Videokanál klubu

vymazať

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Horecký, ja verím tomu na konci dňa, že ten zákon prejde. Je vidieť skvelú odbornú prácu, ktorú ste pri tomto zákone odviedli. Je to nielen práca jedného človeka, ktorý tu dal nejaký návrh zákona, ale si to poctivo odmakali so svojím tímom. Robíte na tejto téme už niekoľko rokov a je to téma, ktorá by mala spájať našu krajinu. Myslím si, že turizmus je jedna z najobľúbenejších činností, veď aj pán predseda parlamentu Richard Raši rád chodí na turistiku a rád chodí na turistiku a má ju rád. Čiže pevne verím, že to podporí, lebo má rád turistiku ako veľa ďalších poslancov Národnej rady, ktorí chodia a majú radi tento úžasný šport a potrebuje podporu. Tí ľudia, ktorí sa venujú turizmu a robia turistické značky, tak ubúda. Generácia, ktorá sa tomu venuje, nám starne, nie je ani nijako podporovaná zo strany štátu a tento zákon jasne hovorí, ako to má celé byť, rieši to aj financovanie a rieši to to, čo má byť, že tie značky sú označené, turistické chodníky sú viditeľné a sú dôležité preto, aj keď sa niekto stratí, aby vedel, keď ide dole, kam má smerovať.
Čiže aj pre bezpečnosť, keď chodíme do lesov, aby sme vedeli, ako sa máme pohybovať. Čiže tento zákon je pre všetkých občanov tejto krajiny. Nie je ani pravicový, ľavicový, smerácky, hlasácky, kádehácky, je spoločný všetkých, pre všetkých občanov tejto krajiny, tak spravme nejaké gesto.
Ja verím, že pán predseda zaúraduje, keďže má rád turistiku, aby aj strana HLAS podporila tento úžasný zákon. Ďakujem.

78-2
A potom to boli legislatívno-technické úpravy, ktoré boli vyvolané pripomienkami OLAP-u. Výsledkom tejto práce potom bolo jednomyseľné schválenie v dvoch relevantných výboroch, výborov Národnej rady, ktoré vlastne mali prerokovať tento návrh zákona. Jednomyseľne boli prijaté všetkými prítomnými hlasmi poslancov z koalície aj opozície tieto pozmeňujúce návrhy vo finančnom výbore a pôdohospodárskom výbore. Je mi ľúto, že to nebolo v gestorskom školskom výbore, kde nikto síce nebol proti, ale poslanci koalície sa pri hlasovaní zdržali. No a aby to nevyzeralo iba ako taká selanka, že sme sa všetci na všetkom zhodli a všetko sme zakceptovali, tak chcem otvorene a úprimne poukázať aj na niektoré pripomienky, ktoré sme nemohli akceptovať a vysvetliť, prečo sme tak nemohli urobiť. Bola to napríklad pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, ktoré hovoria o nedostatočnej kvantifikácii alebo podloženie argumentov na kvantifikáciu výdavkov na kompenzácie pre neštátnych vlastníkov. Nuž túto kompetenciu sme nechali plne v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu a ma zaujala táto pripomienka ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, pretože v doložke ku tomuto návrhu zákona, ktoré sme urobili v rozsahu, akoby to bol vládny návrh zákona, a nielen poslanecký, formálne, tak sme uviedli navrhovaný mechanizmus nápočtu kompenzačného príspevku pre súkromných vlastníkov lesov a podobných pozemkov a tiež pre samosprávy.
Jedine z tejto kompenzácie boli vylúčené, bol vylúčený štátny vlastník, lebo to nemá logiku, aby zo štátneho rozpočtu do štátneho rozpočtu boli zbytočnou administratívou teda prenášané malé peniaze. O čo teda ide? Pracovali sme so vzorcom, ktorý počíta s týmito tridsaťtisíc kilometrami trasy, zjednodušene sme uvažovali o jednom metri šírky, čím nám vyšla suma, ktorú sme opreli o priemernú cenu nájmu lesných pozemkov, ktorá na Slovensku je 35 až 95 eur na hektár a rok. Priemerná suma je 65 eur na hektár a rok, s ktorou sme počítali pri lesných pozemkoch s tým, že v zákone navrhujeme toto ako minimálny kompenzačný príspevok. Je v rukách ministerstva cestovného ruchu a športu, ako upraví výšku tohto príspevku rozhodnutím ministra.
