Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, najprv ďakujem za túto možnosť, pán predsedajúci, za ústretovosť. Ja vystúpim dnes v rozprave za klub KDH, keďže podobne asi ako pani Nash ja sa tejto téme venujem roky. Okrem toho, že som riaditeľom škôl, tak som aj angličtinár a telocvikár a športovec a pripravoval som aj program školstva, kde pod kapitolou sme sa venovali aj športu. A už na školskom výbore a podobne to zaznelo a aj tu v pléne, sme podobne, ako ste spomenuli, navrhujeme alebo predkladáme, ja to nedám ako pozmeňovací návrh preto, lebo my nebudeme za celý tento balík hlasovať, ale možnože si to osvojí predkladateľ, a to ten názov zo školstva smerom k vzdelávaniu je veľmi moderný a v celom svete sa takto používa. A toto je veľmi jedinečný čas, to je delikátny čas, kedy sa otvára názov ministerstva a ja by som to využil, aby som použil niečo, čo odráža túto dobu. Čiže ak by ste mohli zvážiť na vedení alebo u predstaviteľov, ktorí sa k tomu ešte môžu vyjadriť, napríklad navrhovateľ, tak zmeniť slovo školstvo na vzdelávanie a prípadne ešte aj vývoj, výskum a vývoj na inovácie. Ale toto nechám na zváženie, minimálne vzdelávanie. Ja som očakával, že tu bude sedieť pán predkladateľ, pán minister Susko, ktorý má povesť odborníka alebo človeka, ktorý je v téme a ako minister rozumie legislatívnym zmenám a vie veľmi dobre, čo to je zrýchlené konanie, kedy sa používa, kedy sa to dá zdôvodniť v rokovacom poriadku a kedy je to už nezmysel, keď na jednu vec prilepíme ďalších 21 zmien zákonov, ktoré spolu nesúvisia a on tu sedel dosť dlho a bolo mi ho celkom ľúto, lebo podľa mňa on v tomto musí mať jasno, že to nie je celkom správne.
A napríklad aj vtedy, keď niekto z vládnych poslancov ešte podá pozmeňovací návrh napríklad v súvislosti s protimonopolným úradom a potom dostanem ešte frčku z Európskej únie, že toto teda nie, lebo to je v nesúlade s európskym právom. Ja sa bojím alebo takto, obávam sa, že keby tu niekto z vládnych poslancov navrhol pestovanie kukurice na odvrátenej strane Mesiaca, tak by to musel pán Susko zhltnúť a proste osvojiť si to, pretože dostal takéto zadanie. Čiže trošku mi je ľúto, že ideme novelizovať cez zákon o teda cestovnom ruchu a športe, ideme novelizovať 21 nesúvisiacich zákonov, ktoré sú prílepkami a takto sa to skrátka robiť nedá. Chcem povedať, vážení kolegovia, menej vás je tu z koalície, väčšina z opozície, ja neberiem tú výhovorku, že vy ste to tak minule robili, tak aj my to teraz takto budeme robiť. Toto nemôže byť argument. A ak by sme prijali, že toto je v poriadku, že cez jeden zákon novelizovať 21 iných a ešte aj v zrýchlenom konaní bez toho, aby sa ku každej téme vyjadrili odborníci, ak by sme toto prijali ako normu, tak môžme tento parlament rovno rozpustiť a môžme tu urobiť barbaristan, kde proste pôjdeme, pôjdeme takýmto spôsobom na hulváta.
Čo ma teda zarazilo, že tento zákon sa dotýka aj zbrojárskeho priemyslu. Keď sa dobre pamätáte, tak práve táto partia, táto vládna koalícia hovorili, že my nechceme zbrojiť, my ani už náboj na Ukrajinu, lebo tam chceme, aby bol mier, aby zbrane prestali, maximálne na Ukrajinu pošleme lieky a prikrývky. Pamätáte si to? A teraz v rýchlosti, v zrýchlenom konaní, v tichúčku, pri Jingle Bells pesničkách pred Vianocami ideme novelizovať veci súvisiace so zbrojením, so zbrojárskym priemyslom a ešte to skrývame pod zákon o cestovnom ruchu a športe. Podľa mňa je toto veľmi, veľmi nefér a ak sú tu nejakí novinári, tak sa môžu predstaviteľov vládnej koalície opýtať, či ozaj sú takí mierotvorcovia alebo, naopak, ideme so zbrojárskym priemyslom na bomby, šupy.
