Videokanál klubu

Oskar, ďakujem za príspevok, zhrnul si veľmi veľa vecí, ktoré sme tu už diskutovali, diskutujeme opäť. To je to, že mali by sme sa pozrieť tými očami pacientov a keby sme videli aspoň v náznakoch niektoré veci, ktoré pani ministerka robí také, že idú tým správnym smerom, tak človek by povedal, že fajn, veď predsa nedá sa celý sektor urobiť z večera na ráno, je to, ako sme spomínali, je to komplikovaný rezort. A veď mala príležitosť už len takú APS-ku, hej, keby, keby zobrala do rúk za tých sedem mesiacov a urobila nejaký model, ktorý bude udržateľný, tak si poviem, že vau, dobre, toto je fajn, takto by to malo vyzerať. No, žiaľ, toto sa nedeje a to si myslím, že kritizujeme všetci. No a potom sú tu veci, ktoré sú naozaj ohrozenia, myslím si, že, neberte nám to v zlom, ako my ako opozícia máme povinnosť tieto veci, na tieto veci apelovať a poukazovať, aby sa, aby ste možno nezaspali na vavrínoch, aby ste pracovali tak, aby tie peniaze, ktoré sú tuná k dispozícii, boli použité pre pacienta.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie a zhrnutie. Ja sa v mojom vystúpení budem venovať APS-kám, detským pohotovostiam, lebo tohoto si sa dotkol, tohto problému. Tu pani ministerka musím povedať, že úplne zlyhala. V utorok sme dostali pozmeňujúci návrh, že ambulancie budú otvorené jeden deň v týždni do osemnástej hodiny. Dnes je pozmeňovák, že nie do osemnástej, ale do šestnástej hodiny. Pani ministerku pani Prokopová doslova ťahá za nos a pani ministerka jej slepo verí. Žiaľ, slepo verí. Pýtam sa, načo bola aj tlačovka so ZMOS-om a primátormi miest, v ktorých sa majú rušiť detské pohotovosti. Na tejto tlačovke bola dohoda, že ambulancie budú otvorené do osemnástej hodiny jeden deň v týždni. Pritom sme všetci vedeli, že je to nereálne a že je to hlúposť. Detskí pediatri začali tlačiť na pani ministerku, lebo vôbec nevedeli o tomto návrhu, ktorý podporila pani Prokopová. A dnes dáva ministerka pozmeňovák, že ambulancie budú otvorené do šestnástej hodiny. Pritom v utorok ste mi, pani ministerka, tvrdili, že dialóg prebiehal v regiónoch a s detskými pediatrami. Žiaľ, neprebiehal, klamali ste. Lebo ste doslova naleteli pani Prokopovej. Pani ministerka počas kampane chodila po regiónoch a veľmi rýchlo zabudla na potreby regiónov. Pani Prokopová povedala, že detské pohotovosti v Námestove a v Ružomberku treba zrušiť, tak pani ministerka jej poslušne vyhovela.
A ešte poviem, kto je pani Prokopová, lebo možno všetci nevedia. Pani Prokopová je hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva v odbore detská pediatria. A tento mandát má od roku 2017, konkrétne 1. 4. 2017. Pani ministerka, vy ste určite dobrý človek, ale máte veľmi zlý tím okolo se... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Pán predsedajúci, ja som v rámci rozpravy ohlásil tento procedurálny návrh, podal som ho vecne, povedal som, že budem žiadať vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy z hlasovania na osobitné hlasovanie, a teraz som ho podal aj písomne, aby ste to neopomenuli.
Takže mám za to, že som to urobil presne tak, ako hovoríte, v rámci rozpravy som tento procedurálny návrh uviedol.

Ďakujem za pripomienku poslanca Kišša.
Áno, má úplnú pravdu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu je stále, ja som chcel poukázať na to, že sa ozaj inštitucionálne preklápame. Radu nemôžeme zrušiť, pretože je zriadená ústavným zákonom, ako to by sa musela ústavným zákonom zrušiť, ale opakujem znovu, že inštitucionálne sa meníme, váha tejto inštitúcie, s ktorou súhlasili, opakujem, ja som to povedal, súhlasili s ňou všetky politické strany, ktoré boli v parlamente, keď sa zostavovala, bolo to v čase, spomeňme si, keď Grécko bolo už v kríze, keď sme sa pomaly zbierali peniazmi, aby sme zachraňovali Grécko, a vtedy, vtedy nastala ozaj situácia, keď zhodne všetky politické strany si povedali, musíme zabrániť tomu, aby sme sa dostali do niečoho podobného. A preto bolo, preto sa vypracoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde boli stanovené presné pravidlá, ako má hospodáriť štát a čo má štát spraviť, čo má vláda spraviť v prípade, ak sa prekročia niektoré únosné medze, a to sú tie, to sú tie dlhové brzdy.
