Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som za klub KDH spomenul zopár vecí týkajúcich sa skráteného legislatívneho konania v tejto konkrétnej novele novely. Prepáčte, ešte som neprivítal aj kolegyne a kolegov zákonodarného zboru, tak aj vás pozdravujem.
Najprv si dovolím, pán minister, dve krátke poznámky k tomu, čo ste povedal. Vy ste sa tu postavil a aby ste nám zdôvodnil, prečo sa majú premlčacie doby vrátiť v prípade násilných trestných činov alebo znásilnení z desať rokov na dvadsať. A celá vaša argumentácia bola o tom, že predsa len tie desaťročné premlčacie doby sú lepšie. Tak ak už sa postavím a idem argumentovať, že prečo to dajme naspäť na dvadsať, tak hľadám dôvody, prečo dvadsať a nebudem rozprávať, prečo desať. Čiže ja som tomu celkom nerozumel, aj keď možnože úmysel bol dobrý. A po druhé, a ak poviete, že to predchádzajúce vaše riešenie, že sa to páči českým advokátom alebo obhajcom, no samozrejme, že sa to páči advokátom a obhajcom, lebo tí stoja na strane obvinených alebo obžalovaných, na strane tých, ktorí spáchali trestný čin, alebo respektíve keď to súd rozhodne, ale nie na strane poškodených. Čiže my stále namietame, že celá tá vaša trestná novela veľká sa posúva od poškodených smerom ku vinníkom, a to je nefér, nedobre.
Za klub KDH poviem, že každá jedna novela alebo každý jeden zákon, ktorý sa prijíma v skrátenom konaní, je veľmi riskantný. Tam riskujeme viacej vecí. V prvom prípade riskujeme, že tam bude veľa chýb. A v druhom prípade riskujeme, že tí, ktorí majú moc a väčšinu v parlamente, že si nasilu pretlačia aj také riešenia, ktoré nie sú v nejakom celospoločenskom záujme. A sú iba tri dôvody, keď tento risk sme ochotní podstúpiť. Buď hrozia vážne hospodárske škody alebo nejaké iné vážne ohrozenie náhle, alebo sú pošliapavané ľudské práva a slobody. Ja som tu prvé funkčné obdobie a už tu bolo niekoľko podávaných zákonov alebo noviel v skrátenom konaní. Napríklad sme išli vytvoriť ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak tam ste aspoň sa odvolali na § 89 rokovacieho poriadku a tam ste povedali, že hospodárske škody teda nám, vážne hospodárske škody nám hrozia, tak poďme to prijať.
Tá vaša predchádzajúca veľká novela trestného zákona, pán Gašpar, vy ste nám tu dali alebo ste povedali, že je tridsať rôznych nálezov Ústavného súdu, čiže tam, kde sa pošliapajú ľudské práva, to musíme veľmi rýchlo a neodkladne upraviť, a preto ste tento dôvod použili, že tá veľká trestná novela je predkladaná v skrátenom konaní a je to takto dobre. A teraz prekladáte ďalšiu novelu tej vašej novely, kde idete niečo vrátiť naspäť a máte tri možnosti, na ktoré sa môžte odvolať, pán Susko, tri. A vy ste povedali, že ideme to prijať preto, lebo je taká spoločenská objednávka. Vy ste sa neodvolali ani na jeden z týchto troch závažných dôvodov. Tak z hrušky dole, pán minister, lebo toto vám nemôže prejsť, toto nie je v súlade s platnou legislatívou. Keď vy tam nedáte to odvolanie sa na niektorú z týchto možností, aj keď aspoň keby ste to aspoň fingovali, ako pri, povedzme pri ministerstve športu, že hospodárske škody, ale ani toto vám už nie je sväté, už ani na to kašlete, my to proste pretlačíme. Ale vy si tu koledujete ďalšie podanie na Ústavný súd, lebo tam na to nie sú dôvody. Mohli ste spomenúť, že urobili sme chybu a skrátili sme tie doby premlčania z dvadsať na desať a toto sa môže dotknutých žien, ktoré boli znásilnené, tam sme urobili chybu, tam by sa mohli poškodiť ich ľudské práva, tak preto to chceme opraviť. Keby ste to takto povedali, takto dali do dôvodovej správy, ale takto to tam nie je. Veď vy ste sa tu postavili pred pätnástimi minútami a ste povedali, že pre mňa sú aj tak tie desaťročné premlčacie doby lepšie. Ja nerozumiem tej argumentácii a neviem, čo to tu vlastne teraz robíme.
Čiže tie dôvody, reálne ak poviete, že tie dôvody sú fakt také, že tým ženám zrejme to ublíži, aspoň niektorým z tých, ktoré sa môžu tie násilné trestné činy objasniť a dajme im šancu, nech sa to objasní, natiahnime naspäť tie premlčacie doby. Keby ste to takto povedali, tak aby aspoň, aspoň ten závan nejakej spravodlivosti a nejakého práva by tam bol.
