Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, rokujeme o konsolidačnom balíku, o dvoch zákonoch, ktoré predložila vláda, konkrétne minister financií. Rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak by som mal pár slovami opísať tento, tieto návrhy a to čo ich sprevádza, tak poviem, že ide o nehatenú umienenosť, veľmi nízku odbornosť, oranie na ľuďoch, na firmách, na zamestnávateľoch, zamestnancoch. Aj neskôr poviem, že prečo. Rozoberiem to podrobnejšie. Pridám ešte jednu vec a to je proces. Dnes sú presne dva týždne, presne dva týždne, ako predstavitelia vlády nám na obrazovkách ukázali, akým spôsobom má vyzerať konsolidácia verejných financií. My sme na to netrpezlivo čakali celé mesiace, dozvedeli sme sa to až teraz a po týchto dvoch týždňoch, tak ako to vyzerá a ako to včera predniesol aj minister financií na finančnom výbore, po dvoch dňoch by sme to mali schváliť a veci by mali byť hotové. Ide o balík 2 miliardy 700 miliónov eur. Sú to obrovské peniaze a tá záťaž dopadne hlavne na obyvateľov.
Ale ešte sa vrátim k tomu procesu od začiatku, že ako to vlastne neštandardne išlo a to neštandardne je pomerne slabé slovo. Cválalo to skutočne veľmi zvláštnym svojím tempom. Hneď po tom ako minister financií a predseda vlády s koaličnými partnermi predložili tento návrh tohto konsolidačného balíka, opakujem, na obrazovkách pri prezentácii, tak deň na to schválila vláda príslušné zákony. O pár dní sa dostali tieto návrhy na rokovanie sociálnych partnerov, na tripartitu, to znamená, presne naopak, ako sa to robí v bežných procesoch. Samozrejme, že vláda si schválila, ako to už býva zvykom pri takýchto dôležitých zákonoch, skrátené legislatívne konanie. No a potom prišla výzva, aby sa opoziční partneri politicky zúčastnili na rokovaní, kde by predostreli svoje návrhy. Kresťanskodemokratické hnutie túto ponuku prijalo. Napriek tomu, že to bolo iba pár dní po predstavení tohto konsolidačného balíka a prijali sme toto pozvanie. Uvedomovali sme si, že to možno bude hrach na stenu, čo predostrieme a že to možno bude nejaká kamufláž zo strany predstaviteľov vlády. Ono sa to napokon aj potvrdilo, pretože my sme prišli s konkrétnymi návrhmi už vtedy a dostala sa nám takej cti, že po rokovaní predseda vlády hovorí, že sme nepredostreli nič konkrétne. Samozrejme, že to nebolo tak, bolo to úplne inak. Trošku strpenia, musím si znovu ten počítač oživiť. Podarilo sa aj bez okuliarov. Dobre.
Takže my sme, samozrejme, s tým počítali, že takéto niečo môže nastať, ale cítili sme povinnosť, lebo sa snažíme konať konštruktívne, pristupovať k politike konštruktívne, predložiť svoje vlastné návrhy. Najviac nás na tom trápilo to, že to, čo predložila vláda, tak z 95 % malo padnúť na plecia obyvateľov, podnikateľov a len 5 % mala vláda šetriť podľa týchto návrhov na sebe. Potom, po tomto rokovaní, kde sme mali predostrieť svoje konkrétne návrhy, poputovali tieto návrhy zákonov do parlamentu. Predstavte si, že by sme v tomto momente, na tom rokovaní vlády, predostreli svoje vlastné návrhy v paragrafovom znení a posunuli by sme ich vláde. Viete si predstaviť, že by za 24 hodín sa tieto návrhy nejakým spôsobom dostali do celého balíka, ktorý navrhovala vláda? No ja si to predstaviť ani neviem, to znamená, že scenár bol dopredu určený a sme mali zohrať úlohu nejakých naivných štatistov. Ale nič, my ideme ďalej, hej? Ako nie je to prvá vec, však takto pred niečo vyše rokom sme tu rokovali o prvom konsolidačnom balíku a bolo to dosť podobné. Potom prišla rozprava a skrátené konanie. Zapchali nám ústa. Dostali sme obmedzený čas, aby sme sa k tomu mohli vyjadriť, limitovaný čas, takže priestoru bolo veľmi málo.
Nuž ale čo sa dialo. Medzitým sa tieto zákony vyvíjali. Prišli nejaké oznámenia, že niečo sa bude meniť a tak ďalej. No a napokon aj to rokovanie, ktoré sa skončilo v prvom čítaní minulý týždeň, zakončil minister financií tým, že no počkajme si ešte, čo bude cez víkend, možno tam budú nejaké úpravy a skutočne, včera na rokovaniach výborov, bol som na obidvoch, na hospodárskom aj finančnom, sme sa dozvedeli, že tieto návrhy sa menia. Tak, samozrejme, že, opakujem znovu, nebolo to prvý raz. Počítali sme s tým. Samozrejme, času na to, aby sme si to prezreli, bolo veľmi málo. Ale aby toho nebolo dosť, tak sám minister financií na finančnom výbore povedal, ej, ale ešte bude zasadnutie koaličnej rady v stredu a ešte sa to môže zmeniť. Takže vlastne o čom to rokujeme dnes? Ja neviem. Čo máme na stole? A do akej miery to brať vážne? Keď si zajtra zasadnú politici vládnych strán a povedia si, že ja neviem, možno to bude spolovice úplne inak. Ja skutočne neviem, čo sa bude diať. Hoci minister avizuje, že nejaké drobné zmeny, ale tak ako vidíme ten politický vývoj, ako je turbulentný vo vládnej koalície, no ktovie. Môže sa stať hocičo. Ja neviem, možno zajtra dostaneme na stôl návrh zákona o zmene výpočtu minimálnej mzdy, ktorý bude možno úplne iný, ako hovoril minister práce. Neviem. Fakt skutočne miera neistoty, ako hovoria matematici, je veľmi vysoká, mimoriadne vysoká.
Tak o čom to tu vlastne máme dnes rokovať? Najskôr som povedal, nás nevypočujú, priamo na rokovaní vrcholných predstaviteľov politických, bolo tam aj Progresívne Slovensko. Na druhej strane tu od nás stále žiadajú, že aby sme sa k tomu konštruktívne vyjadrovali a prednášali svoje návrhy. No ja neviem, ja budem ešte, ešte vydržím a budem ešte niečo prekladať, samozrejme. Budeme skúšať, ale skutočne som mimoriadne skeptický, pretože ako povedal včera minister financií, vo štvrtok by malo byť všetko schválené. Lebo to treba, je to nevyhnutné.
A k východisku. Stále sa tu opakuje dookola to isté, hovoria to predstavitelia vládnej koalície, že vláda zdedila verejné financie vo veľmi zlom stave. Nepochybujem, nepochybujem. Napokon, počuli sme samého ministra financií, ktorý povedal koncom minulého roka, keď sme tu rokovali o tom prvom konsolidačnom balíku a o rozpočte verejnej správy, potvrdil, že skutočne Slovensku hrozí grécka cesta bankrotu. Nepochybujem. Kto za to môže?
Mne sa to tak ťažko počúva tie reči, my sme osem rokov neboli v parlamente, ale môžem si dovoliť sa na to pozrieť tak trošku zvonku, hej, že kto za to môže. Ja si veľmi dobre spomínam na rok 2019, keď minister financií, tento istý minister financií zostavoval návrh verejného rozpočtu, teda ľudovo povedané, štátny rozpočet na rok 2020.
Ako všetci vieme, bol to volebný rok a volebné rozpočty sa zostavujú skutočne ťažko, hej, to vieme všetci.
Nuž v tom roku 2019 podľa toho, podľa tých zámerov vlády Roberta Fica, vtedajšej vlády, to mal byť prvý rok, keď Slovensko bude hospodáriť tak, že sa nebude zadlžovať. To znamená, bude to rok, keď Slovensko nebude mať žiaden deficit. Bude mať vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Nič sa nestalo napriek tomu, že tie roky neboli až také zlé a Slovensku sa pomerne darilo hospodársky a mohli sme, mohla tá vláda skutočne naplniť tú svoju ambíciu, aby rozpočet bol vyrovnaný. Pamätám si veľmi dobre na slová Andreja Danka zo Slovenskej národnej strany, ktorý zase hovoril, počúvajte, však sa pozrite, kde sú iné štáty v Európskej únii, ktoré majú zadlženie nad 100% HDP. Však my sa máme kam zadlžovať, prečo by sme mali byť horší ako tí ostatní, však dožičme tým ľuďom. A skutočne tá vláda dožičila napríklad tým, že v čase, keď to nebolo nutné, tak znižovala sadzbu tých základných potravín z 20 na 10%. Vtedy to skutočne nebolo potrebné, ako je... samozrejme, že každému doprajem lacné potraviny. Prečo nie. Najmä tým najbiednejším kategóriám ľudí. Ale nebolo to nutné. A čo sa stalo? Keď to nebolo treba, tak sa to znižovalo.
A teraz, keď to znižujú, oni už veľmi nemajú kam ísť. Z tých 10% na 5, to nie je bohviečo. To je päť percentuálnych bodov. A navyše, keď prirátate všetky tie náklady, ktoré budú započítané do tých tovarov, až sa objavia na pulte v tých predajniach, tak jednoducho vymažú celé to zníženie DPH. A dokonca, nehovorím to ja, hovoria to renomované inštitúcie, tá inflácia by sa budúci rok mala skokovo zvýšiť na vyše 5 %. Takže nečakajme, že budú lacnejšie potraviny. Krásny príklad toho, ako si vláda premrhala sedem úrodných rokov a nešetrila. Poviem ešte jednu vec z roku 2020. Bolo to niekoľko dní pred voľbami. Ja som to už spomínal aj minule. Niekoľko dní pred voľbami si sadol parlament a schválil 13. dôchodky. Úžasná vec. Nič, iba populistický ťah pred voľbami. A tú pol miliardu eur, ktoré mali ísť na 13. dôchodky v roku 2020, tak to hodili na plecia novej vlády. A nová vláda s tým, nech už bude akákoľvek, tá nová vláda si s tým musí poradiť a musela si s tým poradiť. Museli prijať nejaké kroky. Ale aby som bol objektívny a keď sa hovorí, že vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera, prípadne aj pána Ódora, že táto vláda, že spôsobila taký obrovský nárast dlhu, nuž, nebudem ju chváliť za také veci, ako je očkovacia lotéria.
Hovorím tu teraz, budeme tu. Teraz tu hovorím aj trošku na odbornej báze. Minister financií si dal vtedy inštitútu finančnej politiky alebo útvaru Hodnota za peniaze, ale tuším inštitútu, no jednoducho v zložke, zložke, odbornej zložke ministerstva financií, vypočítať, že vlastne táto očkovacia lotéria bude prínosom pre štát. Jednoducho varili z vody a nevedeli to vypočítať. Však to sa nedalo vypočítať a potom to ešte dosť sa snažili spätne dokazovať.
To znamená, že bol to, samozrejme, nezmysel od začiatku a bolo tu plno ďalších vecí. Ja spomeniem pokojne aj, aj vec, aký sa dostal do našej legislatívy daňový bonus, no viete, posilnený. Bolo to z večera na ráno. Pamätáte si tlačovky predsedu vlády, ministra financií. Mne sa to už pletie, kto bol vtedy, kedy, lebo sa tam menili.
Tak trojhodinová tlačovka, z ktorej vyplynulo, že ideme meniť zákony. A nakoniec aj takým spôsobom, že sme ešte aj krúžkovné schválili, aby nám to potom Ústavný súd povedal, ale to, to nemôžete, to sa nedá takto robiť.
To znamená, nepripravené, bez dosahov, bez prepočtov, nepripravené a v podstate, ja to poviem tak, my sme zástancovia rodinnej politiky aj daňového bonusu, ale medvedia služba pre tento inštitút daňového bonusu. Medvedia služba. Teraz to otrieskavajú o hlavu predstaviteľom vtedajšej vlády vlastne všetci, ktorí nie sú priaznivcami daňového bonusu. Dnes zabúdame aj na to a už sa prestanem venovať východiskám, zabúdame aj na to, že často teda tí, čo to kritizujú, do akých podmienok vošla vláda Igora Matoviča. Do pandémie, energetickej krízy, vošla do ukrajinskej vojny, do obrovského nárastu inflácie, musela riešiť problémy, ako zachovať zamestnanosť, hoci sa vo firmách nepracovalo. To sú, samozrejme, výdavky, výdavky, výdavky a dlhy.
