Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, po tom siahodlhom rokovaní dopoludňajšom, v ktorom si poslanci vládnej koalície dovolili spraviť to, že nám zapchali ústa, väčšine ďalších poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, aby mohli diskutovať o tom, či je primerané, aby sa takéto zákony prijímali v skrátenom konaní, tu máme v priebehu niekoľkých hodín zákon na stole. Lepšie povedané zákony. Rokujeme v...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, po tom siahodlhom rokovaní dopoludňajšom, v ktorom si poslanci vládnej koalície dovolili spraviť to, že nám zapchali ústa, väčšine ďalších poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, aby mohli diskutovať o tom, či je primerané, aby sa takéto zákony prijímali v skrátenom konaní, tu máme v priebehu niekoľkých hodín zákon na stole. Lepšie povedané zákony. Rokujeme v podstate o dvoch zákonoch. Ale keď sa pozrieme dovnútra, tak rokujeme o množstve zákonov, len s tým rozdielom, že v jednom zákone máme zosumarizované všetko okrem novej dani na finančné transakcie. Takže hneď na úvod poviem, že keby bola akákoľvek dobrá vôľa, akákoľvek, zamyslieť sa nad tými jednotlivým zákonmi, ktoré sú sústredené, hovorím, v tom jednom návrhu, tak nie je šanca. Pretože buď beriete všetko, alebo nedáte všetko. Takže táto možnosť je hneď v zárodku úplne vylúčená.
Navyše tieto dva zákony máme spojené do jednej rozpravy, takže hovoríme o nich naraz. Nedá sa opäť ani o týchto dvoch zákonoch, jeden, o týchto dvoch návrhoch zákona, teda o tom zlúčenom a o tom o dani z finančných transakcií hovoriť osobitne, ale musíme o nich hovoriť naraz. No dobre, však napokon ide stále o to isté. Úmysel zákonodarcu je ozdraviť ťažko stíhané verejné financie.
Ja si dovolím trošku zase zhrnúť len ten sled udalostí, ktorý nás doviedol až k tomuto bodu, ako sme tu, teraz stojíme a sedíme v parlamente a diskutujeme o týchto zákonoch. Je to v podstate niekoľko dní, ako minister financií spolu s predstaviteľmi vlády a ďalších koaličných strán predložil návrh zákona, teda takzvaný konsolidačný balíček. Nevideli sme podrobnosti, nevideli sme dovnútra, videli sme iba na obrazovke prezentáciu, koľko každé jednotlivé opatrenie má priniesť. Výpočty sme nepoznali a ono sa to potom, budem to spomínať, ono sa to potom prejavilo na tom, ako sa tie čísla vyvíjali a stále vyvíjajú a ešte aj budú vyvíjať.
Potom veľmi rýchlo nasledovalo rokovanie vlády, schválenie týchto zákonov, okamžité schválenie. Ale už po schválení tých zákonov vystupujú členovia vlády a hovoria, trošku inak to bude, ako to bolo v tom návrhu. Trochu inak. Napríklad tá daň z finančných transakcií nebude 0,35 %, ale 0,4 %, teda o desatinu, o 15 % vyššia. Potom prichádza, potom prichádza návrh zákona do tripartity. Vy sa titulujete ako sociálna demokracia, väčšinou vládne strany. Sociálna demokracia znamená, že si vážite aj názory odborov. My sa skôr považujeme za pravicovú stranu, takže si vážime názory aj podnikateľov, ale ako vidíme, do tripartity prichádza už hotový zákon, hotové zákony, takže v podstate nebolo o čom diskutovať.