Po druhé. Čo tu idete spraviť? My nevieme, ako rozhodne Ústavný súd v prípade veľkej novely. Vieme to? Aj keď sa ústavní činitelia ako keby zabudli svoje podpisové vzory od pána Fica najprv a teraz pána predsedu parlamentu a sa niečo zdržiava tak, aby 15. marca sme mohli zakričať hurá, ale veď tam je, tam je možnosť, že Ústavný súd zmetie tú novelu do koša. A teraz vy idete robiť novelu na novelu a môže sa stať, že tá pôvodná, tak môže nastať viacej kombinácií, že čo kedy bude platiť. Taká právna neistota a toľko podmieňujúcich vecí, že čo ak a ak vtedy toto a potom tamto, to zakladá nejakú ďalšiu právnu neistotu a ďalší chaos. Veď vy ste predložili novelu, ktorú tesne pred koncom, pán Gašpar večer podal pozmeňujúci návrh, potom ráno dal pozmeňujúci návrh na svoj pozmeňujúci návrh a teraz prichádzate s novelou novely. No ak je toto seriózna robota, mne to pripadá jak rozprávka majstra capka. A vy sami sa usvedčujete z toho, že ste to pripravili narýchlo, že ste nepredpokladali niektoré veci, že sú tam chyby a potom keď sa na nás pozerá svet, tak povedia, tá slovenská Národná rada, to je banda diletantov. Lebo keď opravujete na opravené, novelizujete novelizované, veď to je proste choré. A čo sa môže stať? Napríklad (reakcia spravodajcu), ale veď sa prihláste do rozpravy. Teraz ja mám, teraz ja mám čas svoj, ale rád si potom vypočujem vašu faktickú a na ňu zareagujem.
Skrátka a múdro, ak Ústavný súd povie, že tá pôvodná veľká novela nebola dobrá a ju zruší, tak vy do § 87 dávate čl. 6, ktorý bude v podstate totožný s čl. 1. No, no kto už videl takú novelu Trestného zákona? Ako to robíte, kurník šopa, veď tam je kopec, tam je kopec neistoty, kopec neporiadku. Ak legislatíva dovoľuje aj taký bordel, však samozrejme, sme na Slovensku. Ak by ste teraz stiahli tú pôvodnú novelu, veľkú novelu vašu, viete, čo by sa stalo? Doby premlčania by sa vrátili na pôvodnú, na tie pôvodné čísla a boli by ste na dvadsiatke. My stále hovoríme, dajte preč túto novelu, vy nemusíte podávať novely na novely a pozmeňováky na pozmeňováky, vráťte sa o krok späť a poďte takúto vážnu vec ako je trestná novela prerokovať v riadnom konaní. Mali ste tu, mali ste tu legislatívny zámer pani Kolíkovej, potom pána Karasa, tie boli diskutované riadne, tie prešli tým sitom odborníkov, verejne debaty, odbornej debaty, politickej debaty a nebyť šarvátok v parlamente, už dneska je prijatá novela, ktorá mala celospoločenskú zhodu. Táto vaša novela nemala celospoločenskú zhodu, je chybná a opravujete ju za jazdy. A ja sa pýtam, prečo. Komu tak silno záleží na tom, aby, aby uzrela svetlo sveta a bola platná aspoň jeden deň? Keď si vypočítate, že komu to prospeje a keď začneme od, keď sa Ústavnému súdu ju nepodarí ju zvrátiť a začneme od 1. alebo od 15. marca počítať, kto je premlčaný, komu sa znížili tresty a kto unikol úplne, unikol odsúdeniu, alebo aby bol potrestaný, tak až potom sa vám otvoria oči, kvôli čomu to robíme a kvôli komu to robíme.
My za KDH s otvorenými očami pozeráme, čo za šlendriánstvo sa tu v tej Národnej rade robí. Ako sa novelizuje novelizované, ako sa opravuje opravené a ako potom budeme mať v jednom zákone dva paragrafy, ktoré sú, alebo dva odseky, ktoré sú totožné. Veď to nemá hlavu ani pätu, vážení. Nemá to hlavu ani pätu. A teraz, teraz sa, na pozadí sa deje to, že pán predseda parlamentu zdržiava, nechce uverejniť v Zbierke zákonov tú vašu novelu, aby sa mohol kvalifikovane k nej vyjadriť Ústavný súd. Veď nechajte Ústavný súd, nech posúdi súlad s ústavou, nech posúdi, či je to všetko v poriadku. Ak ju vráti, vráti, ak ju nevráti, bude platná. Ale prečo toto teraz idete zdržiavať? Táto novela je zbytočná, keby ste tú svoju novelu stiahli, tie premlčacie doby by boli natiahnuté na dvadsať rokov. My za KDH sme za to, aby tie premlčacie doby sa neskracovali, je to blbosť. Aj keby jeden alebo dva prípady sa odhalili preto, že tá premlčacia doba je dlhšia ako desať rokov, tak je to úspech pre tú ženu, je to úspech pre spravodlivosť. Na tomto stojíme za jedno. Ale spôsob, ako to robíte, nehnevajte sa, majster capko by bol pred vami jeden veľký geroj a jeden veľký umelec. Lebo takto to dobabrať, no klobúk dolu. My si počkáme na výsledok, na výsledok debát, na zdôvodnenie, ale nie na také zdôvodnenie, že my chceme desaťročné premlčacie doby, ale spoločenská objednávka je dvadsaťročná, tak to dajme na dvadsať rokov, aj keď s tým ako minister nesúhlasím. Tak toto je teda zdôvodnenie par excellence.