Ďalšia pripomienka, ktorej sme nevedeli vyhovieť alebo sme sa rozhodli nevyhovieť, bola z ministerstva financií, kde opäť ministerstvo financií namieta, že sme nekvantifikovali výdavky na vytvorenie štátneho registra turistických trás, ktorý má byť novým informačným systémom verejnej správy. A pri tomto momente sa chcem pristaviť, lebo je to principiálna vec, ktorá dokonca prekračuje rámec tohto návrhu zákona. Nuž, každý z vás, ktorý tu podľa mňa v tejto chvíli sedí, aj väčšina obyvateľov Slovenska, niekedy v živote videla turistickú mapu s vyznačenými turistickými trasami. V mobiloch máme Google Maps a mnohé aplikácie, ktoré vám dovoľujú ukázať topografické mapy, turistické mapy s vyznačenými turistickými trasami. Slovenský kartografický ústav vydáva atlasy a mapy s turistickými mapami, s mapami turistických trás. Ďalej, na Slovensku máme zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, zákon 3/2010. Tento zákon je transpozíciou európskej smernice INSPIRE a toto je jedna zo silných point. Čo hovorí táto transpozícia alebo táto európska smernica, čo hovorí ten zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie? Hovorí, že keď boli za peniaze daňových poplatníkov zhromaždené nejaké dáta, tak musia byť v anonymizovanej podobe sprístupnené na Národnom geoportáli. A toto existuje, pretože na Národnom geoportáli máte vrstvu turistické trasy. Tá vrstva tam nie je namaľovaná neviem kým, ale vychádza z Datasetu, ktorý je inými slovami registrom týchto trás. A pripomínam, že dobrovoľnícke združenie turistov Turistický klub Slovenska a slovenských cykloturistov majú desiatky rokov zmapované všetky trasy, ich načasovanie, čo sa týka údržby, umiestnenie smerovníkov, prvkov, náučných tabúľ a podobne. Toto všetko existuje. Stačí, aby ministerstvo cestovného ruchu a športu si z Národného geoportálu, ktorého metadáta, ktorého jednoducho dataset, čiže register, je na vládnom claude, na Govnete. Nemusíme investovať ďalšie peniaze pre nejakú zákazku, pre niekoho, kto vytvorí nejakú paralelnú štruktúru k tomu, čo už existuje, s čím ale treba začať pracovať z dôvodov, ktoré som popísal predtým.
Takže keď dokážu mať vlastný register dobrovoľníci, ktorí sa nám o tento svetový unikát starajú desaťročia a o ktorých stále snáď spoliehame, že budú cez víkendy a svoje dovolenky teda opravovať poškodené značenie, likvidovať staré neplatné cesty, obnovovať nové a toto všetko podľa STN-normy, ktorú máme iba my a v Českej republike prijatú. To znamená, že to robia športoví špecialisti presne v súlade so zákonom o športe, ktorý bol prijatý. A presne v súlade teda so školeniami, ktoré práve títo značkári robia. Nerobí sa to halabala, ale robia to dobrovoľníci. Je načase, aby keď im dávame dotácie, tak v zmysle naozaj efektívneho hospodárenia v štátnej správe sme vedeli, kam tie peniaze idú, v akom rozsahu a aká je táto sieť.
Kto iný by to mal spravovať, tento register, ako ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Ešte je tu jedna pre mňa prekvapujúca pripomienka z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie, kde nás žiadali doplniť analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ťažko sa mi verilo tomu, že je treba analýzu vplyvov na zvýšenie informatizácie spoločnosti, keď sa bavíme o stave, že nemáme register turistických trás, nemáme pod ministerstvom cestovného ruchu a športu tento informačný systém verejnej správy a ak prijmeme tento zákon, tak ho budeme mať. Koľko pečiatok znalcov potrebujete a akú analýzu by sme si mali zaplatiť, že je lepšie register mať ako nemať a že to zvýši stav informatizácie v spoločnosti. Nuž blíži sa hlasovanie, nebudem hovoriť podrobne o tom, čo všetko ten register môže, ako môže slúžiť, včasnými záverami, informáciami o lesohospodárskej činnosti, o záverach, uzáverách dočasných na trasách z dôvodu ochrany životného prostredia alebo iných dôvodov. To všetko prispieva k informatizácii.
