Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Bola tu reč o spolupracujúcich obvinených, ktorí sa hanlivo nazývajú udavači alebo kajúcnici. Aj včera tu zo strany koalície bolo dehonestujúco hovorené o tom, že udavači, udavači, udavači. Takže udavači sú nazývaní tými, proti ktorým udávajú. Z ich pohľadu sú zlí, lebo udali. Oni sami sa nazývajú kajúcnici preto, lebo aspoň trošku sa pokúsia skresliť to, že sú, nejak vstúpili si do svedomia, kajajú sa, a teda hovoria to nie preto, že sú udavači, ale preto, že aspoň niečím chcú prospieť k tomu dobru. Normálne sa nazývajú spolupracujúci obvinení. Tento prostriedok je jediný možný, ako je všade na svete, kde sa niekde podarilo bojovať proti mafii, proti organizovanému zločinu, proti korupcii v najvyšších sférach, jedine tento prostriedok je možný, nejaké výsledky v tomto smere dosiahnuť.
No a čo sa deje tu? Rovno v parlamente sa tento prostriedok dehonestuje, nazýva sa udavači, ako keby to bolo niečo zlé, tresty pre nich že je možné znížiť, pretože sa rozhodli pomôcť alebo spolupracovať, uľahčiť sami sebe a udať, svedčiť proti vyšším štruktúram, tým vážnejším, tak týmto tresty keď sa znížia, tak to je to najhoršie, čo sa môže stať.
Na druhej strane, tí, ktorí neudajú, ktorí vydržia, ktorí to možno zoberú všetko na seba a nenechajú sa presvedčiť, nechajú sa odsúdiť dokonca, tak títo sú už z pozície mafie tí hrdinovia a tým treba tie tresty práveže znížiť. No ale toto potom neni parlament, toto je potom, by som povedal, ten organizovaný zločin. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Moja faktická poznámka je k pani predrečníčke. Ona hovorila, že tí vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia tu boli, boli, boli. Boli a vyšetrovali, čiže konkrétne Čurilla, čurillovci, NAKA vyšetrovali, ako tu už bolo povedané, zločincov, zločinecké najzávažnejšie organizácie, v tomto prípade konkrétne takáčovcov.
Týchto takáčovcov obvinili a títo takáčovci tak, jak všetci veľkí zločinci pod ťarchou dôkazov sa rozhodli spolupracovať a svedčiť. A oni svedčili proti štátnemu úradníkovi, ktorý s nimi vykonával tú ich trestnú činnosť. Tento štátny úradník sa tiež naplašil pod ťarchou dôkazov a svedčil o iných štátnych úradníkoch a takto postupne tí vyšetrovatelia získavali dôkazy, svedecké výpovede o vyšších a vyšších štátnych úradníkoch.
Zhodou okolností všetci títo štátni úradníci boli nominanti strany SMER, ktorá bola vládna, až nakoniec sa dopracovali k štátnemu úradníkovi, riaditeľovi SIS, ktorý bol už práve nominantom novej vlády, čiže konkrétne z vlády pána Matoviča. A nezastavilo ich ani to, lebo nemohli tie svedecké výpovede zahodiť, lebo to sa nehodí, lebo to je politické.
To vôbec nebola žiadna politická objednávka. Jednoducho to bola práca, mravenčia práca, komplikovaná práca a až potom, keď pán riaditeľ SIS mal problémy, alebo videl, cítil, že bude mať problémy, až vtedy zrazu nastala vojna v polícii, lebo tajná služba zrazu začala pripravovať materiály, aby zdiskreditovala a znevážila tých vyšetrovateľov.
Čiže od toho momentu sa to začalo, a nie tak, že oni išli politicky, na politickú objednávku. Oni jednoducho robili svoju prácu systematicky, postupne, tak ako sa to robiť má. Až narazili na veľmi ťažkého nepriateľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem vyjadriť k predrečníkovi v tom kontexte, že hovoril, že nenechajú sa zastrašiť, že sú tam aj poctiví a tak ďalej.
Chcel by som povedať, že naozaj z mojej dlhoročnej policajnej praxe na svojej vlastnej koži som zažil, že poctiví policajti, tí, ktorí konajú tak, jak konať majú, sú vždy zastrašovaní, vždy diskreditovaní, krivo obviňovaní, stíhaní, je o nich hovorené anonymne, verejne, všelijako možne, že sú grázli, neschopní a zlí.
Takže presne toto sa deje teraz tým vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu a už len kvôli tomu by sme mali sa za nich postaviť a požadovať od ministra vnútra, keď už, tak nech postupuje zákonne, tak ako to ústava a príslušné zákony umožňujú, a nie účelovo obchádzať a vysvetľovať to tak, že chce zabezpečiť pokoj, mier a ukončiť vojnu v polícii, lebo týmto konaním tú vojnu vždy ešte len viac rozpúta.
