Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, téma interrupcií a ich obmedzovania alebo zakazovania je často vydávaná ako, ako téma, kde proti sebe bojujú konzervatívci a liberáli, podľa mňa je to zložitejšie, podľa mňa to nie je možné redukovať na tento vzťah, pretože existujú aj liberáli, ktorí sa usilujú obmedziť alebo kľudne by boli aj za, za zákaz interrupcií a naopak, existujú konzervatívci, ktorí akceptujú stav, ktorý interrupcie za zákonom vymedzených podmienok pripúšťa, a nechcú meniť ten existujúci stav alebo, alebo meniť ho iba opatrne.
Netušil som, že debata o takejto vážnej téme, ktorá podľa, aj podľa môjho názoru je vážna a zaslúži si serióznu debatu a nejakú poctivú vecnú diskusiu, skĺzne do rozoberania včera predstavenej kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita a do toho, čo by na to povedal pán Alojz Hlina, ktorý bude tiež na tej kandidátnej listine. Ale SaS nemá problém s tým, že na jej kandidátnej listine alebo aj dokonca v jej poslaneckom klube sú ľudia rôznych názorov, sú tam nielen liberáli, sú tam aj konzervatívci, napokon ja som predsedom Občianskej konzervatívnej strany a mnohí ľudia v rámci poslaneckého klubu majú na rôzne otázky rôzne názory a tak je to v poriadku. Dôležité je, aby základné hodnotové nastavenie politickej strany bolo jasné, to si myslím, že v prípade SaS-ky jasné je, ale na konkrétne veci môžeme mať rôzne názory. A myslím si, že je to dokonca tak aj v tejto téme.
Ešte kým, kým sa teda dostane k tomu, čo chcem povedať, tak pani poslankyňa Andrejuvová tu, opäť neviem, ako to súvisí s témou, vytkla SaS-ke, že za ňu vystupujú, vystupujú muži v tejto téme, ale dôležité je asi aj to, čo tí muži hovoria a v tejto téme, a muži, ktorí za SaS-ku vystupujú zastávajú, zastávajú žien. A k tým rôznym názorom a teda tam na rozdiel od tej poznámky o počte žien v prvej tridsiatke, ktorej by som mohol oponovať tým, že ktorá žena bude mať v prvej päťke tri že... ktorá strana bude mať v prvej päťke tri ženy, ale to nie je téma dnešnej, dnešnej rozpravy a nesúvisí s tým návrhom zákona.
Dôležitá otázka, ktorú pani poslankyňa Andrejuvová položila, ktorá si zaslúži poctivú debatu, je, že kedy začína, začína život, kedy začína ľudský život. Ja som tiež podobne ako pani predkladateľka presvedčený, že ľudský život začína počatím. Ale nie je to jediný názor na, na túto tému, sú iné názory, ktoré vznik ľudského života kladú, kladú inde. Ja s nimi nesúhlasím, len teda registrujem, že také názory existujú a že sú aj zargumentované. A rovnako z toho potom aj keď si povieme, že život začína počatím, sa môžu odvíjať rôzne názory na to, akým spôsobom a prípadne aj od akého času má byť, má byť chránený, lebo aj tí ľudia, ktorí zastavajú ten názor, že život začína počatím, majú rôzne názory na právnu reguláciu interrupcií, ich zákaz, ich obmedzenia alebo ich, alebo ďalšie opatrenia, ktoré majú viesť k ich, k ich záverom.
No a v rámci tej rôznosti názorov ja by som tu napríklad prezentoval jeden odlišný názor od, od mojich kolegov. Ja si myslím, že tá téma je zo strany predkladateľky legitímna, lebo ju považuje naozaj za dôležitú, nie je to póza, nie je to snaha o vytĺkanie politických bodov. Ja rozumiem ľuďom, ktorí vnímajú interrupcie ako zlo, že sa ich snažia, snažia obmedzovať, že snažia sa predkladať opatrenia, ktoré podľa ich názoru by mohli alebo mali viesť k zníženiu počtu interrupcií. Nemyslím si, že je to tak, že dá sa, dá sa tento návrh alebo názor odbiť tým, že máme tu kopu iných dôležitejších problémov, samozrejme, že vždycky je kopu iných dôležitejších problémov alebo problémov, ktoré niekto iný môže považovať za dôležité, ale týmto spôsobom sa potom dá odbiť skoro všetko, skoro všetko, s čím, s čím niekto, niekto príde.