Takže summa summarum, aspoň jeden z týchto troch dôvodov – vážna hospodárska škoda, pošliapané ľudské práva alebo nejaká vážna mimoriadna udalosť, aspoň to si dajte do tej dôvodovej správy, aby ste sa ráno mohli pozrieť do zrkadlo potom po hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja sa chcem vyjadriť za klub Kresťanskodemokratického hnutia, chcem poprosiť o podporu našich návrhov, vďaka ktorým môžeme pomôcť obetiam domáceho násilia, ale aj domácim opatrovateľom, ktorí často sa dostávajú do nepríjemnej situácie, keď im najbližší, o ktorého sa starajú, zomrie a potom často končia na úradoch práce, pretože opustili svoju prácu kvôli tomu, aby sa mohli postarať o svojho blízkeho a jednoducho potom nemajú zabezpečené žiadne, keďže sa im neplatí poistenie v nezamestnanosti, takže nemajú žiadne príjmy, preto navrhujeme, aby ďalších päť mesiacov mohli poberať príspevok na opatrovanie.
A zároveň chcem povedať, že taktiež chceme podporiť aj zákon, ktorý tuná predložila pani poslankyňa Marcinková, ktorý pomôže rodičom malých detí, pretože aj toto sme mali v programe a teda chcem vás poprosiť, pánov poslancov z vládnej koalície, aby ste nám tieto zákony podporili, lebo sú naozaj dobré a pomáhajú ľuďom, obetiam domáceho násilia, opatrovateľov a rodičom.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda rozpočtovej rady, vyjadrím sa za klub KDH aj ja k návrhu výdavkových limitov. Kolega Viskupič tu dosť podrobne opísal, ako to bolo za tie predchádzajúce roky.
Ja sa vrátim do roku 2011, predsa len sa vrátim. V tom roku bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhová brzda ako sa bežne hovorí. A bolo to v časoch, keď nad nami visela tá grécka kríza, takže bolo to opodstatnené. A ja len poviem, presne zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za tento zákon 146. To znamená fakticky celý parlament a boli to aj členovia strán, súčasných vládnych strán, ktoré vtedy alebo poslanci vládnych strán, ktoré vtedy hlasovali za tento rozpočet, za tento zákon.
Skočím do roku 2022. Vtedy sme schválili, alebo parlament schválil výdavkové limity a opäť vidíme, že to bola ústavná väčšina, bolo to 95 hlasov. Takže vychádzam odtiaľto, že v tomto je zhoda, aspoň bola zhoda. Čo je veľmi dôležité, pretože nám tu teraz ide o zdravie celého štátu a ide nám o všetkých občanov, ktorí sú tu, bez ohľadu na to koho volili.
Výdavkové alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti v podstate hovorí o tom, že by sme sa mali vrátiť k tým našim Maastrichtským kritériám, ktoré nám hovoria o tom, že dlh Slovenska nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu. Ale výdavkové limity sú dôležité z mnohých ďalších dôvodov. Ja spomeniem, spomeniem len jeden, a to je, už sa to tu dnes spomínalo, je to plán obnovy, kde sa vláda, pri ktorom sa vláda zaviazala sama, že tieto výdavkové limity prijme do svojej legislatívy. Aj to tak spravila a nejde, nejde len, nejde o nejaké bezvýznamné opatrenie. Ja to ilustrujem na príklade, že práve pre neprijatie výdavkových limitov v štátnom rozpočte nám hrozí, že prídeme o peniaze z plánu obnovy. Ja pri tomto chcem zdôrazniť, že často sa hovorí, že prídeme o peniaze.
Chcem pri tomto zdôrazniť, že tu nejde iba o to, že prídeme o peniaze. My možno tie peniaze zaplatíme, hoci ich neminieme. A poviem prečo. Lebo bolo to vlastne po prvý raz v histórii Európskej únie, keď komisia si požičala, Európska komisia si požičala peniaze, aby ich mohla dať členským štátom na financovanie plánu obnovy. A Európska komisia bude musieť tie peniaze vrátiť. Stále nie je jasné, ako bude tie peniaze vracať, možno že to bude zo zvýšených členských príspevkov, možno že to bude z nejakej novej únijnej dane, to zatiaľ nevieme. Ale v každom prípade sa na tom budeme podieľať aj my, aj naši daňovníci, aj naši občania. A je celkom možné, že tie peniaze nevyčerpáme a budeme za ne platiť. Toto treba pripomínať.