Tým nechcem ospravedlňovať, že táto vláda konala efektívne, to by som nepovedal. A posledné slovo, čo poviem. My sme očakávali aj od úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, že nepripraví len schematicky, ako mu to predpisoval zákon, vyrovnaný rozpočet na rok 2024, ale že pripraví aj nejaký návrh na nielen tie lego kocky, ale že pripraví návrh, že akoby si táto vláda predstavovala, že by mohol fungovať štátny rozpočet v roku 2024. Lebo keby to bolo bývalo, tak je to veľká pomoc pre novú vládu, nech by bola akákoľvek, hovorím. Keby sme aj my boli v tejto vláde súčasnej, tak aj pre nás by to bola veľká pomoc. Nič také neprišlo.
A teraz, predpokladám, že pán minister si iba odbehol, ale chcem, áno. Takže chcem hovoriť o tých našich konkrétnych návrhoch, ktoré sme predostreli. Je tam päť bodov a tak isto ako moji predrečníci, tak tiež ako poviem, že na čom postaví, postavilo konsolidovanie Kresťanskodemokratické hnutie. Zníženie 10 % stavov zamestnancov vo verejnej správe, je to zhruba 40-tisíc ľudí. Dá sa to. Viete, čo? Ja som včera hovoril s človekom, ktorý pracoval vo vysokej funkcii na jednom ministerstve a povedal mi, 20 % ľudí tu nerobí nič. Úplne zbytoční ľudia, ktorí nám tu iba kazia atmosféru. 20 %. A darmo mi minister bude hovoriť, že ako by ste to spravili vy múdri, však to sa nedá.
Ale však, samozrejme, že sa to nedá zo dňa na deň. Ale prečo na to nemysleli od začiatku roka? Keď minister hovorí, že nám hrozí, hrozí grécka cesta. Vlani, ako sme tu hovorili o štátnom rozpočte, tak povedal: "A budeme musieť byť tvrdí aj v tom ďalšom roku." Nech sa páči, čo robili 9 mesiacov? Však si mohli spraviť audit a mohli si povedať, že kde, čo znížiť, aké výdavky.
Druhá vec. Ja teda poviem to aj rovno aj na adresu samospráv. Keby sme, lebo aj to sú zamestnanci verejnej správy, ja nehovorím o prepúšťaní vojakov, o policajtoch a zdravotníkov a tak ďalej. Ale ak by sme, ak by sme siahli aj do samospráv, ja to poviem veľmi jednoduchým príkladom. Združenie miest a obcí Slovenska hovorí už niekoľko rokov o tom, že treba podporiť spoločné úradovne. To znamená, keby sme vedeli pozdružovať tie obce a tie spoločné úradovne by boli efektívne a nemal by argument, nemala by vláda argument, aby, aby im odtrhávala napríklad právomoc pri stavebnom konaní, tak by to bolo oveľa lacnejšie a bola by tam menšia, menšia zamestnanosť. Dá sa to. A to neotváram veľkú tému rozdrobenosti našich samospráv. Dá sa to, len treba o tom uvažovať a treba o tom hovoriť. Nič také sme nepočuli.
Ďalší bod bol, už nemám veľa času, ďalší bod bol znižovanie nákladov ministerstiev. Máme to prepočítané.
Ako, pán minister z nás robí analfabetov, že to nemáme. Máme to priamo, priamo z tých ministerstiev. Máme ľudí, ktorí na tých ministerstvách pracovali a ktorí dokázali ušetriť v minulom volebnom období. A dá sa to, dá sa to ušetriť. My sme si len prepočítali, poviem príklad. Tovary a služby, ktoré nakupujú ministerstvá. Nemôžem tu používať pomôcky, ale mám graf. Keby ste ho videli, každý rok to je takto. Od začiatku roka nakupuje sa, nakupuje, nakupuje a ku konca roka urobí tá krivka toto. Tak sa donakupuje, by som povedal, ku koncu roka. Ak by sme len, ak by sme len tovary a služby, to hovorím jednu kategóriu, ostali v tovaroch a službách na výdavkoch úrovne roka 2023, tak ministerstvo financií, tento štát ušetrí 400 miliónov eur. Dobré východisko do budúceho roka, nie? Dá sa to. A netreba meniť zákony. Stačí jedno uznesenie vlády. Príde minister financií a budú sa viazať výdavky tak, že budete mať také výdavky ku koncu roka, ako ste mali vlani. Máme príklady na to, týka sa to energií, týka sa to nájmov, týka sa to, týka sa to počítačov, týka sa to všetkých, všetkých vecí, ktoré vlastne, ktoré potrebujú tie ministerstvá okrem, okrem miest. Týka sa to verejného obstarávania, dajme tomu, spoločného verejného obstarávania. Požičiavania si zamestnancov medzi sebou, medzi tými rezortmi, ktoré sú ako takto zapuzdrené, tie rezorty. Dá sa to, ja som o tom presvedčený. Ak mi niekto hovorí, že sa to nedá, pretože je krátkosť času, čo sa robilo od začiatku roka? Poviem len príklad jedného ministerstva nového, ministerstva cestovného ruchu a športu. Viete, koľko peňazí pôjde na prevádzku toho ministerstva? Z 236 miliónov z dostupných informácií, ktoré sme získali, z tých 236 miliónov pôjde 9 miliónov eur. A v tom je aj tá drahá budova, honosná na brehu Dunaja. Nakúpili si, neviem, ministerstvo avizuje, že zamestnáva 50 ľudí. Nakúpili si 100 počítačov a 150 licencií. Prečo? To je z Centrálneho registra zmlúv toto, čo vám hovorím. Takto hospodári novozriadené ministerstvo.
