Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.12.2024 o 14:59 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 16:29 - 16:44 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, chcel by som cteným kolegyniam a kolegom objasniť, prečo podávam tento návrh zákona. Obmedzenie reklamy na hazard má niekoľko dôležitých argumentov, ktoré sa často využívajú v diskusiách o regulácii hazardných hier. Tieto argumenty zahŕňajú zdravotné, sociálne, ekonomické a etické aspekty. Tu je prehľad najdôležitejších argumentov pre obmedzenie reklamy na hazard.
1. Prevencia závislosti na hazardných hrách. Reklama na hazard môže byť spúšťačom pre ľudí so sklonom k závislosti na hazardných hrách. Obmedzenie reklamy pomáha znižovať počet ľudí, ktorí začnú hrať hazardné hry alebo ktorí už trpia závislosťou.
2. Ochrana zraniteľných skupín. Deti, mladí ľudia a ľudia s nízkym príjmom sú obzvlášť zraniteľní voči marketingovým praktikám hazardných spoločností. Obmedzenie reklamy pomáha chrániť tieto skupiny pred lákadlom hazardných hier.
3. Minimalizácia finančných a sociálnych škôd. Nadmerné hranie hazardných hier môže viesť k závažným finančným problémom ako sú dlhy, strata úspor a zhoršenie životnej situácie. To môže mať aj širšie sociálne dôsledky, ako je zvýšená kriminalita alebo rodinné problémy. Obmedzenie reklamy na hazard môže pomôcť znížiť počet ľudí, ktorí sa dostanú do týchto problémov.
4. Zníženie normalizácie hazardu. Neustála reklama na hazard môže prispievať k jeho normalizácii a k tomu, že ho ľudia začnú vnímať ako bežnú a prijateľnú aktivitu, čo môže zvyšovať riziko závislosti. Obmedzenie reklamy môže prispieť k tomu, aby sa hazardné hry nevnímali ako bežná a neškodná zábava.
5. Etické dôvody. Mnohé krajiny a spoločnosti považujú propagáciu hazardných hier za eticky problematickú, najmä ak sa využívajú manipulatívne taktiky na prilákanie zákazníkov. Obmedzenie reklamy môže pomôcť predchádzať situáciám, kde sú ľudia klamaní ohľadom potenciálnych výhier a riskov.
6. Podpora verejného zdravia. Obmedzenie reklamy na hazard je často súčasťou širších stratégií na podporu verejného zdravia, pretože závislosť na hazardných hrách je uznaná ako duševná porucha. Znížením expozície ľudí reklamám na hazard je možné pozitívne ovplyvniť zdravie a pohodu obyvateľstva.
7. Zlepšenie kvality verejného priestoru. Nadmerná prítomnosť reklám na hazardné hry, či už v televízii, na internete alebo na verejných miestach, môže mať negatívny vplyv na kvalitu verejného priestoru a kultúru.
Aký je problém s reklamou a reklamami na hazard?
1. Klamlivé sľuby výhier a skresľovanie šancí. Mnoho reklám na hazardné hry používa klamlivé taktiky, aby presvedčili potenciálnych zákazníkov, že výhra je jednoduchšia alebo pravdepodobnejšia, než v skutočnosti je. Často zobrazujú šťastných výhercov a zamlčujú fakt, že šance na výhru sú veľmi nízke, čo vedie k skreslenému vnímaniu hazardu ako ľahkého spôsobu, ako zbohatnúť.
2. Nejasné podmienky a skryté poplatky. Reklamy na hazardné hry často obsahujú ponuky ako sú bonusy za registráciu alebo zadarmo otočenia, ktoré však prichádzajú s množstvom podmienok, ktoré nie sú na prvý pohľad jasné. Tieto podmienky môžu zahŕňať vysoké požiadavky na pretočenie, skryté poplatky alebo obmedzenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť, že hráč skutočne získa sľúbenú výhru.