Po tom, po tomto všetkom prichádza pozvánka pre opozičné strany, aby išli rokovať o týchto návrhoch, aby predniesli vlastné riešenia. Ja som to už dnes povedal, znovu to zopakujem, my sme nemali žiadne veľké oči, vedeli sme, že možno to bude hrach na stenu, ale považovali sme za primerané, aby sme sa stretli s predsedom vlády a s ministrom financií, pretože cítime zodpovednosť za vývoj v tomto štáte. A jednoducho, ktokoľvek sedí na týchto pozíciách, ctíme si inštitúcie a chceme, aby inštitúcie fungovali, tak sme tam boli. No a predložili sme, samozrejme, svoje vlastné konkrétne návrhy, dostal ich aj pán minister, potom, samozrejme, predseda vlády vyhlásil, že nič sme nepredložili, tak to už nechám na ňom. Asi úmysel toho stretnutia z jeho strany bol iný, ako diskutovať s opozičnou stranou o tom, ako si predstavuje ona konsolidáciu verejných financií.
Nuž, ani sme sa poriadne nerozišli a zákon bol v parlamente. Zákony boli v parlamente na druhý deň. A dokonca včera večer som sa zúčastnil, nie som členom finančného výboru, ale som sa zúčastnil, pretože ma to trápi, táto vec, a na to zasadnutie finančného výboru sa pán minister ani neunúval. Finančný výbor je, to je inštitúcia, ja hovorím, ktorá by nemala kontrolovať to, čo predložil minister financií, ale ona by už mala v zrode tých zákonov, v zrode, keď vznikajú návrhy, napríklad na rozpočet, už vtedy by to mohla kontrolovať. Už vtedy by mala posudzovať, čo ministerstvo financií predkladá a čo sa vlastne chystá. Nič také sa u nás nedeje, u nás a proste práca finančného výboru, dá sa povedať, že ignoruje, hoci poslanci z vládnej koalície považujú takýto prístup za normálny a bežný.
Nuž a teraz, včera to prišlo do parlamentu a dnes už máme skrátené legislatívne konanie schválené, už rokujeme o zákone a ktovie, či ho zajtra aj neschválime. Hovorím to všeobecne, nie my z opozície, ale tí, ktorí tu zdvíhajú ruky za vládnu koalíciu. Je to celkom možné, pretože ten úmysel je jasný. Dostať to do vyhlášky a dostať to do Zbierky zákonov čím skôr.
Tak sa pozrime, čo tu vlastnej, čo to tu máme na stole. Ja som sa tomu v tom prvom vystúpení k skrátenému veľmi nevenoval, ale čo to vlastne máme na tom stole. Je to potreba konsolidácie verejných financií. Iným spôsobom, poďme zachraňovať hospodárenie nášho štátu, lebo sa rútime do priepasti. Všetci to vieme, my k tomu pristupujeme zodpovedne, veľmi pozorne to sledujeme a keby sme boli súčasťou vlády, tak takisto máme veľkú, veľký záujem, aby sa verejné financie na Slovensku ozdravili. Ale pozrime sa na čísla.
Ešte donedávna sa hovorilo o potrebe konsolidovania verejných financií vo výške 1,4 mld. eur. Potom sa to číslo akosi zvýšilo na 1,5. Teraz tu hovoríme o potrebe konsolidácie 1,7 mld. eur, stále nám to rastie. A zrazu máme na stole 2,7 mld. A to nie je všetko. Ja som si fakt pozrel dôsledne, čo minister financií prezentoval na tých obrazovkách a som si to zapísal do excelovskej tabuľky a som to zrátal a vyšli mi 3 mld. eur. A to tu nehovorím ešte o jednej položke, ktorá už je dávno schválená. O dvoch. To je daň z osladených nápojov a je to daň z tabaku zvýšená. To je ďalších 100 mil. eur. Takže keď to porátate, sa dostane vysoko nad 3 mld. eur. Takže čísla nám tu lietajú hore-dole. Ja ešte ukážem na pár príkladoch, že skutočne lietajú aj v tých posledných dňoch, ba dokonca hodinách.
