Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Jožko, rozprával si o tom presne, že aký zmysel má tento zákon. A mne tento zákon nedáva žiadny iný zmysel, ako ovládnutie, ovládnutie politicky, ovládnutie RTVS. Nič iné v tomto netreba hľadať. My naozaj, to je vo všetkom teraz. Na všetko, čo sa pozrieme, čo sme za posledný polrok, osem mesiacov schvaľovali, my tu ideme robiť, jak sa vraví, rúbať hlava-nehlava, sekať, ničiť. My sa tu naozaj, aj to sa týka RTVS, roky len si prehadzujeme ten problém, ktorý v RTVS je. Príde jedna vláda, zmení, príde druhá, zmení. A chudáci zamestnanci v RTVS, ľudia, ktorí tam dennodenne pracujú a tvoria nejaký obsah, sa na to zhora, zvonka pozerajú, ako tu jedni rozhodnú o tom, že to bude tak, druhí rozhodnú, že to bude tak.
Takto nemôže fungovať verejnoprávna televízia, že sa budú o tom rozhodovať politici tak, že my máme názor taký a iný už nie je iný. A to televízia nepatrí ani SNS-ke, ani KDH, ani SaS, nikomu nepatrí. Je verejnoprávna a tak sa máme k tomu všetci v Národnej rade aj chovať. Nepatrí naozaj nikomu. Patrí občanom tejto krajiny. Na to nikdy nezabudnime, prosím vás.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, neviem vo faktickej reagovať na, na tých, čo prispeli s faktickými, ale mne sa veľmi páči tvoj prístup, že zákony sa majú robiť do zlého počasia. A musíme myslieť na to, že, že tie zákony budú platiť, aj keď táto vláda skončí. Ja si na rozdiel od predrečníka myslím, že musíme nájsť iný model financovania, taký, aby nebol, nebolo možné tak jednoducho cez vládu a cez väčšinu v parlamente verejnoprávnu televíziu úplne ovládať. Na, táto vládna garnitúra to ukázala tesne pred koncom roka, keď už bol upravený rozpočet, keď boli pripravené programy, keď bola pripravená stratégia na celý rok, tak o desiatky miliónov cez parlament sme znížili z 0,17 HDP na 0,12. Za, v krátkom okamihu. Úplná destabilizácia. Čo mne ešte vadí a čo si spomenul, a veľmi, veľmi toto kvitujem, pán kolega, že si spomenul profesionálnych zamestnancov. Inštitúcia, akákoľvek firma je postavená na tom, na kvalitných ľuďoch, ktorí tam pracujú. Vy keď zrušíte inštitúciu, vy ich ohrozíte. Tam sa pretnú pracovnoprávne vzťahy a budú musieť byť prijímaní nanovo. Takto ohroziť inštitúciu, za žiadnych okolností žiaden zriaďovateľ alebo majiteľ firmy by toto nedopustil.
A mám veľmi málo času a teda neviem sa venovať do hĺbky tomu, ako sa buduje značka, ako sa buduje brand, a my niečo, čo funguje, čo je známe vo svete, ideme takto šmahom ruky zahodiť a prísť s niečím úplne novým, čo, čo ešte aj pripomína nejakú mocenskú inštitúciu. To je hlúposť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa za poslancov KDH k predloženému návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Pomaly sa stáva už slovenským politickým folklórom, že každá nastupujúca vláda sa snaží dostať do područia média verejnej služby, pričom na to používa rôzne taktiky, ako to urobiť a dosadiť si do ich vedenia svojich ľudí. Boli sme už svedkami účelového, účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zabránilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovaniu predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní Rady RTVS zabránil jeho odvolaniu.
Pristavím sa ešte pri zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pred viac ako desaťročím. Videli sme tam, samozrejme, nejakú účelovosť, ale hlavným argumentom vtedy bolo to, čo sa tu už dnes spomínalo, bolo zachrániť tieto inštitúcie, najmä slovenskú... (technická porucha osemsekundového výpadku zvukového zariadenia) tie inštitúcie zlúčili, tak došlo, došlo k finančnému uzdraveniu novej spojenej inštitúcie. Na druhej strane si zase pamätáme, že kto vtedy sedel ako riaditeľ Slovenskej televízie a tento riaditeľ pochopiteľne mal, alebo by som to povedal, nieže mal, ale bol, bol kritizovaný zo strany vtedajších vládnych strán, často aj oprávnene, a musím povedať, že bol tam aj istý účelový krok, aby tento človek neriadil ďalej Slovenskú televíziu. Ako vieme, keď sa tieto inštitúcie zlúčili, tak nastúpil nový riaditeľ.
No a, no a dnes tu máme opäť podobný scenár hľadania spôsobu, ako odstrániť súčasne, súčasné vedenie RTVS. Niečo je tu však nové. Prvý raz v histórii Slovenskej republiky sa za týmto účelom dokonca ruší sama inštitúcia. To znamená, ideme ju zrušiť. Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa tak stane fungujúca vo verejnosti dôveryhodná značka. Napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer dvadsať rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili, napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval. Ba omnoho viac. Zastavím sa opäť pri tých koncesionárskych poplatkoch.
To, čo sa stalo, že sa tieto poplatky zrušili, nepokladám za príliš šťastný krok, pretože bol to skutočne spôsob financovania tejto inštitúcie nezávislý od, od vôle vlády, nezávislý od štátneho rozpočtu. Ako tie koncesionárske poplatky sú ozaj reliktom ešte zdedeným z minulého režimu a my sme nedokázali 30 rokov tento systém zmeniť. Nemyslím si, že bolo šťastné naviazať rozpočtovanie RTVS na nejaké percento hrubého domáceho produktu. Však videli sme to v závere minulého roka, keď stačilo jedno, zmeniť jedno jediné čísielko v tomto zákone a tým pádom sa RTVS dostala do úplne iného módu financovania. To znamená, že rozpočet jej bol skrátený. Vytvorili sme vlastne takýmto spôsobom aj nástroj pre ďalšie vlády, nielen pre túto, ale možno aj ďalšie vlády, akým spôsobom manipulovať s RTVS ako s verejnoprávnou inštitúciou tým, že jej, že ju budeme tlačiť, alebo že ju budeme finančne vydierať, dá sa povedať.