Takže keby sa už len tam na tomto ministerstve šetrilo, už sú z toho, samozrejme, príjmy pre alebo nižšie výdavky pre štátny rozpočet.
Výber DPH. My sme predostreli vláde riešenie, majte ambíciu vyberať dane z pridanej hodnoty tak, ako to robia tie najlepšie štáty v Európskej únii. To sú oficiálne čísla, hovorím o daňovej medzere. Ak by sme išli na priemer desiatich najúspešnejších štátov v Európskej únii a mali výber, úspešnosť výberu na tom priemere, tak je to ročne 900 miliónov eur. Pán minister hovoril, že budú na tom pracovať. Som zvedavý, ale na tomto sa už mohlo pracovať dávno. Hazard, hazard, sme si to spočítali presne. Ak by odvod z hazardných hier predstavoval namiesto súčasných 27 %, 37%, tak by to prinieslo štátnemu rozpočtu 70 miliónov eur. To je daň, kde sme ochotní ísť hore. Keď to spočítam, keď to spočítam, ako som povedal na začiatku, vláda chce na sebe šetriť 5 % a 95 % pôjde, pôjde na bedrá obyvateľov a podnikateľov. Ak by sa prijali tieto opatrenia, ktoré my navrhujeme, bol by ten pomer presne opačný. Vláda by šetrila viac ako z 90 % na sebe. A opakujem, dá sa to.
Teraz ešte konkrétne k tým opatreniam, ktoré sme tu mali, k niekoľkým opatreniam. Daň z pridanej hodnoty, viete, je to úplne nedôstojné, ako na ministerstve si nakreslili cifru 1 miliarda eur, ktorá sa mala na dani z pridanej hodnoty vybrať budúci rok. Nech tu v tom poslednom prepočte, ja ich neberiem veľmi vážne, lebo sa to stále mení, v tom poslednom prepočte je to pod miliardu eur, ale to licitovanie z jednej sadzby do druhej a ten politik tak a ten takto, ako to je nedôstojné, však to uráža ľudí. Však my hovoríme o konkrétnych životoch ľudí, o ich nákladoch, o ich výdavkoch. A my si povieme, no tak knihy áno a potom toto nie. No jednoducho je to nedôstojné aj s tými sadzbami. Ako viete, môžeme mať iba tri sadzby. Základnú a dve znížené. Zmizla nám sadzba 10 %, neviem, či ste si všimli. Už, už sú len v tom návrhu sú sadzby tri: 23, 19 a 5. Takže ešte aj so sadzbami sa šibuje hore dole, ako to, ako to príde. Ja som to už spomínal, že pri tej dépeháčke si vláda Roberta Fica predchádzajúca vyčerpala už z vankúša, tým, že znížila, znížila daň na základné potraviny vtedy zbytočne úplne na 10 %. Osobitný odvod pre energetické firmy. Ak som hovoril na začiatku, že nízka odbornosť, prosím vás pekne, mňa to, ani mi to nenapadlo.