Tie boli prekročené, opakujem, tie boli prekročené za predchádzajúcej vlády, všetky tieto, tieto, tieto úrovne. Ale keby bola vtedy ochota, vtedy bola ochota v parlamente, v parlamente pred, ja neviem, dvoma-troma rokmi prijať ústavnú zmenu, tak by sa do toho, do toho zákona dostalo, že keď prichádzajú mimoriadne situácie, ako je pandémia alebo, alebo ekonomická kríza, tak vláda dostane nástroj do rúk, aby mohla sa v tomto prípade správať tak, že môže ísť nad určité limity. Ale hovorím, to sú, to sú výnimočné situácie, žiaľ, tento zákon sa nenovelizoval, on platí natvrdo, a preto sa my môžeme dočkať aj toho, že možno aj táto vláda raz bude musieť prísť pred parlament a požiadať o dôveru alebo bude musieť zostavovať vyrovnaný rozpočet, ako to urobila naposledy vláda Ľudovíta Ódora, aj keď išiel potom ten rozpočet do koša.
Ďakujem.

38.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na úvod poviem hneď, že nastáva veľmi vážna zmena v inštitucionálnom spravovaní verejných financií a dozore nad nimi. Trošku začriem do histórie, v roku 2011 hlasovalo v Národnej rade za zákon o rozpočtovej zodpovednosti 146 poslancov, to znamená, že boli tam poslanci... aj dnešní poslanci, teda poslanci za stranu SMER-u, teda aj poslanci za stranu HLAS, keď to tak dnes poviem dnešnými slovami. Na základe toho vznikla, na základe toho zákona vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Najskôr ju politici rešpektovali.
Problémy sa objavili, keď prišla v roku 2020 pandemická, potom ukrajinská a potom energetická kríza, na ktorú reagovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera veľkými záchrannými balíkmi. Zároveň spustili rozpočtovo náročné, necitlivé reformy. Verejné financie sa dostali do úzkych, hospodárenie prekročilo všetky, všetky stupne dlhovej brzdy. Keďže mnohé jednorazové vyvolané výdavky na vyvolané nároky vlády aj nad hranicou dlhovej, dlhovej brzdy boli opodstatnené počas týchto kríz, ukázala sa potreba novelizovať zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoducho preto, že v týchto prípadoch, v časoch takýchto kríz, s ktorými sa pri zostavovaní zákona v roku 2011 nepočítalo, bolo treba použiť zhovievavejší meter. Bolo zrejmé, že tvrdé pravidlá, podľa ktorých sa dostala vláda pod tlak potenciálneho vyslovenia nedôvery v parlamente či povinného zostavenia vyrovnaného štátneho rozpočtu bez deficitov, treba v odôvodnených prípadoch opraviť. Uvedomovali, uvedomovali si to všetky vládne strany i sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci išlo o ústavnú novelu, vládna koalícia mala dosť hlasov na to, aby, aby ju prijala, pretože vládna koalícia vtedy mala hlasy viac... v parlamente viac ako 90 hlasov. Nestalo sa. Ten hlavný argument, ktorý sa používal, bol zo strany Slobody a Solidarity, ktorá podmieňovala zmenu prijatím daňovej brzdy.
Matovičova vláda zostavila plán obnovy, kde sa zaviazala k výdavkovým limitom. Ale uplietla na seba bič, sama to, sama to tieto limity nedodržiavala. Ministerstvo financií blokovalo vydanie konkrétnych vykonávacích predpisov na výdavkové limity. A keď už prišli a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich nastavila, nikto ich nebral vážne. A takto to je vlastne dodnes. Vláda Roberta Fica si výdavkové limity neosvojila, pretože vraj boli neaktuálne. Keď prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s novým návrhom do parlamentu, vládna koalícia ho zmietla zo stola.