To znamená, nielen prepadnú tie peniaze, ale aj dlh za to, čo neminieme. Platenie dlhu za to, čo neminieme.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pochopiteľne, je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií. Je to apolitická inštitúcia, je to jej psou povinnosťou, aby nás upozorňovala, či sme z tej strany, alebo hentej strany, či taká, alebo hentaká vláda. V akom stave sú verejné financie a čo nám hrozí.
Vláda pre rozpočtovú zodpovednosť jasne povedala, že potrebujeme konsolidovať tempom 0,5 % HDP, odporúča až trištvrte % HDP. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to nerobí preto, že by sa si robila vlastnú politiku. Opakujem, je to inštitúcia, ktorú sme si schválili takmer všetkými hlasmi poslancov. Takže na to tu je.
Veľa sa tu hovorilo o tom, že kto za to môže, že sme v takom stave, v akom sme. My sme vo vláde neboli 8 rokov, ani v parlamente, takže nám sa teraz hovorí ľahko. Ale predsa len pár, a preto skúsim, skúsim pár slovami aspoň povedať, že čo nás doviedlo do tohto stavu. Určite musíme načrieť aj do obdobia rokov pred rokom 2020. Ja sa na to veľmi dobre pamätám, v roku 2019 keď Národná rada schvaľovala rozpočet verejnej správy na rok 2020, na volebný rok, tak vtedy sám minister financií, ktorý bol ten istý, čo je dnes, tak neveril v podstate sám svojmu rozpočtu. Ony tie plány boli, že ten rozpočet bude vyrovnaný a v tom štvorročnom cykle, funkčnom období vlády. Napokon bol, bol ten deficit tam bol a sám minister financií neveril, že ten deficit bude taký nízky, že bude vyšší.
A skutočne ten deficit bol potom vyšší.
A spomeňme si na obdobie vo februári 2020, keď vtedajší vládni poslanci si schválili v podstate to, čo máme dnes na stole, teda 13. dôchodok a vtedy sa na deficit už vôbec nemyslelo. Spomeňme si tiež na to, že v dobrých časoch vláda napríklad znižovala daň z pridanej hodnoty, čo je najvýznamnejšia, jedna z najvýznamnejších daní pri výbere, znižovala daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny, základné potraviny v čase, keď to nebolo nutné. To všetko ovplyvňuje, samozrejme, hospodárenie verejných financií.
Nasledujúce vlády, ktoré prišli, či to už bola "Matovičova" alebo "Hegerova" vláda, dostali poriadne šoky, aby vedeli spravovať verejné financie. Však všetci vieme, že tu bola pandémia, všetci vieme, že tu bola ukrajinská vojna, všetci vieme o tom, že prišla energetická kríza, nemali to jednoduché. Tým ich nechcem ospravedlňovať. Boli tu skutočne prípady, keď sa zbytočne plytvalo verejnými financiami. Spomeňte si na očkovaciu lotériu, dodnes nie je poriadne vyhodnotená, či vlastne mala nejaký efekt, vyhodilo sa desiatky miliónov eur.
Ja som tu upozorňoval, keď sa schvaľoval, keď sa diskutovalo o rozpočte verejnej správy na tento rok, že aby sme vychádzali z realistických predpokladov. Pamätám sa, tuto sedel vedľa pán Muňko a vtedy mi aj prikyvoval.
Hovoril som o tom, že zvažujme, čo bude, ako sa bude vyvíjať naša ekonomika. A vtedy som upozorňoval, že no tak, však nie je to, nie je to, nie je to žiadna novota, vieme o tom, že my dosť kopírujeme vývoj v Nemecku a vtedy som upozorňoval, pozor, aký bude vývoj v Nemecku. Nemecko je v recesii, Nemecko je vo vážnej recesii. Do Nemecka vyvážame 22 % nášho vývozu a keď do toho zarátame štáty, ktoré sú naviazané na nemeckú ekonomiku, ako sú Rakúsko, Česko, Poľsko, tak môžem, dovolím si povedať, že polovica vývozu je ovplyvnená spotrebou v Nemecku. A to je veľmi vážna vec. A štatistické čísla skutočne hovoria, že situácia je vážna. Posledné číslo, ktoré som našiel, je november 2023. Po stálom raste vývozu Slovenska, medziročnom, keď hovorím o mesiacoch, v novembri poklesol vývoz. Poklesol oproti novembru 2022, to sú veľmi vážne signály. Čo to znamená, ak sa nebude dariť motoru Európy, ako sa dakedy nazývalo Nemecko, ktoré už dnes mnohí nazývajú chorým mužom Európy, ak sa nebude dariť Nemecku, nebude sa dariť ani Slovensku. Tým pádom sa nebude napĺňať štátna pokladnica a keď budem vyrátavať pomerné ukazovatele z hrubého domáceho produktu, tak sa nám to všetko bude zhoršovať, pochopiteľne. Musíme to brať do úvahy.