No a jeden z posledných bodov tohto vystúpenia. Zaregistrovali sme všetci výzvu ministerstva cestovného ruchu a športu, ktorú ohlásil pán minister Huliak na štyri a pol milióna pre obce do päťtisíc obyvateľov práve pre turistiku, pre infraštruktúru turistiky. Ale, kolegovia, kolegyne, tak predstavte si, že teraz obce, tie najmenšie samosprávy, budú na základe tejto výzvy môcť prísť značiť trasy. Ale ako to oni urobia? Budú reflektovať celoštátnu sieť ucelenú trás, ktorá existuje? Budú dodržiavať STN-ku pri značení? Alebo tu vznikne chaos, zbytočne neefektívne vynaložené prostriedky tak, že sa bude značkovať iným typom značky, často paralelne. Práve okolo menších obcí do päťtisíc obyvateľov máte veľa v extravilánoch súkromných pozemkov, vo vlastníctve súkromných vlastníkov. Títo nebudú chcieť strpieť to, že im tam hocikto príde a vyznačí si trasu. Potom sa nečudujem, že dochádza k tomu, čo je v Amerike typické alebo aj v Nemecku, že sa oplotia súkromné pozemky a je koniec s voľným vstupom do lesa, tak ako sme to poznali ešte od Márie Terézie z Rakúsko-Uhorska.
Takže preto vás prosím, prijmime tieto pravidlá férové, vyvážené, ktoré harmonizujú záujmy všetkých dotknutých tak, aby sme si zachovali toto dedičstvo, aby sme podporili najväčší rekreačný šport na Slovensku, ktorý sa týka státisícov ľudí na Slovensku ročne, ktorí nám významne hýbe domácim cestovným ruchom, ktorý je tou najlepšou cestou, ako mentálne aj fyzicky ozdraviť našu populáciu. Toto je cieľ spoločný, ku ktorému vás všetkých pozývam, lebo turisti nemajú politické tričká. Tie státisíce ľudí, to sú všetko naši blízki, to sú naši spoluobčania, vaši voliči, naši voliči. No a napokon je to efektívny nástroj na správu turistických trás, transparentné financovanie, pre férové rozloženie zodpovednosti práv a povinností všetkých dotknutých. Verím, že tak ako v prvom čítaní, aj v tomto druhom čítaní snáď prekonáme nejaké rozdelenie medzi koalíciu, opozíciu a urobíme niečo, čo je bezesporu veľmi významné pre celé Slovensko, čo má 150-ročnú históriu a nepochováme to v tomto volebnom období. Ďakujem vám za pozornosť.
Aha, pardon, pán predsedajúci, pán predseda, ešte na záver prečítam krátky pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva, ktorý je legislatívno-technickou úpravou, ktorý vyplýva z prijatého zákona o lesoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, stopnite čas. Nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
A znie takto. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524.
V čl. VII bod 2 § 25 ods. 1 sa odkaz 35a nahrádza odkazom 35b.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta k poznámke pod čiarou a označenie poznámky pod čiarou.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani kolegyňa, ďakujem za vaše vystúpenie. Osobitne som si všimol dva momenty, ktoré chcem podčiarknuť a pridať sa k nim. Jeden z nich je to, že si nesmieme zvyknúť. Nesmieme si zvyknúť na to, že je tu vojna. Nesmieme otupieť vo svojom svedomí, ani v úsilí postaviť sa na správnu stranu dejín.
Toto je vec, ktorá je v ľudskej histórií v dejinách ľudstva spoznaná ako reálne riziko, reálne riziko toho, ako víťazi píšu dejiny. A my naozaj nevieme ešte, ako tá vojna dopadne. Ale ak by sme si, ak by si ľudia, naši starí rodičia zvykli na tú moc a prevahu, ktorú mal kedysi Hitler, keby zrezignovali na to, v akom štáte žijú, nebolo by SNP. Nebola by Veľká Británia, ktorá čelila celému, v podstate hitlerovskej Európe. Nebola by víťazná II. svetová vojna a porážka hitlerovského Nemecka. Tiež bolo vtedy pre mnohých jednoduchšie pridať sa k silnejšiemu, vidieť, že to je ekonomicky výhodné. Na toto sa zvyknúť nesmie. Keď som istý čas robil pre jednu súkromnú sieť škôl, zriadili sme triedy pre deti z Ukrajiny, mesiace trvalo, kým kreslili na nástenkách, to mali obrázky z domu, ako letí bomba, mŕtveho psíka, mamu, otca a hrdinskú obranu ich domovov. Tieto deti prejavili väčšiu múdrosť ako kolegovia z koalície. Ďakujem. (Potlesk.)

My sme sa naučili, že tie hlasovania tu bežia, jedno prichádza, potom odchádza a tak ďalej a tak ďalej, že vlastne to akoby nemalo žiadnu váhu. Ale hlasovania najmä vo vážnych historických chvíľach zostávajú súčasťou pamäte a dejín národa. Ja si pamätám, ako sa stále vlastne vracia k tomu, keď sa prijímal za Slovenského štátu zákon o deportáciách Židov. Ako dneska sa dovolávajú tí, že vlastne, ktorí nehlasovali, že nie všetci sme hlasovali. Toto sú také hlasovania, ktoré potom hodnotia dejiny a hodnotia aj politikov a politické strany. My dnes nevieme, ako dopadne táto vojna hrozná, nevieme, ako sa to vyvinie, ako to zasiahne celú Európu. Aj toto hlasovanie v tejto krízovej chvíli bude raz také ako niekedy, keď sa hlasovalo o deportáciách Židov. Každý tu podá svedectvo, na ktorej strane vtedy stál. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega, ďakujem za vaše pokojné vystúpenie plné konkrétnych príkladov a argumentov. Nuž zaujalo ma to, ako ste poukázali na naratív, aký vládna koalícia vo vzťahu ku konfliktu k nevyprovokovanej agresívnej vojne Ruska voči susednému národu, bratskému národu môžem povedať, Ukrajincom, má. Ten naratív je veľmi sympatický voči Rusom a veľmi nepriateľský až odmietajúci voči Ukrajincom. Pri každej príležitosti pozorne to vnímam. A toto je veľmi nebezpečná hra s ohňom aj do našich, do nášho vnútorného prostredia.

Pán poslanec, mali ste pravdu, Rusi sú v tejto vojne imperiálni agresori. Ja si veľmi dobre pamätám prejav Putinov na začiatku, keď vyhlásil, že ukrajinský národ neexistuje a potom ešte dodal, že tam je fašizmus, aby mobilizoval národ. Rusi potrebujú dokázať, že ukrajinský národ neexistuje, lebo inak sa im zrúti história. Oni ju odvádzajú od Kyjevskej Rusi, tam začínajú dejiny. Ak uznajú, že to bola Ukrajina, tak dejiny sú o niekoľko storočí posunuté. Čiže v tomto smere idú cieľavedome, historicky za svojím cieľom. A okrem toho poznáme to, ak Rusi nedosiahnu svoj cieľ, tak nikdy neustúpia. Očakávať, že nejakým spôsobom je možné s nimi sa dohovoriť, je asi veľká ilúzia. Proste Rusi sú imperiálny agresívny národ, ktorý kam príde, tam prestane tráva rásť.
(Potlesk.)

Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Ja využívam tento priestor na to, aby som ešte raz vyzval pána Kamenického. Pán minister, začnite šetriť na sebe. Ukážte ľuďom príklad, ukážte príklad obyvateľom Slovenska, ukážte príklad zamestnávateľom, ako sa to dá. Vy nemôžte očakávať od ľudí ani od zamestnávateľov, že si budú uťahovať donekonečna opasky a vy sa tu budete prepchávať peniazmi a míňať také výdavky, ktoré nie sú podstatné. Rozbehnite krajinu, rozpodnikajte krajinu, zabezpečte to, aby každé jedno verejné euro bolo minuté správne.
To je celé moje vystúpenie a ešte raz vám ďakujem za pozornosť a za faktické.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Martin Šmilňák, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, ktoré nepostrádalo, tak ako je u teba typické aj upozornenie na pointy aj s určitou zaangažovanosťou, niekedy až emotívnou, lebo ti na veciach záleží. Mal by nám všetkým. Jednoducho štátny záverečný účet je tak dôležité, ako si ty nazval, vysvedčenie hospodárenia štátu, že ovplyvňuje napokon všetky rezorty. Všetky hodnotenia plnenia rozpočtov rezortov. Nedávno sme mali takéto hodnotenie rozpočtu rezortu školstva, ktoré prednášal minister Drucker na výbore pre vzdelávanie, vedu, výskum, mládež a šport. Nuž a tam tiež sa operovalo s číslami, ktoré pôsobili skôr ako kamufláž, prepáčte mi to slovo, ako prekrytie niektorých skutočností, ktorých by sme si mali byť všetci vedomí. Nie je to len o nejakej politickej kritike, je to o zadaní, čo treba meniť a čo treba robiť. Minister hovoril napríklad o tom, ako sa zvýšil nominálne objem peňazí v rezorte školstva. Áno, lebo sa presunul z originálnych kompetencií rozpočet na materské školy, ale už zaniklo v tejto kamufláži fakt, že Slovensko zo 4,6 % HDP kleslo na 4,5 % HDP, čo sa týka podpory vzdelávania, vedy a výskumu. A pritom vieme, že to je jediný zdroj nášho pokroku a keď chceme dobehnúť okolité štáty, ktoré dávajú 5,1 až 5,2 % na túto strategickú oblasť, tak by sme mali bežať aspoň tak rýchlo, ako bežia oni. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážených zopár kolegov, o pár dní dostanú naši žiaci, študenti vysvedčenie. A vysvedčenie je taká vec, že rodičia vezmú svoje deti niekde do kaviarne alebo urobia nejakú oslavu, alebo si aspoň otec, matka sadnú s deťmi a porozprávajú sa o tom, že ako to šlo, ako to dopadlo, a čo s tým, čo sa s tým dá robiť. Keď je to vysvedčenie dobré, tak s pochválime, potľapkáme po pleci a keď nie je dobré, tak dobrý rodič porozpráva s deťmi o tom, že ako ďalej, čo sa s tým dá robiť, ako, ako, čo si zlepšiť. Dneska rozprávame o vysvedčení, o hospodárskom vysvedčení, o ekonomickom vysvedčení, o tom, aká je životná úroveň, ako sa žije ľuďom na Slovensku.
A čo ma mrzí, je, že, pán minister, vy ste tento bod zaradili v piatok o deviatej, keď väčšina poslancov so svojimi kufríkami pekne odcupitá z Národnej rady a v Národnej rade sedia štyria poslanci, a pán minister, keďže to vysvedčenie nie je dobré, tak tak alibisticky v piatok porozpráva o tom, že ako to vlastne s nami je. Ja túto diskusiu považujem, pán minister, za nedôstojnú. Sedieť, sedieť, pán minister, tu budú v takom čase, väčšina z vašich odišla. Väčšina z vašich odišla a diskusia o stave hospodárstva, o hospodárení našej republiky v piatok ráno, keď tu nikto nie je, je skrátka nedôstojná. Je to zrkadlo, zrkadlo o tom, ako ideme, ako hospodárime. Ja nemám rád slovo konsolidácia, lebo je to také viacslabičné slovo, ktorému väčšina Slovákov ani nerozumie. Hovorme o tom, ako hospodárime, hovorme o tom, ako gazdujeme s našimi peniazmi. A už sa nemáte na čo vyhovárať, lebo, lebo, lebo toto vysvedčenie je už vaše, pán minister.
