Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes už vyjadril k skrátenému legislatívnemu konaniu a, ako som avizoval, teraz sa vyjadrím k samotnému zákonu, o ktorom teraz rokujeme.
My sme podporili za náš klub KDH, my sme podporili, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal takýto zákon, vysvetlím aj, aké sú jeho úskalia, ale napriek tomu tento zákon podporíme, pretože mal by byť súčasťou mozaiky ďalších opatrení, ktoré pohnú hospodárstvo Slovenskej republiky dopredu. Ako hovoril minister, tak, ako hovorí pán minister, tak pomoc spočíva v tom, že v prípade, že zamestnávateľ z nejakého vážneho dôvodu, ktorý je definovaný v zákone, nedokáže zamestnať svojich pracovníkov, je tam tiež stanovené nejaké percento, odkiaľ sa to počíta, tak v tom prípade ostávajú tí zamestnanci doma, dostávajú 80 % priemernej, teda svojej mzdy s tým, že 60 % hradí Sociálna poisťovňa a 20 % hradí zamestnávateľ. To je princíp zákona a vlastne toto presne chceme použiť na situáciu, keď nastane to, čo sa vlastne definuje v tomto zákone, a to je, nastane nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť.
Ja som tu už dnes aj doobeda spomenul, že bolo tam aj také pseudorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrovalo sa tam osem inštitúcií k tomu a myslím si, že tie vyjadrenia boli veľmi zaujímavé. Vyjadrili sa tam štátne ministerstvá, vládne ministerstvá a združenie zamestnávateľov a takisto Národná banka Slovenska. A ja načriem do tohto medzirezortného pripomienkového konania, lebo nám osvetlí mnohé veci, čo sa týka tohto návrhu, a osvetlí nám aj niektoré úskalia, ktoré sú tu.
Prvá vec, ide o pojem, o pojem, vlastne vnášame tu ďalšiu kategóriu, po uplatnení ktorej môže nastať, môže sa začať poskytovať pomoc pre firmy, a to je, ako som povedal, nepredvídateľné, sú to nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. Napríklad Klub 500, ktorý v pripomienkovom konaní teda uvažoval o tomto návrhu zákona, ktorý spočíva v štyroch slovách, hej, tak hovorí, mal k tomu pripomienku, že daný pojem vlastne nešpecifikuje bližšie, o čo presne pôjde, čo vlastne musí nastať, aby vznikla tá nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. To isté si myslí aj Národná banka Slovenska a ja to prečítam, lebo to je naozaj veľmi zaujímavé, ktorá navrhuje, aby slová „nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti" sa nahradili slovami „okolnosti súvisiace so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny," alebo iným, inú formu navrhuje, aby sa tie nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti nejakým spôsobom definovali. Dokonca oni tú definíciu potom navrhli a hovoria o okolnostiach súvisiacimi so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny. To by bol ten pojem štvorslovný, by sa tým nahradil, alebo by tam bola definícia, čo to je nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. No, zaujímavé v tomto je, zaujímavá bola reakcia ministerstva práce, ktoré sa snažilo z tohto vyjsť, že čo si, ako si to ministerstvo práce ako predkladateľ, ako tvorca tohto návrhu, ako si to predstavuje.