Ďalšia vec, ktorú spomeniem a tiež som na ňu upozorňoval pri schvaľovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2024, sú opatrenia, ktoré zväzujú podnikateľom ruky. Teraz, samozrejme, že nebudem hovoriť len o daniach, zvýšených daniach, o zvýšených odvodoch a ďalších opatreniach, ktoré podnikateľom komplikujú život. Ja s podnikateľmi komunikujem roky. A pre podnikateľov je najdôležitejšie, úplne najdôležitejšie, stabilita a predvídateľnosť.
Prišli náhle zmeny, ktoré ich zneistili. Podnikatelia robia svoje rozhodnutie na základe analýz, ak nevedia, čo majú očakávať, tak jednoducho zneistejú. A zneistenie znamená menej investovania, no proste to je, a menej investovania znamená menej zisku a tak ďalej. Menej výberu daní. Takže upozorňoval som na to a je to skutočne vážna vec, že podnikateľov neberieme do úvahy. To nie sú tí zlí ľudia, ktorí len napĺňajú mešec. Niekedy mám taký pocit, ako keby sme len, len pozerali, že napĺňajú mešec, z ktorého sa financujú sociálne výdavky, a to sú skutočne, to sú skutočne inštitúcie, ľudia, firmy sú tí, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí im dávajú peniaze, aby tí zamestnanci mohli platiť dane, odvody, aby mohli nakupovať a platiť DPH.
A skutočne tá situácia Slovenska sa v posledných mesiacoch, už to môžme povedať, zhoršuje. Jedna ratingová agentúra nám znížila rating. A spomínal tu kolega Viskupič, ako požičiavanie peňazí nám stále dražie. Už skutočne sme dávno, dávno za Gréckom, čo sa týka úrokových sadzieb a tá prirážka je vysoká. A ako to povedal tu aj pán Tóth, takže pred nami asi už je len Taliansko, čo sa týka výšky.
Ja upozorním ešte na jednu vec, kým dakedy bol o slovenské dlhopisy veľký záujem, že dopyt prevyšoval aj troj-, štvor-, päťnásobne ponuku. No ak si všimnete posledné, posledné emisie dlhopisov, tak ledva, ledva niečo nad, ten záujem je, ja neviem, 20, 30 % na to, čo Slovensko ponúka. Skutočne sa môžeme obávať, to nie je strašenie, že raz to klesne pod tých 100 % a ten dopyt po slovenských cenných papieroch bude nižší ako bude ponuka vlády.
A to sú vážne veci, lebo to priamo súvisí s úrokovými sadzbami a ako tu už povedal aj kolega Viskupič, od týchto úrokových sadzieb závisia nielen hypotéky, ale ja poviem, že závisia aj úvery pre firmy. A opäť sa vrátim k tým firmám. Firmy potrebujú financovanie svojich investícií, ak nám úroky vzrastú, tak budú investovať menej. A až nebudem opisovať tú reťaz, už som ju spomínal, že čo to koniec koncov spôsobí.
Mňa najviac mrzí, najviac ma mrzí vlastne, to chcem povedať, čo sa deje v tejto republike, že sa dehonestuje práca inštitúcií. Skutočne ma to mimoriadne mrzí. A dehonestuje sa práca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ako sa môžu ministri vadiť s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a stavať ich ako do politického boja. A to nie je len Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pozrime sa, ako sa staviame k Ústavnému súdu, ako s ním nakladáme. Skutočne mi potrebujeme úctu k inštitúciám. Jedna štúdia Inštitútu finančnej politiky, keď sa zaoberala tým, že prečo sa Slovensku hospodársky málo darí, tak zistila tá štúdia, v tej štúdii zistili, že nám nefungujú inštitúcie. Ak my si nebudeme vážiť inštitúcie, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Ústavný súd, tak ako si môžeme vážiť aj tie inštitúcie na nižšom stupni, ako budú pracovať? Skutočne ma mimoriadne zaráža, keď minister financií hovorí dehonestujúco o práci Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a neberie, neberie jej čísla do úvahy. Zaráža ma, keď minister práce Erik Tomáš hovorí o tom, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má zlé čísla a vyhlasuje do sveta také bludy, akože tým, že umožníme čerpať ľuďom 13. dôchodok, tak sa nám to vlastne do ekonomiky vráti, pretože títo ľudia budú míňať viac. To čo má za perpetuum mobile? To je dehonestovanie práce takejto dôležitej inštitúcie, ktoré musíme brať ozaj do úvahy. Aby som nebol len, aby som len nekritizoval, snažím sa vidieť aj ja nejaké východisko z tohto stavu a východisko vidím, že táto snemovňa zoberie do úvahy, to, čo nám predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A druhá vec čo poviem, čo má v rukách vláda, ešte stále to má v rukách, môže začať robiť to, čo vlastne potrebujeme. Tak ako to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to je úplne jasné. Ak má tento štát, táto vláda konsolidovať verejné financie, môže to robiť na príjmoch alebo na výdavkoch. Čo sa týka výdavkov, skutočne voláme po tom, aby tie výdavky boli adresné, neboli plošné.
Úplne opačný príklad ako postupuje vláda, je energetická pomoc domácnostiam v tomto roku. Viac ako miliarda eur vyhodená by som povedal, len preto, aby sa plnil nejaký predvolebný sľub. A, žiaľ, týmto sľubom zaváňa aj návrh zákona, návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý mal prísť s 13. dôchodkom.
Druhá vec a posledná, ktorú poviem, je, že nemáme inú cestu ako rozprúdiť ekonomickú aktivitu na Slovensku. Spomínal som Nemecko, spomínal som tú náladu, ktorá tu je v tomto priestore. Ale my musíme, jednoducho musíme nejakým spôsobom podnietiť u nás, aby sa podnikateľom ľahšie dýchalo. Ak sa im bude ľahšie dýchať, tak tým pádom budú viac investovať, budú platiť viac daní, tak isto ich zamestnanci budú platiť dane, odvody a vlastne aj na strane príjmov urobíme opatrenia, aby sme sa dostali do takého stavu, aby nám nehrozila grécka cesta.
Aby sám minister financií tu ako stál minulý rok, aby nepotvrdzoval, že skutočne také niečo nám hrozí.
Ako nežartujme, pretože grécka cesta znamená, keď už poviem len úplne poslednú vec, grécku cestu si pripomínajme napríklad tým, že nezodpovedné zvyšovanie dôchodkov v Grécku viedlo k tomu, že tie dôchodky potom razom, razom klesli o jednu tretinu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dostál, máte pravdu, jednoduché riešenie nie je, nie sú ani zložité riešenia dobré, ktoré, ktoré sa dajú spraviť. Izrael má právo brániť sa, hej, zároveň možno to právo, myslím si, že nedáva právo robiť to akýmkoľvek spôsobom, a tá faktická situácia spochybňuje, myslím si, že to právo, tých 29-tisíc obetí je príliš veľká cena ľudského utrpenia, ktoré tam je, ktoré bude ďalej rásť a ktoré zaseje aj možno len ďalšiu nenávisť a sťaží riešenie tohto konfliktu do, do budúcnosti, lebo ako budú k tomu pristupovať tí, ktorí stratili, a mnoho, mnoho z nich stratilo svojho blízkeho, stratili deti, stratili rodičov a podobne. Bojím sa, že Hamas sa takto vykoreniť nedá, že ten Hamas ešte viac nejakým spôsobom prenikne hlbšie do tých vzťahov, pretože jednoducho... sa to jednoducho nedá, nie je jednoduché riešenie, tak ako ste povedali.
Pán poslanec Kéry, to, že to prichádza neskoro, áno, som si vedomý takisto toho, že boli voľby, boli iné veci, ale som presvedčený, že keby sme chceli, tak vieme predradiť tento bod ako aktuálne, aktuálnu reakciu Národnej rady k tomu, čo sa deje vo svete, skôr a mohli sme prerušiť rokovanie o Trestnom zákone, ktoré trvalo päť týždňov v januári, mohli sme to riešiť na začiatku januára alebo niekedy inokedy, som presvedčený, že keď sa veci vo svete dejú, mali by sme byť flexibilní a riešiť neskôr.
A nemyslím si, že som hovoril nesmelo, hovoril som skôr s rešpektom a s úctou k tým obetiam a k tomu všetkému, čo povedal Marek Krajčí na začiatku, lebo áno, toto vyprovokovalo to všetko ostatné. Mám k tomu veľkú úctu, preto som možno hovoril aj pomaly, aj ticho, aj s istou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Téma, o ktorej sa rozprávame, na ktorú ste predložili rezolúciu, je veľmi ťažká a smutná téma, ktorá si nepochybne zaslúži reakciu Národnej rady Slovenskej republiky. Mňa mrzí, že ako Slovenská republika, alebo teda ako Národná rada reagujeme trochu neskoro a aj do istej miery slabo. Súhlasím s tým, čo povedal Marek Krajčí, nemali sme v Národnej rade ani minútu ticha za obete teroristických útokov a prijímame tie riešenia ozaj neskoro.
Výbor, ako ste povedali, prijal návrh tejto deklarácie 7. 12., čo bolo dva mesiace od teroristického útoku, ktorý sa v Izraeli udial, dnes, alebo teda budeme možno hlasovať o tejto rezolúcii budúci utorok, čo už je dva a pol mesiaca neskôr od, od toho výboru, a toto konanie, ktoré sa stalo, bezprecedentný teroristický útok, ktorí všetci odsudzujeme, si vyvolalo ďalšiu veľkú vlnu násilia, ktorá stále rastie. Je, tak ako ste mali uvedené v rezolúcii, 12-tisíc civilných obetí v Gaze, toto číslo stúplo na možno 29-tisíc civilných, civilných obetí. A stále vojna nie je zastavená, vojenský konflikt pokračuje, pokračuje utrpenie týchto civilných ľudí, Palestínčanov v Gaze.