Máme podpísané memorandum, štát, vláda má podpísané memorandum so Slovenskými elektrárňami. Ministerka hospodárstva mi povie, že, že rokuje, som sa jej na to pýtal, že rokuje o cenách zastropovaných elektrickej energie na budúci rok. Dobre, v poriadku. A tým pádom som myslel, že rokuje aj so Slovenskými elektrárňami. A vláda príde a povie, že jednoducho nemôžu, nemôžu zvýšiť odvod pre energetické firmy, pretože by sa spätne muselo, museli doplatiť, vláda by spätne musela doplatiť na tie dotované ceny 900 miliónov eur. Ale však tá zmluva, to memorandum je známe odvtedy, ako je podpísané a presne viem, čo tam je. Však všetci, čo sa o to zaujímajú, to vedia. Vláda sa v tom memorande zaviazala za tie, za tie zastropované ceny, že nebude dvíhať dane a poplatky bežné v Európskej únii. Ja som myslel, že to tam, že to keď navrhujú odvod, že to mali prerokované so Slovenskými elektrárňami. A teraz sa dozvieme, dozvieme v hodine dvanástej, že nie, nedá sa to. A výsledok? No, keď sa nedá odtiaľ, aj to nie je isté, či tie ceny elektrickej energie pre domácnosti budú zachované. Keď sa nedá odtiaľ, no tak zvýšime daň z príjmov fyzických osôb všetkým na 24 %. No úplne strašné. To znamená, keď sa nedá tu, tak zoberieme tam. Čo to spraví s biznisom? Kde sú analýzy? Čo sa stane? Čo sa stane so zamestnanosťou? Nikto nevie. Takže toto pokladám skutočne za veľmi nízku odbornosť celej vlády, že takýmto spôsobom postupuje, skutočne, keď si neuvedomuje základné súvislosti.
Keď som pri tých energiách, pán minister hovorí, že prvý raz budú dividendy z elektroenergetických firiem.
400 miliónov máme rozpočet tento rok z rozvodných závodov. To sú energetické firmy, elektroenergetické. Asi, asi myslel tým Slovenské elektrárne. Dobre, v poriadku. Slovenské elektrárne skutočne, kde je štát tretinovým akcionárom, tak Slovenské elektrárne nevyplácali dividendy. No, prečo? Lebo stavali Mochovce 3, 4 a stavajú. Dobre, minulý rok sa darilo, boli vysoké ceny elektriny a Slovenské elektrárne zarobili, budú mať zisk a teraz štát si sľubuje od toho, že jednoducho od tých Slovenských elektrární dostane dividendu prvý raz. Lenže však to sú, to je základná matematika. Keď zaplatí si, dostane tretinový akcionár dividendu, tak aj tie, tie ďalšie dve tretiny akcionárov dostane dividendy. Však v poriadku, keď, keď dobre hospodári, nech sa páči. Ale Slovenské elektrárne sú totálne zadlžená firma. A ak máme hovoriť o reinvestícii ziskov na to, aby si pomohli Slovenské elektrárne, aby pomohli aj tomuto štátu, tak čo sa budú ďalej zadlžovať? Ako zdá sa mi to veľmi krátkozraká politika, ale asi na to pristúpili.
Ceny plynu. Spomeniem to aj súvislosti s daňou z pridanej hodnoty. Ceny plynu, hovoria tie prepočty, že o tretinu by mohli narásť. Samozrejme, je to v rukách regulačného úradu. Ale referenčný rámec, na základe ktorého sa určujú, na základe ktorého vychádza do tých cien regulačný úrad, tie sú jasné. Však odvíja sa to od trhových cien.
Takže ak stúpne plyn o 30 % a teplo, samozrejme, v závese, na to si ešte prirátajte 23 % DPH. To znamená, to bude ďalší nárast. Bude to veľký nárast. A kladiem si otázku. No ale prečo potom 19 % DPH má mať elektrina a 23 % plyn? Ako nejde mi to do hlavy. Samozrejme, môžeme sa tu oháňať nejakými európskymi predpismi a tak ďalej. Obávam sa, či to nie je v súvislosti s rokovaním so Slovenskými elektrárňami. Alebo či tam, či tam nie je niečo iné. Odpoveď na to nepoznáme. Ani sme sa to zatiaľ nedozvedeli, rád si to vypočujem.
Daň z finančných transakcií. My sme si to vyrátali, pán minister. My sme si to vyrátali. Samozrejme, sa to ťažko ráta, ale skúsili sme to. Daň z finančných transakcií bude mať dosah o obmedzenie hospodárskeho rastu o jedno, jednu desatinu percenta a na inflácii by sa mala prejaviť zhruba jednou desatinou percenta. To znamená, o toľko narastú ceny z dôvodu tejto dane. Nuž oplatí sa nám to? Čo je ešte horšie možno, ako toto, keď hovoríte s podnikateľmi, tak vám povedia, viete, tá daň, ona, ona nie je ani taká dôležitá tým, že, že zaplatíte viac, ale ona znepríjemní ako to podnikateľské prostredie. Ako stavia to podnikateľské prostredie, ako vyvolá, vyvolá nevôľu podnikať. A čo je horšie, vyvolá nevôľu zahraničných investorov.
