Videokanál klubu

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za podnetné komentáre. Dovolím si na ne reagovať tak, ako stihnem. Pán, práve prišiel pán kolega Pročko, včera sme do takmer druhej rokovali o kompetenčnom zákone, ktorý predchádzal to a má vplyv na rozpočet, dneska rokujeme o tomto zákone o rozpočte. A ja musím povedať, že ja som rád, že už rokujeme o zákone o rozpočte, pretože osobitne v oblasti školstva a vzdelávania by rozpočtové provizórium bol vážny problém. Vzhľadom na ten nárast úloh, ktorý sme na školy a ktoré ho prijali, toto je motivujúce pre mňa ako poslanca NR SR, že keď som predkladal veľkú novelu školského zákona, tak všetky stavovské organizácie adresovali list každému jednému poslancovi, hlasoval za. Títo učitelia a manažéri a odborní zamestnanci v školstve prijali tie zvýšené úlohy, ktoré my sme udelili, alebo teda predchádzajúci parlament, a bolo by pre mňa neuveriteľné, keby im tento parlament na to nedal alebo táto vláda na to aj potrebné finančné prostriedky. Preto v iných oblastiach by podľa mňa rozpočtové provizórium taký problém nemusel byť, ale v oblasti školstva, kde je nárast úloh veľmi významný, veľmi veľký.
A teraz už len letecky, spojím príspevok pána Hajka a pani Luščíkovej, čo je príčina a čo je, kde je priorita v školstve. Ilustruje to jeden prípad, príklad. Predstavte si, že som zvýšil príspevok na prevádzkový normatív o 20 % po 20 rokoch. Dvadsať rokov financovali školy svoje, svoje prevádzky za tie isté peniaze ako, ako vlastne pred 20 rokmi, čo je neuveriteľné. A tento príspevok bol len o 20 %. Dúfam, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Horecký, ako vždy vecne, odborne, s nadhľadom. Takto budú poslanci KDH vystupovať, dávam možno týmto odpoveď aj ďalším. Pán Horecký posúdil kapitolu školstva, ako ju posúdil, je to bývalý minister školstva a keď tam našiel pozitíva, tak tam našiel, nemáme problém poukázať na pozitíva, keď ich nájdeme pod návrhmi politikov, ktorí sú oproti nám v opozícii.
Druhá vec, čo poviem, pán Horecký spomínal dôležitosť vzdelávania, nepoviem školstva, ale vzdelávania vôbec pre ekonomiku celého štátu, ja roky, roky pracujem v oblasti týkajúcej sa podnikateľského prostredia, stýkam sa s podnikateľmi, spoluzakladal som Podnikateľskú alianciu Slovenska, bol som tam riaditeľom, mal som tam kadejaké funkcie. Takže len preto to hovorím, nechcem sa s tým nejako vystavovať, len preto to hovorím, aby tieto slová ďalšie moje mali váhu. Kým pred 20 rokmi sa na prvých miestach prekážok skvalitnenia podnikateľského prostredia spomínali veci ako vymožiteľnosť práva, vysoké dane, vysoké odvody a tak ďalej, žiaľ, to sa spomína aj dnes, školstvo bolo rozdeľované niekde, niekde na konci prvej desiatky. Dnes je na čele, dá sa povedať, ináč navrchu, niekde na popredných priečkach. Takže to vzdelávanie je kľúčovou vecou vôbec pre náš biznis, keď tu riešime, čo robiť s firmami budúci rok, ako ich budeme zdaňovať a vyrubovať im vyššie odvody, tak sa trošku zamyslime aj nad tým, že aby sme im dodávali ľudí, ktorí budú vzdelaní v odbore, ktoré tie firmy potrebujú a potom vlastne schopní prinášať, títo ľudia, hodnoty pre zamestnávateľov.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takto expresne som sa ešte k slovu nikdy nedostal, popravde ešte som si nestihol ani zhrnúť osnovu. Mám tu pred sebou len rozpočet kapitoly pre školstvo, ale našťastie je to oblasť, v ktorej sa, môžem povedať, že už naozaj vyznám po tých 32 rokoch služby na tomto poli a zároveň aj po tej cti, ktorej sa mi dostalo, že som mohol osem mesiacov slúžiť ako minister školstva, vedy, výskumu a športu, preto sa osobitne teším, že tu na mieste predkladateľa je teraz súčasný pán minister školstva pán Tomáš Drucker.
Po tom, čo som si pozorne vypočul príspevok do rozpravy od kolegu Jozefa Hajku, Hajka, ktorý je expert KDH na ekonomiku a ktorý nás oboznámil aj so svojou expertízou a posudkom celého rozpočtu aj v našich vnútorných rokovaniach, tak môžem konštatovať, že rozpočet kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu patrí k tým, alebo možno je aj tým najlepším, ktorý hodnotím najpozitívnejšie z hľadiska celého rozpočtu a v tomto svojom diskusnom príspevku sa budem vyjadrovať najmä k nemu. A v duchu toho, čo som predoslal, chcem najskôr zdôrazniť veci, ktoré považujem za pozitívne v predloženom vládnom návrhu rozpočtu pre kapitolu školstva.
V prvom rade som si všimol, že rozpočet v porovnaní s rokom 2023 je navýšený o 600 až 700 mil. eur. Nuž, to by bolo úplne skvelé a bola by to vynikajúca správa, ak by išlo o navýšenie prostriedkov na dosiahnutie zvýšenej výkonnosti a kvality školstva a úloh, tak ako boli zadefinované do roku 2023. Faktom však je, že týchto 600 až 700 mil. eur navyše sa viažu takmer úplne na nové úlohy a nové pozície, ktoré v školstve chystáme a potrebujeme pre to, aby sme sa posunuli ďalej, o čom netreba snáď už nikoho v tejto krajine presviedčať, vzhľadom aj na výsledky PISA, ktoré boli nedávno publikované, aj na pretrvávajúci imperatív posunutia hospodárstva Slovenskej republiky k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, na čom môžu mať podiel vysoké, jedine vysoké školy a výskumné ústavy spolu s biznisom. Takže týchto 600 až 700 mil. eur, samozrejme, vítame, bez nich by veľká novela školského zákona, ktorú som mal tú česť predkladať v máji roku 2023, bola neuskutočniteľná. A týmto aj ďakujem pánu ministrovi Druckerovi, že zabezpečil finančné prostriedky na to, aby sme mohli do života priniesť to, čo samotný zákon a litera napísaná na papieri nedokáže.