Dôvodová správa, o ktorej, ktorú, dôvodové správy k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré som prečítal, tak vyvolávajú vo mne dva dojmy. Prvý, neuveriteľné, na akom malom priestore dokážeme hovoriť o miliardách eur. O miliardách eur, ktoré všetci zaplatíme budúci rok. Neuveriteľné. Ale tak keď si povieme, no tak dobre, asi to je tak zhrnuté, asi to ten predkladateľ, asi mu stačil tento priestor, no je v tom chaos. Ja sa v tých číslach nevyznám, poviem vám to rovno. Opäť, to už tretíkrát dnes spomínam, uvediem aj čísla potom konkrétne, nevyznal som sa v tom, čo vlastne, čo vlastne, aký dosah je na verejné financie. Len sa tu hovorí o nejakom okrúhlom čísle 2,7 mld. eur. Pozor, tá sedmička na konci, to je 700 mil., to znamená, to je to zaokrúhlenie na stovky miliónov, to sú nie malé peniaze skutočne, to je jedna nemocnica, hej. Takže hovoríme tu o takýchto okrúhlych číslach a šachujeme s nimi hore-dole.
Tak a teraz ten príklad. Daň z finančnej transakcie, sme tu o nej hovorili. Keď si pozriete prezentáciu z minulého týždňa, tak minister financií hovoril o 610 mil. eur. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, ktorú spomínal, tak budúci rok to je 517 mil. eur. O sto menej. A pred chvíľou sme počuli, ako pán minister predkladá zákon, hovoril 700. Sto miliónov sem, sto miliónov tam, ja neviem, koľko to bude zajtra. Pretože predpokladám, tak ako povedal, že prídu nejaké ďalšie návrhy, že my vlastne máme mačku vo vreci teraz na stole, lebo niečo príde zajtra do výboru a niečo sa bude schvaľovať, niečo sa pridá, uberie, bude sa šachovať, neviem. Ale však nie je to nič nové, hej, tu v tomto parlamente za posledný rok to tu nie je prvý raz takto. Ale teraz hovoríme o peniazoch, ktoré budú musieť tí ľudia zaplatiť. Však si len zoberte ten konsolidačný balík. Teraz vyjdem z toho čísla 2,7 mld. eur, ktorý sa stále spomína viac a viac, keď si to zoberiete a spočítate, že na koho sa má rozložiť tá záťaž, tak zhruba 60 % je to na bežného človeka, každého, každého, ktorý nakupuje, každý, ktorý cestuje. Zruba 35 % na biznis, na podnikateľov, všetci dobre vieme, že biznis si to prenesie do cien. To znamená, že to ide znovu na obyvateľov. A štát šetrí v 5 %. V piatich percentách a to je viazanie a to je viazanie 10 % výdavkov na ostatných zamestnancov a ešte aj tu je chaos. Pretože predseda vlády hovoril o 30 %, teraz sa hovorí o 10 %, čo vychádza päťtisíc viazaných miest, no štatistiky hovoria o inom čísle zase, malo by to byť asi viac. No jednoducho chaos na chaos, neviem to ináč nazvať, pri takýchto dôležitých zákonoch.
Aké budú dosahy tohto balíčka? Najskôr poviem tie všeobecné a rád tu budem citovať, už tu spomenuté, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo to je tá inštitúcia, to je tá ústavná inštitúcia v tomto štáte, za ktorú hlasovali aj poslanci SMER-u, keď sa schvaľoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, to je tá inštitúcia, ktorá nám nastavuje to pravé zrkadlo, tak počúvajme ju, čo rozpráva. Odhad rastu hrubého domáceho produktu klesne o jeden percentuálny bod z 3 % na 2 %. Zníženie deficitu bude znamenať výrazné ochladenie domácej spotreby. Inými slovami povedané, menej budú ľudia spotrebovať, nakupovať. Daň z finančných, lepšie povedané bankových transakcií by sa dalo povedať, bude viesť k spomaleniu investícií v súkromnom sektore. Tých investícií, ktoré nám tak šialene chýbajú a ktoré dnes v tom verejnom sektore dokážeme robiť len vďaka eurofondom, ale to je úplne iná kapitola, o tom by sme mohli hovoriť ďalšie desiatky minút.