Sme republika, sme štát, ktorý má niekoľkonásobne menšie príjmy z priamych zahraničných investícií ako naši susedia. My ich nutne potrebujeme. Namiesto toho ideme dávať investičné stimuly ďalej, hej, tak sme sa to dozvedeli, že v tej jednej, niečo vyše 1 miliarde eur, ktorú si vyberá ministerstvo alebo vláda bianko, tak že by mala byť aj podpora investícií. Nuž kladiem si otázku, lebo sa tomu venujeme, aj takých investícií? Lebo to som aj včera začul na výbore, ako je zatiaľ jasne neanalyzovaná a kontroverzná investícia alebo podporená investícia v Šuranoch na baterkáreň? Aj to budeme podporovať? Asi áno. Takže na jednej strane tie firmy zviažeme, znechutíme ich a na druhej strane si vyberieme niektoré a tým dáme. Čo je za tým? Môžeme si klásť otázku.
Ja mám toho ešte oveľa viac, ale budem pomaly končiť. Pozastavím sa ešte pri, ešte k tej transakčnej dani poviem, my máme aj pozmeňujúci návrh, však podporila ho celá opozícia. A ten pozmeňujúci návrh sa bude týkať, aby sme, prosím vás, pekne netlačili do platenia transakčnej dane inštitúcie, ktoré tu robia dobrovoľnícky, ktoré suplujú činnosť vlády v sociálnej oblasti. Aby sme ich nedusili, aby sme ich nezničili, oni robia za vládu to, čo vláda nerobí. Tak, prosím vás pekne, nevešajme im na krk takýto balvan. Podporu biznisu, pre nás to je veľmi dôležité, pretože keď podporujeme biznis, tak podporujeme zamestnávateľov a podporujeme zamestnancov a podporujeme tým pádom, samozrejme, aj tých ľudí, ktorí tam pracujú, podporujeme ich mzdy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorí o tom, že budúci rok nám klesne z dôvodu tohto konsolidačného balíka rast hrubého domáceho produktu o jeden percentuálny bod. Je to dosť vážna vec, je to taká tá hranica medzi dvoma, troma percentami, to je vždy zlé, tam sa to vždy láme. Takže bude to mať, a to je vlastne dôsledok toho, že ako sa budú správať tie firmy.
Ďalej možno to znie ako úžasne, že zdvihneme stropy na sociálne odvody a tých, čo zarábajú tie obrovské peniaze, tak ich takto, nech zaplatia si aj do sociálnej poisťovne. Ja sa bojím, že takéto opatrenia budú tlačiť tých kvalifikovaných, vysokokvalifikovaných manažérov do zahraničia, že budú utekať, práve pred týmito odvodmi. Hovoril som s niektorými, je to vážny problém. To znamená, že aj toto bude mať negatívny vplyv na firmy. Čo je horšie, nemáme žiadne, žiadne prepočty, nemáme žiadne analýzy, ako sa tento konsolidačný balík dotkne vlastne celej ekonomiky. Čo to spôsobí? Nielen dosah na ľudí, ale aj na ekonomiku. Pretože bez zdravej ekonomiky sa nevyhrabeme, nevyhrabeme z týchto problémov, ktoré tu máme. My sme jednoducho na to odkázaní. Nevidíme nič. Na záver poviem toľko, že hovorím, mám tu toho viac, ale poviem toľko na záver, že už som to povedal pri prvom čítaní. My sme za to, aby sa celý tento, tieto zákony stiahli z rokovania a poďme, prosím vás pekne, rokovať o takýchto opatreniach aj v súvislosti so štátnym rozpočtom. A potom tam uvidíme, potom uvidíme, že akým spôsobom vláda zamýšľa tie peniaze, ktoré chce vybrať, akým spôsobom ich hodlá minúť a či pristúpi aj k tomu, aby sa uviedli do života aj nejaké prorastové opatrenia, prorastové, my ich vyslovene potrebujeme.
A posledná vec, čo poviem, potrebujeme dlhodobú hospodársku politiku a podľa toho sa riadiť.
Ďakujem za pozornosť.