Ďalej by som si chcel, by som chcel poukázať na niektoré teda detaily tých nových úloh a toho, ako sú rozpočtované v návrhu rozpočtu. Jedná sa predovšetkým o financie určené na ciele, ktoré boli definované v pláne obnovy a odolnosti, ako sú napr. podporné opatrenia, transformácia zariadení, poradenstva a prevencie, čo sú všetko nevyhnutné prvky toho, aby sme v školstve, osobitne pri vzdelávaní detí a maloletých, sa posunuli z úrovne improvizácie, z úrovne poraď si sám, resp. ak ti neporadí priateľ, tak sa nejako pani učiteľka, rodič, dieťa či odborný zamestnanec vysporiadaj so situáciou, na ktorú sme nemali štandardy, ku ktorým pristupovali učitelia iba z individuálnych postojov. O čom konkrétne hovorím? Predstavte si deti, ktoré prežívajú nejakú mimoriadnu životnú situáciu, ktoré sú, majú nejaké zdravotné postihnutie, ktoré sú znevýhodnené, pochádzajú napr. z marginalizovaných skupín, a teraz si predstavte, že toto dieťa je, je v škole, mohlo sa presťahovať, mohlo mu zomrieť blízky príbuzný, môže byť náhle oslabené zdravotne alebo iným spôsobom a máte v škole učiteľov, ktorí si povedia, žiaľ, že to je problém rodiny, sociálky, kurately, oni sú tu kvôli tomu, aby si odučili svoje. Potom máte učiteľov, učiteľky, ktoré sú ochotné dýchať za tie deti, ísť aj k nim domov, individuálne sa im venovať. Na toto proste nie je štandard. Predstavte si, že by sme takto liečili ľudí. Že by lekár sa vysporiadal s takouto situáciou len podľa svojej vlastnej úvahy. Samozrejme, aj školstvo je sofistikovaná činnosť. Za to, že každý z nás chodil do školy, to ešte neznamená, že máme uveriť pocitu, že tomu rozumieme a môžeme sa k tomu vyjadrovať alebo to jednoducho nechať bežať zotrvačnosťou, tak ako to bolo doposiaľ.
Preto som veľmi rád, že sa Slovensko nadýchlo k významnému kroku, aby systematizovalo individuálny prístup vo vzdelávaní a vo výchove, jednoducho v edukácii, ku žiakom podľa ich potrieb tak, aby sa zvýšila pravdepodobnosť toho ich úspešného ukončenia základného, stredného, poťažmo vysokého, vysokoškolského štúdia a úspešného zaradenia na trh práce.
Samozrejme nehovoríme len o detí, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z titulu nejakého znevýhodnenia, do okruhu podporných opatrení patria aj deti, ktoré sú naopak silnejšie, majú, povedzme, viac nadelené, lepšie prostriedky, sú talentované a v škole sa mohli nudiť, ísť na pol plynu a my sme tak trestuhodne zanedbávali ich rozvojový potenciál. Toto všetko vám možno príde ako príliš školácka téma, ale verte mi, že sa momentálne rozprávame o jedinom zdroji pokroku v tejto republike, pretože nemáme tu ani zásoby uránu, ropy, vzácnych kovov alebo niečoho podobného, nie je nás jedna miliarda, aby sme sa naďalej zmierovali s tým, že náš pokrok alebo ekonomický profil bude založený na lacnej pracovnej sile a jednoduchých činnostiach. Rozprávame sa o tom, ako posunúť našu krajinu a našu ekonomiku medzi najvyspelejšie krajiny v Európe, a to začína v základných školách, pokračuje cez stredné a vysoké školy. No a to sa nestane samo. To nestačí, keď to tu bude deklarovať poslanec alebo dokonca minister, toto sa nestane ani keď to napíšeme do zákon, to sa stane len vtedy, ak to táto snemovňa, ak to táto vláda umožní a to aj cestou rozpočtu, cestou financovania týchto procesov.
Pozitívne môžem tiež ohodnotiť, že v rámci týchto navýšených prostriedkov pre kapitolu školstva, vedy, výskumu a športu bolo počítané aj s novými pozíciami, ktoré som mál tú česť a aj príležitosť, ktorú som riadne využil, dať do veľkej novely školského zákona. Vzniklo tam viacero pozícií, ktoré jednoducho v tých školách potrebujeme, už to nie je teda len školský psychológ, výchovný poradca, čo má vždy bežná pani učiteľka, ale sú to, samozrejme, aj liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, sociálny pedagóg, tie nové to sú sociálny pracovník. Ako vieme, že mnohí z tých, ktorí vyštudujú sociálnu prácu, napokon nekončia v tejto oblasti, pretože jednoducho alebo sa nechcú, alebo sa nemajú kde venovať tejto činnosti, a zároveň na školách nám chýbajú zruční odborníci, ktorí by vedeli premostiť problémy medzi majoritnou a minoritnou skupinou detí, pomôcť deťom, ktoré majú vážne problémy životné, dostať sa do toho hlavného peletónu vzdelávaných detí a neostať visieť celý život v sociálnej sieti pomoci štátu.
Takže som veľmi rád, že aj sociálni pracovníci môžu pracovať v školstve, a mimoriadne sa teším, že sú tu aj finančné prostriedky určené na financovanie stredného manažmentu na školách, ktorý bol vložený do zákona pod pozíciou supervízor. Supervízor má na školách, môže mať na škole úľavu až päť hodín týždenného úväzku. Kolegom, ktorí sa v tom tak neorientujú, tak pripomínam, že školský úväzok je 22 až 23 hodín týždenne vyučovacej povinnosti, priamej vyučovacej povinnosti, tak päť hodín z toho je niečo pod štvrtinu úväzku.
