Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali by sme ctiť trošku aj, aj gramatiku. Aj keď viem, že to je zaužívaný výraz.
Teraz vlastne s samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dane.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojov, nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie. Chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav. Ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny sami. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť nejakým iným novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v Britskom spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch. Ďalší problém ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie. Možno, že nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz, čo by sme my očakávali od ministra financií. Ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, Pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nie len naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu, aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách, odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním Fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, nie celkom súhlasím, pani Kalmárová, že iba fakultatívne veci rieši informovaný súhlas rodiča, ale to si vydiskutujeme neskôr.
Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé. Dnes existujú streamovacie platformy alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú a pod vplyvom rôznych influencerov si zdieľajú návody na to, ako spáchať samovraždu a tak ďalej, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miere, a vždycky to musí byť citlivé.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu. Rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vylučovať rodičov zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesmie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pri tom významný partner, ale toto musíme dať do súladu a nerobiť veci poza chrbát, poza chrbát rodičov.
Toľko za KDH, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Za klub KDH by som chcel takisto vyjadriť znepokojenie a rozhorčenie nad tým, že ste sa rozhodli odvolať človeka, ktorý vystaval národný inštitút pre hodnoty a technológie na zelenej lúke, prišiel zo zahraničia s bohatými skúsenosťami a zaňho hovoria nie slová, ale činy. Chcem zopakovať ešte raz, že národný inštitút pre hodnotu a technológie zachránil Slovenskej republike v roku 2022 50 mil. eur a v roku 2023 100 mil. eur. Toto nie sú výmysly, to sú skutočnosti, ktoré vieme podložiť faktami.
Idete odvolať človeka, ktorý je transparentný a neúplatný, asi preto to idete urobiť, toto je váš hlavný zámer, sme z toho pobúrení a zhrození.
Takisto opakujem, že tieto veci mohli odznieť na výbore, pán predseda Baláž to neurobil, pravdepodobne sa bál diskusie. Takto sa naozaj nerobí politika, slušná politika pre ľudí na Slovensku. Myslím si, že už máte vybratého kandidáta, ktorého chcete tam poslať, a bude to znamenať pre slovenských pacientov len menej zdrojov, ktoré budeme vedieť dať do liekov, ktoré majú evidenciu a ktoré môžu pomôcť našim pacientom.
Je to veľmi smutný obraz slovenskej politiky, že idete za... idete potrestať človeka, ktorý má kompetencie, ktorý priniesol naozaj dostatok reálnych dô... reálnych, reálnych, reálnej pomoci nášmu systému. Čiže za klub KDH vyslovujeme znepokojenie, budeme hlasovať jednoznačne proti.
A je to smutný obraz slovenského zdravotníctva. (Potlesk.)

Ďakujem ja veľmi pekne za faktické poznámky. Budem, budem veľmi, veľmi stručná. Naozaj súhlasím s tým, čo povedal kolega, že mali by sme ako politici pristupovať zodpovedne a naozaj by sa takéto zásadné veci nemali meniť s každou politickou garnitúrou. A naozaj ako sa hovorí, že zákony sa robia pre zlé obdobie, na toto by sme mali pamätať a nie si ich prispôsobovať sami sebe.
Na záver chcem len povedať, že celý klub KDH stojí pri RTVS-ke a veríme, že napriek možno pánovi Pročkovi, ktorý, ktorý to tu povedal, verím, že ešte medzi koaličnými poslancami sa tí traja-štyria nájdu, ktorí, ktorí svoje rozhodnutie prehodnotia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja nadviažem na teba, pani kolegyňa Holečková. Viackrát si zopakovala RTVS, RTVS a hovorila si o zániku, o zániku značky, o kvalite a tak. Ja nadviažem na to, že predkladateľke pani ministerke a SNS sa veľmi páči slovo, ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské, a takto chcú zmeniť aj názov RTVS na STVR. A ja sa pozerám hore na tabuľu a čítam, že Národná rada Slovenskej republiky, že či aj toto chcete meniť, že či chcete urobiť Slovenskú národnú radu alebo Národná banka Slovenskej republiky, či aj toto je zlé, či aj toto budete meniť postupne, že to slovenský, slovenská, slovenské, Rozhlas a televízia Slovenska to patrí aj národnostným menšinám, tak ako povedala pani Holečková. A ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské by nemal byť, nemal by byť takým zaklínadlom, lebo potom budete meniť kopec ďalších inštitúcií a to sa mi nezdá správne.
