Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Pán spravodajca Blcháč, povedali ste, majme úctu k obdobiu, ktoré prežívame, to je advent a Vianoce pred nami, majme úctu k demokratickým voľbám a k národu. Chcem vás uistiť, že poslanci za KDH veľmi prežívajú a majú úctu k tomuto obdobiu, ktoré prežívame, a takisto máme úctu aj k demokratickým voľbám. Je to vaša úloha, ste v koalícii, prednášate rozpočet a práve preto, že máme úctu k tejto úlohe, ktorú máme, sedíme tu aj do polnoci práve preto.
Zároveň hovoríte, že opravujete chyby, ktoré sa urobili a pre ktoré máme deficit ako nikdy predtým, myslím si, že nie je vhodné a dobré hádzať vinu len na predchádzajúcu vládu, ako to vkuse a neférovo aj v mediálnych diskusiách zástupcovia koalície robia. Povedali ste, bohužiaľ, nemáme na rozsiahle debaty čas, len nie je to môj pocit, ale je to fakt, že my nemáme skoro na žiadne debaty čas, je to zákon roka. Tento zákon by si zaslúžil naozaj veľmi predbiehať v debatách a, ako povedal kolega na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, mali sme dva rozpočty dvoch veľmi dôležitých kapitol, každá asi centimeter hrubý materiál, mali sme na to hodinu každý, nie každý poslanec, celkovo mohli odznieť možno dve otázky a dve veľmi povrchné odpovede k tomu, to znamená, nebol vytvorený čas. My sme dávali návrhy, aby sme začali diskutovať k štátnemu rozpočtu skôr už začiatkom týždňa, navrhovali sme, aby bol rozpočet predradený pred kompetenčný zákon a možno ministerstvo pre šport a cestovný ruchu naozaj mohlo vzniknúť aj 1. apríla alebo v polovici roka a mali by sme čas na to, aby sme dobre prebrali tento zákon roka, ktorým je rozpočet.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, ja ďakujem pekne za vaše vystúpenie, ale ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste vraveli o úrade pre dohľad, že sa má vracať to, čo bolo, lebo práve ten zákon, ako sa zmenil pred tými dvoma rokmi, a ja som nebol poslancom Národnej rady, ale súhlasím s tým, ako sa menuje tento, teda šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, lebo ho, za ňu hlasuje parlament. A to je najdôležitejšia vec. Nie, nevymenúvava vláda a nie je vymenovaný na pôde pani ministerky, lebo tým pádom stráca tú nezávislosť, ktorú má mať, a tento úrad mal ostať nezávislý. Ja som počul aj na zdravotníckom výbore aj z úst koaličných poslancov, že sú spokojní s tým ako posledné dva roky pani predsedníčka vedie tento úrad a je to naozaj kľúčová inštitúcia v zdravotníctve a my to teraz ideme skráteným legislatívnym konaním zmeniť tak dôležitý úrad a s týmto naozaj s vami nemôžem súhlasiť, lebo dôvod na to nie je žiadny. A za seba vám hovorím, že keby som bol koaličný poslanec, nikdy by som s tým nesúhlasil, aby sme takýmto skráteným legislatívnym konaním menili takúto dôležitú inštitúciu. Naozaj na to treba odbornú diskusiu a my to tlačíme naozaj rýchlo a podľa mňa úplne zbytočne a v konečnom dôsledku na to doplatia zase a zase len pacienti. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Szalay, ja som pozeral aj tú prvú rozpravu. Veľmi kvitujem, že, napriek tomu, že pani predsedníčku neuznávate a myslíte si, že by tam nemala byť, tak úrad by mal podľa vás zostať nezávislý, lebo to je dôležitá inštitúcia a mali by sme si to uvedomiť všetci, že tu nejde o to teraz, že kto má moc a môžme to meniť, tento úrad chráni peniaze nás všetkých, chráni peniaze verejných poistencov a sú to peniaze, ktoré máme len jedne v slovenskom zdravotníctve a ak sa naozaj ten úrad nebude nezávislý, tak naozaj peniaze, ktoré môžu skončiť na rozvoj nášho zdravotníctva, môžu skončiť na nejakých schránkach, ako to bolo v minulosti a na to si naozaj musíme všetci dávať pozor. Viac zdrojov v zdravotníctve mať nebudeme a bude to len horšie. Čiže takéto úrady by sme nemali brať a mali by ostať nezávislé.