A teraz, prečo toto bolo potrebné a prečo to stojí za to, že tu jeden z vás o tom hovorí v tejto snemovni? Pretože naše školy sú manažované tak alebo, resp. personálne logisticky zabezpečené ako pred 50 rokmi. Máte na škole zvyčajne pani riaditeľku, dve zástupkyne, k tomu možno pani ekonómku alebo tajomníčku, tá ekonómka je zvyčajne skôr účtovníčkou, potom tam môžete mať niekoho na vrátnici, školníka a upratovačky. Pripomínam, že škola dnes a pred 50 rokmi, to sú dva odlišné svety. Pred desiatkami rokov neexistoval internet, neexistovalo žiadne GDPR, verejné obstarávanie, o hospodárstvo a budovu školy, dokonca učebnice, dokonca o mzdy sa starali komunistické školské úrady a riaditeľka so zástupkyňami jednoducho len manažovala personálne výchovno-vzdelávací proces. Dnes má vedenie školy v prepočte traja manažéri na stovky ľudí, na stovky ľudí. Má mnohonásobnú zodpovednosť, mnohonásobné úlohy aj kvantitatívne, aj kvalitatívne oproti tomu, čo ich kolegyne pred desiatkami rokov. Ako potom môžeme chcieť od tých škôl, aby fungovali, aby boli zodpovedajúce kvalite 21. storočia? To je jednoducho neuskutočniteľné. A hovorí vám to riaditeľ najúspešnejších škôl na Slovensku. Tak viem, čo to stálo a že toto sa nedá očakávať od, bežne od manažmentu na školách. Preto som veľmi rád, že stredný manažment, ktorý len dokáže posunúť školy k riadne fungujúcim a dobre spravovaným organizáciám, bude nielen ideálnou predstavou prázdneho paragrafu v zákone, ale aj naplnený príslušnými finančnými prostriedkami, aby to bolo pre tie školy a zriaďovateľov škôl jednoducho uskutočniteľné.
Ďalej som veľmi rád, že sa podarilo splniť cieľ, ktorý som už ja z časových dôvodov nestihol ako minister školstva, že výkonnostné zmluvy, ktoré sú veľmi dôležitým prvkom zase manažmentu štátu voči vysokým školám, umiestniť do zákona tak, že časť tých finančných prostriedkov na realizáciu výkonnostných zmlúv ide nad rámec financovania zo zmlúv vo všeobecnosti, teda nie z podstaty financovania vysokých škôl. Toto je veľmi dôležité, pretože často sme boli svedkami, že pri nejakom normatívnom alebo deklaratívnom navýšení financovania či podpory vzdelávania išlo často len o vybratie finančných prostriedkov z jedného šuplíka a umiestnenie do druhého. Ak by sme tým vysokým školám jednoducho tie výkonnostné zmluvy prefinancovávali z podstaty, tak by sme nič nepridali k tomu, čo tie školy potrebujú pre svoj rozvoj a tiež by sme nemali, tak to poviem, morálny mandát, hoci ho máme, žiadať od vysokých škôl nejakú štátnu, nazvem to, objednávku chýbajúcich profesií alebo podpory takých študijných odvetví, ktoré považujeme strategicky za, pre Slovensko za veľmi dôležité.
Samozrejme, iná cesta nie je. Vysoké školy nie sú regionálne školstvo, že môžete nariadiť nejaké smerné čísla pre, dohodnúť sa so samosprávami, s vyššími územnými celkami o nejakých výkonnostných limitoch, že koľko ktorých žiakov do akých odborov budeme prijímať. Vysoké školy sú autonómne, dali sme im autonómiu pred takmer dvadsiatimi rokmi a teraz môžeme len nastavovať pravidlá tak, aby existovala celospoločenská dohoda a najmä dohoda medzi vládou, parlamentom, vysokými školami ako takými, aby zohľadňovali nielen svoje legitímne ciele, manažérske ciele pri spravovaní a budovaní konkrétnej vysokej školy, ale aj potreby celej krajiny. Vysoké školy sú v tomto smere nenahraditeľné a našou úlohou nie je štátny dirigizmus, ale funkčné nastavenie podmienok tak, aby sa vyvíjali žiaducim smerom. To máme v tomto rozpočte aspoň týmto smerom vykročené. Dnes ešte nie sú tie výkonnostné zmluvy na 100 % nad rámec rozpočtu vysokých škôl, ale verím, že tým smerom pôjdeme.
No, ešte by som sa dotkol teraz takej strany, čo mi chýba v tomto rozpočte, a to je nejaký nástroj na zvýšenie atraktivity učiteľského povolania. Jeden nástroj tam vidím a som opäť rád, že sa ho podarilo uskutočniť, bol to, bola to myšlienka, pri ktorej som bol pri jej zrode, nazývame to koeficient ekonomickej rovnováhy, a keď som o tomto rokoval prvýkrát s predsedom odborového zväzu pracovníkov v školstve a vo vede, tak pán predseda Ondek bol veľmi prudko proti tomuto, pretože aj v médiách sa interpretoval, interpretovala snaha zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovných síl aj v takých regiónoch, kde chýbajú stovky kvalifikovaných učiteľov, ako je Bratislava, Košice a iné veľké mestá, sa bral, bol chápaný nejak protektorsky alebo diskriminačne dokonca, že chceme do výplatných pások alebo do taríf pre učiteľov z Košíc či Bratislavy dať vyššie peniaze než povedzme z Čadce či Trenčína. To je, samozrejme, nezmysel, nám nejde o zvýhodňovanie alebo znevýhodňovanie nejakých regiónov, ale podobne ako pri koeficiente tepelnej náročnosti, tak školy v oblasti, povedzme, Popradu, Kežmarku dostanú viacej peňazí na prevádzku, pretože sú tam vyššie náklady na vykurovanie, tak logicky, keď sú vyššie náklady, osobné náklady v tej, v tom nejakom koši nákladov nielen životných, ale aj prevádzkových pre školu, pretože keď si objednáte nejakú revíznu správu, prácu nejakého odborníka, ktorý robí na nejakom projekte na škole, tak faktúra v Bratislave je významne iná ako faktúra v nejakej menšej obci. Tak som rád, že koeficient ekonomickej rovnováhy je tiež kvalitným analytickým nástrojom, ktorý mapuje, aké sú osobné náklady, životné náklady v jednotlivých častiach Slovenska, aby zriaďovateľom a školám dal primerané prostriedky z tejto kapitoly, a tak je možné, že manažment školy dokáže zvýšeným príspevkom, napr. osobným príplatkom získať učiteľa informatiky, matematiky alebo cudzieho jazyka v regióne, kde by to už absolútne ani teoreticky pomaly nebolo možné.
