Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, aj my v KDH to kvitujeme, tento návrh zákona. Je to veľmi dobrý návrh zákona, lebo tiež sa pod to... máme problémy v Žilinskom samosprávnom kraji, máme viacero internátov na stredných školách a vieme, že to je veľký problém, čo sa týka finančných zdrojov, lebo župa vždy hasí nejaké problémy, ktoré horia doslova, ale na tie internáty nikdy sa nenájdu finančné zdroje v rozpočte žúp. A toto je veľmi dobrý produkt a hlavne, že to nejde do finančného zaťaženia.
Ten pozmeňujúci návrh si musíme ešte pozrieť, lebo nemali sme to čas nejako detailnejšie, ale mali by tam byť len nejaké asi drobné úpravy, ale poslanecký klub KDH určite tento návrh zákona podporí, lebo podľa mňa toto je správna cesta, ako pomôžeme župám, ktoré vlastnia stredné školy a, samozrejme, tak ako si aj spomenul, vysoké školy a univerzity. To tiež takisto potrebujú súrne a dá sa povedať, že tie podmienky, keď chceme, aby tí študenti nám študovali, aby chodili aj za tým štúdiom, ďalej cestovali, tak potrebujeme aj kvalitné ubytovanie pre nich, lebo keď nemajú kvalitné ubytovanie, tak ich to odrádza a potom, samozrejme, vyberajú si iné školy a je to možno aj na škodu.
Takže ďakujem, pán minister, že ste prišli s týmto návrhom zákona.

Tak vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, ktorý by som tak ľudovo nazvala, ako ho voláme, že práca na miesto dávok. Ten slogan znel super, to nielen SaS-ka, pán minister, ako ste povedali, ale ešte aj my pod tým názvom zastávame ako pravičiari názov, že naozaj pracovať namiesto dávok sa oplatí. Trošku len problém vidím v aplikácii a budem o tom hovoriť.
Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná. Mnohí z vás, ktorí ste v kontakte so samosprávami, viete, že v regiónoch s dlhodobou nezamestnanosťou nežijú ľudia bez práce len preto, že by nechceli. Často sú to oblasti s nedostatkom pracovných príležitostí, so slabou infraštruktúrou, bez reálnej ponuky, kde by mohli ľudia získať a udržať si zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní nie sú homogénna skupina, sú medzi nimi tí, ktorí stratili pracovné návyky, ktorí potrebujú špeciálnu podporu, rekvalifikáciu alebo sociálnu prácu. Ak ich postavíme pred jednoduché rozhodnutie, vezmi túto prácu, inak ti dávky odoberieme, musíme sa uistiť, že im túto prácu vieme aj reálne zabezpečiť. Bez toho riskujeme, že namiesto poklesu nezamestnanosti zvýšime chudobu a sociálne napätie. Upozorňujú na to aj samosprávy, ktoré sa obávajú, že povinnosť nahnať ľudí do práce dopadne práve na ich plecia. Obávajú sa, že v niektorých obciach sa opatrenie zmení na byrokratickú pascu, ktorá síce dobre znie na tlačovej konferencii, ale v praxi spôsobí viac škody ako úžitku. Dovoľte mi preto apelovať, ak už ideme robiť zásadnú reformu, musíme do nej zahrnúť samosprávy.
Tie najlepšie poznajú svoje lokálne problémy, majú schopnosť hľadať individuálne riešenia, a práve im treba dať priestor a zdroje, aby pomáhali dlhodobo nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce. Každý región je výnimočný a špecifický nielen svojou hospodárskou situáciou, ale aj prístupom k nezamestnaným ľuďom. Často, a musíme si to otvorene priznať, odsudzujeme ľudí len pre farbu ich pleti alebo pôvod ešte skôr, než dokážu možnosť preukázať svoje schopnosti. Áno, je to pravda, že mnohí úradníci sa na východnom Slovensku stretávajú aj s tými zlými príkladmi, ale nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Musíme dať šancu každému bez predsudkov s jasnou víziou pre človeka, ktorého nádej na lepší zajtrajšok ho bude hnať vpred. Každý z nás vie, ako sa sami nastavujeme, keď je niečo len povinnosťou, preto ukážme cestu, nádej a víziu lepšej budúcnosti. Ukážme týmto ľuďom, že na nich záleží, že sú potrebnou súčasťou spoločnosti, a že si vážime ich úsilie, aj keď sa výsledky nedostavia zo dňa na deň. Musíme im ukázať, že práca im môže priniesť viac ako nezamestnanosť, dôstojnosť, uznanie, perspektívu a skutočné miesto v spoločnosti. Plošné riešenia ale nefungujú. Nepomôže rovnaký princíp v Pezinku ako v Trebišove, ani v Bratislave či Jarovniciach. Ak skutočne chceme, aby toho opatrenie malo zmysel musí byť postavené na reálnych možnostiach a musí byť doplnené o podporu miestnych iniciatív a regionálnych programov. Dlhodobo nezamestnaní i obyvatelia vylúčených komunít musia prekonávať mnohé prekážky, o ktorých mnohí v tomto pléne ani len netušíme. Ako majú nájsť prácu, potrebujú nielen návyk každé ráno vstať, obliecť sa a ísť, ale potrebujú mať napríklad prístup k vode. Tejto téme sa venoval v svojej správe aj komisár pre deti. Mnohí nemajú prístup ani k takej samozrejmosti v 21. storočí, akou je pitná voda. Potrebujú mať aspoň základné vzdelanie. Napriek povinnej školskej dochádzke aj dnes máme v spoločnosti dosť analfabetov. Komisár sa venoval aj tejto téme, takmer 30 % vymeškanej dochádzky, ale legitímne ospravedlnenej rodičmi detí. V šestnástich rokoch nám mládež vypadáva zo školského systému, presúva sa na úrady práce, niektorí do evidencie, iní na rodičovské dávky. Potrebujeme oveľa rozsiahlejšie zmeny, ako je len podmieňovanie dávok akceptáciou akejkoľvek práce. Napríklad len v Prešovskom kraji je viac ako 10-tisíc mladých ľudí len zo základným vzdelaním bez akejkoľvek odbornosti.
Tu si viem predstaviť, že dávky by dostávali tí, ktorí by si doplnili vzdelanie a ukončili nejaké remeslo. Podľa populačnej prognózy nás totiž o 18 rokov čaká stav, že jeden pracujúci bude robiť na dvoch nepracujúcich. Je teda najvyšší čas prijímať potrebné systémové a medziodborové opatrenia. O tých medziodborových, o tom rezortizme hovoril aj pán prezident pred chvíľou.
Záverom chcem zdôrazniť, ak sa má tento návrh stať nástrojom pomoci a nielen trestu, musíme jeho aplikáciu robiť rozumne, citlivo a realisticky, inak z neho bude len ďalší pokus, ktorý sa síce dobre počúva, ale v skutočnosti prinesie viac problémov ako riešení. Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale hlasoval som proti. Čiže hlasoval som proti, aby to bolo na zázname. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, chcem zvolať poslanecké grémium v mene poslaneckých klubov KDH, SaS, SLOVENSKO a PS, okamžite. (Potlesk.)

Môžem? Pán predseda, chcem vyjadriť námietku voči tomu. Chcem, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať, lebo nie je to nikde uvedené v rokovacom poriadku a mám, myslím, právo na to, aby sa o mojom návrhu dalo rokovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol na úvod 35. schôdze minútu ticha za obete ruskej agresie v Kyjeve a na celom území Ukrajiny, zvlášť pri 1 543. výročí mesta Kyjev v týchto dňoch, keď bola najväčšia intenzita bombardovania od začiatku ruskej vojny na Ukrajine a tiež za obete teroristiského hnutia Hamas izraelských rukojemníkov a za palestínske obete brutálnych vojenských akcií izraelskej armády v Gaze.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, kolegyne a kolegovia, a bolo ich veľa. Ja skúsim zareagovať na tri kolegyne.
Pani kolegyňa Jurík, hovorili ste o opakovaných niekoľkostranových pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli oveľa dlhšie ako pôvodné návrhy. Chcem upozorniť a je zaujímavé, že pred necelými dvoma týždňami v nedeľnej relácii O päť minút dvanásť boli europoslanci a europoslanec za HLAS Braňo Ondruš povedal, že ak je dlhší pozmeňujúci návrh ako samotný návrh zákona, tak je jasné, že je to babrácky návrh, hej? Toto povedal aj koaličný europoslanec. Hovoríme to aj my, ale nehovoríme to sami.
Naozaj takto chceme, kolegovia, pripravovať legislatívu? A dostávame opakovane takéto návrhy, takže ja sa pripájam tiež k tomu, čo ste povedali, dajte nám konsolidovaný návrh, aby sme vedeli, o čom sa hlasuje. Už od včera ste museli opravovať tento návrh, koľkokrát ho ešte budete opravovať?
Pani poslankyňa Kalmárová, vyjadrili ste, že mnohé ľudskoprávne organizácie, domáce i zahraničné, sa vyjadrujú a vyjadrujú sa negatívne. Obrátili sa na slovenský parlament, aby sme zákon takýmto spôsobom a bez účasti tých, ktorých sa to týka, ďalej nerokovali a neschvaľovali. Ale koaliční poslanci nemajú otvorené uši pre ich slová. Iba opozícia má? Nedeje sa to v úzkej spolupráci s občianskymi organizáciami, tak aspoň my, chcem vyjadriť odhodlanie, že keď budeme v budúcnosti mať tú možnosť, zrušíme tento zákon a budeme riešiť veci, ktoré sa týkajú regulácie občianskej spoločnosti, spolu s ich zástupcami.
A pani kolegyňa Turčanová sa pýta, prečo toto práve v čase konsolidácie riešime ešte aj vo Veľkom týždni. No odpoveď je, lebo to bol planý sľub svojim voličom, koaličným voličom, ktorých vo voľbách získali na rozprávku o politických mimovládkach, a niekoľko ľudí v SMER-e teraz má tú moc nad koalíciou, že to musia za každú cenu splniť. Je to smutné.

Ďakujem ti pekne, pán kolega Marián Čaučík, za to, že si aj nastavil zrkadlo v, tomu amatérsky pripravenému škodlivému zákonu, keď si ukázal aj súvis s zákonmi ústavnými, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými normami. Medzitým si poukázal aj na zúženie a oslabenie práva zhromažďovať sa. Mne to veľmi silne spolu s tým naratívom kolegov z koalície pripomenulo rétoriku z, prepáčte, ale naozaj 50. rokov, kedy na 40 rokov sloveso spolčovať sa nadobudlo negatívnu konotáciu. Spolky v tom čase boli vnímané ako niečo protištátne, ako nejaký živel, s ktorým sa treba vysporiadať, namiesto toho, aby sme v demokratickej slobodnej spoločnosti videli, že toto je príspevok občianskej zodpovednosti prevzatia svojho podielu za budovanie kvality života v krajine. Tak ďakujem ti za akcent aj na túto tému.
Zároveň vnímam aj z tvojej reči, ale aj z iných vystúpení, že nikto z opozície nespochybňuje legitímne právo koalície jednoducho priniesť tému či lobingu, ale to sa, samozrejme, nemôže týkať výlučne mimovládok a už, neziskových organizácií, ale úplne inej právnej a kvalitne pripravenej normy, a taktiež priniesť tému transparentnosti alebo nejakej úpravy podmienok, v ktorých fungujú tieto mimovládne a neziskové organizácie. A tu by som skôr čakal, že im pomôžeme, lebo to, čo ony robia, je lacnejšie, ako keby to robil štát, a musí to byť naprieč politickým spektrom a spolu s nimi.

Ďakujem. Pán poslanec Čaučík, chcem sa poďakovať za to, že si upozornil práve na veci, na ktoré upozornil aj verejný ochranca práv, boli už tu citované ďalšie organizácie. Ja pripomeniem aj mail, ktorý som dostala ja, predpokladám, že aj ďalších 149 poslancov tohto parlamentu, od Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorí tiež upozorňujú na zvýšenú byrokraciu, na problém s darcami, tak ako si to spomínal, pán poslanec, a veľmi sa čudujem, prečo práve toto v čase konsolidácie a v čase, keď máme mnohé iné vážne problémy, riešime a venujeme tomu hodiny a hodiny času ešte aj vo Veľkom týždni, kedy sme sa mali duchovne pripravovať na sviatky a byť so svojimi rodinami.