Spomeňme si, ako to bolo koncom minulého roka. Znížil sa, znížil sa rozpočet RTVS s tým, že sa znížilo toto jedno číslo, jedno jediné číslo, ale, ale, bola tam poznámka, že ak bude RTVS dobre, dobre spravovaná, tak tieto, tieto peniaze sa môžu zvýšiť. To znamená, ak nás budete počúvať, môžete dostať vyššie peniaze. Ak nás počúvať nebudete, tak ostane tento rozpočet skrátený.
Myslím si, že bolo by vhodné pouvažovať nie na, o návrate k tomu systému koncesionárskych poplatkoch taký, aký bol, ale nejakého, nejakého systému, kde by sa, kde by sa tí, čo sledujú Rozhlas a televíziu Slovenska, nejakým spôsobom skladali, skladali na to, ako financovať, ako financovať RTVS s tým, že by to bolo ne-zá-vis-lé. Nezávislé, opakujem, od štátneho rozpočtu. A myslím si, že táto, táto debata by bola veľmi vhodná. Nič také sa tu neotvára pri takej systémovej zmene, ako sa tu teraz predkladá. Nič také sa neotvára a my by sme veľmi radi do takejto diskusie vstúpili, ak by tu, ak by tu bola snaha, boli tu aj, aj niektoré už teraz výzvy, aby sa prípadne RTVS vrátila ku koncesionárskym poplatkom. Opakujem, my by sme do takejto diskusie veľmi radi vstúpili. Pretože ak má Rozhlas a televízia Slovenska ostať verejnoprávnou inštitúciou, nemôže byť striktne a strho naviazaná na financovanie zo štátneho rozpočtu. Ako vieme, mení sa to každý rok v závere roka.
Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb. RTVS ich má teraz pätnásť, to znamená viac ako dvojnásobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu je nezodpovedné a nízke a je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný. Myslím teraz na stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robil, čo chcel, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali nad vodou, a to aj napriek účelovým krokom manažérov, ktorí v záujme riešiť ekonomické provizórium, v akom sú nútení existovať, poslali do externého prostredia väčšinu svojho produkčného zázemia a takmer zrušili svoju vlastnú výrobu. Mám teraz na mysli hlavne hranú pôvodnú tvorbu. Je len prirodzené, že reakciou na to bolo vytvorenie produkčných subjektov, medzi ktorými tak vznikla tvorivá súťaž a RTVS neostala stranou. Popri etablovaní Audiovizuálneho fondu vznikom inštitútu zmluvy so štátom sa alokovala slušná suma na naštartovanie filmového priemyslu, ktorého ovocie môžeme vidieť v počte filmových premiér, ktorých sme boli svedkami už len minulý rok. Toto číslo sa pohybuje niekde okolo tridsať produkcií, čo je, čo je rekordom za celé, celé uplynulé obdobie tohto po revolúcii v ´89. roku.
Je to teda niečo zlé? Zrušíme teraz podporu tejto tvorivej rivality, ktorá prináša ovocie a ideme opäť unifikovať slovenskú filmovú a televíznu tvorbu tak, že všetko vrátime späť pod krídla jednej inštitúcie? Aký to má zmysel? Jedine ideologický, lebo takáto cesta vyhovuje len tomu, kto chce tento kultúrny sektor využívať a zneužívať. Žiaľ, žiaľ, musím povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. Zastavme to, prosím. Zastavme to. Skúsme byť generáciou politikov, ktorá s tým prestane, a poďme diskutovať o tom, čo sú verejnoprávne médiá, akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú producentmi či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec? Na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia, ako politický diktát či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby.
Verejnoprávne médium má byť médium verejnej služby a nie služby politikom. V tejto súvislosti si neodpustím doplniť, že médium verejnej služby nemôže byť ani služobníkom rôznych ideológií, napríklad progresívno-liberálnej, ktoré sa pod rúškom redakčnej nezávislosti často dostávajú do obsahovej skladby programov. Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, ktoré slúžia na prezentovanie názorov, čo zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Avšak európsky trend, v ktorom badať naopak podporu týchto ideologických trendov, ako by si hľadal nové možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú za použitia aj ľudí vo verejnoprávnych médiách. Je to porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov nášho členstva v európskom spoločenstve a s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém.
A je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť legislatívne, kompetenčne. Sme pripravení na takúto diskusiu. Nevytvárajme však niečo, čo však urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreným, otvorením propagátora a ideológie vládnej moci. Ani jeden progresívno-liberálny smer, ani nacionalisticko-populistický úlet, ktorými chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením. A preto predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS.
Ja na tú Radu RTVS chodím. Bol som tam niekoľkokrát, dnes sa tam chystám opäť. A vnímam Radu RTVS ako, ako inštitúciu, ktorá má v rukách právomoci, aby vedela sledovať, či sa RTVS správa skutočne verejnoprávne. Ako sú na to možnosti, ale opakujem, ak niekto cíti potrebu, že potrebujeme kontrolný mechanizmus nad RTVS posilniť, poďme sa o tom rozprávať. Poďme znovelizovať súčasný zákon, ale neklaďme na stôl úplne nový zákon, ktorý účelovo zruší túto inštitúciu, aby ju nahradil novou.
Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až o deväťdesiatich piatich percentách, kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia, a to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí. Svojich ľudí, je to tak.