Ministerstvo práce uvádza, zámerom zákonodarcu je zaviesť úpravu definície vonkajšieho faktora, ktorá pokrýva širokú skupinu neočakávaných a neobvyklých hospodárskych regulácií nadnárodného, nie vnútroštátneho, nadnárodného charakteru, ktoré majú negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa a ktorej sprecizovanie alebo zúženie by spôsobilo, pôsobilo v neprospech zamestnávateľov. Znenie dôvodovej správy v osobitnej časti po dohode so sociálnymi partnermi bližšie upravuje demonštratívny výpočet následkov, ktoré nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti môžu spôsobiť, napr. zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej. Tie dve slová sú tu dôležité, napríklad a tak ďalej. To znamená, že ak sa aj v budúcnosti bude chcieť niekto oprieť o tento zákon, bude musieť siahnuť do dôvodovej správy a tam nájde napríklad a tak ďalej, no jednoducho nie je to tam definované. Nie je to veľmi šťastné, pretože takáto formulácia je skutočne gumená, toto, čo navrhuje ministerstvo práce, a obávam sa, či nevzniknú problémy v budúcnosti, že sa niekto bude odvolávať na tento zákon a vysvetlí si nejakým spôsobom tie nadnárodné okolnosti, ktoré vznikli, úplne iným, ako si dnes predstavuje ministerstvo práce. Vidím tam v tom riziko, to je prvý bod. To znamená, definícia, čo vlastne chceme tým zákonom spraviť.
Druhá vec, druhá vec, z čoho sa to bude platiť a koľko to bude stáť štát. To je dosť dôležitá vec, pretože ja som sa dnes aj na hospodárskom výbore pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce, ako to vlastne bude s financovaním, ako to bude s financovaním prípadných nárokov zamestnávateľov. Dostal som odpoveď, že bude to z toho špeciálneho fondu, ktorý sa vytvára v Sociálnej poisťovni a ktorý spomínal aj pán minister, lenže tam je háčik. Je tam háčik taký, že rozpočet na tento rok umožňuje čerpať iba výdavky v objeme 3,743 mil. eur. Tri milióny, aby bolo jasné, že čo by to znamenalo, keby sa čerpali iba tieto prostriedky. Ja som si to vypočítal, že keby sme, keby sme zobrali, že tí ľudia pracujú za priemernú mzdu a dostanú teda od štátu podporu tí zamestnávatelia vo výške 60 % tejto priemernej mzdy a trvalo by to rok, hovorím maximálne, to ja viem, že pol roka, ale aby to bolo úplne jasné, trvalo by to rok, keď dajme tomu zohľadníme, zohľadníme nejaké ďalšie obdobia, tak vlastne z týchto troch miliónov, troch miliónov by sme uspokojili nároky zhruba, mám to tu niekde napísané, by sme uspokojili nároky zhruba 252 zamestnancov. Ale pozor, v tom fonde je viac peňazí, ako pán minister hovoril, tak by to malo byť až 167 mil. eur, to sú naakumulované prostriedky, ktoré tí zamestnávatelia vo forme odvodov tam doručili do Sociálnej poisťovne, a to má byť až 167 mil. eur. Tak keby sme zobrali toto číslo 167 mil. eur a keby sme zase zobrali tú priemernú mzdu a 60 % podpory, tak nám vyjde nejakých 11-tisíc zamestnancov, že by bolo uspokojených. Ja viem, s tými číslami sa dá pracovať aj inak, dá sa to, samozrejme, dá sa to, samozrejme, ináč interpretovať, len ja sa odvolávam na to, čo povedal minister financií ešte v januári, keď tie clá nám začali hroziť, a veľmi vážne hovoril, že je ohrozených 20-tisíc pracovných miest. Takže aby bolo jasné, o akej podpore tu hovoríme. To je len jedna časť problému.
Druhá časť problému je, že máme tu určité limity verejných výdavkov. Opäť som sa pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce na výbore, či sa dá presiahnuť tie 3,743 mil. eur na tento rok. Odpoveď bola, áno, však to rieši celkový limit výdavkov Sociálnej poisťovne, nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete, nájdete inú interpretáciu, a to napríklad ministerstvo financií, že tieto prostriedky... predkladateľ podľa ministerstva financií, opäť budem citovať: „Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože podpora v čase skrátenej práce bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Návrhom zákona sa však rozšíri okruh situácií, v ktorých je možné podporu poskytnúť, keďže navrhovaná legislatívna zmena priamo reflektuje na nové obchodné bariéry v automobilovom priemysle. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že schválením návrhu zákona dôjde k zvýšeniu výdavkov." A teraz, schválený rozpočet na rok 2025 uvažoval s výdavkami na kurzarbeit v sume tých 3,7 mil. eur, z čoho sa vychádzalo pri určovaní limitu verejných výdavkov Sociálnej poisťovne na rok ´25. Akékoľvek, toto je dôležité, akékoľvek čerpanie výdavkov nad rámec schváleného rozpočtu na rok 2025, ako aj v nasledujúcich rokoch, bude zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň prekročenie limitu verejných výdavkov určených pre Sociálnu poisťovňu.