Len ma teda mrzí, že, že podobný argument zaznieva napríklad keď sa niekto pokúša otvárať otázku životných partnerstiev alebo registrovaných partnerstiev, a teda upraviť nejako vzťahy párov rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú, ktoré dnes nemajú žiadny, žiadny právny rámec a tam vtedy zase z druhej strany veľmi často zaznieva, že prečo takéto vyťahujete, však tu máme kopu iných dôležitejších problémov, načo s tým, načo s tým prichádzate, teším sa, pán poslanec Kočiš, že sa prihlásite do rozpravy, či do, s faktickou pripomienkou, pokiaľ máte nejakú pripomienku k tomu, čo hovorím, ale teda poprosil by som, aby ste nehovorili počas, počas vystúpenia mimo mikrofónu, na to tu máme mikrofóny a inštitút faktických, faktických poznámok.
No a téma ochrany života je, je, je legitímna, to, čo je problém pri interrupciách, je, že to nie je jediné právo, jediný záujem, ktorý tu v tejto debate, debate existuje, aj keď môžem byť presvedčený, že ľudský život vzniká počatím, tak tehotenstvo výrazne zasahuje do života ženy, do práv ženy, do práv matky, do tela, do tela matky a áno, je to, je to zložitá téma, lebo tu proti sebe stoja dve hodnoty. Hodnota vznikajúceho ľudského života, ktorý je hodný ochrany a je hodný ochrany aj pred narodením, ako hovorí naša ústava. A na druhej strane je ochrana práva ženy rozhodovať sama o sebe, rozhodovať o svojom živote, mať svoj vlastný život pod kontrolou, rozhodovať o vlastnom tele. A zákon je tu na to, aby medzi týmito dvoma hodnotami vytvoril nejakú rovnováhu. Samozrejme, môže sa to vychýliť na jednu alebo na druhú stranu, môže byť jedna alebo druhá z týchto hodnôt úplne popretá. Áno, existujú vo svete aj také zákony, ktoré jednu alebo druhú z týchto hodnôt úplne popierajú alebo, alebo sú vychýlené jedným alebo druhým smerom, ale fakt je, že obe tieto hodnoty vstupujú do rozhodovania o otázke interrupcií, a preto je tá téma tak zložitá. Nie je to, povedal by som, tak jednoduchá vec ako napríklad tie už spomínané životné partnerstvá, kde na jednej strane existuje legitímny záujem na tom, aby sa právne upravilo spolužitie dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, majú sa radi, zdieľajú spolu spoločnú domácnosť a chcú mať aj právnym spôsobom upravené svoje vzájomné vzťahy, čo dnes nemôžu, a na druhej strane nie je žiadny legitímny, podobne legitímny dôležitý záujem, sú iba predsudky voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Čiže tá téma napriek tomu, že sa, že sa tieto dve témy častokrát dávajú ako také komplementárne z hľadiska nejakých kultúrnych vojen, nie sú rovnako zložité z hľadiska, z hľadiska svojho charakteru a z hľadiska svojej podstaty.
No a keďže pani poslankyňa Andrejuvová nám vyčítala, že tu hovoria muži a ja som povedal, že dôležité je aj, čo hovoria, tak by som tu rád odprezentoval list alebo vyjadrenie, stanovisko občianskeho združenia Možnosť voľby. To občianske združenie reprezentuje predovšetkým ženy tak, aby tu zaznel aj ženský hlas. Poslala ho nám a predpokladám, že aj iným poslancov jeho riaditeľka pani Adriana Mesochoritizová a týka sa tohto návrhu zákona. V tom stanovisku sa tvrdí, že a teda upozorňuje sa na otázku tej štyridsaťosem hodinovej čakacej lehoty, o ktorej hovorí vo svojom vystúpení aj pán poslanec Cmorej a ktorej som sa vo svojej faktickej poznámke dotkol aj ja. Hovorí sa o niektorých iných veciach, ale teda najprv k tej štyridsaťosem hodinovej lehote. Budem citovať teraz.