Dôvodová správa sa venovala, ako už kolegyňa prečítala, doslova v dôvodovej správe sa spomína, že prečo teda potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu a športu. A tam sa hovorí o posilnení značky Slovenska ako o bezpečnej turistickej destinácii, hovorí sa tam o tom, že chceme racionálne, efektívne využívať prostriedky na cestovný ruch, chceme budovať kúpeľný turizmus, chceme budovať teda kongresovú turistiku, budovať cyklotrasy. K tým cyklotrasám napríklad poviem, že to nechajte na vyššie územné celky. Cyklotrasy sa budujú. Choďte sa pozrieť Eurovelo, choďte sa pozrieť do Prešovského kraja. Mali ste plné ústa toho, že prenesiete eurofondy o poschodie nižšie na VÚC-ky, ako to robia povedzme Poliaci. Tí dávajú z celkového balíka eurofondov, myslím, že 44 % na vojevúdstva, čo je obdoba našich vyšších územných celkov. My tam dávame 16 %. Choďte sa pozrieť, ako sa rozvíjajú regióny v Poľsku oproti našim regiónom. My ani nepotrebujeme takto tvoriť ministerstvo cestovného ruchu. My len potrebujeme dať prostriedky tam, kde tomu rozumejú, kde poznajú svoj kraj, kde poznajú svoje bohatstvo a čo všetko môžu ponúknuť turistom a tam to pôjde. Keď pôjdete na to, na ten trojuholník, kde sa spája Ukrajina s Poľskom a so Slovenskom, tam kde my máme svoj krásny národný park a pozriete si, ako to vyzeralo pred vojnou na Ukrajine, že koľko turistov bolo na poľskej strane, koľko bolo na ukrajinskej a koľko bolo na našej, tak prídete k zarážajúcim číslam. To sú rozdiely v desiatkach až v stonásobkoch, ako my využívame turizmus. A stačí, úplne by stačilo dať trošku viacej peňazí do VÚC-iek na regióny a zrazu sa to rozbehne.
A teraz k športu. Ako kolegyňa jedna spomínala, že existujú rôzne, rôzne ministerstvá, kde šport je nejakým spôsobom zastúpený. Existujú aj samostatné ministerstvá športu, ale napríklad taká úspešná Amerika, Spojené štáty vôbec nemajú ministerstvo športu. Niekde dokonca existuje viacero krajín, kde aj ministerstvo cestovného ruchu a športu alebo existuje kultúra a šport. Úplne najčastejšie je ministerstvo športu a mládeže. A ja som vďačný aj kolegovi, že spojil kalokagatiu, teda rovnováhu ducha a tela a načrtol, že možno že by sme to mohli nechať pri tom školstve.
Nám trošku vadilo, priznám sa, že my sme spochybnili teda šport ako prílepok ministerstva školstva, pretože ho zastupoval až tretí tajomník, teda tretí štátny tajomník a dovtedy nebol ani, pred pár rokmi ešte ani nebol jasný rozpočet. Ale za posledné roky sa školstvo dosť, teda šport v rámci školstva upratal. Tam sa prijal úzus, že nebude mať nasledujúci rok kapitola školstva menej peňazí ako aktuálny rok a toto sa dodržiava. A dokonca sa tam vyčistili pravidlá o tom, ako sa napríklad používajú kapitálové peniaze. Ten Fond na podporu športu, s ktorým už pred tým prišiel, prišla SNS mal pred tým oveľa väčšie a nejasné právomoci. Teraz sa to vyčistilo, ale po príchode novej garnitúry sa tam menia, menia sa tam persóny a už sa zase rozšírila pôsobnosť a bude teda možno dávať peniaze kde komu. Teda za KDH poviem, že my sme chceli, aby šport mal dôstojné postavenie v rámci ministerstva alebo aby mal ako ústredný orgán štátnej správy napríklad, ako to majú Česi. Oni majú Národní sportovní agentúru, aby mal také výsostné postavenie, aby predseda tohto ústredného orgánu štátnej správy sa mohol zúčastňovať vlády a podobne. To je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa vlastne deje