Ja sa pýtam, keď máme takýto problém s číslami a s analýzami, na čo máme na ministerstve financií Inštitút finančnej politiky. Viete, čo sme s ním spravili tento rok? Inštitút finančnej politiky alebo Útvar hodnoty za peniaze, ja ich veľmi nerozlišujem, ale Útvar hodnoty za peniaze posudzoval dakedy všetky verejné projekty nad milión eur, teraz už to neposudzuje. A Inštitút finančnej politiky vypočítava, ako je to klub odborníkov, ktorý vypočítava dosahy napríklad aj takýchto opatreniach na verejné financie. No mne sa doslova pýta, aby v tomto prípade využilo ministerstvo financií svoje kapacity a poverilo Inštitút finančnej politiky, aby urobil krásnu, perfektnú analýzu, ideálne s viacerými možnosťami riešenia problematiky, vyberme si to alebo to, keď pôjdeme tou cestou, tak to bude znamenať toto, keď pôjdeme tou cestou, bude to znamenať niečo iné. Nič také tu nemáme a je to veľmi podivuhodné, že ministerstvo financií na takéto niečo nepristúpilo.
Teraz sa zameriam, že čo to prinesie, už som niečo hovoril, čo nám predpovedá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo budú niektoré konkrétne body, ktoré sa dotknú firiem. Opäť tu sa menilo niečo do minulého týždňa, ako viete, firemná daň je dnes 21 %, po novom všetky firmy, ktoré budú mať nad 5 mil. eur, mala byť pre tieto firmy daň 22 %, zrazu je to jeden milión, hej, išlo to dolu. To sa zmenilo za ten týždeň, za pár dní.
Ďalší, už som to spomínal, ďalší balík, veľký balík, je daň z bankových transakcií. Hovoril som s jedným významným podnikateľom a pýtal som sa ho, že čo to spôsobí pre vás táto daň, ako bude to nejaká záťaž a on hovorí, ani nie, ale viete čo, ale ono to otrávi tú ekonomiku tak ako v Maďarsku. Ono to postupne tú ekonomiku otrávi a horšie je, keď tu hovoríme, už tu padlo niečo, že pán poslanec hovoril o tom, že 90 % HDP robia zahraničné firmy, ono to otrávi aj tie zahraničné firmy. A ono to otrávi možno aj tie fajnové zahraničné firmy, ktoré by sme chceli, lebo tie nám donesú fajnovú výrobu a vyššie mzdy. Takže to je dosť nebezpečné.
Máme tu sektorové dane. To viete, to sú sektorové dane, väčšinou štát siaha na tieto sektorové dane v tom prípade, keď možnože bolo opodstatnené zdaniť nadmerné zisky rafinérií napríklad, áno, mali sme výhodu, kupovali sme lacnejšiu ropu. Otázka je, či skutočne tá firma, ktorá tu u nás spracuváva tú ropu, či bude mať výhody aj do budúcna a či vlastne tie náklady, ktoré potrebuje na zmenu technológií, či skutočne sme radšej tie peniaze nemali dopriať na to, aby tie technológie zmenila a aby sa jej darilo aj do budúcna, pretože je to v štátnom záujme.