3. Manipulácia s emóciami a psychologické triky. Reklamy často využívajú emocionálne a psychologické manipulácie, ako je vytváranie pocity naliehavosti – iba dnes časovo obmedzená ponuka, alebo využívanie pocitu zmeškania, aby hráčov podnietili k impulzívnym rozhodnutiam. Tieto taktiky môžu byť obzvlášť nebezpečné pre osoby, ktoré už majú sklony k rizikovému správaniu.
4. Zameranie na ľudí vo finančnej tiesni. Niektoré reklamy cielené na ľudí vo finančnej núdzi využívajú ich zúfalstvo a presviedčajú ich, že hazard môže byť rýchlym riešením ich problémov. Takéto reklamy môžu byť neetické a môžu viesť k ešte väčším finančným problémov pre zraniteľné skupiny.
5. Využívanie známych osobností a influencerov. Reklamy používajú populárne osobnosti, športovcov alebo infuencerov, aby propagovali hazardné hry a vytvárali dojem, že hranie je bežné a spoločensky prijateľné. To môže motivovať najmä mladých ľudí k tomu, aby hazard vnímali ako atraktívnu aktivitu. Toto sa z našej skúsenosti využíva, samozrejme, vo veľkej miere aj na Slovensku.
6. Podporovanie falošného pocitu kontroly. Mnohé reklamy na hazard vytvárajú ilúzie, že hráč môže ovplyvniť výsledok hier, čo je vo väčšine prípadov úplne nepravdivé. Tieto klamlivé techniky podporujú hráčov v presvedčení, že majú nad hrou kontrolu, hoci ide čisto o náhodu.
7. Ignorovanie rizík a negatívnych dôsledkov. Reklamy často úplne opomínajú spomenúť riziká spojené s hazardným hraním, ako sú závislosť, straty a osobné problémy. Tento jednostranný pohľad na hazard ako na zábavu alebo jednoduchý spôsob zárobku môže viesť k neinformovaným rozhodnutiam.
Tieto klamlivé praktiky v reklamách na hazardné hry predstavujú ďalšie dôvody pre reguláciu a obmedzenie reklamy, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľov a najmä tých, ktorí sú najzraniteľnejší.
A na záver spomeniem štyri príklady z iných krajín, ktoré nám môžu ísť príkladom, pretože iné krajiny aj Európskej únie, ale aj inde na svete sú oveľa ďalej, čo sa týka obmedzenia a regulácie reklamy na hazard.
Taliansko. V Roku 2018 Taliansko prijalo tzv. decreto dignita, zákon dôstojnosti, ktorý zakázal všetky formy reklamy na hazardné hry vrátane televíznych reklám, sponzorstiev a online reklám. Cieľom tohto zákona je znížiť počet hráčov a ochrániť zraniteľné skupiny ako sú mladí ľudia a ľudia so sklonom k závislosti.
Belgicko. Belgicko zaviedlo v roku 2019 nové pravidlá, ktoré zakazujú reklamy na hazardné hry pred 20. hodinou a úplne zakazujú reklamy na hazard počas živých športových prenosov. Okrem toho sa zakazuje používanie celebrít alebo športových osobností v reklamách na hazard.
Litva. V roku 2021 Litva úplne zakázala všetky formy reklamy na hazardné hry vrátane online reklám, televízie, rádií a sponzorstiev. Tento krok bol motivovaný snahou bojovať proti závislosti na hazardných hrách a ochrane občanov.
Holandsko. Od roku 2023 Holandsko zaviedlo zákaz tzv. nepriamej reklamy na hazardné hry, čo znamená, že hazardné spoločnosti nemôžu sponzorovať športové tímy, ani organizovať akcie a kampane zamerané na propagáciu hazardu.
Všetky tieto opatrenia, ktorými nám môžu ísť spomínané krajiny vzorom, sú zamerané na ochranu verejného zdravia a predchádzanie problémov spojených s hazardom, ako sú finančné problémy, závislosť a sociálne škody. Mnohé krajiny sa rozhodli prijať podobné zákony alebo obmedzenia na ochranu svojich občanov, najmä tých najzraniteľnejších.
Toľko na uvedenie a podporu tohto zákona a budem veľmi rád, vážené kolegyne a kolegovia, ak tento náš zákon pri hlasovaní podporíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 16:29 - 16:44 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 425.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

2.12.2024 16:14 - 16:29 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorých predpisov.
