Milé kolegyne, kolegovia, ja sa vám musím poďakovať, že ste vydržali tak dlho a aj z koalície, že vás je tu toľko a že môžme o niečom spolu rozprávať, aj keď nemusíme spolu súhlasiť, ale ja si to veľmi vážim, aj ten váš čas všetkých, čo ste tu. A ak sa vás niektorých dotknem, tak prijmite to láskavo ako príspevok do diskusie.
Vážení přátelé, áno, ja si na rozdiel od niektorých kolegov myslím, že áno, že existujú dôvody, dokonca viacej dôvodov na odvolanie podpredsedu parlamentu. Ja si to úprimne myslím. Ak napríklad tak vysokopostavený ústavný činiteľ, napríklad si robí srandu z prezidenta republiky, napríklad zvesí jeho obraz a vymení ho za nejakého revolucionára, ale nielen to, ale že vyzýva ľudí, aby hanili prezidenta tejto krajiny alebo prezidentku tejto krajiny verejne, predstavte si, že by nejaký starosta alebo nejaký verejný činiteľ na miestnej alebo nejakej úrovni, alebo učiteľ v škole toto spravil. Nám v každej triede visí obraz prezidenta, my sme ich menili teraz z pani Čaputovej na pána Pellegriniho, ale je to prezident republiky, tak sa správame s úctou.
Včera tu bolo také malé dievčatko a pýtalo sa na vlajky, že prečo tu máme aj tú modrú s hviezdičkami. No preto, lebo tak rozhodli obyvatelia v referende a my sme sa stali súčasťou Európskej únie, za čo sme vďační.
A keď vysoký ústavný činiteľ týmto pohrdne, nieže len pohrdne, ale vo svojej kancelárii, ktorá je verejným priestorom, a keď dáva takýto signál, tak je to verejné pohoršenie, ktoré urobí obrovské morálne škody.
Vy ste, pán Huliak, hovoríte o tom, že niekto tu przní morálku, ale keď vysiela jeden z najvyšších ústavných činiteľov takýto signál do verejnosti, tak už neviem, čo viacej môže, môže dávať zlý príklad deťom, ale aj dospelým, ako sa majú správať k slovenskej štátnosti, k symbolom a tak ďalej.
Ja si úprimne myslím, že dôvodom na odvolanie vysokého ústavného činiteľa je, keď napríklad spôsobí nejaký priestupok alebo dopravnú nehodu a ujde z miesta činu. A keby neboli olejové stopy, tak to možno ani nikto nezistí, ale dokáže využiť svoju politickú moc, aby sa to tak rýchlo zahladilo, že o pár týždňov potom si zoberie vládny špeciál s partiou a idú na futbal do Nemecka, lebo môžem.
A toto je aký signál pre našu mládež, pre naše Slovensko, keď takto sa správa vysoký verejný činiteľ?
Ak toto nie je príklad papalášizmu a zneužívania moci, tak už potom neviem, čo. Ten človek je presvedčený o tom, že sa mi nič nemôže stať. Ja si môžem robiť, čo chcem. Nebudem fúkať, až po pätnástich hodinách.
A pre mňa je toto dôvod na odvolanie takého vysokého ústavného činiteľa.
Alebo tak hrubé zneužitie politickej sily, vy máte obrovskú politickú silu, máte moc, môžte si zmeniť zákony, lebo vás je dosť a s tou silou, ktorú legitímne máte, lebo vás zvolili obyvatelia, je aj zodpovednosť. A keď vysoký ústavný činiteľ povedzme súčasný podpredseda parlamentu, keď dokáže túto politickú moc použiť tak, že zmení povedzme Trestný zákon, trestné poriadky a sám seba vyviní spod obvinení. A dokonca sa mu podarí, pretože má takú silnú politickú váhu a podarí sa mu za šéfa Slovenskej informačnej služby pretlačiť svojho syna.
To je, toto je z môjho pohľadu zneužitie politickej moci a keď naznačuje tento človek, že jeho kolega má nejakú politickú výhodu, lebo, lebo niečo má spoločné jeho príbuzný s denníkom a o čo väčšia váha politickej sily a politickej moci je na jeho strane a na druhej strane vyčítame, za pár týždňov jeho kolega, jeden, jeden z našich podpredsedov, keď o pár týždňov, čo zdemoluje, čo zdemoluje semafor, tak vytkne svojmu druhému kolegovi, že jeho, jeho životná partnerka alebo manželka alebo družka, že tancuje okolo tyče. Veď ja si myslím, že ten jeho čin vojde do histórie slovenského parlamentarizmu ako, ako, prepáčte mi, ako kapitánsky tanec okolo tyče.
S ufujazdením a s olejovou škvrnou až po svoju garáž. A podľa mňa toto sú, fakt toto sú dôvody na odvolanie podpredsedu parlamentu. Úprimne si to myslím.
Jeden, jeden veľmi múdry človek, s ktorým sme mali možnosť sa stretnúť, veľmi silné stretnutie, hovoril o tom, že čo je to politický boj a kde to prerastie v politickú nenávisť. A ja som o tom rozmýšľal a našiel som taký príklad, analógiu v živote. Ako telocvikár som bol svedkom takejto udalosti, chlapci hrali futbal. Chlapci, puberťáci hrajú zápalisto a niekedy aj sú tam fauly a však to poznáte, dodnes máme také duše, chlapi. Ale jeden, jeden, jeden taký, taký veľmi zapálený chalan, menší chlapec ho obral o loptu. A išiel, nahral, tá druhá partia dala gól, ten silnejší chalan, ktorý bol tak silno zapálený do tej hry, tak prestal sa sústrediť na hru, ale rozbehol sa za tým chalanom, za tým menším a naháňal ho po ihrisku a ani rozhodca, ani učiteľ ho nedokázali zastaviť, zastavili sa až v nemocnici. On ho musel chytiť, musel ho dobehnúť a tak ho skopol, že to skončilo zlomenou nohou.