To, čo mi tam ale chýba, je všeobecné zvýšenie atraktivity učiteľského povolania alebo povolania jednoducho všeobecne v tomto rezorte, a to s nejakým naviazaním na výšku platov. Navrhovali sme v programe KDH, aby to bolo napr. 130 % priemeru v národnom hospodárstve. Viem, že minulý rok, pretože sa to stalo počas môjho ministrovania, bola dvakrát valorizácia, o 10 a 12 % k 1. 1. a k 1. 9. a že vyššia kolektívna zmluva bude končiť k 31. augustu a potom znovu v lete môžeme očakávať politické vyjednávania a možno aj niekedy až zneužívania tejto objektívnej, tohto objektívneho problému na Slovensku na medzipolitický zápas. Bol by som veľmi rád a veľmi rád by som odbremenil pedagogickú a odbornú verejnosť v oblasti školstva od politických zápasov, od presviedčania sa o elementárnych potrebách, aby sa toto stalo predmetom expertízy a odborného posúdenia. A to je na nás, vážené kolegyne a kolegovia, preto budem aj v budúcnosti iniciovať nejaké systémové riešenie a nie ad hoc politické vyjednávanie s odborármi či so zamestnancami, či s vládou v tejto oblasti, aby sme naviazali mzdy v tomto segmente, ktorý je strategický a kľúčový pre prospech celej krajiny, na nejakú hladinu odmeňovania v národnom hospodárstve. Alebo priemer vysokoškolských príjmov, alebo 130 % priemeru v národnom hospodárstve.
No, vzhľadom na to, že som to všetko musel povedať z patra, pretože predo mnou všetky príspevky už prepadli v poradí, tak je to nateraz všetko, budem rád, keď budeme sa o tomto rozprávať aj ďalej, prípadne vystúpim v ústnej rozprave.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Budem reagovať len na poznámku pána Horeckého, ktorého tu vidím, a on hovoril, že, spomínal teda, že treba brať vážne do úvahy odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To treba len akceptovať. Ale predsa len ešte pridám reakciu na pána Dostála, lebo si to možno oni radi vypočujú, ktorý hovoril o tom, že je tu aj možnosť, aby Slovensko nastúpilo na cestu provizória, čo sa týka štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že by to veľa na veci nezmenilo, to znamená, že by ten rozpočet vyzeral veľmi podobne, aj keby sa schvaľoval niekedy budúci rok. Jediné, čo tam je, že by vznikla, vznikol väčší priestor na to, čo hovoril pán Horecký, to znamená, že by sa akceptovali výdavkové limity, ako ich navrhuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a že by sa tie limity dostali do rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Jozef Hajko, ďakujem ti veľmi pekne za profesionálnu kvalitnú práce a nielen za prednesenie tohto príspevku za klub, ale aj za to, že sa tejto téme konštruktívne a dlhodobo venuješ a budeme v tom pokračovať aj v budúcom roku, pretože už dnes je vidno, že rozpočet sa bude musieť upravovať nielen pre upresnenie niektorých kapitol, ktoré sú dnes pre krátko, možno aj pre krátkosť času len načrtnuté a neskonkretizované. A, samozrejme, aj vzhľadom na už zopakovaný problém s chýbajúcimi rozpočtovými limitmi.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na to, že rozpočet Slovenskej republiky, štátny rozpočet, ako hovoríme zákon roka, je ešte intenzívnejšie žitý všetkými nami, všetkými občanmi tejto krajiny. Týka sa všetkých ľudí ešte viac ako kompetenčný zákon, s ktorým sme nesúhlasili a ktorý bol pre hodinou prijatý. A preto by sme očakávali, že tu bude demokratický proces, legislatívny proces maximálne participatívny, hoci, samozrejme, zodpovednosť je na vláde, na predkladateľovi. Preto tiež apelujem na to, aby odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, najmä v súvislosti s výdavkovými limitmi, boli v maximálnej miere akceptované pre dobro celej krajiny, pre všetkých.
Ešte poukážem na dve veci. Jedna je, že ma znepokojuje to, čo Jozef Hajko zdôraznil, že sa pretrváva, respektíve posilňuje závislosť na ruskej rope v čase, keď vojna na Ukrajine, jej koniec je ešte v nedohľadne. V rozpočte vidím aj pozitívne prvky, budem hovoriť o tom pri svojom vystúpení v rozprave v oblasti školstva.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Hajkovi za naozaj veľmi dobrý a odborný príspevok za klub, ktorý predniesol. Upozornil tam vlastne, že daňové príjmy sú naplnené jednak zvýšením bankovej dane, zvýšením percenta zdravotníckych odvodov, ale tiež aj percentá odvodov z II. piliera a takej špekulatívnej dane na kryptomeny. A poukázal na to, že máme veľa neznámych a premenných a sťažujeme podmienky našim podnikateľom na podnikanie. Na druhej strane, čo sa týka výdavkovej časti, tak tam doteraz máme veľmi neadresnú pomoc v podobe dotácií hypoték, dotácií Sociálnej poisťovne na dôchodky a poukázali na to, že nám hrozí, tak ako povedal aj pán minister financií, grécka cesta v podobe znižovania platov a dôchodkov, ak sa nespamätáme zavčasu. Ak hovoríme teda o tom, že treba šetriť, tak potom naozaj je otázne, prečo sa ústredný vládny aparát navýši o štyritisíc ďalších zamestnancov, úradníkov. Záverom povedal, že KDH je za zjednodušenie daňového systému, pretože je to lepšia cesta a plne s ním súhlasím. Ďakujem za tento príspevok.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za erudovaný, odborný príspevok k štátnemu rozpočtu. Ja sa chcem venovať možno len jednej veci a to, že v rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity. Ako spomenul, je to veľmi vážna vec, lebo za to môžu prísť problémy aj zo strany Európskej komisie a hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Vieme všetci, že vládu tlačí čas, ale niektoré základné parametre by legislatívny proces aj príprava zákonov mali mať a ako problém vnímam, že nemajú. Malá paralela s kompetenčným zákonom, ktorý pred hodinou koaliční poslanci odhlasovali, tam bolo v dôvodovej správe uvedené, že táto zmena, vytvorenie nového ministerstva špeciálne myslím, nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy. Čo vieme, že nie je pravda. Už len nákup, prenájom budov, zariadenie kancelárií, technické zariadenia, informačno-technické služby, náklady na premenovanie jedného ministerstva na dve, nárast zamestnancov, aj to, že namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať v budúcom roku päť štátnych tajomníkov, to všetko má dopad na rozpočet verejnej správy.