Národná rada týmto zákonom, ak bude prijatý, obmedzí reklamu na hazardné hry. Čo je obsah zákona? Je jednak, že sa zakazuje vysielanie reklamy na stolové hazardné hry, hazardné hry na výherných prístrojoch, hazardné hry na termináloch videohier, hazardné hry na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardné hry na iných technických zariadeniach, stávkové hry a lotériové hry šírené prostredníctvom televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v čase od 6. do 22. hodiny. Taktiež sa zakáže reklama na hazardné hry na všetkých druhoch informačných nosičov, pričom navrhujeme, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025.
Z dôvodovej správy v predkladanom návrhu zákona sa zavádza nová regulácia reklamy na hazardné hry, ktorá ideovo vychádza z právne nezáväzného a dobrovoľného kódexu zodpovednej reklamy platného od roku 2023, ako aj z obdobných paragrafov zákona o reklame regulujúcich reklamu na tabakové výrobky a podobne.
K tomuto kódexu pristúpilo 37 spoločností podnikajúcich v oblasti hazardných hier z neuvedeného celkového počtu podnikajúcich v tomto odvetví.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, aj rodinu. Nemá negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi aj právom Európskej únie.
Toľko úvodné slovo navrhovateľa. Potom, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 15:59 - 16:14 hod.

Turčanová Andrea Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja chcem práve oceniť tento návrh, lebo naozaj ak žena sa rozhodne mať dieťatko, a dneska už je to výnimočné, že ženy plánujú deti, aj keď zoberieme štatistiku, tak viac, alebo teda už takmer polovica potratov sú spontánne potraty, ani nie teda umelé ukončenie tehotenstva. A prežiť spontánny potrat a poznám prípady, kedy tie ženy prežili opakovane niekoľko spontánnych potratov po sebe, aj tri-štyri, je naozaj veľmi ťažké, a preto vítam takýto návrh, nielen voľno pre ženu, ale aj pre blízku osobu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.12.2024 15:44 - 15:59 hod.

Janckulík Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 15:14 - 15:29 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne pánovi riaditeľovi za rýchle odprezentovanie návrhu rozpočtu na nasledujúce roky. My sme viedli k tejto problematike určitú diskusiu aj na našom výbore pre zdravotníctvo a tam sme diskutovali jednotlivé témy. Ja by som chcel aj plénu, aj verejnosti ešte raz ozrejmiť, o ktoré témy išlo, lebo nie každý si pozrel aj vystúpenie výboru pre zdravotníctvo. A potom mám ešte zopár otázok, na ktoré by som chcel, aby pán riaditeľ zodpovedal.
Vo všeobecnosti by som chcel povedať, že Úrad pred ohľad nad zdravotnou starostlivosťou vnímam ako veľmi dôležitú inštitúciu, ktorá má svoje opodstatnenie v našom systéme, a všetky hlasy, ktoré väčšinou aj pred voľbami zaznievajú, že tento úrad je zbytočný, treba ho zrušiť a tak ďalej, si myslím, že to nie je správne. A myslím si, že naopak tento úrad by mal byť posilnený a mal by viac možno ešte kontrolovať, ako sa zdravotná starostlivosť poskytuje v rámci územia Slovenskej republiky. Kde mám určité otázniky, resp. také túžby do budúcnosti, ako by tento úrad mohol lepšie pôsobiť a ako fungovať, je práve ten dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a teda aj poisťovňami. Moja taká srdcová téma je predovšetkým poskytovanie zdravotnej starostlivosti, takže sa budem venovať prioritne jej. Aj keď, samozrejme, druhá časť je rovnako dôležitá, ako fungujú naše zdravotné poisťovne a dohľad nad výkonom poistenia, verejného zdravotného poistenia.