Ja som bol osobne prítomný pred niekoľkými rokmi na týždňovej humanitárnej misii na Západnom brehu aj v Gaze, ktorá bola zameraná na spoznanie tej situácie, a viem preto mať pochopenie, veľké osobné pochopenie a sympatiu tak k s izraelskými obeťami tohto konfliktu, ale takisto aj s obeťami na palestínskej strane. Bez toho, čo sa stalo 7. októbra, a bol to bezprecedentný čin, ktorý mení všetko v tomto regióne, a v niečom rozumiem reakciám Izraela, ktoré chce zničiť Hamas, ktoré je preňho úplne nepriateľské hnutie, ale bez toho, keby sa to aj nebolo stalo, to spolužitie aj Izraelčanov, aj Palestínčanov bolo veľmi ťažké. A bolo veľmi ťažké nájsť dobré riešenie, o čom sme sa presvedčili aj pri tomto našom, pri tejto našej misii.
Rozprávali sme sa napríklad so študentami na Hebrew University v Jeruzaleme, pýtali sme sa na ich perspektívu, aká je ich perspektíva vyriešenia tohto konfliktu, odpoveďou bolo ticho, nevedeli ako. Tak aj bez toho to bolo veľmi ťažké, s tým, čo sa stalo, je to ešte oveľa, oveľa ťažšie.
Môj osobný názor je, že bombardovanie a pozemná invázia v Gaze nemali nastať napriek tomu všetkému, čo sa stalo, lebo priniesli obrovské utrpenie civilistov, obmedzili humanitárnu pomoc, vyradili nemocnice a zdravotnú starostlivosť, priniesli hlad a vyhnali ľudí z domovov. Áno, je pravda, že Izrael bol napadnutý teroristami a má právo brániť sa. Otázka je, ako, akými prostriedkami a čo je primerané. To, čo sa deje od novembra v Gaze, osobne považujem za prisilnú a nie primeranú reakciu. Ale ako som povedal, viem z vlastnej skúsenosti, že tam, riešenie tam ľahké, jednoduché ani dobré nie je, všetky riešenia sú veľmi náročné a prinášajú, prinášajú obete.
Ale to, čo vnímame a vidíme aj zo spravodajstva v Gaze, čo sa tam deje, je ľudská a tiež ľudskoprávna katastrofa. Z pohľadu Národnej rady sa mi vidí, že je dobré, ak prijmeme rezolúciu, aj keď, ako som povedal, neskoro, vnímam text rezolúcie ako dosť vyvážený, ale hovorím to v tejto chvíli za seba, nie za celý klub KDH, budeme o tomto ešte rokovať a radi sa porozprávame aj s tými, ktorí majú v tejto problematike blízko. Možno do istej miery mi tam chýba aj výzva na prímerie, okamžité prímerie a ukončenie bojov, je tam výzva pre medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložilo maximálne úsilie na zastavenie bojov a špirály násilia, a s tým súhlasím, lebo bude potrebné veľmi silné nasadenie medzinárodného spoločenstva na akékoľvek pozitívne riešenie tejto situácie, aj na zastavenie bojov, ale aj na ďalší vývoj a na ďalšie, na ďalšie riešenia.
A vítam aj tú zmienku, ktorá tam je, že Slovenská republika dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, toto možno bude jediná pozitívna vec, ktorá z tohto veľmi ťažkého konfliktu vzíde, ktorá môže nejakým spôsobom ustabilizovať situáciu, ak, ak sa to podarí.
Toľko môj príspevok k tejto veľmi ťažkej téme, ďakujem.

To, že som sa rozhodla prihlásiť do rozpravy trošku neplánovane, súvisí práve s tým, čo sa tu dialo počas hodiny otázok, a vítam, že sú v tejto sále aspoň čiastočne zastúpení aj poslanci vládnej koalície. Predpokladám, keďže ste vládni poslanci a hlasujete tak, ako sa dohodne na vláde, a nie je potrebné teda si čítať materiály, z toho dôvodu si dovolím prečítať návrh uznesenia.
„Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii
Národná rada Slovenskej republiky
a) sa s hrdosťou hlási k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii (NATO) a naďalej podporuje naše členstvo ako suverénneho a stabilného partnera
b) bude podporovať rozvoj vzájomných vzťahov s jednotlivými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie v oblasti obrany, bude konštruktívnym a zodpovedným partnerom pri riešení výziev, ktoré nás čakajú, a rešpektuje všetky záväzky, ktoré Slovenskej republike z jej členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú.
c) nebude podnikať žiadne kroky, ktoré by viedli k oslabeniu nášho členstva v Severoatlantickej aliancii alebo k vystúpeniu Slovenskej republiky zo Severoatlantickej aliancie.“
Za iných okolností by bolo toto uznesenie úplne všeobecné, povedali by sme a rovno skonštatujeme, že tráva je zelená, ale všetci sme svedkami toho, čo sa deje na pôde Národnej rady od 25. októbra 2023.
