Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa sa tu už nahovorilo. Nebudem sa opakovať, ale skúsim niečo povedať ešte viac. No. Spravili ste nám naozaj obrovskú smršť pozmeňovacích návrhov. Naozaj 13 pozmeňovákov. Ja mám pocit, že ja som nestíhal čítať tie maily, ktoré mi prichádzali, že ešte jeden, ešte jeden a ešte jeden. A ešte oprava a ešte, ešte jeden, 13 pozmeňovacích návrhov. Ja mám niekedy pocit, ako keby sme teraz, že ste sedem mesiacov v úrade, akože teraz sa cez jeden zákon snažíte dohnať to, čo ste zameškali. Čiže proste ešte sme nestihli povedať k APS-kám nič, tak bum nejaký pozmeňovák. Ešte sme neurobili nič k rezidentom, no tak bum, dajme tam ešte na tie re... na tých rezidentov čosi. Potom ste ešte tam dali že sprievod dieťaťa. Aha, aj to by bolo dobre nejako riešiť, tak bum do tohto zákona, tiež ešte nejaký, nejaký pozmeňovák tam treba rýchlo hodiť.
No vrchol je teraz, že príde pozmeňovák ešte teda aj k optimalizácii nemocničnej siete, čo je ako veľmi komplikovaná, komplexná téma. Príde dnes ráno, vážené kolegyne, kolegovia, dnes ráno, dnes ráno príde pozmeňovák, ktorý má tri strany, kde sú samé haky-baky, paragrafy, všetko možné, čo si treba poriadne naštudovať, načítať, pozrieť, či to náhodou predsa len nespôsobí nejakú galibu, kde my sme už zvyknutí, že tie galiby tu, bohužiaľ, prichádzajú práve preto, lebo sa ten legislatívny proces takto kriví, ako sa tu kriví.
A ja chcem ešte raz zdôrazniť, lebo tuná pani ministerka, ale aj páni z koalície vždy hovoria, ale vy ste to robili presne takisto, ale, alebo aj horšie ešte dokonca... (Reakcia z pléna) Tak, presne. Ale pozor, pozor, teraz prichádza ten zásadný krok, zásadná vec, že keď tuná bol covid, to znamená pandémia, ktorá tuná predtým nebola, tak tu bol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A pozor, my sme nerobili skrátené legislatívne konanie k APS-kám, ale napríklad k pandémickým ambulanciám. To, že čo z toho bolo, to je už druhá vec, ale proste tam bolo skrátené legislatívne konanie, lebo tuná bola vážna situácia. Teraz nemáme tu túto vážnu situáciu a robíme takýmto spôsobom kotrmelce, že nadivoko úplne. No to už som sa musel teraz vyrozprávať a teraz konkrétne, reálne k veciam, čo som chcel povedať.
Kolega Majerský tu rozprával o tom, o tých APS-kách, nebudem sa opakovať. Naozaj myslím si, že sme priniesli, priniesli nejaké návrhy. Myslím si a toto oceňujem, tu vás chcem pochváliť, že ste si našli na nás čas a ste si to vypočuli. Škoda, že teda nič sa nepodarilo pretaviť do toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je predložený, ale každopádne oceňujem, že ste si to vypočuli.
Čo sa týka dvoch vecí, ktoré mi ležia na srdci, to je, jedna vec je tá, ktorá pôvodne vlastne spôsobila, že tu máme ten zákon 578, že ste chceli v dobrej viere upraviť ďalšie vzdelávanie, chceli ste pomôcť aj a nemocniciam, aby v lete mali študentov. To oceňujem, to je v poriadku, tomu som sa venoval už v prvom čítaní, ale ten pozmeňovák, čo sa týka rezidentského štúdia, musíme trošku k tomu pristúpiť tak konkrétnejšie, aby sme si vedeli aj zdôvodniť, že prečo to je nebezpečné, keď nemáme presný plán, čo chceme s ďalším vzdelávaním robiť.
Ja tu mám jeden príklad, ako sa študuje, lebo u nás sa študuje otorinolaryngológia, ako to vyzerá na Slovensku, v Česku a v Nemecku. Dovoľte mi, aby sme si to trošku porovnali, a potom sa môžme baviť, či teda ten pozmeňovák, ktorý predkladáte, vôbec niečo pomôže, alebo je to naozaj zase len nejaký prílepok, ktorý sa kdesi objaví, a budeme to musieť opäť znovu musieť o chvíľu meniť.
Keď sa pozriete, tak tá špecializácia v jednotlivých krajinách trvá 60 mesiacov aj na Slovensku, aj v Nemecku, aj v Českej republike. Forma odborného vzdelávania na Slovensku štúdium, v Česku je to špecializačný výcvik, v Nemecku odborné vzdelávanie. Kto to robí? Na Slovensku to sú lekárske fakulty, v Česku je to Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, v Nemecku je to regionálna lekárska komora. A teraz prichádza to dôležité, povinné cirkulácie. Keď chce byť otorinolaryngológ na Slovensku, teda budúcim otorinolaryngológom, tak musí ísť na tri mesiace na chirurgiu, na neurochirurgiu musí ísť jeden mesiac, musí odcirkulovať dva mesiace vnútorné lekárstvo, maxilofaciálnu chirurgiu musí absolvovať ďalší mesiac. Potom musí ísť ešte, pozor, na plastiku jeden mesiac a potom musí ísť ešte aj na ARO jeden mesiac. To koľko je potom vlastne na tej otorinolaryngologickej klinike, ktorá by ho mala ďalej vzdelávať?
Pozrime sa na Českú republiku, ktorá prešla určitou zmenou. V Česku potrebuje lekár, ktorý sa vzdeláva na otoringológiu, potrebuje byť dva mesiace na chirurgii, potrebuje byť dva mesiace na vnútornom lekárstve a dva mesiace na anestéziológii. Už tu vidíme dosť zásadný rozdiel.
A teraz vezmite si tie, že tie kolečká, hej, že to musíte všetko nastaviť. A čo tam robí, čo tam robí ten jeden mesiac taký otorilolaryngológ? Čo tak na takej plastike asi môže robiť? No píše správy. Supluje niečo, čo proste, aby, aby tí kolegovia tam na tej od... oddelení nemuseli robiť. To je absolútne zbytočné, úplne zbytočné.
No a pozrime sa na to, že čo vlastne robia povinné, aké sú povinné cirkulácie v Nemecku. Že nula, nula. Žiadna povinná cirkulácia na žiadnom inom oddelení.
Zápočet z iných oblastí. Na Slovensku vám nevedia započítať nič. To znamená, keď ste boli internista alebo ste, máte atestáciu z internej a potom si rozmyslíte, že vy chcete predsa len robiť otorinolaryngológiu, no, tak na Slovensku vám z toho nezapočítajú, že nič, ani v Česku vám nezapočítajú, v Nemecku vám započítajú napríklad šesť mesiacov keď ste boli na internom, tak vám tých šesť mesiacov zarátajú do toho štúdia otorinolaryngológie a presne majú zadefinované, čo vám ešte môžu zarátať. Napríklad ak ste boli dvanásť mesiacov v nejakej otorinolaryngologickej ambulancii, aj to vám vedia zarátať, hoci ste ešte neboli zaradený do toho programu a neboli ste v tom štúdiu, ako je to u nás. Čiže aj tu je veľký dôvod na zásadnú zmenu.
Práca na domovskom oddelení. Predstavte si, že na Slovensku takýto lekár, ktorý má dobrú snahu byť tým otorinolaryngológom, je na domácom oddelení len 27 mesiacov, čiže z tých 60 mesiacov, ktoré on musí, ako je to predpísané, je len 27 mesiacov na svojom domovskom oddelení. V Česku je to, závisí od toho, že kde je, teda kde pracuje, ale je to minimálne 30 mesiacov. No a čo sa týka toho Nemecka, keď sa porovnáme teda s inými krajinami vyspelého Západu, tak v závislosti od toho, čo tá nemocnica ponúka. Ak je to nemocnica Poprad povedzme, vymýšľam si, a na otorinolaryngológii majú široké spektrum, no tak mu môžu zarátať všetko. On nemusí ísť nikde inde, čiže si vie na svojom domácom pracovisku, hoci to nie je univerzita, odkrútiť celé ORL.
Počet samostatne vykonaných výkonov. Hovoríme stále o atestácii, ktorá je uznávaná všade vo svete rovnako. Na Slovensku potrebuje vykonať samostatne 272 výkonov, v Nemecku, keďže je stále na tom svojom oddelení, 365. Čiže Nemci, pre nich je dôležitejšie, nie aby bol ten lekár na plastickej chirurgii mesiac a potom bol na maxilofaciliánej chirurgii dva mesiace, pre nich je dôležité, aby vedel, keď urobí atestáciu, urobiť základné penzum otorinolaryngitických výkonov. A to je tiež dôležitejšie ako to, že bol niekde na stáži jeden mesiac opierať dvere.
Čo sa týka počtu asistencií pri výkonoch takisto: na Slovensku 80, v Nemecku 100, čiže potrebuje viac.
Atestačná práca, pozor, tu sa píšu práce, nikto ich nečíta, vo veľmi podivnej kvalite. U nás musí to byť, teda na Slovensku, musí to byť publikovaná v recenzovanom časopise a obhájená pred komisiou. To je podmienka na to, aby niekoho pustili k atestácii na otorinolaryngológiu.
Česi majú tiež obhajobu práce. Predstavte si v Nemecku to netreba. Jak je to možné? To je ten istý otorinolaryngológ, v Nemecku to netreba, ale my áno. Musíš urobiť prácu, ktorú nikto nečíta.
Praktická skúška. Na Slovensku máme ešte aj to. Na Slovensku máme, že vyšetrenie pacienta, chirurgický výkon musíte urobiť normálne ako praktickú, praktickú skúšku. V Nemecku takéto niečo opäť nie je. Ústna atestačná skúška, samozrejme, áno. No a test na Slovensku je, v Česku ani v Nemecku nie je.
Čo sa týka klinických seminárov, to je to, čo veľmi kritizujem, prečo je to dôležité, že je to štúdium. Univerzita vám predpíše vyhradené semináre, ktoré musíte absolvovať, samozrejme, na ich lekárskej fakulte, niektoré sú spoplatnené. V iných krajinách sú povinné kurzy, ale tie môže robiť hocikto. To nemusí robiť presne tá univerzita, kde ste sa zapísali. Preto som to povedal tak obšírne, pretože tu je zakopaný ten pes, že tu je vlastne ten problém, ktorý máme. My musíme celé ďalšie vzdelávanie prekopať. Nám nestačí urobiť prílepok, večer nás napadne, že aha, ešte by trebalo rezidenčný program opraviť v paragrafe XY takto. To je nič.
A ja teraz netvrdím, že, pani ministerka, vy ste tu mali prísť so všetkým už hotovo. Veď ja chápem, že za pol roka sa nedá urobiť, prevrátiť svet, ale prísť s nejakou víziou. Povedať, áno, máte pravdu, poďme, ideme to zmeniť, bude to takto, o rok bude to v tejto fáze a o dva roky to bude v tejto fáze. Neprišlo to. A prichádzajú pozmeňováky, ktoré... čítame teda v noci, keď už chceme spať. No.
A ešte čo sa týka tej optimalizácie nemocničnej siete. Ja mám také déjá vu, veď my sme si prešli spoločne aj s pánom Balážom aj s vami kolečko všetkých nejakých predvolebných mítingov, stretnutí a všade sme sa viac-menej v tomto zhodli, že tá vyhláška je napísaná zle. A zase hovoríte, že teda však ty si na vine, ty si tam bol 11 mesiacov, na začiatku áno, neskôr nie. Tá vyhláška, a to hovorím stále dookola, je napísaná zle. Poďme ju opraviť. Nestačí tam urobiť len takéto zmeny, aby boli preplácané výkony poisťovňou jednotlivým nemocniciam. My ju musíme opraviť tak, aby sa tie nemocnice nedusili v byrokracii. My nemáme ešte poriadne zavedený ani ten DRG systém, že ešte tu nie je ani plne úhradový mechanizmus, a my sme si tu vymysleli ďalší systém, ktorý je rovnako komplikovaný ako ten DRG, aby to bolo ešte zložitejšie. To znamená, že tie medicínske služby, tu každý ešte potrebuje ďalší nový softvér, veď prečo by nie. Však treba nový softvér na medicínske služby. Tak sa zacyklíme, že už potom vôbec nevieme, že ako to má vyzerať. Veď v jednoduchosti je krása.
Veď to musíme nastaviť tak, aby sme tie, aby sme tu, aby sme tu, tú deľbu, tú optimalizáciu nemocničnej siete urobili ľahkú, vykonateľnú, udržateľnú, aby sa fakt že nemuseli sme mať 30 príručiek, a hľadať že kto, kde, ako, koho má posúvať. A opäť apelujem na ten model, ktorý majú Nóri. Myslím si, že nie je nič lepšie, ako to majú Nóri, ako to majú nastavené. Majú tri úrovne a majú jasne zadefinované, čo nemocnica robiť nemôže, to znamená, kedy musí pacienta posunúť na vyššie pracovisko. Opäť príklad pre tých, ktorí nie sú lekári. Pokiaľ príde rodička, ktorá je napríklad v 25. týždni, v 26. týždni tehotenstva, tak je jasne zadefinované, že do ktorej nemocnice ju môžu odviesť. Je jasne zadefinované, že ju neodvezú do nejakej, nejakej úrovne jedna, kde nemajú na to priestory, kde nemajú možno novorodenecké oddelenie - perinatológiu, ale ju musia odviesť ďalej, resp. môžu ju priniesť do toho, do tej menšej nemocnice, ale potom automaticky hneď organizujú preklad do vyššieho pracoviska. Aj prikázania boli urobené ako zákazy, nie ako možnosti, hej. Desať Božích prikázaní, nemáme tuná 100-tisíc vecí, čo máme robiť, ale my máme zadefinované, čo by sme robiť nemali, a presne tak mala byť urobená OSN-ka. To znamená zadefinovať, čo ktorá úroveň robiť nemôže, a bolo by to tisíckrát jednoduchšie, jak sme to urobili my teraz. A toto nie je len vaša chyba, ja, ja to nechcem brať akože toto je váš, váš problém, len ja som očakával, za šesť mesiacov alebo sedem mesiacov, že tu prídete a poviete: Áno je to vážne, je to problém, ideme to zmeniť a bude to vyzerať takto – o tri mesiace, o rok, o dva roky a potom už to bude vyriešený problém. Toto tuná neprichádza, opäť prichádza pozmeňovací, pozmeňujúci, pozmeňujúci nejaký návrh, ktorý proste len hasí to, čo teraz treba ako urobiť, a príde dnes ráno a potom ešte príde kontrola, že nebol dostatočný.
No, ťažko sa mi to hovorí, ale potom sa prečo divíme, že máme zdravotníctvo v takom stave, ako máme, no aj preto, že tu takto funguje celý systém. (Ruch v sále.)
A už som hovoril dosť, takže vám ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