Aby to bolo jasné, tá Sociálna poisťovňa dnes funguje takým spôsobom, že tam máme vyslovene ako nakreslené tie fondy, do ktorých idú tie prostriedky, ale zároveň sa umožňuje, že keď nieto v jednom peniaze, keď v jednom fonde nie sú peniaze, tak sa presunú z druhého fondu. A to nie je všetko, ani to nestačí. Pretože tá Sociálna poisťovňa má málo peňazí a tak aj tento rok, ako sa počíta v štátnom rozpočte, príde zo strany vlády k dotácii dve aj trištvrte miliardy eur, ktoré pritečú do Sociálnej poisťovne, a tie peniaze si bude musieť štát požičať. Ak pôjdeme nad ten limit, ktorý má Sociálna poisťovňa, tak tie peniaze budú ešte nad tých dve a trištvrte miliardy eur. To znamená, nám sa zvyšuje deficit. Je to tam a to je úskalie, pretože nevzniká nárok, ktorý je pokrytý rozpočtom. Takže keď k tomu dôjde, tak napokon bude musieť ministerstvo financií nejakým spôsobom hľadať prostriedky na poskytnutie tejto pomoci skrátenej práci. Ináč toto isté, na toto isté upozorňuje aj Národná banka Slovenska.
Takže je to problém, mám obavy, že ak by došlo k takýmto, k plneniu vlastne tejto pomoci, tak štát na to nebude mať prostriedky. Nebude mať, vláda na to nebude mať prostriedky. A ak ich bude chcieť niekde získať, tak bude ich musieť niekde nájsť. A to jednoducho v tej dôvodovej správe ministerstva, teda predkladateľa tohto zákona nevidím. Skutočne, financie sú problémom.
Ďalej, ja som na to už povedal, ja som k tomuto už hovoril pri skrátenom konaní, obávam sa, že toto, čo sa tu deje teraz, že sa len hasí nejaký problém, len v krátkosti zopakujem, o tých clách sa začalo hovoriť už po nástupe prezidenta Trumpa. Minister financií už v januári upozorňoval, že to môže viesť k ohrozeniu 20-tisíc pracovných miest, to znamená, vedeli sme o tom. Na začiatku apríla tieto clá prišli, potom, samozrejme, ako to je charakteristické pre prezidenta Trumpa, tak navrhol to oddialiť o 90 dní a vyprší nám tých 90 dní niekedy na začiatku, v polovici júla. Takže my vlastne riešime niečo niekoľko týždňov pred tým, ako bude úplne jasné, ako tie clá budú vyzerať.
Nezdieľam až taký optimizmus, ako tu hovoril môj predrečník, ale predsa len ak by aj nastalo nejaké optimistické riešenie, tak už dnes platíme 25-percentné clá na automobily. Už dnes to platíme. Neplatili sme, keď clá boli minimálne, dnes máme 25 %. Ony sa zdesaťnásobili, tie clá, odvtedy, ako prišiel prezident Spojených štátov do úradu, takže už dnes sú problémy, dokonca si myslím, že tie národohospodárske škody vznikajú už dnes. Len on v tom má určitú zotrvačnosť. Spomeňte si, svetové automobilky, ktoré dovážali automobily do Spojených štátov, tak mnohé na lodiach držali tie autá, lebo čakali, že či ozaj ten Trump to myslí s tými clami vážne. Nuž, zatiaľ to vyzerá tak, že to myslí vážne, pretože na automobily dovážané z Európskej únie, vrátane Slovenska, je uvalené 25-percentné clo. A vieme všetci veľmi dobre, že najväčší dosah týchto ciel bude práve na Slovensku, práve na Slovensku, pretože máme takú štruktúru výroby práve preto, že sme tak odkázaní na automobilový priemysel a práve preto, že sa aj u nás vyrábajú napríklad luxusné automobily, ktoré tvoria významnú časť dovozov automobilov do Spojených štátov.
Ja sa pýtam, aké budú ďalšie opatrenia. Toto pokladám za jedno opatrenie, aj s tými rizikami, ktoré som tu spomínal, pretože napríklad od tých automobiliek, od toho zväzu automobilového priemyslu viem, že očakávajú šrotovné. Vy asi viete, čo to bolo šrotovné, nebudem to znovu opisovať, ale mne v tom prekáža, lebo aj pán minister hovoril pri tom skrátenom konaní, že to bude európske, teda únijné šrotovné. Prekáža mi v tom, neprekáža, poviem, chýba mi v tom nejaká aktivita slovenskej vlády. To znamená, my čakáme, že príde Brusel a povie, no a ideme na to šrotovné. Chýba mi aktivita, že my vlastnými silami, vlastným umom si nevieme povedať, že budeme nejakým spôsobom sanovať ten automobilový priemysel takto alebo takto, alebo prijeme nejaké opatrenia, ktoré pomôžu celkovo podnikateľskému prostrediu, o ktorých tu hovoril aj predrečník.
Ďalšia vec, pán minister sa veľmi rád chváli tým, že ako máme rekordne nízku nezamestnanosť a dokonca ako aj hovorí, že máme tu 100-tisíc neobsadených pracovných miest. Áno, je to pravda, je to pravda, zároveň zhruba máme 100-tisíc pracovných miest obsadených cudzincami, ľuďmi z vonku. Je to síce pravda, ale keď máme takú rekordne nízku nezamestnanosť a toľko voľných pracovných miest, obávame sa, zámerne sa, teda opodstatnene sa obávame, že čo to spraví s naším automobilovým priemyslom. Ja teraz nechcem o tom nejako polemizovať, len by som čakal, že aj vláda sa týmto bude zaoberať v širšom kontexte. Pretože sú tu nejaké ďalšie projekty, ktoré sa môžu rozvíjať, jedna z tých veľkých oblastí je obranný priemysel. Ako vieme, vyzerá to tak, že európska... alebo nieže vyzerá to tak, je to tak, napríklad zoberme si nemecké firmy, ktoré v podstate už pomaly idú kupovať celé závody od automobiliek a budú tam budovať výrobky obranného priemyslu. Zvažujeme to? Dá sa toto použiť? Ja tu počujem, že sa tu deje niečo v tom zbrojárskom priemysle, tak to zahrňme do nejakej širšej koncepcie. Skúsme to zahrnúť. A vôbec, aká bude štruktúra slovenského priemyslu a hospodárstva? Kto sa nad tým zamýšľa?