Takže tieto dane majú dva znaky. Ako ľahko sa tie sektory vyberajú, hej, vie sa, že sa z tých sektorov tie peniaze dajú štátu získať, to sú napríklad tie dane pre banky napríklad. Jednoducho sa vytiahnu tie peniaze a hotovo. A druhý znak, ale čo ešte dôležitejšie, to sú veci, ktoré sa priamo prenášajú do spotreby. Vy keď zdaníte osobitným odvodom energie, rafinérie, telekomunikačné služby, tak vy viete, že všetci ľudia používajú benzín a míňajú elektrinu a plyn a používajú telefón a keď k tomu pridáte ešte vyššie mýto, tak viete, že ten tovar sa vozí a jednoducho bez dopravy to na Slovensku nejde. Takže to je veľmi jednoduchý spôsob, akým vytiahnu tie peniaze z firemného sektora a preniesť tú záťaž na bežného obyvateľa. A opäť sa pristavím pri tých nešťastných číslach. Ministerstvo financií počíta, počíta, ale nejako to nevychádza. Ja som si spočítal opäť to, čo minister financií predstavil pred týždňom, a tento osobitný odvod v regulárnych odvetviach podľa toho, čo predložil, tvoril 227 mil. eur, budúci rok toľko by sa malo vybrať. Koľko je v dôvodovej správe dnes? Stoosemdesiatdeväť. Tridsať miliónov, neviem, nechám si to rád vysvetliť.
Dosahy na ľudí. Už sa tu veľa hovorilo o dani z pridanej hodnoty. Pozrite sa, diskusia o tom, že čo sa zaradí do takej sadzby, do hentakej, je diskusia na odvedenie pozornosti. Štát sa rozhodol vybrať miliardu eur budúci rok na dani z pridanej hodnoty. A či to bude z takej sadzby alebo z hentakej, je to jedno, jednoducho štát sa rozhodol, to ostatné vo vnútri je licitovanie a často možno licitovanie aj lobistov. A tie nešťastné čísla opäť. Minister financií prezentoval minulý týždeň príjem z tejto upravenej dane z pridanej hodnoty 1,2 mld. eur, dôvodová správa 920. Tak niečo sa asi zmenilo s tými knihami alebo, ja neviem, s ubytovaním, no ale je to 100 mil. dole. Zase tých nešťastných 100 mil., stále sa nám to tu moce tých 100 mil. niekde hore, pri každej položke pomaly.
Ďalšia položka, a to je diaľničná známka. Áno, ide o 50% hore. Áno, dlho sa nezvyšovala hodnota diaľničnej známky. Diaľničná známka znamená, že keď si ju zaplatím, tak jednoducho budem mať nejakú službu, budem mať dobré diaľnice. Ale nám namiesto toho, aby sme mali dobré diaľnice, tak nám padajú viadukty na tie diaľnice. Áno, môžeme si povedať, dlhodobo investične poddimenzované, nevedeli sme využívať eurofondy a tak ďalej, teraz to zlepšia a tak ďalej. Keby sme aspoň videli svetlo na konci tunela, áno, budete mať o 50 % vyššiu diaľničnú známku, ale to znamená, že tuto je takýto medzník a tu je zodpovedný a tu je termín. A budeme čerpať eurofondy, ja som to dnes hovoril, z nového programového obdobia sme vyčerpali zatiaľ 1 % o eurofondov. A vieme veľmi dobre, že diaľnice sa stavajú hlavne z eurofondov na Slovensku, takto to dnes vyzerá. Tak zaslúžia si ľudia za takéto riadenia štátu, aby platili o 50 % vyššiu diaľničnú známku? Odpoveď si dá každý sám.
Zameriam sa ešte na dva dosahy na ľudí, a to je daňový bonus a rodičovský dôchodok. Áno, je to tematika, ktorá veľmi zaujíma Kresťanskodemokratické hnutie, je to pravda. A preto nás to zaujíma, pretože to súvisí s rodinou, s deťmi, s demografiou, preto nás to zaujíma.