Autorita Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú pred 13 rokmi podporili všetky vtedajšie politické strany, značne utrpela. Vôbec jej nepomohlo konanie, ani konanie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, keďže ústavná novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti vinou vládnej koalície Igora Matoviča neprešla. Ódorova vláda musela zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet. Aj to sama... aj to spravila, ale sama vyhlásila, že išlo len o formálne naplnenie litery zákona, pritom na realistický rozpočet sa ani nezmohla a bremeno nechala na povolebnú vládu. Tá v časovom tlaku presadila štátny rozpočet, už sa tu o tom hovorilo, šachovanie s číslami okolo energopomoci, hovorili hovorilo sa o... teda nehovorilo sa, a ja pripomeniem konsolidačný balíček, ktorý sa iba takto honosne volal.
Dnes máme pred sebou v skrátenom legislatívnom konaní novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nebudem čítať pre pre krátkosť času všetko čo tam je, ale spomeniem aspoň to, že návrhom sa zabezpečuje, že vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií bude môcť v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov štát... kapitol štátneho rozpočtu pri rešpektovaní limitu verejných výdavkov štátneho rozpočtu ako celku. Inými slovami, hoci je na Slovensku spečatená ústavným zákonom dlhová brzda, dnes ju vláda neberie vážne. A rovnako neberie vážne ani Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Kde to môže... kde sa to môže skončiť? No možno až na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Už dnes tam posudzujú štátny rozpočet na tento rok, lebo sa porušili prijaté predpisy a jeho zostavovatelia nerešpektovali výdavkové limity.
Tento predložený návrh zákona môže byť protiústavný a retroaktívny, preto... a môže byť teda aj ďalšou tehličkou, ktorá prispeje k nebezpečnému rozvratu verejných financií. A minister Kamenický tu už pred koncom minulého roka obvinil predchádzajúce vlády, že nás nastavili na grécku cestu bankrotu. Teraz sa ja pýtam, nepokračujeme v tejto ceste?
Skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu. Zrejme slúži aj na to, aby sa eliminovalo riziko prepadnutia peňazí z plánu obnovy a alternatívne sa naplnila podmienka o výdavkových limitoch. Ja len pripomeniem, že ak aj peniaze prepadnú z fondu obnovy, ktorým budeme, ktorým čerpáme a nevyužijeme ich, tak tieto peniaze raz budeme musieť zaplatiť, dnes nikto v Európskej únii nevie, ako sa budú tieto peniaze vracať, pretože požičiavala si ich Európska komisia a my všetci ich budeme musieť vrátiť tie peniaze bez ohľadu na to, či tie peniaze vyčerpáme.
Návrh extrémne rýchlo transponuje novelu európskej rozpočtovej smernice a odkazuje sa aj na nariadenie EÚ o viacročných rozpočtových rámcoch. Vážnu legislatívu v oblasti rozpočtovej zodpovednosti nemáme schvaľovať v skrátenom konaní. To asi, asi mnohí pochopia, že tam by to malo byť. Upozorňujem, že z tohto dôvodu už Ústavný súd svojho času pozastavil tzv. krúžkovné, spomínate si na to, čo bolo súčasťou Matovičovho prorodinného balíčka. Vláda to vtedy musela rešpektovať. Jednoducho musela rešpektovať to, čo povedal Ústavný súd.
Zdôrazňujem, že rozpočtová zodpovednosť je ústavná požiadavka a k tej sa nemôžeme stavať takto svojvoľne a neuvážene. Ústavný súd jasne povedal, že na legislatívu s dosahom na rozpočtovú zodpovednosť musí mať aj Národná rada Slovenskej republiky čas na normálne prerokovanie.
Aký by bol správny postup? Správnym postupom by bolo schváliť limity verejných výdavkov v zrýchlenom konaní a zmenu pravidiel účinných od 1. 1. 2025 na základe odbornej verejnej diskusie, poriadneho medzirezortného pripomienkového konania a najlepšie po dohode naprieč celým politickým spektrom.
Ale mám vážne podozrenie, či... ako chce táto vláda konsolidovať verejné financie, veď neprijala výdavkové limity vypočítané ústavnou inštitúciou v zmysle ústavy a na základe doteraz platného zákona. Myslím tým výdavkové limity, ktoré stanovila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sme tu mali pôvodné, a tento rok sme tu ich mali predložené aj nanovo.