Čo sa týka toho poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak tu by som si veľmi prial, keby sme v budúcnosti dokázali s úradom zdieľať dôležité agregované veľké dáta, ktoré by potom úrad mohol nejakým spôsobom vyhodnocovať, benchmarkovať a tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vymykajú z rámca, to znamená idú nad tento benchmark doľava alebo doprava, aby možno aktívne vyhľadával a aktívne možno hľadal a zjednával nápravu. To by bola veľmi pozitívna vec. Môžem to uviesť aj na konkrétnom príklade, možno pôjdeme až do takých drobných vecí, ale predsa nie je možné, aby napríklad niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevedeli, ako sa napríklad nastavujú pacienti predoperačným zákrokom a prestavujú z nejakej látky, ktorá je proti, antiagregačná látka, to znamená látka, ktorá zabraňuje nejakej trombóze. Vezmime si xarelto rivaroxabán, jedna z takýchto substrátov. A vieme, že ten polčas rozpadu, alebo účinok je len niekoľko hodín, maximálne 24 hodín, u vysoko rizikových 48 hodín. Napriek tomu dochádza u niektorých poskytovateľov, hlavne ambulantných poskytovateľov k tomu, že pred operáciou sa vysádza tento rivaroxabán nielen na 24 hodín alebo 48 hodín, ale vysádza sa napríklad na 6-7 dní, tak ako boli zvyknutí možno pri iných substrátoch a nahrádzajú ich potom injekčnou formou, ktorá sa aplikuje subkutánne. Niečo také by mal nejaký orgán, nejaký úrad aktívne vyhľadávať a hľadať riešenia, prečo to tak je, aby tá bezpečnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti bola na Slovensku zabezpečená. Neviem, či sa to dá, či je to možné, ale možno by sme sa mohli spoločne zamyslieť nad tým, ako takýto v pozadí fungujúci film, kde by sme nahrávali určité činnosti našich zdravotníkov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a potom aktívne zasahovali tam, kde sa nám to nezdá, bolo by to naozaj pre bezpečnosť pacienta vynikajúce a možno v budúcnosti sa k niečomu takému dopracujeme. Takže to je tá jedna vec a na takúto činnosť by podľa mňa možno ten úrad mal aj viac zdrojov dostať, aby sme trebárs na niečom takom pracovali, pretože tá bezpečnosť, kvalita, dodržiavanie postupov, štandardných postupov, to je niečo, čo slovenskému zdravotníctvu veľmi chýba.
No a potom je tá vec, ktorá sa dotýka viac rozpočtu a kde by som sa chcel aj pána riaditeľa opýtať, my sme už aj túto tému otvorili na výbore. Je tu tendencia zdroje, ktoré boli ušetrené v predchádzajúcich rokoch, použiť na výstavbu nových zariadení, kde sa budú vykonávať pitvy, alebo kde bude súdne lekárstvo môcť vykonávať pitvy. Ja s tým nie celkom viem súhlasiť, pretože si myslím, zvlášť pri možnostiach, akými teraz prechádzajú naše nové nemocnice, či už je to Martin alebo Banská Bystrica, kde sa investujú značné finančné prostriedky, kde sa vytvára celá nová budova, veľká investícia a každá veľká nemocnica musí mať aj určité zariadenie, kde sa vykonávajú tieto pitvy, tak nie celkom rozumiem, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nedokázal kooperovať už pri príprave tohto projektu na tom, aby sa táto oblasť, ktorá by mohla byť potom v podnájme alebo v prenájme pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenachádzala napríklad v Banskej Bystrici, konkrétne v tej novej nemocnici. Čiže keď ešte raz to zopakujem, aby to vedeli aj ľudia, ktorí to možno počúvajú.
Podľa tohto návrhu 6,7 mil. investuje, alebo plánuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minúť na výstavbu nového zariadenia, kde sa budú vykonávať pitvy pre širší región, samozrejme, teraz je to v Lučenci, čo je veľmi nevyhovujúce, s tým súhlasím. Ja sa len pýtam, že prečo napríklad to pitevné pracovisko nemohlo byť súčasťou novej univerzitnej nemocnice alebo teda zatiaľ fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a napríklad úrad pre dohľad by si ho prenajal za symbolické jedno euro napríklad, ako jedna z možností. Lebo je to dôležité aj preto, že takéto pitevne by sa mali, keď som rozumel pána riaditeľa dobre, stavať aj inde. Aj v Bratislave je taká predstava, že sa vytvorí takéto pracovisko možno na východe, tak pokiaľ staviame nové nemocnice, myslím si, že by sa to dalo zintegrovať veľmi dobre, aby sme zbytočne nemíňali tieto zdroje, alebo resp. mohli ich investovať do iných činností úradu, ako som spomínal na začiatku môjho vystúpenia.