Ďakujem.

Pán Dvořák, vy ste spomenul organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Smutné je, že to nie je len tých 38 krajín, ale tam je 52 ďalších pridružených krajín. A keď, keď v tomto kontexte nás merajú a sme podpriemerní, napríklad v PISA výsledkoch sme úplne na chvoste v mnohom, nie len v PISA, ale aj v tých negatívnych javoch, ktoré ste spomínali.
Pani Tina Gažovičová, jasné, to isté, čo pán Pollák povedal. Táto vláda niečo rozpráva a niečo iné robí. Napríklad ako toto zbrojenie. Súhlasím.
Ondrej Dostál, pán kolega, ja mám rád sarkazmus a veľké duše to postrehnú, no ja som sa pokúsil.
Pani kolegyňa Nash, vidno, že ste v téme. Tu ide o to, že, že tie verejné zdroje, či sa využívajú, alebo nevyužívajú efektívne. A či berieme verejné zdroje ako niečo, čo nám bolo len zverené a naša úloha je čo najlepšie, najefektívnejšie to využiť.
Pán Dubéci, samozrejme, udržateľnosť a, a veci, ktoré spomínal v súvislosti s tým, podpisujem.
Pán Hellebrandt spomenul dôležitú vec, ktorá sa volá rezortizmus. O tej téme si pokecáme niekedy v budúcnosti ešte viac.
Pán Pročko, ja, ja zaželám každému pekné Vianoce. Ja to úprimne myslím. A z celej duše sa budem snažiť mať rád každého človeka. Aj keď, ako vravíte, niekedy je to pomerne ťažké.
No a, pani Šrobová, mapa infraštruktúry, toto je niečo, viete, buď vychádzame z dát a, a robíme veci tak, lebo dávajú logiku, preosejeme ich cez sito, povedzme máme ÚHP, Útvar pre hodnotu za peniaze, alebo to robíme tak, že čo sú naši kamaráti, naši priatelia, robíme to od srdca a míňame. No tak táto partia to ide robiť od srdca. Ja by som radšej cez dáta a cez efektivitu a cez dobré nastavenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, najprv ďakujem za túto možnosť, pán predsedajúci, za ústretovosť. Ja vystúpim dnes v rozprave za klub KDH, keďže podobne asi ako pani Nash ja sa tejto téme venujem roky. Okrem toho, že som riaditeľom škôl, tak som aj angličtinár a telocvikár a športovec a pripravoval som aj program školstva, kde pod kapitolou sme sa venovali aj športu. A už na školskom výbore a podobne to zaznelo a aj tu v pléne, sme podobne, ako ste spomenuli, navrhujeme alebo predkladáme, ja to nedám ako pozmeňovací návrh preto, lebo my nebudeme za celý tento balík hlasovať, ale možnože si to osvojí predkladateľ, a to ten názov zo školstva smerom k vzdelávaniu je veľmi moderný a v celom svete sa takto používa. A toto je veľmi jedinečný čas, to je delikátny čas, kedy sa otvára názov ministerstva a ja by som to využil, aby som použil niečo, čo odráža túto dobu. Čiže ak by ste mohli zvážiť na vedení alebo u predstaviteľov, ktorí sa k tomu ešte môžu vyjadriť, napríklad navrhovateľ, tak zmeniť slovo školstvo na vzdelávanie a prípadne ešte aj vývoj, výskum a vývoj na inovácie. Ale toto nechám na zváženie, minimálne vzdelávanie. Ja som očakával, že tu bude sedieť pán predkladateľ, pán minister Susko, ktorý má povesť odborníka alebo človeka, ktorý je v téme a ako minister rozumie legislatívnym zmenám a vie veľmi dobre, čo to je zrýchlené konanie, kedy sa používa, kedy sa to dá zdôvodniť v rokovacom poriadku a kedy je to už nezmysel, keď na jednu vec prilepíme ďalších 21 zmien zákonov, ktoré spolu nesúvisia a on tu sedel dosť dlho a bolo mi ho celkom ľúto, lebo podľa mňa on v tomto musí mať jasno, že to nie je celkom správne.