Tá značka, značka je veľmi dobrá. Keď meníme, keď meníme názov firmy alebo organizácie, keď sa robí rebranding, tak to má nejaký vážny dôvod. Keď zaniká inštitúcia, tak preto, lebo nefunguje. Ak nefunguje dobre RTVS-ka tak spravme krízový manažment, opravme veci, ktoré nefungujú, ale tak dobrú značku podľa mňa netreba rušiť.
A ja by som sa rád teda ako začínajúci poslanec dožil takej kultúrnosti, že nebudeme musieť vždycky s novou vládou meniť názov a nastavenie verejnoprávnej televízie či rôznych úradov pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo ÚRSO a tak ďalej. Keď prídeme do doby, keď to nebude nutné vždycky pri zmene vlády meniť, vtedy sa môžme začať považovať za kultúrnejší národ. Zatiaľ sa nám to nedarí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, vďaka za vaše vystúpenie. Ja by som vás chcel doplniť jedným bodom, ktorý, na ktorý by mala odpovedať aj pani ministerka. Členov rady volí podľa § 11 ods. 3, piatich členov rady volí a odvoláva Národná rada. A potom je tam § 14 skončenie funkcie členov rady odsek 2 - Minister kultúry alebo Národná rada, podľa toho, kto je členom rady, kto člena rady do funkcie ustanovil, odvolá. To je v rozpore s nezávislosťou poslanca. Poslancovi môžu zaniknúť teda podmienky, aby bol, členovi rady môžu zaniknúť podmienky, aby bol v rade, ale Národná rada ho nemusí odvolať, pretože každý poslanec je nezávislý vo svojom hlasovaní. Čiže mne sa osobne zdá, že tu by malo jednoducho byť automaticky. Aj tí, ktorí nespĺňajú podmienky alebo prestali spĺňať, že by stratili členstvo v rade a nie, aby ich odvolávala Národná rada, pretože ich nemusí odvolať.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, celá naša krajina momentálne žije majstrovstvami sveta v hokeji a ako jeden z dôvodov, prečo musí RTVS skončiť a prečo musí skončiť aj pán Machaj, sa uvádza aj to, že majstrovstvá sveta v hokeji už nejdú na RTVS-ke, alebo, že napríklad RTVS-ka nevysiela väčšinu pretekov Petry Vlhovej. Ja by som veľmi rada uviedla túto informáciu na pravú mieru a povedala niekoľko faktov, vlastne o majstrovstvách sveta v hokeji a Petru Vlhovú na RTVS. RTVS-ka prišla v čase, keď bol riaditeľom pán Rezník, ktorý bol nominantom SNS a pán Machaj s tým nemá nič spoločné a aj za tohto pána riaditeľa Rezníka takisto prišla aj oprava na futbalové euro, ktoré nás čaká o mesiac, a teda už nebudeme môcť pozerať na RTVS-ke futbal, ale, ale na ďalšej súkromnej televízii a myslím si, že práve toto je taká chvíľa, kedy by sme mali prestávať, prestať rozdúchavať tie vášne a šíriť klamlivé informácie a jednoznačne hovoriť pravdu.
A teraz k meritu veci. Poslanecký sľub sme skladali so slovami, že budeme dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a základný zákon nášho štátu hovorí veľmi jasne, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. RTVS v tomto predstavuje zásadné postavenie, je to dôležitá inštitúcia v mediálnom a kultúrnom prostredí Slovenska. Jej existencia má niekoľko kľúčových prínosov, ktoré by mali byť zvážené pred akýmkoľvek rozhodnutím o jej zrušení. Môžeme hovoriť o nezávislosti a objektivite. RTVS je verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytnúť objektívne a nestranné spravodajstvo. Na rozdiel od komerčných médií, ktoré môžu byť ovplyvňované rôznymi záujmami, či už ekonomickými, možno aj politickými, má RTVS povinnosť slúžiť verejnému záujmu a zabezpečiť pluralitu názorov. Koniec koncov tu už aj zaznelo, že práve RTVS je určite zárukou toho, že sa tu nebudú šíriť veci, ktoré už dávno sú vedecky dokázané, a teda napríklad to, že Zem je plochá, to určite vo vysielaní RTVS-ky nenájdeme.
RTVS má aj nezastupiteľnú úlohu v oblasti kultúry a vzdelávaciu úlohu. Zohráva významnú rolu pri podpore slovenskej kultúry, histórie a jazyka. Vysiela množstvo programov, ktoré sa venujú slovenskému umeniu, tradíciám a vzdelávaniu, čím prispieva k udržiavaniu a rozvoju národnej identity. Navyše zabezpečuje aj regionálne pokrytie a rozmanitosť obsahu. RTVS poskytuje široké spektrum programov, vrátane tých, ktoré sú zamerané na regionálne udalosti a témy, ktoré by inak nemuseli dostať priestor v komerčných médiách. To prispieva k informovanosti občanov o dianí v ich blízkom okolí a podporuje regionálnu diverzitu. Podpora menšinových a špecifických skupín, RTVS tiež venuje pozornosť programom pre menšiny a rôzne minoritné skupiny obyvateľstva, národnostné menšiny, pre deti, seniorov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a tieto programy sú veľmi dôležité pre začlenenie a reprezentáciu všetkých skupín spoločnosti. RTVS má aj rozsiahly archív, ktorý je cenným zdrojom historických materiálov a dokumentov. Tento archív je významným nástrojom pre historikov, výskumníkov a verejnosť, ktorá sa zaujíma o slovenskú históriu a kultúrne dedičstvo. To, v čom je RTVS špecifická, je jej verejná kontrola a zodpovednosť. Ako verejnoprávna inštitúcia je RTVS pod verejnou kontrolou, čo znamená, že je zodpovedná voči občanom. Verejnosť má možnosť ovplyvňovať jej smerovanie a obsah, čo zvyšuje dôveru v médium a jeho poslanie. Samozrejme je to aj kvalita produkcie. RTVS produkuje kvalitné dokumentárne filmy, seriály a relácie, ktoré by komerčné televízie možno nevysielali kvôli ich nákladnosti alebo obmedzenému komerčnému potenciálu. Tieto programy často získavajú ocenenia a uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zhrnula som zopár pozitívnych faktov, ktoré, ktoré môžme hovoriť o RTVS a jej poslaní. A myslím si, že aj tieto by mali brať koaliční poslanci do úvahy pri tom, keď budú rozhodovať o tom, či RTVS zrušia, alebo nie.
Chcem sa spýtať práve kolegov z koalície, ako zabezpečíme základné práva občanov, keď verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia bude mať výrazne nižšie príjmy, bude musieť súperiť o príjmy z reklamy s komerčnými televíziami. Veď ak by to bolo také komerčné terno, tak napríklad folklór by išiel aj v súkromných televíziách. No nejde tam práve preto, lebo to jednoducho nevynáša ekonomický zisk. Preto je aj RTVS potrebná a je potrebná, aby bola nezávislá a aby bolo nezávislé aj jej financovanie. Zrušenie RTVS by znamenalo stratu týchto významných funkcií a služieb, ktoré verejnoprávne médiá poskytujú. Bolo by to ochudobnenie slovenskej mediálnej scény a kultúrneho života, pretože komerčné médiá by pravdepodobne nedokázali alebo nechceli pokryť všetky tieto aspekty. RTVS má preto dôležité miesto v slovenskej spoločnosti a jej zachovanie je v záujme verejnosti. RTVS nepatrí ani vládnej koalícii, ani vládnej opozícii, patrí nám všetkým a tak to musí ostať. Slovensko potrebuje nezávislé médiá, potrebuje, Slovensko potrebuje nezávislú RTVS.
Ja som sa snažila vo svojom príhovore hovoriť pozitívne a nie hovoriť o tých, o tých negatívach. Myslím si, že to, čo nám RTVS dnes prináša, je veľmi dôležité. A bude to prinášať len vtedy, keď ostane nezávislou. Tak vás prosím, vládni poslanci, skúste zobrať do úvahy aj tieto slová pri vašom hlasovaní dnes večer.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za pozmeňujúci návrh.
Pán minister, keby som mohol na vás zareagovať, podľa mňa bude aj dobré riešenie aj to, čo ste vraveli kolegom z PS-ka, že by sa ten zákon stiahol a ešte raz rozdiskutoval, posunul do júnového, keď to bude možné, aby sme si tu niektoré veci rozdiskutovali. Myslím si, že to bude prijateľné pre obidve strany, lebo je tu veľa premenných, ktoré nie sú jasné, a myslím si, že máme zhodu na tom, že ten zákon by bolo dobré, aby sa tam vychytali muchy, ako hovorí aj kolegyňa Tamara, takže budeme radi, ak sa to posunie, veľmi to privítame.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s predloženým vládnym návrhom sme o problematike drevín diskutovali s časťou odbornej verejnosti, výsledkom čoho sú zmeny, a preto podávam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Jozefa Hajka a Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 282.
V čl. I bod 2 znie:
„2. V § 47 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) v zastavanom území obce, na ornej pôde, v brehových porastoch a v iných líniových a pásových drevinových porastoch, na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2,“.“
Odôvodnenie: Pôvodnú právnu úpravu treba ponechať pre intravilány obcí, oráčinovú krajinu, brehové porasty a iné líniové a pásové porasty, keďže tieto v krajine plnia aj dôležitú úlohu biokoridorov. Vo vymenovaných prípadoch totiž drevinové porasty tvoria kľúčovú zložku zelenej infraštruktúry krajiny, ktorá spoločnosti poskytuje dôležité ekosystémové služby, ako je napr. regulácia miestnej klímy, zadržiavanie vody, ochrany pôdy pred eróziou, podpora biogeochemických prvkov (vrátane sekvestrácie uhlíka), čistenie a ozdravovanie ovzdušia, vytváranie biotopov pre rastliny, huby a živočíchy vrátane početných ohrozených a chránených druhov. Treba vedieť, že náš svet v súčasnosti čelí dramatickému úbytku biodiverzity a EÚ ani Slovensko nie je výnimkou. V EÚ prudko klesajú napr. populácie hniezdiaceho vtáctva – od roku 1980 ide o úbytok až 560 – 620 miliónov vtákov vrátane kedysi bežných druhov. Najväčší pokles je práve v poľnohospodárskej krajine v dôsledku úbytku prírodných biotopov, vysokej chemizácie a intenzifikácie agrotechnických postupov. Iba od r. 2000 sa počty bežných druhov vtákov viazaných na tento typ krajiny znížili o 24 %. Významne klesajú aj populácie opeľovačov vrátane blanokrídleho hmyzu a motýľov. Ponechanie pôvodného znenia novely by plošným uvoľnením podmienok výrubov drevín vysoko pravdepodobne viedlo k výraznému oslabeniu zelenej infraštruktúry nelesnej krajine a tým k strate významných ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia a prosperita spoločnosti. Navyše na mnohých miestach, predovšetkým v intenzívne využívanej krajine južného Slovenska nelesná drevinová vegetácia už teraz výrazne chýba.
V zastavanom území obcí zelená infraštruktúra oživuje prostredie a svojimi ekosystémovými službami priaznivo ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí – najmä reguláciou miestnej klímy, zadržiavaním vody, čistením a ozdravovaním ovzdušia, ochranou pred hlukom, ochranou pôdy pred vodnou eróziou a celkovým skrášľovaním a spríjemňovaním prostredia.
Drevinové porasty na ornej pôde sú základom ekologickej, resp. zelenej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre vytváranie a udržanie podmienok pre život v krajine a tým aj pre poľnohospodársku produkciu, pretože vyvažujú ekologicky labilné oráčinové ekosystémy a sú tiež základom pre zníženie aplikácií agrochemikálií a biologický boj proti poľnohospodárskym škodcom.
Brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty sú významnými biokoridormi, udržiavajú ekologickú konektivitu – prepojenie biotopov v krajine, čím zabraňujú izolácii populácií voľne žijúcich druhov v dôsledku fragmentácie prírodných a poloprírodných biotopov. Tieto porasty sú tiež významnými útočišťami ohrozených a chránených druhov organizmov; spevňujú brehy vodných tokov a v značnej miere chránia povrchové vody pred znečisťovaním a tým aj sladkovodné organizmy pred nebezpečnými toxickými látkami.
Pre zabezpečovanie ekologickej konektivity v krajine a pre udržanie jej ekologickej stability (ekologickej odolnosti aj reziliencie krajiny voči jej najrôznejším narušeniam) sú veľmi dôležité aj prvky územných systémov ekologickej stability (ďalej len „ÚSES“), osobitne ich ekologická kostra, ktorú tvoria biocentrá, biokoridory, genofondové plochy a interakčné prvky. Keďže regionálne a miestne ÚSES nie sú vždy verejne dostupné, nezaradili sme ich do pozmeňovacieho návrhu, aby sme poľnohospodárom nesťažili postupy pri odstraňovaní náletu na trvalých trávnych plochách. Odporúčame však, aby tam, kde sú ÚSES-y dostupné, boli brané do úvahy. Napokon vytváranie a udržiavanie ÚSES je aj podľa zákona č. 543/2002 Z. z. verejným záujmom.
Záverom zhrnuté, zelenú infraštruktúru v nelesnej krajine posilňovať a chrániť ju tiež ako základný biologicko-ekologický nástroj adaptácie krajiny na súčasné globálne výzvy, predovšetkým zmenu klímy, úbytok biodiverzity, znečisťovanie prostredia širokým spektrom znečisťujúcich látok, vyčerpávanie vodných zdrojov, zmeny využívania krajiny vrátane fragmentácie biotopov a ďalšie. Napokon k tomu Slovenskú republiku zaväzujú aj medzinárodné dohovory na ochranu biodiverzity, najmä dohovor o biodiverzite, naň nadväzujúca stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 20230, ako aj viaceré domáce stratégie a koncepcie, ktoré zdôrazňujú zachovanie, posilnenie a obnovu integrity a tým aj ekologickej odolnosti a reziliencie ekosystémov a zvýšenie rozlohy prírodných ekosystémov. Z týchto dôvodov je vo vymenovaných prípadoch potrebné ponechať pôvodné ustanovenie, ktoré umožňuje výrub drevín s obvodom kmeňa do 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2. U krovitých porastov tu odporúčame zvýšiť limit z 10 m2 na 20 m2.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá bod 3, ktorý znie:
„3. V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) mimo zastavaného územia obce, na trvalých trávnatých porastoch76aa), s obvodom kmeňa do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a na súvislé krovité porasty na trvalých trávnych porastoch s výmerou do 100 m2,“.“
Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l).
Poznámka pod čiarou k odkazu 76aa znie:
„Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).“
Odôvodnenie: Ide o pôvodné v novele navrhované ustanovenie, ktorého cieľom je pomôcť poľnohospodárom a odbúrať doterajšiu byrokraciu pri odstraňovaní náletu na poľnohospodárskych pozemkoch. V podstatnej miere ide o nálet na trvalých trávnych porastoch, kde sa znížila intenzita ich využívania. Okrem toho, že toto opatrenie pomôže poľnohospodárom, môže pomôcť aj pri obnove významných nelesných biotopov, ako sú v tomto prípade predovšetkým druhovo pestré lúky a pasienky. Túto pomoc pre poľnohospodárov vítame, avšak zdôrazňujeme, že je namieste iba na zarastených trvalých trávnatých porastoch evidovaných v katastri nehnuteľností a mimo zastavaného územia obce. Vo všetkých ostatných prípadoch je uľahčenie výrubu dreva v nelesnej krajine vysoko nežiaduce. Z toto dôvodu považujeme za dôležité v predmetnej novele explicitne stanoviť, že uvoľnenie pravidiel pre výruby drevín sa týka iba trvalých trávnych porastov.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
Odôvodnenie: V novele navrhovanej MŽP sa odporúčal vypustiť bod c), ktorého pôvodné znenie znamená menej striktné podmienky pre výruby drevín v záhradách a v záhradkárskych osadách. V zmysle spomínanej novely MŽP bolo vypustenie tohto bodu logické. Avšak v prípade, ak prijmeme návrh, že výrazné uvoľnenie výrubov drevín v nelesnej krajine sa má týkať iba trvalých trávnych porastov, potom má ponechanie pôvodného znenia bodu c) význam, pretože uľahčuje život drobných poľnohospodárov v záhradách a v záhradkárskych osadách.
4. V čl. I bod 8 sa v § 47 ods. 5 za slovo „solitér“ vkladajú slová „skupine stromov,“.
V pôvodnom znení textu podľa ods. 5 sa uvádzala aj skupina stromov, ktorá podobne ako solitérny strom môže v nelesnej krajine predstavovať významný interakčný prvok územného systému ekologickej stability. Predpokladáme, že táto skupina drevín vypadla z novely iba nedopatrením. Skupina stromov a remíza nie je totiž vždy to isté, pretože remízu môžu tvoriť ostrovčeky rôzne malých stromov a krov, často ju však môžu vytvárať iba kroviny.
Ďakujem, skončil som.

Kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky. A najviac sa tu ohýbala téma tých koncesionárskych poplatkov.
Ja musím, žiaľ, povedať, že ak sa dláždila nejakým spôsobom cesta k tomu, aby vláda, ktorá príde, mohla totálne finančne ovládnuť RTVS, tak sa to začalo týmto. Či, však poviem to na príklade.
Pán Sulík hovorí o tom, že polovica príjmov, polovica príjmov bola z koncesií a polovica bola na základe zmluvy so štátom. Však áno, ja viem o tom. Je mi to úplne jasné. Ale kým v minulosti mohla vláda operovať s päťdesiatimi percentami príjmov RTVS, tak teraz so 100 percentami, pretože opakujem znovu, či to už je schválené v parlamente, alebo nie je schválené, jednoducho jedným, zmenou jedného jediného čísla dokážete manipulovať s celým rozpočtom RTVS. A ešte ju tlačíte do toho teraz podľa nového zákona predloženého, aby si, aby si naháňala peniaze cez inzerciu, čo, ako som to vysvetľoval, nie je hodné verejnoprávnej inštitúcie.
Pán Farkašovský sa, hovorí o tom, že RTVS nevysielala objektívne. Dá sa to posudzovať. Pán Farkašovský, ja chodím na tie zasadnutia rady a vidím, koľko tam je podnetov a oni to riešia, tie podnety. To znamená, keď RTVS má problémy v riadení, a tie problémy tam sú, ja to, ja to, som to aj spomínal, no tak je na to, je na to pôda, kde sa to má riešiť. Ak tá pôda je dostatoč... nie je dostatočná, tak poďme zmeniť zákon.
Oceňujem príspevky svojich kolegov z KDH, ktorí hovoria o tom, že, že ide o jasný zámer, a to je o mocenské ovládnutie RTVS. Áno, je to tak. A to, čo hovorí kolega Čaučík, ako to povedal veľmi dôležitú vec - dôvera v inštitúciu musí ostať zachovaná. To je mimoriadne dôležitá vec.