A dúfam, že sa nenechajú zastrašiť všetci, ktorí chcú byť takíto, lebo to by bol naozaj koniec boja proti korupcii, boja proti organizovanej kriminalite, boja proti zločinnosti a boja za demokraciu, ktorá vyzerá byť podľa programového vyhlásenia vlády, to najmenej, čo vláda chce v tomto volebnom období presadzovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážený pán odvolávaný minister Matúš Šutaj Eštok, ja budem veľmi stručný a prejdem priamo k veci.
Ako tu už všetci povedali, mali by ste, pán minister, odstúpiť. Hlavne po tom, čo ste ukázali v prvých dvoch týždňoch vašej práce, na to sú všetky dobré dôvody. Vy keby ste boli minister dopravy, tak za prvé dva týždne začnete vykoľajovať vlaky, keby ste boli minister školstva, tak začnete za prvé dva týždne páliť knihy, a keby ste boli minister zdravotníctva, tak tu búrate nemocnice a vyhadzujete lekárov preč, aby vyšli preč z našej krajiny.
V rozprave, ktorú ste mali alebo v obhajobe, ktorú ste mali, o ktorej tu aj viacerí povedali, a povedal som to aj ja, bola plná klamstiev, ste povedali jednu vec, ktorú ste trafili klinec po hlavičke, že sa Progresívne Slovensko spojilo s Igorom Matovičom z OĽANO proti vám, a myslím si, že nemusím to tu zdôrazňovať, že my v Progresívnom Slovensku a ja osobne som mal veľmi veľa vecí proti Igorovi Matovičovi, aj sme to nahlas povedali, a myslím si, že aj to je ten dôvod, prečo on nemá rád nás, ale toto ste vy dokázali vaším správaním za vaše prvé dva týždne, že naozaj celá opozícia sa spojila, a nielen opozícia, ale aj státisíce ľudí sú rovnakého názoru, že na svoje miesto nepatríte.
Skúsim sa vrátiť k podstate tejto schôdze a toho odvolávania, pretože podľa mňa ste porušili zákon, ale rozumiem tomu, že vy máte iný právny názor, myslím si, že naši kolegovia či už z Progresívneho Slovenska, ale aj z iných opozičných strán, ktorí sú veľmi dobrí právnici, vám veľmi dobre vysvetlili, že vaše argumenty neobstoja, ale chápem to. Ja ako človek, ktorý neni právnik, nechcem sa motať v právnických kľučkách a chcem jasne povedať, že ten dôvod, prečo vás dnes odvolávame, je úplne jednoduchý a jasný, je ten, že po prvých dňoch vašej práce, prvé, čo ste urobili, ste vyhodili policajtov, ktorí vyšetrovali kauzy, smerácke kauzy a hlasácke kauzy. To je celý jeden hlavný dôvod, prečo je tu dnes táto schôdza a prečo to spojilo opozíciu a prečo sú z toho vydesení aj státisíce ľudí na Slovensku.
A rozumiem, že keď teda máte iný právny názor, tak neviem, skúsme sa dohodnúť, pán minister, alebo vyzývam vás, aj keď chápem, že nepočúvate, lebo by to bola veľmi ťažká výzva, ale buďte chlap, povedzte, že teda keď budú nejaké právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré povedia, že ste porušili zákon, že odstúpite. Čo na to hovoríte, pán minister? (Krátka pauza.) Keď budú nejaké právoplatné rozhodnutia súdov, že ste porušili zákon, tak odstúpite? (Reakcia z pléna.) Rozumiem. Možno potom sa môžte prihlásiť a... (Reakcia z pléna.) Dobre, teším sa. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Dobre. Keby ste počúvali o tom, čo som tu hovoril predtým, tak by ste vedeli, že nemusíme, nemusíme si tu nič vysvetľovať. Myslím, mys... (Reakcia z pléna.) Myslím, že to povedal buď váš predseda, alebo neviem, či ešte dokonca Mečiar, neviem, kto má ten... taký ten originálny výrok, je, že keď to chodí ako kačka, rozpráva to ako kačka, tak je to kačka. A to je môj prístup k vášmu odvolávaniu, keď vy ako minister odvoláte hneď v prvé dni policajtov, ktorí proste vyšetrujú korupčné kauzy, v zásade by bolo jedno, akej politickej strany, ale že vyšetrujú korupčné kauzy, sa nemusíme o tom ani baviť. Dokonca aj keby to bolo všetko so zákonom, tak vtedy by ste si zaslúžili odvolávanie, plus to naozaj že s kostolným poriadkom a zákonom v poriadku nebolo. Ale nad tým je ešte horší ten motív, ktorý som aj ja rozprával v tej svojej faktickej ešte úplne na začiatku rozpravy, keď ste tu obštruovali, je to, že vy sa týmto snažíte zastrašiť aj ďalších policajtov, úradníkov, sudcov, prokuratúrou... prokurátorov, aby ste sa, aby sa báli, aby sa báli, že keď uvidia nejakú korupciu, aby sa báli o svoje miesta. A ja som aj vtedy povedal a stále tomu verím, že na Slovensku sú tisícky, desaťtisíce, obrovské množstvo ľudí, ktorí sa neboja, ktorí sú naozaj že odvážni a budú si odvážne vykonávať svoju robotu a budú riskovať pri tom všetko, preto, že pre nich je spravodlivosť naozaj hodnota, za ktorú sa oplatí bojovať. (Krátka pauza. Rečník listuje v podkladoch.) Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ide, ide, v poriadku, trošku mu to trvalo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister tu nesedí napriek tomu, že by tu, že by tu mal byť, a napriek tomu budem časť môjho vystúpenia adresovať priamo jemu.
Pán minister, konali ste z pomsty, konali ste svojvoľne a konali ste protizákonne. Chováte sa ako buldozér a chováte sa tak, že aj Harabin by sa mal od vás čo učiť. Navyše včera ste podali trestné oznámenie, ktorým chcete ďalej zastrašovať všetkých, ktorí by vám stáli v ceste k dokonaniu vašej pomsty, a zároveň nám dávate ďalší dôvod na vaše odvolávanie. Podali ste trestné oznámenie, aby ste vírili vodu, aby ste vytvorili ďalšiu dymovú clonu. Namiesto toho, aby ste riadne v súlade so zákonom spolupracovali s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Doteraz ste neuviedli žiaden relevantný dôvod, prečo ste tak neurobili pred tým, ako ste čurillovcov postavili mimo službu napriek tomu, že vám to káže zákon. Áno, mali ste si vyžiadať súhlas od úradu. Namiesto toho ste podali trestné oznámenie. Aké máte dôvody a dôkazy, ktoré vás, ktoré podľa vás odôvodňujú trestné stíhanie v tejto veci, a prečo ste ich nezverejnili? Jediným logickým dôvodom podľa mňa je, že žiadne relevantné dôvody a dôkazy nemáte, a ako som povedal, snažíte sa celú situáciu ešte viac zneprehľadniť, aby sa v tom ľudia nemohli vyznať.
Pán minister, od začiatku konáte očividne a evidentne v rozpore so zákonom. Pri svojej obhajobe neustále klamete. A navyše zastrašujete a šikanujete nepohodlných policajtov, prokurátorov, úradníkov a sudcov. Mohli ste sa aspoň pokúsiť urobiť to správne. Vy ste však postavili mimo službu nepohodlných policajtov a urobili ste to demonštratívne, aby bolo všetkým jasné, o čo vám ide. A my vieme, o čo vám ide, preto tu stojíme.
Treba však pripomenúť aj jednu vec ešte. Takýto postup vám umožnila jedna vec, účelové trestné stíhanie a obvinenie čurillovcov, ktoré viedol zaujatý vyšetrovateľ, čo potvrdil aj generálny prokurátor, pričom že je toto trestné stíhanie nedôvodné, potvrdil aj krajský súd vo svojom právoplatnom rozhodnutí spred dvoch rokov.
Ak by tento vyšetrovateľ nebol zaujatý a nekonal by doslova ako aktér vojny v polícii, po spomínanom rozhodnutí krajského súdu by obvinenie a stíhanie čurillovcov zrušil. Taká je, taká je bežná prax. Ak prokurátor dostane od súdu na známosť, že tie dôkazy, ktoré zhromaždil, nie sú dostatočné na to, aby sa vôbec viedlo trestné, trestné ko... trestné stíhanie, a aj keď je to v rámci rozhodovania o väzbe, ten prokurátor, ak je slušný, tak zoberie celé, celý návrh späť a možno začne vyšetrovať odznova a poriadne. Tento prokurátor každopádne využil dieru v Trestnom poriadku a toto nedôvodné a účelové trestné stíhanie čurillovcov nezrušil, čím zároveň pomáhal SMER-u v politickom boji v čase, keď bol v opozícii, a dnes dal, alebo pred pár týždňami dal falošný dôvod na to, aby minister vnútra postavil čurillovcov mimo služby, a tým ich šikanoval.
Povedzme si to na rovinu, minister vnútra koná s jediným, jedným jediným cieľom, a tým je zbavenie sa nepohodlných vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali predstaviteľov súčasnej vlády. A robí tak za každú cenu. Nie je to prekvapivé, pretože len pokračuje v tom, čo robili predstavitelia terajšej vlády, keď boli v opozícii. Po začatí trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS pána Pčolinského vyvolali vojnu v polícii, zabezpečili, aby boli čurillovci účelovo obvinení, a tiež manipulovali nahrávky týchto policajtov, aby vyvolali dojem, že oni sú tí zlí. Títo policajti si však aj podľa uvedeného rozhodnutia krajského súdu robili len svoju prácu a to, že nahrávky rozhovorov boli zmanipulované, nedávno potvrdil aj Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru.
Pán minister, sám viete, že ich obvinenie je dlhodobo neudržateľné, aj preto ste konali tak rýchlo, bezohľadne a bez ohľadu na zákon, podľa ktorého ste si pre postavenie mimo služby, mimo službu mali jednoznačne vypýtať súhlas úradu. Povedal vám to aj Úrad na ochranu oznamovateľov, povedali vám to aj dva od seba nezávislé súdy, pričom ten tretí súd, ktorým sa teraz oháňate, vám to nepovedal, pretože sa touto otázkou ani nezaoberal, tento súd sa zaoberal iba otázkou vlastnej príslušnosti a právomoci konať v tejto veci.
Druhá vec je, že pri tom ignoroval záväzné stanovisko kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takisto, takisto zákon o sudcoch, pardon, zákon o súdoch.
Druhý zákon, ktorý ste porušili, je zákon o službe, o štátnej službe príslušníkov bezpečnostných zložiek. Ten ste hrubo porušili dokonca niekoľkokrát. Napríklad ste neurčili čas trvania týchto personálnych rozkazov, čo je absolútne v rozpore s princípom prá... s princípom právnej istoty. Takisto neurobili ste žiadne správne konanie, ktoré musí podľa zákona predchádzať každému takémuto rozhodnutiu, a ako tu bolo uvedené už viackrát, vaše rozhodnutia a tieto personálne rozkazy neobsahujú žiadne relevantné odôvodnenie. To všetko sú hrubé porušenia týchto zákonov. Porušili ste však aj antidiskriminačný zákon, aj internú smernicu vlastného ministerstva vnútra. Toľko svojvoľnosti, porušení, chýb a zlyhaní v podstate v jednej veci a za tak krátky čas som vo svojej takmer 20-ročnej právnickej praxi ešte nezažil.
Pán minister, zastrašovali ste a vyhrážali ste sa sudcovi, ktorého rozhodnutie sa vám nepáčilo. Vyhrážali ste sa disciplinárnym a trestným stíhaním. To je objektívny fakt. A to samotné je dostatočným dôvodom na to, aby ste okamžite rezignovali.
Vy ste však toho urobili oveľa viac, väčšinu z toho som spomenul, na dôvažok zo všetkých vašich činov srší arogancia, demonštrácia moci a jasný cieľ, pomstiť sa každú cenu a zabezpečiť vám a vašim ľuďom beztrestnosť.
Pán Šutaj Eštok, vy nemáte vo funkcii ministra čo robiť. Ste rovnako ako vaša vláda priamym ohrozením právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku, aj preto budú všetci poslanci a poslankyne Progresívneho Slovenska hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Čiže pán Dostál v podstate dopovedal to, čo som chcel ja a nestihol som to, ešte o niečo odbornejší.
Ja som ešte nestihol dopovedať to, že v podstate toto celé odvolávanie pána ministra Šutaja Eštoka, keď na nič iné, tak aspoň na to je dobré, že sme tu zistili a sme svedkami toho, že naozaj tu došlo k svojvoľnému obchádzaniu, k protiprávnemu konaniu a ešte pri obhajobe tohto všetkého sa tu opozícia zosmiešňuje.
Sám minister povedal, že naše podanie je pamflet, celé že to je fraška. Už len toto svedčí o tom, že pán minister jednoducho by nemal byť ministrom, ktorý chce byť ministrom všetkých občanov Slovenskej republiky. Takéto vyjadrovanie, opovrhovanie opozíciou, opovrhovanie ľuďmi, ktorí majú iný názor, opovrhovanie voličmi, ktorí volili iné strany, je nemiestne, lebo minister vnútra má byť ministrom všetkých, aj tých, ktorí si myslia, že perzekvovanie policajtov je namieste, ktorí priam očakávajú, že títo policajti sú zvery, že majú byť vyhodení, dokonca poslanec tu v pléne hovorí, že sú škodná a že majú byť odstránení. Čiže škodná ako zvykne byť odstránená? Aj takéto veci tu zazneli. Čiže toľko som chcel povedať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vidíte, tri dni čakám na toto, kým tu niečo poviem, a nakoniec sa pokazí systém. (Povedané so smiechom.) To, že tri dni čakám na to, aby som v rozprave povedal z odborného uhľa pohľadu, že prečo sa domnievame alebo sme presvedčení, že pán minister vnútra pán Eštok by mal byť odvolaný, som sa dostal až po troch dňoch čakania. Medzi týmto už zazneli argumenty sprava, zľava, zo všetkých uhlov pohľadu, ale nie ten z odborného uhla pohľadu tých, ktorý ten návrh predkladajú a dožadujú sa ho.
V tej mojej ostatnej rozprave k programovému vyhláseniu vlády som veľa uvažoval, rozprával o... o tom, ako som sa dopracoval k určitým názorom, ktoré som chcel vysloviť, k tým hlavným posolstvám, ktoré som chcel povedať, mi uplynul čas. A som ich nestihol povedať. Tak teraz to urobím opačne. Najskôr poviem to, čo je odkaz, a potom ho budem nejakým spôsobom zdôvodňovať, kým budem mať čas.
Čiže za prvé podľa mňa by mal minister Eštok mal okamžite odstúpiť.
Po druhé pán premiér Fico, ak pán Eštok neodstúpi, by ho mal okamžite odvolať, teda v zmysle legislatívnych postupov. Zrejme sa ani to nestane.
Tak po tretie vyzývam poslancov koalície, že keď opozícia zvolá výbor, napríklad ústavnoprávny alebo branno-bezpečnostný, aby sa láskavo zúčastnili rokovania a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne tam, kde sa to má, a zbytočne aby sme sa tu nezdržiavali rôznymi možno niekedy až duplicitnými debatami.
A po ďalšie, keď už sme sa dostali až sem k rozprave o odvolaní pána ministra Eštoka, tak v podstate začnem hovoriť to, čo vecne argumentačne si myslím, že by malo odznieť.
To, že prečo by mal odstúpiť, prečo by mal byť odvolaný alebo prečo by sme mu mali vysloviť nedôveru, chcem podložiť tým, že pán Eštok od samého počiatku svojho pôsobenia vo funkcii v postate porušuje programové vyhlásenie vlády skoro vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú jeho činnosti. Možno práve preto konal tak rýchlo, ešte skôr, jak to programové vyhlásenie bolo týmto parlamentom schválené, aby sa nemohlo argumentovať, že už vlastne je v rozpore s tým, čo je schválené. Vlastne schválené nebolo, tak zrejme konal zbrklo, nepremyslene, pochybne a toto všetko zapríčinilo to, že sme sa dopracovali až k tomuto momentu jeho odvolávania.
V programovom vyhlásení vlády sa totižto hovorí, že táto vláda zastaví zneužívanie bezpečnostných zložiek na politické ciele, upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti.
Za ďalšie sa tam hovorí, že základným prameňom pre rozhodovanie bude ústava. Ústavný princíp priamo smerujúci k orgánom štátnym hovorí, že štátny orgán môže konať len to. čo mu zákon dovolí, a spôsobom, ako určí zákon. No a tieto všetky atribúty, ktoré som tu vymenoval pán minister vnútra porušil, alebo konal v nesúlade s nimi. Čiže ak si on myslí, že upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti spôsobom, akým koná, tak sa teda mýli, lebo on v podstate tu argumentoval, že len plní volebné sľuby tej strany, za ktorú sa dostal do pozície ministra. Lenže on pozabudol na to, že už neni len poslanec, len politik, ale on je minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý ma byť ministrom všetkých občanov, všetkých občanov, tak jak sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, bez ohľadom na rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek odlišnosť a aj politickú.
Čiže v Slovenskej republike žijú občania, ktorí majú iný názor na konanie pána ministra. Veľmi intenzívne sledujú jeho kroky a sú znepokojení. Čiže vôbec necítia to, čo sa hovorí, že sa budú cítiť lepšie, bezpečnejšie, pokojnejšie, vôbec nie. Skôr opak je pravdou, že sa cítia skôr v nebezpečenstve. Nechápu alebo nestotožnia sa s krokmi pána ministra, preto sme tu my, opozícia, aj ja v rámci nej, aby sme poukázali na tieto kroky pána ministra, ktoré, ktoré vôbec nesmerujú k tomu, že situácia má byť pokojnejšia, zákonnejšia. Štátne inštitúcie majú byť vážené, všetci občania aby dodržiavali zákon, všetci sú si rovní, každému padni, komu padni.
Veľa sa tu hovorilo o vyšetrovateľoch, nazývame ich čurillovci. Sú to príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Ja poviem svoj názor. Môj názor som si vytvoril na základe súdnych rozhodnutí, ktoré sú také, že vyše 40 ľudí, ktorých títo obvinili, následne boli obžalovaní, boli nezávislými, nestrannými súdmi odsúdené tieto osoby. Čiže v súdnych pojednávaniach nijako nevyšlo najavo, že by tieto súdne procesy boli, alebo že by prípravne konanie bolo nejak marené, tendenčne upravené alebo že by tam boli realizované nejaké iné neprávosti, lebo, samozrejme, súd nezávislý a nestranný by zrejme na takúto chybu prišiel. To je jeden z argumentov, prečo si myslím, že títo vyšetrovatelia alebo pracovníci Národnej kriminálnej agentúry stoja za to, aby sme sa za nich postavili, aby sme sa pýtali súčasnej vládnej moci, konkrétne ministra vnútra, prečo práve voči nim postupuje tak, ako postupuje.
Samozrejme, boli to sľuby, volebné sľuby, na základe ktorých sa pravdepodobne dostali až k vládnej moci. Oni tieto sľuby, ako hovorí pán minister, sa snažia dodržiavať, lenže aj sľub daný vo volebnej kampani, z pohľadu ministra vnútra sa má dodržiavať tak, ako tvrdí programové vyhlásenie vlády, v zmysle ústavy a v zmysle platných zákonov, a nie tak, že tie zákony budeme odchádzať... a obchádzať, tendenčne ich prispôsobovať, vytvárať si svoj vlastný názor.
Áno, politik, tu sme debatili, každý z nás tu má nejaký názor na tieto právne argumenty, ktoré tu boli prednesené. Aj ja mám svoj názor, ja si ho tu môžem kľudne porozprávať, ale minister vnútra, ktorý chce situáciu upokojiť, zabrániť dezilúzii občanov, že tu je právny či neprávny štát, chce zabrániť nenávisti medzi ľuďmi, tak by mal postupovať tak, aby to tak bolo vnímané, ak nie úplne všetkými, tak aspoň drvivou väčšinou občanov. Aj tých, ktorí ho nevolili. To je povinnosť ministra, lebo on je ministrom Slovenskej republiky, nie ministrom strany SMER alebo strany HLAS, ale všetkých občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, že volebný program sa nedá naplniť tak, aby vyhovoval úplne všetkým. Prioritne sa vyhovuje vlastným voličom, vlastným sympatizantom, ale aj tí druhí nesmú byť z tohto uplatňovania alebo prehadzovania volebných cieľov znechutení, zneistení, vydesení a negatívne naladení.
No a teraz by som vám chcel vecne porozprávať, ako by to teda ten minister vnútra robiť mal, aby aspoň predstieral, že koná v zmysle spravodlivosti, v zmysle zákonnosti, v zmysle toho, že všetci, všetci občania sa majú cítiť bezpečnejšie, pokojnejšie a lepšie. Čiže začnem hneď policajným prezidentom.
Na to, aby minister mohol realizovať tie kroky, ktoré realizoval a o ktorých tu celý čas debatíme, potreboval odstrániť policajného prezidenta. Tu bola debata o tom, že stará garnitúra, nová garnitúra, za vlády SMER-u alebo... vtedy ešte SMER-u bol zmenený koncept vymenovania a ustanovenia policajného prezidenta aj riaditeľa inšpekcie na tzv. demokratický, že o tom, kto bude, rozhodoval branno-bezpečnostný výbor po rôznych vypočutiach, a tento výbor rozhodol o tom, koho má minister vymenovať. Toto neni vôbec demokratické, lebo minister je ten, ktorý sa dostal k moci na základe vôle občanov, a teda má mať nejakú právomoc, aby tú svoju víziu, vďaka ktorej sa dostal do toho, do tej pozície, aj mohol uplatňovať. Čiže musí mať právomoc rozhodovať o tom, kto bude policajný prezident, za akých podmienok ho odvolá a tak ďalej, preto vláda pána Matoviča, následne pán Hegera, už neviem presne, v ktorom, v ktorej vláde sa to stalo, bol tento právny princíp zmenený na taký, že minister sa sám rozhodne, kto bude policajný prezident, určí si svojho nominanta, ako aj riaditeľ Úradu inšpekčnej služby.
Lenže zrejme pán minister si nevšimol právny problém v tom, že v zákone je napísané, že minister ho predstaví verejnosti, teda cestou branno-bezpečnostného výboru. Cestou branno-bezpečnostného výboru. Čiže nie ten výbor rozhoduje o tom, ale sám minister, a toto vypočutie je určené tak, že to neni vlastne o tom nominantovi, ale toto vypočutie je o ministrovi. On sa rozhodne, či po vypočutí vymenuje, nevymenuje.
Ale aby som sa vrátil k pánovi Hamranovi. Hovorilo sa to, že bol ustanovený do funkcie bez výberového konania. Pán Hamran sa zúčastnil výberového konania ešte podľa starého princípu, kde v podstate uspel, len mal o niečo menej hlasov ako pán Kovařík. Ale uspel. Čiže neni pravda, že neuspel. Potom keď pán Kovařík odstúpil, zas bolo vyhlásené výberové konanie, prihlásil sa jediný jeden kandidát - pán Hamran. Mohli sa prihlásiť aj iní, ale prihlásil sa len pán Hamran. A vtedy politici sa rozhodli, že zmenia tento princíp. A v podstate Hamran mohol byť priamo vymenovaný ministrom, ale nie preto, že bol jeho obľúbenec alebo že ho chcel silou-mocou, ale preto, že bol jediný kandidát, ktorý sa sám prihlásil. Čiže takto sa dostal do funkcie pán Hamran.
No a teraz k pánovi ministrovi. Potreboval ho nejakým spôsobom odstrániť, odvolať, má na to právo ako minister, lenže minister to musí urobiť tak, aby neboli namieste žiadne pochybnosti, že to robí účelovo, tendenčne, obchádzajúc zákon, obchádzajúc morálku, etiku a tak ďalej. Pán Hamran tvrdil verejne, že od 1. 11. chce ísť mimo službu, čiže chce ísť do civilu. Deklaroval to, kde len mohol. Pán minister tvrdí, že keď nastúpil do úradu, nenašiel tam žiadne dokumenty o tom, že táto, že toto vyjadrovanie pána Hamrana je reálne podložené nejakými žiadosťami alebo nejakými dokumentmi.
Lenže pán minister, ako tu už prezentoval, dobre vedel, čo zamýšľa pán Hamran. No a on, aby predišiel tomuto zamýšľaniu, tak ho jednoducho preradil do Popradu.
Správne riešenie by bolo nasledovné, napríklad ako by som to riešil ja, tento problém. Zavolal by som si toho prezidenta pána Hamrana na diskusiu, akú má predstavu o svojom ďalšom pôsobení, či chce pôsobiť ešte v Policajnom zbore, či má nejaké úmysly, či má niečo nedoriešené, či má vyčerpanú dovolenku a tak ďalej. No a následne by som prijal rozhodnutie.
Lenže pán minister to urobil tak, že vydal personálne opatrenie a neumožnil pánovi Hamranovi vysvetliť, o čo mu ide. A následne tu prezentuje, že pán Hamran je papaláš, pán Hamran chcel ísť za styčného dôstojníka do Abú Dhabí a rôzne iné argumentácie. Lenže teraz sú to len konšpirácie, to sú len domnienky, ktoré nie sú buď reálne, alebo pán Hamran môže tvrdiť svoje verzie toho svojho ďalšieho pôsobenia po 1. 11., preto si myslím, že toto nebolo korektné, lebo ak by pán minister nechal toho pána Hamrana porozprávať svoje vízie a následne odprezentovať, že vidíte, pán Hamran v podstate ani nechcel ísť do civilu, mal nejaké svoje plány, vtedy by to bolo korektné. Ale takto nie.
A následne, čo sa týka dvoch viceprezidentov. Jeden z nich požíval ochranu oznamovateľov, druhý nie. Pán minister mohol toho druhého viceprezidenta odvolať bez udania dôvodov, toho prvého nie, lebo zrejme zvážil, že používa alebo požíva tú ochranu oznamovateľa. Lenže bez nich sa nemohol v ďalších svojich personálnych aktivitách ďalej pohnúť, lebo sú tam určité vnútorné predpisy, kto je koho personálny a disciplinárny nadriadený. Tak sa rozhodol, že obíde zákon. Dokonca dva zákony. Zákon na ochranu oznamovateľov, podľa ktorého by mal požiadať úrad, že či môže viceprezidenta odvolať alebo nejak personálne vyriešiť. To sa mu zrejme nechcelo alebo sa obával, že ak tú žiadosť podá, bude zamietnutá a potom nemôže toho viceprezidenta odvolať. Tak vymyslel obchádzanie zákona o Policajnom zbore. Preto potreboval rýchlo vymeniť pána Hamrana, lebo nastúpil policajt, ktorý bol zástupca okresného riaditeľstva kdesi na východe, vysvitlo, že celoživotný kariérny dopravný policajt.
Tak tento celoživotný dopravný policajt z pozície zástupcu okresného riaditeľa behom jedného dňa zistil, že je nevyhnutné zrušiť dve pozície viceprezidentov v Policajnom zbore. Tak podľa mňa to je nemysliteľné, že policajt, kariérny dopravný policajt... A zase nestihnem dopovedať všetko. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) Čiže... (Povedané so smiechom. Krátka pauza.) Uh.
No, dosť na tom, že pán minister konal tak, že obchádzal zákony, v niektorých prípadoch porušoval zákony, opieral sa o svoj právny úsudok, ktorý je pochybný, napr. ten najhlavnejší právny úsudok je pri tej ochrane oznamovateľov, kde hovorí, že konal preto, lebo v inom zákone o štátnej službe je platná výnimka, v zákone o služobnom pomere tá výnimka neni. To znamená, že zákonodarca buď nebral v ohľad toto, alebo minister v každom prípade sa toho úradu mal opýtať, či tá výnimka platí, alebo neplatí. Ak by dostal odpoveď, tak by buď podal žiadosť, alebo by nepodal žiadosť. Mohol by konať tak, ako konal. Čiže toto je ďalší moment, keď konal unáhlene, nie tak, ako má konať minister vnútra. Vždy tak, aby jeho konanie nemohlo byť spochybnené, aby nemohli byť právne názory vysvetľované sprava, zľava, aby to bolo jednoznačné.
Ak by konal tak, ako konať mal, ak by napísal do odôvodnenia všetky dôvody, ktoré napr. tu odzneli z pána, z úst pána Gašpara, tak by to bola celkom iná situácia.
A to, že pán Gašpar ho tu obhajuje najviac a odborne, z toho vidieť presne to, že pre koho v podstate pán Eštok pracuje, lebo zaujatosť je tu evidentná pána Gašpara. V jeho záujme je najviac, aby tí čurillovci boli nejakým spôsobom odstavení, tak preto tu on obhajuje.
Už z toho vidieť, že tu je tendenčné, tendenčná snaha zastaviť trestné stíhanie, znemožniť pokračovanie efektívnej práce polície, či už s chybami, alebo bez chýb, jednoducho je to tak, ako som povedal, či sa vám to páči, či nie (povedané so smiechom), sú tu občania Slovenska, Slovenskej republiky, ktorým sa tento postup nepáči, ktorí nechcú, a ja si myslím, že tí čurillovci si zaslúžia ochranu. Musíme sa za nich postaviť a to čiste kvôli tomu, že konali dobre, konali v prospech všetkých občanov, možno v neprospech podozrivých a obvinených, voči ktorým svedčia rô... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Chcel by som upozorniť rečníka, že nielen čurillovci dostali tú, ten inštitút právnej ochrany oznamovateľa, ale aj pani Santusová napríklad. Čiže aj ona, keď požiadala, tak tú ochranu dostala.
Prečo ju nedostal pán Emmel? No pán Emmel ju nedostal preto, lebo o ňu nepožiadal. Ak by o ňu požiadal, tak by kompetentný prokurátor rozhodol, či mu ju udelí, alebo neudelí.
A za ďalšie. Rečník hovoril, že ľudí nezaujímajú čurillovci, ľudí zaujíma všeličo iné, teda to, čo ich priamo ťaží v ich bežnom živote. Tak ja chcem povedať, že existujú ľudia na Slovensku, ktorých osud čurillovcov naozaj zaujíma a sú zvedaví vzhľadom k tomu, čo tí čurillovci urobili a robili, ako s nim naloží súčasná vládna garnitúra, konkrétne minister vnútra. Čiže áno, existujú ľudia, ktorých práveže zaujíma, ako sa bude nakladať s takými ľuďmi, ktorí tu odhaľovali korupciu, závažnú organizovanú trestnú činnosť. Čiže áno. A ja tých ľudí tu zastupujem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gašpar, robíte prácu za, za pána ministra a robíte ju na nesprávnom mieste, pretože pán minister bol povinný podľa zákona odôvodniť svoje personálne rozkazy, možno takým spôsobom, ako ste to urobili vy, ale on na to nemal čas a chcel ukázať svoju moc, svoju rozhodnosť, bez ohľadu na zákon a neodôvodnil svoje rozhodnutia. A aj preto tu musíme sedieť. Keby si urobil svoju prácu poriadne, tak by sme tu nemuseli sedieť a vy by ste ho nemuseli obhajovať.
Teraz toto nie je miesto, kde sa dajú konvalidovať tieto rozhodnutia a urobiť z nezákonných zákonné. Pán minister tu možnosť stále má, robí všetky možné úkony, dáva trestné oznámenia, namieta, vyhráža sa do médií sudcom, policajtom namiesto toho, aby zrušil tieto svoje rozhodnutia, tie personálne rozkazy a urobil ich zákonným spôsobom, keď už. A potom môžeme sa, môžeme sa pozerať na to, že ako sa bude vyvíjať tento proces. V právnom štáte sú tieto procesy dané a pán minister ich nedodržuje, a preto sme tu, a preto vy ho musíte obhajovať. Ale to nefunguje.
Ďakujem.