Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gašpar, robíte prácu za, za pána ministra a robíte ju na nesprávnom mieste, pretože pán minister bol povinný podľa zákona odôvodniť svoje personálne rozkazy, možno takým spôsobom, ako ste to urobili vy, ale on na to nemal čas a chcel ukázať svoju moc, svoju rozhodnosť, bez ohľadu na zákon a neodôvodnil svoje rozhodnutia. A aj preto tu musíme sedieť. Keby si urobil svoju prácu poriadne, tak by sme tu nemuseli sedieť a vy by ste ho nemuseli obhajovať.
Teraz toto nie je miesto, kde sa dajú konvalidovať tieto rozhodnutia a urobiť z nezákonných zákonné. Pán minister tu možnosť stále má, robí všetky možné úkony, dáva trestné oznámenia, namieta, vyhráža sa do médií sudcom, policajtom namiesto toho, aby zrušil tieto svoje rozhodnutia, tie personálne rozkazy a urobil ich zákonným spôsobom, keď už. A potom môžeme sa, môžeme sa pozerať na to, že ako sa bude vyvíjať tento proces. V právnom štáte sú tieto procesy dané a pán minister ich nedodržuje, a preto sme tu, a preto vy ho musíte obhajovať. Ale to nefunguje.
Ďakujem.

Vďaka.
Viete, pán Gašpar, ďakujem veľmi pekne, že ste sa venovali teda v tejto druhej časti, ako ste sľúbili, tej ochrane oznamovateľov, a len ja stále v tej vašej obhajobe nenachádzam tie dôvody, keďže máme tu jednoznačný právny stav. Už oni sú oznamovatelia. Zákon hovorí jasne, že sú chránení pred odvetným opatrením zo strany zamestnávateľa, ktorý sa musí spýtať Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý je tu tým autoritatívnym orgánom, ktorý vyriekne, či to môže, alebo nemôže urobiť. Nie sme to my a nie je to minister. V podstate mal toto dodržať, aby učinil zadosť zákonu. Vy sa síce odvolávate na nejakú poznámku pod čiarou, ktorá odkazuje na zákon o štátnej službe, ale však všetci vieme, veď sme právnici, že vykladať zákon poznámkou pod čiarou, no tak akože kde sme, takže to k tomu.
Pokiaľ ide o to spochybňovanie toho, že či vlastne oni vôbec mali mať tú ochranu priznanú a či prokuratúra konala správne, alebo nie, keďže pán minister podal včera to trestné oznámenie. No, však dobre, on akože môže, každý môže podať trestné oznámenie na čokoľvek, ale však ak on má problém s tým, že či sú, či zákonne im bol priznaný ten status, tak mal využiť nejaké prostriedky na to, aby sa rozhodlo, či áno, alebo nie, a následne by aj podľa zákona o ochrane oznamovateľov, a ak nekonali v dobrej viere, tá ochrana predsa zanikla.
A toto všetko malo nastať pred tým, ako vydal tie personálne rozkazy. Keby ich nechcel vydať tak expresne rýchlo, kľudne mohol konať zákonným spôsobom, kľudne mohol teraz už disponovať stanoviskom úradu, ktoré by možno bolo aj pozitívne, a neboli by sme tu. O tom je tu ten spor.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán, pán Gašpar, ja vám veľmi pekne ďakujem, že každým svojím vstupom do rozpravy len potvrdzujete to, že náš návrh je podaný dôvodne, pretože je zrejmé, že minister nevie svoje rozhodnutie obhájiť, keď ho musíte obhajovať vy. Asi ani nevie, prečo sa tak rozhodol, a z toho, kto ako sa tu najintenzívnejšie snaží toto rozhodnutie obhájiť, môžme tak hádať, že kto ho na takéto rozhodnutie motivoval.
A ja verím tomu, že vy máte jasno, ktorý záujem je chránený v tejto veci, len, bohužiaľ, to nie je ani verejný záujem, ani záujem oznamovateľov, ale váš osobný, pretože vy, ako osoba priamo zúčastnená v kauze Očistec, ja verím tomu, že máte osobný záujem, ktorý chcete chrániť, len potom nerozumiem, prečo tu stojíte a obhajujete toto rozhodnutie. Ale ďakujem vám za to, lebo len tým nasvecujete, že to, prečo tu sedíme, je dôvodné a správne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Mňa mrzí, že pán minister vnútra akurát odišiel, pretože som mu chcela povedať, že sa teším, že si konečne dočítal ustanovenie zákona, na základe ktorého postavil vyšetrovateľov mimo službu, a teda konečne zistil, že bolo potrebné aj posudzovať, či ponechaním vo výkone služby ohrozuje dôležitý záujem štátnej služby.
Už sa aj vrátil, tak mu to môžem povedať opakovane, že sa teším, že, pán minister, že ste si dočítali ustanovenie zákona, na základe ktorého ste postavili vyšetrovateľov mimo službu.
A teda je pekné, že zároveň tu tvrdil, že je stopercentne presvedčený, že dôležitý záujem ohrozený bol, až na to, pán minister, že toto ste mali uviesť v personálnom rozkaze a zdôvodniť. Vy ste tak nespravili, a preto ste konali v rozpore so zákonom.
Zároveň, keď už sa to tak viackrát spomína sexuálne obťažovanie, tak ja budem pozorne sledovať, či v rámci predkladanej a avizovanej novely Trestného zákona vládna koalícia navrhne aj trestný čin sexuálneho obťažovania, ktorý nám chýba, a rovnako budem pozorne sledovať, ako koaliční poslanci a poslankyne budú hlasovať za návrh redefinície trestného činu znásilnenia, ktorý je predložený na decembrovú schôdzu. A potom uvidíme, či túto tému iba zneužívate alebo jej na vás... alebo vám na nej naozaj záleží. (Potlesk.)

Ďakujem.
Škoda, že tu teraz pán minister nie je, lebo teda chcela som mu povedať, že mi je naozaj ľúto, že musí robiť teda aj v sobotu, no my sme tu včera boli do deviatej, a pripomenúť mu, že my sme Národná rada, a, ako povedal aj kolega Hlina, toto je parlamentná demokracia, čiže tak ako Národná rada vláde vyslovuje dôveru, musí minister strpieť, že mu chce vysloviť nedôveru, je to súčasť jeho pracovných povinností, jak si svoj mandát predstavoval inak, tak je mi to ľúto a asi by si tieto predstavy mal trošku pozmeniť.
Takisto by som chcela povedať, že donekonečna sa tu vnáša, vnášajú iné témy a odvracia sa tu pozornosť, my sme tento návrh nepodali ani kvôli migrácii, ani kvôli pani Santusovej, ani kvôli rodovej rovnosti, ani neviem kvôli čomu všetkému a ešte sa to tu objavuje, my chceme diskutovať o nezákonnom postupe ministra vnútra vo vzťahu k vyšetrovateľom čurillovcom a o tom, že si nevypýtal súhlas Úradu na ochranu osobných údajov, to je podstata vecí, neodbiehajte od nej, venujte sa jej.
Ak máte problém s niečím, čo bývalá vláda robila, mohli ste to riešiť, keď ste boli poslanci, mohli ste podávať trestné oznámenia, ste ministrom vnútra teraz, robte to, ale keď sa s vami chceme baviť o konkrétnych dôvodoch, venujte sa tým a neodvracajte pozornosť.
A podám vám jednu dobrú radu, keď toto robíte, keď odvraciate pozornosť a hovoríte o tom, čo všetko čurillovci spravili, tak len znova a znova dokazujete, že vám ide o odvetu, o nič iné, lebo my sa chceme baviť o vašom nezákonnom postupe a nie o osobnostiach a charakterových rysoch čurillovcov, to sem naozaj nepatrí.
Vďaka. (Potlesk.)

Pán minister, vy už dva dni tu hádate, že kto Progresívnemu Slovensku dal podnet na to, aby sme iniciovali túto schôdzu voči vám, raz sú to médiá, potom je to pán... (reakcia z pléna), Matovič, áno, ďakujem, no ja vám poviem, kto nám dal podnet, možno budete prekvapený.
Boli ste to vy... (potlesk), lebo keď sme videli, keď sme videli, čo stvárate, nedalo sa konať inak a nám sa nerozsypala žiadna argumentácia, my sme sa len nedostali k slovu, lebo zatiaľ vaši kolegovia sa snažia preklenúť vady vášho neodôvodneného rozhodnutia a snažia sa ho doodôvodňovať tu, no tu už na to nie je priestor, čiže my keď sa dostaneme k slovu, my vám aj tie ďalšie dôvody povieme, len ešte tak sa tomu nestalo, možno sa v utorok tak stane, uvidíme, ale dajte nám čas. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Počas príhovoru pána ministra som si robil priebežne poznámky. Tú prvú, kvôli ktorej som sa prihlásil, to bolo to, že pán minister nás... našu oficiálnu policajnú prácu opozičnú nazval, že fraška. Fraška. To neni fraška, to je naša jediná možnosť, že ako upozorniť... (Reakcie z pléna.) No. Čiže ja som si poznamenal, fraška, a že vám tu bránime plniť vaše volebné sľuby. No nebránime vám plniť vaše volebné sľuby, nám bolo jasné, že ich budete plniť, však preto ste sa stal ministrom.
Len my vás chceme upozorniť na to, že keď ich idete plniť, tak ich plňte tak, aby bolo jasné aj pre tých, ktorí vás nevolili, že ste tu v prospech všetkých, minister vnútra garantuje bezpečnosť každému. My vás len tak jemne, možno najjemnejšie, ako môžme, chceme upozorniť, že teda aj to sú ľudia, aj to sú občania.
Čiže... a potom ste, potom je tu jedno slovo veľmi dôležité, ktoré ste povedal pri tom právnom argumentovaní, že prečo ste sa rozhodol vydať tie personálne rozkazy, ktoré ste teda písomne nejak slabo odôvodnil podľa súdov. Vy ste sám povedal, že ja sa domnievam, ja sa domnievam, že to ich zotrvanie by bolo na ujmu dôležitého záujmu. Vy, minister, pri vydaní svojich personálnych opatrení sa nemôžte domnievať, vy musíte byť presvedčený. (Reakcia z pléna.) Tak vidíte. Hop! Vy ste tu povedal, ja sa domnievam, no a toto, my vás, ja osobne vás chcem teda upozorniť, že minister musí byť presvedčený. (Reakcia z pléna.) No tak...
Viete, aj ja som chcel veľa vecí povedať, len mám vypnutý mikrofón, tak teraz mám, potom budem mať reč, potom vám poviem ešte viac. (Potlesk.)

Pán, pán Gašpar, problém je v tom, že my sme vôbec nemuseli dnes tu sedieť, ani včera, ak by pán minister ne... neignoroval Národnú radu a jej orgány. Mal možnosť trikrát na zvolanom ústavnoprávnom výbore vysvetliť svoje rozhodnutie, mal možnosť dôkladne vysvetliť, na základe akých dôkazov konal. Skryl sa za to, že nebol výbor uznášaniaschopný práve kvôli tomu, že sa nezúčastnili koaliční poslanci.
Čiže my sme tu vôbec nemuseli sedieť, keby toto celé sa udialo. Nás tu dostalo arogancia pána ministra, a preto tu dnes sedíme. A myslím si, že je to veľmi dôležité pre ochranu demokracie. A je to, aj to je naša práca, nielen práca, ktorú vy považujete za dôležitú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Gašpar, ja som naozaj nesmierne rád, že konečne sa jeden z tej druhej strany venoval fakt vecne meritu tohto odvolávania. Čiže to je fascinujúce a výborné, lebo konečne môžme debatiť o merite veci.
Zároveň si... alebo zároveň ste však povedal, že sú to vaše úvahy, vaše úvahy, že prečo tie dôvody sú tak, ako ich vníma teda koalícia, a predpokladáte, že tak ich vnímal aj pán minister, keď vydal tie svoje opatrenia. Lenže... áno, uznám, že sú to fakt seriózne dôvody a argumenty, právne korektne realizované, len problém je v tom, jak to povedala kolegyňa Števulová, že neboli napísané v tom, v tých rozhodnutiach. Ak by tam boli napísané, možno by sme tu nesedeli, lebo by bolo jasné, že teda z jakých právnych úvah sa vychádza.
Ani samotné súdy neboli jednotné. Dva vyhodnotili vec tak, jeden vyhodnotil ináč. Čiže všetko to plynie z toho, že tie personálne rozkazy neboli napísané tak, ako majú byť, a jedna strana hovorí, že pre ľudí, pre ľudí robme, pre ľudí robme a nechajme toto tak a robme len pre ľudí.
My máme tiež svojich ľudí, svojich voličov, ktorí sú fakt presvedčení, že toto tu je pomsta. My preto sa tu pýtame, my sa musíme, či to je pomsta, či to, aby sa dodržiaval zákon, rozkaz personálny aby sa napísal tak, aby nemohol byť spochybnený nikým, a nieto ešte že sú spochybnené tie rozkazy aj samotnými súdmi. Nie ľudia. Ľudia sú aj tí, ktorí neveria ministrovi. Ľudia sú aj tí, ktorí neveria tým rozhodnutiam. Ľudia sú aj tí, ktorí si myslia, že tu dochádza k pomste, a my sme ich zástupcovia a my sa v ich mene tu pýtame. (Potlesk.)