A prekvapuje ma najmä to, že tuná za predkladateľov narátala som šesť poslancov vrátane predsedu parlamentu, taký je záujem z ich strany a rozmýšľala som aj prečo. A vychádza mi, asi preto, že sú to väčšinou slušní ľudia, preto aj pozerajú do mobilu alebo sa rozprávajú a nesnažia sa dávať pozor, pretože im samým je proti srsti, že za to musia hlasovať, ale nemajú, žiaľ, inú možnosť, pretože demokracia sa v stranách vládnej koalície veľmi nenosí, dostali pokyn a tak to musia urobiť. A ja som si dávala aj otázku, že prečo tento pokyn dostali, a myslím, že včera to niektorí z nich v rozprave tak náhodou spomenul, že z 2 % daní 115 mil. ide tretiemu sektoru, tak ho potrebujú zredukovať, lebo tie peniaze chýbajú pri konsolidácii. To mi dáva zmysel, že asi toto môže byť ten skrytý dôvod, ale naozaj si myslím, ak si chceme zachovať tvár, prosím vás, nehlasujme za to, zrušme to, ak chceme niečo zmeniť, ak chceme nájsť tie netransparentné mimovládky, tak ich nájdime a pomenujme, ale kvôli jednej, dvom, trom nelikvidujme tuná tisícky fungujúcich mimovládnych organizácií, ktoré naozaj vo veľkom suplujú činnosť tohto štátu.
Ďakujem.

Vzhľadom na toto všetko konštatujú, že novelou budú obmedzené ako personálne, tak aj finančné kapacity mimovládnych neziskových organizácií, a sú tiež presvedčení, že problematickým aspektom bude aj zverejňovanie osobných údajov darcov, čo môže byť v rozpore s právom na súkromie, ktoré garantuje čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Upozorňujeme vás aj na problematické veci, ktoré ostali po prijatí pozmeňovacích návrhov; problematické ostáva presne to, čo som pred chvíľkou citoval, zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako päťtisíc eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a na vytváranie zoznam... aj vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu európskych inštitúcií. Nejasné ostávajú kontrolné právomoci registrovým orgánom, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si môžu pýtať dodatočné informácie, a to aj opakovane, a ukladať organizáciám pokuty. Takéto kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
Napokon chcem ešte raz upozorniť na veľmi divný až prapodivný proces, ktorý viedol až sem k dnešnému hlasovaniu. Zákon prišiel ako poslanecký zákon do Národnej rady Slovenskej republiky pred viac ako rokom, mali sme tu siahodlhé diskusie aj o tých ustanoveniach zahraničného agenta, ktorý bol inšpirovaný pôvodne ruským zákonom, od ktorého ste potom upustili, neskôr prišli, prišla regulácia o lobingu a mnohé ďalšie veci, o zverejňovaní darcov. Veľmi paradoxné pre mňa bolo uznesenie vlády, ktoré znelo, prečítam ho, že „vláda súhlasí s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 213/´97, tlač 245, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných a schválených na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. marca 2025".
Takže vláda sa prihlásila k poslaneckým návrhom a pozmeňovacím návrhom, avšak dnes tu máme včera večer prednesený nový poslanecký návrh, v ktorom sa nikto poriadne nevyzná a ku ktorému sa neprihlásila ani táto vláda. Je to veľký guláš, kolegovia a kolegyne, alebo galimatiáš, ak to nazvem takýmto výrazom, prosím vás aj preto, zastavme tento proces, stiahnime ten zákon, stiahnite vy ten zákon, vy to máte v moci a poďme sa rozprávať o transparentnosti nielen mimovládnych neziskových organizácií tak, ako treba. Máme na to, dokážeme to tak urobiť, radi vám v tom pomôžeme, ale nevieme a nebudeme sa zúčastňovať na takomto krivení procesov, legislatívnych procesov a na takejto fraške.
Ďakujem za pozornosť.