že poručíme vetru, dažďu, tak práve zakázať autá so spaľovacími motormi je poručenie vetru, dažďu. Bez ohľadu na straty, ja budem k tomu v rozprave viac hovoriť, preto, lebo tá faktická rovina je tak ubíjajúca, že ako buď si si to nenaštudoval, alebo to zámerne ignoruješ, ale jednoducho tam nie je čo riešiť. Pričom, ešte raz hovorím, my nie sme proti elektroautám. Nech si každý kúpi, aké chce.
Na záver chcem povedať k tomu, že automobilový priemysel s tým súhlasí. S tým súhlasí najmä Volkswagen, ktorý mal obrovský škandál s Dieselgate, pre ktorého je pomaly až záchrana z tohto, že môže utiecť do elektroáut. Ale to neznamená, že je to konanie v prospech ľudí. A tak ako ty ma tu z kadečoho obviňuješ, tak ja môžem povedať, že si autolobista, lebo presne tak to je. A Volvo, Volvo, samozrejme, vyrába, na Slovensku nie, ani nebude, tam je elektroautá, ale inak vyrába kopec, veľkú väčšinu so spaľovacími motormi.

Bol by som rád, keby sa debata o tejto vážnej téme niesla vo vecnom duchu a nezachádzali by sme do osobných urážok a útokov. A, pán poslanec Budaj, myslím, že aj z vašej strany vo vašom vystúpení bolo nekorektné, keď ste nám tu podsúvali, že sa pridávame k ruským záujmom. My, samozrejme, úplne súhlasíme s tým, že sa treba zbaviť energetickej závislosti na Putinovom Rusku, závislosti na ruskej rope, to je všetko v poriadku, ale to je iná debata, toto nie je podstata problému.
A teraz by som sa vrátil k tomu právnemu, právnemu rozmeru. Vy ste zdôraznili z toho schváleného stanoviska to, že sa má ministerstvo životného prostredia pridať k tým štyrom krajinám, ktoré prejavili nesúhlas s doterajším znením kompromisného textu návrhu nariadenia, ale úplne ste ignorovali tú časť uznesenia alebo stanoviska výboru, ktoré hovorilo o tom, že ministerstvo má hlasovať proti úplnému zákazu spaľovacích motorov. To je úplne jasný a jednoznačný pokyn. Vo svojom vystúpení ste konštatovali, že výbor prijal stanovisko, ktoré bolo v rozpore so stanoviskom ministerstva životného prostredia a s líniou vlády, no ale my máme tak postavený ústavný systém a my máme tak napísaný ústavný zákon, že keď výbor prijme nejaké stanovisko, ktoré je v rozpore s tým, čo si myslí ministerstvo alebo vláda, tak pre vládu a pre ministerstvo je záväzné to, čo povie výbor. To je povaha vzťahu parlamentu a vlády a to je zároveň aj explicitne vyjadrené v ústavnom zákone. Sťažovali ste sa na to, že výbor na druhý deň rokoval, ale týmto sa nezaoberal a nehlasoval, ale to vás predsa neoprávňuje nerešpektovať stanovisko výboru, ktoré bolo riadne schválené. A nie, v zákone nie sú nejasnosti, zákon je úplne jasný, že v tomto prípade nemalo ministerstvo postupovať tak, ako postupovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán exminister, za vaše vystúpenie. Ja si dovolím pár pripomienok. V prvom rade boj proti zákazu spaľovákov nie je boj proti elektromobilom. Je to boj za slobodu, za slobodu mobility, slobodu rozhodnutia, boj za slobodnú súťaž technológií. To prvá vec.
Ďalšia vec. Správca procesu tohto celého bolo ministerstvo životného prostredia. Práve preto sa zaväzuje vláda stanoviskom, práve preto sa to rieši v Národnej rade, aby ktokoľvek mohol vlastne následne hlasovať, tak to je. Tento zákaz sa vo finále schvaľoval na Rade, kde boli ministri hospodárstva. Preto tam bol pán štátny tajomník Gerhart, ale on sa mal držať proste tým, k čomu ho zaviazala Národná rada, hej?
Čo sa týka Nemecka. No a teraz otázka, prečo sa teda ministerstvo životného prostredia nedržalo v tejto situácii Poľska? Veď teda tam boli menované štyri krajiny a Poľsko bolo stále proti zákazu, tak prečo Nemecka, ktoré bolo teda vo finále proti, keď si niečo vyrokovalo? Mal sa zástupca držať Poľska a vyšlo by to na byť proti zákazu a zároveň, pán poslanec Oravec, tam bolo bé v tej vete, že byť proti zákazu. Takže toto, toto je čistá demagógia, že sa trebalo držať Nemecka.
Čo sa týka tých závislostí. No áno, však veď aj ja som hovoril, že sa snažíme zbaviť závislosti na Rusku, ale to neznamená bežať v ústrety ďalšej závislosti na Číne, hej? Inak výroba elektromobilov vyžaduje asi šesťkrát viac nerastných zdrojov a tá ani, aj spotrebu elektriny, tá tiež tu ju musí niekto vyrobiť, takže paradoxne 100-percentná elektromobilita môže vyrobiť práve nových, silných, nových, tak ako ste vy hovorili, týchto hegemónov, takže aj preto je lepšia variabilita pohonov, elektrických, spaľovacích, vodíkových, plynových, práve preto, aby nikto nebol tak silný a to je kľúčové.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Sulík, ja súhlasím. Ako som už konštatoval, domnievam sa, že postup ministerstva životného prostredia v tejto veci bol v rozpore ako so zmyslom ústavného zákona, ktorý vychádza z nejakej hierarchie vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky a stanovuje, kto stanovuje alebo schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky. A áno, ak Národná rada nekoná, tak môže vláda postupovať podľa toho, čo navrhla, ak Národná rada neschváli nejaké iné stanovisko, ale to nebol tento prípad, to nebol prípad, keď bolo možné postupovať podľa tzv. tichej procedúry, a teda nad rámec toho sa domnievam, že postup ministerstva životného prostredia nebol v rozpore iba s duchom alebo zmyslom ústavného zákona, ale priamo aj s jeho znením a textom. A opakujem teda, že som veľmi rád, že teraz vystúpi bývalý pán minister životného prostredia, pán Budaj, že dostaneme ten druhý pohľad a dostaneme to vysvetlené nielen z vecnej stránky, ale aj nejakú obhajobu toho, že ten postup ministerstva bol v poriadku, lebo podľa môjho názoru v poriadku nebol.
Ďakujem.