Daňový bonus klesne oproti súčasnej úrovni a nebude sa uplatňovať na deti nad 18 rokov. Povedzte si vy, čo máte deti, ja už mám väčšie deti ako 18 rokov, ale čo máte deti, ktoré majú 20 rokov, stoja vás menej, alebo viac ako dieťa, ktoré má 10 rokov? Prečo dieťa nad 18 rokov, ktoré študuje na vysokej škole, by nemalo mať daňový bonus? Ja uznávam, že možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené, ja len si kladiem takú filozofickú úvahu, prečo? Prečo to zrazu v 18. roku sekneme a povieme si, že tie deti nás už nestoja tie peniaze. Ja by som čakal napríklad, no dobre tak, však tie deti sú už dospelé a môžu zarábať, však 18 rokov je k dospelosti, nech zarábajú. My sme tu predložili návrh, aby sa dohody pre študentov spravili tak, že odpočítateľná odvodová položka sa aspoň valorizuje za tých 10 rokov, čo sa nemenila, aby si tí študenti zarobili. Takže keď si poviem, že áno, deti nad 18 rokov nebudeme dávať daňový bonus, pretože si vedia privyrobiť, tak im to umožnime. Prečo im to neumožníme? Chápete ten rozdiel, toto je spôsob rozmýšľania.
Ja som dostal niekoľko podnetov od ľudí, samozrejme, ktorí sú znepokojení, čo sa bude diať s daňovým bonusom, rád spomínam jeden príklad. Písal mi lekár, ktorý má šesť detí. Pre neho, lekári, ako vieme, majú dobré platy a má šesť detí. Pre neho bude znamenať nový daňový bonus mínus 860 eur mesačne. A pritom, ako vidíme, rastú náklady na čokoľvek iné, už keď pre nič iné nie, tak pre tú zvýšenú daň z pridanej hodnoty. Je to spravodlivé, nie je to spravodlivé? Čo tým sledujeme? Ako sledujeme len stroho že tie excelovské tabuľky, že koľko nám tam vypadne, alebo príde, koľko miliónov eur?
Rodičovský dôchodok. Viete, je to niečo podobné, je to spôsob rozmýšľania. Ja keď si poviem, že matka, ktorá má dieťa a s tým dieťaťom ostane doma a trpí tým, že ostane doma, pretože kariérne nerastie, nezvyšuje sa jej plat, je to jeden z dôvodov, prečo sú mzdy žien nižšie ako mzdy mužov. Ale jej sa to odrazí aj na tom dôchodku. Tá celá filozofia bola v tom, je to pôvodný návrh KDH, tá celá filozofia bude v tom, že tá matka a ten rodič, majú nárok obidvaja, ten rodič má nárok na to, aby bol za to nejakým spôsobom odškodnený. A nie je to samoúčelné, to je, samozrejme, otázka spravodlivosti, môžeme sa nad tým zamýšľať, môžeme mať na to rozličné názory, hej, je to spôsob rozmýšľania, my takto rozmýšľame, sme o tom presvedčení. Ale keď dáme na bok vôbec túto dilemu, tak si povedzme, čo chce tento štát s demografiou? My tu napríklad hovoríme o zdravotníctve, že koľko nás stojí a stále tie peniaze sú nedostačujúce. Ale všetci odborníci, ktorí sa tomu trošku venujú, tak vedia, že nám tie výdavky na zdravotnú starostlivosť nerastú, len pretože sú drahšie lieky a kvalitnejšie operácie, rastú nám aj preto, že sa nám zvyšuje vek dožitia a že sa nám zvyšuje podiel tých ľudí, ktorí sú odkázaní, ktorí sú už v dôchodkovom veku. A vieme veľmi dobre, že to bude ďalej len rásť a bude to rásť, je to z najväčších výziev, pred ktorou stojí Slovensko. Preto by sme mali hľadať všetky spôsoby na to, akým spôsobom dožičiť tomuto štátu, aby mal viac narodených detí. Ja nehovorím, že to je jediný zázračný liek, ale jednoducho mali by sme o tom hovoriť, je to pre nás dôležité. Ale to chce asi, to chce asi teraz takú hlbšiu filozofickú úvahu alebo hodnotovú úvahu, ja si myslím, že práve pri takýchto, takýchto dôležitých zákonoch, takýchto dôležitých zmenách vzniká priestor na to, aby sme sa nad tým zamysleli, že čo vlastne chceme, kam chceme dospieť o niekoľko rokov. Či len teraz ideme riešiť to, že aby sme mali o 100 mil. eur viac v rozpočte, alebo sa zamyslíme nad tým, že možno budem mať 100 mil. viac, ale o dva roky o 200 mil. menej. Toto mi chýba. A toto mohol spraviť Inštitút finančnej politiky, už som to dnes tu hovoril.