Takže myslím si, že kompetenčný zákon kvôli tomu, že nemal vyčíslené, respektíve uvádzal, že sú nulové výdavky, sa ani nemal dostať na rokovanie Národnej rady aspoň bez orientačného vyčíslenia nákladov a zaťaženia rozpočtu verejnej správy. Podobne zákon o štátnom rozpočte nemal prísť na naše rokovanie bez akceptovania výdavkových limitov. Bojím sa, že nejdeme dobrou cestou, že nejdeme na to dobre.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné 13. dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri hypotékach. Druhý konsolidačný v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda, konsolidácia jedna miliarda euro. To znamená, ako by vláda mala ušetriť budúci rok miliardu eur. Čo je dobré číslo. O dva dni na to vystúpila ministerka hospodárstva a povedala, že Slovensko zachová zastropované ceny pre domácnosti na energie aj budúci rok. A vyčíslila aj ten balík, koľko to bude stáť. Táto plošná pomoc by mala stáť budúci rok Slovensko jeden aj štvrť miliardy eur. Z miliardovej konsolidácie tak ostala veľká nula, ostalo z nej nič.
Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako o reálny zámer. Potom prišiel návrh zákona o zlepšení verejných financií. Nemali sme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Nemáme istotu, či prinesie, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Predkladateľ hovorí, a teraz citujem: „V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu. Schodok sa tak má znížiť o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu z úrovne 6,52 % percenta v tomto roku. K medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a porovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné." Koniec citátu.
Najskôr upriamim pozornosť na štátny rozpočet, pre ktorý by bol priliehavejší názov rozpočet ministerstva financií alebo rozpočet vlád. Ten tvorí zhruba polovicu celkového rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Pri ňom, popri ňom sú tam, popri tomto vládnom rozpočte sú rozpočty samospráv či poisťovní, ale do ktorých tečú odvody. Ale to asi všetci vieme, len predsa som to musel zdôrazniť a poviem prečo. Tento rozpočet, s ktorým má hospodáriť vláda, ráta budúci rok s takýmito číslami. Príjmy štátneho rozpočtu majú tvoriť 22,7 mld. eur. Výdavky majú tvoriť 30,3 mld. eur. Vláde tak máme odsúhlasiť schodok vo výške 7,6 mld. eur. Čo to znamená tieto čísla? Vyzerá to len ako obyčajné čísla, ale keď ich dáme do súvislosti, tak to vyznie úplne inak. Uvedomme si, že k trom eurám, ktoré vláda vyberie na daniach, bude musieť pridať štvrté euro, aby mohla splniť to, čo sľubuje pri výdavkoch. A to štvrté euro ku každým trom eurám si bude musieť požičať. To znamená, že to pôjde na dlh, alebo inými slovami, výdavky vlády sú pokryté len z troch štvrtín. Predstavte si firmu alebo domácnosť, ktorá hospodári takto ako vláda. Dlhodobo sa to nedá ustáť, hoci zotrvačnosť štátu je vyššia ako pri firme a štát má v rukách nástroje, ktorými si dokáže zabezpečiť stále príjmy, to sú tie dane a odvody napríklad, alebo hlavne, dlhodobo to nemôže ustáť. Slovensko sa dostalo na šikmú plochu, a preto je najvyšší čas, aby vláda začala konať. Žiaľ, tak, ako to navrhuje vláda v predloženom rozpočte, to nepôjde. Uvediem niekoľko postrehov.
Najskôr sa budem venovať príjmom. Daň z príjmov právnických osôb, toto je citát opäť, opäť od predkladateľa návrhu zákona, daň z príjmov právnických osôb pokračovala v roku 2022 v raste z roku 2021, to znamená, že išla hore 30 % a medziročne narástla o 12 %. To je vývoj, to je vývoj roku 2023. A teraz citát: „Štruktúra ekonomiky naznačuje pokračovanie nastavenej dynamiky rastu dane aj v roku 2023 a výnos je v porovnaní s minulým rokom vyšší o 355 mil. eur." To je rok 2023 oproti roku 2022. „V nasledujúcich rokoch výnos dane ovplyvní viacero legislatívnych zmien. Zvýšenie zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov zvyšuje náklady firiem, čo má negatívny vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb, ako aj na samotnú daň. Podobne negatívny vplyv má aj predĺženie solidárneho príspevku v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie." Koniec citátu.
Tak tu, prosím pekne, máte priamo doklad o tom, ako nové dane a odvody, ktoré tu už boli schválené, budú okresávať príjmy štátneho rozpočtu. To znamená, že ak na jednej strane vyrubíme firmám vyššie dane a vyššie odvody, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že to firmy len tak zhltnú a ich ziskovosť bude podobná, ako bude v tomto roku.
Ďalší citát od predkladateľa: „Výnos z DPH bude v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 mil. eur v roku 2024, resp. 641 mil. eur v roku 2025. Výhľad je ovplyvňovaný poskytovanou energopomocou domácnostiam pokračujúcou aj v roku 2024, prijatou legislatívou, presúvanie čerpaných prostriedkov medzi rokmi v rámci plánu obnovy a odolnosti do neskorších rokov, či zhoršením makroekonomických parametrov. Negatívne pôsobí zavedenie zníženej sadzby 10 % na gastro, športoviská, aquaparky a vleky od 1. januára 2023 a zavedenie sadzby 5 % v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania od 1. januára 2023." Koniec citátu.
Takže tu zase máte zas doklad, že čo robí s DPH plošná pomoc pri dotovaní cien energií. Iným spôsobom povedané, ak dotujete ceny energií, garantujete ich nízku cenu, a tým pádom aj nižší výber DPH. Takže dosah na štátny rozpočet majú nielenže zbytočne rozdávané peniaze prostredníctvom zastropovania cien energií pre všetkých, to znamená plošnej pomoci, ale aj stratená DPH za platby za energie, ktoré nemuseli byť zastropované alebo dotované na odstupňovanej úrovni. Ako som poukázal, manipulovať s cenami energie je tak pre štát nákladné a prináša výdavky nielen na dotácie, ale aj na strane výberu DPH, ale štát priamo stráca aj príjmy z hospodárenia spoločnosti, kde je vlastníkom alebo spoluvlastníkom.
Opäť len odcitujem predkladateľa predloženého návrhu: „V rámci dividend realizovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu dochádza k výpadku príjmov na úrovni 111 mil. eur. Uvedené súvisí s výpadkov dividend Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti na úrovni 156 mil. eur, ktorý je čiastočne kompenzovaný s výšenými dividendami od spoločnosti Tipos, akciová spoločnosť vo výške 22 mil. eur a spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, akciová spoločnosť vo výške 16 mil. eur." Koniec citátu.
Takže štát tento rok stratil na dividendových odvodoch Slovenského plynárenského priemyslu vyše 150 mil. eur. Aj toto je cena za to, že držíme tie ceny na nízkej úrovni. Štát prichádza o dividendy a budúci rok to nebude inak.
Takže plošná a neadresná pomoc energiami má podľa údajov ministerstva hospodárstva predstavovať budúci rok jeden aj štvrť miliardy eur. Keď k tomu pripočítame len ďalšie dve spomenuté položky, to znamená strata tých dividend, tak náklady možno stúpnu niekde k 1,5 mld. eur, a to tam ešte nemáme elektrinu, o tej hovoríme málo. Nemáme elektrinu, kde je síce so Slovenskými elektrárňami podpísané memorandum o stropných cenách, ale definitívna dohoda na rok 2024 je stále nejasná. Ak by pomoc bola odstupňovaná, skutočne pre tých, čo to naozaj potrebujú, štát by to stálo omnoho menej. Ale to by potom sa ťažko plnili predvolebné sľuby politických strán.
Pri energiách ešte dve poznámky, ktoré opäť súvisia s bilanciou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na dotácie na energie vyčleňuje vláda v predloženom návrhu 800 mil. eur. Zvyšných 450 mil. eur má ísť z unijného programu SAVE, už to tu bolo spomínané, to je ten presun, to je ten presun tých 450 mil. eur z tohto roka do budúceho roka. Nuž ale otázka je, či to bude reálne. Ozaj si kladiem túto otázku, pretože spomeňme si, že Európska komisia tento rok upozornila slovenskú vládu, ešte teda by sme povedali predchádzajúcu vládu, aby prestala dotovať ceny energií, sme skutočne v tej Európskej únii pomaly výnimkou. Aká ochota bude zo strany Európskej komisie pri takejto kritike, aká ochota bude preplácať tieto dotované energie. Ak nulová, tak tých 450 mil. eur bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet.
Vláda hodlá získať dane z nadmerných ziskov ropy spoločnosti ďalšie stovky miliónov eur, hodlá pokračovať v tomto zdaňovaní. Aký bude skutočný výnos z tohto zdanenia, je stále nejasné. No istá je jedna vec, ak chce vláda tieto osobitné dane získať do štátneho rozpočtu, musí ďalej podporovať nakupovanie ropy z Ruska. To už je geopolitická otázka. To znamená, musí trvať na závislosti na štáte, voči ktorému má Európska únia, voči ktorému uvalila Európska únia sankcie a od ktorého sa chceme odstrihnúť. Je toto v poriadku?
K tomu ešte jeden postreh. V rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity, už sa to tu dnes spomínalo viackrát. Teda stropy výdavkov na nasledujúce roky, k čomu sa zaviazala slovenská vláda pri vstupe do programu plánu obnovy a odolnosti. Predkladateľ prerokovaného návrhu sa bráni, že na toto v krátkosti času nebol pre štátne inštitúcie priestor. Zopakujem, v návrhu rozpočtu verejnej správy nie je odhadnuté, na akej úrovni sa pohybujú výdavky započítané voči indikatívnemu limitu verejných výdavkov a je to snaha odbiť v návrhu rozpočtu tieto indikatívne limity poukazom na použitie staršej prognózy a tým pádom vlastne toto poukazovanie znamená, že tie, to stanovenie limitu výdavkov sa minulo účinkom. Pritom indikatívny rozpočet, ak sa vláda bráni, že nemala podklady, indikatívny limit bol zverejnený už takmer pred dvoma mesiacmi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento limit aktualizovala, máme ho tu predložený v parlamente, pre zaujímavosť, tvorí ten indikatívny limit výdavkov celého verejného sektora na budúci rok 47,073 mld. eur.
Takže čo by v tejto situácii bolo správne? Správne by bolo schváliť výdavkové limity, čo tento parlament odmietol, hoci tu bol taký návrh. Výdavkové limity na to, aby sme nemuseli zmeniť program tejto schôdze, ale aby sme, zle som to prečítal po sebe, museli by sme schváliť tieto výdavkové limity a museli sme v podstate zmeniť program tejto schôdze, stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy, prepracovať ho v súlade s limitmi a znovu predložiť do parlamentu, čo je vážna vec, lebo máme 20. decembra a jednoducho na to niet priestoru. Takte do tohto stavu sme sa dostali a tieto, otázka výdavkových limitov sa bude musieť riešiť ex post.
Ja ešte jednu poznámku, že vlastne tie výdavkové limity už sa tu o nich dnes hovorilo viackrát, je to, je to inštitút, ktorý vlastne stanovuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je hocijaká inštitúcia. Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý, je to strážca verejných financií. Sú to tí ľudia, tá inštitúcia, ktorá stráži, aby sme sa neprepadli do nejakej priepasti. Úzkostlivo stráži rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných rozpočtov a dáva odporúčania.
Druhá vec, čo poviem, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2011, to bolo v čase, keď sa tu rozbehla grécka kríza. Za tento zákon hlasovalo 146 poslancov parlamentu, to znamená, že to bola takmer úplná zhoda a hlasovali za tento zákon aj poslanci za stranu SMER. To znamená väčšina poslancov, ktorí tu sedia, ktorí tu nie sú noví, tak hlasovali za, alebo väčšina strán, ktoré majú poslancov v tomto parlamente, hlasovali za tento zákon a sami si ho nectíme.
