Videokanál klubu
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie tzv. dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie.
Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom.
Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách.
Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorými ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu Slovenskú televíziu a rozhlas.
Musím spomenúť a zmenu aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenie, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov, a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia, po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenie odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky. Dôvodom sa... Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu, voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť.
Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toho ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme, nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie, na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú „našimi ľuďmi“, tej správnej politickej garnitúry, a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti.
Strana, ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá, tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie a, prepáčte za výraz, najpodlejšie, je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami, pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry, keď jedno z Božích prikázaní nazvala porekadlom. Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať, a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy.
Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas, ale aby niesli nejakú myšlienku. Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko. Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická. Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany. To zakaždým, ak niekto vyhrá voľby, bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru, ako to bolo pred rokom 1989?
Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, ak je to úprimný zápas, o čom sa dá pochybovať, a prepáčte, ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická, preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské či ľudsky univerzálne sa nemôžu stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom.
Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu Obnov si svoj dom, pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase, kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky, aj preto tento protest... pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu.
Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry, ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok, pardon, dôsledok nepochopiteľnej kultúrnej politiky predstaviteľov SNS na ministerstve kultúry, ktorej obeťou je, žiaľ, kultúra samotná.
KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojím rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry, za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života, v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu, sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili.
Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky, preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať.
Ďakujem za pozornosť.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 28.10.2024 16:13 - 16:13 hod.
Horecký Ján
Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie tzv. dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie.
Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom...
Zobrazit prepis
Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom...
Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie tzv. dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie.
Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom.
Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách.
Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorými ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu Slovenskú televíziu a rozhlas.
Musím spomenúť a zmenu aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenie, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov, a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia, po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenie odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky. Dôvodom sa... Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu, voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť.
Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toho ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme, nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie, na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú „našimi ľuďmi“, tej správnej politickej garnitúry, a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti.
Strana, ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá, tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie a, prepáčte za výraz, najpodlejšie, je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami, pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry, keď jedno z Božích prikázaní nazvala porekadlom. Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať, a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy.
Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas, ale aby niesli nejakú myšlienku. Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko. Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická. Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany. To zakaždým, ak niekto vyhrá voľby, bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru, ako to bolo pred rokom 1989?
Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, ak je to úprimný zápas, o čom sa dá pochybovať, a prepáčte, ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická, preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské či ľudsky univerzálne sa nemôžu stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom.
Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu Obnov si svoj dom, pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase, kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky, aj preto tento protest... pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu.
Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry, ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok, pardon, dôsledok nepochopiteľnej kultúrnej politiky predstaviteľov SNS na ministerstve kultúry, ktorej obeťou je, žiaľ, kultúra samotná.
KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojím rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry, za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života, v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu, sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili.
Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky, preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom.
Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách.
Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorými ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu Slovenskú televíziu a rozhlas.
Musím spomenúť a zmenu aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenie, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov, a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia, po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenie odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky. Dôvodom sa... Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu, voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť.
Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toho ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme, nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie, na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú „našimi ľuďmi“, tej správnej politickej garnitúry, a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti.
Strana, ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá, tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie a, prepáčte za výraz, najpodlejšie, je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami, pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry, keď jedno z Božích prikázaní nazvala porekadlom. Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať, a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy.
Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas, ale aby niesli nejakú myšlienku. Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko. Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická. Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany. To zakaždým, ak niekto vyhrá voľby, bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru, ako to bolo pred rokom 1989?
Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, ak je to úprimný zápas, o čom sa dá pochybovať, a prepáčte, ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická, preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské či ľudsky univerzálne sa nemôžu stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom.
Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu Obnov si svoj dom, pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase, kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky, aj preto tento protest... pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu.
Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry, ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok, pardon, dôsledok nepochopiteľnej kultúrnej politiky predstaviteľov SNS na ministerstve kultúry, ktorej obeťou je, žiaľ, kultúra samotná.
KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojím rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry, za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života, v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu, sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili.
Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky, preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2024 14:24 - 14:24 hod.
Hajko Jozef
Ďakujem za slovo.
Kolegovia a tí, čo nás vlastne možno aj počúvajú iným spôsobom, určite ste si všimli, ako sa vymykal tento prejav, tento, toto vystúpenie z ostatných vystúpení, ktoré tu boli, pri všetkej úcte, samozrejme, k predrečníkom, ale to bolo také hlbšie zamyslenie nad tým, že čo sa deje v našej spoločnosti a že kam to môže smerovať. A vo vystúpení Mariána Čaučíka sa odzrkadlilo aj celkový postoj KDH k takýmto vážnym témam.
Zobrazit prepis
Kolegovia a tí, čo nás vlastne možno aj počúvajú iným spôsobom, určite ste si všimli, ako sa vymykal tento prejav, tento, toto vystúpenie z ostatných vystúpení, ktoré tu boli, pri všetkej úcte, samozrejme, k predrečníkom, ale to bolo také hlbšie zamyslenie nad tým, že čo sa deje v našej spoločnosti a že kam to môže smerovať. A vo vystúpení Mariána Čaučíka sa odzrkadlilo aj celkový postoj KDH k takýmto vážnym témam.
Ďakujem za slovo.
Kolegovia a tí, čo nás vlastne možno aj počúvajú iným spôsobom, určite ste si všimli, ako sa vymykal tento prejav, tento, toto vystúpenie z ostatných vystúpení, ktoré tu boli, pri všetkej úcte, samozrejme, k predrečníkom, ale to bolo také hlbšie zamyslenie nad tým, že čo sa deje v našej spoločnosti a že kam to môže smerovať. A vo vystúpení Mariána Čaučíka sa odzrkadlilo aj celkový postoj KDH k takýmto vážnym témam.
To znamená, keď sa dá, sme konštruktívni a snažíme sa hľadať riešenia, snažíme sa hľadať prieniky, lebo tým sledujeme, sledujeme skutočne úžitok jednotlivého občana. Ale jednoducho keď pohár, keď polievka vykypí a pohár trpezlivosti pretečie, tak vieme sa aj razantne postaviť k problému, ktorý nastal, a v tomto prípade k odvolávaniu ministra spravodlivosti, ktorý, ako kolega Čaučík povedal, stratil, stratil dôveru občanov, čo je asi to najpodstatnejšie.
A ale napriek tomu z toho vystúpenia bolo cítiť, že, bolo cítiť stále nádej, hoci tam bolo veľa smútku, ale bolo cítiť nádej, že veci sa zlepšia, takže my v KDH stále budeme postupovať ďalej týmto spôsobom, keď hľadáme nejakú, hľadáme nejaký priestor, predsa len že by sa dalo niečo spraviť aj z tej pozície opozície, čo je veľmi ťažké, tak budeme vždy hľadať nejaké cesty, aby tá situácia sa zlepšila.
Asi bude príležitosť najbližšia, keď sa opäť bude novelizovať Trestný zákon, my už dávno hovoríme o tom, hovorili sme o tom úplne na začiatku, že ak sa trestné kódexy budú novelizovať tak, ako sa to udialo, tak sa budú musieť komplexne novelizovať celkom znovu.
Skryt prepis
Kolegovia a tí, čo nás vlastne možno aj počúvajú iným spôsobom, určite ste si všimli, ako sa vymykal tento prejav, tento, toto vystúpenie z ostatných vystúpení, ktoré tu boli, pri všetkej úcte, samozrejme, k predrečníkom, ale to bolo také hlbšie zamyslenie nad tým, že čo sa deje v našej spoločnosti a že kam to môže smerovať. A vo vystúpení Mariána Čaučíka sa odzrkadlilo aj celkový postoj KDH k takýmto vážnym témam.
To znamená, keď sa dá, sme konštruktívni a snažíme sa hľadať riešenia, snažíme sa hľadať prieniky, lebo tým sledujeme, sledujeme skutočne úžitok jednotlivého občana. Ale jednoducho keď pohár, keď polievka vykypí a pohár trpezlivosti pretečie, tak vieme sa aj razantne postaviť k problému, ktorý nastal, a v tomto prípade k odvolávaniu ministra spravodlivosti, ktorý, ako kolega Čaučík povedal, stratil, stratil dôveru občanov, čo je asi to najpodstatnejšie.
A ale napriek tomu z toho vystúpenia bolo cítiť, že, bolo cítiť stále nádej, hoci tam bolo veľa smútku, ale bolo cítiť nádej, že veci sa zlepšia, takže my v KDH stále budeme postupovať ďalej týmto spôsobom, keď hľadáme nejakú, hľadáme nejaký priestor, predsa len že by sa dalo niečo spraviť aj z tej pozície opozície, čo je veľmi ťažké, tak budeme vždy hľadať nejaké cesty, aby tá situácia sa zlepšila.
Asi bude príležitosť najbližšia, keď sa opäť bude novelizovať Trestný zákon, my už dávno hovoríme o tom, hovorili sme o tom úplne na začiatku, že ak sa trestné kódexy budú novelizovať tak, ako sa to udialo, tak sa budú musieť komplexne novelizovať celkom znovu.
Čaučík Marián
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa na pôde parlamentu stretávame, aby sme prejednali otázku odvolania ministra spravodlivosti pána Borisa Suska.
Odvolanie ministra je vážny krok a v mene klubu KDH chcem povedať, že pán Susko už nemá našu dôveru a mal by byť odvolaný z postu ministra spravodlivosti. Dovoľte mi, aby som predložil hlavné dôvody pre toto stanovisko.
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa na pôde parlamentu stretávame, aby sme prejednali otázku odvolania ministra spravodlivosti pána Borisa Suska.
Odvolanie ministra je vážny krok a v mene klubu KDH chcem povedať, že pán Susko už nemá našu dôveru a mal by byť odvolaný z postu ministra spravodlivosti. Dovoľte mi, aby som predložil hlavné dôvody pre toto stanovisko.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa na pôde parlamentu stretávame, aby sme prejednali otázku odvolania ministra spravodlivosti pána Borisa Suska.
Odvolanie ministra je vážny krok a v mene klubu KDH chcem povedať, že pán Susko už nemá našu dôveru a mal by byť odvolaný z postu ministra spravodlivosti. Dovoľte mi, aby som predložil hlavné dôvody pre toto stanovisko.
Ministerstvo spravodlivosti má kľúčovú úlohu pri zlepšovaní efektívnosti a transparentnosti justičného systému. Jedným z hlavných prísľubov pána Suska pri jeho nástupe do funkcie bola reforma justičného systému, ktorá mala zvýšiť rýchlosť a transparentnosť súdnych konaní a zlepšiť podmienky pre prácu sudcov a prokurátorov. Napriek tomuto prísľubu vidíme len minimálny pokrok, naopak, problémy s dlhými prieťahmi v súdnych konaniach pretrvávajú, nedostatky v infraštruktúre súdnictva nie sú riešené a namiesto modernizácie sa procesy často ešte viac komplikujú. Tento stav brzdí spravodlivosť a zvyšuje frustráciu občanov, ktorí očakávajú, že spravodlivosť bude dostupná a efektívna.
Pôsobenie pána ministra bolo kritizované aj na medzinárodnej úrovni. Viaceré organizácie monitorujúce stav právneho štátu a ľudských práv upozorňujú na pretrvávajúce problémy v slovenskom súdnictve. Slovenská republika čelí kritike pre pomalé konania, porušovanie práv obvinených či odsúdených a nedostatky v oblasti prístupu k spravodlivosti. Naše medzinárodné renomé týmto trpí, a to aj čase, keď potrebujeme budovať dôveru partnerov v rámci Európskej únie a medzinárodných inštitúcií.
Jedným z najzávažnejších problémov, ktoré vyvolávajú pochybnosti o pôsobení pána Suska, je jeho politická zaujatosť a možné ohrozenie nezávislosti justičného systému. Ako minister spravodlivosti má byť zárukou nestrannosti a nezávislosti súdov, no jeho kroky a vyjadrenia naznačujú, že rezort pod jeho vedením je čoraz viac vystavený politickým tlakom. Vidíme znepokojujúce signály zasahovania do procesov výberu sudcov a ovplyvňovania rozhodnutí nezávislých inštitúcií, ktoré môžu podkopať dôveru občanov v spravodlivosť. Právny štát stojí a padá na nezávislosti súdnictva, ak je tato zásada ohrozená, ohrozuje to celý demokratický systém.
Minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom svojho mandátu presadil novelu trestných kódexov, ktorá vzbudila veľmi negatívne reakcie. Kritický pohľad na tento legislatívny krok odhaľuje niekoľko problémov, ktoré je potrebné zdôrazniť.
Jednou z hlavných výhrad voči spôsobu, akým bola novela prijatá, je rýchlosť legislatívneho procesu. Zmeny v trestnom práve by mali prejsť dôkladnou a odbornou verejnou diskusiou, aby sa zabezpečilo, že budú reflektovať záujmy a potreby spoločnosti. Pri tak citlivých témach, ako sú trestné sankcie a procesy, je potrebné vyhnúť sa unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na spravodlivosť. Novely môžu priniesť disproporcionalitu medzi rôznymi trestnými činmi. Trestný systém by mal byť navrhnutý tak, aby tresty odrážali závažnosť zločinu a individuálne okolnosti. Ak však dôjde k zmene výšky trestov pri niektorých skutkových podstatách bez toho, aby sa prihliadalo na širší kontext môže to viesť k nespravodlivostiam. Otázne je, či navrhované zmeny dostatočne zohľadňujú túto proporčnosť a ochranu práv jednotlivcov.
Aj keď dnes vieme, že rozhodnutím Ústavného súdu tieto novely trestných kódexov sú účinné, čo treba rešpektovať, musíme neustále poukazovať, že spôsob, arogancia, akou tieto novely boli prijaté, sú v rozpore minimálne so zásadami úcty voči občanom. Musíme si uvedomiť, že tieto zmeny trestných kódexov priamo vplývajú na všetkých žijúcich v tejto krajine. A tu vidíme, že minister Susko plnil len politické zadanie, nie spoločenskú objednávku.
Aj my v KDH sme boli za to, aby sa upravil ako Trestný zákon, tak aj Trestný poriadok, nie však spôsobom, ako sa to udialo. Proces vnímame aj ako prejav neúcty voči nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Tým minister Susko len deklaroval, že on osobne prijíma zodpovednosť za celý priebeh, ako aj výsledok noviel trestných kódexov.
Súčasťou kritiky je aj obava, že prísnejšie pravidlá môžu viesť k zneužívaniu moci zo strany štátu. Ak legislatíva poskytuje viac nástrojov na zvýhodnené tresty, je dôležité zabezpečiť, že nedôjde k narušeniu základných práv a slobôd občanov. Kriticky sme upozorňovali, že v demokratickej spoločnosti by nástroje trestného práva mali byť používané len s najväčšou opatrnosťou a vždy s ohľadom na právny štát.