A to je rozdiel medzi, medzi hrou a medzi nenávisťou. Toto ja pokladám ako, alebo toto by som chcel dať ako za príklad, že v politickej hre my si môžme hocičo povedať, keď si to povieme v úcte, v rešpekte, tak je to v poriadku a určite nikto z nás nemá patent na rozum a ja sa veľmi rád mýlim a ešte radšej vtedy, keď ma opraví a silou argumentov ma presvedčí. Ale musíme, tú hranicu nesmieme prekročiť. Môžme hrať zápalito, ale nemôže to prerásť do nenávisti.
Mal som učiteľku, kolegyňu a ako riaditeľ, tak riešil som všelijaké možné veci a musel som riešiť aj to, že prišiel exekučný príkaz a my sme tej učiteľke museli začať strhávať z platu peniaze. A niekto by mi povedal, vyhoď ju z roboty, lebo má exekúciu. Bolo to preto, že niekto iný z rodiny niečo vyviedol a neplatil, tak potom exekúcia siahla na plat ten učiteľky. Povedzte, mal som ju vyhodiť za to? A ešte mi povedali, to je cirkevná škola, takej sa treba zbaviť, lebo tam sú nejaké problémy v rodine. Môže ona za to, že jej manžel alebo, alebo nejaký iný príbuzný niečo vyparatil a teraz jej súd sťahuje exekúciu? Podľa mňa nemôže.
Dneska som tu počul od pána kolegu Gašpara, od pána podpredsedu Gašpara, nechcem znižovať vašu váhu teraz, som počul veľa o faktoch a o hodnotiacich úsudkoch. Tak pri úsudku, keď ste hovorili o jednom zo svojich kolegov, tak ste povedali, že on sa kriticky vyjadril k prezidentke. To sa kriticky vyjadril. To bolo také láskavé z vašej strany. Ale, ale v prípade vášho hodnotiaceho úsudku ste povedali, že nie sú, nie sú relevantné fakty, ktoré by usvedčili toho, koho idete odvolávať, že on sám v niečom pochybil. Že on zneužil nejaké peniaze, sa obohatil, alebo nejakým iným spôsobom spreneveril sa tej svojej funkcii alebo nejakému Občianskemu zákonníku alebo, alebo verejne pohoršoval alebo čo.
Máme, máme za ten rok, čo ho poznáme z poslaneckých lavíc, máme nejakú výhradu, ako viedol schôdze napríklad? Alebo vieme mu dokázať, že niečo on zle urobil?
A vrátim sa k tomu, čo som povedal, páni, ja sa jednej veci obávam a preto som tu ostal doteraz, lebo to považujem za dôležité povedať. Podľa mňa toto je dôležitý moment slovenskej histórie. A prečo? Preto lebo dnes ideme odvolávať niekoho na základe hodnotiaceho úsudku, ktorý spojíme s nejakými faktami, ktoré sa ho priamo netýkajú. Ako keby ste išli vyhadzovať niekoho z roboty za to, že jeho manžel alebo manželka alebo dedo alebo babka niečo urobili, alebo povedali, alebo. Ak toto prijmeme, ešte raz to zopakujem, vážení kolegovia, ušijeme si na seba bič a otvoríme dvere jednému škaredému precedensu. Toto sa bude môcť do budúcna použiť proti hocikomu z nás, lebo, ako povedal kolega, za päťdesiat rokov tu nebudeme my, nebude tu možno PS alebo SMER alebo KDH, to nevieme predpokladať, ale tento precedens sa bude môcť v budúcnosti, lebo vlády sa vymenia, použiť proti hocikomu z vás alebo z vašich budúcich kolegov.
A otázka dneska neznie tak, že či má, alebo nemá byť odvolaný. Otázka znie tak, že či tento precedens my pustíme do dejín Národnej rady. A ja vás chcem pred tým vystríhať. Ja sa s pánom podpredsedom nepoznám osobne, tak ako sa nepoznám ani, ani s ďalšími. Som tu čerstváčik, nováčik, ešte sa veľa musím učiť a nechám sa poučiť aj od vás. Ale v tomto momente mám husiu kožu, lebo sa bojím, že robíme niečo zlé.
A preto vás láskavo prosím, aj keď, aj keď sa vám to možno nepáči, že kádeháčik tak príliš láskavo rozpráva, ale ja to rozprávam s úctou. Prehodnoťte to a nechcem vám povedať tú frázu, že zíďte z kratšej cesty a tak, ja vôbec si nedovolím vás poúčať, ale budete sa rozhodovať pri, pri konečnom hlasovaní, zvážte tento argument, že či fakt je na to dôvod. Ja vás o to prosím.
Mal som ešte taký bonmot na konci. Chcel som povedať, že budem s vami hlasovať za ten váš návrh, ak tam zmeníte meno, ale nepoviem to, aby som si to s vami nerozhádzal, nebudem na to akcentovať, lebo chcem, aby ste, aby ste zobrali do úvahy aj možnosť b), že sa na to odvolávanie vykašleme, pôjdeme domov a začneme možno na budúci, na budúci deň znova a možno s trošku lepšími vzťahmi.
A ďakujem, že ste vydržali takmer do polnoci. Všetko dobré prajem.
Dobrú noc. (Potlesk.)