Viete, ja som sa pozrel, že čo vlastne by charakterizovalo hospodársku politiku tejto vlády. A ja som našiel jeden jediný, zaregistroval jeden jediný materiál, kde to mám napísané, teraz to nenájdem. Ide o materiál, a tu to mám, bol prijatý v Košiciach vo februári 2024 a volá sa ten materiál, no materiál o Udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. To znamená, to je materiál, ktorý sa zameriava vyslovene na automobilovú výrobu so špecifickým pohľadom ešte na elektromobilitu. A keď si to prečítate, ja som si to prečítal dosť podrobne, tak tam vlastne nájdete, že tomuto bude prispôsobené veľa oblastí vôbec celej politiky slovenskej, slovenskej vlády. Napríklad školstvo, školstvo by malo produkovať ľudí, ktorí budú pôsobiť v automobilovom priemysle. Rekvalifikácie to isté. Ak sa majú budovať líniové stavby, diaľnice, majú slúžiť automobilkám. Hovorí sa tam o energii, elektrickej energii, pretože to bude potrebovať väčšie množstvo elektrickej energie. Dokonca do roku 2045 sa uvažovalo dokonca až o zdvojnásobení potreby spotreby elektrickej energie na Slovensku. A to je viazané práve na túto automobilovú výrobu. To znamená, pred niečo vyše rokom my sme hovorili o tom, že ešte podporíme ten automobilový priemysel. Opakujem, ja som rád, že ho tu máme a on zohráva svoju úlohu stále, ale nič iné som nenašiel, čo sa týka nejakej čitateľnej hospodárskej politiky vlády, iba toto. A potom ako keby to čert chcel, tak teraz zrazu príde takýto problém s automobilmi. Ale ten problém sa dal šípiť. Za niekoľko, ja neviem, za dvadsať rokov sa znížila produkcia európskych automobiliek únijných na polovicu. Ako to nie je nová vec, je to skutočne tak a boli tu signály, že bude s tým problém.
Viete, my potrebujeme, my potrebujeme si nejako definovať, že čo tu vlastne na Slovensku chceme. Ja poviem jeden príklad, jeden vážny príklad a to je umelá inteligencia. Európska únia vyčlenila 20 mld. eur na päť veľkých fabrík v Európskej únii, ktoré budú konkurovať najmä americkým producentom. Dvadsať miliárd eur na podporu gigafabrík, kde budú veľké výpočtové strediská na umelú inteligenciu. Česi sa idú roztrhať, aby dostali jednu z takýchto fabrík, idú sa roztrhať, všetko preto robia, len aby tú fabriku dostali. Popritom, čo Česi, keď ich spomínam, už dávno, dávno rokujú a dávno budujú výrobňu čipov v Českej republike. To znamená, to sú výroby s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími mzdami napríklad a vyššou atraktivitou aj pre zamestnancov, aby nám neodchádzali od nás, ale aby sa zamestnali tu za lepšie peniaze. Ja som nezaznamenal nič, že by slovenská vláda o takomto niečom uvažovala. A pritom keď to spomeniem, som spomínal tú elektrickú energiu, ako viete, tak takéto fabriky spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie, dokonca niektoré firmy si kupujú celé elektrárne v Spojených štátoch, aby mohli uživiť tie výpočtové strediská tou elektrickou energiou. My tu uvažujeme o, dostavajú sa Mochovce 4, uvažujeme o nových jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach, uvažujeme o prečerpávajúcej elektrárni a to znamená, že budeme energetickou mocnosťou. Ako by sa nám to krásne hodilo, keby sme tu mali jednu veľkú fabriku s umelou inteligenciou a by sme ju kŕmili práve tou elektrickou energiou, ktorú máme u nás. Toto mi chýba, že niekto sa takýmto spôsobom nad tým nezamýšľa. Čo bude, vlastne kam bude Slovensko smerovať?
Posledná vec, ktorú spomeniem, je, že pri tej koncepcii nejakej vízie hospodárskej politiky, o ktorej hovoril napríklad aj včera prezident republiky, ktorá nám chýba, by sme sa mali zamyslieť aj nad financovaním. Viete, ja keď počúvam, že postavíme prečerpávaciu elektráreň, že postavíme nové bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, stále mi tam chýba, že z čoho sa to bude financovať. Ako tie metódy sú rozličné, samozrejme, ale chýba mi to tam. Ako keby to bola tá posledná vec, o ktorú by sme sa mali starať. Ale to je často tá prvá vec. Zoberte si napríklad jadrovú elektráreň v Maďarsku v Paksi. Je financovaná tak, že je financovaná z úverov ruského dodávateľa. To znamená, takto ich drží v hrsti ruský dodávateľ. Ja vám dám úver a za ten úver ja postavím tú elektráreň u vás. To je zväzujúce. Ja neviem, akým spôsobom chce postupovať slovenská vláda. Ja nie som napríklad proti prečerpávacej elektrárni, ale musí to byť urobené za jasných, transparentných podmienok. Uvedomujem si, že to je najlepší spôsob uskladnenia elektrickej energie. Neexistuje lepší. Tak ako funguje Čierny Váh, viem si predstaviť aj inú elektráreň. Napokon, nie je to nová myšlienka. Ale nech mi niekto odpovie na to, že kto bude spotrebúvať tú elektrinu z tej prečerpávacej elektrárne. Nebude to na juh od nás? Ja neviem, aké sú zmluvy. Zaregistrovali sme, že z gabčíkovskej elektrárne pôjde časť výroby elektrickej energie do Maďarska. Ako keď to je v rámci obchodných vzťahov výhodných pre Slovensko, nech sa páči. A neriešim im problém niekoho iného? Nemám odpovede na tieto otázky.
Čo sa týka toho financovania, tak spomeniem pár slovami len eurofondy. Minulý rok Slovensko minulo z eurofondov 4,1 mld. eur. Zaplatilo ako odvod do únie niečo vyše 900 mil. eur. To znamená, viac ako 3 mld. eur Slovensko absorbovalo do svojich rozpočtov a pomohlo tým pádom verejným financiám. Vlani bol dlh, deficit hospodárenia vo výške 5,27 %. Preto to hovorím na stotiny, pretože v roku 2023 bol deficit 5,21 %. Vlani bol vyšší deficit ako v roku 2023. Táto vláda nekonsoliduje. A teraz si predstavte, že by vypadli tie eurofondy. Tak sme na kolenách. S tými eurofondami počíta štátny rozpočet aj tento rok, zhruba na úrovni 3,5 mld. eur. Rátam tam aj plán obnovy a odolnosti. Keď si zoberiete správy ratingových agentúr, tak tam nájdete jednu vec. Každá ratingová agentúra, ktorá nám prehodnocovala rating, buď zachovala, zhoršila výhľad alebo zhoršila hodnotenie. Každá jedna hovorí, Slovensko musí využívať eurofondy, to je jeho záchrana. Ak my nedokážeme využiť eurofondy tento rok, tak sa rútime totálne do priepasti. Deficit bude omnoho vyšší. Viete, aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? Sedem percent. Sedem percent. Tak ja som veľmi zvedavý, ako sa dokáže z plánu obnovy a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3,5 mld. eur. A teraz, a zavŕšim to, zavŕšim to vyslovene politicky a zahranično-politickou orientáciou Slovenska.
Keď príde nemecký kancelár a povie, že robíte veci také, že vám možno na tie eurofondy siahneme, tak ako sa siahlo Maďarsku, si predstavte, kde sme. Si predstavte, že by takéto niečo nastalo. Opakujem, ratingové agentúry hovoria, ak nebudete čerpať eurofondy, zhoršíme rating. Je to tam napísané, kto chce, nech si to prečíta. To je jedna vec, ktorá sa týka Nemecka. My sme čistý príjemca eurofondov, Nemecko je čistý dodávateľ eurofondov. To znamená, ak oni niečo hovoria, tak musíme toto brať do úvahy. Z ich peňazí, nemeckých, my máme tie eurofondy tu na Slovensku. Preto treba veľmi citlivo postupovať k zahraničnej politike. Veľmi citlivo postupovať a nie sa čertiť na to, keď povie nemecký kancelár niečo a ohrádzať sa a nazvať ho človekom, ktorý nás zotročuje, ale musíme s nimi rokovať.