A napríklad aj vtedy, keď niekto z vládnych poslancov ešte podá pozmeňovací návrh napríklad v súvislosti s protimonopolným úradom a potom dostanem ešte frčku z Európskej únie, že toto teda nie, lebo to je v nesúlade s európskym právom. Ja sa bojím alebo takto, obávam sa, že keby tu niekto z vládnych poslancov navrhol pestovanie kukurice na odvrátenej strane Mesiaca, tak by to musel pán Susko zhltnúť a proste osvojiť si to, pretože dostal takéto zadanie. Čiže trošku mi je ľúto, že ideme novelizovať cez zákon o teda cestovnom ruchu a športe, ideme novelizovať 21 nesúvisiacich zákonov, ktoré sú prílepkami a takto sa to skrátka robiť nedá. Chcem povedať, vážení kolegovia, menej vás je tu z koalície, väčšina z opozície, ja neberiem tú výhovorku, že vy ste to tak minule robili, tak aj my to teraz takto budeme robiť. Toto nemôže byť argument. A ak by sme prijali, že toto je v poriadku, že cez jeden zákon novelizovať 21 iných a ešte aj v zrýchlenom konaní bez toho, aby sa ku každej téme vyjadrili odborníci, ak by sme toto prijali ako normu, tak môžme tento parlament rovno rozpustiť a môžme tu urobiť barbaristan, kde proste pôjdeme, pôjdeme takýmto spôsobom na hulváta.
Čo ma teda zarazilo, že tento zákon sa dotýka aj zbrojárskeho priemyslu. Keď sa dobre pamätáte, tak práve táto partia, táto vládna koalícia hovorili, že my nechceme zbrojiť, my ani už náboj na Ukrajinu, lebo tam chceme, aby bol mier, aby zbrane prestali, maximálne na Ukrajinu pošleme lieky a prikrývky. Pamätáte si to? A teraz v rýchlosti, v zrýchlenom konaní, v tichúčku, pri Jingle Bells pesničkách pred Vianocami ideme novelizovať veci súvisiace so zbrojením, so zbrojárskym priemyslom a ešte to skrývame pod zákon o cestovnom ruchu a športe. Podľa mňa je toto veľmi, veľmi nefér a ak sú tu nejakí novinári, tak sa môžu predstaviteľov vládnej koalície opýtať, či ozaj sú takí mierotvorcovia alebo, naopak, ideme so zbrojárskym priemyslom na bomby, šupy.
Dôvodová správa sa venovala, ako už kolegyňa prečítala, doslova v dôvodovej správe sa spomína, že prečo teda potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu a športu. A tam sa hovorí o posilnení značky Slovenska ako o bezpečnej turistickej destinácii, hovorí sa tam o tom, že chceme racionálne, efektívne využívať prostriedky na cestovný ruch, chceme budovať kúpeľný turizmus, chceme budovať teda kongresovú turistiku, budovať cyklotrasy. K tým cyklotrasám napríklad poviem, že to nechajte na vyššie územné celky. Cyklotrasy sa budujú. Choďte sa pozrieť Eurovelo, choďte sa pozrieť do Prešovského kraja. Mali ste plné ústa toho, že prenesiete eurofondy o poschodie nižšie na VÚC-ky, ako to robia povedzme Poliaci. Tí dávajú z celkového balíka eurofondov, myslím, že 44 % na vojevúdstva, čo je obdoba našich vyšších územných celkov. My tam dávame 16 %. Choďte sa pozrieť, ako sa rozvíjajú regióny v Poľsku oproti našim regiónom. My ani nepotrebujeme takto tvoriť ministerstvo cestovného ruchu. My len potrebujeme dať prostriedky tam, kde tomu rozumejú, kde poznajú svoj kraj, kde poznajú svoje bohatstvo a čo všetko môžu ponúknuť turistom a tam to pôjde. Keď pôjdete na to, na ten trojuholník, kde sa spája Ukrajina s Poľskom a so Slovenskom, tam kde my máme svoj krásny národný park a pozriete si, ako to vyzeralo pred vojnou na Ukrajine, že koľko turistov bolo na poľskej strane, koľko bolo na ukrajinskej a koľko bolo na našej, tak prídete k zarážajúcim číslam. To sú rozdiely v desiatkach až v stonásobkoch, ako my využívame turizmus. A stačí, úplne by stačilo dať trošku viacej peňazí do VÚC-iek na regióny a zrazu sa to rozbehne.