Preto návrh, ktorý možno aktuálny ešte je, lebo rokujeme teraz o rozpočte verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala tento týždeň vydať hodnotenie a v tom hodnotení zverejní analytický pohľad na vzťah návrhu rozpočtu k najnovším výdavkovým limitom. Počkajme si na to a zvážme to, čo nám povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak tieto limity budeme, ak ich nebudeme brať do úvahy, čo nám hrozí? Skutočne my sme sa k nim zaviazali v programe odolnosti voči Európskej únii a ak nebudeme tieto limity napĺňať, hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Je to vážna vec, preto musíme, musíme sa s touto vecou vážne zaoberať a opakujem, počkajme si aspoň na to, čo povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň. Vnímajme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako inštitúciu, ktorá skutočne stráži verejné financie a ktorá to myslí s týmto štátom skutočne od podlahy dobre.
Osobitnú kategóriu nových príjmov tvoria reštrikčné opatrenia, na ktorých hodlá vláda získať takmer 2 mld. eur. Len na bankovej dani to má byť vyše 300 mil. eur, podobnú sumu si sľubuje zo zvýšenia zdravotných odvodov a okresania II. piliera, príspevkov do II. piliera. Opäť ide o pomerne neurčité odhady. Keď k tomu pripočítame minimálne dve, minimálne dane pre firmy, to znamená to, čo sa, toto, čo tu už bolo a čo sa ľudovo zvyklo nazývať daň zo straty, pretože firma bude musieť zaplatiť daň bez ohľadu na to, či bude mať kladný hospodársky výsledok alebo záporný. Takže keď pripočítame tieto minimálne dane, zvýšenie zdaňovania dividend, vládne dane na kryptomeny či ďalšie, máme veľmi veľa neznámych, veľmi veľa neznámych v príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy štátu v budúcom roku sú tak postavené na mnohých premenných a môžu byť úplne iné ako očakáva vláda.
Na záver k príjmom ešte jedna dôležitá vec. Nevieme, ako sa v novom prostredí bude dariť slovenským firmám. Vystavené budú tlaku z dvoch strán. Prvý z vnútra, sťažujeme im podmienky na podnikanie a druhý z vonku, európske ekonomiky padajú, sa prepadávajú a treba si všímať hlavne tú nemeckú, s ktorou sme veľmi úzko zviazaní. Čo sa deje v Nemecku, tak sa s oneskorením, s určitým oneskorením deje aj u nás. Všímajme si to, pretože horšie výsledky firiem spôsobia znížený výber daní a odvodov. Napriek tomu, že im tie dane zdvihneme a tie odvody, je možné, že výber dokonca bude horší. Nechcem strašiť, ale musíme to brať do úvahy. To boli príjmy.
Na strave výdavkov je veľa položiek. Ich analýzu v rezortoch nechám na kolegov, teda keď vystúpia. Spomeniem len tie nové nosné, ktoré vláda definuje v takzvanom sociálnom balíčku v hodnote 1 mld. eur. Vláda hodlá vyplatiť plný 13. dôchodok, či podporiť vyššie, či podporiť vyššie úročené hypotéky. Ja sa pozastavím len pri dôchodkovej politike vlády. Sociálna poisťovňa dostane podľa návrhu rozpočtu na budúci rok od vlády dotáciu 1,6 mld. eur, v roku 2025 sa ráta s tou istou dotáciou. Už to je dosť, no zrejme to bude ešte viac. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako sa tu tiež už dnes spomínalo, je rezerva aj na vyplácanie 13. dôchodkov. Takže do Sociálnej poisťovne pôjde viac. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo tu v parlamente sme už mali, tie dotácie by boli také vysoké, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na vyplácanie dôchodkov takú dotáciu, že každé piate euro, ktoré minie budúci rok, bude musieť získať od vlády a vláda si na to bude musieť požičať. Ak by sme išli do roku 2025, každé štvrté euro. Každé štvrté euro, ktoré vyplatí Sociálna poisťovňa, nebude mať kryté príjmami z odvodov.
Každý rozumný uvažujúci človek musí uznať, že takýmto spôsobom nemôže štát fungovať sa rúti sa do priepasti. Tá priepasť znamená vykročenie na grécku cestu, výrazný nárast daní, prepúšťanie, znižovanie platov a pokles dôchodkov aj o tretinu. Toto ozaj chceme? Takto chceme zaťažiť našich občanov v horizonte niekoľkých rokov? Hrozbu potvrdzuje vlastne aj sám minister financií, ktorý si berie tiež do úst výraz grécka cesta, hoci sa odvoláva na dedičstvo predchádzajúcej vlády. Ministerstvo v predloženom materiáli samo priznáva, že konsolidovanie na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu, ak sa takéto niečo vôbec podarí, bude len začiatok. To je ďalšia vec. Minister financií to tiež viackrát spomínal aj dnes v úvodnom vystúpení, že európske pravidlá a pravidlá Európskej únie nás zaviažu šetriť v tom ďalšom roku alebo v tých ďalších rokoch jedno percento hrubého domáceho produktu.
Mňa na tomto vyrušuje jedna vec. My ako keby sme si sami nekládli, ako my tu, ako tu sedíme, alebo ako tu sedia aj členovia vlády, ako keby sme si sami nepriznali nutnosť, že budeme musieť šetriť, ale čakáme, že príde nejaký reglement z Európskej únie, že pozor, pozor, musíte šetriť, pretože, pretože nespĺňate určité kritériá. My by sme mali byť aktívni a my by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ušetriť peniaze. My by sme mali aj predstaviť také pravidlá fungovania v budúcom roku, aby sme nevykazovali dnes účtovne, účtovne, že nejakým spôsobom budeme konsolidovať, ale aby sme to fakt reálne zvážili. Aj o tom sme tu už dnes hovorili, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu môže byť umelo nafúknutý, len aby sme dokázali budúci rok, že budeme konsolidovať na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, teda pozeráme skepticky. Nemáme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Spomenul som viacero úskalí. Uvediem ešte jeden príklad, ktorý to už len potvrdí. Vláda by mala šetriť sama na sebe, aj to sľubuje. Hovorí o viazaní 5 % výdavkov na štátnych zamestnancov. Bol som aj na rokovaní finančného výboru a dostávali tam od kolegov predstavitelia ministerstva financií a ďalších štátnych inštitúcií otázku, že akým spôsobom šetria, kde je tých 5 %. A v podstate ani jeden, čo som počul, nedal uspokojivú odpoveď, že kde presne tých 5 % ušetrí. Je to tam niekde vnútri, my sme s tým rátali a tak ďalej. To sú vyjadrenia, ale ja vám ponúknem aj konkrétne číslo, ktoré má, ktoré vás možno len utvrdí o tom, že tento záväzok, tento záväzok je ťažko naplniteľný a otázka je, že do akej miery to vlastne myslí predkladateľ návrhu zákona vážne.