Vážnym problémom je retroaktívnosť. Jednoducho rozpočtový rok 2024 je už tu, sme pomaly v jeho strede, ak počet neho ministerstvo financií na základe tohto zákona rozpíše výdavkové limity, kto ponesie zodpovednosť, ak nastanú rozpory? Ako majú rozpočtovať ministerstvá, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktokoľvek z okruhu verejnej správy, keď dostane pravidlá počas roka? Vláda sa k verejným financiám správa ako k svojmu politickému nástroju, ale ekonomické aj politické náklady budeme znášať všetci, aj keď tu už vláda Roberta Fica nebude.
Takže to je z hľadiska kritiky, ja teda očakávam v súvislosti s týmto zákonom aj to, ako sa bude vláda stavať ku konsolidovaniu verejných financií, zatiaľ tu máme len, len jednu vec, a to sú, to sú avizované dane, nové dane z tabaku a osladených nápojov s pomerne malým dosahom na verejný rozpočet, na štátny rozpočet. A teda ako som počul na hospodárskom výbore ministerku hospodárstva, tak pravdepodobne sa úplne odstráni plošné dotovanie cien energií domácnostiam a bude adresné, tak to aspoň povedala. Takže čakáme, ako to bude celé vyzerať s konsolidáciou verejných financií, my stále dúfame, že vláda to zoberie vážne túto úlohu, pretože ako, zopakujem, už tu padli slová, že sme na gréckej ceste, aby sme sa z tej gréckej cesty vrátili, vrátili pomaly späť.
Poslednú vec, ktorú spomeniem, že sme teraz v období, v období mája, hej, hoci sa to môže zdať mnohým skoro, ale pre rozpočtovanie verejných výdavkov je to už mesiac, keď treba začať konať, to znamená, že vláda sa už musí teraz zamýšľať nad tým, ako, ako zostaví rozpočet na budúci, štátny rozpočet na budúci rok.
Takže z tohto hľadiska ja poviem, že takéto pravidlá sú vždy lepšie ako žiadne pravidlá. Je dobré, že nejaké pravidlá predsa budeme mať, a preto budeme so záujmom sledovať, akým spôsobom bude vláda pristupovať k zostavovaniu verejného rozpočtu na budúci rok.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne.
Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že 16. apríla prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie ako gestorský výbor k rokovanému zákonu, v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý, samozrejme, vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti výboru pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel, napríklad okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i čl. 10 ods. 1 pravidiel rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predo mnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký, takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol, čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom jednoducho len z parlamentnej tlače.
O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem, že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho, čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho, že teraz už v tejto chvíli má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to, že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva a snažil som sa zo všetkých síl vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom, ktorí predkladali návrh, malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad, a dôvodil som nielen aritmetikou malých čísiel, čo skúsil aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka, a teda celej odbornej verejnosti, ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy, Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto. Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená trikrát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz, čo je, samozrejme, v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa.
Napriek tomu, sú školy, ktoré vďaka tomu, že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály, kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia, lebo všetci profesionáli, všetci odborníci, pedagógovia a odborní zamestnanci veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú, a preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom prijal – i napriek môjmu varovaniu – nástroj, ktorý sa, samozrejme, ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala Národná rada, hoci poslaneckým návrhom.
Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program, § 6 zákona definuje štátne vzdelávacie programy. V ods. 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorý ich definuje všeobecnejšie.
Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová, ak by zásadným spôsobom nejaká škola neporušovala... teda porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa.
Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v ods. 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 ods. 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu.
A tiež je to v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 4 odkazom na štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku, ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej, § 15a má i ods. 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 ods. 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov.
Paragraf 15a má ods. 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách, čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 ods. 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety.
Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a, a nie takto redundantne a amatérsky.
Takéto, zosumarizujem, aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon, tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove.
Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet, a v akom rozsahu sa má vzdelávať, pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom.
Záver. Preto treba § 15a zo zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo, vo vzťahu ku kompletným Štátnym vzdelávacím programom na iných miestach.
Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o záko... o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti a verejnom zdraví chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy, výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov záväzných pre všetky školy môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou? Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 po 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete prečo? Bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možnože aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať, pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti.
Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie?
Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní, než samotný § 15a.
Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci, vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie.
Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže, § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič v systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia.
Teraz by som, pán predsedajúci, preniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 123.
l. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona
č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 462/2020 Z. z. (správne: „zákona č. 426/2020 Z. z.“, pozn. red.), zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto:
l. § 15a sa vypúšťa.”