A teraz k športu. Ako kolegyňa jedna spomínala, že existujú rôzne, rôzne ministerstvá, kde šport je nejakým spôsobom zastúpený. Existujú aj samostatné ministerstvá športu, ale napríklad taká úspešná Amerika, Spojené štáty vôbec nemajú ministerstvo športu. Niekde dokonca existuje viacero krajín, kde aj ministerstvo cestovného ruchu a športu alebo existuje kultúra a šport. Úplne najčastejšie je ministerstvo športu a mládeže. A ja som vďačný aj kolegovi, že spojil kalokagatiu, teda rovnováhu ducha a tela a načrtol, že možno že by sme to mohli nechať pri tom školstve.
Nám trošku vadilo, priznám sa, že my sme spochybnili teda šport ako prílepok ministerstva školstva, pretože ho zastupoval až tretí tajomník, teda tretí štátny tajomník a dovtedy nebol ani, pred pár rokmi ešte ani nebol jasný rozpočet. Ale za posledné roky sa školstvo dosť, teda šport v rámci školstva upratal. Tam sa prijal úzus, že nebude mať nasledujúci rok kapitola školstva menej peňazí ako aktuálny rok a toto sa dodržiava. A dokonca sa tam vyčistili pravidlá o tom, ako sa napríklad používajú kapitálové peniaze. Ten Fond na podporu športu, s ktorým už pred tým prišiel, prišla SNS mal pred tým oveľa väčšie a nejasné právomoci. Teraz sa to vyčistilo, ale po príchode novej garnitúry sa tam menia, menia sa tam persóny a už sa zase rozšírila pôsobnosť a bude teda možno dávať peniaze kde komu. Teda za KDH poviem, že my sme chceli, aby šport mal dôstojné postavenie v rámci ministerstva alebo aby mal ako ústredný orgán štátnej správy napríklad, ako to majú Česi. Oni majú Národní sportovní agentúru, aby mal také výsostné postavenie, aby predseda tohto ústredného orgánu štátnej správy sa mohol zúčastňovať vlády a podobne. To je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa vlastne deje teraz. My sme hovorili, že šport na Slovensku nie je jednotne riadený, nemá koncepciu a zabŕda do toho kdekto. Kto stavia telocvične napríklad? Niekde obce, niekde mestá, niekde vyššie územné celky, niekde získate prostriedky cez práve ten Fond na podporu športu alebo cez nejaké eurofondy. Ale nie je v tom vôbec jasno. My v KDH tvrdíme, že treba urobiť mapu, infraštruktúrnu mapu, teda čo všetko máme a čo všetko nám chýba na Slovensku v rámci infraštruktúry, kde nám chýbajú štadióny, kde nám chýbajú telocvične, klziská a podobne, cyklotrasy a určiť presne, že kto, ktorá zložka či mestá a obce, kraje alebo štát či je za to zodpovedný a kto to dobuduje. Dneska vôbec nemáme šajnu. A nielen v infraštruktúre, ale my ani nemáme šajnu o tom, že kto podporuje aktivity jednotlivé. Keď prídete do mesta, tak máte nejaký futbalový alebo hádzanársky klub, ktorý si pýta peniaze od mesta, od VÚCk-y, od rodičov, z národného zväzu hádzanárskeho a vy nemáte šajnu akým spôsobom. A najlepšie sú financované, viete, ktoré športy alebo viete kto? Ten kto má najlepšie lakte a ten kto niekoho pozná. A ten systém, že kto koho pozná, teraz ideme zavádzať naspäť cez to ministerstvo športu, kde budú nejasné pravidlá, bude tam veľký balík peňazí, ale nebude jasné, že kto za čo zodpovedá a čo ktoré financie kam pôjdu.
A to isté s financovaním. My sme tiež mali v programe KDH, že ak teda chceme posilniť financovanie športu, dajme tie prostriedky, ktoré sa cez šport vyzberajú, to znamená aj Tipos, dajme ich do športu, ale s jasnými pravidlami. S úplne presnými jasnými pravidlami, aby nebol možný únik a nejaká defraudácia každého verejného eura. Lebo my sme tu zodpovední za každé jedno euro ,či ho použijeme správne, alebo nesprávne. A toto tu tento návrh toto proste opomína. Čiže jasné financovanie, jasné pravidlá, pasportizácia všetkých, celej infraštruktúry, čo nám treba dobudovať a potom jasná koncepcia, že odkiaľ kam chceme ísť, koľko mladých ľudí zapojíme a v akej intenzite, aké povedzme športové výsledky chceme dosiahnuť, ktorým športom sa budeme prioritne venovať a tak ďalej a tak ďalej. My nemáme ani šajnu. My nemáme jasné ciele. A toto by bolo dobré spraviť.
Veľa by sa dalo tu rozprávať. Máme to pripravené. My chceme, aby sa šport rozvíjal. Určite chceme, aby sa rozvíjal cestovný ruch. KDH tomu veľmi praje, ale tuto to nevidíme. V tomto kompetenčnom zákone ale dochádza k tomu, že obmedzujeme niektoré ústredné orgány štátnej správy v ich nezávislosti. Ideme natvrdo menovať a odvolávať ľudí tam cez vládu, tam kde to nie je potrebné, dokonca nežiadúce. Už to tu bolo zdôvodnené. Úrad na dohľad pred zdravotnou starostlivosťou alebo štatistický úrad, alebo niektoré ďalšie, alebo urobiť zo SIS-ky ústredný orgán štátnej správy nedáva zmysel. Bolo to šité horúcou ihlou, neboli zodpovedané všetky otázky, dôsledky a takto to teraz dopadáva. Čiže nemôžme my tento, túto legislatívnu zmenu ani podporiť ani jej zatlieskať.
A dovoľte mi na záver zavinšovať tejto legislatívnej zmene, aby nám Slovákom, našej krajine urobila čo najmenej škody. Dovoľte mi vám všetkým, drahí kolegovia, ktorí ste tu, aj vedeniu Národnej rady zaželať, aby tie predvianočné harakiri alebo ako to nazval pán predseda, tá nová kultúra, aby vám neubrali až toľko času, aby sme aspoň trošku času mohli zmysluplne stráviť so svojimi najbližšími a prežiť pekný vianočný čas. To vám zo srdca želá celá KDH a ja.
Všetko dobré prajem! (Potlesk.)

Sťahujem faktickú.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Stohlová.
Ako váš kolega z výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie oceňujem, že ste poukázali pri tomto návrhu aj na rozvoj prírodného turizmu a jej prepojenie so zvýšeným záujmom o ochranu životného prostredia celosvetovo. Poukázali ste na to, že príjmy z turizmu môžu byť veľmi dôležité aj v národných parkoch a chránených územiach Slovenskej republiky. Podľa vládneho zámeru podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska udržaním existujúcich ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov. Na toto a na tvorbu nových pracovných miest a dobré fungovanie, život v regiónoch nepochybne bude mať vplyv aj rozvoj národných parkov a chránených oblastí na Slovensku. V minulom období nám tu chýbala skutočná koncepcia rozvoja národných parkov a máme sa aj kde inšpirovať, sú dobré príklady zo zahraničia, z Bavorska, z Talianska, z Islandu, či z Českej republiky. Aj preto by som chcel apelovať, nerokujme v noci, prerušme túto rozpravu a prerokujme rozpočet. Oddeľme od tohto zákona problematické prílepky a nech sa ministerstvo športu a cestovného ruchu dobre pripraví aj v prepojení na dôležité súvisiace témy, ako je aj táto téma rozvoj prírodného turizmu na Slovensku. Nové ministerstvo môže vniknúť aj od 1. marca alebo od 1. apríla. Pripravme ho dobre.

Vážená pani kolegyňa Stohlová, vy ste ako jedna z mála spomenuli útvar hodnoty za peniaze a už druhýkrát tu dnes zaznela otázka, či vôbec potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu ako segment hospodárstva. Možno sa tu naznačuje v tejto legislatívnej iniciatíve potenciál cestovného ruchu ako budúceho ťahúňa ekonomiky, ale od vás zaznieva apel, ako sa cestovný ruch dá robiť citlivo s ohľadom na životné prostredie. Mne sa páči ten pojem ´prírodný turizmus´, pre mňa je to niečo nové a ďakujem za to. A súhlasím s touto vašou pripomienkou, viem, že je to vaša téma aj vašej strany, ale dôležitosť životného prostredia je, je neodškriepiteľná.
Ale vrátim sa k útvaru hodnoty za peniaze a k tomu, že chceme z odvetvia cestovného ruchu urobiť na Slovensku vlajkovú loď, ako keby vlajkovú loď ekonomiky. No nemali by sme sa teda tomu venovať trošku hlbšie? Podiskutovať o tom do detailu? Zapojiť odborníkov a posúdiť všetky možnosti? Pozrieť si príklady dobrej praxe zo sveta? A ak už teda je toto náš slovenský potenciál, tak prečo toto robíme, prepánakráľa, v zrýchlenom legislatívnom konaní?
Ďakujem vám pekne za váš príspevok, pani kolegyňa.

Áno, ja už som na rade, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Sulík, začali ste s tým, že táto debata má zmysel a že nie je o vyťahovaní hriechov, ale že tento zákon sme podrobili skutočnej analýze. Áno, toto je pravda a je to potrebné v čase, keď vláda posiela do parlamentu zákony v skrátenom legislatívnom konaní, lebo my sme sa snažíme vyniesť na svetlo to, čo by tieto návrhy znamenali, ale to sa malo stať v normálnom legislatívnom procese. Chcem sa zastaviť ešte pri tom, čo ste hovorili o exportných licenciách a o narušení toho systému, ktorý bol doteraz. Povedali ste, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami a po novom budú posudzovať samých seba. Toto považujem tiež za choré a neprijateľné. Právo veta tu by malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, ktorí majú odborníkov, ktorí to robia dlhodobo. A ja nevidím ani v dôvodovej správe dôvod, aby sa táto kompetencia ministerstvu zahraničných vecí odňala. V dôvodovej správe sa píše, že: Domáci bezpečnostný a odborný, obranný priemysel je významnou súčasťou bezpečnostnej architektúry štátu, pričom svoju nezastupiteľnú úlohu plní predovšetkým v oblasti zabezpečenia výrobných schopností v čase krízových situácií a ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje v zákone o obchodovaní s určenými výrobkami precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov ustanovených týmto zákonom týkajúcich sa ochrany obranných záujmov Slovenskej republiky. Precizovať pôsobnosť kontrolných orgánov neznamená dať absolútnu kompetenciu o obchodovaní so zbraňami ministerstvu a ministrovi obrany.

Pozdravujem všetkých kolegov. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Sulík tu spomínal jednu vážnu vec a to, že ministerstvo obrany sa, si začne schvaľovať, čo sa týka vývozu zbraní. Začať si schvaľovať veci samo sebe, teda ak som to správne pochopil, som to nejak presne neštudoval, ale vnímam to ako dosť nebezpečnú vec. Pretože spomeňme si na prípad spred niekoľkých rokov, keď sa slovenské zbrane alebo zbrane, ktoré boli repasované na Slovensku, išlo o húfnice Dana, zrazu objavili v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Bolo to na azerbajdžanskej strane. Aby sme si to osvetlili, tak v tej, v tom čase bolo embargo, bolo embargo všeobecné na vývoz zbraní do Azerbajdžanu. A ony sa tam napriek tomu tie zbrane dostali. A dostali sa aj vďaka tomu, že ministerstvo hospodárstva vydalo povolenie. Leteli dokonca tie zbrane z Bratislavy a tá finta bola v tom, že nesmerovali priamo do Baku, ale smerovali do Tel Avivu do Izraela, tam, samozrejme, embargo neplatilo a tam po pár hodinách sa preložili na iné lietadlo. Teraz to už presne neviem, ale na to isté, tie zbrane leteli veselo do, do Azerbajdžanu. A keď sa dnes pozrieme, aká je situácia v tejto oblasti, tak vidíme, že bola tam, bol tam ďalší, ďalšia etapa vojny a Azerbajdžan obsadil celý Náhorný Karabach, 100-tisíc Arménov muselo ujsť z tejto oblasti. A ostala z toho taká pachuť, že sa tam objavili aj zbrane, ktoré, ktoré mali pôvod alebo ktoré sa repasovali na Slovensku. Takže z tohto pohľadu vnímam ako dosť nebezpečnú vec, ak by sme ponechali tie kompetencie tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)