V ústrednej štátnej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore o takmer štyritisíc. To je z tohto návrhu, ktorý máme na stole. To znamená, že vládny aparát narastie a bude drahší. A poviem dva príklady, netreba chodiť ďaleko. Povedzme si pravdu. Eurofondy, na ktoré, na ktoré sa tak spoliehame, tak máme roztrieštené do dvoch inštitúcií. Máme podpredsedu vlády a ministra investícií, ktoré riadia duplicitne, dá sa povedať, tieto eurofondy. Ďalší príklad je zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. V KDH my sme boli za to, aby dostal šport a možno aj cestovný ruch nejaký osobitný status tým, že by bol, nejakým spôsobom by bola vytvorená nejaká inštitúcia v ústrednej správe, ktorá by riadila, riadila tento rezort, ale nevidíme dôvod v súčasnej situácii, aby to bolo osobitné ministerstvo. Vieme, čo sa viaže s tým, keď vzniká nové ministerstvo. Koľko vzniká ďalších pracovných miest, koľko predstavujú náklady na materiálne výdavky a tak ďalej.
Takže čo vláde ostane? Štát sa bude ďalej zadlžovať, a to po znížení ratingu Slovenska a zvýšení úrokov rýchlejším tempom. A musím to zopakovať, Slovensko sa opäť viac priblíži ku gréckej ceste bankrotu. Biznisu sa nebude dariť, navrhované konsolidačné opatrenia skomplikujú podnikanie. Týka sa to vyšších daní a odvodov. Objavuje sa tu tá nová daň zo straty, zvyšujú sa zdravotné odvody. Hoci to naoko vyzerá, že jedno percento bude platiť zamestnávateľ a zamestnancovi sa nič nestane, nie je to pravda. Však všetci vedia, čo robili biznis, že to nie je pravda. Vždy sa to prenesie na zamestnanca. Náklady podnikateľa na prácu vzrastú. Toto opatrenie bolestivo zasiahne živnostníkov, lebo to je aj podnikateľ, aj zamestnávateľ, zamestnávateľ aj zamestnanec v jednej osobe. Pritom Slovensko má rekordne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. KDH podporuje skôr krok opačným smerom, ako predstavila vláda. Sme za návrat jednotnej rovnej dani. Slovenské skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že zjednodušenie daňového systému prináša štátu lepší výber daní a práve toto by bolo opatrenie, ktoré by podnietilo ekonomickú aktivitu, zvýšilo príjmy štátu a tým prispelo ku konsolidovaniu verejných financií. Vláda však navrhuje pravý opak. Z podnikateľov sa snaží vyžmýkať, čo sa len dá, výsledkom bude optimalizovanie ziskov či priamo únik do šedej ekonomiky. Práve v podnietení ekonomickej aktivity vidí KDH nosný nástroj, ako konsolidovať verejné financie. Druhým je adresnosť pri poskytovaní sociálnych dávok ľuďom, pričom pomoc musí byť odstupňovaná a pre odkázaných. To vedie k hospodárnosti a menším výdavkom štátu. Žiaľ, vláda ide presne opačným smerom a peniaze rozhadzuje. Týka sa to energií či dotovania hypotekárnych úverov. Takto sa konsolidovanie nerobí. Vláda nechce šetriť sama na sebe. Darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľov si chce zachovať lojalitu spoločnosti. No priemernému jednotlivcovi bude ťažšie. Ak potrebujeme zlepšiť hrozivý stav verejných financií, šetrenie sa dá pochopiť. No pochopiť sa nedá, že vláda nehodlá pomáhať tým najodkázanejším a nechce myslieť na všetkých, lebo všetci budú trpieť, ak sa verejné financie dostanú do neriešiteľného stavu, budú trpieť všetci.
Na záver zhrniem postoj KDH. Za štátny rozpočet nebudeme hlasovať, ale, je tu ale. Pre Slovensko je v súčasnej situácii predsa lepšie mať deravý štátny rozpočet ako nemať žiadny rozpočet. Občan nemôže byť rukojemníkom konania politikov a musí dostať jasnú správu, že vláda pokračuje po 1. januári v spravovaní Slovenskej republiky. Jedným dychom k tomu dodávame, že štátny rozpočet bude pre jeho nedostatky nevyhnutné v priebehu budúceho roka otvoriť a prehodnotiť jeho plnenie na strane príjmov i výdavkov tak, aby Slovensko neskĺzlo na nebezpečnú cestu ďalšieho strmého zadlžovania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem, po prvé, povedať, že aj na našu žiadosť, my sme prosili klub OĽANO, aby bolo stiahnuté toto hlasovanie a ďakujem teda aj kolegom, že stiahli svoj podpis. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, milí kolegovia a kolegyne, Kresťanskodemokratické hnutie nezahlasuje za kompetenčný zákon. My sme mali naozaj jednoducho a žili sme v tom, že ide naozaj o odpolitizovanie štátnej správy, deje sa presný opak. Je to účelový zásah do kompetencií prezidentského úradu a tam, kde napríklad pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý kontroluje, mimochodom, osem miliárd eur, kde sa to vždy dialo cez Národnú radu a cez prezidentský palác, teraz v podstate to bude mať v rukách vláda Slovenskej republiky. Preto odmietame takýto účelový zásah a v podstate pod rúškom vzniku nového ministerstva, ministerstva športu a cestovného ruchu sa nám dostáva na stôl veľa ďalších vecí, s ktorými jednoducho nesúhlasíme. Práve preto aj klub KDH s týmto súhlasiť nebude.
Áno, aj k tým ďalším veciam klub KDH chce byť konštruktívny, chce, aby sme mali aj pokojné, aj požehnané sviatky a na to je potrebných viac klubov. Preto by som aj touto cestou chcel požiadať všetkých poslancov, aby boli konštruktívni, aby mysleli na to, aby sme riešili rozpočet a aby aj tie sviatky, ktoré máme predo dvermi, boli aj pokojné, aj požehnané. Na to ale potrebujeme viacerých.
Ďakujem pekne.