Dnes už ale vnímame aj dôsledky účinnosti noviel trestných kódexov. Aj keď sa minister Susko snaží bagatelizovať dopady tejto nezmyselnej novely trestných kódexov, keď sa vyjadril, že odmieta vyjadrenia o tom, že v súvislosti s novelou Trestného zákona sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. Fakt je taký, že obchodníci varujú a poukazujú na zvýšený počet krádeží v obchodoch, zvyšuje sa počet krádeží kolobežiek, celkovo sa počet krádeží zvýšil rádovo v desiatkach percent. Áno, možno štatisticky to nebude nárast trestných činov, ale výrazný nárast spáchaných priestupkov. A povedzme si pravdu, že dnes nie sú inštitúcie poverené riešením priestupkov kapacitne a technicky vybavené na vyriešenie zvýšeného počtu priestupkov.
Teda aký to bude mať dopad? No taký, že týmto páchateľom sa nič nestane. Ďalšia významná skutočnosť, ktorej dôsledkom je novela trestných kódexov, je, že sa nám tu rozmohol taký nešvár, ktorým je zvýšená kriminalita cudzincov.
Ďalší dopad prijatých noviel je počet prepustených ľudí. Minister spravodlivosti Boris Susko ešte v auguste tvrdil, že pre novelizáciu bude prepustených 158 ľudí, ale zo štatistiky Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že v súvislosti s novelou bolo prepustených osem obvinených z výkonu väzby a 409 odsúdených z výkonu trestu odňatia slobody, teda znova ďalší príklad toho, ako minister Susko zľahčuje fakty, pretože nie sú pozitívne a bráni sa pozrieť skutočnosti do očí.
Celý proces prijatia noviel trestných kódexov, ignorácia argumentov, ktoré sme predkladali počas legislatívneho procesu, ktoré sa nakoniec ukázali, ako správne, neustále novelizovanie noviel trestných kódexov, skratová reakcia vládnej koalície na vyhrážky z úrovne Európskej únie a zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu v júli, kedy sa schvaľovala ďalšia novela Trestného zákona, pretože bolo ohrozené čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti, a kedy znova raz sa ukázalo, že týmto schválením sú viac chránené prostriedky EÚ, ako naše lokálne. Toto všetko sú dôvody, ktoré preukazujú, že je na mieste, aby minister Susko čelil odvolávaniu a mal by byť z pozície ministra odvolaný.
Teraz sa chcem vyjadriť k postupu v prípade bývalého špeciálneho prokurátora.
Dušan Kováčik bol odsúdený za závažné trestné činy spáchané v čase, kedy zastával v rámci systému prokuratúry vysoké postavenie v pozícii špeciálneho prokurátora. A toto je potrebné pre historickú pamäť opakovať dookola. Musíme si konečne uvedomiť, že sú to činy spáchané v čase, keď mal byť na strane práva a spravodlivosti a mal obhajovať princípy a zásady poriadku, práva a spravodlivosti, tak on sa spreneveril týmto hodnotám. A čo je horšie? Mal politické krytie! V čase keď každý poukazoval na to, že zametal všetky kauzy, nepodával obžaloby, nepostupoval tak, ako sa od neho očakávalo, sa preukázalo, že si svoje postavenie a moc užíval nevídaným spôsobom, korupčným. A práve toto správanie podkopalo základy právneho štátu a dôvery v spravodlivosť na Slovensku.
Ako špeciálny prokurátor, jeho povinnosťou bolo bojovať proti najzávažnejším formám organizovaného zločinu a korupcie, namiesto toho podľa súdu s týmito živlami spolupracoval, čím priamo poškodil fungovanie spravodlivosti v krajine. Rozsudok nad Kováčikom bol výsledkom dlhoročnej práce orgánov činných v trestnom konaní, ktoré preukázali, že jeho činy boli mimoriadne závažné.
A konečne, keď spravodlivosť zasiahla a bývalý špeciálny prokurátor bol vo výkone trestu, prišiel na scénu minister Susko. Podanie dovolania v prospech Dušana Kováčika vytvára nebezpečný precedens. Ak minister spravodlivosti intervenuje v prípade vysokého štátneho úradníka, ktorý bol odsúdený za trestné činy spojené s korupciou, vysiela to signál, že politická a osobná lojalita môže byť dôležitejšia než rešpektovanie spravodlivosti. Takéto kroky otvárajú dvere pre ďalšie politicky motivované zásahy do nezávislého súdnictva v budúcnosti. Slovensko sa už v minulosti stretlo s vážnymi problémami v oblasti politizácie justičného systému, a preto by sme mali byť obzvlášť opatrní pri vytváraní podobných precedensov.
Jedným zo základných pilierov právneho štátu je nezávislosť súdnictva. Súdne rozhodnutia musia byť rešpektované, pokiaľ sú výsledkom spravodlivého procesu a na základe riadneho dokazovania. Zásahy zo strany výkonnej moci do rozhodovania súdov, najmä v takto závažných prípadoch, predstavujú vážne ohrozenie nezávislosti súdnictva. Minister spravodlivosti má zodpovednosť za ochranu tejto nezávislosti, nie za jej podkopávanie. Minister Susko svojím podaním dovolania spochybnil nielen prácu súdov, ale aj orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prípad Kováčika vyšetrovali a dokázali jeho vinu. Toto podanie vyvoláva dojem, že ministerstvo spravodlivosti nie je ochotné akceptovať rozhodnutia súdov, ak sú tieto rozhodnutia politicky nepohodlné, alebo sa dotýkajú vplyvných osôb.
Krok ministra spravodlivosti je nepochybne vnímaný ako politicky motivovaný. Dušan Kováčik bol dlhodobo spájaný s vládnymi a politickými štruktúrami, ktoré mu poskytovali krytie v čase jeho pôsobenia ako špeciálneho prokurátora. Jeho odsúdenie bolo vnímané ako symbolický krok k obnoveniu spravodlivosti v krajine a boj proti korupcii na najvyšších miestach. Tým, že minister Susko podal dovolanie a umelo prerušil výkon rozhodnutia súdu, je tento krok vnímaný ako snaha o ochranu svojich ľudí. Tento typ politického zasahovania do spravodlivosti nielenže znižuje dôveru občanov v právny štát, ale zároveň oslabuje úsilie v boji proti korupcii.
Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o podaní dovolania nie je len odbornou záležitosťou právneho posúdenia, ale má aj hlboký morálny a spoločenský význam. Verejnosť vníma rozhodnutie v prípade Kováčika ako dôležitý krok v boji proti korupcii a zneužívaniu moci. Tým, že minister Susko zasiahol do toho procesu, postavil sa proti verejnému záujmu a proti hodnotám, ktoré by mal ako minister spravodlivosti chrániť. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že vo veľmi krátkom čase po podaní dovolania a podmienečného prepustenia z výkonu trestu iný súd v inej kauze potvrdil, že bývalý špeciálny prokurátor zobral úplatok. Aby som bol objektívny zatiaľ tento rozsudok nie je právoplatný, ale prešiel už prvým testom na súde prvého stupňa a uspel. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik je korupčník. Minister Susko ho prepustí z výkonu trestu? To sme naozaj museli takto morálne klesnúť, že záujmy mocných sú viac ako spravodlivosť? Sú viac ako potreba vyrovnať sa z minulosťou?
Trošku odbočím, ale ak zoberiem do úvahy kauzu pána Babiša, poslednú známu, a dohodnutý zmier, tak minister Susko bol v riešení našej minulosti v podstate vizionár. Ak teda hodnotíme kroky ministra Suska, tak zásahy do rozhodnutí, ktoré majú za cieľ potrestať korupčné praktiky na najvyšších miestach, sú jasným signálom, že sa na Slovensku stále nepodarilo dosiahnuť stav, kde by bola spravodlivosť rovnaká pre všetkých. Pán minister týmto činom ukázal, že jeho záujem, nie je ochrana spravodlivosti, ale ochrana vplyvných osôb pred dôsledkami ich činov. Minister spravodlivosti však svojím podaním dovolania vyslal občanom signál, že aj tí najvyššie postavení štátni funkcionári môžu očakávať ochranu či uľavenie od zodpovednosti, ak majú dostatočne silné politické a mocenské krytie. To je v priamom rozpore s princípmi právneho štátu, kde platí, že nikto nie je nad zákonom.
Na záver. Kritika ministra Suska nepochádza len z radov politickej opozície, ale aj z radov odborníkov, sudcov, advokátov a občianskej spoločnosti. Viacerí sudcovia a predstavitelia právnickej obce otvorene vyjadrili obavy z krokov a postojov ministra spravodlivosti. Právo a spravodlivosť sú oblasti, ktoré musia byť vnímané ako spravodlivé, nestranné a transparentné. Ak však občania a odborná verejnosť prestávajú dôverovať vedeniu ministerstva, je to jasný signál, že minister si neplní svoje povinnosti.
Na základe všetkých týchto dôvodov som presvedčený, že pán Boris Susko by mal byť odvolaný z funkcie ministra spravodlivosti. Jeho pôsobenie v tejto funkcii nie je v súlade s hodnotami a cieľmi, ktoré si ako krajina v oblasti spravodlivosti a právneho štátu stanovujeme. Potrebujeme ministra, ktorý bude schopný garantovať nezávislosť súdnictva, zabezpečiť efektívnu a transparentnú správu vecí verejných a bojovať proti korupcii s plnou rozhodnosťou a nasadením. K tejto chvíli je zrejmé, že pán Susko tieto očakávania nesplnil.
Jednou z najväčších výziev pre rezort spravodlivosti na Slovensku je boj proti korupcii, ktorá dlhodobo podkopáva dôveru občanov v štátne inštitúcie. Minister Susko však v tejto oblasti nepreukázal dostatočnú rozhodnosť a jasnú víziu. V dobe, keď je korupcia jedným z hlavných problémov našej krajiny, potrebujeme ministra, ktorý bude bojovať proti korupcii transparentne a bez ohľadu na politické tlaky. Namiesto toho vidíme pasivitu a nedostatok aktivity v presadzovaní systémových zmien, ktoré by zabezpečili účinný dohľad nad verejnými financiami a trestanie korupčných činov. Pán minister nedokázal vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili efektívne vyšetrovanie a stíhanie veľkých korupčných káuz.
Skončím osobnou spomienkou na to, čo sme zažili tu v sále parlamentu prvý deň na prvej schôdzi parlamentu v januári po novom roku. Keď sme začali rokovanie o Trestnom zákone, prišiel do sály premiér Robert Fico, ktorý podal ruku a poprial šťastný nový rok poslancom, ale iba svojim koaličným poslancom na tej strane a hore.
Fico v minulosti hovoril vždy, že mu záleží na krajine, na bežných ľuďoch, ale záležalo mu iba na jeho blízkych, iba na tých, ktorých potrebuje, aby vládol, a posledný rok to už ani neskrýva. Myslím, že koaliční kolegovia si zobrali príklad z toho, čo povedal pán podpredseda Andrej Danko, aby na nás nereagovali, kaš... no nepovedal kašľali, iným spôsobom, dneska ich tu skoro vôbec nemáme, nevadí, tak či tak to dokončím.
Ja som si vtedy uvedomil, že by som veľmi rád mal premiéra, predsedu parlamentu aj prezidenta, ktorým záleží na všetkých občanoch. Rád by som tu mal premiéra, ktorý podá ruku aj koaličným, aj opozičným poslancom a s ktorými spolu hľadáme dobré pre náš štát.
Robert Fico posledný rok ani nezakrýva to, že mu záleží na jeho blízkych a na tých, ktorých potrebuje, aby vládol. Slovensko je ale krajina pre všetkých ľudí, ktorí tu žijú, nielen pre „našich ľudí“ blízkych vládnej koalícii. Spravodlivosť je dôležitá pre túto krajinu. Každý minister, o to viac minister spravodlivosti, by mal byť príkladom. Aký to dávame príklad mladým ľuďom? Dnes je to rok, čo sme skladali poslanecký sľub, a ja si dávam otázku, čomu to čelíme, čo to naozaj riešime miesto toho, aby sme priamočiaro a efektívne pomáhali ľuďom, našim občanom. Je to veľmi, veľmi smutné.
Milí kolegovia z vládnej koalície, ste zodpovední svojím štýlom vládnutia a svojím správaním aj za to, aká je celá spoločnosť rozdelená a negatívne nastavená. To, čo vyčítame ministrom v parlamente dnes, je toho neoddeliteľnou súčasťou. Dnes rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Áno, je to o dôvere. Toto je skutočný dôvod, pre ktorý vás odvolávame, pán minister, nie ako ste dnes povedali, že to robíme len pre svoje osobné záujmy. Toto je vaša propaganda. A aj keď vieme, že v utorok koalícia s najväčšou pravdepodobnosťou svorne ministra Suska podporí a minister formálne dôveru nestratí, som presvedčený, že v skutočnosti ju u drvivej väčšiny občanov už stratil.
A jedno PS celkom na záver, kolegovia z koalície, prosím, nehovorte tu dnes o monster procesoch, lebo tým urážate tisícky politických väzňov počas komunistického režimu. (Potlesk.)
Skryt prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa na pôde parlamentu stretávame, aby sme prejednali otázku odvolania ministra spravodlivosti pána Borisa Suska.
Odvolanie ministra je vážny krok a v mene klubu KDH chcem povedať, že pán Susko už nemá našu dôveru a mal by byť odvolaný z postu ministra spravodlivosti. Dovoľte mi, aby som predložil hlavné dôvody pre toto stanovisko.
Ministerstvo spravodlivosti má kľúčovú úlohu pri zlepšovaní efektívnosti a transparentnosti justičného systému. Jedným z hlavných prísľubov pána Suska pri jeho nástupe do funkcie bola reforma justičného systému, ktorá mala zvýšiť rýchlosť a transparentnosť súdnych konaní a zlepšiť podmienky pre prácu sudcov a prokurátorov. Napriek tomuto prísľubu vidíme len minimálny pokrok, naopak, problémy s dlhými prieťahmi v súdnych konaniach pretrvávajú, nedostatky v infraštruktúre súdnictva nie sú riešené a namiesto modernizácie sa procesy často ešte viac komplikujú. Tento stav brzdí spravodlivosť a zvyšuje frustráciu občanov, ktorí očakávajú, že spravodlivosť bude dostupná a efektívna.
Pôsobenie pána ministra bolo kritizované aj na medzinárodnej úrovni. Viaceré organizácie monitorujúce stav právneho štátu a ľudských práv upozorňujú na pretrvávajúce problémy v slovenskom súdnictve. Slovenská republika čelí kritike pre pomalé konania, porušovanie práv obvinených či odsúdených a nedostatky v oblasti prístupu k spravodlivosti. Naše medzinárodné renomé týmto trpí, a to aj čase, keď potrebujeme budovať dôveru partnerov v rámci Európskej únie a medzinárodných inštitúcií.
Jedným z najzávažnejších problémov, ktoré vyvolávajú pochybnosti o pôsobení pána Suska, je jeho politická zaujatosť a možné ohrozenie nezávislosti justičného systému. Ako minister spravodlivosti má byť zárukou nestrannosti a nezávislosti súdov, no jeho kroky a vyjadrenia naznačujú, že rezort pod jeho vedením je čoraz viac vystavený politickým tlakom. Vidíme znepokojujúce signály zasahovania do procesov výberu sudcov a ovplyvňovania rozhodnutí nezávislých inštitúcií, ktoré môžu podkopať dôveru občanov v spravodlivosť. Právny štát stojí a padá na nezávislosti súdnictva, ak je tato zásada ohrozená, ohrozuje to celý demokratický systém.
Minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom svojho mandátu presadil novelu trestných kódexov, ktorá vzbudila veľmi negatívne reakcie. Kritický pohľad na tento legislatívny krok odhaľuje niekoľko problémov, ktoré je potrebné zdôrazniť.
Jednou z hlavných výhrad voči spôsobu, akým bola novela prijatá, je rýchlosť legislatívneho procesu. Zmeny v trestnom práve by mali prejsť dôkladnou a odbornou verejnou diskusiou, aby sa zabezpečilo, že budú reflektovať záujmy a potreby spoločnosti. Pri tak citlivých témach, ako sú trestné sankcie a procesy, je potrebné vyhnúť sa unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na spravodlivosť. Novely môžu priniesť disproporcionalitu medzi rôznymi trestnými činmi. Trestný systém by mal byť navrhnutý tak, aby tresty odrážali závažnosť zločinu a individuálne okolnosti. Ak však dôjde k zmene výšky trestov pri niektorých skutkových podstatách bez toho, aby sa prihliadalo na širší kontext môže to viesť k nespravodlivostiam. Otázne je, či navrhované zmeny dostatočne zohľadňujú túto proporčnosť a ochranu práv jednotlivcov.
Aj keď dnes vieme, že rozhodnutím Ústavného súdu tieto novely trestných kódexov sú účinné, čo treba rešpektovať, musíme neustále poukazovať, že spôsob, arogancia, akou tieto novely boli prijaté, sú v rozpore minimálne so zásadami úcty voči občanom. Musíme si uvedomiť, že tieto zmeny trestných kódexov priamo vplývajú na všetkých žijúcich v tejto krajine. A tu vidíme, že minister Susko plnil len politické zadanie, nie spoločenskú objednávku.
Aj my v KDH sme boli za to, aby sa upravil ako Trestný zákon, tak aj Trestný poriadok, nie však spôsobom, ako sa to udialo. Proces vnímame aj ako prejav neúcty voči nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Tým minister Susko len deklaroval, že on osobne prijíma zodpovednosť za celý priebeh, ako aj výsledok noviel trestných kódexov.
Súčasťou kritiky je aj obava, že prísnejšie pravidlá môžu viesť k zneužívaniu moci zo strany štátu. Ak legislatíva poskytuje viac nástrojov na zvýhodnené tresty, je dôležité zabezpečiť, že nedôjde k narušeniu základných práv a slobôd občanov. Kriticky sme upozorňovali, že v demokratickej spoločnosti by nástroje trestného práva mali byť používané len s najväčšou opatrnosťou a vždy s ohľadom na právny štát.
Dnes už ale vnímame aj dôsledky účinnosti noviel trestných kódexov. Aj keď sa minister Susko snaží bagatelizovať dopady tejto nezmyselnej novely trestných kódexov, keď sa vyjadril, že odmieta vyjadrenia o tom, že v súvislosti s novelou Trestného zákona sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. Fakt je taký, že obchodníci varujú a poukazujú na zvýšený počet krádeží v obchodoch, zvyšuje sa počet krádeží kolobežiek, celkovo sa počet krádeží zvýšil rádovo v desiatkach percent. Áno, možno štatisticky to nebude nárast trestných činov, ale výrazný nárast spáchaných priestupkov. A povedzme si pravdu, že dnes nie sú inštitúcie poverené riešením priestupkov kapacitne a technicky vybavené na vyriešenie zvýšeného počtu priestupkov.
Teda aký to bude mať dopad? No taký, že týmto páchateľom sa nič nestane. Ďalšia významná skutočnosť, ktorej dôsledkom je novela trestných kódexov, je, že sa nám tu rozmohol taký nešvár, ktorým je zvýšená kriminalita cudzincov.
Ďalší dopad prijatých noviel je počet prepustených ľudí. Minister spravodlivosti Boris Susko ešte v auguste tvrdil, že pre novelizáciu bude prepustených 158 ľudí, ale zo štatistiky Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že v súvislosti s novelou bolo prepustených osem obvinených z výkonu väzby a 409 odsúdených z výkonu trestu odňatia slobody, teda znova ďalší príklad toho, ako minister Susko zľahčuje fakty, pretože nie sú pozitívne a bráni sa pozrieť skutočnosti do očí.
Celý proces prijatia noviel trestných kódexov, ignorácia argumentov, ktoré sme predkladali počas legislatívneho procesu, ktoré sa nakoniec ukázali, ako správne, neustále novelizovanie noviel trestných kódexov, skratová reakcia vládnej koalície na vyhrážky z úrovne Európskej únie a zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu v júli, kedy sa schvaľovala ďalšia novela Trestného zákona, pretože bolo ohrozené čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti, a kedy znova raz sa ukázalo, že týmto schválením sú viac chránené prostriedky EÚ, ako naše lokálne. Toto všetko sú dôvody, ktoré preukazujú, že je na mieste, aby minister Susko čelil odvolávaniu a mal by byť z pozície ministra odvolaný.
Teraz sa chcem vyjadriť k postupu v prípade bývalého špeciálneho prokurátora.
Dušan Kováčik bol odsúdený za závažné trestné činy spáchané v čase, kedy zastával v rámci systému prokuratúry vysoké postavenie v pozícii špeciálneho prokurátora. A toto je potrebné pre historickú pamäť opakovať dookola. Musíme si konečne uvedomiť, že sú to činy spáchané v čase, keď mal byť na strane práva a spravodlivosti a mal obhajovať princípy a zásady poriadku, práva a spravodlivosti, tak on sa spreneveril týmto hodnotám. A čo je horšie? Mal politické krytie! V čase keď každý poukazoval na to, že zametal všetky kauzy, nepodával obžaloby, nepostupoval tak, ako sa od neho očakávalo, sa preukázalo, že si svoje postavenie a moc užíval nevídaným spôsobom, korupčným. A práve toto správanie podkopalo základy právneho štátu a dôvery v spravodlivosť na Slovensku.
Ako špeciálny prokurátor, jeho povinnosťou bolo bojovať proti najzávažnejším formám organizovaného zločinu a korupcie, namiesto toho podľa súdu s týmito živlami spolupracoval, čím priamo poškodil fungovanie spravodlivosti v krajine. Rozsudok nad Kováčikom bol výsledkom dlhoročnej práce orgánov činných v trestnom konaní, ktoré preukázali, že jeho činy boli mimoriadne závažné.
A konečne, keď spravodlivosť zasiahla a bývalý špeciálny prokurátor bol vo výkone trestu, prišiel na scénu minister Susko. Podanie dovolania v prospech Dušana Kováčika vytvára nebezpečný precedens. Ak minister spravodlivosti intervenuje v prípade vysokého štátneho úradníka, ktorý bol odsúdený za trestné činy spojené s korupciou, vysiela to signál, že politická a osobná lojalita môže byť dôležitejšia než rešpektovanie spravodlivosti. Takéto kroky otvárajú dvere pre ďalšie politicky motivované zásahy do nezávislého súdnictva v budúcnosti. Slovensko sa už v minulosti stretlo s vážnymi problémami v oblasti politizácie justičného systému, a preto by sme mali byť obzvlášť opatrní pri vytváraní podobných precedensov.
Jedným zo základných pilierov právneho štátu je nezávislosť súdnictva. Súdne rozhodnutia musia byť rešpektované, pokiaľ sú výsledkom spravodlivého procesu a na základe riadneho dokazovania. Zásahy zo strany výkonnej moci do rozhodovania súdov, najmä v takto závažných prípadoch, predstavujú vážne ohrozenie nezávislosti súdnictva. Minister spravodlivosti má zodpovednosť za ochranu tejto nezávislosti, nie za jej podkopávanie. Minister Susko svojím podaním dovolania spochybnil nielen prácu súdov, ale aj orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prípad Kováčika vyšetrovali a dokázali jeho vinu. Toto podanie vyvoláva dojem, že ministerstvo spravodlivosti nie je ochotné akceptovať rozhodnutia súdov, ak sú tieto rozhodnutia politicky nepohodlné, alebo sa dotýkajú vplyvných osôb.
Krok ministra spravodlivosti je nepochybne vnímaný ako politicky motivovaný. Dušan Kováčik bol dlhodobo spájaný s vládnymi a politickými štruktúrami, ktoré mu poskytovali krytie v čase jeho pôsobenia ako špeciálneho prokurátora. Jeho odsúdenie bolo vnímané ako symbolický krok k obnoveniu spravodlivosti v krajine a boj proti korupcii na najvyšších miestach. Tým, že minister Susko podal dovolanie a umelo prerušil výkon rozhodnutia súdu, je tento krok vnímaný ako snaha o ochranu svojich ľudí. Tento typ politického zasahovania do spravodlivosti nielenže znižuje dôveru občanov v právny štát, ale zároveň oslabuje úsilie v boji proti korupcii.
Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o podaní dovolania nie je len odbornou záležitosťou právneho posúdenia, ale má aj hlboký morálny a spoločenský význam. Verejnosť vníma rozhodnutie v prípade Kováčika ako dôležitý krok v boji proti korupcii a zneužívaniu moci. Tým, že minister Susko zasiahol do toho procesu, postavil sa proti verejnému záujmu a proti hodnotám, ktoré by mal ako minister spravodlivosti chrániť. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že vo veľmi krátkom čase po podaní dovolania a podmienečného prepustenia z výkonu trestu iný súd v inej kauze potvrdil, že bývalý špeciálny prokurátor zobral úplatok. Aby som bol objektívny zatiaľ tento rozsudok nie je právoplatný, ale prešiel už prvým testom na súde prvého stupňa a uspel. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik je korupčník. Minister Susko ho prepustí z výkonu trestu? To sme naozaj museli takto morálne klesnúť, že záujmy mocných sú viac ako spravodlivosť? Sú viac ako potreba vyrovnať sa z minulosťou?
Trošku odbočím, ale ak zoberiem do úvahy kauzu pána Babiša, poslednú známu, a dohodnutý zmier, tak minister Susko bol v riešení našej minulosti v podstate vizionár. Ak teda hodnotíme kroky ministra Suska, tak zásahy do rozhodnutí, ktoré majú za cieľ potrestať korupčné praktiky na najvyšších miestach, sú jasným signálom, že sa na Slovensku stále nepodarilo dosiahnuť stav, kde by bola spravodlivosť rovnaká pre všetkých. Pán minister týmto činom ukázal, že jeho záujem, nie je ochrana spravodlivosti, ale ochrana vplyvných osôb pred dôsledkami ich činov. Minister spravodlivosti však svojím podaním dovolania vyslal občanom signál, že aj tí najvyššie postavení štátni funkcionári môžu očakávať ochranu či uľavenie od zodpovednosti, ak majú dostatočne silné politické a mocenské krytie. To je v priamom rozpore s princípmi právneho štátu, kde platí, že nikto nie je nad zákonom.
Na záver. Kritika ministra Suska nepochádza len z radov politickej opozície, ale aj z radov odborníkov, sudcov, advokátov a občianskej spoločnosti. Viacerí sudcovia a predstavitelia právnickej obce otvorene vyjadrili obavy z krokov a postojov ministra spravodlivosti. Právo a spravodlivosť sú oblasti, ktoré musia byť vnímané ako spravodlivé, nestranné a transparentné. Ak však občania a odborná verejnosť prestávajú dôverovať vedeniu ministerstva, je to jasný signál, že minister si neplní svoje povinnosti.
Na základe všetkých týchto dôvodov som presvedčený, že pán Boris Susko by mal byť odvolaný z funkcie ministra spravodlivosti. Jeho pôsobenie v tejto funkcii nie je v súlade s hodnotami a cieľmi, ktoré si ako krajina v oblasti spravodlivosti a právneho štátu stanovujeme. Potrebujeme ministra, ktorý bude schopný garantovať nezávislosť súdnictva, zabezpečiť efektívnu a transparentnú správu vecí verejných a bojovať proti korupcii s plnou rozhodnosťou a nasadením. K tejto chvíli je zrejmé, že pán Susko tieto očakávania nesplnil.
Jednou z najväčších výziev pre rezort spravodlivosti na Slovensku je boj proti korupcii, ktorá dlhodobo podkopáva dôveru občanov v štátne inštitúcie. Minister Susko však v tejto oblasti nepreukázal dostatočnú rozhodnosť a jasnú víziu. V dobe, keď je korupcia jedným z hlavných problémov našej krajiny, potrebujeme ministra, ktorý bude bojovať proti korupcii transparentne a bez ohľadu na politické tlaky. Namiesto toho vidíme pasivitu a nedostatok aktivity v presadzovaní systémových zmien, ktoré by zabezpečili účinný dohľad nad verejnými financiami a trestanie korupčných činov. Pán minister nedokázal vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili efektívne vyšetrovanie a stíhanie veľkých korupčných káuz.
Skončím osobnou spomienkou na to, čo sme zažili tu v sále parlamentu prvý deň na prvej schôdzi parlamentu v januári po novom roku. Keď sme začali rokovanie o Trestnom zákone, prišiel do sály premiér Robert Fico, ktorý podal ruku a poprial šťastný nový rok poslancom, ale iba svojim koaličným poslancom na tej strane a hore.
Fico v minulosti hovoril vždy, že mu záleží na krajine, na bežných ľuďoch, ale záležalo mu iba na jeho blízkych, iba na tých, ktorých potrebuje, aby vládol, a posledný rok to už ani neskrýva. Myslím, že koaliční kolegovia si zobrali príklad z toho, čo povedal pán podpredseda Andrej Danko, aby na nás nereagovali, kaš... no nepovedal kašľali, iným spôsobom, dneska ich tu skoro vôbec nemáme, nevadí, tak či tak to dokončím.
Ja som si vtedy uvedomil, že by som veľmi rád mal premiéra, predsedu parlamentu aj prezidenta, ktorým záleží na všetkých občanoch. Rád by som tu mal premiéra, ktorý podá ruku aj koaličným, aj opozičným poslancom a s ktorými spolu hľadáme dobré pre náš štát.
Robert Fico posledný rok ani nezakrýva to, že mu záleží na jeho blízkych a na tých, ktorých potrebuje, aby vládol. Slovensko je ale krajina pre všetkých ľudí, ktorí tu žijú, nielen pre „našich ľudí“ blízkych vládnej koalícii. Spravodlivosť je dôležitá pre túto krajinu. Každý minister, o to viac minister spravodlivosti, by mal byť príkladom. Aký to dávame príklad mladým ľuďom? Dnes je to rok, čo sme skladali poslanecký sľub, a ja si dávam otázku, čomu to čelíme, čo to naozaj riešime miesto toho, aby sme priamočiaro a efektívne pomáhali ľuďom, našim občanom. Je to veľmi, veľmi smutné.
Milí kolegovia z vládnej koalície, ste zodpovední svojím štýlom vládnutia a svojím správaním aj za to, aká je celá spoločnosť rozdelená a negatívne nastavená. To, čo vyčítame ministrom v parlamente dnes, je toho neoddeliteľnou súčasťou. Dnes rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Áno, je to o dôvere. Toto je skutočný dôvod, pre ktorý vás odvolávame, pán minister, nie ako ste dnes povedali, že to robíme len pre svoje osobné záujmy. Toto je vaša propaganda. A aj keď vieme, že v utorok koalícia s najväčšou pravdepodobnosťou svorne ministra Suska podporí a minister formálne dôveru nestratí, som presvedčený, že v skutočnosti ju u drvivej väčšiny občanov už stratil.
A jedno PS celkom na záver, kolegovia z koalície, prosím, nehovorte tu dnes o monster procesoch, lebo tým urážate tisícky politických väzňov počas komunistického režimu. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 18:20 - 18:20 hod.
Šmilňák Martin
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, ktorí ešte máte chvíľku času a trpezlivosti, dovoľte mi pár poznámok ku zákonu alebo teda k legislatívnemu počinu, ktorý sa dotýka viacerých zákonov, prioritne zákona 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa čiastočne dotýka aj veľkého školského zákona a potom zákona o školskej správe a samospráve,...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, ktorí ešte máte chvíľku času a trpezlivosti, dovoľte mi pár poznámok ku zákonu alebo teda k legislatívnemu počinu, ktorý sa dotýka viacerých zákonov, prioritne zákona 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa čiastočne dotýka aj veľkého školského zákona a potom zákona o školskej správe a samospráve, teda štátnej správe a školskej samospráve, to je 596/2003. No, ťažisková téma, ťažisková téma tejto legislatívnej zmeny alebo tohto legislatívneho návrhu je zmena financovania materských škôl. Ja vám skúsim tak jednoducho povedať, že čo sa tam udeje, čo sa tam stane.
KDH má vo svojom programe zjednotenie a zjednodušenie financovania škôl a školských zariadení. My to máme veľmi, veľmi komplikované. Ten náš systém je nieže nedokonalý, ale stratil už veľmi dávno logiku. Súvisí to s tým, že životnosť ministra školstva na Slovensku je niekde medzi 1,5 až 2 rokmi a každý nový minister prišiel, začal niečo, nejakú reformu, nejakú legislatívu a potom sa veľmi rýchlo zmenil a nedokončil, nedotiahol veci a po ňom to urobilo viacej ministrov takto. A to naše školstvo jednak náš školský vzdelávací systém a jeho financovanie a jeho organizácia tak dostalo veľa takých nehomogénnych zubov a je asi načase to opraviť.
Tu sme sa ešte, predchádzajúci ministri sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti, že k tomu kroku dôjde, že štát prevezme zodpovednosť za materské školy, a teda pristúpilo sa k tomu, že materské školy prejdú z pôsobnosti miest a obcí, teda z financovania cez originálne kompetencie prejde pod financovanie, teda prenesený výkon štátnej správy pod ministerstvo školstva, čiže materské školy má priamo financovať štát. Je to trošku proti decentralizácii, ale logiku to dáva v tom, že to predprimárne vzdelávanie špecificky pre Slovensko je veľmi, veľmi dôležité. Je dôležité, aby bolo zabezpečené pre každé dieťa na Slovensku, špeciálne pre deti, ktoré sú vo vylúčených osadách a toto je jeden z nástrojov, ktorý nám aj im má pomôcť, aby sme sa pozberali, pozviechali. Tak v tomto prípade to takto dáva logiku, lenže čo sa stalo? Urobili sme ďalší zub, ďalší jeden nesystémový alebo jeden krok, ktorý z môjho pohľadu je nelogický a podľa mňa chybný. My sme síce preniesli materské školy pod financovanie štátu, ale ich školské jedálne sme nechali pod financovaním miest a obcí. Teda toto sme nechali na pleciach starostov. Doteraz bola táto inštitúcia materská škôlka financovaná z jedného zdroja peňazí, z miest a obcí. Teda tých zdrojov bolo viacej, lebo aj rodičia niečo doplácali, ale čo sa týka inštitúcií, tak materskú škôlku financovali mestá a obce. Po novom bude väčšiu časť materskej škôlky financovať štát a menšiu časť tejto škôlky, jej školskú jedáleň, bude financovať mesto a obec.
A teraz si predstavte, že privediete dieťa do materskej škôlky za rúčku, keď ho pošlete do herne alebo do spálne a zasvietite tam svetlo, tak kto bude platiť tú elektrinu? No štát. Ale keď to dieťa pôjde do vedľajšej miestnosti, do jedálne, tam tú elektrinu už bude musieť platiť starosta. A to je obrovská komplikácia, lebo vy to neviete zmerať, vy to neviete zmerať. My sme materské škôlky ako keby rozdelili a teraz sa aj riaditeľka, aj riaditeľ materskej škôlky prípadne keď má právnu subjektivitu alebo starosta, či primátor, keď škôlka nemá právnu subjektivitu, tak sa budú zodpovedať dvom pánom. Budú musieť prijímať prostriedky z dvoch zdrojov, míňať ich tak, aby toto oddelili na túto stranu a toto na túto stranu a potom to zdokladovať. Hovorím to preto, lebo deväť rokov som bol riaditeľom materskej školy, materskej a základnej školy. Je to obrovskú komplikácia. Podobnú komplikáciu majú školy v prípade, že, nieže v prípade, ale takmer každá základná škola na Slovensku má aj školskú jedáleň a školský klub detí. A tam to platí obdobne, že jedna časť je platená zo štátu a druhá časť je platená z miest a obcí a to je obrovská, obrovská komplikácia, zbytočná byrokratická záťaž a nesystémový prvok.
A teraz pán minister Drucker dostal ťažkú úlohu. On dostal úlohu dohodnúť sa so združením miest a obcí, so ZMOS-om, musel rokovať s rôznymi organizáciami a dospieť k nejakej zhode. A urobil si svoju domácu úlohu, predpokladám, najlepšie ako vedel, ako manažér, ako krízový manažér, ako bývalý minister, ako manažér s dobrou povesťou, tak to poviem. Išiel do toho. A vyrokoval niečo, čo zase ten systém aspoň na čas, keď to neopravíme neskôr, čo ten systém nevylepšuje.
A ja vám chcem povedať, kde vidím problém. Problém vidím v tom, že my sme proti sebe postavili dve vážne organizácie, ministerstvo školstva a združenie miest a obcí. A oni sa pravotia, bijú o ten istý balík peňazí, toto mi neber, toto daj sem. A ja vám chcem dnes povedať, že bude amen s naším školstvom, ale bude ešte horšie s naším školstvom, ak jeho financovanie bude závisieť na dobrej vôli ZMOS-u. My nevieme profesionálne dobre priniesť zo sveta, z príkladov dobrej praxe tu implementovať to najlepšie, čo vo svete v školstve platí, lebo sa tu hráme a bijeme o balík peňazí, ktoré ZMOS mal dávno dostať úplne inak. Ale my sme v rovnici postavili, v tej rovnici proti sebe ministerstvo školstva a ZMOS. A verte mi, keď toto takto ostane nastavené, my s naším školstvom pramálo pohneme, pramálo. Táto legislatívna zmena, tá parlamentná tlač 400 má viac ako 100 bodov, viac ako 100 bodov. Oceňujem niektoré z nich, poviem. Veľmi často sa tam cituje, že aplikačná prax, na základe aplikačnej praxe chceme zjednodušiť, odstrániť duplicitu, odstrániť zbytočnú byrokraciu, fajn, toto sú dobré, toto sú dobré veci, z môjho pohľadu trošku kozmetické, ale aj tie treba spraviť. Čo oceňujem, že minister sa pustil do riešenia mobilov a dokázal to zdôvodniť pred všetkými, že ako to poškodzuje, ako to odvádza pozornosť, ako to ničí detský mozog, čo to robí s dopamínom, čo to robí s psychikou a s procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu a ako je generácia týchto detí nesústredená a čo s tým musíme spraviť. Kvitujem. Možno niektoré veci sme mohli spraviť ináč, to je vec pohľadu. Predpokladám, že to riešil s odborníkmi a že našli konsenzus, ktorý bol prijateľný a dáva zmysel, berem.
Čo kvitujem napríklad, že ideme konečne po dvoch rokoch sa venovať aj ukrajinským deťom, ktoré tu sú ako bezprizorné a chodia do školy, nechodia do školy, dištančne sa vzdelávajú, nevieme.
Treba im pomôcť a konečne sme nabrali dych a ideme toto nejakým spôsobom riešiť. Vidím tam aj nedostatky. Ideme posilňovať kompetencie a silu Štátnej školskej inšpekcie, je tu pani inšpektorka bývalá. Dostanú právomoci viacej trestať v prípade, že škola nekoná. Ale, prosím vás, ak riaditeľ školy, ak škola nemá účinné nástroje na riešenie nejakého problému, nevie si s tým rady, sama si s tým nevie rady, lebo nemá nástroje tá škola alebo ten riaditeľ, nedostaví sa výsledok, nedostaví sa riešenie a keď zvýšime kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a tú školu začneme trestať, my nedosiahneme zlepšenie situácie, len ešte viacej udeptáme tieto školy.
Poviem vám konkrétny prípad. Inšpekcia často vyčíta školám, že nedostatočne riešia prípady, kedy dochádza k agresívnemu správaniu alebo k šikane. Často je to školám vytýkané. Ale reálne školy nevedia, ako to majú riešiť.
30 % detí ani neprizná, že bolo šikanovaných, 30 %, tretina detí neprizná, že bolo šikanovaných a trpí vo vnútri v svojom srdci a potom má psychické problémy, zdravotné problémy a potom ide dole aj vzdelávací výsledok.
Bojí sa, lebo keď to povie, buď obeť, alebo svedok, boja sa, že dostanú aj oni. Vo väčšine prípadov keď dôjde v škole k šikane, ten proces je tak pomalý, tak komplikovane sa rieši a za tie dlhé týždne, kedy sa to rieši, ostáva šikanér a šikanovaná osoba v tom istom kolektíve. A bezradní rodičia, keď dieťa už začne chodiť poza školu a vymýšľa si, že ho bolí bruško alebo hlava, tak rodiča sa uchyľujú k tomu, že zoberú dieťa do inej školy.
Toto je najčastejšie riešenie šikany na Slovensku, prosím. Šikanér ostáva ďalej v škole a dieťa uteká niekde inde, do nejakého bezpečnejšieho prostredia. A my sme napríklad neotvorili, nedali lepšie nástroje riaditeľom. Existujú prípady, Francúzsko menilo teraz legislatívu, Írsko, Anglicko. Poviem niečo odvážne, o čom sa môžme do budúcna baviť, hovorí sa o trestnoprávnej zodpovednosti napríklad, zavádza sa pojem trestný čin. Školská šikana začína byť, alebo už je kodifikovaná v legislatívach rôznych krajín ako trestný čin. Znižovala sa trestnoprávna zodpovednosť v niektorých krajinách a tak ďalej. V niektorých štátoch môžte suspendovať na niekoľko dní, dokonca v prípade, že sa to nevyriešilo dokonca môžte zo školy poslať takého šikanéra preč. My nemáme také právomoci, riaditeľ nemá takýto nástroj. V mnohých krajinách platí to, že ak niekto preukázateľne šikanuje, musí sa zapojiť do rôznych kurzov empatie a tak ďalej. Proste existujú nástroje, ktoré sú funkčné, fungujú a cieľom je nieže potrestať šikanéra, lebo aj ten šikanér veľmi často je človek, ktorému mohlo byť ublížené, alebo má nejaké iné vnútorné alebo vonkajšie problémy. Samozrejme, treba to riešiť komplexne. Ale nemôže sa stať, že to riešime tak, že obeť ďalej trpí. V prípade domáceho násilia sme to vyriešili, to je obdobný prípad. Ale tam keď preukázateľne násilník ubližuje, tak polícia dokáže toho človeka, povedať mu, máš pár minút, zbaľ sa a pôjdeš preč do vyriešenia prípadu. Aby nemohlo nastať to, že sa zavrú dvere a ten násilník ďalej ubližuje. To je zmena paradigmy, to sme len nedávno zaviedli do našej legislatívy. Možnože je čas aj k takýmto riešeniam prísť, otvoriť takéto riešenia v oblasti školstva.
A keď pán minister hovorí o nežnej revolúcii, tak napríklad tu v tej 400, v tlači 400 až také veľké revolučné zmeny nevidím. Snáď to, že financovanie materskej školy prechádza pod štát, ale neurobili sme to dôsledne. A nie preto, ja neviním za to ministra, ja hovorím, že tá rovnica ZMOS vs. ministerstvo školstva nie je dobrá. A takýchto vecí by sa tam dalo vyčítať viacej.
My kádeháci, konzervatívni, kresťanskí politici dávame pozor aj na to, dokonca je to naša ústavná priorita, aby škola a rodina spolupracovali pri výchove a vzdelávaní, ale aby sa nestalo, aby sa žiadnym spôsobom nestalo, že poza chrbát rodičov sa vlieva do detí niečo, čo môže byť škodlivé a s čím rodičia nesúhlasia. A preto tu bol taký legislatívny ping-pong na našom výbore a ešte aj teraz sme toho svedkami, že sa na poslednú chvíľu podávajú ďalšie pozmeňovacie návrhy, ale verte nám, naším cieľom je to, aby bola maximálna a dobrá spolupráca a súčinnosť medzi rodinou a školou, ale aby v niektorých témach, ktoré sa týkajú intimity dieťaťa, ktoré sa týkajú sexuálnej výchovy a vzdelávania, prípadne náboženského, filozofického presvedčenia, aby na toto mal dosah rodič. Či už je to súčasťou štátneho vzdelávacie programu, a zároveň školského potom, či je to nad rámec vzdelávacieho programu, alebo či je to súčasťou katalógu inovácií. Tam budeme trvať na tom a budeme chcieť, aby rodič mal možnosť povedať, toto nie je vhodné pre moje dieťa. Lebo pán minister môže povedať, ja ako minister, ja sa budem snažiť toto ustrážiť, lenže ja som povedal, my na Slovensku veľmi často meníme ministrov. A nie je zárukou, osoba ministra nie je zárukou toho, že či sa niečo nezdravé dostane deťom, alebo nie. Toto musíme nastaviť v zákone.
A v takomto prípade hovoríme, že ak sa tu dohodneme, tak sme ochotní podporiť túto legislatívnu zmenu, ak nie, buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti. Napriek tomu, že som povedal a vymenoval časť vecí, ktoré sú celkom prospešné v tomto zákone, dávajú zmysel. Je ich tam viacej, ale pre krátkosť času aspoň toľko za mňa a za KDH.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
KDH má vo svojom programe zjednotenie a zjednodušenie financovania škôl a školských zariadení. My to máme veľmi, veľmi komplikované. Ten náš systém je nieže nedokonalý, ale stratil už veľmi dávno logiku. Súvisí to s tým, že životnosť ministra školstva na Slovensku je niekde medzi 1,5 až 2 rokmi a každý nový minister prišiel, začal niečo, nejakú reformu, nejakú legislatívu a potom sa veľmi rýchlo zmenil a nedokončil, nedotiahol veci a po ňom to urobilo viacej ministrov takto. A to naše školstvo jednak náš školský vzdelávací systém a jeho financovanie a jeho organizácia tak dostalo veľa takých nehomogénnych zubov a je asi načase to opraviť.
Tu sme sa ešte, predchádzajúci ministri sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti, že k tomu kroku dôjde, že štát prevezme zodpovednosť za materské školy, a teda pristúpilo sa k tomu, že materské školy prejdú z pôsobnosti miest a obcí, teda z financovania cez originálne kompetencie prejde pod financovanie, teda prenesený výkon štátnej správy pod ministerstvo školstva, čiže materské školy má priamo financovať štát. Je to trošku proti decentralizácii, ale logiku to dáva v tom, že to predprimárne vzdelávanie špecificky pre Slovensko je veľmi, veľmi dôležité. Je dôležité, aby bolo zabezpečené pre každé dieťa na Slovensku, špeciálne pre deti, ktoré sú vo vylúčených osadách a toto je jeden z nástrojov, ktorý nám aj im má pomôcť, aby sme sa pozberali, pozviechali. Tak v tomto prípade to takto dáva logiku, lenže čo sa stalo? Urobili sme ďalší zub, ďalší jeden nesystémový alebo jeden krok, ktorý z môjho pohľadu je nelogický a podľa mňa chybný. My sme síce preniesli materské školy pod financovanie štátu, ale ich školské jedálne sme nechali pod financovaním miest a obcí. Teda toto sme nechali na pleciach starostov. Doteraz bola táto inštitúcia materská škôlka financovaná z jedného zdroja peňazí, z miest a obcí. Teda tých zdrojov bolo viacej, lebo aj rodičia niečo doplácali, ale čo sa týka inštitúcií, tak materskú škôlku financovali mestá a obce. Po novom bude väčšiu časť materskej škôlky financovať štát a menšiu časť tejto škôlky, jej školskú jedáleň, bude financovať mesto a obec.
A teraz si predstavte, že privediete dieťa do materskej škôlky za rúčku, keď ho pošlete do herne alebo do spálne a zasvietite tam svetlo, tak kto bude platiť tú elektrinu? No štát. Ale keď to dieťa pôjde do vedľajšej miestnosti, do jedálne, tam tú elektrinu už bude musieť platiť starosta. A to je obrovská komplikácia, lebo vy to neviete zmerať, vy to neviete zmerať. My sme materské škôlky ako keby rozdelili a teraz sa aj riaditeľka, aj riaditeľ materskej škôlky prípadne keď má právnu subjektivitu alebo starosta, či primátor, keď škôlka nemá právnu subjektivitu, tak sa budú zodpovedať dvom pánom. Budú musieť prijímať prostriedky z dvoch zdrojov, míňať ich tak, aby toto oddelili na túto stranu a toto na túto stranu a potom to zdokladovať. Hovorím to preto, lebo deväť rokov som bol riaditeľom materskej školy, materskej a základnej školy. Je to obrovskú komplikácia. Podobnú komplikáciu majú školy v prípade, že, nieže v prípade, ale takmer každá základná škola na Slovensku má aj školskú jedáleň a školský klub detí. A tam to platí obdobne, že jedna časť je platená zo štátu a druhá časť je platená z miest a obcí a to je obrovská, obrovská komplikácia, zbytočná byrokratická záťaž a nesystémový prvok.
A teraz pán minister Drucker dostal ťažkú úlohu. On dostal úlohu dohodnúť sa so združením miest a obcí, so ZMOS-om, musel rokovať s rôznymi organizáciami a dospieť k nejakej zhode. A urobil si svoju domácu úlohu, predpokladám, najlepšie ako vedel, ako manažér, ako krízový manažér, ako bývalý minister, ako manažér s dobrou povesťou, tak to poviem. Išiel do toho. A vyrokoval niečo, čo zase ten systém aspoň na čas, keď to neopravíme neskôr, čo ten systém nevylepšuje.
A ja vám chcem povedať, kde vidím problém. Problém vidím v tom, že my sme proti sebe postavili dve vážne organizácie, ministerstvo školstva a združenie miest a obcí. A oni sa pravotia, bijú o ten istý balík peňazí, toto mi neber, toto daj sem. A ja vám chcem dnes povedať, že bude amen s naším školstvom, ale bude ešte horšie s naším školstvom, ak jeho financovanie bude závisieť na dobrej vôli ZMOS-u. My nevieme profesionálne dobre priniesť zo sveta, z príkladov dobrej praxe tu implementovať to najlepšie, čo vo svete v školstve platí, lebo sa tu hráme a bijeme o balík peňazí, ktoré ZMOS mal dávno dostať úplne inak. Ale my sme v rovnici postavili, v tej rovnici proti sebe ministerstvo školstva a ZMOS. A verte mi, keď toto takto ostane nastavené, my s naším školstvom pramálo pohneme, pramálo. Táto legislatívna zmena, tá parlamentná tlač 400 má viac ako 100 bodov, viac ako 100 bodov. Oceňujem niektoré z nich, poviem. Veľmi často sa tam cituje, že aplikačná prax, na základe aplikačnej praxe chceme zjednodušiť, odstrániť duplicitu, odstrániť zbytočnú byrokraciu, fajn, toto sú dobré, toto sú dobré veci, z môjho pohľadu trošku kozmetické, ale aj tie treba spraviť. Čo oceňujem, že minister sa pustil do riešenia mobilov a dokázal to zdôvodniť pred všetkými, že ako to poškodzuje, ako to odvádza pozornosť, ako to ničí detský mozog, čo to robí s dopamínom, čo to robí s psychikou a s procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu a ako je generácia týchto detí nesústredená a čo s tým musíme spraviť. Kvitujem. Možno niektoré veci sme mohli spraviť ináč, to je vec pohľadu. Predpokladám, že to riešil s odborníkmi a že našli konsenzus, ktorý bol prijateľný a dáva zmysel, berem.
Čo kvitujem napríklad, že ideme konečne po dvoch rokoch sa venovať aj ukrajinským deťom, ktoré tu sú ako bezprizorné a chodia do školy, nechodia do školy, dištančne sa vzdelávajú, nevieme.
Treba im pomôcť a konečne sme nabrali dych a ideme toto nejakým spôsobom riešiť. Vidím tam aj nedostatky. Ideme posilňovať kompetencie a silu Štátnej školskej inšpekcie, je tu pani inšpektorka bývalá. Dostanú právomoci viacej trestať v prípade, že škola nekoná. Ale, prosím vás, ak riaditeľ školy, ak škola nemá účinné nástroje na riešenie nejakého problému, nevie si s tým rady, sama si s tým nevie rady, lebo nemá nástroje tá škola alebo ten riaditeľ, nedostaví sa výsledok, nedostaví sa riešenie a keď zvýšime kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a tú školu začneme trestať, my nedosiahneme zlepšenie situácie, len ešte viacej udeptáme tieto školy.
Poviem vám konkrétny prípad. Inšpekcia často vyčíta školám, že nedostatočne riešia prípady, kedy dochádza k agresívnemu správaniu alebo k šikane. Často je to školám vytýkané. Ale reálne školy nevedia, ako to majú riešiť.
30 % detí ani neprizná, že bolo šikanovaných, 30 %, tretina detí neprizná, že bolo šikanovaných a trpí vo vnútri v svojom srdci a potom má psychické problémy, zdravotné problémy a potom ide dole aj vzdelávací výsledok.
Bojí sa, lebo keď to povie, buď obeť, alebo svedok, boja sa, že dostanú aj oni. Vo väčšine prípadov keď dôjde v škole k šikane, ten proces je tak pomalý, tak komplikovane sa rieši a za tie dlhé týždne, kedy sa to rieši, ostáva šikanér a šikanovaná osoba v tom istom kolektíve. A bezradní rodičia, keď dieťa už začne chodiť poza školu a vymýšľa si, že ho bolí bruško alebo hlava, tak rodiča sa uchyľujú k tomu, že zoberú dieťa do inej školy.
Toto je najčastejšie riešenie šikany na Slovensku, prosím. Šikanér ostáva ďalej v škole a dieťa uteká niekde inde, do nejakého bezpečnejšieho prostredia. A my sme napríklad neotvorili, nedali lepšie nástroje riaditeľom. Existujú prípady, Francúzsko menilo teraz legislatívu, Írsko, Anglicko. Poviem niečo odvážne, o čom sa môžme do budúcna baviť, hovorí sa o trestnoprávnej zodpovednosti napríklad, zavádza sa pojem trestný čin. Školská šikana začína byť, alebo už je kodifikovaná v legislatívach rôznych krajín ako trestný čin. Znižovala sa trestnoprávna zodpovednosť v niektorých krajinách a tak ďalej. V niektorých štátoch môžte suspendovať na niekoľko dní, dokonca v prípade, že sa to nevyriešilo dokonca môžte zo školy poslať takého šikanéra preč. My nemáme také právomoci, riaditeľ nemá takýto nástroj. V mnohých krajinách platí to, že ak niekto preukázateľne šikanuje, musí sa zapojiť do rôznych kurzov empatie a tak ďalej. Proste existujú nástroje, ktoré sú funkčné, fungujú a cieľom je nieže potrestať šikanéra, lebo aj ten šikanér veľmi často je človek, ktorému mohlo byť ublížené, alebo má nejaké iné vnútorné alebo vonkajšie problémy. Samozrejme, treba to riešiť komplexne. Ale nemôže sa stať, že to riešime tak, že obeť ďalej trpí. V prípade domáceho násilia sme to vyriešili, to je obdobný prípad. Ale tam keď preukázateľne násilník ubližuje, tak polícia dokáže toho človeka, povedať mu, máš pár minút, zbaľ sa a pôjdeš preč do vyriešenia prípadu. Aby nemohlo nastať to, že sa zavrú dvere a ten násilník ďalej ubližuje. To je zmena paradigmy, to sme len nedávno zaviedli do našej legislatívy. Možnože je čas aj k takýmto riešeniam prísť, otvoriť takéto riešenia v oblasti školstva.
A keď pán minister hovorí o nežnej revolúcii, tak napríklad tu v tej 400, v tlači 400 až také veľké revolučné zmeny nevidím. Snáď to, že financovanie materskej školy prechádza pod štát, ale neurobili sme to dôsledne. A nie preto, ja neviním za to ministra, ja hovorím, že tá rovnica ZMOS vs. ministerstvo školstva nie je dobrá. A takýchto vecí by sa tam dalo vyčítať viacej.
My kádeháci, konzervatívni, kresťanskí politici dávame pozor aj na to, dokonca je to naša ústavná priorita, aby škola a rodina spolupracovali pri výchove a vzdelávaní, ale aby sa nestalo, aby sa žiadnym spôsobom nestalo, že poza chrbát rodičov sa vlieva do detí niečo, čo môže byť škodlivé a s čím rodičia nesúhlasia. A preto tu bol taký legislatívny ping-pong na našom výbore a ešte aj teraz sme toho svedkami, že sa na poslednú chvíľu podávajú ďalšie pozmeňovacie návrhy, ale verte nám, naším cieľom je to, aby bola maximálna a dobrá spolupráca a súčinnosť medzi rodinou a školou, ale aby v niektorých témach, ktoré sa týkajú intimity dieťaťa, ktoré sa týkajú sexuálnej výchovy a vzdelávania, prípadne náboženského, filozofického presvedčenia, aby na toto mal dosah rodič. Či už je to súčasťou štátneho vzdelávacie programu, a zároveň školského potom, či je to nad rámec vzdelávacieho programu, alebo či je to súčasťou katalógu inovácií. Tam budeme trvať na tom a budeme chcieť, aby rodič mal možnosť povedať, toto nie je vhodné pre moje dieťa. Lebo pán minister môže povedať, ja ako minister, ja sa budem snažiť toto ustrážiť, lenže ja som povedal, my na Slovensku veľmi často meníme ministrov. A nie je zárukou, osoba ministra nie je zárukou toho, že či sa niečo nezdravé dostane deťom, alebo nie. Toto musíme nastaviť v zákone.
A v takomto prípade hovoríme, že ak sa tu dohodneme, tak sme ochotní podporiť túto legislatívnu zmenu, ak nie, buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti. Napriek tomu, že som povedal a vymenoval časť vecí, ktoré sú celkom prospešné v tomto zákone, dávajú zmysel. Je ich tam viacej, ale pre krátkosť času aspoň toľko za mňa a za KDH.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 18:59 - 19:00 hod.
Hajko Jozef
Reagujem na svojho predrečníka, KDH sa tiež prikláňa k tomuto návrhu zákona, podporí ho.
Reagujem na svojho predrečníka, KDH sa tiež prikláňa k tomuto návrhu zákona, podporí ho.
Skryt prepis
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 18:45 - 18:45 hod.
Majerský Milan
Ďakujem pekne.
Naozaj žijeme takú zvláštnu dobu, keď slovo človeka už nemá nejakú vážnu alebo silnú váhu a je defraudované. Padli tu častokrát pripomienky o tom, že bola tu nejaká dohoda na začiatku a že sa niečo dohodlo na začiatku, ale pomery sa zmenili. No, my nehovoríme o dohode na začiatku, my hovoríme o dohode spred pár dní. Ešte raz, pán poslanec Čaučík a pán poslanec Janckulík, čo je predsedom poslaneckého klubu KDH, sa dohodol...
Zobrazit prepis
Naozaj žijeme takú zvláštnu dobu, keď slovo človeka už nemá nejakú vážnu alebo silnú váhu a je defraudované. Padli tu častokrát pripomienky o tom, že bola tu nejaká dohoda na začiatku a že sa niečo dohodlo na začiatku, ale pomery sa zmenili. No, my nehovoríme o dohode na začiatku, my hovoríme o dohode spred pár dní. Ešte raz, pán poslanec Čaučík a pán poslanec Janckulík, čo je predsedom poslaneckého klubu KDH, sa dohodol...
Ďakujem pekne.
Naozaj žijeme takú zvláštnu dobu, keď slovo človeka už nemá nejakú vážnu alebo silnú váhu a je defraudované. Padli tu častokrát pripomienky o tom, že bola tu nejaká dohoda na začiatku a že sa niečo dohodlo na začiatku, ale pomery sa zmenili. No, my nehovoríme o dohode na začiatku, my hovoríme o dohode spred pár dní. Ešte raz, pán poslanec Čaučík a pán poslanec Janckulík, čo je predsedom poslaneckého klubu KDH, sa dohodol s pani poslankyňou Holečkovou, alebo s pani poslankyňou Bajo Holečkovou, rozprávali sa, súhlasila s tým a presne takýto scenár a návrh išiel potom ďalej. My dnes tu rozprávame o niečom úplne inom, ako keby jej slovo nemalo váhu. Veď ona sa dohodla v bufete parlamentu tu za nami pred dvoma svedkami. To nebolo, že niečo si niekto vymyslel a zrazu teraz tu je trojhodinová debata o tom v Národnej rade, čo mi pripadá úplne smiešne. Veď pani poslankyňa Bajo Holečková má možnosť vstúpiť do ktoréhokoľvek klubu v Národnej rade: SMER, HLAS, dokonca vznikla možnosť už aj SNS, SLOVENSKO, PS, SaS, má tú možnosť. Vstúpi, ten poslanecký klub jej dá možnosť, aby bola v nejakom výbore, prevolí sa to, bude vo výbore, v ktorom bude ona mať záujem pracovať, ak bude súčasťou klubu, a je to vybavené.