Aké sú naše riešenia? Po stretnutí, po stretnutí s predsedom vlády a ministrom financií prezentovali vládni predstavitelia, že sme neprišli so žiadnymi riešeniami. No je to veľké klamstvo. My sme prezentovali riešenia, ktoré znamenajú, že štát bude šetriť v prvom rade na sebe a potom už keď si nevie pomôcť, tak potom aj na tých obyvateľov. A ja ich tu teraz nejdem spomínať konkrétne tie presné riešenia, my sme ich predstavili a zajtra avizujem, že predstavíme na tlačovej konferencii aj ďalšie riešenia, ako sa dá ušetriť už tento rok. Už tento rok. Aby bolo jasné, že to nebolo postavené na vode.
Jedno z tých riešení je aj to, nielen šetrenie štátu na sebe, ale aj lepší výber daní. Nespravili sme nič iné, len sme si zobrali, hovorím o daňovej medzere pri DPH, len sme si zobrali priemer desiatich najúspešnejších štátov v Európskej únii, ako dokážu vybrať DPH. A povedali sme si, keby tento štát mal ambíciu dostať sa na priemer desiatich najlepších. Ináč sme piati najhorší. Keby sme sa chceli dostať na priemer desiatich najlepších, tak budúci rok, keby sme to dokázali, tak to je plus 900 mil. Pripomína vám to niečo? Je to tá dépeháčka možno.
Čo dodať na záver. Na záver poviem toľko, že v takej forme, ako to je predložené, a spôsob tiež, akým o tom rokujeme, je pre nás neprijateľné, aby sme, aby sme o takomto zákone, aby sme za takýto zákon alebo zákony zdvihli ruku. Náš návrh je, vždy sme chceli byť konštruktívni, preto sme boli aj na rokovaní vlády, aj keď sme vedeli, že budeme hádzať možno hrach na stenu, náš prístup je konštruktívny. Preto, už to tu aj zaznelo, aj som to už dnes povedal, prosím vás, stiahnite tie návrhy zákonov, urýchlene predložte návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a poďme o tom rokovať v jednom balíku. Nech vidíme, nech vidíme z tej viac ako miliardy eur, ktorá v podstate nevieme prečo, ako sa dostala do tých 2,7, nech vidíme, že na čo chce vlastne štát tie peniaze použiť. Aby to nebolo ako koncom minulého roka, keď tu vláda predkladala konsolidačný balík, ktorý v sebe niesol aj výdavky. A často také výdavky, spomeniem, ako 100 mil. eur na nové ministerstvo športu a cestovného ruchu.
Spojme to dohromady, poďme o tom rokovať, dajme tomu čas, diskutujme o tom, pretože ak to nenastane, tak potom pochopiteľne je veľmi ťažko diskutovať s vládou o ďalších veciach. A čaká nás ozaj zostavovanie, teda vládu čaká zostavovanie štátneho rozpočtu, zas to bude reč ako dvoch ľudí, ktorí sa navzájom nepočujú a nevidia. Budem mať, samozrejme, na to svoj názor. Ale ak hľadám ešte nejaké styčné body, aby sme sa vedeli dohodnúť, lebo verím tomu, že nám ide o spoločnú vec, o zdravie tohto štátu, tak potom, prosím vás, stiahnite ten návrh, stiahnite tie návrhy a poďme sa zamyslieť nad tým, ako pristúpiť ku konsolidovaniu verejných financií spolu aj so zostavovaním štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