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Ďakujem za faktické poznámky. Pán Szalay, no, pani Nosková, určite sama neslúži, komunikujem s ňou, hovorila mi aj tie mená tých lekárov, škoda, mohol som si zobrať taký istý papier, ako ja mám z okresu Námestovo. A, samozrejme, tí lekári, niektorí si menia tie služby tak, niekedy sa stane leto na báze dobrovoľnosti, ale myslím si, že určite by to nepadlo. Ale nepoznám až tak tú problematiku, ale mám, telefonujeme si spolu, telefonujem aj dosť často s pánom primátorom, takže riešime to.
A čo sa týka pána kolegu Svobodu, ja som aj v mojom vystúpení povedal, že ja si cením, že ZMOS chytil sa iniciatívy, lebo keď vidí, že proste je to veľký problém, a ministerstvo to tak nerieši, len ZMOS nemôže rozhodnúť napríklad o tej APS-ke v Námestove. Ja viem, že bol tam pán primátor, len pán primátor proste nemal všetky informácie, ani sa proste nás nepýtal o tie informácie, lebo viete, ja som KDH, on je SMER, on nepotrebuje odo mňa nejaké informácie. Ja som aj župný poslanec, to znamená, že ja poznám veľmi dobre tú problematiku. Ja som už niekoľkých lekárov aj pritiahol do Námestova, ktorí tam začali slúžiť. A ja viem, čo to je, keď sa dennodenne na mňa ľudia obracajú: „Prosím ťa, pomôž mi, vybav mi magnetickú rezonanciu, lebo z Námestova nemáš šancu, štyri mesiace musíš čakať, alebo na cétečko.“ To znamená, že ja to oceňujem ZMOS, ale mali tam byť aj prizvaní, napríklad, prečo tam nebola riaditeľka polikliniky Námestovo, ktorá vie presne, koľko tam tých detí príde, ako to funguje.
Ja viem, že pani Pekarčíkovej sa to moc nepáči ani pani županke, lebo je za to, aby proste niektoré detské APS-ky, ja neviem, čo za to majú, keď to poviem, aby boli zrušené. Ale prečo si vybrali Námestovo? Keby tam bola pani riaditeľka Šišková, tak tá by dala argumenty, presne to, čo som menoval, 5 546 detí je tam vyšetrených ročne. Teraz, keď máte pandémiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v mojom vystúpení sa budem venovať APS-kám, detským pohotovostiam. Tejto téme sa už venujem takmer rok, čiže ešte za pána ministra Palkoviča. Pochádzam zo Žilinského kraja a v Žilinskom kraji sa idú rušiť dve APS-ky... idú rušiť... už sú vlastne zrušené, lebo ministerka nezmenila vyhlášku, a to konkrétne v okrese Námestovo a v okrese Ružomberok.
Mrzí ma, že o tak dôležitej téme, ako je rušenie detských pohotovostí, sa opäť rozhoduje od zeleného stola z Bratislavy. Čiže žiadna komunikácia s regiónmi, proste absolútne nič, niekto sa rozhodol, že to tak bude, a bude. Organizovali sme aj petíciu, žiaľ, takisto nepomohlo. V zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja sme viackrát aj otvárali túto tému a nechápem, Peťo, že ty ako župný poslanec tiež dávaš pozmeňujúci návrh, čo sa týka APS-iek, pritom vieš, aká tá situácia je veľmi zlá, čo sa týka u nás v Žilinskom kraji.
Okres Námestovo je jeden z mála regiónov, kde populácia stále rastie. Prosím vás, ukážte mi alebo zdvihnite mi ruku, v ktorom okrese, čo pochádzate poslanci, kde populácia rastie. V ktorom okrese populácia rastie? Môžete niekto zdvihnúť ruku? (Reakcia z pléna.) No v okrese Námestovo, áno, to je jediný okres, kde populácia rastie, a napriek tomu ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo, že detskú pohotovosť, kde sa najviac detí rodí, v Námestove idú zrušiť. Asi ministerstvo chce utlmiť pôrodnosť u nás na Orave.