Prosím vás, už sa venujme normálnym veciam, ktoré trápia ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Naozaj žijeme takú zvláštnu dobu, keď slovo človeka už nemá nejakú vážnu alebo silnú váhu a je defraudované. Padli tu častokrát pripomienky o tom, že bola tu nejaká dohoda na začiatku a že sa niečo dohodlo na začiatku, ale pomery sa zmenili. No, my nehovoríme o dohode na začiatku, my hovoríme o dohode spred pár dní. Ešte raz, pán poslanec Čaučík a pán poslanec Janckulík, čo je predsedom poslaneckého klubu KDH, sa dohodol s pani poslankyňou Holečkovou, alebo s pani poslankyňou Bajo Holečkovou, rozprávali sa, súhlasila s tým a presne takýto scenár a návrh išiel potom ďalej. My dnes tu rozprávame o niečom úplne inom, ako keby jej slovo nemalo váhu. Veď ona sa dohodla v bufete parlamentu tu za nami pred dvoma svedkami. To nebolo, že niečo si niekto vymyslel a zrazu teraz tu je trojhodinová debata o tom v Národnej rade, čo mi pripadá úplne smiešne. Veď pani poslankyňa Bajo Holečková má možnosť vstúpiť do ktoréhokoľvek klubu v Národnej rade: SMER, HLAS, dokonca vznikla možnosť už aj SNS, SLOVENSKO, PS, SaS, má tú možnosť. Vstúpi, ten poslanecký klub jej dá možnosť, aby bola v nejakom výbore, prevolí sa to, bude vo výbore, v ktorom bude ona mať záujem pracovať, ak bude súčasťou klubu, a je to vybavené.
Prosím vás, už sa venujme normálnym veciam, ktoré trápia ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 18:45 - 18:45 hod.
Čaučík Marián
Pán Galko, povedali ste, že ideme niečo robiť nasilu, tak chcem len povedať, že nejdeme nič robiť nasilu a pre mňa je naozaj prekvapenie to, čo vy dnes nám tu hovoríte, lebo my o tom tak nevieme. Martina Holečková s nami o tom takto nekomunikovala ani ďalej nekomunikovala odvtedy. Myslím si, že tu mala dnes byť, aby sme to spolu vedeli vyriešiť.
Hovoríte, že sme spravili chybu. Ja si myslím, že sme nespravili chybu z pohľadu, ako to...
Zobrazit prepis
Hovoríte, že sme spravili chybu. Ja si myslím, že sme nespravili chybu z pohľadu, ako to...
Pán Galko, povedali ste, že ideme niečo robiť nasilu, tak chcem len povedať, že nejdeme nič robiť nasilu a pre mňa je naozaj prekvapenie to, čo vy dnes nám tu hovoríte, lebo my o tom tak nevieme. Martina Holečková s nami o tom takto nekomunikovala ani ďalej nekomunikovala odvtedy. Myslím si, že tu mala dnes byť, aby sme to spolu vedeli vyriešiť.
Hovoríte, že sme spravili chybu. Ja si myslím, že sme nespravili chybu z pohľadu, ako to riešime ako KDH, ako klub KDH. Nemyslíte naozaj, že chyba nastala niekde inde? Ale táto situácia, ktorú zažívame, nám hovorí niečo pre, aj pre budúcnosť, pre to, čo môže nastať aj pre budúcnosť. Je tu neštandardný stav, s tým súhlasím. Ak má niekto z nás zo stopäťdesiatich poslancov a poslankýň ostať bez zaradenia vo výbore, treba hľadať riešenie na to. Nemyslím si, že úplne to riešenie je len v našich rukách, aby sme stiahli ten návrh, možno to je to niečo, k čomu by sa malo stretnúť aj poslanecké grémium a rozmyslieť to, ako konať v podobných prípadoch.
Skryt prepis
Hovoríte, že sme spravili chybu. Ja si myslím, že sme nespravili chybu z pohľadu, ako to riešime ako KDH, ako klub KDH. Nemyslíte naozaj, že chyba nastala niekde inde? Ale táto situácia, ktorú zažívame, nám hovorí niečo pre, aj pre budúcnosť, pre to, čo môže nastať aj pre budúcnosť. Je tu neštandardný stav, s tým súhlasím. Ak má niekto z nás zo stopäťdesiatich poslancov a poslankýň ostať bez zaradenia vo výbore, treba hľadať riešenie na to. Nemyslím si, že úplne to riešenie je len v našich rukách, aby sme stiahli ten návrh, možno to je to niečo, k čomu by sa malo stretnúť aj poslanecké grémium a rozmyslieť to, ako konať v podobných prípadoch.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 18:15 - 18:15 hod.
Turčanová Andrea
Ďakujem. Pán poslanec Hlina, vy ste stihli všetko možné spomenúť v svojom príspevku, takže ja začnem s tým pozitívnym, že ste poblahoželali pani Bajo Holečkovej k vydaju, tak ja jej tiež takto, Martinka, ak počúvaš, tak ti blahoželám verejne k vydaju.
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak...
Zobrazit prepis
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak...
Ďakujem. Pán poslanec Hlina, vy ste stihli všetko možné spomenúť v svojom príspevku, takže ja začnem s tým pozitívnym, že ste poblahoželali pani Bajo Holečkovej k vydaju, tak ja jej tiež takto, Martinka, ak počúvaš, tak ti blahoželám verejne k vydaju.
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak neseriózne... Ja totižto serióznejšieho človeka vo vystupovaní ako Maroš Čaučík nepoznám. Mne ujdú nervy, poviem hocikedy, čo mi slina na jazyk prinesie, myslím, že v tom si môžme asi podať ruky, lebo aj vy ste taký prostoreký, ale určite to neočakávam od Maroša Čaučíka a Maroš Čaučík ani takéto ľudské chyby nerobí, lebo je veľký diplomat a veľmi empatický človek, ktorý naozaj rieši veci z nadhľadu. A keď povedal, že o tom s ňou hovoril, ja nemám žiadny dôvod spochybňovať, keď boli dvaja, že s ňou hovorili a že sa takto dohodli. Ale pripomínam tú dohodu, o ktorej už bolo povedané. KDH sa vzdalo postu predsedu za dve miesta vo výbore. Ak dneska by sme nechali veci tak, ako sú, nebudeme mať ani predsedu, ani dve miesta vo výbore, a toto chceme riešiť. Ponúknite nám predsedu a môžme sa dohodnúť.
Ďakujem.
Skryt prepis
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak neseriózne... Ja totižto serióznejšieho človeka vo vystupovaní ako Maroš Čaučík nepoznám. Mne ujdú nervy, poviem hocikedy, čo mi slina na jazyk prinesie, myslím, že v tom si môžme asi podať ruky, lebo aj vy ste taký prostoreký, ale určite to neočakávam od Maroša Čaučíka a Maroš Čaučík ani takéto ľudské chyby nerobí, lebo je veľký diplomat a veľmi empatický človek, ktorý naozaj rieši veci z nadhľadu. A keď povedal, že o tom s ňou hovoril, ja nemám žiadny dôvod spochybňovať, keď boli dvaja, že s ňou hovorili a že sa takto dohodli. Ale pripomínam tú dohodu, o ktorej už bolo povedané. KDH sa vzdalo postu predsedu za dve miesta vo výbore. Ak dneska by sme nechali veci tak, ako sú, nebudeme mať ani predsedu, ani dve miesta vo výbore, a toto chceme riešiť. Ponúknite nám predsedu a môžme sa dohodnúť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 9:28 - 9:43 hod.
Čaučík Marián
Ďakujem. Vážená pani kolegyňa Jurík, rád by som reagoval na váš príspevok najskôr tým, že v KDH si veľmi vážime ženy. Radi ich vidíme v riadiacich funkciách. Domnievam sa ale, že možno pravdou a voľbou pre kariérny rast žien môže byť aj skutočnosť, že ženy sa samé rozhodnú pre iný spôsob alebo cieľ svojej kariéry, napríklad vyučovanie detí doma, v škole alebo v mimovládnom sektore. Jednoducho chcú možno časť svojej kariéry dobrovoľne obetovať...
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani kolegyňa Jurík, rád by som reagoval na váš príspevok najskôr tým, že v KDH si veľmi vážime ženy. Radi ich vidíme v riadiacich funkciách. Domnievam sa ale, že možno pravdou a voľbou pre kariérny rast žien môže byť aj skutočnosť, že ženy sa samé rozhodnú pre iný spôsob alebo cieľ svojej kariéry, napríklad vyučovanie detí doma, v škole alebo v mimovládnom sektore. Jednoducho chcú možno časť svojej kariéry dobrovoľne obetovať pre rozvoj svojej rodiny, a to je v poriadku. Myšlienka povinných kvót na obsadzovanie riadiacich pozícií sa mi preto zdá ako snaha, ktorá im nemusí vôbec pomôcť. Rodová rovnosť ako rovnosť príležitostí pre ženy aj mužov áno, zákonné ustanovenia na dosiahnutie cieľov vyváženosti pod sankciami neviem.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 22.10.2024 14:23 - 14:23 hod.
Hajko Jozef
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takisto sa vyjadrím k predloženému návrhu zákona o minimálnej mzde a vysvetlím, že aký je môj prístup k tomuto inštitútu a aká je rola štátu vôbec pri dbaní o svojich obyvateľov, aby zarábali primerané, primerané peniaze.
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak...
Zobrazit prepis
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takisto sa vyjadrím k predloženému návrhu zákona o minimálnej mzde a vysvetlím, že aký je môj prístup k tomuto inštitútu a aká je rola štátu vôbec pri dbaní o svojich obyvateľov, aby zarábali primerané, primerané peniaze.
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak nevyzerá to vôbec dobre. Tie relevantné štatistiky, ktoré sa týkajú, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré prevádzkuje Eurostat, hovoria o tom, že Slovensko už niekoľko rokov stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru štátov Európskej únie. Predbehli nás pomaly všetci a skutočne nie je to vôbec priaznivé konštatovanie. Na druhej strane Slovensko zápasí s obrovskými problémami, ktoré sa týkajú zdravia verejných financií, a musí tieto verejné financie konsolidovať a prijímať aj konsolidačné opatrenia. Samozrejme, že názor na konsolidačné opatrenia zo strany KDH je úplne iný, ako má súčasná vláda, ja to len zopakujem. Namiesto toho, aby vláda šetrila a zbierala peniaze na firmách a občanoch, stále máme utkvelú predstavu o tom, že je priestor na to, aby to otočila a oveľa viac šetrila na sebe. Napokon čoskoro prídeme aj s ďalšími našimi analýzami, ktoré len dokazujú, že štát na sebe budúci rok nijako mimoriadne šetriť nebude.
Práve spomenutý konsolidačný balík spôsobuje, že bude sa to týkať čistých príjmov obyvateľov. Ja teraz sa vyjadrím k tým číslam, čo tu padali. Áno, tie prognózy na budúci rok hovoria o tom, že reálna mzda, priemerná reálna mzda sa len nepatrne zvýši a v podstate bude stagnovať. Priemerná reálna mzda znamená čo ten človek zarobí, porovná sa to s infláciou a nárast jeho nominálnej mzdy, keď sa dá dohromady s tou infláciou, tak nás to vyjde to číslo, že koľko vlastne tí ľudia zarobia. A my hovoríme o tom, podľa, je to aj podľa ministerstva financií, vyjadrila sa k tomu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že reálne mzdy po zohľadnení tej vysokej inflácie, ktorá nás čaká budúci rok, tak nepatrne vzrastú. Hrubé, hrubé mzdy, nie čisté. A tu je ten rozdiel, aby som to dal na pravú mieru. Čisté mzdy ľudí budúci rok v porovnaní s tými cenami, ktoré tu budú, tak klesnú. A hneď poviem prečo.
Asi ten najvážnejší dôsledok je, že výrazne obmedzujeme daňový bonus. To znamená, z tej zaplatenej dane, ktorú musí zaplatiť každý zamestnanec, z tej zaplatenej dane mu zostane menej, ako mu zostane tento rok. Iný spôsobom povedané to znamená, že to, čo ostane vo vrecku po zaplatení všetkých daní a započítaním daňového bonusu, bude budúci rok menej, ako je to tento rok. Je to veľmi jednoduché, pretože daňový bonus nám klesá a bude sa uplatňovať iba na deti do 18 rokov.
Ďalšiu vec, čo spomeniem, je v podstate zlikvidovanie rodičovského bonusu, ináč to nemôžem nazvať, pretože preklopenie jednorodičovského bonusu do asignácie dane je v podstate neporovnateľné z hľadiska príjmov, ako to je v súčasnosti, to znamená, že tie peniaze, ktoré potenciálne budú dostávať dôchodcovia, budú oveľa menšie budúci rok z tohto rodičovského bonusu alebo z tej asignácie, ako to je v súčasnosti z rodičovského bonusu. Horšie je, ako som už spomínal, že tá tendencia z hľadiska porovnania s ostatnými štátmi Európskej únie je hrozivá. Spomeňme si, že ešte pred desiatimi rokmi Poliaci na nás hľadeli ako na ľudí, ktorí zarábajú pomerne slušné peniaze. Dnes nás Poliaci predbiehajú 10-20 % v priemerných mzdách, nehovorím už o Česku, v podstate Slovensko, Slovensko stagnuje. No a to je ten vlastne kameň úrazu, že akým spôsobom docieliť, a to dožičíme ľuďom, aby mali vyššie čisté mzdy. Názor vlády je taký, že budeme tlačiť od stola na to, aby sa zdvíhala minimálna mzdy. To znamená, tí najmenej zarábajúci, aby dostali od zamestnávateľov väčšie peniaze, garantované peniaze a tým pádom budú mať vyššie príjmy.
K inštitútu minimálnej mzdy poviem toľko. Minimálne mzda je nástroj, ktorý sme mali používať vo vzájomných rokovaniach zamestnávatelia a zamestnanci. Oni sa mali dohodnúť na tom, aká tá mzda má byť. Samozrejme, že sa to vždy nedarí a keď sa to nedarí, tak vstupuje do toho vláda a podľa zákona vláda môže nadiktovať v podstate, aká tá minimálna mzda bude. Kým doteraz to je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak po novom to má byť 60 %. Toto je vlastne prístup vlády. Tak ako to vidíme v mnohých ďalších oblastiach, vláda sa, vláda sa utieka k nástrojom, ktoré riešia problémy, sociálne problémy a ekonomické problémy od stola. A úplne, ako sa len dá, tak vytláča vlastne z tohto prostredia prirodzené trhové sily, ktoré majú, samozrejme, svoj význam a keď sa pozrieme do vyspelých štátov, tak tie trhové sily zohrávajú svoju úlohu.