teraz. My sme hovorili, že šport na Slovensku nie je jednotne riadený, nemá koncepciu a zabŕda do toho kdekto. Kto stavia telocvične napríklad? Niekde obce, niekde mestá, niekde vyššie územné celky, niekde získate prostriedky cez práve ten Fond na podporu športu alebo cez nejaké eurofondy. Ale nie je v tom vôbec jasno. My v KDH tvrdíme, že treba urobiť mapu, infraštruktúrnu mapu, teda čo všetko máme a čo všetko nám chýba na Slovensku v rámci infraštruktúry, kde nám chýbajú štadióny, kde nám chýbajú telocvične, klziská a podobne, cyklotrasy a určiť presne, že kto, ktorá zložka či mestá a obce, kraje alebo štát či je za to zodpovedný a kto to dobuduje. Dneska vôbec nemáme šajnu. A nielen v infraštruktúre, ale my ani nemáme šajnu o tom, že kto podporuje aktivity jednotlivé. Keď prídete do mesta, tak máte nejaký futbalový alebo hádzanársky klub, ktorý si pýta peniaze od mesta, od VÚCk-y, od rodičov, z národného zväzu hádzanárskeho a vy nemáte šajnu akým spôsobom. A najlepšie sú financované, viete, ktoré športy alebo viete kto? Ten kto má najlepšie lakte a ten kto niekoho pozná. A ten systém, že kto koho pozná, teraz ideme zavádzať naspäť cez to ministerstvo športu, kde budú nejasné pravidlá, bude tam veľký balík peňazí, ale nebude jasné, že kto za čo zodpovedá a čo ktoré financie kam pôjdu.
A to isté s financovaním. My sme tiež mali v programe KDH, že ak teda chceme posilniť financovanie športu, dajme tie prostriedky, ktoré sa cez šport vyzberajú, to znamená aj Tipos, dajme ich do športu, ale s jasnými pravidlami. S úplne presnými jasnými pravidlami, aby nebol možný únik a nejaká defraudácia každého verejného eura. Lebo my sme tu zodpovední za každé jedno euro ,či ho použijeme správne, alebo nesprávne. A toto tu tento návrh toto proste opomína. Čiže jasné financovanie, jasné pravidlá, pasportizácia všetkých, celej infraštruktúry, čo nám treba dobudovať a potom jasná koncepcia, že odkiaľ kam chceme ísť, koľko mladých ľudí zapojíme a v akej intenzite, aké povedzme športové výsledky chceme dosiahnuť, ktorým športom sa budeme prioritne venovať a tak ďalej a tak ďalej. My nemáme ani šajnu. My nemáme jasné ciele. A toto by bolo dobré spraviť.
Veľa by sa dalo tu rozprávať. Máme to pripravené. My chceme, aby sa šport rozvíjal. Určite chceme, aby sa rozvíjal cestovný ruch. KDH tomu veľmi praje, ale tuto to nevidíme. V tomto kompetenčnom zákone ale dochádza k tomu, že obmedzujeme niektoré ústredné orgány štátnej správy v ich nezávislosti. Ideme natvrdo menovať a odvolávať ľudí tam cez vládu, tam kde to nie je potrebné, dokonca nežiadúce. Už to tu bolo zdôvodnené. Úrad na dohľad pred zdravotnou starostlivosťou alebo štatistický úrad, alebo niektoré ďalšie, alebo urobiť zo SIS-ky ústredný orgán štátnej správy nedáva zmysel. Bolo to šité horúcou ihlou, neboli zodpovedané všetky otázky, dôsledky a takto to teraz dopadáva. Čiže nemôžme my tento, túto legislatívnu zmenu ani podporiť ani jej zatlieskať.
A dovoľte mi na záver zavinšovať tejto legislatívnej zmene, aby nám Slovákom, našej krajine urobila čo najmenej škody. Dovoľte mi vám všetkým, drahí kolegovia, ktorí ste tu, aj vedeniu Národnej rady zaželať, aby tie predvianočné harakiri alebo ako to nazval pán predseda, tá nová kultúra, aby vám neubrali až toľko času, aby sme aspoň trošku času mohli zmysluplne stráviť so svojimi najbližšími a prežiť pekný vianočný čas. To vám zo srdca želá celá KDH a ja.
Všetko dobré prajem! (Potlesk.)