Prosím vás, kolegovia, sľubovali sme si všetci, všetci sme prisahali na ústavu, a všetci sme sľubovali, že chceme priniesť novú politickú kultúru. Žiaľ, nie je tomu tak, nevidím ju. Možno čiastočne aj zo strany nás ako opozičných poslancov, ale hlavne zo strany vládnych predstaviteľov a čiastočne aj zo strany koaličných poslancov.
Prosím vás, naozaj, všetkých nás zvolili občania, zvolili nás preto, že chcú mať lepšie Slovensko, a všetci by sme si to mali naozaj v srdci uvedomiť a podľa toho aj konať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Ja faktickou zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Grendel a hlavne čo sa týka časti našich najvyšších ústavných činiteľov. Určite mi dáte za pravdu, že najvyšším ústavným činiteľom je prezident Slovenskej republiky, druhým najvyšším ústavným činiteľom je predseda Národnej rady a tretím najvyšším ústavným činiteľom je predseda vlády Slovenskej republiky, čiže premiér.
V hodine otázok pán premiér sa pustil veľmi pre mňa ako ženu škaredým, nevhodným spôsobom do pani prezidentky ako do najvyššej ústavnej funkcionárky a ako keby zabudol, že raz sa to otočí, budú prezidentské voľby, pani prezidentka nekandiduje.
A tie fabulácie, ktoré rozprával o dôvodoch, prečo nekandiduje, prepáčte, ale bola som vedľa v bufete a žalúdok sa mi dvíhal. To sa nedalo počúvať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku.
Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný, preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov, je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov.
Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť, a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť.
Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta, či už sa jedná o vykázanie, alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili.
Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť.
Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
Aktuálne platný a účinný Trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou okrem spomínaného osobného vzťahu nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení Trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky.
Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky týrať pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril, a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Postihnutie násilníka za priestupok a to či už finančným, alebo iným možným trestom nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal.
Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa, a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, a ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami.
V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje, a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci Trestného zákona osobitne nepostihuje. Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa priepasť medzi správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby, a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania.
Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu domáceho násilia páchaného medzi obeťami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov.
V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie paragrafu 204 Trestného poriadku a to takzvaného superrýchleho konania, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť neustále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, žiadam vás o podporu návrhu a taktiež sa hlásim potom do rozpravy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrei Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
Pre čo najlepšie pochopenie toho, že nám ide naozaj a jedine o dobrú vec, vám v krátkosti predstavím jeden z mnohých medializovaných prípadov, ktoré sa udiali v období posledných rokov. Vo všeobecnosti ide o prípady, kedy sa po úmrtí opatrovanej osoby ocitli osoby, ktoré ich opatrovali, náhle v ťažkej situácii bez zamestnania, bez príjmu, kde padajú na dno a musia sa tak vyrovnávať nielen so smútkom, ale aj s existenčnými problémami.
Pani z Nových Zámkov opatrovala ťažko postihnutú dcéru. Žili z jej opatrovateľského a dcérinho invalidného dôchodku. Keď jej dcéra náhle zomrela, ocitla sa bez príjmu. Táto mamička sa síce prihlásila na úrad práce, ale na príspevok nemá nárok, pretože poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho ani garančné a úrazové poistenie. Zo dňa na deň tak prišla o prácu i strechu nad hlavou. Z podnájmu musela odísť, pretože ďalší mesiac nemala z čoho zaplatiť. Nárok na opatrovateľský príspevok jej zanikol v deň úmrtia dcéry. A to sa nebavíme o veľkých sumách, ale iba o sumách, ktoré by mali pokryť životné náklady.
Podľa súčasne platného znenia navrhovanej novely zákona sa v prípade úmrtia opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím poskytne príspevok na opatrovanie za celý kalendárny mesiac, v ktorom opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela, a tiež aj za nasledujúci kalendárny mesiac. Predmetné ustanovenie tak má slúžiť ako istá forma sociálnej ochrany poberateľa príspevku, ktorý môže byť na ňom existenčne závislý, najmä ak nemá príjem zo zamestnania a nie je poberateľom dôchodku. Súčasná dĺžka približne jedného mesiaca sa javí ako nedostatočná, a preto navrhujeme jej predĺženie na šesť kalendárnych mesiacov.
V tomto kontexte je potrebné uviesť, že poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je poistený v nezamestnanosti, a teda po skončení opatrovania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je ani povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie. Samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, to jest zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Cieľom predloženej novely zákona je umožnenie poberať, poberať peňažný príspevok na opatrovanie teda aj po úmrtí opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu maximálne šesť mesiacov za podmienky, že takáto osoba je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Kolegovia, uvedomujem si, že možno to nie je zrovna štandardné a systémové opatrenie, ale, vzhľadom na to, že ministerstvo práce avizuje prípravu úplne nového zákona o sociálnych službách a naňho naviazaný bude úplne nový príspevok na kompenzáciu, ale to je úplne nový zákon o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak sa bavíme v podstate obdobie, o období možno roka, roka a pol, a preto prosím o túto podporu, lebo týmto rodinám to naozaj pomôže.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.