Takže toto je moja otázka a s týmto by som chcel poďakovať za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky. Čo sa týka poznámky pani Kramplovej a pána Stušku, no ja poviem na to toľko, tak, samozrejme, človek sa nedokáže pitvať v tých 600 zákonoch, čo tu máme možno za jeden rok predložené, ale asi to aj vyplynulo z toho, že jednoducho taká bola pôvodná myšlienka koncom minulého roka, keď sa už uvažovalo o zrušení rodičovského dôchodku. A druhá vec, poviem, že ak by sme mali v rozpočte Sociálnej poisťovne práve túto analýzu, ktorá by nám hovorila o tom, že ako to bude s rodičovským dôchodkom, lebo však on má nejaký presah do budúceho roku, však tam je toho viac, tak tieto veci by tam vypadli, hej, nie, by boli zrejmé, takto som chcel povedať, úplne zrejmé.
Čo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát.
A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Vďaka za slovo.
Nadviažem na kolegu Hajka a ďakujem za veľmi solídny príhovor. Ja tým, že tu máme pána riaditeľa, opäť zdôrazním tú otázku. Na to, aby sme mohli vyplácať všetky dôchodky a dávky, ktoré súvisia so Sociálnou poisťovňou, si musíme požičiavať dnes 2,75 mld., takmer 20 %, a táto situácia sa bude prehlbovať, bude sa zhoršovať. Problém je, že každú pôžičku raz treba splatiť a keď tu pán kolega Hajko hovoril o medzigeneračnej solidarite a medzigeneračnej spravodlivosti, otázka je, že či máme správne nastavený systém, ktorý ďalej vytvára dlh a ten dlh prenesieme na mladšiu generáciu. Hovoril kolega, že takmer polovica ľudí na Slovensku, mladých ľudí uvažuje o odchode z krajiny. Presnejšie 47 %, takmer každý druhý mladý človek rozmýšľa, že odíde a potom nebude mať kto tvoriť na tie dôchodky. Spomínal pán kolega Hajko aj to, že tá valorizácia dôchodkov je nastavená tak, aby neboli ohrození dôchodci. To je super, to je správne a to považujem za dobré a dôležité, ale nemali by sme takto isto nastaviť životnú situáciu mladým ľuďom alebo tým, ktorí teraz pracujú? Nemali by sme sa zamyslieť nad tým, aby tá medzigeneračná solidarita a spravodlivosť fungovali navzájom? A ešte spomeniem, že to prepojenie medzi tými najmladšími a pracujúcimi, to je vlastne daňový bonus, ktorý sme zredukovali. Medzi pracujúcimi a ich rodičmi rodičovský dôchodok, ten sme tiež zredukovali, sme ho urobili inak a som si istý, že pán Hajko rozumie tomu, že 2 % tu, 2 tu a 2 tu, o tom niet pochýb, ale nevystavujeme, nevystavujeme spoločnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Hajko, za tvoje vystúpenie a zaujalo ma to, k čomu sa vlastne vraciame od minulého roku opäť a opäť, že každé piate euro zo Sociálnej poisťovne je v podstate na dlh, a tiež by som sa chcel prihovoriť, aby pán generálny riaditeľ nám povedal svoj pohľad, čo s tým chce urobiť. Čo s tým chcete urobiť najmä vo výhľade rozpočtu ďalších rokov, lebo nie je to dobré z pohľadu verejných financií. A tiež by ma veľmi zaujímalo to, že ako, či uvažujete alebo robíte aj nejaké analýzy, prepočty na možné prepočty plošných 13. dôchodkov na adresné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,72 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento rok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch, a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že, alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz – medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú, a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálnej poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis