Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, ktorých si aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia.
Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské, alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť.
Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa, ostať na Slovensku, je to aj o tom, ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať, preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež.
Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme.
Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom.
Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť.
Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu, okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu.
Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo.
Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať.
Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti.
Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu.

Klub KDH odmieta predložený návrh o STVR, pretože ide o zlikvidovanie verejnoprávnej inštitúcie a nahradenie Rozhlasu a televízie Slovenska inštitúciou, ktorá v podstate bude zoštátnená, bude slúžkou vládnej moci a predovšetkým ministerstva kultúry.
KDH si ctí slobodu slova a bude, bude, vynaloží úsilie na to, aby táto sloboda slova ostala zachovaná. Neznamená to, že budeme len sledovať ďalej dianie okolo RTVS, ale aj dianie okolo ďalších médií.

Ďakujem za slovo i ďakujem za všetky vaše poznámky.
Pán kolega Jarjabek, áno, hovoríte o tom, že by RTVS bez likvidácie zanikla. Preto hovoríte, že potrebujeme novú inštitúciu, ale že by zanikla medzi komerčnými televíziami. Ale práve váš návrh zákona, ktorý jej dáva, ktorý počíta s desaťkrát väčším objemom reklamy, ju posúva do súboja alebo súťaže s komerčnými televíziami a komercionalizuje ju, pričom to nie je jej primárne poslanie.
Tak, pán kolega Podmanický, ja v žiadnom prípade nechcel som porovnávať sa s premiérom tejto republiky. Hovoril som počnúc od svojho príkladu, že viem, o čom je reč.
Vo všeobecnosti o tom, že aj z vášho vystúpenia cítiť, keď ste hovorili o tom pomere 19 ku 1 ľudí, ktorí sa vyjadrovali k danej situácii, a mali ste a hodnotíte ich ako 19 ľudí, ktorí v minulom čase boli v opozícii, alebo kritizovali kroky pána premiéra Róberta Fica. Tak, viete, už z tohto postoja cítiť takú možno nevyslovenú explicitne obžalobu médií a niektorí z vás to aj vyslovene povedali z tej otrasnej udalosti, ktorá sa potom stala.
A ja apelujem len na to, aby sme sa neviezli na tejto vlne emócie, aby sme si nemysleli, že môžeme politickou mocou a kontrolou nahradiť vývoj civilizovaný, prirodzený, demokratický kontinuálnym zlepšovaním inštitúcií. Chceme vrátiť koncesionárske poplatky? Môžte to urobiť.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, ďakujem za slovo. Najskôr začnem pragmatickým materiálnym pohľadom. Počúvame o rozvrate verejných financií, o začatí procedúry zo strany Európskej únie kvôli nadmernému deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a deklarovanej snahe konsolidovať verejné financie. Počuli sme aj o takom možno mediálnom balóniku, o plošnom znižovaní zamestnancov štátnej správy o 30%. Čo považujem za, pri plošnom uplatnení, fatálne a nezmyselne ochromujúce niektoré rezorty. Mohlo by to ohroziť aj funkčnosť štátu či rozvoj našej spoločnosti. Tento môj príspevok však nie je o konsolidovaní verejných financií. Iba poukazujem na to, že práve v tejto situácii prichádza navrhovateľ s vytvorením novej inštitúcie STVR. Náklady s tým spojené jednoducho nebudú zanedbateľné. Veď chystáme sa zrušiť existujúcu, fungujúcu inštitúciu RTVS. Jednoducho sa táto zákonom zlikviduje, a takpovediac na jej základoch sa vytvorí inštitúcia nová, STVR. Na to, aby fungovala, bude potrebné do nej vložiť milióny eur. Takže vznikne drahý a zbytočný chaos, keďže návrh zákona nerieši systémový proces nejakého rozvoja RTVS, ale naopak. Dokonca nerieši ani po procesnej stránke plynulý prechod zo zlikvidovanej inštitúcie na úplne novú.
Preto považujem tento návrh zákona za hrubo nezodpovedný. Keďže zákon má nadobudnúť platnosť dňom vyhlásenia, teda dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Načo je potrebná takáto rýchlosť, sa nedozvedám. A kým sa tak stane, treba urobiť konkrétne opatrenia. Musí zaniknúť inštitúcia, ktorá normálne funguje, teda RTVS.
Zanikne aj funkčné obdobie riaditeľa RTVS, ďalších vysokých manažérov RTVS, ale aj doterajších členov v Rade RTVS. A to sa prirodzene nedá zvládnuť za pár dní. Teda aspoň nie demokraticky, participatívne, odborne, konsenzuálne.
A teraz sa pozrime na vec meritórne z hľadiska zmyslu a účelu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Celkom stačí, ak si uvedomíme, prečo tento návrh zákona vznikol. Prečo vlastne ide vláda rušiť fungujúcu inštitúciu RTVS a ide ju aj za cenu zbytočných nákladov, prepáčte, zmätku a chaosu, vytvoriť nový rozhlas a televíziu, lebo ho chce politicky ovládnuť. Ani sa tým predkladateľ zákona netají. Pán premiér Robert Fico celkom otvorene vyhlasoval, že RTVS je citujem: "v permanentnom boji s vládou", teda že mu viac ako nevyhovuje, ak redaktori RTVS informujú občanov nezávisle podľa svojho svedomia a vedomia a nie tak, ako by to politické špičky teraz vládnej koalície chceli, v záujme vládnej koalície a nie v záujme celej spoločnosti Slovenska ponad politiku.
Takže v snahe docieliť svoj cieľ mení sa celá inštitúcia. Rozhlas a televízia Slovenska sa má celkom podrobiť politickej moci. Teraz je to stranám SMER, HLAS a SNS, ktorým to môže vyhovovať, ale to naozaj dokážeme myslieť iba na štyri, resp. šesť rokov dopredu? To má pokračovať akási mediálna vendeta s každou ďalšou vládou podľa ľubovôle práve vládnucich politických strán? Nadľahčene, to budeme prehadzovať každé štyri roky písmenká RTVS, STVR a tak ďalej? Ako matematik vám hovorím, že na to máme 12 možností.
Odvolá sa súčasný generálny riaditeľ RTVS, ktorého na päťročné obdobie v auguste 2022 demokraticky zvolila Národná rada Slovenskej republiky. Teda zvolili ho poslanci Národnej rady, demokraticky zvolení v parlamentných voľbách. Jeho funkčné obdobie sa skončí v auguste 2027. Kvôli nemu ide vládna koalícia rušiť celú funkčnú inštitúciu, ktorá navyše narastá na kvalite, aj na vlastnej produkcii?
Nového generálneho riaditeľa, teda už nie RTVS, ale novej inštitúcie STVR, má voliť novovzniknutá rada, ktorá podľa zákona má mať deväť členov. Štyroch z nich má vymenovať ministerstvo kultúry a piatich má voliť Národná rada, kde má v súčasnosti väčšinu súčasná vládna koalícia. Suma sumárum, všetci členovia rady budú volení politicky, vládnou koalíciou. Budú to, prepáčte, naši ľudia. A rada bude mať nie nezanedbateľné právomoci.
Okrem toho, že bude voliť a odvolávať generálneho riaditeľa, bude schvaľovať svoj štatút, teda štatút rady, štatút Slovenskej televízie a rozhlasu, organizačný poriadok Slovenskej televízie a rozhlasu, štatút etickej komisie, štatút programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a tak ďalej. A bude schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby. Teda, táto rada bude mať väčšie právomoci ako sám generálny riaditeľ.
Zhrnuté a podčiarknuté, rada bude mať prakticky všetky právomoci a bude volená politicky. Posilnené právomoci pri kreovaní STVR bude mať ministerstvo kultúry. To isté ministerstvo, ktoré v súčasnosti má problémy, alebo nedokáže posilňovať kultúru na Slovensku a prípadné asymetrie v dotovaní tvorcov kultúry, rieši nie konsenzuálne, odborne, ale dokáže to naprávať iba politickou kontrolou, ktorá má prvky totalitnej kontroly. Čo sa, samozrejme, obráti aj proti nim samým, proti vám samým, vážení kolegovia z koalície. A proti nám všetkým, ak sa tak bude diať pri každej politickej zmene vlády Slovenskej republiky.
Vážení poslanci vládnej koalície a vážená vláda Slovenskej republiky, ste demokraticky zvolení a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí nespochybňuje váš mandát vládnuť. Avšak aj v tomto prípade pri valcujúcom presadzovaní zákona o RTVS, STVR v skrátenom legislatívnom konaní je priam do očí bijúci, na mňa to tak úprimne pôsobí, revanšizmus. Ak ste cítili krivdu zo strany predchádzajúcich vlád, či hovoríte o asymetrickej podpore kultúry alebo o zneužívaní štátnych či verejných inštitúcií a myslíte to vážne, prečo sa s takým stavom chcete vysporiadať ešte hrubším spôsobom? Prečo chcete politicky ovládať všetko od OČTK až po médiá? To nie je o nastoľovaní novej štátnickej kultúry, ale, práve naopak, nápadne to pripomína nechválnu minulosť, totalitnú minulosť našej krajiny. Predpokladajme, že máte tie najlepšie a najčistejšie úmysly. Pokiaľ však nepočítate so svojou vládou na večné veky a nikdy inak, tak je vaša politika, prepáčte, krátkozraká. Sami potom legitimizujete paradigmu, vyhraj voľby a môžeš si robiť, čo chceš.
Ešte len dodávam, že pán premiér Fico sa nechali počuť, že súčasné RTVS porušuje ľudské práva. A to aj napriek tomu, že podľa štatistiky rady pre mediálne služby, ktorá dozoruje dodržiavanie zákonov vo vysielaní, sa podania na radu týkali RTVS len v minimálnom počte.
A ešte jeden dodatok. Televízne spravodajstvo RTVS považujú diváci podľa prieskumu agentúry Median SK z februára 2024 za najobjektívnejšie na Slovensku. Na prvej priečke tohto prieskumu sa pritom RTVS drží kontinuálne už vyše štyroch rokov. V prieskume agentúry Median SK, zameranom na štvrtý kvartál 2023, zvolilo spravodajstvo verejnoprávnej televízie za najobjektívnejšie až 26,6 % opýtaných, pričom oproti predchádzajúcemu kvartálu ide dokonca o nárast o 1,4 %. RTVS od druhej priečky delí až šesť celých percentuálnych bodov. Ide o jasné potvrdenie toho, že RTVS si svedomito plní svoje zákonné povinnosti a napĺňa verejnoprávnu misiu.
Niet sa čo čudovať, že komisár Rady Európy Michael O´Flaherty vyjadril znepokojenie v súvislosti s tým, či sú dva návrhy slovenských zákonov týkajúce sa občianskej spoločnosti a verejnoprávneho vysielateľa zlučiteľné s normami v oblasti ľudských práv. Uviedol to v liste adresovanom podpredsedovi Národnej rady a štyrom predsedom parlamentných výborov, ktorý bol zverejnený. Komisár O´Flaherty v súvislosti s návrhom zákona, ktorý chce nahradiť súčasné verejnoprávne médium RTVS novým subjektom pod značkou STVR, zdôraznil dôležitosť stanovenia legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečia nezávislosť verejnoprávnych médií od vládnej kontroly. Vyzval Národnú radu Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážila obavy, že niektoré prvky návrhu tohto zákona môžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. List Michaela O´Flahertyho podľa mojich informácií dostali podpredseda Národnej rady pán Peter Žiga, predseda ústavnoprávneho výboru pán Miroslav Čellár, predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michal Šipoš, predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani Lucia Plaváková a predseda výboru pre kultúru a médiá pán Roman Michelko.
O novinároch sa vraví, že sú tak drsným jazykom, strážnym psom demokracie. Tento návrh zákona o STVR nie je pokusom skrotiť tohto strážneho psa. Toto je pokus o jeho zotročenie, likvidáciu, umlčanie. Pokus motivovaný hnevom a nepriateľstvom. Teraz si dovolím byť trochu osobný, možno trochu moc. Pozrite, tiež som si osobne za svoju krátku, ale pomerne úspešnú službu Slovensku na pozícii ministra školstva v krízovom režime vyslúžil aj nejaké hanlivé nálepky. A prečítal som si zopár článkov, kde som neveril vlastným očiam, ako môže niekto napísať i nepravdivé až hlúpe tvrdenia bez overenia faktov.
Ale zdôrazňujem, nič také som nepozoroval zo strany riadne fungujúcej RTVS voči mojej, ani žiadnej inej osobe, verejne činnej. A týchto zopár účelových a povrchných článkov v niektorých médiách bola a je marginálna záležitosť a v očiach znalých ľudí to skôr deklasovalo autora než moje meno a česť. Vo mne to vyvolalo trochu smútku a sklamania, nie však hnev či nepriateľstvo. Veď boj s hlúposťou sa podobá na boj s veternými mlynmi.
Poďme namiesto toho robiť niečo užitočné a predovšetkým sa pozrime najskôr sami na seba, akú kultúru komunikácie, politiky a riešenia problémov prinášame do spoločnosti my politici. Napokon zdravá miera slobody slova a prejavu prináša nevyhnutne aj pochybenia. Tie však nemôžu zatieniť nenahraditeľnú službu, akú plnia nezávislé médiá a seriózni žurnalisti v spoločnosti. A cena za slobodu slova a prejavu i za slobodu zhromažďovania, to len preto, lebo to rezonuje v týchto dňoch, tak je malá, ak to má byť, kde tu nejaký článok, nejaká nálepka, hoci aj na moju adresu. Na hocikoho z nás. Dali sme ako dospelí ľudia svoj súhlas k tomu, že budeme verejnými ústavnými činiteľmi a jednoducho toto je súčasťou našej misie. Verejnoprávna televízia má ešte väčšiu misiu, než len byť, prepáčte, strážnym psom demokracie.
Je nenahraditeľným spolutvorcom kultúry v širšom slova zmysle v celej spoločnosti. Ponúka vzácne veci, ktoré sa nedajú komercionalizovať, alebo zotročiť, teda až do doby, kým nevstúpi tento zlý zákon do platnosti, tento návrh zákona do platnosti. Naozaj nepotrebujeme ďalšie Rázsochy, tentokrát z funkčnej RTVS. Ani zbytočné výdavky v našej situácii. A už vôbec nie nahrádzať politickou mocou a kontrolou kompas odbornosti a etiky.
Preto nás všetkých vyzývam, buďme aspoň trocha štátnici a nielen krátkozrakí politici, a poďme zlepšovať služby verejnoprávnej televízie. Naozaj vždy je čo zlepšovať v kontinuite a nie búraním funkčnej RTVS.
A na záver ešte jeden postreh, keď v skrátenom legislatívnom konaní beží tento zákon, tak sa, samozrejme, vyskytujú aj vecné pochybenia, nielen tieto principiálne vybočenia zo štandardného rámca demokracie, ako sú napríklad to, že podľa tohto zákona, keď bude nejaký člen rady navrh... má byť odvolaný, tak tento zákon určuje tú povinnosť Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá volí toho člena, zároveň ho podľa tohto zákona má odvolať. Ale predsa nám poslancom so slobodným mandátom nemôže zákon prikazovať, ako máme hlasovať v takejto situácii. Verím, že predkladateľ sa vie s takýmito vecami vysporiadať, ale prečo to takto robiť, opäť. V skrátenom legislatívnom konaní, hrubou politickou silou, väčšinou a za účelom naprávať domnelé alebo skutočné nejaké krivdy, ktoré môžete pociťovať, alebo niektorí vaši lídri môžu pociťovať namiesto toho, aby sme jednoducho tú spoločnosť kultivovali, ukázali nejakú veľkorysosť, nejakú novú kultúru, ktorú ste nám sľubovali a ku ktorej, ktorá má byť súčasťou nášho poslania, našej úlohy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše ste si za cieľ vybrali RTVS, verejnoprávnu inštitúciu, kde naozaj aj podľa dozorkonajúcich orgánov a podľa prieskumov by sme našli minimum nejakých pochybení a prešľapov.
A tak ako o tom hovoril môj kolega Jozef Hajko, naopak, nad rámec zákona produkciu vlastnej tvorby a služieb verejnoprávnej inštitúcie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som vám chcel len pripomenúť, že pred takmer dvoma rokmi Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona, ktorou zadefinovala paliatívnu starostlivosť. My sme pri tejto príležitosti zorganizovali konferenciu o paliatívnej starostlivosti, ktorá aktuálne prebieha v priestoroch Národnej rady, konkrétne na hrade, v priestoroch parlamentného inštitútu.
Všetci ste srdečne pozvaní v prípade, že máte záujem sa ho, sa jej zúčastniť. Sú to dve časti, druhá časť začína od 13-tej do 14-tej hodiny.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu na stole predložený návrh zákona o skrátenom konaní k zákonu o mediálnych službách. Už tu odznelo viacero informácií, ja by som teraz vystúpil za klub KDH, aký názor má na toto skrátené legislatívne konanie. Nebudem sa venovať zákonu, o tom budeme hovoriť, keď bude na to príležitosť pri prerokúvaní samého zákona. Padali tu otázky termínov, áno, Slovensko, to podstatné je asi, čo sa týka o vzťahu k Európskej únii a k Európskej komisii, že Slovensko malo mať už vo februári zastúpenie v Európskom výbore pre mediálne služby. Je to mimoriadne dôležitý zákon, týka sa, veľa tu rozprávame v poslednom čase o tom, o médiách, a to sa skutočne týka médií, ale aj tých médií, ktoré presahujú hranice tohto štátu, a dokonca aj hranice Európskej únie. Je to veľmi dôležitý zákon a táto regulácia vyzerá to tak, že je veľmi, tiež veľmi, veľmi dôležitá.
Keď sme rokovali na výbore o tomto zákone, priznám sa, že tie dôvody, ktoré som tam počul, ma viedli k tomu, aby sme pristúpili na skrátené legislatívne konanie. Pretože opakujem, už vo februári malo byť Slovensko súčasťou toho veľkého tímu, ktorý rozhoduje o týchto veciach v Bruseli, a nielen to, ale pochopiteľne treba riešiť situáciu aj na Slovensku. Budeme o tom hovoriť potom, aj tie kompetencie sú dôležité, čo si budeme riešiť sami doma a čo sa bude riešiť v Bruseli. Pochopiteľne, že ten princíp subsidiarity musí ostať zachovaný, to znamená, všetko, čo si vieme vyriešiť doma, tak si musíme vyriešiť najskôr doma.
Nie som zástanca toho, aby sme so všetkým utekali do Bruselu.
Opakujem, chápal som dôvody na skrátené legislatívne konanie. Štátny tajomník Bernaťák nám na výbore povedal, že ak zákon nebude platiť, presne si to pamätám, 12. septembra, tak Slovensku, Slovensku budú hroziť škody, pokuta vo výške 700-tisíc eur. Pani ministerka tu hovorila niečo pod 700-tisíc eur, ale zhruba ide o túto sumu. Samozrejme, že každá pokuta, ktorú má Slovensko zaplatiť, padá na plecia všetkých občanov tohto štátu, a preto musíme konať tak, aby, aby neboli postihovaní občania tohto štátu za nečinnosť, prieťahy, a tak ďalej.
Ale musím jedným dychom povedať, že tak ako som tu minulý týždeň sedel, a tak ako podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zháňal ministerku, kde je, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie, tak mi to prišlo až také komické. Na jednej strane počúvame apely na kultúrnom výbore, že rýchlo, rýchlo, a potom, keď príde na rokovanie, tak zrazu nám tu chýba ten, čo má ten zákon predložiť. A priznám sa, že sa ma to dosť dotklo, a tým pádom aj zvažujeme, alebo som zvažoval, a tak rozmýšľame aj v našom klube, že či je skutočne v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie, keď nedáva punc tomu skrátenému samotné ministerstvo. Samo ministerstvo nedáva punc, keďže tu chýba ministerka. Takže prikláňam sa k tomu názoru, že poďme do riadneho legislatívneho konania, poďme rokovať o tomto zákone, poďme rokovať o tom zákone v riadnom legislatívnom konaní. Je tam síce pár dní, ako vieme, poznáme program našej schôdze, je tam možno pár dní, že toho 12. septembra by sme, by sme presiahli, ale, ale predsa len poďme o tom riadne rokovať. Ja, podľa informácií, ktoré mám, tak ten zákon už bol na stole, vláda mohla konať oveľa rýchlejšie. Mali sme tu plno prípadov, včera, včera, zo včerajška prichádza ďalší. Máme skrátené, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o odovzdaní pozemkov pod verejnými stavbami samosprávam. O tomto sa hovorí už veľmi dlho a zrazu príde vláda na rokovanie, výjazdové rokovanie v Rimavskej Sobote, príde s tým, že treba to rýchlo, rýchlo riešiť. No prečo to treba rýchlo riešiť, keď sa to roky neriešilo?
A opäť garantujem vám všetkým, že príde, príde sem návrh priamo z vlády, a ešte na tejto schôdzi budeme rokovať o tom skrátenom konaní, len aby sa to rýchlo, rýchlo spravilo, aby jednoducho vláda ukázala, že ako sa zaujíma o samosprávy.
Takže my sme v tomto momente už proti skrátenému legislatívnemu konaniu a poviem ešte jednu myšlienku, ja o tom uvažujem už roky. Ja som fakt uvažoval o hmotnej zodpovednosti politikov. Ak skutočne niekto svojím konaním a môže to byť aj minister, spôsobí, že tomuto štátu hrozia škody, malo by sa to nejakým spôsobom zohľadniť. Najmä ak je, ak vidíme takýto prístup, ak takýto prístup k legislatívnemu konaniu, že predkladateľ sám nepríde na rokovanie snemovne, nepríde, teraz nebudem hovoriť o dôvodoch, to tu už zaznelo. Nebudem sa v tom rýpať ďalej, ale ak nepríde, tak on vlastne svojím spôsobom nesie za to zodpovednosť. A o tomto som uvažoval aj v prípade populistických sociálnych zákonov.
Ako veľmi ľahko sa rozdáva zo spoločnej kasy, veľmi ľahko. Je to z nás, z peňazí nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov, ale ja by som, veľmi ťažko sa potom tie peniaze, samozrejme, naháňajú. V tomto prípade je situácia už taká, že skutočne máme problém, aby sme sa nedostali ako štát do krachu.
Aj v tomto prípade pri rozdávaní nejakých sociálnych benefitov by som zvažoval, že by minister opačne, prispel aj zo svojho platu nejakým tisícinou promile, alebo čo. Aby bolo jasné, že keď o tom, o takýchto veciach, takéto veci predkladá, ktoré sú páčivé, ľúbivé pre obyvateľov, takže myslí to ozaj úprimne, že im to ozaj dopraje, a nech dá aj z vlastného vrecka nejakým spôsobom. A to isté platí aj pri zohľadňovaní pokút, ktoré platí tento štát.
Mal by minister, ak je odôvodnený dôvod, niesť určitú zodpovednosť.
Takže na záver poviem, klub KDH je proti skrátenému legislatívnemu konaniu v tomto prípade a navrhujeme, aby sa o tomto zákone rokovalo riadnym spôsobom, myslíme si, že by sa to dalo do septembra stihnúť.

Ďakujem. Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Naši starostovia majú problém kvôli prehnanej byrokracie a našim vlastným pravidlám častokrát aj nad rámec smerníc Európskej únie, a preto nevedia využiť finančné prostriedky na rozvoj a obnovu obce. A musíme si priznať, že väčšinu financií práve na rozvoj obcí máme z Európskej únie. V čerpaní eurofondov patríme medzi najmenej úspešné, ale aj najpomalšie čerpajúce krajiny, a preto verím, že tento návrh bude prvým krokom k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Verejným obstarávaním to však nemôže skončiť, pretože problémom, najmä čo sa týka eurofondov, sú aj zložité a nezrozumiteľné pravidlá v našich vlastných výzvach a byrokracia okolo nich. Preto navrhujem, aby sme sa inšpirovali krajinami, kde to funguje a kde môžeme rok čo rok vidieť posun. Zjednodušme procesy, urobme lepšie výzvy, efektívnejšiu kontrolu a hlavne dajme väčšiu časť eurofondov do regiónov, pretože tam sú župani, primátori a starostovia, ktorí najlepšie vedia, kedy, ako a kde potrebujeme tieto zdroje použiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.