Na Slovensku v súčasnosti platí 48-hodinová čakacia doba pred vykonaním interrupcie na žiadosť. Podľa lekárskych a ľudskoprávnych štandardov čakacie doby ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a mali by byť z legislatívy odstránené. Poslankyňa Anna Záborská so svojimi kolegami z OĽANO ich namiesto toho ešte viac rozširuje. Čakacia doba by sa podľa ich nového návrhu mala vzťahovať na úplne všetky interrupcie, teda aj na tie, ktorých vykonanie by bolo potrebné na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia žien. Pani poslankyňa Záborská navrhuje rozšíriť problémovú povinnú čakaciu dobu 48 hodín na všetky interrupcie, teda aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov. Ak by návrh prešiel, lekári a lekárky by boli nútené pri interrupciách zo zdravotných dôvodov odďaľovať poskytnutie interrupčnej zdravotnej starostlivosti a zákrok vykonať až po dvoch dňoch od odoslania hlásenia a splnení všetkých podmienok a to aj v prípadoch, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy, alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. A ja som sa toho dotkol vo svojej faktickej poznámke, a teda rád by som to trochu rozviedol a vysvetlil, že čo ja v tejto veci vyčítam pani predkladateľke a ostatným predkladateľom a zo zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda zákona č. 576/2004 Z. z. sa táto úprava alebo táto čakacia lehota je upravená v § 6b ods. 3, ktorý v súčasnej dobe znie alebo v súčasnom zákone znie takto: Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, odkaz je poznámka 6c, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať najskôr po uplynutí 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií podľa odseku 2. V takomto prípade je lekár povinný poskytnúť žene informácie v rozsahu podľa odseku 2 a odovzdať jej ich aj v písomnej podobe, vrátane zoznamu občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve. Navrhované znenie, ktoré je obsiahnuté v návrhu zákona konkrétne v článku 4, ktorým sa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizuje, tak v tomto novelizačnom článku 4 novelizačný bod 2 sa uvádza, teda nanovo sa definuje ten § 6b ods. 3. Zdanlivo, zdanlivo tam nedochádza k zmene. Zacitujem v otázke lehoty, samozrejme. Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, odkaz 6c, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať po uplynutí lehoty 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácie podľa odsekov 2 a 5. Pred odoslaním hlásenia podľa prvej vety lekár musí zistiť splnenie všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva podľa tohto zákona a osobitného predpisu, odkaz na odkaz 6c. Lekár je povinný odoslať hlásenie podľa prvej vety bezodkladne po zistení splnenia všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva podľa tohto zákona a osobitného predpisu. Opäť je tam odkaz, odkaz 6c. Čo o tom hovorí, vyplýva z tohoto, že sa, že sa mení 48-hodinová čakacia lehota alebo že sa bude týkať všetkých interrupcií, aj tých zo zdravotných dôvodov? Tak bežný čitateľ sa asi, asi by k tomu nedospel. Ale teda prečítajme si, čo o tom hovorí dôvodová správa.
Dôvodová správa hovorí, že upravuje sa začiatok plynutia lehoty, ktorý je viazaný na splnenie zákonných podmienok na umelé ukončenie tehotenstva. V návrhu sa zdôrazňuje povinnosť lekára dbať na splnenie všetkých hmotnoprávnych povinností, ktoré sú predpokladom na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva. Zmena má aj upozorňovaciu funkciu pre lekára, že okrem zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov platia aj podmienky zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úprava má taktiež dosiahnuť zvýšenie zodpovednosti lekára za to, aby pred odoslaním hlásenia riadne splnil všetky povinnosti, najmä tie povinnosti, ktoré má splniť vo vzťahu k žene, ktorá požiadala o umelé ukončenie tehotenstva. V tretej vete sa zdôrazňuje potreba bezodkladného odoslania hlásenia, vložením tohto ustanovenia sa má brániť obštrukciám lekára vo vzťahu k žene pri odoslaní hlásenia, keďže práve s momentom odoslania hlásenia začína plynúť lehota podľa prvej vety. Opäť je tam nejaká zmienka o tom, že 48-hodinová čakacia lehota by sa nemala týkať iba interrupcií na požiadanie, ale aj všetkých interrupcií? Nie je tam, nie je tam o tom žiadna zmienka, teda možno som zle, zle čítal dôvodovú správu. No a prečo toto nastane? Toto nastane preto, lebo v súčasnosti sa tá čakacia lehota odkazuje, že ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu a dnes odkaz 6c smeruje na § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva podľa navrhovanej úpravy tak, ako to, ako to navrhuje pani predkladateľka a ďalší navrhovatelia, bude tento odkaz 6c smerovať na celý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Opäť možno pozornému čitateľovi by nemuselo byť jasné, že v čom je rozdiel, ak odkaz smeruje na jeden paragraf zákona a na celý zákon. Tak ak sa časová lehota týka interrupcii alebo umelého prerušenia tehotenstva na základe žiadosti, o ktorej hovorí § 4, žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje dvanásť týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody, tak je jasné, že ide iba o interrupcie na požiadanie. Keď sa to týka zdravotných dôvodov, tak sa to týka aj ostatných ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva, teda aj interrupcií zo zdravotných dôvodov.
A opäť, ja nespochybňujem, ak je toto zámer predkladateľov, aby sa to týkalo všetkých interrupcií, aby tá 48-hodinová lehota bola aj pri interrupciách zo zdravotných dôvodov, aj v situácii, keď je ohrozený život, život ženy, ale bolo by poctivé to aspoň priznať, povedať to jasne a explicitne a napísať to v dôvodovej správe, lebo v tej dôvodovej správe je to zamlčané.
Ja som tu čítal celé ustanovenie, ktoré sa týkalo príslušného bodu a nie je tam ani slovko o tom, že sa mení účinnosť alebo, alebo to, na čo sa tá 48-hodinová čakacia lehota, lehota vzťahuje, nielen na interrupcie na požiadanie, ale na všetky interrupcie.