A čo ja nemám rad. Ja nemám rád ani tie prekáračky, že ktorá vláda viacej minula a ktorá vláda viacej zadlžila. Teraz je naša úloha, predovšetkým vaša, pán minister, ale aj nás všetkých, čo tu sedíme, naša úloha je diskutovať o tom, rozprávať o tom, ako to spraviť lepšie, ako sa ďalej neposúvať do bahna a zo Slovenska, aby sa nestala, nestal nejaký ekonomický outsider. My v KDH sme prišli s návrhami, my sme vám predložili zopár návrhov, ako konsolidovať, ako lepšie gazdovať. A vy, pán minister, keby ste mali aspoň trošku záujem, tak vám to už dávno muselo dopnúť, že inak sa to nedá, ako najprv, ako najprv zracionalizovať hospodárenie, gazdovanie nášho štátu. Ako zracionalizovať výdavky jednotlivých ministerstiev, výdavky štátu.
Vy ste tú ťarchu, to bremeno šetrenia, sporenia, úspor preniesli najprv na obyvateľov cez rôzne dane, príspevky a potom na zamestnávateľov.
Ale signály a zdravý sedliacky rozum vám hovorí, že to zamestnávatelia už nedávajú. Všetky analýzy, všetky čísla hovoria, že zamestnávatelia, pretože máme také blbé podnikateľské prostredie, odchádzajú. Z mojich osobných skúseností, priatelia, ktorí so mnou rozprávajú, ktorí dávali ľuďom prácu, preniesli svoje firmy do Česka, dokonca do Bulharska. Aké smutné to je so Slovenskom, keď zamestnávatelia prenesú firmu do Bulharska, a tam tvoria hodnoty, tam platia dane. Inak sa to nedá, pán minister, ako začať od seba. Ja už som to tu hovoril.
Príklady tiahnu, ak by vláda, ak by ministerstvá išli príkladom v úsporách, v lepšom gazdovaní, v lepšom míňaní peňazí, v lepšom míňaní každého verejného eura, lebo, lebo minúť každé jedno verejné euro dobre, bez straty, múdro, tak aby prinášalo zisk, to je naša práca, to je naša povinnosť, nato sme tu.
Takže, pán minister, to vysvedčenie, ktoré ste dostali, nie je dobré a diskusia o tom, čo s tým ďalej, je mimoriadne, ale mimoriadne alibistická.
Prosím vás, pozrite sa do toho zrkadla a príďte s takými návrhmi, ktoré budú príkladom. Nezvyšujte si už platy, nekupujte si nové stíhačky, ani nové autá. Povedzte si otvorene, že takto to ďalej nepôjde, lebo skrachujeme. Tak ako dokázali skrachovať mnohé domácnosti, dostali sa do bankrotu, takto smerujeme my na Slovensku. A vaša úloha po tomto záverečnom účte je nastaviť si zrkadlo a také opatrenia, aby sme to zastavili, aby ste to vy zastavili, pán minister. Som rád, že aspoň chvíľočku počúvate, a je mi veľmi ľúto, že o takom vážnom probléme, o takom vážnom záverečnom účte o hospodárení našej krajiny sa bavíme v počte štyri a pol. Ďakujem pekne za pozornosť. 30-2 Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Takže ja aj pána ministra pozývam dnes na trinástu, kedy zvolávame mimoriadku o tej transakčnej dani. Ak sa nám podarí tú schôdzu otvoriť alebo teda vyzývam vás, aby sme ju otvorili, a aby sme aspoň jednu tú najväčšiu škodu, ktorá sa ekonomicky zatiaľ za tejto vlády stala, aby sme sa pokúsili ju čím skôr a v čo najväčšej miere napraviť. A teda teším sa na vystúpenie pána ministra, dúfam, že príde, ideálne tak, aby sa naň dalo reagovať, ale odzneli tu mnohé, nazvem to, výhrady, o ktorých by bolo dobré sa porozprávať. A ja viem, že boli niektoré pomerne rázne, ale tak v takej sme situácii, ale teda poďme o nich ďalej diskutovať.