Okres Námestovo má veľmi zlú cestnú infraštruktúru. Má rozbité cesty, mosty v havarijnom stave, nemáme ani meter diaľnice, ani meter rýchlostnej cesty, ani meter železnice, ani nikdy nebudeme mať, lebo to sa ani s tým nepočíta. Osem mesiacov máme zimu, treba nám kúriť, preto sme aj stále upozorňovali ministerstvo zdravotníctva, že tu sa fakt musí urobiť nejaká výnimka. Žiaľ, nestalo sa.
Máme v okrese 11 pediatrov. Priemerný vek je 53 rokov. Tu sa stále straší, že priemerný vek pediatrov je vyše 70 rokov alebo ja neviem, koľko až, ale ja stále hovorím, treba to regionálne riešiť, a v našom regióne je priemerný vek pediatrov 53 rokov. A máme 11 pediatrov a títo pediatri nám aj vlastne súhlasili s tým, že by ďalej slúžili v detských pohotovostiach. Dokonca nám to dali aj písomne, sa podpísali, že sú ochotní vykonávať detskú pohotovosť v okrese Námestovo. Lenže pani Prokopová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva detskej pediatrie sa rozhodla, že detských pediatrov musí byť 15 v každom regióne. Táto pani Prokopová už na ministerstve zdravotníctva je od 1. apríla 2017, pýtam sa, čo tá pani, spravila na ministerstve zdravotníctva. Urobila to, že v roku 2018 skrátila detské pohotovosti, keď boli aj v noci do 22.00 hod., a teraz ide spraviť, že budú iba do 20.00 hod. Pani Prokopovej vďačne asistuje aj krajská pediatrička MUDr. Zdráhalová, ktorá posiela výhražné maily pediatrom, v ktorých žiada, aby sa zrušili body, aby tlačili na to, aby sa skrátili ordinačné hodiny. Tie maily aj mám, to ako sú veľmi zaujímavé, keď si to človek prečíta.
Na detskú pohotovosť v Námestove je ošetrených ročne vyše 5 500 detí, z toho 90 % je ošetrených a 10 % posielaných do nemocnice v Dolnom Kubíne a v Trstenej. To znamená, že 90 % keď zachytíte detí, je to veľmi dobrý filter. Tie nemocnice potom sa zbytočne nezahlcujú, ale asi to nikomu nevadí. Pri zrušení APS-ky v Námestove je uvedené, že budú títo pacienti chodiť do Trstenej. To znamená, napríklad obyvatelia pacienti z Hruštína, kde majú cez kopec do Dolného Kubína, tak podľa vyhlášky budú musieť chodiť do Trstenej, lebo tu zdravý sedliacky rozum proste nefunguje, lebo sa to robí bez regiónu.
Včerajšia, včera bola aj tlačovka, som, ju pozorne sledoval, so ZMOS-om, a tu chcem aj poďakovať, predsedovi ZMOS-u Jozefovi Božíkovi, že bol iniciatívny a snaží sa riešiť tieto veci, ktoré nerieši ministerstvo zdravotníctva. Len stále hovorím, treba to riešiť regionálne. Ako som spomínal, my máme 11 pediatrov, z toho štyria pediatri sú v Námestove, tých sedem je v ďalších obciach, teraz sa pýtam, keď majú jeden deň v týždni slúžiť do 18.00 hod. a nahradzovať tie APS-ky, ktoré sa zrušia, to znamená, že napríklad pacienti z Oravskej Polhory pôjdu do Oravskej Lesnej na... ku lekárovi? Veď to je 60 kilometrov, hodina cesty, to ako si ja neviem vysvetliť, že proste niekto sa takto rozhodol. Alebo tí, štyria, čo sú v Námestove, tí detskí pediatri, napríklad sú na treťom poschodí, to znamená, že keď budú slúžiť jeden deň v týždni, sú tam štyria, to znamená, že štyri dni v týždni keď sa budú striedať do 18.00 hod., to znamená, že celá poliklinika bude otvorená kvôli tomu, že oni budú slúžiť do 18.00 hod., lebo nemôžu slúžiť tam, kde máme vytvorené pre nich zázemie na detskú pohotovosť, lebo kto bude platiť ten nájom. Proste nejednalo sa vôbec s regiónmi a to je, to je veľmi zlé.