Druhá vec, čo sa týka Nemecka. Nemecko predstavilo to, čo kresťanskí demokrati v Nemecku nikdy neurobili, teraz to spravili, idú zobrať pôžičky jeden bilión eur. To je tisíc miliárd eur. A z tohto fondu budú financovať infraštruktúrne projekty a obranu, obranný priemysel. Keď sa opäť pozriete do tých, do tých hodnotení ratingových agentúr, tak tam nájdete. Slovensko môže prekonať to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré vyplýva napríklad z tých amerických ciel, že sa bude podieľať na tom bilióne eur, ktoré je v Nemecku. To tam je doslova napísané. Tie ratingové agentúry sa na to spoliehajú. A ak to nedokáže, tak znížime rating. A my sa ideme s Nemcami hádať? My ideme, ideme nazývať nemeckého kancelára führerom? Prosím vás pekne, čo to je? Však to je ekonomická samovražda. Toto chceme spraviť?
Takže na záver, kráti sa mi čas, poviem toľko, že kurzarbeit, rozšírený kurzarbeit aj s tými rizikami, o ktorých som hovoril, aj s tými nedostatkami je dobré riešenie. Určite je dobré riešenie. Už keď nie preto, že nechávame, necháme tých ľudí v pracovnom pomere, tak preto, že nám neodídu odtiaľto. Že neodídu von, lebo keď odtiaľto niekto odíde, tak sa už nevráti. Poľsko už niekoľko rokov má presne opačný príbeh. Vracajú sa ľudia. Viac sa ich vracia, ako uteká z toho Poľska. Lebo majú konzistentnú hospodársku politiku. Pretože si vážia podnikateľov, pretože vedia využívať eurofondy, majú jasnú zahraničnú politiku, majú stabilné prostredie, v ktorom sa dá orientovať a v ktorom sa dá podnikať. To je mimoriadne dôležité. My namiesto toho hovoríme o nejakých štyroch svetových stranách, chodíme na návštevy do Moskvy a kričíme na Nemcov so zdvihnutou päsťou. Prosím vás pekne, ako spamätajme sa, spamätajme sa. Kam sa rútime? Kurzarbeit je málo, málo. To je jedna kvapka, jedna pomoc, hej? Aj tak, ako som povedal, ktovie, ako to budeme financovať.
Treba nám viac a treba nám to, čo povedal včera aj prezident republiky, treba nám jasnú víziu, jasnú hospodársku politiku na dlhé obdobie. Ja hovorím za KDH, ako my sme ochotní sa na tom podieľať, aby sa tu prijala taká hospodárska politika, ktorá bude krížom cez funkčné obdobia, ktorá bude záväzná, ani by som nepovedal že záväzná, ale ktorú budú rešpektovať všetky vlády, ktorékoľvek nastúpia.
A zakončím to tým Poľskom. Skutočne Poliakov už nedobehneme, neviem kedy, ak ich vôbec dobehneme. Sme sa smiali dakedy nad Poliakmi. Choďte tam dnes, ako to tam vyzerá. Poľsko sa stáva, stáva skutočne jedným z lídrov vôbec Európy a to už nie je len v ekonomickej oblasti, ale viete, že aj v politickej a viete, aj v obrannej, v obrannej politike.
A na záver, úplne na záver poviem toľko, len nedá mi, ešte k tomu Nemecku poviem jednu vec. Ak ste si všimli, tak to prešľapávanie, ktoré, ktoré nastalo po odchode Angely Merkelovej, ktorá sa, ktorá sa v Nemecku pasovala do rolí toho, do rolí tej dôležitej političky, ktorá rozhoduje na únijnej úrovni, tak to prešľapávanie je preč. Je tu kancelár, ktorý chce, ktorý chce vstupovať aj veľmi aktívne do európskej politiky. Prosím vás pekne, tak uvedomme si to, že to je tak a buďme nie nepriateľmi, ale spojencami Nemecka.
Ďakujem za pozornosť.