Programová rada, ktorá v prvom návrhu tohto zákona pripomínala cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. No je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania a či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu na, teda v porovnaní s tým prvým návrhom, no spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR, to je tá nová inštitúcia, tak sa bude volať, a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet. A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi rady bude jednoduché, lebo všetkých členov si zvolí vládna moc. Štyroch členov z deviatich nominuje v rade, do rady ministerstvo kultúry, z toho jedného na návrh ministerstva financií a päť členov Národná rada Slovenskej republiky, v ktorej bude mať pochopiteľne väčšinu vládna moc. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť rada a už nie parlament, sú len prázdne reči. Rada je čisto politický, opakujem, čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia rady zastupovať. Spájať ich totiž bude rovnaká politická príslušnosť či dokonca poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus, rôzne dĺžky funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania rady, nový zákon tento postup nestanovuje. A tak budú všetci členovia rady zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, lebo zákon nestanovuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania.
Kolegyne, kolegovia, takýchto, nazvem to, logistických nejasností či technikálií je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia. Je teda jasné, že zákon bol šitý takpovediac horúcou ihlou a nič na tomto fakte nezmení, že jeho predkladatelia sa slovne nezakrývajú jeho údajnou komparáciou s nedávno prijatým Európskym aktom o slobode médií. Ozaj to opakujem, je šitý horúcou ihlou. Ja to, ja to pri rôznych príležitostiach stále rozprávam. Zákony sa robia do zlého počasia. Aj keby som chcel uveriť v dobrý úmysel a ja sa stále, stále snažím v každom konaní človeka hľadať nejaký dobrý úmysel, tak nestačí to, pretože, pretože ktokoľvek príde, akákoľvek vláda bude mať, bude mať pred sebou práve tento zákon a bude môcť tento zákon využívať. To znamená, akákoľvek vláda, akákoľvek.
Účelovosť tohto zákona s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi, z tohto zákona takpovediac kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na európskej úrovni, ku ktorej opakovane, opakovane deklarujú svoju príslušnosť.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR. Operuje sa hodnotovými, hodnotnými programami národného charakteru a súčasné vedenie je kritizované za life-stylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizácii programu. Prečo? Lebo percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje. Z pol desatiny, z pol percenta na 5 % vysielacieho času. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásiem vysielania reklamy sa zhodnocuje diváckym záujmom o programy, ktoré sú pred či po ňom vysielané. To znamená, viac reklamy si že bude žiadať nové formáty, a to sú formáty, ktoré sú bežné pre komerčné televízie. Viac reklamy bude znamenať odklon, odklon od verejnoprávnosti tejto inštitúcie. V podstate budeme mať na, na Slovensku ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá bude síce sa správať ako komerčná, ale v podstate bude počúvať politickú moc.
K týmto, k tomuto nárastu reklamy upozorňujem na jednu dôležitú vec, ktorá tu ešte nezaznela. Tento krok hneď po tom, teda to teraz hovorím o tom návrhu zvýšenia podielu na 5 %, vyvolal odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Tí v stanovisku upozornili na to, že podmienkou ich platenia 2 % svojich príjmov reklamy do Audiovizuálneho fondu, z ktorého sa potom podporuje slovenská filmová tvorba na Slovensku bolo, že príjmy reklamy verejnoprávnej televízie budú, sa budú pohybovať vo výške maximálne pol percenta. To znamená tam, kde sme dnes. Desaťnásobné zvýšenie príjmov z reklamy v novom zákone je takým flagrantným porušením dohody medzi štátom a súkromnými vysielateľmi a zároveň deformovaním rovnováhy na televíznom trhu, že už teraz štátna televízia bude oproti súkromným vysielateľom nepomerne zvýhodnená.
Budem zvedavý, akú protireakciu to vyvolá zo strany súkromných vysielateľov a ako sa to odrazí na podpore Audiovizuálneho fondu. Ak totiž súkromní vysielatelia prestanú do fondu prispievať, výrazne to ochromí slovenskú pôvodnú tvorbu, ktorú chceli vládni mocipáni pôvodne podporiť. Zároveň sa to dotkne aj výroby ich programov, pretože pre súkromné televízie je reklama jediným zdrojom príjmu. Na rozdiel od štátnej STVR, ktorá bude v základe dotovaná zo štátneho rozpočtu. Je to jedným slovom nefér a obávam sa, že to môže vyvolať medzi súkromným sektorom a štátnou STVR napätie, aké tu doteraz ani nebolo. A že sa okrem diváka rozpúta boj, kto z koho.
Zvýšenie podielu reklamy sa určite dotkne aj obsahuje STVR, ako som už spomínal, ktorá ich bude, ktorá ich kvalitu bude musieť prispôsobiť komerčnej úspešnosti, aby sa, aby k obrazovkám prilákala čo najviac divákov, a čo zadávateľom, o čo zadávateľom reklamy pochopiteľne ide, a teda prilákať ich k obrazovkám čo najviac. To sa sotva dokáže, to sa sotva dokáže verejnoprávnymi typmi programov, kde nemôže ísť o komerčný úspech, ale o hodnotu a kvalitu. Nehovoriac o tom, že pokojný tok vysielania bude oproti pôvodnému stavu desaťnásobne viac narúšaný reklamnými blokmi, čo ráz vysielania STVR priblíži ku komerčným televíziám. Desaťnásobne viac budete vidieť, ak sa naplní tých 5 %, prerušovanie programov RTVS reklamnými blokmi, ako to je v súčasnosti.
Priznám sa, že mne už dnes prekáža, koľko je reklamy v RTVS, sú televízie, televízie vo svete, ktoré majú zákaz vôbec prijímať peniaze z inzercie, a spôsobuje to nielen, nielen, nielen nepohodu pri sledovaní televízie, ale napríklad aj inú vec. Ja nehovorím, že v RTVS nie sú problémy, sú. Sú problémy a treba ich riešiť. Aj som povedal na akú, na akej pôde treba riešiť tie problémy, na Rade RTVS. Ale spomeniem len jednu vec. Mňa, ja sledujem RTVS, som sledovateľom programov tejto inštitúcie, ale neskutočne ma privádza do, do rozhorčenia každý večer, keď si, keď si dopozerám správy RTVS a teraz prichádza reklamný blok a za tým reklamným blokom prichádza športové vysielanie. Ja nikdy neviem, kedy presne sa ten šport začne. Prečo ja musím pozerať na reklamy, aby som sa dočkal vysielania športu? Keď sa pozriete do Českej televízie, tam sú striktné termíny. To znamená, každá relácia má jasný začiatok svojho vysielania. Myslím relácia pravidelná. V RTVS to dnes nesledujeme. Aj to poviem generálnemu riaditeľovi. Jednoducho vy ste nútení pozerať na reklamný blok, aby ste sa dočkali nejakej relácie a nikdy neviete, že kedy sa ten reklamný blok skončí. Ak sa percento reklamy zdvihne na desaťnásobok, takýchto, takýchto situácií bude stále viac a viac.
To znamená, že my budeme pozerať viac reklamy. Reklama má svoj, má svoj význam, aby som zase nehovoril o tom, že, že reklama je nejaké, nejaký neprijateľný, neprijateľný spôsob prezentovania, ja neviem, služieb a tovarov, má svoj význam, len ak hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, nemôžeme stavať jej financovanie na reklame. Nedá sa to. Je to, je to danajský dar, je to danajský dar pre túto novú inštitúciu, pretože skĺzne, skĺzne do komerčných formátov, ktoré mňa osobne, keď to môžem povedať, dosť vyrušujú, ak ich vidím na, na pôde RTVS. RTVS má byť inštitúcia, ktorá má vysielať relácie alebo programy, ktoré komerčné televízie nikdy nebudú vysielať, pretože sa im to neoplatí. Ale práve preto je RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu, aby takéto programy prinášala.
A predstavme si, aký zmätok vznikne, keď budeme mať financovanie novej inštitúcie, ja neviem, možno pomaly vo vyrovnanom pomere z príjmov zo štátneho rozpočtu a príjmov z reklamy. A vžime sa do roly podnikateľov, ktorí vlastnia komerčné televízie a ktoré, ktorí majú právo podnikať a nech podnikajú, a vžime sa do ich pozície, ako budú potom hľadieť na túto inštitúciu. V podstate tomuto sa hovorí nekalé podnikanie, nekalá konkurencia. To znamená, že keď jeden subjekt na trhu dostáva nejakú štátnu dotáciu a ostatní nedostávajú, jednoducho títo ostatní sú znevýhodnení. A ak, ak dostáva takýto subjekt štátnu dotáciu, musí to byť úplne jasné, na čo je tá dotácia, a to je tá verejnoprávnosť. Tak prosím vás, nepoďme si zabíjať verejnoprávnosť tým, že budeme nútiť vedenie televízie a rozhlasu, aby nakupovalo desaťnásobné balíky a aby, aby ponúkal desaťnásobné, desaťnásobný priestor väčší pre inzerciu.
Ešte sa vrátim k tomu, k tým piatim percentám. Zákon chce na jednej strane viac verejnoprávnosti, na druhej strane tlačí nevídaným spôsobom inštitúcie do komercie. To je úplne absurdné. A tento fakt, tento fakt nebol uvedený v pôvodnom znení zákona, a teda ho nikto v medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohol kritizovať. Bol tam vpašovaný. Svedčí to buď o veľkom amaterizme tvorcov zákona alebo o obrovskej svojvôli a pocite nadriadenosti, ktorá dáva súčasnej vládnej garnitúre pocit, že si môžu robiť, čo chcú. Nie, nemôžu. My urobíme všetko pre to, aby sa takéto niečo nenaplnilo.
Toto, čo som spomenul, je krok od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšej komercionalizácii, ktorá má nahradiť výpadky príjmov spôsobených, ako som spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá tým, že nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislým na štátnom rozpočte, urobila z nej štátnu inštitúciu a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. Opäť sa vraciam k tým koncesionárskym poplatkom, nebol to šťastný krok. Ak, ak teda sa od nich malo ustúpiť, rozumiem aj predkladateľom, čo tým sledovali, aby nikto neplatil za to, že za, za službu, ktorú vlastne nevyužíva. Lebo ako viete, tie koncesionárske poplatky sa platili od toho, že kto má, ja neviem, pripojenie na elektrinu a sú ľudia, sú ľudia, ktorí dnes vôbec nesledujú televíziu a sú ľudia, ktorí nesledujú verejnoprávnu televíziu. Áno, je to problém, bol to problém, ale tak treba vymyslieť iný model. Opakujem, model, ktorý bude vnášať do Rozhlasu a televízie Slovenska, bude vnášať nezávislý príjem, príjem nezávislý od štátneho rozpočtu.
Takže v skutočnosti ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné nejde. Odmietam preto účelovú deštrukciu a rušenie súčasnej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska len z týchto nízkych, nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, rozhlase ako celok. Ak chceme nejaké zmeny k lepšiemu, a určite je čo zlepšovať, tak sa poďme odborne rozprávať o novelizovaní súčasného zákona. To by však zmeny vo vedení začali platiť až od budúceho funkčného obdobia, čo vládnemu, vládnemu valcu, môžem tak povedať, vôbec nevyhovuje. Oni chcú, aby sme toho, oni chcú, ako sme toho svedkami u väčšiny zákonov, všetko a hneď, hlava-nehlava, inštitúcia-neinštitúcia.
Pri tomto, pri tomto s poslancami KDH nebudete môcť počítať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec Dostál. Vyjadrili ste sa k viacerým aspektom tejto novely zákona. Preto aj ja zareagujem na viaceré veci z vášho prejavu. Myslím si, že je určite na mieste riešiť výrub náletových drevín na trávnatých porastoch mimo zastavaného územia obcí. Otázne sú možno pozemky, ktoré sú vedené ako ostatná plocha alebo orná pôda, alebo je tu rôzna situácia na Slovensku. Intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine južného Slovenska nám nelesná drevinová vegetácia často zúfalo chýba, a tam by sme uvítali mať aj prísnejšie nastavené pravidlá. Negatívnom, negatívnym efektom tejto novely ako ste spomínali, môže byť to, že sa uľahčia pravidlá pre výrub v urbánnych oblastiach. Je preto teda potrebné odlíšiť intravilán a extravilán. Úplne s vami súhlasím, že takéto veci by sa nemali riešiť cez skrátené legislatívne konanie, lebo ten problém je komplexný. Riešime ho pre celé Slovensko a toto riešenie je paušálne. V dôvodovej správe je uvedené, že návrhom zákona sa sleduje zabezpečenie sprehľadnenia krajiny, čo možno považovať za významné preventívne opatrenie na zníženie nebezpečných stretov človeka s medveďom. Aj keď to určitý argument je, je veľmi slabý na skrátené legislatívne konanie. V tomto ale vidím veľký problém, že táto novela sa vzťahuje na celé územie Slovenska a nielen na územie výskytu medveďa hnedého. Nemôže to byť teda dostatočný argument.
Bolo by lepšie, keby sme to nešili horúcou ihlou, ale naozaj by sa vrátila do normálneho legislatívneho procesu táto novela. Majú do toho čo povedať poľnohospodári, lesníci, ochranári aj samospráva.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pročko, viete, aká práca poslanca je? Práca poslanca je aj riešiť problémy ľudí. To znamená, že keď sa na mňa niekto obráti, tak by som mal nejako riešiť ten problém. Nie schovávať sa po chodbách a vyhýbať sa poslancom. To znamená, že keď aj minule sa obrátil na mňa jeden poľnohospodár, zašiel som za pánom ministrom, do hodiny mi dal odpoveď. Pánovi ministrovi som poďakoval a podľa mňa to tak má byť. Lebo ľudia od nás očakávajú, že keď sme aj v opozícii, že budeme riešiť problémy ľudí. To znamená, že sa nebudeme vyhýbať koaličným poslancom a schovávať sa, alebo nadávať na nich. Veď sa idem normálne slušne spýtať, keď mi pomôžu, poďakujem. Ale ja neriešim problémy pre seba, že si svoje veci riešim. Riešim problémy pre ľudí. A to by ste mohli začať aj vy.
Ďakujem.

Dovoľte aj mne predniesť stanovisko klubu Kresťanskodemokratického hnutia ku odvolávaniu pani ministerky Dolinkovej. Náš klub bude jednotne hlasovať za odvolanie pani ministerky. Dôvody sme uviedli v rozprave, ktorá prebehla, žiaľ, v noci a sme radi, že aspoň táto rozprava mohla prebehnúť, lebo to bolo prvýkrát, kedy sa o zdravotníctve a nahromadených problémoch rozprávalo pred týmto plénom.
Čo sa týka vecí, ktoré vyčítame pani ministerke, my sme ich jasne pomenovali, neprichádza s riešeniami, neprichádza s riešeniami ani v takých veciach, ako sú napríklad poplatky, ktoré trápia našich občanov. Riadi rezort chaoticky, môžme sa pozrieť na ambulantnú pohotovostnú službu, ako pozmeňovákmi a pozmeňovákmi pozmeňovákov mení veci na poslednú chvíľu, a rovnako ohrozuje peniaze z Plánu obnovy.
A v neposlednom rade nevieme stále, kde bude národná univerzitná nemocnica stáť. Možno sa to dozvieme zajtra, všetci sa tešíme.
Takže toto sú hlavné dôvody, prečo budeme hlasovať za odvolanie pani ministerky Dolinkovej.

Ďakujem za slovo.
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vyčítame viacero vecí. Ja spomeniem aspoň niekoľko bodov. Je to zúžený politický prístup k riadeniu rezortu, snaha o ovládnutie Fondu na podporu umenia, politické vládnutie Fondu na podporu umenia, ďalej snaha o ovládnutie verejnoprávnej RTVS.
Vyčítame jej neprijateľnú personálnu politiku v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry a vyčítame jej zlyhávanie pri riadení rezortu, napr. pri programe Obnovme si svoj dom, kde dodnes nie je známe, ako sa budú prerozdeľovať prostriedky z tohto fondu.
Vyčítame jej zasahovanie do zahraničnej politiky Slovenskej republiky tým, že zrušila zákaz spolupráce Slovenska v oblasti kultúry s Ruskom a Bieloruskom.
Klub KDH bude za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci, konečne ideme k veci rozprávať, a máme tu na programe jeden vážny bod, je to odvolávanie člena vlády, tak poďme sa mu ozaj skutočne povenovať.
KDH už pri vytvorení súčasnej vlády upozorňovala na to, že v osobe ministerky kultúry máme dočinenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie takzvanej dezinformačnej scény. V prípade rezortu kultúry, ktorý má v gescii celé mediálne prostredie, tak môžem pokojne na túto situáciu aplikovať príslovie Cap sa stal záhradníkom. Aj napriek tomu, že svoju funkciu vykonáva niekoľko mesiacov, svojimi príspevkami neprestáva napĺňať priestor dezinformačnej súkromnej televízie TV Slovan, čím len potvrdzuje obavy z toho, že z rezortu, ktorý má verejný priestor chrániť pred dezinformáciami, sa postupne môže stať naopak priestor, ktorý umožní dezinformáciám dostať sa do prostredia verejnej akceptácie, a tomuto trendu prispôsobiť aj verejné, či verejnoprávne inštitúcie. Dôkazom tohto trendu sú aj posledné výstupy generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu o plochosti Zeme.
Však všetci o tom vieme. Či pátranie mediálneho partnera ministerky v spomínanej súkromnej televízii, tiež poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, po príčinách Chemtrails, teda v skutočnosti kondenzačných stopách na oblohe po lietadlách.
Sám som vyzýval pána Machalu, nepísaného predstaviteľa č. 2 na ministerstve kultúry, aby odstúpil zo svojej pozície, lebo nerobí hanbu len sebe, ministerke kultúry, Slovenskej národnej strane, ale aj celej spoločnosti. Tvrdenia pána Machalu ministerka nijako neuviedla na pravú mieru. Môžeme teda dedukovať, že s nimi nemá problém. O jeho odvolaní nebolo ani reči. Nie, toto mlčanie nemienime akceptovať, nemienime ho akceptovať. Keď žiak v základnej škole odpovie na hodine fyziky, že Zem je plochá a dostane päťku. Vo vysokej politike podľa receptu súčasnej vlády, má si takýto človek zaslúžiť ministerskú stoličku, či druhý najvyšší post na ministerstve? Pani ministerka, za toto si rovnako zaslúžite päťku, teda známku nedostatočná, za ktorú sa na školách prepadáva.
Aj preto sa KDH pridáva k vášmu odvolaniu.
Ďalším dôvodom je spôsob politiky takzvaných našich ľudí, ktorí sa snažíte vniesť do praxe nie ukázaním odborne vhodnejších kandidátov na obsadenie riaditeľských pozícií, ako sú tí súčasní, ale účelovou zmenou zákonov, či relevatizovaním výberových konaní ako podmienku výberu najvhodnejšieho kandidáta. Tam, kde sa to dalo, ste to urobili takmer hneď. Mám na mysli Kunsthalle či Bibianu. V jednom prípade bez náhrady, v druhom prípade ste do riadenia rešpektovanej medzinárodnej inštitúcie dali svoju kamarátku bez akýchkoľvek skúseností. Tým ste nám ukázali, ako to bude fungovať aj v iných organizáciách, múzeách a galériách, vo Fonde na podporu umenia, či Slovenskej televízie a rozhlase, ako sa má po novom volať verejnoprávne médium.
Za svojím cieľom idete doslova cez mŕtvoly, za ktoré môžeme považovať štandardný legislatívny proces, ktorý ste zlikvidovali účelovými skrátenými konaniami, či nastrčenými zákonmi cez poslancov bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Dokonca sa neštítite zarezať a zlikvidovať fungujúcu verejnoprávnu inštitúciu Rozhlas a televíziu Slovenska, zákonom, ktorý je na 95 % totožný so súčasným len z toho dôvodu, že si chcete do vedenia dosadiť svojich ľudí. Podobné je to vo Fonde na podporu umenia, ktorý chcete drzo zoštátniť a podradiť znovu politike našich ľudí. Chcete zvýšiť objem poskytovaných prostriedkov o 10 miliónov eur a to na činnosť, čo by bolo chvályhodné, avšak za predpokladu, že by boli nastavené transparentné podmienky ich prerozdeľovania.
Ak sa však tieto peniaze majú dostať do rúk nositeľov vašich zámerov, môžeme ich pokojne pokladať za prostriedky na uplácanie samospráv a odmeňovanie poslušných starostov vládnej moci, ktorým prispejete na renováciu zariadení.
Pani ministerka, nebudem tu opakovať, čo sa dialo okolo zmeny zákona o Fonde na podporu umenia. Koľko sme už o tom rokovali, či už v kultúrnom výbore, alebo priamo tu v pléne. A koľko tam bolo zmien pôvodných návrhov a čo zmena, to k horšiemu. Takúto prelomovú zmenu zákona ste ponechali na poslancov, hlavne na šéfa kultúrneho výboru. Nezbavíte sa však ani kúska zodpovednosti za nový hulvátsky zákon. Včera ste osobne prelomili legislatívny proces a len aby ste umožnili dokonať dielo ovládnutia fondu Slovenskou národnou stranou.
Budúci týždeň máme rokovať o zákone, ktorý zruší RTVS a nahradí ju úplne novou inštitúciou. Toto je už návrh zákona rovno z vašej dielne, ministerskej dielne. Keďže sa vám, či vašej materskej politickej strane nepodarilo osedlať verejnoprávnu inštitúciu napriek tomu, že ste sa ju najskôr pokúšali rozdeliť, potom ste jej siahli na rozpočet, idete na to najtvrdším štýlom, že ju zlikvidujete, a potom znovu vzkriesite na váš obraz. Verejnoprávnosť RTVS vás nezaujíma, ani nemôže, lebo si z nej chcete vytvoriť vlastnú agentúru, ktorá bude vysielať to, čo sa vám hodí. Tým sa vraciame do 90-tych rokov, ba ešte do hlbšej minulosti, keď inštitúcia platená z prostriedkov nás všetkých, slúžila straníckej politike.
Tu na pôde Národnej rady spomeniem ešte jeden fond spadajúci pod ministerstvo kultúry Obnovme si svoj dom. Tento program je zameraný na podporu projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Sme v polovici mája, polovici mája, po iné roky bývala v tomto čase podpísaná aj tisícka projektov na podporu ochrany pamiatok na Slovensku. Aká je situácia dnes? Z 10 miliónov eur zatiaľ nie je rozdelené nič, na ministerstve spia.
Ak by komisie zasadli hneď teraz, vyhodnotenie projektov môžeme očakávať niekedy koncom júla. Dajú sa takéto prostriedky potom vyčerpať? Veď si len predstavte nejaký projekt z perly nášho kultúrneho dedičstva v Banskej Štiavnici. Tam sa mráz objaví niekedy už v septembri, čo pre murárske práce v exteriéroch znamená stop. Za pár týždňov toho veľa nevykonáte a je možné, že peniaze nenávratne vrátite štátu. To môže byť realita Banskej Štiavnice.
Máte plné ústa národnej kultúry, nepotrebovali sme počuť slová, chceli sme vidieť činy. Aké sú v prípade programu Obnovme si svoj dom? Toto už je funkčné zlyhanie ministerstva pod vašim vedením. Alebo že by išlo o zámer naťahovať čas, a potom rozdeliť balík pre vyvolených?
Neviem, ani jedna z týchto možností nie je dobrá. Za tieto veci si tiež, pani ministerka, zaslúžite nedostatočnú.
A je tu ďalší dôvod, prečo sa KDH pridáva k vášmu odvolaniu. Ani jedným slovom som zatiaľ nespomenul ideové, či ideologické otázky, ktoré vám ako predstaviteľke Slovenskej národnej strany často vkladajú do zámerov aj veriaci občania. Chcem poprosiť všetkých, poprosiť všetkých, ktorí sa konaním, za konaním ministerky chceli hľadať nejaký kresťanský naratív, aby tak prestali. Ak sme mali v minulosti dočinenia s progresívno-liberálnym chápaním riadenia rezortu kultúry, toto, s čím máme dočinenia teraz, je prístup populisticko-nacionálny. Teda to isté, len v obrátenom garde. Spoločné tým dvom krajnostiam je podriadenie kultúry mocensko-politickým zámerom jednej strany.
Zneužíva sa zmena právneho prostredia štátu, kde sa z nezávislej entity, ktorá prechádza naprieč všetkými oblasťami verejného života, ktorá ma hľadať a kultivovať trvalé hodnotové modely spoločnosti, čím kultúra má byť, stáva slúžka štátnej moci. A to so všetkými neblahými dôsledkami, ktoré môžeme sledovať v iných prípadoch v našej histórii. A toto je ďalší z dôvodov, prečo sa pripájame k vášmu odvolávaniu a dávame vám päťku.
A tá posledná päťka to sú zahraničné aktivity. Prišlo to z vášho ministerstva, že ste zrušili zákaz spolupráce v kultúre s Ruskom a Bieloruskom. Toto už je zasahovanie do zahraničnej politiky a veľmi vážne, pretože je jasné, na ktorej strane stojí Slovensko, je proti ruskej agresii a týmto spôsobom to spochybňujete. Ako byť na mieste prezidenta, ministra zahraničných vecí, ale aj predsedu vlády veľmi ťažko by sa mi možno vysvetľovalo, že vlastne aký je postoj Slovenska.
Kto je agresor a kto sa bráni. Pani ministerka, pred troma mesiacmi sme sa tu hojne zaoberali násilnou novelou Trestných zákonov. KDH sme si vtedy povedali, dajme pani Šimkovičovej ešte šancu. Už je to preč. Uviedol som niekoľko dôležitých bodov, postojov, ktoré vás diskvalifikujú. KDH bude hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Blaha, kultúra je napríklad aj to, že keď hrá hymna Európskej únie, tak človek nemá ruky vo vreckách, tak ako ste ich mali vy, včera. Kultúra je napríklad aj to, že neglorifikujeme tu masového vraha, tak ako spomínal môj predrečník a neorganizujeme po celom Slovensku CHE GUEVARA TOUR. Nemali by ste organizovať Jánošíkovu tour, keď hovoríte o tom, že kultúra má byť národná? Pán Blaha, kultúra je aj napríklad to, že podporujeme menšiny, a veď koniec koncov, vy ako návštevník dúhových pochodov to dobre viete, len momentálne to vašim voličom nevyhovuje, tak sa tvárite, že toto už nie je súčasťou vašej politiky.
A najviac ma zaujalo to, ako poviete, že my máme drzosť a navážame sa do pani ministerky ako do ženy. Vy, ktorý ste huckal dav proti prezidentke Čaputovej na tribúne? Vy poviete, že my sa tu navážame do pani ministerky, keď hovoríme o jej nekompetentnosti a neodbornosti?
A že sa nebojíme o deti, že vás fakt hanba už nefacká, keď tu poslanci a poslankyne denne čelia útokom, verbálnym, neverbálnym.
Dokedy ešte chcete rozoštvávať spoločnosť, pán Blaha, sa mi aspoň pozrite do očí, keď s vami hovorím, a netvárte sa, že ma nepočujete!
Vy ste politik Národnej rady a máte predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom. Čo ste v tomto parlamente predložili na pomoc ľuďom okrem toho, ako šírite tú nenávisť. To je celá vaša vizitka tohto polročného pôsobenia v tomto parlamente. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem vás už veľmi trápiť a unavovať, už je pokročilá doba, ale musím zareagovať, lebo pani ministerka má viackrát spomenula ako štátneho tajomníka. Teda dúfam, že myslí bývalého, lebo ona má svojich štátnych tajomníkov. A tu musím zareagovať.
Spomínali ste, že teda tých mediálnych influencerov, tak ja vám to veľmi rád vysvetlím, ako som to myslel. Na vašom ministerstve momentálne pôsobí pán Štofko a videli sme fotky, ktorými sa chválite, že vo vašom tíme pracuje aj pán Smatana a ja ich, prepáčte, ale považujem za mediálnych influencerov, alebo teda medicínskych influencerov, pretože boli spoločne v, alebo neviem, či ešte sú, ale minimálne pán Smatana vo firme Msquare, ktorá mala tržby len tak pre zaujímavosť 800-tisíc eur ročne, a sú naozaj influenceri, pretože ovplyvňujú verejnú mienku a dokonca teda nielen teda tej laickej verejnosti, ale aj odbornej verejnosti. Vôbec nevieme, kto ich financuje. Možno to by mohlo zaujímať koaličných partnerov, teda koaličných kolegov, že teda ak chcú na tie, tie neziskovky lustrovať, tak možno aj nejaké eseročky, ktoré tuná influencujú, to znamená ovplyvňujú dianie v zdravotníctve. Každopádne títo dvaja páni povedali, a to mi musíte, možno teda mi pritakáte, že pred voľbami bolo stretnutie, kde títo dvaja páni robili také stretnutie, že ako sa majú budúci ministri, potenciálni, správať v zdravotníctve a tak ďalej, robili to zadarmo, a bolo povedané, že nikdy sa, teda nebudú pracovať na ministerstve zdravotníctva, teraz vidíme, že minimálne jeden z nich tam pracuje. Čiže to je k tomu, k tým medicínskym influencerom.
Čo sa týka, čo sa týka teda tých raňajok s novinármi. No to je také zaujímavé, zaujímavé, zaujímavé spestrenie. Ja by som bol veľmi rád, keby ste možno viac rozprávali možno aj s nami zo zdravotníckeho výboru, lebo viete, akože robiť si raňajky s ministra... teda s novinármi je fajn pre piár, ale preto, aby sme vedeli, ako vyzerajú napríklad tie vaše projektové karty, tak bolo by dobré, aby ste možno robili stretnutia aj s niekým iným ako s novinármi.
Čo sa týka, čo sa týka teda tých poplatkov, no pani ministerka, veď my čakáme, ja som sa stále pýtal, že aké riešenie ponúkate tuná pre tie poplatky. My sme s jedným riešením prišli, dokonca sme vám ho ukázali, povedali sme, že čo tým myslíme, všetci zo strany HLAS a takisto SMER sa zdržali hlasovania. To znamená, že ste nepodporili tento návrh a ja ešte raz zopakujem, o čo išlo. Chceli sme, aby minimálne 35 % ordinačných hodín museli povinne lekári objednávať. To znamená, tí, ktorí neobjednávajú vôbec, a preto sa tvoria rady ráno pred ambulanciami, tak tí mali povinnosť objednávať. Rovnako sme mali, sme mali zámer, aby sa nemohla delegovať služba, že si viete objednať termín za poplatok cez TopDoktorov, eČasenky a tak ďalej, tak aby táto možnosť nebola možná, aby tá, ten manažment pacienta bol naozaj pre pacienta bezplatný.
A čo bolo asi to najdôležitejšie, čo u nás veľmi chýba, kde je veľký problém, je, že o tom, či dostanete termín u lekára, nerozhoduje to, aký máte akútny stav, to znamená, či ten termín potrebujete veľmi rýchlo, alebo si môžete naňho počkať niekoľko mesiacov, ale rozhoduje to, či ste ochotný zaplatiť. A toto sme chceli riešiť, odmietli ste to, tak ja očakávam, že prídete v najbližších dňoch s vaším riešením, ako chcete túto situáciu zlepšiť a nastaviť inak.
Čo sa týka tých benefitov, spomínali ste, že benefity, že sme tuná, že to teda ako teraz som otočil a nejako len politicky zneužívam. No nie, keď ste počúvali sprá... keď ste počúvali pozorne, ale asi nie, lebo sa tam bavíte, tak ste museli počuť, že tie benefity, som povedal, že niektoré sú racionálne, niektoré menej a tie, ktoré sú menej racionálne, mali by sme sa zamyslieť, kam tieto zdroje máme nasmerovať. Čiže nie je to tak, že som teraz nejako otočil, ja som stále hovoril, že určite sú skupiny obyvateľstva, ktoré tie benefity potrebujú, pretože si ich nemôžu dovoliť. A potom sú skupiny obyvateľstva, ktoré možno by bez tých benefitov žiť mohli a kde by sme tieto zdroje mohli vynaložiť efektívnejšie a lepšie.
Čo sa týka tej vízie, pani ministerka, no sedem mesiacov, sedem mesiacov je dosť dlhá doba minimálne urobiť si tri priority. Povedať si, dobre, horí momentálne APS-ka, horia nám poplatky, horí nám neviem čo ešte, a týmto trom bodom sa musíte venovať v zmysle vízie. To znamená, tie vaše povestné projektové karty, ktoré nikto nevidel. Mali ste aspoň v týchto troch bodoch nám ukázať, povedať, takto to budeme riešiť.
Čo ešte chcem povedať, lebo tu stále hovoríte, že tie naše návrhy, ktoré sme vám doniesli, že tak to bolo, akože nebolo prijaté odbornou obcou. No ja som vám povedal aj na tom stretnutí, kde ste si našli na nás polhodiny čas, že je dôležité mať vlastný názor. Viete, ono keď sa venujete, respektíve budete sa pýtať tej odbornej obce, čo si ona o tom myslí, tak ona sa v prvom rade vyľaká, lebo každá zmena, ktorá by sa ich mohla dotknúť, je vnímaná najprv veľmi rezervovane. No čo sa to môže pre mňa stať? Však ja sa budem musieť nejak iným spôsobom prispôsobiť. Čiže ono vy keď prídete s tým, že nemáte žiadnu predstavu, ako by to mohlo vyzerať a teraz pýtate sa tých odborníkov, ktorí sú už 20 rokov zacyklení v tom cykle a myslia si, že to je správne, no tak asi vám akože nič svetoborné nepovedia. Hej, čiže keď niekto príde s nejakým novým návrhom, s nejakým novým návrhom, tak mali by ste mať dostatočnú silu na to, aby ste ich vedeli presvedčiť o tom, že takto to teraz bude, lebo je to pre pacienta dôležité.
A čo si myslím, je dôležité, že vy nie ste tuná zástupkyňou pani, pani Prokopovej alebo nejakých odborných spoločností, vy tu máte zastupovať záujmy pacientov. To by malo byť základ každého ministra, každého, každého poslanca, že vy tu nie ste za to, aby ste podľahli lobingu nejakých skupín. Lebo každý má svoje záujmy a vy ste tu práve ten arbiter, ktorý má lobovať za pacientov. Vy ste tu preto a preto ste ministerkou, aby ste obhajovali záujmy pacientov. Nie pani Prokopovej, nielen odbornej spoločnosti pediatrov, ale vy tu musíte bojovať do poslednej nitky za pacientov. A toto my tu nevidíme. Rozprávate sa, smejete sa veselo, ale toto je dôležité, toto chceme vidieť od pani ministerky a nieže tuná prichádza s alibistickými nejakými riešeniami, ktoré de facto nikomu nepomáhajú, ale je za peknú, môže si odfotiť opäť niečo zase na Instagram, nahodiť a všetci sme vysmiatí a spokojní. No proste takto to nefunguje.
Pani ministerka, my vám v podstate chceme pomôcť. My vám chceme pomôcť, lebo tá práca ministra zdravotníctva je veľmi náročná, je to náročný, náročný rezort. Takže my vám chceme pomôcť, aby ste ten rezort prepustili niekomu, kto bude kompetentnejší a ktorý bude, kto bude mať väčší elán, bude sa viac snažiť, aby zdravotníctvo na Slovensku posunul dopredu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)