Mrzí ma, že aj ministerstvo začalo vlastne túto tému riešiť dva mesiace predtým, ako sa majú zrušiť detské pohotovosti. My sme na to stále upozorňovali, a predstavte si, že my máme aj dostatok zdravotných sestier. Všade chýbajú zdravotné sestry, a my ich v Námestove máme dostatok. Oni ma už mesiac bombardujú, a hovoria mi, že „budeme mať ešte robotu? Budeme mať ešte príjem?“ Lebo oni sa nebudú vedieť zamestnať, lebo tých sestier, ako hovorím, máme dostatok v okrese Námestovo. A to je paradox, na Slovensku všade chýbajú sestry. My ich máme dostatok, a teraz prídu o prácu kvôli tomu, že detská APS-ka bude zrušená.
Takisto aj v Ružomberku, pani MUDr. Nosková, pravidelne s ňou komunikujem, tam sa má tiež zrušiť detská pohotovosť, ako som spomínal, ale ona chytila sa iniciatívy a má 15 podpisov od detských pediatrov, ktorí by mohli vykonávať túto pohotovostnú službu, ale, žiaľ, nebolo im to umožnené, takže z Ružomberka teraz budú chodiť do Dolného Kubína, tam ich vyšetria, a potom pôjdu hospitalizovať sa do Ružomberka, takže to je úplne, úplne zvrátené.
Pán Stachura i pán Majerský dávali viacero návrhov, že tieto veci by sa mali riešiť regionálne, malo by sa to buď riešiť na, cez župy a župy potom by to riešili cez okresy, lebo proste tie župy poznajú lepšie, ako to funguje, a fakt mrzí ma, že rozhodujeme to všetko z Bratislavy od zeleného stola. Nepoznáme dostupnosť, nepoznáme cestné prepojenia. Viete, teraz keď tí rodičia majú cestovať tak ďaleko, veď každý nemá motorové vozidlo, a okres Námestovo je špecifický, že, ja neviem, 80 % chlapov robí mimo Oravy, chodí do Bratislavy alebo chodí na turnusy mimo, zahraničie. To znamená, že proste tie matky sú odkázané, že tie deti musia odviesť. A u nás každá matka má minimálne dve, tri, štyri deti, preto máme tú veľkú pôrodnosť.
A fakt my ideme im teraz tú detskú pohotovosť zrušiť. Je to na zamyslenie, preto, ja sa rok tomu venujem, lebo stále búcham na dvere, upozorňujem aj pani županku, aj pani Pekarčíkovú, ale to ako keby človek hádzal hrach o stenu.
Ďakujem.

No, ja som nepočúval celé tvoje vystúpenie, Oskar, ale zachytil som a som rád, že sa vlastne k tejto OSN-ke hlásiš, pretože ten pôvodný zámer bol naozaj dobrý, a počuli sme, že zaňho hlasovali aj kolegovia zo SMER-u.
Čo sa týka toho, toho vnútorného prevedenia, tu by som sa skutočne Oskara zastal, lebo to bolo tak, že, že tu boli odborné spoločnosti, veď viete, koľko je tých rôznych spoločností, každá jedna oblasť mala svoju a pretláčali sa tam rôzne veci, čo ja vyčítam, že nemali takú tvrdú, silnú oponentúru, ktorá by ako ich vedela uzemniť a možno dala im reálne, že čo sa od nich očakáva, čiže bol to taký hunch koncert, každý si tam napísal, čo chcel, ako si myslel, že vo vysnívanom svete to môže fungovať, ale my nie sme Bahrajn, my sme krajina, ktorá má obmedzené zdroje, a podľa toho sa mali aj oni zariadiť, no ale toto museli dopredu vedieť. A okrem toho mali by tam byť ľudia, ktorí neboli len technokrati, ale boli to ľudia, ktorí boli priamo z praxe. Ale tu sa nedá vyčítať trebárs Oskarovi Dvořákovi, lebo on so svojím tímom naozaj urobil dobrú prácu, možno tam mal byť niekto z tej politickej úrovne, ktorý ich mal zastrešiť a ktorý to vedel kriticky zhodnotiť. Takže v tomto... môžme sa tu na naťahovať, že kto za to nesie zodpovednosť, ale podľa mňa to nie je produktívne.
Produktívne je to a to oceňujem, čo povedal Vlado Baláž, že ak máte naozaj predstavu, že chcem to urobiť inak a lepšie, tak poďme sa naozaj o tom spoločne rozprávať a poďme, poďme to riešiť, lebo to je odborná vec a, hej, a urobiť tú OSN-ku lepšie, ako je urobená, ako teraz.
Ďakujem.