Čo z tohto ináč bude mať vláda, to sa tu ešte dnes nepovedalo. Keď sa pozriete na doložku, tak tam uvidíte pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Spomeniem najskôr pozitívne. Ak sa nemýlim, nemám to tu presne, nestihol som sa pripraviť v tej krátkosti času, ale je tam zhruba 60 mil. eur, ktoré má získať vláda budúci rok, alebo verejné financie. Prečo? Keď zvýšite mzdy, zvýšite odvody, je to veľmi jednoduché. To znamená, že bude mať vláda vyššie odvody, vyšší príjem z odvodov. Ale sú tam aj výdavky. A prečo? No pretože máme tu aj zamestnancov štátnych, to znamená, že aj im musíme zdvíhať minimálne mzdy. Ako sa to robí dnes? Včera som položil túto otázku na hospodárskom výbore štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, aký toto bude mať dosah vôbec na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Máme na to, aby sme zaplatili minimálne mzdy? Odpoveď bola takáto: Nuž, nemáme ani dnes a riešime to osobnými príplatkami. K tým tabuľkovým mzdám, ktoré nestíhajú dobiehať minimálnu mzdu, tak dávame osobné príplatky a tým vlastne, tým to látame. Pretože minimálna mzda, ako vieme, tak musí platiť pre všetkých, pochopiteľne. Pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Takže bude to, samozrejme, znamenať aj výdavok štátu, ak si dobre pamätám, tak zhruba tretina z tých príjmov, ktoré získa štát na vyšších odvodoch, tak ho to bude štát, že nejakým spôsobom bude musieť doplatiť svojim zamestnancom. To hovorím v situácii, keď som apeloval a KDH apelovalo na to, aby štát šetril na sebe. Nebude šetriť na sebe. Vidíte, že bude musieť viac peňazí vynakladať na zaplatenie svojich pracovníkov, aby mali zaplatenú minimálnu mzdu.
Tak som sa pýtal predstaviteľov ministerstva práce včera na výbore, či to nejakým spôsobom vyvolá tlak na tabuľkové mzdy. Priamu odpoveď som nedostal, ale štátny tajomník priznal, že môže to mať nejaký vplyv, samozrejme, na tabuľkové mzdy. To znamená, že možnože vláda bude dotlačená k tomu, aby sa zamyslela nad tými ľuďmi, ktorí vo verejnej správe dosahujú nižšie mzdy ako minimálne, aby ich nejakým spôsobom upravovala. A keď vy dvíhate minimálnu mzdu, tak pochopiteľne je to o to bolestivejšie. To bola vláda a štát.
Firmy. Firmy budúci rok budú veľmi výrazným spôsobom zaťažené konsolidačným balíkom, zhruba 35 % celého toho konsolidačného balíka dopadne na firmy. A tých opatrení tam je, tam je veľmi veľa. Nebudem ich teraz vymenovávať, však ich všetci dobre poznáte. To znamená, že firmy budúci rok budú veľmi ťažko skúšané. Samozrejme, že nedá sa hľadieť na hospodárenie firiem alebo na pôsobenie firiem len cez ich daňové povinnosti, cez odvodové povinnosti, cez poplatkové povinnosti. Oveľa horšie je a krásny príklad je transakčná daň z finančných operácií, že firmy vlastne sa dostávajú do veľmi neistého stavu. Tie firmy jednoducho nevedia, čo ich čaká. Ja som aj svojím spôsobom opísal na svojom facebooku, akým spôsobom vznikla 24-percentná daň z príjmu právnických osôb. Jednoducho tak, že vláda to pri predkladaní konsolidačného balíka zbabrala pri odvode energetických firiem. A tak to jednoducho si vynahradila tým, že zdvihla všetkým firmám s daňovým základom nad 5 mil. eur na 24 %, to znamená 3 percentuálne body. A tá transakčná daň, ktorá, ako mi povedal jeden z podnikateľov, no nejako to tie firmy zvládnu, ale ich to strašne otrávi. Strašne ich to otrávi. To znamená, že to je, to je možno ešte dôležitejšia, ako tá priama záťaž, tá neistota, tá nevypočítateľnosť, čo sa tu bude diať, s čím možno počítať, ako si môžem zostavovať finančné plány, to je podľa mňa ešte nebezpečnejšie, ako zaťažiť firmy priamymi výdavkami. Spomeniem len príklad z Českej republiky, tam keď hovorili o konsolidačnom balíku, povedali to pol roka pre začiatkom kalendárneho roka, aby bolo jasné, s čím firmy môžu počítať. Aby bolo jasné, s čím môžu počítať. My sme sa to dozvedeli v septembri.
Živnostníci. To sa tu vôbec nespomínalo. Ako viete, odvody, minimálne odvody živnostníkov sú viazané na minimálnu mzdu. Budú viazané na minimálnu mzdu? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? A neviem, ako sa to dostalo von odtiaľ, pán minister. V každom prípade musíme myslieť aj na živnostníkov. Opakujem znovu, keď som sa včera predstaviteľov ministerstva práce pýtal, že ak to zasiahne živnostníkov, že či s nimi komunikovali a aké to bude mať dosahy na celé prostredie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Však si to prenesú, tie náklady, do cien. To znamená, či firmách alebo živnostníkov, tu máme jasnú koreláciu, ak zdvihneme náklady zamestnávateľov, zdvihnime ceny firiem a tým pádom k tej zhruba 5,5-percentnej inflácii, ktorá nás čaká budúci rok, môžeme pripočítať nejaké, nejaké ďalšie číslo. To znamená, že inflácia bude budúci rok ešte vyššia.
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Je to veľmi, veľmi nebezpečný nástroj. Ja nie som proti tomu, aby na Slovensku pôsobili odbory. Dokonca si myslím, že ten tlak na mzdy by mal prichádzať zdola, od zamestnancov. Ale ak donútime zamestnávateľov, aby pristúpili k nejakým zmluvám, o ktorých ani nechyrovali, a aby prijímali podmienky z týchto kolektívnych zmlúv pre seba, tak to je nielen záťaž, ale to je ďalší zdroj neistoty. Ono my sme to tu už dakedy mali. Jednoducho keď sa podujalo ministerstvo práce, že rozšíri kolektívnu zmluvu na nejakú firmu, tak to zverejnil v obchodnom vestníku a tá firma musela tie podmienky splniť. Bez ohľadu na to, či ten zamestnávateľ na to má, alebo nemá. Je to veľmi nebezpečný nástroj. Preto sa vôbec nedivím zamestnávateľom, keď pri prerokovaní, pri pripomienkovom konaní k tomuto zákonu nesúhlasili s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odbory sú u nás málo reprezentatívne. Opakujem, opakujem, ako keby sme chceli suplovať to, že odbory u nás nie sú nejaké rozvinuté, skôr tá krivka je klesajúca. To znamená, tá odborová angažovanosť je nízka. Opakujem, nič proti odborom, ale neriešme situáciu, že nám odbory nedokážu sa dostať do rovnocenného stavu pri rokovaní so zamestnávateľmi, neriešme to od stola tým, že jednoducho tam napríklad, kde nie sú odbory, tak to prikážeme tej firme rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a povieme, takéto podmienky budú, takéto mzdové a tak ďalej. Bez toho, aby sme brali ohľad na to, čo to s tou firmou spôsobí. A či tá firma napokon nebude prepúšťať, pretože si to jednoducho nebude môcť dovoliť. Aj také prípady boli. Takže zamýšľame sa nad tým, že keď rozširujeme kolektívne zmluvy, aký dosah to bude mať na nezamestnanosť? Zatiaľ nemáme problémy s nezamestnanosťou, ale tie problémy môžu veľmi rýchle prísť. Preto som to spomínal, tie podmienky na podnikanie pre firmy, pre zamestnávateľov budú budúci rok a ten ďalší rok veľmi ťažké.
Keď k tomuto pridáme problémy, problémy bankového sektora, ako viete, bankový sektor je zaťažený osobitným odvodom, ktorý síce postupne klesá, ale je to vysoký odvod, banky budú mať tiež problémy s tou transakčnou daňou. Jednoducho banky, ktoré tiež táto vláda považuje za svojich nepriateľov skôr, mám to priamo od ministra financií, ktorý sa s nimi nechcel ani baviť, hej, mám to aj od bánk, že sa ozaj s nimi nechcel minister financií rozprávať. Keď považujem banky za nepriateľov, popri tých zamestnávateľov za nepriateľov, tak vlastne odkiaľ chceme, aby sa tomuto štátu darilo, aby ľudia u nás dobre zarábali, aby mali vysoké mzdy. Však tí zamestnávatelia, tie firmy, ony ich zamestnávajú. Spoľahneme sa na to, že bude 440-tisíc pracovníkov robiť stále vo verejnom sektore a že ich budeme platiť týmto spôsobom? Ale však ten verejný sektor platí len z toho, čo vytvoria firmy. To je, my si podpiľujeme konár pod sebou, keď útočíme na firmy. A teraz ja tu nie som zástanca nejakých firiem, ktorí chcú zdierať ľudí, alebo čo. To je úplne obyčajná logika. Jednoducho firmy sú dôležité a my sa nemôžeme s nimi hádať, ale my jednoducho s nimi musíme vychádzať. A to nevidím.
Vždy keď predkladám nejakú kritiku nejakého opatrenia, tak sa snažím pochopiteľne prísť aj s nejakým riešením. Pretože najjednoduchšie je kritizovať. Nezávidím v tomto prípade často členom vlády, pretože riešia niekoľko problémov naraz. V poriadku, ale mám teda svoju predstavu alebo v KDH máme svoju predstavu, čo s tým robiť. Nuž je to dosť jednoduché. Ak chceme, aby naši ľudia zarábali viac, potrebujeme inú výrobu. Jednoducho potrebujeme iný typ výroby. A nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Stačí, keď sa pozrieme k susedom. Poviem jeden krásny príklad. Slovensko minulý týždeň získalo ďalšiu investíciu automobilky do Novák. Výborne. Chceme pokračovať v trojzmennej prevádzke, aby ľudia pracovali v noci? U nás každý jedenásty človek pracuje v noci. Vyspelé štáty sú pod piatimi percentami. Toto chceme? Chceme, aby sme tu mali montážnu výrobu? Nič proti automobilkám, sú dôležité. Ale tá jednostranná upnutosť na automobily a najmä na elektromobily nám môže skutočne, skutočne ako podraziť nohy. Preto by Slovensko malo investovať, tie investičné stimuly ponúkať viac firmám, ktoré prichádzajú so sofistikovanou výrobou.
A teraz ten príklad. Kým my tvrdošijne trváme na podpore automobilového priemyslu, Česi dávajú investičné stimuly na polovodiče. To znamená sofistikovanejšiu výrobu, ktorá prináša vyššie mzdy. A niet inej cesty, ako viac zdvihnúť mzdy na Slovensku, ako priniesť sem výrobu, ktorá bude tie vyššie mzdy ponúkať. Je to veľmi jednoduché. Hovorí sa tomu, však ekonómovia to vedia, o čom hovorím, je to pasca stredného príjmu, jednoducho my sme v tej pasci. Že máme tú montážnu výrobu a stále sa do nej zahrabávame hlbšie a hlbšie a tým pádom odsudzujeme našich obyvateľov, aby zarábali pomerne nízke peniaze. Ak si myslíme, že to budeme dokázať riešiť od stola, že budeme diktovať firmám, aké mzdy majú platiť a pritom tie firmy budú produkovať pomerne jednoduchú výrobu, tak neurobíme nič iné, ibaže ich otrávime alebo jednoducho znechutíme až tak, že budú prepúšťať, alebo zaniknú. Je to veľmi jednoduché. Preto vytýkam tejto vláde, že nepredostrela žiaden plán nejakej hospodárskej, alebo nejakú hospodársku politiku, ktorá by jasne povedala, že áno, ideme sa zamerať na takéto oblasti, alebo takýmto spôsobom sem chceme prilákať takých investorov, ktorí nám sem prinesú prácu, výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj lepšie ocenenú prácu. Namiesto toho sa zamotávame niekde inde.
Takže na záver poviem toľko, že záleží, záleží mne a záleží aj nám v KDH na mzdách, aké majú ľudia, ale myslíme si, že sú účinnejšie oveľa iné nástroje, ako diktovanie minimálnej mzdy od stola a nútenie zamestnávateľov, aby platili cez kolektívne zmluvy určité mzdy zamestnancovi.
Skryt prepis
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak nevyzerá to vôbec dobre. Tie relevantné štatistiky, ktoré sa týkajú, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré prevádzkuje Eurostat, hovoria o tom, že Slovensko už niekoľko rokov stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru štátov Európskej únie. Predbehli nás pomaly všetci a skutočne nie je to vôbec priaznivé konštatovanie. Na druhej strane Slovensko zápasí s obrovskými problémami, ktoré sa týkajú zdravia verejných financií, a musí tieto verejné financie konsolidovať a prijímať aj konsolidačné opatrenia. Samozrejme, že názor na konsolidačné opatrenia zo strany KDH je úplne iný, ako má súčasná vláda, ja to len zopakujem. Namiesto toho, aby vláda šetrila a zbierala peniaze na firmách a občanoch, stále máme utkvelú predstavu o tom, že je priestor na to, aby to otočila a oveľa viac šetrila na sebe. Napokon čoskoro prídeme aj s ďalšími našimi analýzami, ktoré len dokazujú, že štát na sebe budúci rok nijako mimoriadne šetriť nebude.
Práve spomenutý konsolidačný balík spôsobuje, že bude sa to týkať čistých príjmov obyvateľov. Ja teraz sa vyjadrím k tým číslam, čo tu padali. Áno, tie prognózy na budúci rok hovoria o tom, že reálna mzda, priemerná reálna mzda sa len nepatrne zvýši a v podstate bude stagnovať. Priemerná reálna mzda znamená čo ten človek zarobí, porovná sa to s infláciou a nárast jeho nominálnej mzdy, keď sa dá dohromady s tou infláciou, tak nás to vyjde to číslo, že koľko vlastne tí ľudia zarobia. A my hovoríme o tom, podľa, je to aj podľa ministerstva financií, vyjadrila sa k tomu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že reálne mzdy po zohľadnení tej vysokej inflácie, ktorá nás čaká budúci rok, tak nepatrne vzrastú. Hrubé, hrubé mzdy, nie čisté. A tu je ten rozdiel, aby som to dal na pravú mieru. Čisté mzdy ľudí budúci rok v porovnaní s tými cenami, ktoré tu budú, tak klesnú. A hneď poviem prečo.
Asi ten najvážnejší dôsledok je, že výrazne obmedzujeme daňový bonus. To znamená, z tej zaplatenej dane, ktorú musí zaplatiť každý zamestnanec, z tej zaplatenej dane mu zostane menej, ako mu zostane tento rok. Iný spôsobom povedané to znamená, že to, čo ostane vo vrecku po zaplatení všetkých daní a započítaním daňového bonusu, bude budúci rok menej, ako je to tento rok. Je to veľmi jednoduché, pretože daňový bonus nám klesá a bude sa uplatňovať iba na deti do 18 rokov.
Ďalšiu vec, čo spomeniem, je v podstate zlikvidovanie rodičovského bonusu, ináč to nemôžem nazvať, pretože preklopenie jednorodičovského bonusu do asignácie dane je v podstate neporovnateľné z hľadiska príjmov, ako to je v súčasnosti, to znamená, že tie peniaze, ktoré potenciálne budú dostávať dôchodcovia, budú oveľa menšie budúci rok z tohto rodičovského bonusu alebo z tej asignácie, ako to je v súčasnosti z rodičovského bonusu. Horšie je, ako som už spomínal, že tá tendencia z hľadiska porovnania s ostatnými štátmi Európskej únie je hrozivá. Spomeňme si, že ešte pred desiatimi rokmi Poliaci na nás hľadeli ako na ľudí, ktorí zarábajú pomerne slušné peniaze. Dnes nás Poliaci predbiehajú 10-20 % v priemerných mzdách, nehovorím už o Česku, v podstate Slovensko, Slovensko stagnuje. No a to je ten vlastne kameň úrazu, že akým spôsobom docieliť, a to dožičíme ľuďom, aby mali vyššie čisté mzdy. Názor vlády je taký, že budeme tlačiť od stola na to, aby sa zdvíhala minimálna mzdy. To znamená, tí najmenej zarábajúci, aby dostali od zamestnávateľov väčšie peniaze, garantované peniaze a tým pádom budú mať vyššie príjmy.
K inštitútu minimálnej mzdy poviem toľko. Minimálne mzda je nástroj, ktorý sme mali používať vo vzájomných rokovaniach zamestnávatelia a zamestnanci. Oni sa mali dohodnúť na tom, aká tá mzda má byť. Samozrejme, že sa to vždy nedarí a keď sa to nedarí, tak vstupuje do toho vláda a podľa zákona vláda môže nadiktovať v podstate, aká tá minimálna mzda bude. Kým doteraz to je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak po novom to má byť 60 %. Toto je vlastne prístup vlády. Tak ako to vidíme v mnohých ďalších oblastiach, vláda sa, vláda sa utieka k nástrojom, ktoré riešia problémy, sociálne problémy a ekonomické problémy od stola. A úplne, ako sa len dá, tak vytláča vlastne z tohto prostredia prirodzené trhové sily, ktoré majú, samozrejme, svoj význam a keď sa pozrieme do vyspelých štátov, tak tie trhové sily zohrávajú svoju úlohu.
Čo z tohto ináč bude mať vláda, to sa tu ešte dnes nepovedalo. Keď sa pozriete na doložku, tak tam uvidíte pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Spomeniem najskôr pozitívne. Ak sa nemýlim, nemám to tu presne, nestihol som sa pripraviť v tej krátkosti času, ale je tam zhruba 60 mil. eur, ktoré má získať vláda budúci rok, alebo verejné financie. Prečo? Keď zvýšite mzdy, zvýšite odvody, je to veľmi jednoduché. To znamená, že bude mať vláda vyššie odvody, vyšší príjem z odvodov. Ale sú tam aj výdavky. A prečo? No pretože máme tu aj zamestnancov štátnych, to znamená, že aj im musíme zdvíhať minimálne mzdy. Ako sa to robí dnes? Včera som položil túto otázku na hospodárskom výbore štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, aký toto bude mať dosah vôbec na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Máme na to, aby sme zaplatili minimálne mzdy? Odpoveď bola takáto: Nuž, nemáme ani dnes a riešime to osobnými príplatkami. K tým tabuľkovým mzdám, ktoré nestíhajú dobiehať minimálnu mzdu, tak dávame osobné príplatky a tým vlastne, tým to látame. Pretože minimálna mzda, ako vieme, tak musí platiť pre všetkých, pochopiteľne. Pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Takže bude to, samozrejme, znamenať aj výdavok štátu, ak si dobre pamätám, tak zhruba tretina z tých príjmov, ktoré získa štát na vyšších odvodoch, tak ho to bude štát, že nejakým spôsobom bude musieť doplatiť svojim zamestnancom. To hovorím v situácii, keď som apeloval a KDH apelovalo na to, aby štát šetril na sebe. Nebude šetriť na sebe. Vidíte, že bude musieť viac peňazí vynakladať na zaplatenie svojich pracovníkov, aby mali zaplatenú minimálnu mzdu.
Tak som sa pýtal predstaviteľov ministerstva práce včera na výbore, či to nejakým spôsobom vyvolá tlak na tabuľkové mzdy. Priamu odpoveď som nedostal, ale štátny tajomník priznal, že môže to mať nejaký vplyv, samozrejme, na tabuľkové mzdy. To znamená, že možnože vláda bude dotlačená k tomu, aby sa zamyslela nad tými ľuďmi, ktorí vo verejnej správe dosahujú nižšie mzdy ako minimálne, aby ich nejakým spôsobom upravovala. A keď vy dvíhate minimálnu mzdu, tak pochopiteľne je to o to bolestivejšie. To bola vláda a štát.
Firmy. Firmy budúci rok budú veľmi výrazným spôsobom zaťažené konsolidačným balíkom, zhruba 35 % celého toho konsolidačného balíka dopadne na firmy. A tých opatrení tam je, tam je veľmi veľa. Nebudem ich teraz vymenovávať, však ich všetci dobre poznáte. To znamená, že firmy budúci rok budú veľmi ťažko skúšané. Samozrejme, že nedá sa hľadieť na hospodárenie firiem alebo na pôsobenie firiem len cez ich daňové povinnosti, cez odvodové povinnosti, cez poplatkové povinnosti. Oveľa horšie je a krásny príklad je transakčná daň z finančných operácií, že firmy vlastne sa dostávajú do veľmi neistého stavu. Tie firmy jednoducho nevedia, čo ich čaká. Ja som aj svojím spôsobom opísal na svojom facebooku, akým spôsobom vznikla 24-percentná daň z príjmu právnických osôb. Jednoducho tak, že vláda to pri predkladaní konsolidačného balíka zbabrala pri odvode energetických firiem. A tak to jednoducho si vynahradila tým, že zdvihla všetkým firmám s daňovým základom nad 5 mil. eur na 24 %, to znamená 3 percentuálne body. A tá transakčná daň, ktorá, ako mi povedal jeden z podnikateľov, no nejako to tie firmy zvládnu, ale ich to strašne otrávi. Strašne ich to otrávi. To znamená, že to je, to je možno ešte dôležitejšia, ako tá priama záťaž, tá neistota, tá nevypočítateľnosť, čo sa tu bude diať, s čím možno počítať, ako si môžem zostavovať finančné plány, to je podľa mňa ešte nebezpečnejšie, ako zaťažiť firmy priamymi výdavkami. Spomeniem len príklad z Českej republiky, tam keď hovorili o konsolidačnom balíku, povedali to pol roka pre začiatkom kalendárneho roka, aby bolo jasné, s čím firmy môžu počítať. Aby bolo jasné, s čím môžu počítať. My sme sa to dozvedeli v septembri.
Živnostníci. To sa tu vôbec nespomínalo. Ako viete, odvody, minimálne odvody živnostníkov sú viazané na minimálnu mzdu. Budú viazané na minimálnu mzdu? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? A neviem, ako sa to dostalo von odtiaľ, pán minister. V každom prípade musíme myslieť aj na živnostníkov. Opakujem znovu, keď som sa včera predstaviteľov ministerstva práce pýtal, že ak to zasiahne živnostníkov, že či s nimi komunikovali a aké to bude mať dosahy na celé prostredie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Však si to prenesú, tie náklady, do cien. To znamená, či firmách alebo živnostníkov, tu máme jasnú koreláciu, ak zdvihneme náklady zamestnávateľov, zdvihnime ceny firiem a tým pádom k tej zhruba 5,5-percentnej inflácii, ktorá nás čaká budúci rok, môžeme pripočítať nejaké, nejaké ďalšie číslo. To znamená, že inflácia bude budúci rok ešte vyššia.
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Je to veľmi, veľmi nebezpečný nástroj. Ja nie som proti tomu, aby na Slovensku pôsobili odbory. Dokonca si myslím, že ten tlak na mzdy by mal prichádzať zdola, od zamestnancov. Ale ak donútime zamestnávateľov, aby pristúpili k nejakým zmluvám, o ktorých ani nechyrovali, a aby prijímali podmienky z týchto kolektívnych zmlúv pre seba, tak to je nielen záťaž, ale to je ďalší zdroj neistoty. Ono my sme to tu už dakedy mali. Jednoducho keď sa podujalo ministerstvo práce, že rozšíri kolektívnu zmluvu na nejakú firmu, tak to zverejnil v obchodnom vestníku a tá firma musela tie podmienky splniť. Bez ohľadu na to, či ten zamestnávateľ na to má, alebo nemá. Je to veľmi nebezpečný nástroj. Preto sa vôbec nedivím zamestnávateľom, keď pri prerokovaní, pri pripomienkovom konaní k tomuto zákonu nesúhlasili s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odbory sú u nás málo reprezentatívne. Opakujem, opakujem, ako keby sme chceli suplovať to, že odbory u nás nie sú nejaké rozvinuté, skôr tá krivka je klesajúca. To znamená, tá odborová angažovanosť je nízka. Opakujem, nič proti odborom, ale neriešme situáciu, že nám odbory nedokážu sa dostať do rovnocenného stavu pri rokovaní so zamestnávateľmi, neriešme to od stola tým, že jednoducho tam napríklad, kde nie sú odbory, tak to prikážeme tej firme rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a povieme, takéto podmienky budú, takéto mzdové a tak ďalej. Bez toho, aby sme brali ohľad na to, čo to s tou firmou spôsobí. A či tá firma napokon nebude prepúšťať, pretože si to jednoducho nebude môcť dovoliť. Aj také prípady boli. Takže zamýšľame sa nad tým, že keď rozširujeme kolektívne zmluvy, aký dosah to bude mať na nezamestnanosť? Zatiaľ nemáme problémy s nezamestnanosťou, ale tie problémy môžu veľmi rýchle prísť. Preto som to spomínal, tie podmienky na podnikanie pre firmy, pre zamestnávateľov budú budúci rok a ten ďalší rok veľmi ťažké.
Keď k tomuto pridáme problémy, problémy bankového sektora, ako viete, bankový sektor je zaťažený osobitným odvodom, ktorý síce postupne klesá, ale je to vysoký odvod, banky budú mať tiež problémy s tou transakčnou daňou. Jednoducho banky, ktoré tiež táto vláda považuje za svojich nepriateľov skôr, mám to priamo od ministra financií, ktorý sa s nimi nechcel ani baviť, hej, mám to aj od bánk, že sa ozaj s nimi nechcel minister financií rozprávať. Keď považujem banky za nepriateľov, popri tých zamestnávateľov za nepriateľov, tak vlastne odkiaľ chceme, aby sa tomuto štátu darilo, aby ľudia u nás dobre zarábali, aby mali vysoké mzdy. Však tí zamestnávatelia, tie firmy, ony ich zamestnávajú. Spoľahneme sa na to, že bude 440-tisíc pracovníkov robiť stále vo verejnom sektore a že ich budeme platiť týmto spôsobom? Ale však ten verejný sektor platí len z toho, čo vytvoria firmy. To je, my si podpiľujeme konár pod sebou, keď útočíme na firmy. A teraz ja tu nie som zástanca nejakých firiem, ktorí chcú zdierať ľudí, alebo čo. To je úplne obyčajná logika. Jednoducho firmy sú dôležité a my sa nemôžeme s nimi hádať, ale my jednoducho s nimi musíme vychádzať. A to nevidím.
Vždy keď predkladám nejakú kritiku nejakého opatrenia, tak sa snažím pochopiteľne prísť aj s nejakým riešením. Pretože najjednoduchšie je kritizovať. Nezávidím v tomto prípade často členom vlády, pretože riešia niekoľko problémov naraz. V poriadku, ale mám teda svoju predstavu alebo v KDH máme svoju predstavu, čo s tým robiť. Nuž je to dosť jednoduché. Ak chceme, aby naši ľudia zarábali viac, potrebujeme inú výrobu. Jednoducho potrebujeme iný typ výroby. A nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Stačí, keď sa pozrieme k susedom. Poviem jeden krásny príklad. Slovensko minulý týždeň získalo ďalšiu investíciu automobilky do Novák. Výborne. Chceme pokračovať v trojzmennej prevádzke, aby ľudia pracovali v noci? U nás každý jedenásty človek pracuje v noci. Vyspelé štáty sú pod piatimi percentami. Toto chceme? Chceme, aby sme tu mali montážnu výrobu? Nič proti automobilkám, sú dôležité. Ale tá jednostranná upnutosť na automobily a najmä na elektromobily nám môže skutočne, skutočne ako podraziť nohy. Preto by Slovensko malo investovať, tie investičné stimuly ponúkať viac firmám, ktoré prichádzajú so sofistikovanou výrobou.
A teraz ten príklad. Kým my tvrdošijne trváme na podpore automobilového priemyslu, Česi dávajú investičné stimuly na polovodiče. To znamená sofistikovanejšiu výrobu, ktorá prináša vyššie mzdy. A niet inej cesty, ako viac zdvihnúť mzdy na Slovensku, ako priniesť sem výrobu, ktorá bude tie vyššie mzdy ponúkať. Je to veľmi jednoduché. Hovorí sa tomu, však ekonómovia to vedia, o čom hovorím, je to pasca stredného príjmu, jednoducho my sme v tej pasci. Že máme tú montážnu výrobu a stále sa do nej zahrabávame hlbšie a hlbšie a tým pádom odsudzujeme našich obyvateľov, aby zarábali pomerne nízke peniaze. Ak si myslíme, že to budeme dokázať riešiť od stola, že budeme diktovať firmám, aké mzdy majú platiť a pritom tie firmy budú produkovať pomerne jednoduchú výrobu, tak neurobíme nič iné, ibaže ich otrávime alebo jednoducho znechutíme až tak, že budú prepúšťať, alebo zaniknú. Je to veľmi jednoduché. Preto vytýkam tejto vláde, že nepredostrela žiaden plán nejakej hospodárskej, alebo nejakú hospodársku politiku, ktorá by jasne povedala, že áno, ideme sa zamerať na takéto oblasti, alebo takýmto spôsobom sem chceme prilákať takých investorov, ktorí nám sem prinesú prácu, výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj lepšie ocenenú prácu. Namiesto toho sa zamotávame niekde inde.
Takže na záver poviem toľko, že záleží, záleží mne a záleží aj nám v KDH na mzdách, aké majú ľudia, ale myslíme si, že sú účinnejšie oveľa iné nástroje, ako diktovanie minimálnej mzdy od stola a nútenie zamestnávateľov, aby platili cez kolektívne zmluvy určité mzdy zamestnancovi.